Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415200204
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4415200204.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: Majetkový

Holding, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35 823 364, zastúpená advokátom Mgr.
Martinom Babčaníkom, so sídlom Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 42 126 487, proti žalovanému:
Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava,
Župné námestie 13, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu škody v sume 13.368,73 eur spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 13.309,75 eur a úroky z omeškania
vo výške 2,05 % ročne zo sumy 13.309,75 eur od 05.08.2014 do zaplatenia a to do 30 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu o zaplatenie sumy 58,98 eur a o zaplatenie ušlého zisku vo výške 2,05 % ročne zo sumy
58,98 eur z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania

a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.01.2015 domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 10.280,55 eur
a ušlého zisku, ktorý predstavoval úroky z omeškania vo výške 2,05 % ročne zo sumy 10.280,55 eur
od 05.08.2014 do zaplatenia a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní pôvodne vedenom u súdneho exekútora JUDr. V. F. so
sídlom Nové Zámky, ktorá je v súčasnosti vedená u súdneho exekútora JUDr. T. B., so sídlom Galanta,
žalobca je oprávneným proti povinným T. U. a T. U., pričom súdny exekútor JUDr. V. F. túto exekúciu
vykonával zrážkami z dôchodku uvedených povinných pričom od 14.1.2000 do 13.4.2003 z dôchodku

povinného v 1 rade bolo zrazených a odvedených 1247,29 eur a v období od 14.1.2000 do 13.7.2010
z dôchodku povinnej v 2 rade bolo zrazených a odvedených 8731,10 eur a teda obom povinným v
rámci uvedenej exekúcie bolo zrazených a odvedených 9.978,39 eur, pričom od 28.5.2005 t.j. odo dňa
postúpenia pohľadávky do 13.7.2010 bolo celkom zrazených a odvedených 5.224,31 eur pričom okrem
uvedených súm súdny exekútor JUDr. F. prijal dňa 13.5.2010 peňažné plnenie priamo od povinnej v
2. rade v sume 8.706,- eur, z toho sumu 2.700,- eur na úhradu trov exekúcie a sumu 6.006,- eur na
úhradu časti pohľadávky.

2. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že viackrát písomne aj telefonicky žiadal súdneho exekútora JUDr.
F. o poskytnutie informácie o stave predmetného exekučného konania, napr. listami zo dňa 28.11.2007,
22.5.2008, 26.8.2008, pričom súdny exekútor na tieto listy reagoval listom zo dňa 10.9.2008, v ktoromuviedol, že vo veci prebiehajú zrážky z dôchodku. Zároveň žalobca uviedol, že v období od 14.1.2000
do 13.7.2010 súdny exekútor JUDr. Vančík prijal sumu 18.684,39 eur, pričom súdny exekútor po
25.8.2005 uhradil žalobcovi 863,70 eur. Ďalej v žalobe uviedol, že dňa 14.8.2013 bolo žalobcovi

doručené oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len MSSR) zo dňa 9.8.2013, v ktorom bolo
okreminéhouvedené,žesúdnemuexekútoroviJUDr.EmiloviF.bolidňa22.1.2013uloženédisciplinárne
opatrenie a to zbavenie výkonu funkcie pričom jeho zástupkyňou sa stala súdna exekútorka JUDr.
Paula U., so sídlom v Leviciach. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 23.8.2010 vyzval súdneho exekútora
JUDr. Vančíka o oznámenie špecifikácie trov exekučného konania ako i o úhradu zvyšku vymoženej

sumy nad rámec trov exekúcie a keďže súdny exekútor nereagoval, navrhovateľ podal sťažnosť na
Slovenskú komoru exekútorov, ktorá však podľa oznámenia MSSR 12.12.2011 oznámilo, že sťažnosť na
súdneho exekútora JUDr. F. nebola vybavená. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 6.9.2013 súdnu exekútorku
JUDr. Paulu U. žiadal o poskytnutie informácií a uvedená súdna exekútorka listom zo dňa 13.9.2013
oznámila, že JUDr. Emil F. zaslal exekučný spis na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré spis prevzalo
dňa 21.12.2011, čo sa aj potvrdilo listom Ministerstva spravodlivosti zo dňa 18.11.2013, pričom bolo

uvedené, že minister spravodlivosti podal voči JUDr. F. návrh na začatie disciplinárneho konania.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 26.11.2013 zaslal exekútorke JUDr. U. žiadosť o pokračovanie
v exekučnom konaní, avšak od uvedenej súdnej exekútorky nebola poskytnutá žiadna informácia,
pričom uvedené exekučné konanie v súčasnosti prebieha u súdneho exekútora JUDr. Jozefa B., ktorý

listom zo dňa 18.9.2014 oznámil žalobcovi, že disponuje vymoženými finančnými prostriedkami od
februára do augusta 2014 v sume 436,80 eur, ktoré boli následne poukázaní oprávnenému. Žalobca
uviedol, že pôvodný súdny exekútor JUDr. F. neodovzdal exekútorke JUDr. U. ako ustanovenému
náhradníkovifinančnéprostriedkyvymoženévpredmetnomexekučnomkonaníatietozrejmevpriebehu
exekúcie spreneveril, teda došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora JUDr. F., čím

bola žalobcovi spôsobená škoda, keďže vymožené avšak bezprávne zadržané finančné prostriedky
neposkytol v exekučnom konaní žalobcovi. Poukázal na ustanovenia, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 a § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.

4. Žalobca tiež uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že súdny exekútor ktorý ako orgán

verejnej moci, ktorý z poverenia súdu vykonáva exekúciu na vymoženie nárokov oprávnených osôb
je povinný vymožené finančné prostriedky v priebehu exekučného konania držať oddelene od svojho
majetku a môže s nimi nakladať iba v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. pričom bolo
preukázané, že súdny exekútor JUDr. F. vymožené finančné prostriedky neodovzdal ustanovenému
náhradníkovi a teda aj v tomto smere sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Zároveň uviedol, že je

nepochybné, že v čase po účinnosti postúpenia exekučne vymáhané pohľadávky súdny exekútor JUDr.
F. od povinných vymohol celkom sumu 13.930,31 eur a pri zohľadnení nároku súdneho exekútora na
odmenu vo výške 20 % z vymoženej časti pohľadávky mal súdny exekútor poukázať oprávnenému na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky 11.144,25 eur, pričom poukázal len 863,70 eur, a teda žalobcovi
ako oprávnenému vznikla škoda v sume 10.280,55 eur (11.144,25 - 863,70 eur = 10.280,55 eur), ktorá

však mala byť navýšená o zrazené sumy z dôchodku povinnej v 2 rade od roku 2011 do 2013 ponížené o
odmenu súdneho exekútora, pričom výšku tejto škody zatiaľ pre nedostatok informácii nemožno vyčísliť
keďže žalobca vychádza z informácií o vymožených finančných prostriedkoch do roku 2010.

5. V žalobe žalobca požadoval aby konajúci súd v rámci dokazovania vyzval Sociálnu poisťovňu aby

poskytla informáciu o výške zrážok z dôchodku povinnej v 2. rade, ktoré sa uskutočnili od 1.8.2010 do
28.1.2013, ktoré boli uhradené na účet súdneho exekútora v rámci exekúcie. Keďže súdny exekútor
JUDr. F. vymožené finančné prostriedky neodovzdal ustanoveným náhradníkom, nedošlo k uspokojeniu
pohľadávky oprávneného, t.j. žalobcu a to nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. F.,
atedadošlokuškode,zaktorúzodpovedážalovanýpodľa§4ods.1písmenoa)zákonač.514/2003Z.z.

6. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomne
požiadal dňa 3.1.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán konajúci v mene štátu podľa § 4
ods. 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora JUDr. Emila F. v exekučnom konaní EX226/92,

pričom MSSR odpovedalo listom zo dňa 29.7.2014, v ktorom bolo uvedené, že žiadosť žalobcu bola
predbežne prerokovaná ale nebolo jej vyhovené s odôvodnením, že neboli splnené predpoklady na
vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., pričom nebolo zdôvodnené, ktorá
zo zákonných podmienok na vznik nároku na náhradu škody nebola splnené, a preto žalobca totostanovisko MSSR považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia. Napokon
žalobca v žalobe uviedol, že požaduje aj ušlý zisk, t.j. úrokové príslušenstvo, ktoré mohol žalobca získať
uložením finančných prostriedkov v banke ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany

súdneho exekútora, pričom vychádzajúc z priemerných úrokových sadzieb vkladov v bankách za mesiac
júl 2014 zverejnených Národnou bankou Slovenska mohol žalobca pri uložení finančných prostriedkov
na dobu od 1 - 2 rokov v banke získať úrok 2,05 % ročne. Preto žalobca požaduje uvedený úrok vo
výške 2,05 % ročne a to dňom nasledujúcim po doručení oznámenia MSSR, ktorým nebolo vyhovené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

7. K žalobe žalobca pripojil exekučný príkaz JUDr. Emila F. zo dňa 4.11.1999, oznámenie Sociálnej
poisťovne Ústredie zo dňa 21.7.2010, ktorým bolo oznámené povinnej v 2. rade aké zrážky z jej
dôchodku boli vykonané, príjmové doklady súdneho exekútora JUDr. F., ktoré potvrdzujú prevzatie
sumy 2.700,- eur ako trov exekúcie a úhradu sumy 6.006,- eur na úhradu pohľadávky, žiadosť žalobcu
o poskytnutie informácií zo dňa 26.8.2008 adresovanú exekútorovi JUDr. F., oznámenie súdneho

exekútora o stav exekúcie zo dňa 10.9.2008, žiadosť žalobcu adresovanú súdnemu exekútorovi JUDr. F.
zo dňa 3.10.2008 ohľadne oznámenia aktuálneho zostatku pohľadávky oprávneného, odpoveď MSSR
zo dňa 9.8.2013, ktorým sa oznamuje výsledok prešetrenia sťažnosti žalobcu na súdneho exekútora
JUDr. F., výzvu žalobcu zo dňa 23.8.2010 adresovanú súdnemu exekútorovi JUDr. F., ktorým ho žiada
o úhradu zvyšku vymoženej sumy, sťažnosť žalobcu na súdneho exekútora JUDr. F. zo dňa 20.10.2010

adresovanú Slovenskej komore exekútorov a zo dňa 26.4.2011, oznámenie MS SR zo dňa 9.8.2013,
ktorým oznamuje výsledok šetrenia sťažnosti na súdneho exekútora JUDr. F., oznámenie súdnej
exekútorky JUDr. Pauly U. zo dňa 13.9.2013, z ktorej vyplýva, že spis V bol zaslaný MSSR, žiadosť
žalobcu zo dňa 26.11.2013 o pokračovanie v konaní adresovanú exekútorke JUDr. U., žiadosť žalobcu
zo dňa 26.8.2014 adresovanú súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi B., Galanta, ktorým žiada poskytnúť

informácie o stave exekučného konania a o pokračovanie v exekučnom konaní, odpoveď JUDr. B. zo
dňa 5.9.2014, vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.9.2014, ktorým sa oznamuje, že požadované
údaje o vykonávaní zrážok z dôchodku povinnej sa nemôže poskytnúť, žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškodyzodňa3.1.2014,oznámenieMSSR zodňa29.7.2014ovýsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, prehľad priemerných úrokových sadzieb v roku

2014, výpis z obchodného registra žalobcu.

8. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.2.2015, v ktorom uviedol, že žiada aby vec bola
prikázaná Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti vzhľadom na vzdialenosť Okresného
súdu Nové Zámky od Bratislavy kde má sídlo MSSR. V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že

ak oprávnený ako účastník exekučného konania nie je uspokojený, má oprávnený právo na ujmu na
jeho majetku avšak až po skončení exekučného konania kedy je možné konštatovať vznik ujmy ako aj
zisťovať príčiny jej vzniku teda či k neuspokojeniu oprávneného došlo z objektívnych dôvodov alebo bola
ujma spôsobená výlučne konaním exekútora, ktorý od povinného vymohol plnenie, ktoré je predmetom
exekúcie avšak oprávnený i napriek tomu nebol uspokojený v plnej výške. Poukázal na to, že predmetné

exekučné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené u súdneho exekútora JUDr. B. nie je ukončené a teda
nemožno za súčasného stavu veci konštatovať vznik škody a žalobca ako oprávnený má naďalej voči
povinným právo na úhradu nároku vyplývajúceho z exekučného titulu. Žalovaný uviedol, že žalobcovi
doposiaľ nevznikla škoda nielen z dôvodu, že exekučné konanie nebolo doposiaľ ukončené ale aj preto,
že žalobca sa môže vymáhať bezdôvodného obohatenia od uvedeného súdneho exekútora, keďže tento

mal vymôcť finančné prostriedky od povinných ale v plnom rozsahu ich nepoukázal žalobcovi a nenechal
ich ani na exekútorskom účte, a teda ak existuje možnosť domáhania sa vydania bezdôvodného
obohatenia u odvolaného exekútora, nie je možné konštatovať vznik škody na strane žalobcu a nárok na
náhradu škody v súdnom konaní môže byť úspešne uplatnený voči štátu až vtedy ak nemožno dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky z dôvodu bezdôvodného obohatenia od toho, kto toto bezdôvodné obohatenie

získal a ktorý je ho povinný vydať. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR II.E zo dňa 13.2.2013,
z ktorého vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu môže byť
v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať
a pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia škoda mu ešte nevznikla a preto

nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Poukázal na rozhodnutie
NS SR č. 4Cz110/84 zo dňa 16.4.1985 a rozsudok NSSR 4Cdo199/2005 zo dňa 31.5.2006.9. V uvedenom podaní žalovaný uviedol, že podľa Ústavného súdu je potrebné posudzovať postavenie
súdnehoexekútoravexekučnomkonanívsúvislostisrozhodovanímotrováchexekúciealebooodmene
exekútora odlišne od jeho postavenia vykonávateľa verejnej moci, v ktorej má pri realizácií úkonov v

exekučnom konaní a teda v konaní v ktorom sa rozhoduje o trovách exekúcie a o odmene exekútora
je súdny exekútor účastníkom konania tak ako je ním aj povinný z exekúcie, pričom je vykonávateľom
slobodného povolenia na účely vytvárania zisku a teda čo sa týka odmeny, súdny exekútor koná vo
vlastnom mene na vlastný účet. Z uvedených dôvodov preto žiadal aby konajúci súd žalobcu ako
nedôvodnú a predčasne podanú v plnom rozsahu zamietol. Zároveň navrhol aby súd pripustil do konania

vstup vedľajšieho účastníka a to JUDr. Emila F. podľa § 93 ods. 1 OSP.

10. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.3.2015, v ktorom
uviedol, že je nepochybné, že v čase po účinnosti postúpenia vymáhanej pohľadávky v exekučnom
konaní EX XXX/XX súdny exekútor JUDr. Vančík vymohol od povinných celkom sumu 13.930,31 eur
a pri zohľadnené toho, že jeho odmena z uvedenej sumy predstavuje 20 %, t.j. 2.786,06 eur, mal

súdny exekútor poukázať oprávnenému na uspokojenie jeho pohľadávky 11.144,25 eur avšak poukázal
len sumu 863,70 eur a exekútorom zadržaná suma predstavuje sumu 10.280,55 eur a teda tvrdenie
žalovaného, že túto sumu si mohol exekútor JUDr. F. ponechať na uspokojenie trov exekúcie je
účelové a nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Poukázal na to, že súdny exekútor si
nemôže uplatňovať odmenu z vymáhanej sumy keď ešte nedošlo k jej vymoženiu. Môže si vymáhať

odmenu len zo sumy, ktorú vymohol. Zároveň uviedol, že vymožená sumy 10.280,55 eur mala byť
odovzdaná súdnym exekútorom JUDr. F. po jeho odvolaní novému súdnemu exekútorovi. Poukázal
na to, že nesprávny názor žalovaného, že nárok na náhradu škody voči štátu je podmienený tým,
že žalobca sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od súdneho exekútora. Poukázal
na to, že vzťah súdneho exekútora a účastníka konania nemožno považovať za súkromnoprávny a z

uvedeného dôvodu teda ani nemôže na strane súdneho exekútora dôjsť k bezdôvodnému obohateniu
podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., z
ktorého vyplýva, že žalovaný nesie plnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora JUDr. F. ako orgánu verejnej moci a ktorej sa nemôže nijako zbaviť,
pričom v danom prípade ide medzi oprávneným a súdnym exekútorom o právny vzťah vyplývajúci z

noriem verejného práva, pričom štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktoré zasiahli do práv jednotlivca pričom štát sa tejto zodpovednosti spôsobenú orgánmi verejnej moci
nemôže zbaviť. Poukázal na zmysel uvedeného zákona č. 514/2003 Z.z. Zároveň poukázal na nález
Ústavného súdu SR IIUS165/2012-45 zo dňa 13.2.2013, z ktorého vyplýva, že na súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003

Z.z. avšak čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách
exekúcie a o odmene súdneho exekútora, je jeho predstavenie odlišné s poukazom na ust. § 37 ods.
1 Exekučného poriadku. Uviedol, že je nesporné, že súdny exekútor JUDr. F. ako orgán verejnej moci
porušil svoju povinnosť vymožené finančné prostriedky v exekučnom konaní poukázať oprávnenému,
resp. novému súdnemu exekútorovi, a teda sa dopustil nesprávneho úradného postupu a teda žalovaný

nesie plnú zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
JUDr. F.. Zároveň uviedol, že žiada aby súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka JUDr. F. do konania
keďže je na to potrebný jeho súhlas so vstupom do konania. Zároveň uviedol, že nesúhlasí so žiadosťou
žalobcu postúpiť vec Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu vhodnosti keďže má za to, že Okresné
súdy v Bratislave sú preťažené a termíny pojednávaní sú stanovené niekedy až s ročným odstupom

a dochádza v prieťahoch v konaní. Zároveň žiadal aby konajúci súd požiadal Sociálnu poisťovňu o
poskytnutie informácii o zrážkach z dôchodku povinnej v 2 rade Jaroslavy U. uskutočnených v období od
1.8.2010 do 28.1.2013 a uhradených na účet exekútora JUDr. Vančíka a to z dôvodu potreby vyčíslenia
výšky škody a následného upresnenia petitu žaloby. K uvedenému podaniu pripojil rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves č. 9C/183/2013,uznesenie Krajského súdu Košice č. 3Co/99/2014, nález US

SR II.US165/2012.

11. Na pojednávaní dňa 19.4.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa žalobca v plnom rozsahu
pridržiava žaloby ako i skutočností a dôvodov v nej uvedených, taktiež sa pridržiava písomného podania
vo veci zo dňa 19.03.2015. Zároveň poukázala na to, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného obsiahnutým

v podaní zo dňa 25.02.2015, v ktorom sa uvádza, že exekučné konanie nie je ukončené a žalovaná
suma nie je odmenou a trovami súdneho exekútora. Zároveň poukázala na ustanovenie § 5 Exekučného
poriadku kde sa uvádza, že vykonávanie exekučnej činnosti je úkonom verejnej moci. Uviedla, že
pribratie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to bývalého exekútora JUDr. Emila F. do konaniatak ako to navrhoval žalovaný, považuje za zbytočné a preto s tým nesúhlasí, keďže je zo žaloby zrejmé,
že žalovaná suma ako aj iné sumy boli zo strany povinného poukázané na účet JUDr. F.. Žiadala aby súd
požiadal Sociálnu poisťovňu, aby súdu oznámila aké sumy boli v exekučnom konaní vedenom pod č.

EX 226/97 zrazené z dôchodku povinnej Jaroslavy U., ale aj povinného T. U., ktorý medzičasom zomrel,
keďže navrhovateľovi sú známe len zrážky, ktoré boli uskutočnené dňa 13.07.2010.

12. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že trvá na tom, aby do konania bol
pribratý ako vedľajší účastník bývalý exekútor JUDr. Emil F., a uviedla, že sa pridržiava v plnom rozsahu

písomného vyjadrenia zo dňa 25.02.2015. Poukázala na to, že predmetné exekučné konanie, na
základe ktorého si žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody nie je doposiaľ ukončené a teda žalobu
považuje za predčasne podanú, keďže k vzniku škody na strane žalobcu nemohlo ešte dôjsť. Uviedla,
že petit žaloby je nevykonateľný, a že nárok uplatnený v predmetnom konaní je premlčaný, keďže
skutkový stav bol žalobcovi zrejmý už pri podávaní sťažnosti zo dňa 20.10.2010 a k podaniu žiadosti
o predbežné prerokovanie predmetného nároku došlo až dňa 08.01.2014, pričom medzi rokom 2010 a

2014 nedošlo k žiadnej takej skutočnosti, ktorá by deklarovala alebo nejakým spôsobom menila situácia
vo vzťahu k uplatnenému nároku čo v konečnom dôsledku znamená, že nečinnosťou žalobcu došlo k
premlčaniu jeho nároku, nakoľko v rámci disciplinárneho konania voči JUDr. F. bolo žalobcovi zrejmé,
že k uspokojeniu jeho pohľadávky v rámci tohto konania dôjsť nemôže a to s poukazom na ustanovenie
§ 221 Exekučného poriadku, ktorý pojednáva o disciplinárnych trestoch.

13. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu k námietke premlčania žalovaného uviedla,
že žalobca sa o škode dozvedel až od vyšetrovateľa, ktorý vyšetruje JUDr. F. pre trestný čin sprenevery,
pričom vyšetrovateľ uviedol, že JUDr. F. bol odvolaný z funkcie exekútora, jeho spisy boli postúpené
náhradnej exekútorke JUDr. U. a keď žalobca pátral, kde sú peniaze oznámila, že spis nemá, keďže je

na Ministerstve spravodlivosti, neskôr uviedla, že spis sa našiel na ministerstve spravodlivosti následne
jej bol doručený a neskôr žalobcovi oznámila, že o žiadnych peniazoch nevie. Potom vec prevzal
exekútor JUDr. Jozef B.. Uviedla, že dodatočne súdu písomne oznámi, kedy sa žalobca dozvedel o
škode. Zároveň mala za to, že žaloba nebola podaná predčasne ako tvrdí žalovaný.

14. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný má vedomosť, že proti
JUDr. F. je v súčasnosti vedené trestné konanie, ktoré nie je právoplatne ukončené a uviedla, že
v predmetnom trestnom konaní si žalobca ako poškodená strana uplatnila nárok na náhradu škody
totožný s nárokom uplatneným v predmetnom konaní, preto mala za to, že v súčasnosti je predmetný
nárok uplatnený v dvoch typovo rôznych konaniach (civilné a trestné konanie) a k jeho priznaniu môže

teoreticky dôjsť duplicitne.

15. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa pripojil k trestnému
konaniu proti JUDr. F. s nárokom na náhradu škody z opatrnosti, ale aj z dôvodu právnej istoty a trvá
na tom, že zodpovednosť za škodu nesie štát.

16. Vo veci sa podaním zo dňa 25.4.2016 vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že pre posúdenie nároku
žalobcu na náhradu škody je absolútne irelevantné či exekučné konanie je alebo nie je skončené
keďže exekútor JUDr. F. vykonal exekúciu zrážkami z dôchodku povinných a mal za to, že žaloba
žalobcu nie je predčasná. Zároveň mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný a poukázal na to,

že žalobcovi nemohol byť známy skutkový a právny stav pri podaní sťažnosti na MSSR v roku 2010
keďže k ustanoveniu náhradníka za súdneho exekútora JUDr. F. došlo až v roku 2013, o čom žalovaný
informoval žalobcu listom zo dňa 13.11.2013. Ohradil sa proti obvineniam žalovaného z nečinnosti
a poukázal na to, že podal sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov v roku 2010, následne podal
žiadosť na MSSR dňa 26.4.2011 o prešetrenie vybavenia sťažnosti na Slovenskú komoru exekútorov

pričom listom MSSR zo dňa 6.5.2011 bol žalobca informovaný, že lehota na vybavenie sťažnosti sa
predlžuje a MSSR listom zo dňa 16.12.2011 oznámilo žalobcovi, že sťažnosť vybavená nebola a o
výsledkubudežalobcainformovaný,apretomalzato,žežalobcapreukázateľnepostupovaltakabyjeho
práva a nároky zostali zachované. Uviedol, že vzhľadom na nečinnosť Slovenskej komory exekútorov
ako i MSSR ako aj neinformovaním o výsledku vybavenia sťažnosti a v záujme ochrany svojich práv

žalobca z opatrnosti podal 11.6.2013 oznámenie o skutočnostiach svedčiacich k spáchaniu trestného
činu, pričom pri výsluchu zástupcu žalobcu dňa 24.7.2013 sa žalobca dozvedel zo strany vyšetrovateľa,
že JUDr. F. bol údajne pozbavený výkonu funkcie súdneho exekútora o čom však žalobca nemal predtým
vedomosť a nemal vedomosť ani o tom za akých okolností alebo dôvodov došlo k pozbaveniu funkciesúdneho exekútora JUDr. F. a či mu bol ustanovený náhradník, či mu JUDr. Vančík odovzdal exekučné
spisy a finančné prostriedky vymožené v rámci exekučného konania a preto sa žalobca listom zo dňa
25.7.2013 obrátil na MSSR so žiadosťou o informáciu o vybavení sťažnosti a MSSR odpovedalo listom

zo dňa 9.8.2013. Poukázal na to, že potom čo sa žalobca dozvedel o pozbavení funkcie súdneho
exekútora JUDr. F., požiadal súdnu exekútorku JUDr. Pelánekovú listami zo dňa 6.9.2013, 10.10.2013,
26.11.2013 o informáciu o stave exekučného konania a o pokračovanie v exekučnom konaní, avšak
súdna exekútorka žalobcovi neposkytla žiadnu informáciu o predmetnom exekučnom konaní pričom
jediným úkonom náhradnej súdnej exekútorky JUDr. U. bola úhrada peňažných prostriedkov v sume

58,97 eur dňa 4.12.2013. Preto vzhľadom na uvedené žalobca vyvodil záver, že náhradná súdna
exekútorka vymožené finančné prostriedky pravdepodobne k dispozícii nemá keďže JUDr. F. si nespnil
svoju povinnosť odovzdať jej finančné prostriedky vymožené v exekučných konaniach a preto žalobca
podľa § 15 ods. 1 zákona č51/2003 Z.z. požiadal MSSR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora JUDr. F.. Taktiež uviedol, že predmetná
exekúcia prebieha u súdneho exekútora JUDr. B. Galanta, ktorý dňa 18.9.2014 oznámil žalobcovi, že

disponuje len s vymoženými finančnými prostriedkami od mesiaca február do august 2014 v sume
436,80 eur a teda na základe uvedeného písomného vyjadrenia sa žalobca fakticky ale aj formálne
dozvedel, že JUDr. F. neodovzdal náhradníkovi JUDr. Jozefovi B. žiadne finančné prostriedky a že
žalobcovi vznikla škoda.

17. Žalobca v uvedenom podaní ďalej uviedol, že o vzniku škody t.j. o tom, že súdny exekútor JUDr. F.
neodovzdal ustanovenému náhradníkovi vymožené finančné prostriedky sa žalobca dozvedel najskôr s
faktického úkonu novej súdnej exekútorky JUDr. Pauly U., ktorá žalobcovi poukázala z účtu JUDr. Emila
F. na účet žalobcu 59,97 eur a teda týmto dňom t.j. 4.12.2013 mohla začať plynúť žalobcovi premlčacia
lehotapodľa§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.preuplatneniežalobnéhonárokunasúde,pričompočas

predbežného prerokovania škody u žalovaného premlčacia doba podľa § 19 ods. 3 zákona 514/2003
Z.z. neplynula. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Vec č. 9C/183/2013, a teda je
zrejmé, že žalobca žalobou uplatnil svoj nárok voči žalovanému včas pred uplynutím premlčacej doby.
Opätovne uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nesie štát s
poukazomnaust.§3ods.1a2zákonač.514/2003Z.z.Uviedol,žežalobcapreukázalsplnenievšetkých

podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. a preto žiadal aby súd žalobe vyhovel. Žalobca k podaniu pripojil rozsudok OS
Spišská Nová Ves č. 9C/183/2013.

18. Na základe dožiadania konajúceho súdu zo dňa 12.10.2016 Sociálna poisťovňa Bratislava podaním

zo dňa 31.10.2016 oznámila konajúcemu súdu, že z dôchodku povinného Juraja U., ktorý zomrel
X.X.XXXX boli vykonané zrážky za obdobie XX.X.XXXX - XX.X.XXXX v sume 1.247,29 eur a z dôchodku
povinnej T. U., boli za obdobie 14.1.2000 - 13.11.2016 vykonané zrážky v sume 14.281,17 eur, pričom
tieto sumy boli poukazované do 13.9.2014 na účet súdneho exekútora JUDr. F., pričom sumy zrazené
z dôchodku T. U. od 14.9.2014 sú ukladané na osobitnom účte Sociálnej poisťovne.

