Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. máj 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119203023.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ F. J., rod. J., nar. XX.X.XXXX,

bytom N. Q. č. XX, 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad U. č. XXX, 3/ S. W., rod. J., nar. X.X.XXXX,
bytom N. Q. č. XX, všetci práv. zast. Pavlom Trnkom, advokátom, Bánove nad Bebravou, Novomeského
1322/16 proti žalovaným: 1/ Z.. H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., T. XXXX/XX, 2/ K. Q., nar. X.XX.XXXX,
bytom N. Q. č. XX, 3/ G. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Q. č. XX, žalovaný 1/ práv. zast. JUDr. Antonom
Kamasom, advokátom, Palackého 6403, Trenčín, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o
určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou stavby hospodárskej budovy bez súpisného čísla

nachádzajúcej sa v kat. úz. N. Q., Obec Q., Okres Trenčín postavenej na parc. č. 822/1 evidovanej
v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trenčín, Katastrálny odbor na LV č. XXX a to v
podiele 1/2-ica.
II. Súd určuje, že stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla nachádzajúca sa v kat. úz. N.
Q., Obec Q., Okres Trenčín postavená na parc. č. 822/1 evidovanej v Katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Trenčín, Katastrálny odbor na LV č. XXX patrí v podiele 1/2-ica do dedičstva po
nebohom H. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

III. Súd žalobu proti žalovaným 2/, 3/ zamieta.
IV. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ majú proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
V. Žalovaným 2/, 3/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 3/ sa podanou žalobou proti žalovanému 1/ domáhali určenia, že žalobkyňa 1/
je vlastníčkou stavby hospodárskej budovy bez súpisného čísla nachádzajúcej sa v kat. úz. N. Q.,
Obec Neporadza, Okres Trenčín postavenej na parc. č. 822/1 evidovanej v Katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Trenčín, Katastrálny odbor na LV č. XXX a to v podiele 1/2-ica a určenia,

že stavba hospodárskej budovy bez súpisného čísla nachádzajúca sa v kat. úz. N. Q., Obec Neporadza,
Okres Trenčín postavená na parc. č. 822/1 evidovanej v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Trenčín, Katastrálny odbor na LV č. XXX patrí v podiele 1/2-ica do dedičstva po nebohom H.
J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. V žalobe uviedli, že žalobkyňa 1/ je v podiele 1/1 vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N. Q., Obec Neporadza, Okres Trenčín zapísanej v KN na
LV č. XXX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 822/8 - záhrady o
výmere 1.536 m2. Žalobkyňa 2/ (správne malo byť uvedené žalobkyňa 3/- pozn. súdu) je spolu so svojim

manželom Z.. H. W. v podiele 1/1 bezpodielovou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz.
N. Q., K. Neporadza, Okres Trenčín zapísaných v KN na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape ako parc. č. 822/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. 822/7
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a ako stavba rodinného domu súp. č. XX na parc. č.822/7, pričom tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 14.8.2013 od žalobkyne 1/ a jej
toho času už nebohého manžela H. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Žalobca 3/ (správne malo
byť uvedené žalobca 2/ - pozn. súdu) je synom žalobkyne 1/ a jej toho času už nebohého manžela H. J.,

nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX. Žalovaný je v podiele 1/1 vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v kat. úz. N. Q., Obec Neporadza, Okres Trenčín zapísaných v KN na LV č. XXX ako parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 822/1 - záhrady o výmere 1891 m2, parc. č. 822/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2 a na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp.
č. XX na parc. č. 822/2. Na parc. č. 822/1 - záhrady o výmere 1891 m2 vo vlastníctve žalovaného je

postavená stavba hospodárskej budovy spojená so zemnou pevným základom, ktorej trhová hodnota
podľa predbežného odhadu znalca činí asi 5.200,- Eur. Stavba hospodárskej budovy bola postavená
na základe stavebného povolenia vydaného Miestnym národným výborom Neporadza dňa 20.4.1982
pod sp. zn. Výst. 2/1982 pre stavebníka H. J. (otca žalobkyne 1/ a žalovaného), nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, ktorý bol v čase vydania stavebného povolenia vlastníkom parc. č. 822/1 (v stavebnom
rozhodnutí je chybne uvedené, že sa stavba povoľuje na parc. č. 822/3), kompletne ju však postavili

za vlastné finančné prostriedky žalobkyňa 1/ a jej toho času už nebohý manžel H. J.. Od dokončenia
stavby koncom roka 1983 hospodársku budovu bez akéhokoľvek rušenia tretími osobami žalobkyňa
1/ a do svojej smrti aj jej manžel H. J. ako jej faktickí stavebníci užívali a toho času stavbu užívajú
aj vlastníci rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 822/7 a to žalobkyňa 2/ a jej manžel Z.. H. W..
Na stavbu nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, žalobkyňa 1/ a jej toho času nebohý manžel H. J.

stavbu ako jej oprávnení držitelia nadobudli do vlastníctva vydržaním najneskôr dňom 1.1.1994. Z tohto
titulu žalobcovia 1/ až 3/ tvrdia, že predmetná stavba hospodárskej budovy patrí v 1/2-ici do vlastníctva
žalobkyne 1/ a v 1/2-ici do dedičstva po nebohom H. J.. Dedičmi po nebohom H. J. sú jeho manželka -
žalobkyňa 1/ a jeho deti - žalobcovia 2/, 3/. Žalovaný predmetnú stavbu napriek tomu, že je postavená
na parc. č. 822/1 zapísanej do jeho výlučného vlastníctva nikdy neužíval, v období rokov 1970 až 1997

- 1998 sa v Obci Neporadza ani nezdržiaval, ale žil v Kolárove a do Neporadze sa vrátil až po tom,
čo sa rozviedol najskôr s prvou a potom aj s druhou manželkou. Žalobkyňa 1/ podala v roku 2012
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia k predmetnej stavbe hospodárskej budovy, práve z dôvodu
spochybňovania vlastníctva k stavbe žalovaným, stavebný úrad - Obec Neporadza kolaudačné konanie
rozhodnutím sp. zn. StÚ 271/2012-002-Mi zo dňa 30.7.2012 prerušil do vyriešenia predbežnej otázky

t.j. do rozhodnutia príslušného orgánu vo veci novoobjaveného dedičstva. Z v prílohe predkladaných
písomností pritom vyplýva, že žalovaný sa pokúša nehnuteľnosti, ktoré v kat. úz. N. Q. v rozsahu
opísanomvyššievlastní,odpredať,čobyvyriešenievlastníctvakhospodárskejbudovenaparc.č.822/1,
ktorú potenciálnym kupcom ponúka na predaj ako súčasť jeho vlastníctva, ešte viac skomplikovalo.

2. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11.6.2019. Uviedol v ňom, že žalobu považuje za
celkom nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v plnom rozsahu. Žalovaný 1/ odmietol tvrdenie žalobkyne
1/, ktorá spochybňuje jeho vlastnícke právo ku stavbe hospodárskej budovy (medzi stranami sporu
označovanejajako„šopa")postavenejnaparceleCKNparc.č.822/1vkat.územíN.Q..Dotknutústavbu
postavil svojpomocne otec žalovaného 1/ a žalobkyne 1/ - pán H. J., ktorý bol uvedený na stavebnom

povolení ako stavebník. Nie je pravdou, že stavba hospodárskej budovy bola kompletne postavená z
finančných prostriedkov žalobkyne 1/ a jej v súčasnosti nebohého manžela H. J.. Stavebné práce boli
financované otcom žalovaného 1/. Žalobkyňa 1/ veľmi dobre vie, že ich otec ešte aj finančne podporoval
žalobkyňu 1/ a jej rodinu. Stavba hospodárskej budovy bola označovaná už pri povoľovaní stavby zo
strany bývalého Miestneho národného výboru v Neporadzi ako stavba patriaca (vzťahujúca sa, resp.

slúžiaca) k budove (rodinnému domu) pána H. J., bytom Q. XX. Účelom výstavby tejto hospodárskej
stavby ako vyplýva aj z predloženého pôdorysu bolo, aby v nej mohlo byť skladované drevo a uhlie
slúžiace na vykurovanie rodinného domu č. XX; v dôsledku stavebného povolenia boli vybudované
aj chlievy pre chov zvierat s vybetónovaným hnojiskom a bolo v nej vybudované suché WC spolu so
žumpou. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne 1/, že od dokončenia stavby túto hospodársku budovu bez

akéhokoľvek rušenia tretími osobami užívala spolu s jej manželom ako faktickí stavebníci a že, toho
času ju užívajú žalobkyňa 3/ a jej manžel. Uviedol, že po dokončení stavby sa táto sústavne a nepretržite
užívala zo strany otca žalovaného 1/ ako aj matky žalovaného pani J. J. a to priamo k účelu, na ktorý
aj bola postavená. Pravidelne celoročne sa v nej skladovalo uhlie a drevo, z ktorého sa zabezpečovalo
vykurovanie rodinného domu súp. č. XX, v ktorom žil otec a matka žalovaného. Taktiež, ako na dedine

bolo zvykom, sa v domácnosti otca a matky žalovaného 1/ chovali zvieratá (sliepky, prasa) a rovnako
sa samozrejme využívalo suché WC, keďže v rodinnom dome súp. č. XX toaleta nebola. V rodinnom
dome bola zavedené WC až v roku 1998. Dovtedy sa na toaletu chodilo z rodinného domu súp. č. XX
práve do tejto šopy. Taktiež uvádzam, že plyn do rodinného domu súp. č. XX bol dotiahnutý až v roku2000. Do hospodárskej budovy bola dovedená elektrina a to jej napojením tiež z rodinného domu súp.
č. XX. Stavba teda zjavne a nespochybniteľné slúžila výlučne tomuto rodinnému domu. Obaja rodiča
žalovaného 1/ sa k predmetnej hospodárskej budove správali ako k im patriacemu majetku, nakladali

s touto šopou ako s vlastnou a práva vyplývajúce z držby vykonávali pre seba. Obaja sa riadne starali
o jej údržbu, v plnom rozsahu pochopiteľne hradili aj náklady za spotrebovanú elektrickú energiu z
predmetnej stavby. Nie je preto zrejmé o akom nerušenom užívaní hospodárskej stavby zo strany tretích
osôbžalobkyňa1/hovorila.Dennodennebolatátošopaužívanáotcomamatkoužalovaného.Žalobkyňa
1/ a jej manžel určite nemohli za daného stavu nadobudnúť predmetnú stavbu ako jej oprávnení

držitelia do vlastníctva vydržaním najneskôr ku 1.1.1994. Žalobkyňa 1/ jednoznačne nesplnila zákonné
podmienky pre vydržanie; žalovaný 1/ namietol jej tvrdenú dobromyseľnosť a jej status oprávneného
držiteľa. Žalovaný 1/ podotkol, že otec žalovaného zomrel v roku 1989, pričom matka žalovaného 1/
naďalej hospodársku budovu užívala rovnakým spôsobom až do jej smrti v roku 2000 i keď už nebola
vlastníkom rodinného domu. Žalovaný 1/ sa po nadobudnutí dedičstva k šope správal ako jej vlastník,
nakladal s ňou ako vlastnou. Žalovaný je toho názoru, že rodičia žalovaného 1/ vzhľadom na vyššie

uvádzané okolnosti (aj keď stavba hospodárskej budovy nebola skolaudovaná a nebol uskutočnený
zápis hospodárskej stavby do katastra nehnuteľností) boli od začiatku ako šopu svojpomocne postavili
a vybudovali, oprávnenými držiteľmi, nakoľko nepretržite nakladali so stavbou až do svojej smrti ako s
vecou vlastnou. Boli dobromyseľní v tom, že im vec patrí, pričom vychádzali z toho, že nielen z listinných
podkladov, kedy za stavebníka bol v stavebnom povolení označený otec žalovaného, ktorý realizovanie

stavby financoval, ale aj z faktického dlhodobého a sústavného užívania tejto stavby s poukazom na
účel, na ktorý mala stavba slúžiť a ktorý súvisel s vlastníctvom rodinnému domu súp. č. XX. V roku
1989 prebehlo dedičské konanie po otcovi žalovaného 1/. Bola schválená dohoda dedičov, na základe
ktorej žalobkyňa 1/ súhlasila, že vlastnícke práva k rodinnému domu súp. č. XX nadobudne žalovaný
1/ v podiele 1/1, súčasne bolo zriadené vecné bremeno v prospech matky žalovaného 1/. Na základe

dedičského konania rozhodnutím zo dňa 21.4.1989 prešiel do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ aj
dotknutý pozemok parc. č. 822/1, na ktorom v tom čase už bola riadne postavená a rodičmi žalovaného
1/ sústavne a nepretržite užívaná predmetná hospodárska stavba. Žalovaný 1/ poukázal na osvedčenie
o dedičstve po matke ako na dôkaz, že jeho matka dôvodne užívala predmetnú šopu až do roku 2000.
Pretotvrdenieotom,žežalovanýhospodárskustavbunikdyneužíval,nakoľkodlhodobožilinde,pokladá

žalovaný 1/ za celkom zavádzajúce a bezvýznamné, keďže toto ešte neznamená, že sa zo žalobkyne
1/ týmto odrazu stala oprávnená držiteľka, od čoho vyvodzuje žalobkyňa 1/, že sa má stať vlastníkom
predmetnej stavby v podiele 1 /2 v dôsledku užívania šopy. Ak žalobkyňa 1/ aj časť budovy užívala, tak
iba s dovolením resp. súhlasom vlastníka rodinného domu súp. č. XX, ale z právneho hľadiska nikdy
žalobkyňa 1/ nenakladala a nepristupovala k šope ako k veci vlastnej. Žalobkyňa 1/ spolu s manželom

dokonca sami zvažovali a ešte v roku cca. 1998-1999 vyjadrovali záujem aj pred žalovaným 1/ a jeho
manželkou výstavbu svojej vlastnej šopy za ich vlastným domom súp. č. XX, čím podstate potvrdzovali,
že hospodárska budova patriaca k súp. č. XX im nepatrí. Žalobcovia vôbec nepreukázali od čoho
odvodzujúsvojudobromyseľnosťspoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti.Okolnosťneužívaniašopy
zo strany žalovaného preto celkom zjavne nesúvisí so žalovaným nárokom. Žalovaný 1/ začal so svojou

manželkou bývať v Trenčíne od roku 1999, po smrti matky v roku 2000 v rodinnom dome nikto trvalo
nebýval. Keďže sa žalovaný 1/ v dome nezdržoval denne, začala žalobkyňa neoprávnene užívať šopu
na skladovanie a sušenie obilia a na chovanie zvierat pod. Vtedy sa šopa nezamykala. Žalobkyňa 1/
však zneužila túto situáciu spôsobom, kedy postupne začala užívať celú stavbu, dala na šopu zámok.
Žalovanému 1/ kľúče neposkytla a drzo ho doslova vymkla a bránila v užívaní majetku. Hoci jej to vytkol,

stav sa nezmenil. Žalobkyňa 1/ iniciovala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, hoci žalobkyňa
vopred vedela a poznala relevantné okolnosti, komu patrí pozemok pod stavbou a ako a kto predmetnú
stavbu financoval. Podaný návrh mal totiž vytvoriť nátlak na žalovaného. V dôsledku podaného návrhu
na vydanie kolaudačného rozhodnutia k stavbe „dreváreň a chliev" v júni 2012 žalovaný 1/ uviedol, že
stavbuhospodárskejbudovypovažujezasvojevlastníctvo,vychádzalztoho,žesatátostavbanachádza

na jeho pozemku, ale aj z faktických skutočností znalý pomerov, za akých sa stavba šopy realizovala a
kto bol uvedený ako stavebník. Žalovaný 1/ spochybňoval aktivity a snahy o to, aby vlastnícke práva k
stavbe patrili žalobkyni, resp. aj jej vtedy ešte žijúcemu manželovi H. J.. Aj pre tieto záležitosti postupne
medzi stranami sporu začali nezhody. Viaceré rozpory boli riešené aj na obecnom úrade, na základe
trestného oznámenia žalovaného 1/ aj na polícii a na priestupkovom oddelení Okresného úradu Trenčín.