19.Žalobcapodanímzodňa20.2.2017podalnávrhnazmenužaloby,ktorýmpožadovalabysúdpripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 13.368,73 eur a úroky vo výške 2,50 %
ročne zo sumy 13.368,73 eur od 14.9.2014 do zaplatenia. Tento návrh žalobca zdôvodnil tým, že z listu
Sociálnej poisťovne zo dňa 31.10.2016 je zrejmé, že v časovom období august 2010 - september 2014

boli z dôchodku povinnej v 2 rade T. U. vykonané zrážky v sume 3860,23 eur, ktoré boli poukázané na
účet exekútora JUDr. F. z ktorých je podľa vyhlášky 288/95 Z.z. potrebné odpočítať nárok na odmenu
exekútora vo výške 20 % z vymoženej sumy a teda po odpočítaní odmeny v sume 772,05 eur mal
žalobca byť uspokojený sumou 3.088,18 eur (3860,23 - 772,05 eur) a táto suma mala byť poukázaná
žalobcoviakooprávnenémučosavdanomprípadenestalo.Pretožalobcažiadalabysúdpripustilzmenu

žaloby čo sa týka istiny na sumu 13.368,73 eur, ktorá predstavuje sumu uplatnenú žalobou 10.280,55
eur a sumu 3.088,18 eur, ktorá predstavuje zrážky z dôchodku povinnej v 2 rade za obdobie august
2010 - september 2014. Zároveň uviedol, že úrok z omeškania požaduje od 14.9.2014 a nie ako uviedol
pôvodne v žalobe od 5.8.2014.

20. Na pojednávaní dňa 10.03.2017 konajúci súd pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 13.368,73 eur a úrokmi vo výške 2,05 % ročne zo sumy 13.368,73 eur od
14.09.2014 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“21. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby v zmysle
zmenyzodňa20.02.2017akoďalšíchskutočnostíadôvodov,ktoréboliuvedenévpísomnýchpodaniach
19.03.2015 a 25.04.2016 ako aj ústnych prejavov na pojednávaní 19.04.2016 a mala za to, že nárok

premlčaný nie je, a žalobca preukázal všetky predpoklady vzniku svojho nároku a preto žiadala aby sú
žalobe vyhovel.

22. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
doterajších písomných vyjadrení a ústnych prednesoch na pojednávaniach a mala za to, že žalobcovi

nevznikla škoda nakoľko nie je možné do skončenia exekúcie stanoviť výšku škody ako aj z dôvodu
možnosti uplatnenia bezdôvodného obohatenia priamo od exekútora. V tejto súvislosti poukázala na
judikatúru Najvyššieho súd SR, podľa ktorej kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči tomu kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto
obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ani zavinená) nie je daný základný predpoklad zodpovednosti
štátu za škodu a to existencia samotnej škody, napr. rozsudok najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/199/2005 z

31.05.2006. Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Obo/1092008 zo dňa 16.03.2009, v
ktorej bol taktiež žalovaným priamo exekútor, pričom najvyšší súd potvrdil že výťažok z exekúcie, ktorý
nebol vydaný oprávnenému, mal byť súčasťou konkurznej podstaty a zaviazal žalovaného predmetný
výťažok vydať žalobcovi. Upozornila na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje tú istú sumu v trestnom
konaní priamo u exekútora. Nakoľko žalovaná nemá vedomosť o výsledku vyšetrovania, navrhuje súdu

aby vyžiadal trestný spis č. ČVS:ORP1161OEK-NZ-2011 pôvodne vedený na ORPZ Nové Zámky za
účelom zistenia v akom štádiu sa konanie nachádza a či súd v trestnej veci priznal, resp. nepriznal
žalobcovi náhradu škody. Namietala ušlý zisk, ktorý si žalobca uplatňuje v podobe 2,05 % úroku
ročne zo sumy 13.368,73 eura, ušlý zisk je podľa Najvyššieho súdu ujmou spočívajúcou v tom, že
u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt hoci sa to

s ohľadom nepravidelný beh veci dalo očakávať. Nestačí pri tom iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti), mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Ide o uznesenie Najvyššieho
súdu SR 4Cdo/319/2008 zo dňa 28.4.2010. Úrok, ktorým by sa mali žalobcovi zhodnotiť vynaložené

finančné prostriedky, nemožno považovať za dôvodné očakávanie zväčšenia svojho majetku. Žalobca
nepreukázal že takýmto spôsobom v rámci svojej podnikateľskej činnosti pravidelne zhodnocuje svoj
nadobudnutý majetok. Ďalej žalovaná uvádza, že naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania, v
tejto veci poukázala na rozporné vyjadrenie žalobcu ktoré bolo prednesené na pojednávaní 19.4.2016
kde žalobca uviedol, že sa o škode dozvedel až od vyšetrovateľa, ktorý vyšetruje JUDr. F. pre trestný

čin sprenevery, pričom vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.4.2016 uviedol, že sa o škode
dozvedel z faktického úkonu novej súdnej exekútorky JUDr. Pauly U.. Upozornila na tú skutočnosť, že
od 1.4.2017 nadobudnú účinnosť novelizované ust. exekučného poriadku kde v § 31 bude zakotvená
primárna zodpovednosť exekútora pričom poškodený bude mať možnosť sa domáhať náhrady škody
nielen priamo voči exekútorovi ale aj priamo voči poisťovateľovi pričom štát bude zodpovedať za škodu

spôsobenú exekútorom len ak ju nebude možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.
Nakoľko predmetné ust. nemá prechodné ani záverečné ustanovenia, má žalovaná za to, že bude plne
aplikovateľné aj na predmetnú spornú vec.

23. Na uvedenom pojednávaní splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla, že vyjadrenie žalovaného

považuje za účelové, keďže od vyšetrovateľa bola získaná informácia o odvolaní JUDr. F. a o tom, kto
ho nahradil avšak žalobca nevedel či súdny exekútor JUDr. F. odovzdá, resp. neodovzdá vymožené
finančné prostriedky exekútorke JUDr. Pelánekovej. K novelizácii exekučného poriadku uviedla, že má
za to, že nová právna úprava smeruje len do budúcnosti a v zmysle zákazu retroaktivity nemôže byť
aplikovateľná spätne.

24. Konajúci súd požiadal ORPZ Nové Zámky aby súdu bolo oznámené, či konanie vo veci ČVS:
ORP-XXXX/ORK-NZ-XXXX bolo ukončené a s akým výsledkom s tým, aby o výsledku tohto konania
bol zaslaný doklad, pričom z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 7.4.2017, 5.5.2017,
25.9.2017, 12.10.2017 vyplývalo, že v uvedenej trestnej veci nebolo meritórne rozhodnuté, taktiež z

podaniazodňa22.2.2018akoi28.6.2018vyplývalo,žetrestnékonanieešteniejeukončenéazpodania
zo dňa 1.3.2019 vyplynulo, že návrh na podanie obžaloby voči JUDr. Emilovi F. bol zaslaný na Okresnú
prokuratúru v Nových Zámkoch. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Nové Zámky zo dňa 29.3.2019vyplynulo, že dňa 28.6.2018 bola podaná obžaloba proti JUDr. Emilovi Vančíkovi zn. 1Pv X/XX/XXXX-
XX zo dňa 27.6.2018.