Žalobcovia sa rozhodli obrátiť sa so žalobou na súd až v roku 2019, keď zistili, že žalovaný 1/ podnikol
kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti. Je zrejmé, že nový nadobúdateľ nebude tolerantný tak ako
žalovaný 1/ voči žalobcom. Očividne je podanou žalobou sledovaný zámer oddialiť prevod vlastníckychpráv žalovaného 1/ na nového majiteľa. Napokon uviedol, že zo žaloby nevyplýva naliehavý právny
záujem žalobcov na požadovanom určení.

3. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného 1/ reagovali v podaní zo dňa 18.7.2019. K tvrdeniu žalovaného
1/, že hospodárska budova na parc. č. 822/1 je jeho vlastníctvom uviedli, že keďže medzi sporovými
stranami nie je sporné, že hospodárska budova je stavbou s pevným základom, teda nehnuteľnosťou,
nemôže byť posudzovaná ako príslušenstvo hlavnej veci, či už by touto hlavnou vecou bola stavba
rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 822/2 alebo pozemok parc. č. 822/1, na ktorom stavba

hospodárskej budovy stojí. Ak by aj čisto teoreticky išlo a príslušenstvo, nadobudol by ho žalovaný 1/
do vlastníctva iba za predpokladu, ak by sa stalo osobitným predmetom dedenia. Naviac rozhodujúci
spoluvlastnícky podiel na pozemkoch parc. č. 822/2 (11/12-in) nadobudol žalovaný až v roku 2010 v
rámci konania o ROEP, nie ako dedičstvo po otcovi. Hospodárska budova na parc. č. 822/1 nemôže
byť ani súčasťou pozemku, na ktorom je postavená, keďže stavby podľa ust. § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nie sú súčasťou pozemku. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je

všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila.
Rodinný dom súp. č. XX bol postavený v roku 1960, teda viac ako 20 rokov predtým ako bola postavená
hospodárska, budova a bol teda dlhodobo užívaný bez nej. Hospodárska budova bola postavená na
úplne inej parcele ako rodinný dom a to vo vzdialenosti približne 20 metrov od neho. Ak by skutočne
hospodársku budovu stavali rodičia žalovaného 1/ a mala by slúžiť výlučne na účely užívania rodinného

domu súp. č. XX, boli by ju nepochybne postavili bližšie k rodinnému domu. Hospodársku budovu na
parc. č. 822/1 užívali od samého začiatku žalobkyňa 1/ a jej manžel H. J., a to či už na chov hydiny a
ošípaných,uskladnenieobilia(toH.J.spolus1ksodstavčaťadostávalakozamestnanecŠMSvinnáako
naturálie), ako aj na uskladnenie dreva a cirkulára, na ktorom drevo rezal a tiež na uskladnenie všetkého,
čo dopestovali. Je pravdou, že v hospodárskej budove mali uskladnené veci aj rodičia žalobkyne 1/

a je pravdou, že sa v budove zriadilo suché WC a to práve na žiadosť rodičov žalobkyne 1/. Takýto
spôsob užívania či už pred alebo po smrti manželov J. ale evidentne znamená, že hospodárska budova
na parc. č. 822/1 nebola súčasťou rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 822/2, ale samostatnou
vecou so samotným právnym režimom. Vzhľadom na túto skutočnosť hospodárska budova nemôže byť
vlastníctvom žalovaného 1/ dokonca ani v prípade, ak by túto v čase smrti vlastnili rodičia žalobkyne

1/ a žalovaného 1/, pretože sa preukázateľne nestala predmetom dedičstva ani po jednom z nich.
Skutočnosť, že hospodársku budovu postavili žalobkyňa 1/ s manželom H. J. a že táto v súčasnosti
v podiele 1/ 2-ica patrí do vlastníctva žalobkyne 1/ a v podiele 1/ 2-ica do dedičstva po manželovi
žalobkyne 1/, preukazuje aj to, že hospodárska budova bola predmetom dane z nehnuteľností, ktoré
od jej postavenia až doposiaľ uhrádzala žalobkyňa 1/ a to aj s manželom, pokiaľ žil a v tomto smere

žalobcovia poukázali na doklady o úhrade dane za obdobie, v ktorých možno v rámci platenej dane z
nehnuteľnosti identifikovať to, že je uhrádzaná aj za hospodársku budovu. Ďalej žalobcovia poukázali
na niektoré zachované účtovné doklady, z ktorých je zrejmé, že materiál na stavbu hospodárskej budovy
nakupoval H. J.. Predložené doklady sú z obdobia konca roku 1982 a roku 1983, nevzťahujú sa teda
k stavbe rodinného domu manželov J. na parc. č. 822/7, keďže tá už v tom čase bola skolaudovaná.

To, že žalovaný 1/ sa nikdy nepokladal za vlastníka hospodárskej budovy na parc. č. 822/1 vyplýva ja z
toho, že žalovaný 1/ túto budovu v listoch označoval ako čiernu stavbu, ktorú navrhne zbúrať.

4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 23.9.2019 naďalej trval na zamietnutí žaloby. Podľa neho z definície
súčasti veci v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že znehodnotením veci nemožno

chápaťlenvúzkomslovazmysle,tedaakozničeniealebopodstatnépoškodeniehlavnejvecivdôsledku
oddelenia súčasti; oddelením súčasti sa hlavná vec spravidla fyzicky nepoškodí (neznehodnotí), ale
sa môže znížiť jeho cena alebo komfort dovtedajšieho užívania hlavnej veci. Preto za znehodnotenie
treba považovať nielen fyzické, mechanické poškodenie , ale akékoľvek poškodenie zasahujúce do práv
vlastníka hlavnej veci plnohodnotne vec užívať potom, čo nastane oddelenie súčasti. Vychádzajúc z

teórie práva súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej
patrí. To okrem iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa (teda aj dediča) aj
vtedy, ak v zmluve o prevode (teda aj v osvedčení o dedičstve) takáto súčasť veci nie je vôbec uvedená.
Tátoteóriarovnakoplatínielenpriprevode,aleajpriprechodevlastníckehoprávadedenímalebonapr.aj
príklepomvdobrovoľnejdražbeapod.Žalovaný1/nadobudolosvedčenímodedičstvezodňa21.4.1989

rodinný dom súp. č. XX. V čase prechodu vlastníckeho práva hlavnej veci v roku 1989 na žalovaného 1/
by nepochybne oddelenie stavby šopy od hlavnej veci (rodinného domu súp. č. XX) predstavovalo bez
akýchkoľvek pochybností znehodnotenie základného komfortu vlastníka samotného domu, nakoľko v
tom čase bolo preukázateľne v šope okrem iného umiestnené suché WC, sklad uhlia a dreva slúžiacehona vykurovanie domu. Oddelením stavby šopy by zjavne došlo ku znehodnoteniu rodinného domu,
preto táto právna argumentácia podporuje a svedčí tomu, že žalovanému vlastnícke právo k stavbe
hospodárskej budovy v celosti patrí v dôsledku jeho prechodu vlastníckeho práva hlavnej veci a to od

okamihu smrti poručiteľa. Podstatnou skutočnosťou pre rozlíšenie súčasti veci a príslušenstva veci je
to, že prípadné oddelenie príslušenstva veci od hlavnej veci nemá spravidla za následok znehodnotenie
hlavnej veci. Preto za podstatné a rozhodujúce pre právne posúdenie stavby hospodárskej budovy
považuje žalovaný 1/ to, že v čase smrti pána J. v roku 1989, (kedy rodinný dom dedením nadobudol
žalovaný 1/) by oddelenie hospodárskej stavby (šopy) od hlavnej veci (rodinného domu) znamenalo

znehodnotenie obvyklého spôsobu užívania hlavnej veci, keďže v hospodárskej budove sa nachádzalo
WC, ktoré patrí do bežnej výbavy akéhokoľvek ľudského obydlia. V minulosti pri stavbách rodinných
domoch najmä na vidieku bývalo zjavným pravidlom, že rodinné domy boli projektované a budované tak,
že toaleta sa nachádzala mimo rodinného domu. Toto bol aj prípad projektovanej stavby rodinného domu
súp. č. XX z konca päťdesiatych rokov minulého storočia. Tvrdenia žalobcov, že hospodárska budova
nemôže byť súčasťou hlavnej veci z dôvodov, že šopa bola postavená na inom pozemku alebo že je od

rodinného domu vzdialená približne 20 metrov nemajú žiadny priamy vplyv pre relevantnosť posúdenia
toho, či stavba šopy je súčasťou veci - rodinného domu súp. č. XX. Súčasť veci môže byť postavená aj
na inom pozemku ako je postavená hlavná vec, podstatná je podľa základných znakov uvedených § 120
ods. 1 Občianskeho zákonníka povaha tejto veci, účel na aký má slúžiť a znehodnotenie hlavnej veci pri
jejprípadnomoddelení.Trebasiuvedomiť,žepopostavenístavbytátobolaviazanáaslúžilahlavnejveci

rodinnému domu, preto vlastník rodinného domu pán J. sa mohol dôvodne domnievať, že jestvuje určitá
vopred deklarovaná spätosť, spojitosť a súnaležitosť medzi vlastníctvom hlavnej veci (rodinným domom)
a stavbou šopy, ktorú ako stavebník postavil. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že kým nebola postavená stavba
hospodárskej budovy v roku 1982, slúžila na účely chovu hospodárskych zvierat, ale najmä ako sklad
dreva a samozrejme aj ako suché WC pôvodná drevená šopa, ktorá bola postavená bližšie k rodinnému

domusúp.č.XXapodľapovahymupatrilaužvčase,keďbolrodinnýdomsúp.č.XXpostavený.Nakoľko
stav tejto drevenej šopy bol už v osemdesiatych rokoch nevyhovujúci odôvodneným potrebám vlastníka
rodinného domu pána J., ako aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa 1/ spolu s jej manželom si postavili
svoj rodinný dom súp. č. XX tak, že drevená šopa bola polohou nevhodne umiestená pod balkónom
novopostaveného rodinného domu žalobkyne 1/, rozhodol sa otec žalovaného 1/ pre vybudovanie

novej murovanej stavby šopy a ako novú polohu a miesto zvolil také, ktoré bude reflektovať na nové
pomery postaveného rodinného domu žalobkyne 1/. Stavba bola preto umiestnená niekoľko metrov
ďalej od rodinného domu súp. č. XX ako pôvodná šopa aj z dôvodu sústavného zápachu chovaných
hospodárskych zvierat, čo prekážalo žalobkyni. Stavba šopy bola umiestnená na pozemku parc. č.
822/1, ktorý bol vo vlastníctve pána J.. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcov, že rodinný dom súp. č.

XX bol dlhodobo užívaný bez hospodárskej budovy viac ako 20 rokov. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že v
období osemdesiatych rokov nebolo explicitne v Občianskom zákonníku uvedené ustanovenie a teda
neplatilaprávnaúprava,žestavbaniejesúčasťoupozemku(parc.č.822/1),pretojezjavnemylnýprávny
záver žalobcov, že hospodárska budova stavby postavenej na pare. č. 822/1 nemôže byť súčasťou
pozemku, na ktorom je postavená. Ustanovenie § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako je platné v

súčasnej dobe bolo prijaté až novelou civilného kódexu zák. č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992,
teda nepochybne potom, čo stavba hospodárskej budovy bola už dávno postavená a tiež až potom, čo
prebehlo dedičské konanie po otcovi žalovaného 1/, na základe čoho sa vlastníkom predmetnej parcely
stal žalovaný 1/. Poukázal na prechodné ustanovenie § 868 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
„Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov." Žalovaný 1/ má teda za to, že s prihliadnutím na
právne predpisy platné v období výstavby stavby hospodárskej budovy a aj v čase smrti otca žalovaného
1/ Občiansky zákonník umožňoval stavbu pokladať za súčasť pozemku. Z týchto dôvodov preto platí,
že pokiaľ žalovaný dedením nadobudol pozemok parc. č. 822/1 je dôvodne oprávnený sa pokladať

za vlastníka stavby ako jeho súčasti, ktorá je postavená na uvedenej parcele. Na tom nič nemení ani
žalobcami namietaná okolnosť, že rozhodujúci podiel na danom pozemku nadobudol v rámci ROEP.
Žalovaný 1/ poprel tvrdenia žalobcov, že stavbu šopy stavali a aj ju užívali od samého začiatku žalobkyňa
1/ a jej manžel H. J.. Stavbu hospodárskej budovy, rovnako tak aj predtým pôvodnú drevenú šopu stavali
a užívali rodičia žalovaného 1/. Stavbu staval svojpomocne pán D. a túto stavbu aj financoval zo svojich

finančných prostriedkov. Stavebnou činnosťou teda vytvorili vec, ktorá slúžila pre potreby rodinného
domu súp. č. XX. Doklady o úhrade dane z nehnuteľností nemôžu preukazovať vlastnícke právo k
hospodárskej budove. Skutočnosť, že daňovník podá daňové priznanie, resp. ohlási na obecnom úrade,
že mieni platiť daň z nehnuteľností za konkrétnu stavbu bez súpisného čísla z dôvodu jej užívania ešteneznamená, že sa môže dôvodne pokladať za vlastníka takejto stavby. Z listinných dokladov o úhrade
dane skôr vyplýva, že H. J. ako manžel žalobkyne v minulosti podal takéto daňové priznanie bez toho,
aby preukázal vlastnícke právo, v dôsledku čoho žalovaný 1/ predpokladá, že správca dane pravidelne

ročne vyruboval daň z hospodárskej budovy manželovi žalobkyne 1/, avšak bez toho, aby sa preukázali
listinou, že stavba šopy im vlastnícky patrí. Žalobcovia pri užívaní predmetnej šopy od počiatku neboli
oprávnenídržiteliaanamietoldobromyseľnosťichdržby.Namietoltvrdenie,žehospodárskabudovabola
predmetom dane, ktorú od postavenia hradila žalobkyňa a jej manžel. Predložený doklad o zakúpení
cementu zjavne nemá žiadny súvis s tvrdeniami žalobcov, keďže dodacia adresa je na iné meno. Z

predložených dokladov však nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobkyňa 1/ a jej manžel sú vlastníkmi
hospodárskej stavby. Tieto doklady (napr. o nakúpení obkladu) nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo
vzťahu k preukázaniu vlastníckeho práva žalobkyne 1/ a jej manžela k stavbe šopy a nemožno z nich
vyvodzovať skutočnosti, ktoré tvrdia žalobcovia, teda že žalobkyňa 1/ a jej manžel boli tí, ktorí zakupovali
stavebný materiál z vlastných prostriedkov, a to z viacerých dôvodov, ktoré sú žalobkyni 1/ známe. V
osemdesiatych rokoch sa stavebný materiál, ktorý nebol na sklade, kupoval v stavebninách v dôsledku

jeho nedostatku spôsobom nahlásenia objednávky a udania dodacej adresy, kde mal byť tovar vyložený.
Otec žalovaného 1/ úplne bežne využíval možnosti, kedy H. J. manžel žalobkyne 1/ mal vlastnú motorku,
ktorá umožňovala vycestovať do predajne stavebného materiálu (Trenčín, Svinná, Topolčany), takýto
materiál nakúpiť alebo ho objednať. Preto H. J. dostával finančné prostriedky od otca žalovaného 1/ na
zakúpenie stavebného materiálu, v prípade väčšieho množstva alebo pokiaľ nebol materiál na sklade,

bolo nevyhnutné preukázať sa dokladom totožnosti a uviesť miesto, kde bude tovar vyložený. Preto
je na dokladoch uvedené meno manžela žalobkyne 1/. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobkyňa
1/ a jej manžel H. J. mali v čase stavby šopy dve malé deti, nemali vôbec taký mesačný príjem v
rámci svojej domácnosti, aby za vlastné prostriedky ako mladá rodina bývajúca v novopostavenom
rodinnom dome súp. č. XX financovali stavbu hospodárskej budovy. Neobstojí ani argument, že doklady

preukazujú použitie zakupovaného stavebného materiálu na účely stavby hospodárskej budovy, keďže
aj po kolaudácií rodinného domu súp. č. XX nebola stavba domu kompletne hotová a vyžadovala si
mnohé stavebné dorábky. Žalovaný 1/ preto pokladá za celkom zjavne klamlivé tvrdenia žalobkyne 1/,
že stavba šopy bola budovaná z prostriedkov žalobkyne 1/ a jej manžela. Otec žalovaného 1/ finančne
podporoval žalobkyňu 1/ a jej manžela nielen ešte v súvislosti so stavbou ich rodinného domu súp.

č. XX, ale aj následne vzhľadom na výšku príjmu, ktorý mala mesačne žalobkyňa 1/ a jej manžel k
dispozícií pri opatere žalobcov 2/ a 3/. Práve z dôvodov finančnej a materiálnej pomoci zo strany otca
žalovaného 1/ potom žalobkyňa 1/ po smrti otca žalovaného v roku 1989 sa rozhodla v dedičskom
konaní s prihliadnutím na uvedené skutočnosti uzavrieť so žalovaným 1/ dohodu dedičov, na základe
ktorej rodinný dom súp. č. XX nadobudne do výlučného vlastníctva žalovaný 1/. Vtedy žalovaný 1/ a

ani žalobkyňa 1/ a ani manžel žalobkyne 1/ neriešili vlastníctvo stavby šopy, nakoľko obe strany boli v
tom, že stavba šopy sa stala vlastníctvom žalovaného 1/. Viaceré nezhody, verbálne útoky a dokonca
aj útok na žalovaného 1/ poštvaním psa vlčiaka patriaceho žalobkyni 3/ znamenal obrat vo vzťahoch
medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou 1/.

5. Žalobcovia v podaní zo dňa 16.10.2019 uviedli, že pokiaľ žalovaný 1/ svoje vlastnícke právo k stavbe
hospodárskej budovy alternatívne odvodzuje z predpokladu, že táto budova je súčasťou pozemku pare.
č. 822/1, na ktorom je postavená, pričom tento pozemok je jeho výlučným vlastníctvom, táto jeho
argumentácia sa opiera o úplne nesprávny výklad platnej právnej úpravy. Žalovaný 1/ s poukazom
na to, že ustanovenie § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého stavby, vodné toky a

podzemné vody nie sú súčasťou pozemku, bolo do Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. zapracované
až novelou č. 509/1991 Z.z, s účinnosťou od 1.1.1992 a zo znenia ust. § 868 Občianskeho zákonníka
odvodzoval, že v období výstavby hospodárskej budovy a v čase smrti otca žalovaného 1/ Občiansky
zákonník umožňoval stavbu pokladať za súčasť pozemku. Ak by aj tento predpoklad bol správny, je
úplne neudržateľný z neho vychádzajúci záver, že už na základe zdedenia spoluvlastníckeho podielu

1/12-tina tejto parcely v čase pred novelou, sa stal žalovaný 1/ vlastníkom celej hospodárskej budovy
aj keď zostávajúci spoluvlastnícky podiel 11/12-ín v tom čase vlastnili iné osoby a on ho získal až na
základe rozhodnutia z roku 2010, teda v čase kedy už nebola žiadna pochybnosť o tom, že stavba nie
je súčasťou pozemku. Pre takéto úvahy však nie je žiadny dôvod predovšetkým preto, lebo zásada,
podľa ktorej stavba je súčasťou pozemku prestala byť súčasťou nášho právneho systému účinnosťou

Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., teda od 1.1.1951. Opätovne sa jeho súčasťou nestala ani od
1.4.1964. kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., napriek tomu, že ten až do
novely č. 509/1991 Zb. neobsahoval ustanovenie, ktoré by zásadu, že stavba nie je súčasťou pozemku
priamo zakotvovalo. To, že sa pozemok a stavba na ňom riadili samostatným právnym režimom aj vobdobí od 1.4.1961 do 1.1.1992 je totiž úplne nepochybné, pričom to, že aj v tomto období nemohla
byť stavba s pevným základom posudzovaná ako súčasť pozemku, na ktorom bola postavená sa
dalo dovodiť z ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ďalších predpisov (napr. predpisov

upravujúcich existenciu nehnuteľnosti alebo stavebné konanie), pričom z tejto zásady vychádzala aj
rozhodovacia prax súdov. V podaní zo dňa 16.12.2019 žalobcovia uviedli, že vlastník ako aj oprávnený
dedič nepochybne majú naliehavý právny záujem na určení ich vlastníctva ako aj na určení, že vec patrí
do dedičstva. Uvedené platí o to viac, ak predmetom ich práva je nehnuteľnosť neevidovaná v katastri
nehnuteľností a nachádzajúca sa na pozemku žalovaného 1/, ktorý právo vlastníka či oprávneného

dediča k nej spochybňuje.

6. Na základe návrhu žalobcov súd uznesením č.k. 20C 10/2019-158 zo dňa 25.9.2020 podľa § 79
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pripustil pristúpenie žalovaných
2/ a 3/ do konania.

7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.5.2021 podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu 2/,
žalovaného 2/, ktorí boli riadne a včas predvolaní, a ktorých neprítomnosť bola ospravedlnená s tým, že
súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ až 3/, žalovaného 1/, žalovanej 3/, svedkov X. J.,

T. J., H. I., J. J., oboznámením výpisov z listov vlastníctva č. XXX, č. XXX k.ú. N. Q. zo dňa 8.4.2019,
osvedčenia o dedičstve 16D 270/2014 zo dňa 4.4.2014, výpisov z listu vlastníctva č. XXX, z LV č.
XXX k.ú. N. Q., stavebného povolenia vydaného Miestnym národným výborom Neporadza pod zn.
výst. 2/1982 zo dňa 20.4.1982 s pôdorysom, Rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne
sp. zn. 1D 530/89 zo dňa 21.4.1989, návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 15.6.2012,

rozhodnutia Obce Neporadza o prerušení kolaudačného konania sp. zn. stÚ 271/2012-002/mi zo dňa
30.7.2012, z internetu zadovážených ponúk na predaj rodinného domu, vyjadrenia žalovaného 1/ k
žalobe zo dňa 11.6.2019, osvedčenia povereného notára JUDr. Dušana Mikitu o dedičstve sp. zn. D
1386/00 zo dňa 26.2.2002, vyjadrenia žalobcov zo dňa 18.7.2019, prílohy tohto vyjadrenia, vrátane
rozhodnutí Obce Neporadza o vyrubení dane z nehnuteľností za roky 2009 až 2019 s príjmovými

pokladničnými dokladmi, pokladničného dokladu č. XXXXXX zo dňa 13.9.1982, pokladničného dokladu
č. XXXXXX zo dňa 14.10.1982, pokladničného dokladu č. XXXXXX zo dňa 16.5.1983, dodacieho
listu zo dňa 17.5.1983 s podacím lístkom na sumu 380 Kčs, pokladničného dokladu č. XXXXXX zo
dňa 15.6.1983, pokladničného dokladu č. XXXXXX zo dňa 22.8.1983, potvrdenia Štátneho majetku
národný podnik Svinná zo dňa 18.8.1977, potvrdenku Hornosrnianskych cementárni č. XXXXXX zo dňa

20.5.1983, vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.9.2019 so situačným nákresom, vyjadrenia žalobcov zo
dňa 16.10.2019, vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.11.2019, vyjadrenie žalobcov zo dňa 16.12.2019,
podania žalovaného zo dňa 1.7.2020, obsahu spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16D/270/2014,
sp. zn. 17D/949/2011, kolaudačného rozhodnutia Okresného národného výboru - odbor výstavby s
ÚP v Trenčíne výst. 675/1982-327/5 zo dňa 2.7.1982, zmluva o pôžičke zo dňa 30.6.1981, Zmluva o

poskytnutí stabilizačného príspevku na individuálnu bytovú výstavbu zo dňa 10.5.1979, potvrdenia o
zaplatenípôžičkyzodňa28.5.1996,nákupnéhooprávneniač.XX/XXXXX/X,správyovykonaníodbornej
prehliadky a skúšky elektrického zariadenia evidenčné č. 151/2012 zo dňa 16.7.2012, vyjadrenia
žalovaného zo dňa 22.7.2020 s prílohou, vyjadrenie žalobcov zo dňa 11.8.2020, výpisu z LV č.XXXX
k.ú. N. Q. zo dňa 3.9.2020, rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor V 4879/2020 zo

dňa 27.8.2020, opravné rozhodnutia tohto úradu V 4879/2020 zo dňa 2.9.2020, kúpnej zmluvy zo dňa
29.7.2020, podania žalobcov zo dňa 21.9.2020, z internetu zadováženého výpisu z LV č. XXXX k.ú. N.
Q. zo dňa 28.5.2021.

9. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla, že keď si s manželom stavali dom, vedeli, že si chcú postaviť

aj hospodársku budovu, prirodzene na svojom pozemku a hneď si nakupovali viacej materiálu, aby
im ostalo na stavbu tejto hospodárskej budovy. Rodičia žalobkyne 1/, o ktorých sa starala do smrti,
nemali poriadne WC. Mali len 30 rokov staré drevené WC s červotočmi a už tam ani nechodili, chodili
k žalobkyni do postaveného domu. Preto žalobkyňa 1/ s manželom hovorili, že idú stavať budovu a
v nej urobia aj WC. Žalobkyňa s rodinou majú dom súp. č. XX postavený vyššie oproti rodičovskému

domu a rodičia zrejme by nevládali chodiť na WC, ak by bola hospodárska budova postavená za domom
súp. č. XX. Preto rodičia žalobkyňu 1/ vyzvali, aby hospodársku budovu postavili vedľa, aby to mali
bližšie. Budovu preto postavili na tom pozemku a rodičia tam chodili na WC. Ďalej žalobkyňa 1/ uviedla,
že sa zriekla v dobrej viere dedičstva z rodičovského domu v prospech žalovaného 1/. Predmetnástavba bola postavená výlučne z peňažných prostriedkov žalobkyne 1/ a jej manžela a časť stavebného
materiálu - kvádre použili tie, ktoré im zostali ešte zo stavby ich rodinného domu. Žalobkyňa 1/ s
manželom ešte dokúpili za účelom výstavby hospodárskej budovy cement, železo, piesok. V čase, keď

sa stavala predmetná budova v roku 1982 žalovaný 1/ vedel, že túto stavia žalobkyňa 1/ s manželom
z ich prostriedkov a žalovaný 1/ pri stavbe tejto budovy nijako nepomáhal. Daň z tejto predmetnej
hospodárskej budovy platila žalobkyňa 1/ s manželom, a to od začiatku odkedy bola postavená až
doteraz. V predmetnej hospodárskej budove žalobkyňa 1/ stále chová zajace. Otec žalobkyne 1/
pôvodne súhlasil s tým, že elektrika do hospodárskej budovy bude natiahnutá z rodičovského domu súp.