25. Žalobca ďalším podaním zo dňa 14.11.2019 sa vo veci vyjadril a opätovne zopakoval svoje tvrdenia
obsiahnuté v žalobe a písomných a ústnych podaniach a mal za to, že splnil všetky zákonné podmienky
pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Zároveň uviedol, že novela Exekučného poriadku účinná od
1.4.2017, ktorou bolo ustanovenie § 31 ods. 4 Exekučného poriadku nemožno na daný prípad aplikovať
keďže došlo k prijatiu tejto novely až po začatí súdneho konania. Zároveň uviedol, že JUDr. Emil F.

prešiel procesom oddĺženia v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod č. 29OdK/96/2018 a teda
nárok na náhradu škody veriteľov až na niekoľko málo výnimiek nie je možné uspokojiť z majetku
JUDr. F.. Zároveň uviedol, že nemá žiadny právny význam, že skutočnosť vo vzťahu k nároku žalobcu
uplatneného v tomto konaní si žalobca z dôvodu právnej istoty uplatnil nárok na náhradu škody v
trestnom konaní čo potvrdzuje aj uznesenie KS Nitra č. 9Co/319/2018 vydané v obdobnej právnej veci.
Preto mal za to, že niet žiadnej prekážky aby súd ďalej pokračoval v konaní. K uvedenému podaniu

pripojil uznesenie NS SR 2Cdo/48/2010, rozsudok KS v Banskej Bystrici č. 16Co/40/2017, rozsudok KS
Nitra 8Co/673/2016 a uznesenie KS Nitra č. 9Co/319/2018.

26. Na pojednávaní dňa 14.01.2020 splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa
pridržiava podanej žaloby v zmysle zmeny zo dňa 20.2.2017 v plnom rozsahu ako aj skutočností aj

dôvodov ktoré boli uvedené v písomných podaniach zo dňa 19.2.2015, 25.4.2016 a 11.11.2019 ako aj
prejavov na konaných pojednávaniach. Poukázala na to, že žalobca je dôvodná a žalobca preukázal
oprávnenosť svojho nároku a uviedla, že nárok žalobcu premlčaný nie je, uviedla, že začiatok plynutia
premlčacej doby je datovaný od času kedy sa žalobca o vzniku škody dozvedel. Za tento dátum treba
považovať 4.12.2013 kedy náhradníčka súdneho exekútora uhradila žalobcovi len sumu 58,97 eur a

neuviedla, že by disponovala finančnými prostriedkami svojho predchodcu. Uviedla, že žalobca sa od
vyšetrovateľa v rámci trestného konania sa dozvedel informáciu, že JUDr. F. bol odvolaný zo svojej
funkcie nie však informáciu o vzniknutej škode. Následne potom bola kontaktovaná náhradníčka JUDr.
F., pričom bližšiu argumentáciu k premlčaniu žalobca uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 25.4.2016.
Uviedla, že vzťah žalobcu ako oprávneného a súdneho exekútora je vzťahom verejnoprávnym a nemôže

dôjsť na strane exekútora k bezdôvodnému obohateniu tým, že porušuje zákonné povinnosti pri výkone
svojej funkcie. Uviedla, že žalobca pri uplatnení svojho nároku vychádzal z platnej právnej úpravy v
čase uplatnenia nároku, podľa ktorej zodpovednosť súdneho exekútora v zmysle exekučného poriadku
a zodpovednosť štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. sú dva samostatné nároky ktoré sa nevylučujú.
Taktiež aj prebiehajúce trestné konanie ako aj oddĺžovacie konanie voči JUDr. F. nemajú žiadny právny

význam vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Čo sa týka
samotného exekučného konania EX 226/1997, toto je podľa zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené k
1.1.2020. Preto žiadala aby žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené.

27. Na uvedenom pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné posúdiť to

či tvrdenie žalobcu že škoda vznikla nevyplatením vymoženej čiastky predstavuje nesprávny úradný
postup alebo predstavuje exces v konaní JUDr. Vančíka za ktorý štát nezodpovedá. Štát zodpovedá
za konanie súdneho exekútora ak vykonával svoju právomoc ale porušil procesné pravidlá alebo
nevydal rozhodnutie v primeranej lehote alebo nekonal alebo bol nečinný, pričom nezodpovedá za
škodu, ktorú naplnil konaním, ktoré má znaky trestného činu. Trestná činnosť súdneho exekútora hoci

spájaná alebo vykonaná pri výkone úradných právomocí nespadá do rámca nesprávneho úradného
postupu. Zodpovednosť štátu nie je možné vykladať formalisticky na čo poukázal Ústavný súd v náleze
II.US162/2012 kde uviedol, že právne normy upravujúce exekučnú činnosť nie je možné vykladať tak
aby exekútorovi poskytovali priestor na potenciálne zneužívanie jeho postavenia s vedomím, že za jeho
konanie prevezme zodpovednosť štát. Uviedol, že ak napr. exekútor vykonáva súpis majetku a zaradí

do súpisu vec, ktorá tam nepodlieha, túto speňaží tak ide za nesprávny úradný postup za ktorý štát
zodpovedá, avšak ak si pri súpise prisvojí cudziu vec a túto si ponechá, čiže naplní znaky trestnej
činnosti tak za takého konanie štát zodpovedať nemôže, tak ako to uviedol Najvyšší súd v rozhodnutí
6Cdo27/2016 kde posudzoval prípad notára ktorý si ponechal peňažné prostriedky vložení do notárskej
úschovy, previedol ich na rôzne účty alebo použil na vlastnú potrebu, pričom Najvyšší súd uviedol, že

za takéto konanie štát nezodpovedá a zároveň zdôraznil, že pre posúdenie veci bolo rozhodujúci akým
spôsobom notár s peňažnými prostriedkami naložil a v koho dispozičnej sfére skončili. Uviedol, že v
danomprípadeexistujedôvodnépodozreniežeexekútorJUDr.Vančíksivymoženépeňažnéprostriedky
ponechal,naložilsnimipodľavlastnéhouváženiapričomtotokonanieviaceréorgányposúdiliakotrestnýčin a štát by preto v takomto prípade nemal niesť zodpovednosť za konanie súdneho exekútora ktorý
si svojvoľne prisvojí peňažné prostriedky a tieto použije pre vlastnú potrebu. Podľa názoru žalovanej je
v tomto prípade je podstatné akým spôsobom bude ukončené trestné stíhanie keďže od jeho výsledku

závisí to či išlo o nesprávny úradný postup alebo o exces. Opätovne uviedol, že má za to, že zo strany
súdneho exekútora došlo k bezdôvodnému obohateniu, zároveň uviedol, že žalobca vôbec neuviedol
či v konaní o osobnom bankrote JUDr. Vančíka prihlásil svoju pohľadávku a v akom rozsahu bola
uspokojená. Uviedol, že má za to, že samotná výška pohľadávky žalobcu je sporná keďže žalobca pri jej
vyčíslení vychádzal len z matematického odpočítania trov exekúcie z výnosu, podľa názoru žalovanej

by v tomto konaní mal súd vykonať akýsi fiktívny rozvrh výťažku vzhľadom na všetky trovy exekúcie a
náklady exekúcie ktoré nie sú známe a na základe toho ustáliť či výška nároku je alebo nie je daná.
Zároveň uviedol, že zotrváva na námietke premlčania, mal za to, že žalobca už najneskôr v roku 2010
mal vedomosť o tom, že exekútor svojvoľne zadržiava výťažok exekúcie a tento v rozpore s exekučným
poriadkom nevyplatil.

28. Na uvedenom pojednávaní splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že JUDr. F.
sa nepochybne dopustil nesprávneho úradného postupu, keďže neodovzdal vymožené peňažné
prostriedky svojej náhradníčke tak aby mohla pokračovať v exekúcii. Čo sa týka výšky uplatneného
nároku, išlo o vymožené sumy zrážkami z dôchodku ako i platby priamym vkladom do pokladne, a z
týchto súm mali byť odpočítané trovy exekútora a zvyšok mal byť vyplatený oprávnenému. K osobnému

bankrotu JUDr. F. uviedla, že oddlžovacie konanie prebieha pri súpise všeobecnej podstaty pričom JUDr.
Vančík je nemajetný a konanie bude zastavené pre nemajetnosť. K námietke zástupcu žalovaného že
žalobca sa dozvedel o škode v roku 2010 uviedla, že to nie je pravda, keďže od vyšetrovateľa sa v roku
2013 žalobca dozvedel, že JUDr. F. bol odvolaný s funkcie exekútora pričom na sťažnosti adresované
Ministerstvu spravodlivosti SR ako i komore exekútorov nebolo odpovedané od roku 2010 a 2011.