č. XX, keďže žalobkyňa 1/ s manželom v nej aj rezali drevo, a to aj pre otca, ktorý nevládal toto robiť.
Následne keď mal syn žalobkyne 1/ 18 rokov bol elektrický prúd vedený po sieti natiahnutej z domu súp.
č. XX a je tomu tak až doteraz. Žalovaný 1/ predmetnú hospodársku budova neužíval nikdy ani sa o ňu
nestaral, nestaral sa o jej prevádzku, údržbu a žalobkyni 1/ a jej rodine nebránil v užívaní tejto budovy.
Žalovaný 1/ sa nedomáhal vlastníckeho práva k predmetnej hospodárskej budove ani po smrti jeho
matky v roku 2000. Po prvýkrát začal žalovaný 1/ spochybňovať to, že žalobkyni 1/ a jej manželovi patrí

vlastníctvo hospodárskej budovy potom, keď bola vykonaná ROEP v dedine v roku 2010. Žalobkyňa 1/
žalovanému 1/ predtým podpísala aj svoju čiastku parcely, na ktorej je postavená hospodárska budova,
avšak si neuvedomila následky toho; až potom si uvedomila, že si svoj podiel k tejto parcele mohla
ponechať. Väčšinový podiel k parcele č. 822/1 nadobudol žalovaný 1/ v rámci konania o ROEP. Predtým
tam bolo veľa spoluvlastníkov. Následne žalovaný 1/ začal prezentovať, že sa jedná o čiernu stavbu a

na jej zbúranie si zavolá buldozér a neskôr chcel pozemok aj so stavbou na ňom predať iným ľudom
a tým žalobkyňu 1/ donútil podať túto žalobu. Rodinný dom súp. č. XX v obci Q. bol postavený v roku
1960, kedy sa tam nasťahovali. Žalobkyňa 1/ bola vtedy prváčkou na základnej škole. Blízko domu súp.
č. XX bola v 60. rokoch postavená drevená latrína a drevená šopa, v ktorej bolo uskladnené drevo a
chovali sa v nej sliepky a zajace. Drevená šopa bola používaná až do momentu kým sa dala používať.

Následne už to bolo zostarnuté, boli tam červotoče, a preto žalobkyňa 1/ s manželom postavili trochu
ďalej od rodinného domu predmetnú murovanú šopu. Predmetnú budovu žalobkyňa 1/ s manželom
postavila na cudzom pozemku preto, lebo ju o to požiadali jej rodičia. V tom čase žalobkyňa 1/ nevedela,
že stavať na cudzom pozemku môže aj iná osoba než tá, ktorá je vlastníkom pozemku. Žalobkyňa 1/
pracovala v školstve, nemala tieto vedomosti. Bola v tom, že s manželom nemôžu byť stavebníkmi,

keďže stavba mala byť postavená na cudzom pozemku. Veci ohľadom stavebného povolenia vybavoval
otec žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ nevedela vysvetliť, z akého dôvodu je na pôdoryse stavby hospodárskej
budovy ohľadom stavebného povolenia uvedené, že táto budova patrí k budove H. J., Q. XX. Žalobkyňa
1/ spolu s manželom stavali rodinný dom súp. č. XX tri roky, dostavali ho v roku 1982 a začali ho užívať
po kolaudácii v roku 1982. Podklady k stavebnému povoleniu predmetnej šopy pripravovala žalobkyňa

1/ so svojím otcom. Jej otec vedel rysovať, on to nakreslil. Predmetná šopa bola od jej postavenia v
roku 1983 užívaná žalobkyňou 1/ a jej manželom za účelom uskladnenia obilia, mali tam šrotovník, boli
tam chlievy, v ktorých sa chovali prasatá. Manželia J. tam 7 rokov chovali býka, zajace tam chovali,
sliepky, pričom časť vajíčok, ktoré zniesli žalobkyňa 1/ dávala rodičom, časť vajíčok spotrebovala vo
svojej domácnosti. V danej šope bolo uskladnené aj uhlie, ktoré bolo používané v rodičovskom dome na

kúrenie a bolo tam uskladňované aj drevo, ktoré platila žalobkyňa 1/ s rodičmi na polovicu a používala
ho rodina žalobkyne 1/ ako aj rodičia žalobkyne 1/. Suché WC zriadené v predmetnej šope užívali
rodičia žalobkyne 1/, pretože iné WC nemali a stará latrína bola zbúraná približne v roku 1982. WC v
rodinnom dome súp. č. XX bolo zriadené približne v roku 1999. Žalobkyňa 1/ bola v čase zriadenia
stavby hospodárskej budovy zamestnaná ako učiteľka a zarábala približne 1700 až 1800 Kčs mesačne a

jej manžel bol kuchár a zarábal približne rovnakú sumu mesačne, a keď bola sezóna zarobil aj 3000 Kčs
mesačne. Žalobkyňa sa vrátila z materskej dovolenky do práce pol roka po narodení dcéry. Žalobkyňa
1/ si s manželom na stavbu rodinného domu vzala pôžičky a to jednak od SLSP vo výške 140.000 Kčs
a bezúročnú pôžičku v sume 35.000 Kčs a mali úspory v sume 90.000 Kčs, pričom pôžičky splácali vo
výške1.000Kčsmesačneajvčasestavbyšopy.Rodičiažalobkyne1/finančnenepodporovaližalobkyňu

1/ v súvislosti so stavbou rodinného domu. Nemohla to od nich žiadať, keďže boli dôchodcami a boli
chorí. Žalobkyňa 1/ nevedela presne povedať úhrnnú sumu, ktorú s manželom vynaložila na stavbu
šopy, a to vzhľadom na odstup rokov. Stavba šopy sa pôvodne nezamykala a následne, keď žalobkyni
1/ odtiaľ začali miznúť veci, začala ju zamykať. Kľúče od šopy má žalobkyňa 1/, pretože v šope má
uskladnené obilie, šrotovník. Žalovaný 1/ v šope nemá uskladnené žiadne veci a nikdy o to nežiadal. Pri

stavbe šopy sa aktívne zúčastňoval manžel žalobkyne 1/, syn žalobkyne 1/, sused F., sused X. T., ktorí
susedia sú už nebohí a pomáhal tam aj 17 ročný chlapec z rodiny H. I.. Osobám, ktoré stavbu realizovali
žalobkyňa 1/ s manželom zabezpečila stravu, pitie a susedom sa aj finančne odmenili a doteraz s ich
rodinami vychádzajú dobre. Žalobkyňa 1/ chcela s manželom pôvodne šopu postaviť na ich parcele,ale rodičia žalobkyne 1/, ktorí nemali funkčné WC, ju požiadali, aby bola táto šopa postavená na ich
parcele, keďže boli už starí, aby to nemali ďaleko. Matka žalobkyne 1/ trpela silnou cukrovkou, prestala
vidieť, prekonala 4 operácie. Od postavenia šopy bolo potrebné vykonať niektoré opravy, napr. obrúsiť

zhrdzavenú bránu na šope, čo spravil zať žalobkyne 1/ pred 2 rokmi, a priebežne na streche šopy sa
menili škridly, o čo sa tiež väčšinou staral zať žalobkyne 1/. Na tieto opravy a prevádzku šopy žalovaný
1/ neprispel vlastnou prácou, ani finančne. Medzi pozemkami parc. č. 822/2, č. 822/1 a parcelami č.
822/8, č. 822/7 nebol postavený plot.

10. Žalobca 2/ uviedol, že keď sa stavala šopa, zúčastňoval sa žalobca 2/ aj na stavbe a to tak, že keď sa
robila deka, viazal tam železá. Keď sa robila strecha, pomáhal tak, že podával to, čo bolo treba. Žalobca
2/ uviedol, že jeho otec pracoval na stavbe, keď sa robila deka, a strechu robil jeden pán z Jastrabia,
ktorý je už nebohý. Ďalej si pamätal, že keď boli pre piesok na stavbu šopy, pomáhal pri tom H. F..
Starý otec H. J. pomáhal pri stavbe šopy tak, že niečo podal, keď bolo treba, ale už bol vyššieho veku
a aktívne sa nezapájal. Pamätal si tiež, že po stavbe rodinného domu matky žalobcu 2/ zostal kopec

materiálu a hovorilo sa, že bude použitý na stavbu šopy. Predmetná šopa bola užívaná tak, že v jeden
časti bolo suché WC, v ďalšej časti sa chovali hospodárske zvieratá a v ďalšej časti boli uskladnené
drevo a uhlie a keď sa zaviedol plyn, bývalo tam uskladnené obilie, cibuľa, cesnak, orechy. Stavbu šopy
užívali rodičia žalobcu 2/, sestra žalobcu 2/ s manželom a starí rodičia žalobcu 2/ J. J. a H. J. užívali
suché WC v šope s tým, že na WC odbehli aj členovia rodiny žalobcov, keď napr. boli na záhrade.

Žalovaný 1/ stavbu šopy nikdy neužíval, nepodieľal sa na udržiavacích a opravných prácach na šope.
Chodil na turistiku do lesa s bratrancom, keď prišiel do Neporadze. Žalobca 2/ nemá vedomosť o tom,
že by v tejto šope mal žalovaný 1/ uložené nejaké veci a ani o tom, že by žalovaný 1/ do tej šopy chodil.
Pamätal si, že žalovanému 1/ a jeho manželke vadilo, že kotkodákajú sliepky, ktoré boli umiestnené v
šope a mali výbeh smerom k chalupe žalovaného 1/, a preto matka žalobcu 2/ musela tie sliepky dať

preč zo šopy, a to sa stalo vtedy, keď tam ešte žalobca 2/ býval. Žalobca 2/ v rodinnom dome matky,
teda žalobkyne 1/ býval do roku 2008.

11. Žalobkyňa 3/ na pojednávaní uviedla, že žalobu podala preto, lebo spolu s manželom a matkou
chcú kľudne užívať rodinný dom a v prípade, že žalovaný 1/ predá pozemok aj so šopou inej osobe,

nechce, aby vznikol medzi nimi spor ohľadom tejto šopy. Ďalej uviedla, že predmetná šopa sa užívala
na chov husí, zajacov, sliepok, chovala ich žalobkyňa 1/. V šope bolo uskladnené aj drevo s tým, že
otec žalobkyne 3/ toto drevo nosil do domu súp. č. XX starým rodičom, pretože oni už nevládali nosiť
takú ťažkú záťaž a sami si potom prikladali a kúrili. Žalobkyňa 3/ chodila starým rodičom pomáhať aj
upratovať, lebo už to nevládali robiť. Žalobkyňa 3/ nevidela žalovaného 1/, že by predmetnú šopu on

užíval. Žalovaný 1/ sa nezaujímal o šopu. Keď vnikol problém so sliepkami v roku 2011 alebo 2012
a žalovaný 1/ s lopatou naháňal kohúta, pretože ráno kikiríkal, žalovaný 1/ žalobkyni 3/ list, v ktorom
uvádzal, že ide o čiernu stavbu, ktorú dá zbúrať. Žalobcovia začali šopu následne zamykať, pretože im
z nej mizla cibuľa, cesnak, orechy a mizli nám aj zemiaky, ktoré boli uskladnené v pivnici pod domom.
Asi od roku 2010 sa vzťahy žalobkyne 3/ so žalovaným 1/ zhoršili. Žalovaný 1/ akceptoval, že šopa patrí

žalobcom. Manželka žalovaného 1/ však chcela žalobcov odtiaľ vyhnať, pretože keď tam prišla , jej vždy
vadilo, že tú šopu užívajú žalobcovia a členovia ich rodiny.

12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní k námietke žalovaného 1/, že na jednom z dokladov o
zakúpení cementu je ako odberateľ uvedený P. R. uviedol, že tento pracoval s manželom žalobkyne

1/ v Štátnom majetku Svinná, býval vo Svinnej, sprostredkoval zakúpenie cementu pre rodinu J.,
pričom t.č. je už nebohý. Z originálov dokladov o kúpe stavebného materiálu, ktoré boli predložené
a z kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom manželov J. vyplýva, že doklady o kúpe stavebného
materiálu boli vystavené po vydaní kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom manželov J., a preto
sa tieto doklady o zakúpení stavebného materiálu nemohli týkať stavby rodinného domu manželov J..

Ostatné predložené doklady preukazujú spôsob financovania stavby rodinného domu manželov J., ako
aj stavby predmetnej šopy, keďže manželia J. nakupovali stavebný materiál v takom rozsahu, aby mohli
vybudovať obidve stavby.

13. Žalovaný 1/ v rámci svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že stará šopa nebola až v takom

zúfalom stave, nebola celá drevená, bola aj vymurovaná, keďže tam bolo WC. V starej šope bolo to isté,
čo v novej šope, len bola menšia. Potom sa rozhodlo, že sa vybuduje nová šopa, ktorá bola napojená
elektrinou na dom súp. č. XX. V roku 1998 žalovaný 1/ v dome súp. č. XX zriadil splachovacie WC, a
odvtedy sa už suché WC v šope nepoužívalo. Predmetná šopa sa na účel uskladnenia dreva používalado roku 2000, kedy žalovaný 1/ spravil plynové kúrenie v dome súp. č. XX a prestalo sa v ňom kúriť
drevom. V šope v chlieve chovala matka žalovaného 1/ ošípanú. Žalovaný 1/ uviedol, že možno v šope
mali prasa aj žalobkyňa 1/ s manželom. Žalovaný 1/ tam nebýval. Keď sa riešilo dedičstvo po otcovi,

dohodli sa, že dom pripadne žalovanému 1/, žalovaný 1/ sa žalobkyne 1/ pýtal, či si dobre rozmyslela, že
celý dom pripadne žalovanému 1/, na čo ona povedala, že to je dobré, pretože jej rodičia pomáhali stavať
dom.Predmetnášopavdedičstvenebolaspomínaná,nebolaaniskolaudovaná,každýjubralakosúčasť
domu , keďže ju rodičia žalovaného 1/ vlastne používali celú. Rodina J. šopu používala len príležitostne.
V listinách je napísané, že šopa bola postavená k domu súp. č. XX, aby nikdy neboli pochybnosti, pre

koho sa šopa stavia. Šopa vtedy nezakladala dôvod na riešenie, pretože dovtedy ju rodičia užívali ako
svoju a ja ako aj rodina J. predpokladali, že šopa patrí k domu súp. č. XX. Manželia J. sušili obilie na
povale domu súp. č. XX, no potom žalovaný 1/ švagrovi navrhol, aby obilie sušili v tej šope, čo oni nejaký
čas aj robili. Asi v roku 2003 žalobkyňa 1/ žalovanému 1/ povedala, že si postavia šopu za ich domom a
predmetnú šopu už nebudú potrebovať. Žalovaný 1/ nemal potom za to, žeby si žalobkyňa 1/ nárokovala
nejaké právo k predmetnej šope. Asi v roku 2012 tam žalobkyňa 3/ doniesla škriekajúceho kohúta, ktorý

rušil skoro ráno aj susedov, a žalovaný 1/ chcel, aby kohúta zobrala odtiaľ preč. Zrušili ho ako dediča
šopy. Keď si žalobkyňa 1/ priviedla inžiniera , ktorý mal spraviť kolaudáciu, žalovaný 1/ povedal, že šopa
stojí na jeho pozemku a stavebné povolenie bolo vydané na otcovo meno, a preto inžinier nevidel dôvod ,
aby kolaudačné rozhodnutie k šope urobil na meno žalobkyne 1/. Kolaudácia sa skončila. V roku 2013
nahuckali na žalovaného 1/ ich psa vlčiaka, ktorý na neho opakovane zaútočil a pohrýzol do ruky, musel

byť ošetrený na chirurgii, kde mi ranu zašili. Bolo to riešené priestupkovo. Keď žalovaný 1/ rodine J.
neumožnil kolaudáciu šopy, prestali sa s ním rozprávať. Žalovaný 1/ uviedol, že nepochybuje o tom,
že šopu postavil jeho otec, ktorý vládal pracovať. Pri stavbe pomáhali aj susedia a iné osoby. Môže to
byť v tých intenciách ako uvádzala žalobkyňa 1/. Žalovaný 1/ na stavbe nepomáhal. Býval na južnom
Slovensku. Chodil do Neporadze len na víkend. Ďalej uviedol, že predpokladá, že stavbu hospodárskej

budovy financoval jeho otec, ktorý vtedy poberal dôchodok aj bol zamestnaný v Leteckých opravovniach
Trenčín až do roku 1987. Konkrétne sumy príjmov rodičov uviesť nevedel. Rodina J. nemala peňažné
prostriedky na financovanie. Žalovaný 1/ uviedol, že nemá listinné doklady o tom, že by jeho rodičia
financovali stavbu predmetnej hospodárskej budovy. Pôdorys k stavebnému povoleniu ohľadom stavby
hospodárskej budovy nakreslil otec žalovaného 1/. Elektrická energia bola do šopy vedená z domu č.

XX, káble boli umiestnené pod zemou. Je pravda, že žalovaný 1/ zrušil dodávku elektrickej energie z
domu súp. č. XX do šopy, keďže žalobkyňa 1/ povedala, že budú používať svoju elektrinu v šope. Rodičia
žalovaného 1/ zrejme umožnili žalobkyni 1/ užívať stavbu šopy. Keď žalobkyňa 1/ neskôr hospodársku
budovu uzamkla, žalovaný 1/ nepýtal od nej kľúče, keďže v budove mali členovia rodiny žalobkyne 1/
svoje veci. Žalovaný 1/ nemal v budove nič, hoci by sa mu to bolo hodilo, napr. na uskladnenie kosačky,

ale ustúpil im. Šopa sa neudržiavala nijako, len sa využívala. J. vymenili iba niektoré prasknuté škridle.
Žalovaný 1/ pribil uvoľnené dosky na šope. Žalovaný 1/ spolu s H. J. namontoval do WC v šope dvere,
ktoré predtým žalovaný 1/ vybral z domu súp. č. XX. Keď žalovaný 1/ v šope farbil dvere, žalobkyňa
1/ na neho vybehla, že to nemá robiť, že to spraví ona. Dvere potom obrúsil jej zať a nafarbili ich. Nie
je pravda, že by sa žalovaný 1/ odmietal starať o šopu, on sa ich viackrát pýtal, či potrebujú pomoc,

ale oni povedali, že nepotrebujú. Žalovaný 1/ uviedol, že za hospodársku budovu neplatil dane nikto.
Žalovaný 1/ nenamietal, že žalobcovia začali od roku 2005 platiť dane za hospodársku budovu. Mal za
to, že keďže ju užívajú, majú platiť dane. Žalovaný 1/ nežiadal žalobcov o vydanie predmetnej šopy,
pretože bol v tom, že je jeho. Potvrdil, že povedal, že ak je to čierna stavba, treba to zbúrať a bude
po probléme. Dodal, že oplotenie medzi predmetnými pozemkami postavené nebolo. Rodiny vychádzali

spočiatku veľmi dobre.

14. Žalovaná 3/ na pojednávaní uviedla, že žalovaní 2/ a 3/ sa necítia byť vlastníkmi predmetnej
hospodárskej budovy, nepotrebujú ju, využíva ju žalobkyňa 1/.

15. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní naďalej spochybňoval doklady o zakúpení
stavebného materiálu, že sa týkali skutočne stavby predmetnej šopy, napr. doklad o zakúpení cementu
je z augusta 1983 a cement je základný stavebný materiál, a preto by ho žalobcovia mali zakúpiť už
na začiatku stavby s realizáciou ktorej začali v r. 1982. Spochybňoval naďalej aj doklad o stavebnom
materiáli vystavený na meno pána R., keďže ide o inú osobu. Poukázal na to, že prostriedky procesného

útoku by mali žalobcovia uplatniť včas. Z posledných tvrdení žalobcov vyplýva zmena skutkových
tvrdení, o ktoré žalobcovia opierajú svoj žalobný návrh. Pôvodný žalobný návrh v žalobe vychádzal
z tvrdení žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k šope vydržaním, no neskôr žalobcovia tietotvrdenia zmenili, keď oneskorene začali tvrdiť, že vlastnícke právo nadobudli zhotovením veci. Súd by
sa mal s tým vysporiadať aj v rámci posúdenia naliehavého právneho záujmu na určovacích petitoch.

16. Žalobcovia v podaní zo dňa 11.8.2020 a v záverečnej reči uviedli, že žalovanému 1/ nesvedčí
vlastnícky titul k hospodárskej budove ako k novovytvorenej veci, keďže ani formálne nebol jej
stavebníkom (stavebné povolenie zo dňa 20.4.1982) ani sa fyzicky, prípadne finančne na jej stavbe
nepodieľal. Hospodárska budova nebola ani predmetom ním nadobudnutého dedičstva po otcovi H.
J. (zomr. XX.X.XXXX), či matke J. J. (zomr. XX.X.XXXX) a ani ju nenadobudol vydržaním na základe

rozhodnutiavydanéhovrámciprocesuROEP,ktorýbolprekat.úz.N.Q.uskutočnenývroku2010.Podľa
právnej teórie, ktorá sa plne premieta do rozhodovania súdov SR, je jedným zo znakov definujúcich
pojem príslušenstva veci to, že ním môže byť iba hnuteľná vec. Okrem toho je príslušenstvo (na rozdiel
od súčasti veci) vo vzťahu k hlavnej veci, ktorej hospodársky slúži, v právnom zmysle samostatnou
vecou, a preto sa vlastníctvo k nemu nenadobúda automaticky spolu s vlastníctvom hlavnej veci. Keďže
predmetná hospodárska budova nie je hnuteľnou vecou a naviac ani nebola predmetom dedičského

rozhodnutia po poručiteľovi H. J., či rozhodnutia vydaného v rámci ROEP-u, je jasné, že žalobca sa
nestal a ani nemohol stať jej vlastníkom z toho titulu, že by táto bola príslušenstvom rodinného domu súp.
č. XX na parc. č. 822/2 ani z toho titulu, že by bola príslušenstvom pozemku parc. č. 822/1. Ustanovenie
§ 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje, že by stavba hospodárskej budovy mohla byť súčasťou
pozemku, na ktorom je postavená, teda súčasťou parc. č. 822/1, pričom z dôvodov, na ktoré žalobcovia

poukázali vo vyjadrení zo dňa 16.10.2019 nepokladajú za akceptovateľný právny názor žalovaného
prednesenýjehoprávnymzástupcomvtomsmere,ževobdobípredúčinnosťouzákonač.509/1991Zb.,
kedy bola postavená, právny poriadok SR umožňoval pokladať stavbu s pevným základom za súčasť
pozemku, na ktorom je postavená. Zákon naproti tomu nevylučuje, aby nehnuteľnosť, teda aj stavba
spojená so zemou pevným základom bola súčasťou inej stavby ako hlavnej veci, pričom za súčasť

stavbysavtomtozmyslepodľaprávnejteóriespravidlapokladánadstavba,prístavba,vstavba,prípadne
stavebná úprava ako súčasť hlavnej veci, napr. stavby rodinného domu však nie je možné vylúčiť ani
hospodársku budovu za predpokladu, že táto podľa svojej povahy patrí k hlavnej veci a nemôže byť
od nej oddelená bez toho, že by sa hlavná vec týmto oddelením znehodnotila. Hospodárska budova
dlhodobo, najneskôr od roku 2000 slúži výlučne vlastníkom resp. užívateľom rodinného domu súp. č. XX

na parc. č. 822/7 a pokiaľ aj pred týmto rokom slúžila zároveň aj J. J. matke žalobkyne 1/ a žalovaného
1/ (tá však nikdy nebola ani vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX ani pozemku parc. č. 822/1) a do
začiatku roku 1989 aj H. J. - otcovi žalobkyne 1/ a žalovaného 1/, nikdy sa nedala pokladať za súčasť
výlučne rodinného domu súp. č. XX. Rodinný dom súp. č. XX bol bez stavby hospodárskej budovy
užívaný jeho vlastníkmi viac ako 20 rokov pred postavením hospodárskej budovy a v súčasnosti je znovu

už 20 rokov užívaný úplne nezávisle od stavby hospodárskej budovy, takže o tom, že by sa jej oddelením
rodinný dom znehodnotil, nie je možné vôbec hovoriť. Žalovaný preto v konaní jednoznačne neuniesol
dôkazné bremeno v smere tvrdenia, že práve on je výlučným vlastníkom hospodárskej budovy na parc.
č. 822/1. Žalobcovia poukázali napr. na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/220/2013
zo dňa 12.6.2014 vo veci, v ktorej sa súd zaoberal v podstate identickým problémom ako v tomto

sporovom konaní. Hospodárska budova nepatrí do dedičstva po poručiteľoch (rodičoch žalobkyne 1/
a žalovaného), keďže H. J. st., ev. manželia J. hospodársku budovu nikdy vo vlastníctve nemali. Pre
posúdenie vlastníctva je právne úplne bezvýznamné, že stavebné povolenie zn. Výst 2/1982 zo dňa
20.4.1982 vydal Miestny národný výbor Neporadza na stavbu hospodárskej budovy, ktorá v ňom bola
označená ako stavba drevárne a chlievov v prospech stavebníka H. J.. Vlastníkom novozhotovenej

stavby sa stáva ten, kto ju reálne uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba a nie je rozhodujúce, kto je
označený ako stavebník v stavebnom rozhodnutí (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 761/2001 zo dňa
5.11.2002) a ani kto je vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená. V prípade, že stavba vznikla
činnosťouviacerýchosôb,stávasajejvlastníkom(vlastníkmi)osoba(osoby),ktorú(ktorých)určídohoda
zainteresovaných osôb. Vychádzajúc z týchto kritérií nie je podľa výsledkov vykonaného dokazovania

najmenších pochýb, že v okamihu, keď stavba hospodárskej budovy dospela do štádia, že sa táto
stala vecou, nadobudli k nej vlastnícke práva žalobkyňa 1/ a jej toho času nebohý manžel H. J.. Z
výpovedí žalobcov zhodne vyplýva, že hospodársku budovu postavili výlučne z vlastných finančných
prostriedkov manželia J. a to v čase nadväzujúcom na obdobie, kedy na susediacej parcele dokončili
stavbu rodinného domu súp. č. XX, pričom na stavbu hospodárskej budovy použili aj materiál, ktorý

im zostal zo stavby tohto rodinného domu. Hospodársku budovu postavili pre vlastnú potrebu, pričom
v nej chovali ošípané, býka, zajace a sliepky a mali v nej uskladnené náradie, veci dopestované v
záhrade, drevo, ktoré používali spolu s rodičmi žalobkyne 1/ a uhlie, ktorým sa vykuroval rodičovský
dom. Súčasťou hospodárskej budovy bolo aj suché WC, ktoré vybudovali pre rodičov žalobkyne 1/ ato po predchádzajúcej dohode s nimi. Od roku 2000 (po smrti matky) využívali hospodársku budovu
výlučne osoby bývajúce v rodinnom dome súp. č. XX, starali sa o jej údržbu a opravy, pričom neskôr
si ju začali aj zamykať. To, že hospodársku budovu postavili manželia J., ktorí na to použili materiál zo

stavby rodinného domu ale aj ďalší materiál, ktorý dokúpili, potvrdil aj svedok H. I., častý návštevník
domácnosti rodiny J. v čase stavby hospodárskej budovy, na ktorej stavbe pomáhal aj jeho otec. X. J.
- bývalá manželka žalovaného 1/, ktorá s ním až do rozvodu manželstva bývala v Kolárove, od roku
1982 navštívila svokrovcov v Neporadzi viackrát, pričom od bývalej svokry vedela, že pravdepodobne v
rokoch 1982 až 1984 postavili J. hospodársku budovu zo stavebného materiálu, ktorý im zostal zo stavby

ich rodinného domu. Preto hospodársku budovu vnímala vždy ako vlastníctvo J.. Svedkyňa T. J. počula
J. J. hovorievať, že chalupu nechala synovi a že šopa patrí J., keďže si ju títo postavili a počula od nej aj
to, že na stavbu hospodárskej budovy použili materiál, ktorý im zostal zo stavby rodinného domu ako aj
materiál, ktorý dokúpili. Z predložených pokladničných dokladov a dodacieho listu je zrejmé, že v čase
od XX.X.XXXX do 22.8.1983, teda v čase po kolaudácii rodinného domu súp. č. XX a zároveň v čase
stavby hospodárskej budovy H. J. osobne a v jednom prípade cez kolegu v práci opakovane zakupoval

stavebnýmateriál.Zpredloženýchrozhodnutísprávcudanejetiežzrejmé,ževrokoch2009až2019bola
daň zo stavby hospodárskej budovy vyrubená na H. J. a neskôr žalobkyňu 3/ a nimi aj bola uhrádzaná.
Naproti tomu žalovaný 1/ považuje za vlastníkov hospodárskej budovy v čase kedy sa stala vecou, H. a
J. J., keďže ju mali postaviť z ich finančných prostriedkov a pre ich potrebu, keďže stavebné povolenie
bolo vydané na H. J. a súčasťou stavby bolo aj WC, ktoré využívali iba oni. Výpovede žalovaného 1/

a svedkyne J. J., jeho súčasnej manželky v naznačenom smere pokladajú žalobcovia za účelové. V
čase realizácie stavby a dlhé roky aj po jej postavení žalovaný 1/ vôbec nebýval v Neporadzi, chodil
tam iba sporadicky a na stavbe sa vôbec nepodieľal, pričom jeho súčasná manželka bola v Neporadzi
prvýkrát až takmer 15 rokov po postavení hospodárskej budovy. Na tvrdenie o financovaní stavby H. a
J. J. nepredložil žalovaný 1/ žiadny dôkaz a svoje tvrdenia v tomto smere odvíja iba od hypotetických

špekulácií. Účelovosť jeho tvrdení v tomto konaní je však zrejmá najmä z toho ako rozdielne sa k stavbe
hospodárskej budovy a jej vlastníctvu vyjadroval v čase pred vyhľadaním právnej pomoci. Nedá sa totiž
logicky vysvetliť, prečo keď sa údajne už od smrti otca po vydaní rozhodnutia o zdedení rodinného domu
súp. č. XX (rok 1989) pokladal aj za vlastníka hospodárskej budovy, nikdy (viac ako 30 rokov) nevstúpil
do jej užívania, dovolil, aby ju po smrti aj druhého z rodičov (rok 2000) užívala výlučne žalobkyňa 1/ s

rodinou a v roku 2012 ju nedovolil sestre skolaudovať nie preto, že sa cítil jej vlastníkom, ale preto, že
budovu pokladal za čiernu stavbu. V dedičskom konaní po otcovi ani po matke nikdy nenavrhol, aby ich
predmetom bola aj hospodárska budova, zrušil dodávku elektriny do hospodárskej budovy z rodinného
domu č. XX a dovolil, resp. dokonca trval na tom, aby si žalobkyňa 1/ s rodinou dotiahla elektriku z
rodinného domu č. XX a následne dovolil, aby si žalobkyňa 1/ hospodársku budovu zamkla a znemožnila

mu do nej prístup. To, že sa hospodárska budova nestala predmetom rozhodnutia o dedičstve po H. J.
je však zároveň logickým dôkazom, že ju za manželove, resp. aj svoje vlastníctvo nepokladala ani J. J.,
čo zároveň potvrdzuje vierohodnosť výpovedí žalobcov a svedkov, pred ktorými sa J. J. mala vyjadriť v
tom smere, že hospodárska budova nebola prejednaná v dedičstve preto, že ju zo svojich prostriedkov
a pre seba postavili J..