O tom, že škoda vznikla sa žalobca dozvedel až z oznámenia JUDr. Pauly U., ktorá oznámila, že z
účtu bývalého exekútora ohľadne vymožených súm poslala len sumu 58,97 eur. Zároveň uviedla, že
je jedna vec vedieť o vymožených sumách a dozvedieť sa o vzniku škody tak, že JUDr F. finančnými
prostriedkami nedisponuje.

29. Na uvedenom pojednávaní splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že netrvá na vstupe JUDr.
F. ako intervenienta na strane žalovaného do konania. Zároveň poukázal na to, že nárok na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 sa premlčuje v zákonnej 3 ročnej subjektívnej lehote, ktorá začala
plynúť momentom kedy sa žalobca o škode dozvedel. Podľa všetkých vyjadrení a listín predložených
žalobcom v tomto konaní žalobca už najneskôr v októbri 2010 mal poznatky o výške vymožených súm

či už zrazených z dôchodku povinnej alebo uhradených povinnou do pokladne s tým, že rovnako vedel
že išlo o plnenie, ktoré bolo vymožené v období od roku 2005 - 2010. Mal poznatok o tom, že exekútor
v zmysle § 81 Exekučného poriadku bol povinný vyplatiť zrazené sumy oprávnenému do 7 dní odo
dňa ich prijatia. Žalobca mal možnosť v roku 2010 domáhať sa žalobou priamo voči exekútorovi na
splnenie tejto zákonnej povinnosti ktorú napriek tomu nie je známe, že by tak žalobca vykonal. To, že

podával sťažnosti alebo sa domáhal informácii bolo oprávnením žalobcu ale nič to nemení na povinnosti
JUDr. F. vyplatiť zrazené sumy. Preto argument že až z oznámenia náhradníčky JUDr. Pauly U. sa
žalobca dozvedel o vzniku škody je podľa nesprávny a preto naďalej žalovaná trvá na tom, že nárok
bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty. Uviedol, že ak by súd žalobe vyhovel žiadal aby súd vo
svojom rozhodnutí rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v lehote

30 dní vrátane priznaného nároku.

30. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 3 ods. 1 písmeno d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci, nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného

zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa§9ods.1a2zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na
vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (exekučná činnosť).

Podľa § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor

postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, plnenie exekútorovi má rovnaké účinky ako keby povinný plnil
oprávnenému.

Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenie o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použije aj na
exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú

odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce z náhrady príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného
dôchodkového sporenia.Podľa § 67 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz po uplynutí lehoty na vznesenie
námietok proti exekúcii alebo potom keď mu bolo doručené rozhodnutie o námietkach, ktorým sa
námietky zamietli.

Podľa § 18 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosť majú aj právnické
osoby.Právnickýmiosobamisúzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe za označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Podľa § 18 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosť majú aj právnické
osoby.Právnickýmiosobamisúzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní

za štát.

Podľa § 135 ods. 1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe za označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, na základe dokladov založených v spise a z obsahu

spisu bývalého súdneho exekútora JUDr. Emila F. č. EX XXX/XX mal súd preukázané, že žaloba je
v plnom rozsahu dôvodná. Zo uvedeného spisu bývalého súdneho exekútora JUDr. Emila F. mal súd
preukázané,žeprotipovinným1.JurajoviU.,2.T.U.,bolavedenáexekúciaozaplatenie283.798,70Sks
príslušenstvom v sume 11.348 Sk a 28 % ročného úroku z omeškania od 16.6.1992 zo sumy 283.798,70
Sk v prospech oprávneného Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava. V priebehu exekučného konania

táto pohľadávka bola postúpená podľa § 524 Občianskeho zákonníka na Slovenskú konsolidačnú
a.s. Bratislava a následne bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 524
Občianskeho zákonníka na žalobcu. Súd mal preukázané teda aktívnu legitimáciu žalobcu v spore.

32. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.7.2010 mal súd preukázané, že JUDr. Emil F. vykonával

v danom prípade exekúciu zrážkami z dôchodku povinných v 1. a 2. rade pričom od 14.1.2000 do
13.4.2003 bola z dôchodku povinného v 1. rade zrazená suma 1.247,29 eur a od 14.1.200 do 13.7.2010
bola z dôchodku povinnej v 2. rade zrazená suma 8.731,10 eur a teda celkom bola zrazená suma
9.978,39 eur a z toho v období od 28.5.2005, ktorý bol dňom postúpenia pohľadávky na žalobcu do
13.7.2010 bola povinnej v 2. rade zrazená suma 5.224,31 eur pričom dňa 13.5.2010 JUDr. F. prijal od

povinnej v 2. rade v hotovosti sumu 8.706,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že od 14.1.2000 do 13.7.2010
prijal JUDr. Vančík ako súdny exekútor na uspokojenie pohľadávky oprávneného v rámci uvedenej
exekúcie celkom 18.684,39 eur (1.247,29 eur + 8.731,10 eur + 6.006,- eur + 2.700,- eur), z toho v
období do 28.5.2005 t.j. dňa postúpenia pohľadávky na žalobcu do 13.7.2010 prijal sumu 13930,31 eur,
pričom žalobcovi bola uhradená zo strany súdneho exekútora len suma 863,70 eur, a to nasledovnými

platbami: 121,82 eur (3.670,- Sk) dňa 27.10.2005, suma 121,82 eur (3.670,- Sk) dňa 13.12.2005, suma
144,06 eur (4340,- Sk) dňa 13.12.2005, suma 144,06 eur (4340,- Sk) dňa 5.4.2006, suma 331,94 eur
(10.000,- Sk) dňa 11.11.2008. Súd mal za preukázané, že bývalý súdny exekútor JUDr. Vančík od
povinných vymohol za obdobie do postúpenia pohľadávky na žalovaného t.j. od 28.5.2005 do 13.7.2010
celkom 13.930,31 eur, z ktorej sumy mal po odrátaní odmeny vo výške 20 % z vymoženej sumy uhradiť

11.144,25 eur pričom uhradil len 863,70 eur, a preto sa žalobca oprávnene domáhal úhrady rozdielu,
t.j. sumy 10.280,55 eur, ktorá zodpovedá vymoženej sume, ktorú mal súdny exekútor uhradiť žalobcovi
ako oprávnenému.33. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 31.10.2016 (čl. 141 spisu) mal súd preukázané, že v
období od augusta 2010 do septembra 2014 boli z dôchodku povinnej T. U. vykonané zrážky v celkovej
sume 3860,23 eur a tieto boli poukázané na účet exekútora JUDr. F. a po odpočítaní odmeny súdneho

exekútora v sume 772,05 eur, ktorá predstavuje odmenu vo výške 20 % z vymoženej sumy, mal súdny
exekútor žalobcovia ako oprávnenému poukázať rozdiel v sume 3.088,18 eur čo sa však nestalo, a preto
žalobca podaním zo dňa 20.2.2017 požiadal o zmenu žaloby podľa § 139 CSP a žiadal aby konajúci
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.368,73 eur a ušlý zisk, ktorý predstavoval úroky
vo výške 2,05 % ročne zo sumy 13.368,73 eur od 14.9.2014 do zaplatenia. Konajúci súd vzhľadom na