17. Žalovaný 1/ vo svojom podaní zo dňa 22.7.2020 a v rámci záverečnej reči uviedol, že
žalobcovia v konaní nepreukázali, že so zreteľom na všetky okolnosti bola žalobkyňa 1/ a jej manžel
dobromyseľní, predovšetkým nepreukázali ani riadny nerušený dobromyseľný vstup do držby. Bolo
úplne vyvrátené tvrdenie uvedené v žalobnom návrhu, že od dokončenia stavby hospodársku budovu

bez akéhokoľvek rušenia tretími osobami užívali žalobkyňa 1/ a manžel žalobkyne 1/. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2015, publikované v zbierke stanovísk NS SR 6/2015. Z
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že sama žalobkyňa dňa 26.6.2020 vo svojom výsluchu potvrdila,
že hospodárska budova sa používala ako WC, na ktoré chodili H. st. a jeho manželka (matka žalovaného
1/). Čiže je zjavné, že hospodárka budova dennodenne slúžila potrebám rodičom žalovaného 1/. Pokiaľ

by žalovaný 1/ nezriadil splachovacie WC v rodinnom dome súp. č. XX v roku 1998, tak by na WC chodili
iba naďalej do šopy. Teda žalobkyňa 1/ zjavne pripúšťa, že predmetnú stavbu užívali rodičia žalobkyne a
to už hneď od počiatku postavenia predmetnej stavby. Nie je taktiež sporné, že v hospodárskej budove
boli preukázateľne od okamihom jej postavenia uskladnené veci patriace stavebníkovi pánovi J. st.
(predovšetkým drevo a uhlie na každoročné vykurovanie rodinného domu XX dokiaľ sa nezaviedol plyn

do rodinného domu č. XX a v stavbe boli celoročne chované hospodárske zvieratá), čím sa zvýrazňuje
rušenie držby žalobkyne 1/ a jej manžela. Žalobkyňa 1/ mala vedomosť, že im stavba nepatrí, a na
túto okolnosť nemá vplyv, že žalobkyňa 1/ stavbu s H. J. st. svojpomocne stavali. Žalobkyňa 1/ aj so
svojím manželom začala v plnom rozsahu užívať predmetnú stavbu až po smrti matky žalovaného1/, teda až po roku 2000, a to na základe súhlasu žalovaného 1/, ktorý umožnil žalobkyni 1/ si do
priestorov šopy vniesť svoje veci, chovať hospodárske zvieratá a používať v dôsledku toho, že časť
stavby po zavedení plynofikácie sa už nevyužívala na uskladnenie dreva a uhlia aj ostatné časti stavby.

Neskôr v dôsledku zhoršenia vzájomných vzťahov po roku 2010 medzi žalobkyňou a žalovaným, došlo
zo strany žalobkyne 1/ k uzamykaniu stavby a tým aj úplnému vylúčeniu žalovaného 1/ z užívania
predmetnej stavby. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti v neskoršom období ani na základe
súhlasu žalovaného 1/ pre dobromyseľnosť nepostačuje. Žalovaný 1/ trvalo nebýval v rodinnom dome
č.XX v Neporadzi, dom navštevoval spravidla a najmä na víkendy, čiže tvrdenie žalobkyne 1/, že zo

strany žalovaného 1/ nebolo namietané jej vlastnícke právo k hospodárskej budove je nenáležité. Ani
žalobkyňa 1/ žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v období od postavenia šopy od roku 1983
alebo ani po 1.1.1994, kedy podľa jej tvrdenia došlo k uplynutiu vydržacej doby a vydržala vlastnícke
právo k hospodárskej stavbe voči žalovanému 1/ vzniesla nejaké výhrady a predniesla žalovanému 1/
konkrétnu spornosť v otázke vlastníckeho práva k danej šope. Žalovaný 1/ eviduje po prvý krát spornosť
vlastníckeho práva v roku 2012, kedy žalovaný 1/ v rámci kolaudačného konania iniciovaného priamo

žalobkyňou 1/ v konaní uviedol dôvody, pre ktoré nemožno súhlasiť so záverom žalobkyne 1/, že táto je
vlastníčka stavby šopy; a až týmto okamihom eviduje žalovaný 1/ existenciu vznesených pochybností o
spornosti vlastníckeho práva k hospodárskej budove. Žalovaný 1/ bol a je toho názoru, že je vlastníkom
predmetnej stavby hospodárskej budovy, pričom svoje vlastnícke práva odvodzoval od okolností, že je
výlučným vlastníkom rodinného domu č. XX a taktiež od skutočnosti, že pozemok na ktorom je stavba

šopy postavená je vlastníctvom žalovaného 1/. Žalovaný 1/ trval na svojich vyjadreniach, v ktorých
uviedol dôvody, pre ktoré má za to, že hospodárska budova by mala byť posúdená ako súčasť stavby
rodinnéhodomuč.XXaleboalternatívneakosúčasťpozemkuparc.č.822/1.Žalobkyňa1/savsúvislosti
s otázkami žalovaného prečo stavala na cudzom pozemku a prečo nebola sama stavebníkom, pokiaľ
najmä tvrdí, že predmetnú hospodársku budovu stavala z vlastných finančných prostriedkov vyjadrila

v tom zmysle, že nevedela, že môže stavať na pozemku aj iná osoba, ktorá je vlastníkom pozemku.
Táto neznalosť zákona však žalobkyňu 1/ nemôže ospravedlniť, výrazne a významne zasahuje do
jej statusu oprávneného držiteľa, nakoľko ide o objektívne hľadisko priamo sa viažuce k právnemu
titulu, z ktorého žalobkyňa 1/ odvodzuje vznik svojho vlastníckeho práva vydržaním. Naopak týmto
sa automaticky korigujú jej vyhlásenia o dobromyseľnosti ako jedného z predpokladov pre úspešné

vydržanie vlastníckeho práva. Pochybnosti o dobromyseľnosti žalobkyne 1/ sú ďalej zvýrazňované
a podporené ďalšími dôkazmi, kedy žalobkyňa 1/ už v čase podania žiadosti o vydanie stavebného
povolenia vedela, že stavebníkom nie je ani jej manžel, ale iba a len otec žalobkyne 1/. Stavebník pán
D. st. nebol iba formálnym žiadateľom o vydanie stavebného povolenia, ale aj tou osobou, ktorý sám
spracoval grafické znázornenie pôdorysu hospodárskej stavby, presne vopred rozvrhol a zadefinoval

účel a potreby kvôli ktorým budovu bude stavať, teda stanovil, že budova sa má vzťahovať k rodinnému
domu č. XX a určil v rámci predloženého pôdorysu aj presnú dĺžku, výšku a šírku stavby ako aj konkrétne
polohu na tvare miesta, kde bude stavba postavená. Významnou skutočnosťou je aj to, že hospodárska
budova bola od okamihu postavenia napojená na prívod elektrickej energie priamo z rodinného domu
č. XX patriacemu stavebníkovi, a za podstatné považuje žalovaný 1/ to, že prívod tejto elektriny bol

vedený pod zemou, čo svedčí o dlhodobom a trvalom riešení napojenia elektriny k danej stavbe. Stavba
šopy bola realizovaná na jeseň 1982, preto pokiaľ žalobkyňa uvádza, že stavala s úmyslom pre seba,
nevysvetlila, prečo napojenie elektriny neviedla zo svojho rodinného domu č. XX, ktorý už bol v tom
čase po kolaudácii. Žalobkyňa 1/ a jej manžel neboli od počiatku dobromyseľní, že im vec patrí, nakoľko
vedeli, že stavba hospodárskej budovy je postavená na pozemku, ktorý žalobkyni 1/ a jej manželovi

nepatrí, mali preukázateľnú vedomosť o tom, že nie sú stavebníkmi hospodárskej budovy. Z toho dôvodu
preto vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že žalobkyňa 1/ a jej manžel nesplnili zákonné podmienky
vydržania vlastníckeho práva k predmetnej hospodárskej budove. Samotná detencia hospodárskej
budovy k vydržaniu nestačí. Žalobkyňa 1/ teda spolu s manželom nemohla nadobudnúť presvedčenie,
že im hospodárska stavba patrí, i napriek tomu, že sa mohli aktívnou pomocou podieľať na jej stavbe.

Hospodárska stavba nemohla a nemôže byť predmetom ich vlastníctva nielen z titulu vydržania, ale
ani z titulu ďalšieho originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva z dôvodu postavenia (zhotovenia)
hospodárskej budovy. Z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť, že by sa žalobkyňa 1/ a jej manžel
považovali za vlastníka stavby momentom postavenia v roku 1983 a nakladali s vecou ako vlastnou.
Vzniká totiž otázka, prečo žalobkyňa 1/ po postavení stavby neiniciovala kolaudačné konanie už v

roku 1983, keď stavba bola dokončená, ak sa považovala za osobu vlastníka. Rovnako tak je otázne,
prečo potom, čo sa od počiatku pokladá za vlastníka, stavala na cudzom pozemku a prečo nebola
sama stavebníkom. Žalobkyňa 1/ nestavala hospodársku stavbu s úmyslom mať ju pre seba a nemohla
vlastnícke práva ku stavbe nadobudnúť zhotovením stavby, nakoľko stavba bola zhotovovaná zjavne abez akýchkoľvek pochybností iba pre potreby rodinného domu č. XX, čo je zrejmé z listinného dôkazu
pôdorysu hospodárskej budovy. Nie je sporné, že sa jednalo o stavbu drevárne a chlievov pána J. st.,
nakoľko jemu patriace pôvodne drevená šopa už neslúžila aktuálnym potrebám domácnosti rodinného

domuč.XX.Žalobkyňa1/ajejmanželsanestalioriginárnymivlastníkmihospodárskejstavby.Žalobkyňa
1/ nestavala hospodársku budovu s úmyslom mať ju pre seba a preto k nej nenadobudla vlastníctvo,
vlastnícke práva nadobudol pán J. st. Z posledného písomného vyjadrenia žalobcov vyplýva, že títo
prispôsobujú svoje tvrdenia o vlastníckom práve k stavbe zmenou titulu, od ktorého odvíjajú svoje
vlastníctvo. Už upúšťajú resp. podstatne korigujú doterajšie tvrdenia, že vlastnícke právo nadobudla

žalobkyňa 1/ a jej manžel v dôsledku splnenia podmienok vydržania, naopak žalobcovia uvádzajú,
že sa žalobkyňa 1/ a jej manžel od počiatku považujú za vlastníkov stavby, nakoľko majú za to, že
vlastníkom stavby je vždy osoba, ktorá ju reálne postavila. Dôležitá zmena v skutkových tvrdeniach
žalobcov v otázke domnelého titulu má tak priamy vplyv na posúdenie zákonných znakov vydržania,
ktorých nesplnenie namieta žalovaný od začiatku súdneho konania. Je zrejmé, že oba domnelé tituly
poprisebesúčasneneobstoja.Žalovaný1/popiera,žebyžalobkyňa1/zvlastnýchprostriedkovpostavila

predmetnú hospodársku budovu. Žalobcovia neponúkli žiadne dôkazy, že stavebný materiál na stavbu
kompletne obstarali. Listinné dôkazy, ktorými preukazujú zakúpenie stavebného materiálu predložené v
konaní predstavujú iba nepatrný zlomok stavebného materiálu potrebného na postavenie hospodárskej
budovy. Listinné dôkazy predložené zo strany žalobcov, ktoré majú preukazovať nákup stavebného
materiálu nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a vo vzťahu k predmetu sporu nie sú relevantné.

Žalovaný 1/ spochybňuje časť predložených dokladov, najmä tie ktorých dátumy obstarania materiálu
nekorešpondujú s postupom stavebných prác na stavbe hospodárskej budovy. Množstvo stavebného
materiálu, ktoré je potrebné obstarať nekorešponduje s množstvom, ktoré vyplýva z predložených listín.
Naviac z výpovede svedka I. vyplynulo, že do zimy roku 1982 bola postavená predmetná hospodárska
budova aj so strechou. Preto doklady predložené žalobcami z roku 1983 týkajúce sa nákupu stavebného

materiálu celkom zjavne nemôžu objektívne preukázať tvrdenia o zaobstaraní stavebného materiálu na
stavbu budovy, keďže tieto určite nesúvisia so samotnou stavbou hospodárskej budovy.

18. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

19. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

20. Žalobcovia sa domáhali deklaratórneho výroku súdu o tom, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou

hospodárskej budovy v podiele 1/ 2 a že manžel žalobkyne 1/ bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti
v podiele 1/ 2 ku dňu jeho smrti.

21. Súd v konaní o žalobe na určenie, či vec patrí do dedičstva posudzuje, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom veci. V prípade úspechu žaloby, je tento majetok zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi

a prejednaný v dedičskom konaní. Predtým než súd pristúpil k vyhodnoteniu uplatneného nároku po
vecnej stránke, súd preskúmal, či sú splnené zákonné procesné podmienky konania, vrátane úplného
okruhu účastníkov. Spor, či určitá vec je súčasťou dedičstva po poručiteľovi sa prejednáva na základe
návrhu dedičov poručiteľa, resp. ich právnych nástupcov o určenie, že poručiteľ bol v deň smrti
vlastníkom predmetnej veci. V konaní o určenie do dedičstva musia byť jeho účastníkmi všetci do úvahy

prichádzajúci dedičia poručiteľa, pretože majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov a účastníkmi
konania musia byť aj osoby, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci nehnuteľnosti,
prípadne osoby, ktoré sa cítia byť vlastníkmi nehnuteľnosti, nezapísanej v katastri nehnuteľností, teda
tí, ktorých práv sa konanie týka. V danom prípade bolo z dedičského rozhodnutia Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 16D 270/2014, 8Dnot 62/2014 zo dňa 4.4.2014, obsiahnutého v spise Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 16D 270/2014, preukázané, že zákonnými dedičmi poručiteľa H. J., zomr. XX.X.XXXX
boli žalobkyňa 1/, manželka poručiteľa, a žalobcovia 2/, 3/ ako deti poručiteľa. Okruh účastníkov konania
na strane žalobcov je tak úplný.

22.Pokiaľidesprávnosťokruhusporovýchstránnastranežalovanej,súddospelkzáveru,žepodmienka

pasívnej vecnej legitimácie je splnená len u žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že mu patrí vlastnícke právo
k hospodárskej budove postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. 822/1, ktorý je jeho vlastníctvom a
aktuálne je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. N. Neporadza. Žaloba o určenie , že vec patrí do dedičstva a o
určenie vlastníckeho práva k veci mala v danom prípade vzhľadom k tomu, že predmetná hospodárskabudova nie je zapísaná v katastri nehnuteľností smerovať proti osobám, ktoré tvrdia , že sú vlastníkmi
tejto nehnuteľnosti, a výsledok sporu by sa mohol dotknúť ich práv a povinností. Vstup žalovaných 2/ ,
3/ súd do konania pripustil z dôvodu, že to navrhovali žalobcovia, pričom pri rozhodovaní o procesnom

návrhu na pripustenie ich vstupu do konania, súd neposudzoval a ani v zmysle ustálenej judikatúry
nemohol posudzovať ich pasívnu vecnú legitimáciu. Z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2020,
z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru V 4879/2020 zo dňa 27.8.2020 a
opravného rozhodnutia tohto úradu zo dňa 2.9.2020 bolo preukázané, že žalovaní 2/, 3/ na základe
uvedenej kúpnej zmluvy nadobudli od žalovaného 1/ ako predávajúceho do vlastníctva rodinný dom súp.

č. XX na pozemku parc. reg. „C“ č. 822/2 , ktorý dom bol zapísaný na LV č. XXX k.ú. N. Q. a pozemok
parc. reg. „C“ č. 822/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 402 m2, ktorý pozemok bol zapísaný na
LV č. XXX k.ú. N. Q.. Žalovaní 2/, 3/ teda nenadobudli do vlastníctva pozemok parc. reg. „C“ č. 822/1
záhrada o výmere 1891 m2 v k.ú. N. Q., ktorý ostal vlastníctvom žalovaného 1/, a na ktorom pozemku
je postavená predmetná hospodárska budova, a po úspechu žalobcov v konaní by len vlastník tohto
pozemku mohol byť obmedzený vo výkone jeho vlastníckeho práva, keďže by musel strpieť užívanie

jeho pozemku žalobcami za účelom prístupu k hospodárskej budove. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril,
a žalovaná 3/ na pojednávaní uviedla, že žalovaní 2/, 3/ sa necítia byť vlastníkmi hospodárskej budovy,
nepotrebujú ju. Žalovaní 2/, 3/ teda nespochybnili uplatnený nárok žalobcov. V tomto smere sú podľa
názoru súdu irelevantné dôvody, ktoré uvádzal žalovaný 1/ a na základe ktorých mu má patriť vlastníctvo
k hospodárskej budove, teda že hospodárska budova je súčasťou domu súp. č. XX,. resp. že je súčasťou

parc. č. 822/1. Preto mal súd za to, že žalovaní 2/, 3/ nie sú pasívne vecne legitimovaní v tomto súdnom
konaní.

23. Žaloba bola podaná na súd za účinnosti CSP. Procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby
je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

V danom prípade naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je ho potrebné
preukázať. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť
tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. Strana sporu má naliehavý právny záujem na určení práva, ktorého sa žalobou domáha vtedy,

ak v prípade, že súd jej žalobe vyhovie, zmení sa jej právne postavenie, resp. kde by bez požadovaného
určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Rešpektujúc zásadu
hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení
musí byť daný aj v čase rozhodovania. Podľa názoru súdu žalobcovia 1/ až 3/ majú naliehavý právny

záujem na požadovanom určení hospodárskej budovy v podiele 1/ 2 do dedičstva po poručiteľovi H.
J. a žalobkyňa 1/ má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou podielu 1/ 2 k predmetnej
hospodárskej budove. Predmetná hospodárska budova je umiestnená na pozemku vo vlastníctve
žalovaného 1/, ktorý popieral dôvodnosť žaloby o určenie, že stavba v podiele 1/ 2 je vlastníctvom
žalobkyne 1/ a že v podiele 1/ 2 patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov. Na základe

rozsudku súdu, vydanom po meritórnom posúdení existencie vlastníctva žalobkyne 1/ a právneho
predchodcu žalobcov k spornej nehnuteľnosti, bude deklarovaný iný stav než ten, ktorý tvrdí žalovaný 1/.
Vlastníctvo k budove je sporné, a do vyriešenia tejto predbežnej otázky súdom bolo rozhodnutím Obce
Neporadza zo dňa 30.7.2012 StÚ 271/2012-002/Mi prerušené kolaudačné konanie ohľadom predmetnej
stavby začaté na návrh žalobkyne 1/ doručený uvedenému stavebnému úradu dňa 15.6.2012. Na

základe požadovaného rozsudku, ktorým bude určené, že sporná nehnuteľnosť patrí v podiele 1/
2 do vlastníctva žalobkyne 1/ a v polovici patrí do dedičstva po poručiteľovi H. J., môže byť tento
majetok v podiele 1/ 2 prejednaný v dedičskom konaní po tomto poručiteľovi. Po ukončení dedičského
konania, v ktorom bude potvrdené niektorému z dedičov nadobudnutie vlastníckeho práva v podiele
1/ 2 k nehnuteľnej veci bude vyriešená otázka vlastníctva predmetnej hospodárskej budovy a bude

môcť byť ukončené aj kolaudačné rozhodnutie. Tým bude zároveň odstránený stav právnej neistoty v
postavení žalobcov ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd mal potom za to, že určovacia
žaloba žalobcov je v danom prípade jediný účinný právny prostriedok na ochranu vlastníckeho práva
k hospodárskej budove. Súd dodáva, že Najvyšší súd SR svojimi rozhodnutiami (napr. sp. zn. 1Cdo
26/2007, sp. zn. 4Cdo 247/2011) ustálil rozhodovaciu prax o danosti procesnej prípustnosti žaloby o

určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi.

24. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného 1/, ktorým naznačoval, že prostriedky
procesného útoku žalobcovia neuplatnili včas, keďže pôvodný žalobný návrh v žalobe vychádzal ztvrdení žalobcov o nadobudnutí vlastníckeho práva k šope vydržaním, no neskôr žalobcovia tieto
tvrdenia zmenili, keď oneskorene začali tvrdiť, že vlastnícke právo nadobudli zhotovením veci. Je síce
pravda, že žalobcovia v žalobe uvádzali, že vlastníctvo nadobudli žalobkyňa 1/ s manželom vydržaním

a v priebehu konania uviedli aj ďalší nadobúdací titul, a to zhotovenie novej veci, avšak súd mal za to, že
zo strany žalobcov nedošlo k zmene skutkových tvrdení, o ktoré žalobcovia opierajú svoj žalobný nárok.
Už v žalobe totiž žalobcovia tvrdili, že stavbu šopy kompletne zhotovili za vlastné finančné prostriedky
žalobkyňa 1/ s manželom a následne ju nerušene užívali. Žalobcovia teda nemenili svoje skutkové
tvrdenia, neuvádzali nové tvrdenia oneskorene v rozpore s koncentračnou zásadou. To či žalobkyňa 1/ s

manželom nadobudli vlastnícke právo k hospodárskej budove už zhotovením veci alebo až na základe
vydržania po uplynutí zákonnej doby oprávnenej držby je otázkou právneho posúdenia uplatneného
nároku súdom.

25. Súd teda nárok prejednal po vecnej stránke, teda preskúmal, či boli splnené podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k hospodárskej budove jej zhotovením, keďže nadobudnutie

vlastníckeho práva týmto spôsobom malo nastať skôr ako nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

26. Žalovanými nebolo rozporované tvrdenie žalobcov, že predmetná hospodárska budova je stavbou
v zmysle § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon). Z vyjadrení strán a výsluchu svedkov bolo preukázané, že šlo o murovanú stavbu,

ktorá je spojená so zemou pevným základom. Bolo na ňu vydané stavebné povolenie. Jedná sa teda
o nehnuteľnosť v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nehnuteľnosťami sú
pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Doteraz nebolo určené súpisné číslo stavbe,
pretože zatiaľ nebolo ukončené kolaudačné rozhodnutie a preto stavba nie je zapísaná v katastri
nehnuteľností.

27. Vytvorenie stavby je inou právnou skutočnosťou v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, na základe
ktorej sa nadobúda vlastníctvo k takejto nehnuteľnej veci. V zmysle zákona, teórie práva a judikatúry
súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 227/2013 zo dňa 29.4.2015, rozsudky
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1174/2001 zo dňa 5.11.2002, sp. zn. 22 Cdo

2258/2007 zo dňa 25.6.2007) vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym (pôvodným)
spôsobom ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Rozhodujúci je úmysel osoby, ktorá
stavbu zabezpečuje, nadobudnúť ju pre seba na účely jej využitia a nadobudnúť vlastníctvo k nej. Nie
je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí v
zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb..

28. Podľa vyjadrení žalobcov sa hospodárska budova stavala od roku 1982 a bola dokončená v roku
1983, pričom pri stavbe hospodárskej budovy sa aktívne zúčastňovali manžel žalobkyne 1/, susedia H.
F., T. X., ktorý je t.č. už nebohý a pri stavbe vypomáhal aj H. I., ktorého matka bola sesternicou manžela
žalobkyne 1/. Žalovaný 1/ tieto tvrdenia potvrdil. Žalovaný 1/ dodal, že aktívne sa do prác zapájal aj

jeho otec, s čím ale nesúhlasili žalobcovia, keď uvádzali, že otec žalovaného 1/ pomáhal pri stavbe len
príležitostne, keďže bol vyššieho veku, čo zhodnotil súd ako vierohodné tvrdenie, keďže ako vyplýva z
dedičskéhorozhodnutiasp.zn.1D530/89zodňa21.4.1989otecžalovaného1/sanarodildňa22.6.1917
a v roku 1982, keď sa stavala šopa mal 65 rokov. Žalovaný 1/ podľa vlastného vyjadrenia na stavbe
nepomáhal, pretože býval na južnom Slovensku a do Neporadze do domu súp. č. XX chodil len na

víkendy.

29. Žalobkyňa 1/ vysvetlila dôvod, pre ktorý nebola hospodárska budova postavená na pozemku
manželov J. ale na vedľajšom pozemku parc. č. 822/1 bližšie k rodičovskému domu súp. č. XX. Y. to
s tým, že v hospodárskej budove bolo na požiadanie rodičov žalobkyne 1/ vybudované suché WC,

ktoré slúžilo rodičom žalobkyne 1/, keďže splachovacie WC v tom čase v rodičovskom dome nemali,
a pôvodná drevená latrína už bola stará, nebola používaná, rodičia žalobkyne 1/ chodili na toaletu do
domu žalobkyne 1/. Umiestnenie stavby hospodárskej budovy s WC na pozemku parc. č. 822/1, ktorý
bol bližšie k rodičovskému domu bolo pre rodičov žalobkyne 1/ výhodnejšie vzhľadom na ich vyšší vek,
pričom matka žalobkyne 1/ mala zároveň viacero zdravotných problémov ako ich popísala žalobkyňa

1/. Ak by bola hospodárska budova postavená na pozemku žalobkyne 1/ parc. č. 822/8 bola by ďalej
od rodičovského domu súp. č. XX, čo je zrejmé zo situačného nákresu, ktorý predložil žalovaný 1/ a
na ktorom je zakreslená poloha predmetnej hospodárskej budovy ako aj rodinné domy súp. č. XX a č.
XX s pozemkami. Toto vysvetlenie hodnotí súd ako logické, zodpovedajúce štandardnému správaniusa dcéry voči svojím rodičom, ktorí spolu dobre vychádzali. Zo zhodných vyjadrení strán vyplynulo, že
medzi pozemkom, na ktorom je postavený dom súp. č. XX, ktorý obývali manželia J. a pozemkom, na
ktorom je umiestnený rodinný dom súp. č. XX a pozemkom so stavbou hospodárskej budovy nebol

postavený plot. Žalobkyňa 1/ a aj jej manžel, ich dcéra žalobkyňa 3/ pomáhali rodičom žalobkyne 1/ s
nosením dreva do domu, pri upratovaní v domácnosti, pri vození autom k lekárom a inak. Žalovaní toto
tvrdenie žalobcov nespochybnil a aj svedkyňa X. J. , bývalá manželka žalovaného 1/ potvrdila, že , keď
už rodičia žalobkyne 1/ nevládali chodiť si pre drevo do šopy, pomáhali im v tom manželia J. a uviedla
aj, že žalobkyňa chodila pichať matke inzulín.

30. Neobstojí argument žalovaného 1/, že hospodárska budova sa nemohla stať vlastníctvom žalobkyne
1/ a jej manžela, nakoľko stavba bola zhotovovaná zjavne iba pre potreby rodinného domu č. XX, čo
podľa žalovaného 1/ vyplýva aj zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané na meno H. J. st.. Je pravda,
že Okresný národný výbor - odbor výstavby a územného plánovania v Trenčíne vydal dňa 20.4.1982
stavebné povolenie pod zn. Výst. 2/1982 na meno H. J. st. na stavbu drevárne a chlievov o výmere 37,50

m2 na parc. č. 822/3 (chybné číslo parcely podľa tvrdenia žalobcov, ktoré žalovaný 1/ nerozporoval) a na
priloženom pôdoryse hospodárskej budovy bolo uvedené, že hospodárska budova má patriť k budove
H. J. Q. XX. Žalobkyňa 1/ na vysvetlenie uviedla, že v čase podania žiadosti o stavebné povolenie
nevedela, že môže stavať na cudzom pozemku, nevedela, že ona a manžel môžu v stavebnom konaní
vystupovať ako stavebníci, keďže stavba sa realizovala na pozemku, ktorý im nepatril. V zmysle už

uvedenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 227/2013
zo dňa 29.4.2014 a ďalšie) je bez právnej relevancie to, kto je uvedený ako stavebník v stavebnom
povolení, pretože pre záver o nadobudnutí vlastníckeho práva je rozhodujúce to, kto stavbu zhotovil s
úmyslom nadobudnúť ju pre seba na účely jej využitia. Hoci bol ako stavebník v stavebnom povolení
uvedený H. J. st., stavbu zhotovili manželia J. svojpomocne v rokoch 1982, 1983 a aj ju nepretržite od

jej postavenia užívali ako hospodársku budovu na uskladnenie cirkuláru, uskladnenie a rezanie dreva,
uhlia, obilia a iných vypestovaných plodín, aj na chov hospodárskych zvierat, a taktiež sa starali o jej
nevyhnutnú údržbu a opravy, keďže zabezpečovali výmenu škridiel, obrúsenie a natretie brány šopy.