uvedené uznesením na pojednávaní dňa 10.3.2017 zmenu žaloby pripustil. Predmetom sporu teda je
suma 13.368,73 eur, ktorá pozostávala z pôvodnej žalovanej sumy 10.280,55 eur a sumy 3.088,18 eur,
ktorú žalobca požadoval zmenou žaloby zo dňa 20.7.2017.Z dokladov predložených žalobcom mal súd
preukázané, že súdny exekútor JUDr. F. vymohol celkom sumu 17.791,04 eur (13.930,31 eur + 3.860,73
eur), z ktorej po odrátaní odmeny súdneho exekútora vo výške 20 % t.j. sumy 3558,21 eur žalobcovi
náležalo 14.232,83 eur, avšak súdny exekútor vyplatil z vymoženej sumy žalobcovi len 863,70 eur a

z účtu exekútora podľa oznámenia exekútorky JUDr. Pauly U. bola žalobcovi uhradená suma 58,98
eur. Z uvedeného vyplýva, že škoda, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom JUDr. F. žalovanému
predstavuje 13.309,75 eur, keďže žalobca v žalobe nezohľadnil skutočnosť, že suma 58,98 eur bola dňa
4.12.2013 žalobcovi uhradená z účtu JUDr. Emila F.. Preto konajúci súd žalobu o zaplatenie sumy 58,98
eur ako i ušlého zisku vo výške 2,05 % ročne zo sumy 58,98 eur od 14.9.2014 do zaplatenia zamietol.

34. Zo žaloby a dokladov založených v spise mal súd preukázané, že súdny exekútor JUDr. F.
mal s účinnosťou od 28.1.2013 pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora a Slovenská komora
exekútorov určila za jeho zástupkyňu exekútorku JUDr. Paulu U., Levice. Súd mal tiež za preukázané, že
žalobca ako oprávnený listom zo dňa 23.8.2010 vyzval JUDr. Vančíka na úhradu vymoženej sumy nad

rámec trov exekúcie pričom súdny exekútor nereagoval a preto žalobca podal sťažnosť na Slovenskú
komoru exekútorov, ktorá túto sťažnosť prevzala 21.10.2010 a keďže žiadna informácia o vybavení
sťažnosti neprichádzala, žalobca zaslal urgenciu dňa 17.1.2011 a keďže ani na túto urgenciu nebolo
odpovedané, žalobca zaslal na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 26.4.2011 žiadosť o prešetrenie
vybavenia sťažnosti pričom na túto žiadosť bolo reagované listom zo dňa 6.5.2011, v ktorom sa uviedlo,

želehotanavybaveniesťažnostisapredlžujezdôvoduzabezpečeniapodkladovnajejriadnevybavenie.
Ministerstvo spravodlivosti SR listom dňa 9.8.2013 oznámilo, že Slovenská komora exekútorov sťažnosť
na súdneho exekútora JUDr. Vančíka nevybavila riadne a včas. Následne Ministerstvo spravodlivosti
SR dňa 18.11.2013 oznámilo žalobcovi, že exekučný spis EX 226/97 bol doručený na Ministerstvo
spravodlivosti SR dňa 21.12.2011 a že voči JUDr. Vančíkovi bol podaný návrh na začatie disciplinárneho

konania. Súd mal ďalej za preukázané, že dňa 26.11.2013 žalobca zaslal súdnej exekútorke JUDr.
Pelánekovej žiadosť o pokračovanie v exekučnom konaní a zároveň žiadal o uvedený exekučný spis
keďže povinnej Jaroslave Potockej sa naďalej vykonávali zrážky z dôchodku. Súdna exekútorka JUDr.
Peláneková však žalobcovi neposkytla žiadnu informáciu o uvedenom exekučnom konaní a jedinou
informáciu od nej bolo to, že prišla úhrada na účet žalobcu dňa 4.12.2013 v sume 58,98 eur z účtu

JUDr. Emil F.. Súd mal za to, že uvedený deň bol dňom kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody,
keďže dovtedy mu žiadne informácie ani zo Slovenskej komory exekútorov ani od JUDr. Vančíka ani
od JUDr. U. ani od Ministerstva spravodlivosti SR neboli poskytnuté. Súd mal preto preukázané, že
žalobca si v súlade s ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnil včas nárok uplatnený žalobou v
3 ročnej premlčacej lehote. Z uvedeného dôvodu preto súd námietku premlčania zo strany žalovaného

nepovažoval za dôvodnú.

35. Súd mal za preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného v spore, keďže žalobcom uplatňovaná
škoda bola spôsobená súdnym exekútorom JUDr. F. pri výkone jeho exekučnej činnosti podľa § 4 ods.
1 písmeno a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd mal za to, že v danom prípade neobstojí obrana

žalovaného, že išlo o exces súdneho exekútora avšak konajúci súd mal za to, že uvedené zákonné
ustanovenie v čase vzniku škody nepoznalo výnimky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú súdnym
exekútorom, nakoľko tento porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Exekučného poriadku a to tým,
že vymožené sumy od povinných neodviedol v prospech žalobcu ako oprávneného.

36. Konajúci súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca si mal uplatňovať nárok
voči súdnemu exekútorovi, keďže v danom prípade nešlo o súkromnoprávny vzťah medzi súdnym
exekútorom a oprávneným ale o vzťah vyplývajúci z Exekučného poriadku, nakoľko išlo o exekučnékonanie, v ktorom žalobca vystupoval ako oprávnený a súdny exekútor vystupoval ako štátom určená
a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (exekučná činnosť). Súd
teda mal za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného zákona

keďže v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia § 3, § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 a § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. Iný výklad by odporoval obsahu a účelu zákona č. 514/2003 Z.z.

37. Konajúci súd teda sumu, ktorá bola zrazená z príjmov povinných v 1. a 2. rade 17.791,04 eur, ktorá

bola poskytnutá súdnemu exekútorovi a súdny exekútor túto neposkytol oprávnenému po odrátaní 20
% odmeny exekútora považoval za škodu, na ktorú mal žalobca právo. Súd takisto považoval za škodu
ušlý zisk, t.j. úroky z omeškania vo výške 2,05 %, pričom tento ušlý zisk predstavoval priemernú úrokovú
sadzbu vkladov v bankách za mesiac júl 2014, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska keďže žalobca
finančné prostriedky mohol uložiť v banke na dobu 1 až 2 roky a získať takýto úrok, t.j. 2,05 % ročne zo
sumy 13.309,75 eur. Súd preto uložil žalovanému uvedenú škodu žalobcovi nahradiť. Súd mal tiež za

preukázané, že žalobca si uplatnil predmetný nárok v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a požiadal listom zo dňa 3.1.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie náhrady
škody avšak Ministerstvo spravodlivosti SR odpovedalo na požiadavku žalobcu o náhradu škody listom
zo dňa 29.7.2014 odmietavo bez konkrétneho odôvodnenia, keďže v odpovedi uviedlo, že nebolo vo
veci preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody bez ďalšieho

zdôvodnenia.

38. Súd vzhľadom na požiadavku žalovaného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody a
ušlého zisku žalobcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

39. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania

rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol takmer v plnom rozsahu úspešný okrem sumy 58,98 eur a
ušlého zisku vo výške 2,05 % ročne od 14.9.2014 zo sumy 58,98 eur, súd mu priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením

po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd vzhľadom na požiadavku
žalovaného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutia smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.