31. Žalovaný 1/ nepreukázal svoje tvrdenie, že stavbu hospodárskej budovy financovali jeho rodičia,

pretože nepredložil žiadne doklady o tom, a ani nenavrhol iný dôkazný prostriedok, ktorým by jeho
tvrdenie bolo preukázané. Žalobcovia vyvrátili tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že manželia J. nemali
peňažné prostriedky na zhotovenie stavby hospodárskej budovy. Manželia J. predchádzajúcu stavbu ich
rodinného domu súp. č. XX, ktorú dokončili v roku 1982 (skolaudovaná bola rozhodnutím stavebného
úradu zo dňa 2.7.1982) financovali z pôžičiek, a to podľa vyjadrenia žalobkyne 1/ vo výške 140.000 Sk

od Slovenskej štátnej sporiteľne (právny predchodca Slovenskej sporiteľne, a.s.), vo výške 35.000 Kčs
od ONV - odbor školstva v Trenčíne , a usporenú mali čiastku 90.000 Kčs. Podľa vyjadrenia žalobkyne
1/ už v čase stavby rodinného domu súp. č. XX vedeli, že si chceli postaviť aj hospodársku budovu,
a preto kupovali viac stavebného materiálu. Po dokončení stavby rodinného domu ostali manželom J.
kvádre šedej farby, tehly. Tento stavebný materiál bol uložený vedľa domu manželov J., a bol použitý na

stavbu hospodárskej budovy, ako to potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok H. I., ktorý vtedy ako 13 ročný
chodil so svojím otcom cez víkendy pomáhať na stavbu hospodárskej budovy. Svedkyňa T. J., bývalá
kolegyňa žalobkyne 1/, ktorá od roku 1996 chodila pomáhať na záhradu žalobkyne 1/ pri pestovaní
plodín, okopávaní zemiakov, v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že matka žalobkyne 1/ J. J.
jej povedala, že manžel žalobkyne 1/ postavil predmetnú šopu a zároveň jej povedala, že pri stavbe

hospodárskej budovy manželia J. použili stavebný materiál, ktorý im ostal zo stavby ich rodinného domu
a zvyšok materiálu museli dokúpiť. J. J. svedkyni zvykla hovorievať, že chalupu nechala synovi a šopa
patrí J., lebo si ju postavili manželia J.. Svedkyňa X. J., bývalá manželka žalovaného 1/, uviedla, že v
roku 1982, keď bola prvý krát v Neporadzi, jej vtedajšia svokra, teda matka žalobkyne 1/ a žalovaného
1/ povedala, že stavebný materiál, ktorý ostal manželom J. zo stavby ich rodinného domu bude použitý

na stavbu šopy s WC. Tvrdenia žalobcov o zdroji peňažných prostriedkov, z ktorých manželia J.
zakupovali materiál na stavbu rodinného domu a hospodárskej budovy boli dostatočne preukázané z
predloženej zmluvy o poskytnutí stabilizačného príspevku na individuálnu bytovú výstavbu uzavretej
medzi žalobkyňou 1/ a ONV - odbor školstva v Trenčíne dňa 10.5.1979, kvitancie Slovenskej sporiteľne,
a.s. zo dňa 28.5.1996 o úhrade stavebnej pôžičky v sume 140.000 Kčs vystavenej na meno žalobkyne 1/

a nákupného oprávnenia č. 61/90794/1, v ktorom sú zaevidované dátumy, druh a hodnota stavebného
materiálu kúpeného z pôžičky čerpanej vo výške 140.000 Kčs za obdobie rokov 1979 až 1981. Manželia
J.včasezriadeniastavbyhospodárskejbudovydosahovalipravidelnýpríjemzozamestnania,žalobkyňa
1/ vo výške 1700 Kčs až 1800 Kčs mesačne a jej manžel v rovnakej výške, pričom počas sezónyzarobil ako kuchár aj 3000 Kčs mesačne, pričom pôžičky splácali vo výške 1.000 Kčs mesačne. Z
týchto peňažných zdrojov mohli manželia J. podľa názoru súdu uhradiť náklady na realizáciu stavby
šopy. Žalobkyňa 1/ uviedla, že následne dokúpili ostatný materiál potrebný na dokončenie stavby

hospodárskej budovy. Kúpili cement, železo, piesok. Dokúpenie stavebného materiálu (dverí, oceľových
zárubní, železa, cementu a ďalších) na stavbu šopy manželmi J.i vyplýva zo žalobcov predložených
originálov dokladov vystavených na meno manžela žalobkyne 1/ H. J.. Podľa pokladničného dokladu
č. XXXXXX vystaveného zo strany Stavebnín Trenčín dňa 13.9.1982 bol zaplatený stavebný materiál
(obklad) v cene 123 Kčs. Podľa pokladničného dokladu č. XXXXXX vystaveného zo strany Stavebnín

Bánovce nad Bebravou dňa 14.10.1982 bol zaplatený stavebný materiál (dvere a oceľové zárubne)
v cene 437 Kčs. Podľa pokladničného dokladu č. XXXXXX vystaveného zo strany Stavebnín Svinná
dňa 16.5.1983 bol zaplatený stavebný materiál v cene 468 Kčs. Podľa dodacieho listu vystaveného zo
strany Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, národný podnik Bratislava, závod Nové Mesto nad
Váhom dňa 15.5.1983 a podacieho lístka č. 336 zo dňa 17.5.1983 bol zaplatený stavebný materiál
v cene 380 Kčs. Podľa pokladničného dokladu č. XXXXXX vystaveného zo strany Stavebnín Svinná

dňa 15.6.1983 bol zaplatený stavebný materiál (železo) v cene 854,70 Kčs. Podľa pokladničného
dokladu č. XXXXXX vystaveného zo strany Stavebnín Svinná dňa 22.8.1983 bol zaplatený stavebný
materiál (cement) v cene 900 Kčs. Podľa potvrdenky č. XXXXXX vystaveného zo strany Hornosrniankej
Cementárne dňa 20.5.1983 bol zaplatený stavebný materiál v cene 1391 Kčs. Pokiaľ ide o pokladničný
doklad č. XXXXXX vystavený na meno P. dňa 22.8.1983 ohľadom stavebného materiálu (cement)

v cene 900 Kčs, žalobcovia k tomu uviedli, že P. R., t.č. nebohý, pracoval s manželom žalobkyne
1/ v Štátnom majetku Svinná, býval vo Svinnej, a sprostredkoval zakúpenie cementu pre rodinu J. a
súd ich tvrdeniu nemal dôvod neveriť, keďže žalovaný 1/ ktorý tento doklad spochybňoval nedoložil
súdu iný dôkaz o tom, že tento stavebný materiál na stavbu hospodárskej budovy bol hradený rodičmi
žalovaného1/.Skutočnosť,žemanželžalobkyne1/pracovalvŠtátnommajetku,národnýpodnik,Svinná

bola preukázaná potvrdením Štátneho majetku, národný podnik, Svinná zo dňa 18.8.1977. Tvrdenia
žalovaného 1/ o tom, že stavbu šopy nefinancovali manželia J., ale jeho rodičia, nemajú náležitú
výpovednú hodnotu aj z toho dôvodu, že v čase, keď sa stavba realizovala žalovaný 1/ nebýval v obci
Neporadza, ale zdržiaval sa v Kolárove na juhu Slovenska a nebol teda prítomný, keď sa objednával
a uhrádzal stavebný materiál na hospodársku budovu a preto žalovaný 1/ nemohol vidieť, kto stavbu

naozaj financoval.

32. Žalovaný 1/ poukazoval na vyjadrenie svedka H. I., že do zimy roku 1982 bola postavená budova
so strechou, a v roku 1983 sa dávali omietky, vkladali vstupné dvere, montovali sa železné konzoly
na chov býka a klietky na zajace, a preto podľa žalovaného 1/ žalobcami predložené doklady o

zakúpení stavebného materiálu z roku 1983 určite nesúvisia so stavbou hospodárskej budovy. Súd
k tomu uvádza, že rodinný dom manželov J. na parc. č. 822/7 bol dokončený v júli 1982 , čo bolo
preukázané aj z kolaudačného rozhodnutia Okresného národného výboru - odbor výstavby a ÚP v
Trenčíne výst. 675/1982-327/5 zo dňa 2.7.1982, a preto je vylúčené, žeby sa predložené originály
dokladov o kúpe stavebného materiálu mali týkať stavby rodinného domu manželov J.. Žalovaný 1/

netvrdil, žeby žalobkyňa 1/ s manželom v tom čase stavala inú stavbu, resp. neuviedol relevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nákup tohto stavebného materiálu manželmi J. v rokoch 1982 a
1983 na iný účel ako na stavbu predmetnej hospodárskej budovy. Preto mal súd za to, že uvedené
skutočnosti nasvedčujú pravdivosti tvrdenia žalobcov, že v prípade predložených originálov dokladov
ide o materiál kupovaný na stavbu predmetnej hospodárskej budovy. K tvrdeniam žalovaného 1/, že

množstvá stavebného materiálu uvedené na predložených origináloch dokladov o zakúpení stavebného
materiálu nekorešpondujú s množstvom stavebného materiálu potrebného na stavbu hospodárskej
budovy, súd uvádza, že žalovaný 1/ jednak svoje tvrdenie nepodložil vyjadrením osoby s odbornou
spôsobilosťou v oblasti stavebných prác a jednak žalobcovia tieto doklady nepredložili s tvrdením, že ide
o všetky doklady o kúpe stavebného materiálu, ale uviedli, že doložili len tie listiny, ktoré sa zachovali.

Každopádne skutočnosť, že stavbu zhotovili svojpomocne za vlastné peniaze žalobkyňa 1/ s manželom
preukazujú nielen predložené originály dokladov o kúpe stavebného materiálu vystavené na meno
manžela žalobkyne 1/ z obdobia, kedy sa stavba realizovala ale aj listinné dôkazy preukazujúce, že
manželia J. mali viaceré zdroje príjmov (úspory, mzdy, pôžičky), z ktorých boli schopní financovať kúpu
stavebného materiálu a preukazujú to aj skutkové zistenia vyplývajúce z výsluchov svedkov H. I., X.

J., T. J..

33. Tvrdenia žalobcov o tom, že hospodársku budovu od jej zhotovenia užívala žalobkyňa 1/ s manželom
a členmi ich rodiny boli v konaní preukázané výsluchom svedkyne X. J., bývalej manželky žalovaného1/, ktorá do Neporadze so žalovaným 1/ pravidelne chodila a uviedla, že videla, že v hospodárskej
budove manželia J. chovali prasatá, zajace, sliepky, mali v nej uskladnené drevo, ktoré si odtiaľ brávali
aj rodičia žalovaného 1/ kým vládali, potom im s nosením dreva do ich domu súp. č. XX pomáhali

manželia J.. Svedkyňa potvrdila, že matka žalovaného 1/ užívala suché WC zriadené v hospodárskej
budove, no nevidela, žeby rodičia žalovaného 1/ v hospodárskej budove chovali prasatá. Aj svedok
H. I., ktorý so svojím otcom často chodil do domácnosti rodiny J. uviedol, že chlievy, klietky na zajace
v hospodárskej budove na chov zvierat používala žalobkyňa 1/ s manželom, ktorí ju využívali aj na
uskladnenie obilia, lopát, ručného náradia a iných vecí. Rovnako tak svedkyňa T. J., ktorá domácnosť

žalobkyne 1/ navštevovala približne od roku 1996, resp. 1997 potvrdila, že manželia J. v šope chovali
kurence, zajace a prasa.

34. Pokiaľ ide o tvrdenia svedkyne J. J., ktorá je terajšou manželkou žalovaného 1/ a ktorá uviedla, že
po úmrtí otca žalovaného 1/ bola predmetná šopa plne užívaná pre potreby rodičovského domu súp.
č. XX, súd uvádza, že otec žalovaného 1/ zomrel dňa 28.2.1989 a svedkyňa mohla mať vedomosť o

spôsobe užívania predmetnej šopy len od roku 1997, kedy sa svedkyňa vydala za žalovaného 1/ a od
ktorého roku podľa jej vyjadrenia chodila do obce Neporadza do domu súp. č. XX, ktorý zdedil žalovaný
1/ po otcovi. Do roku 1997 teda nemohla vnímať to, kto a na aký účel užíval predmetnú šopu, keďže tam
dovtedy nechodila. Tvrdenie svedkyne o tom, že finančná situácia rodiny J. bola nepriaznivá, čo podľa
nej má preukazovať skutočnosť, že žalobca 2/ v jednej debate uviedol, že prestal navštevovať vysokú

školu z dôvodu nedostatku financií jeho rodičov, nepreukazuje to, v akom stave boli finančné možnosti
manželov J. v skoršom čase , keď sa stavala hospodárska budova v rokoch 1982, 1983, a preto je toto
tvrdenie svedkyne pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov právne irelevantné. Súd neprihliadal na
tvrdenie svedkyne o tom, že rodičia žalobkyne 1/ finančne pomáhali žalobkyni 1/ pri stavbe jej domu,
keďže žalobcovia toto popierali a tvrdenia svedkyne sú v rozpore aj s listinnými dôkazmi, z ktorých

boli preukázané majetkové pomery manželov J. v rozhodnom čase. Súd neprihliadal ani na tvrdenia
svedkyne, že po smrti otca žalovaného 1/ bola šopa užívaná v plnom rozsahu pre potreby domu súp. č.
XX, že po smrti matky žalovaného 1/ v roku 2000 žalovaný 1/ dovolil členom rodiny J. v šope uskladňovať
obilie, a následne s cieľom chovať v nej sliepky si zriadili na čierno prípojku elektrickej energie z ich
domu, a že len určitý čas v chlieve v šope chovali prasa. Tieto tvrdenia svedkyne sú v rozpore so

skutkovými zisteniami ohľadom užívania šopy vyplývajúcimi z výsluchu ostatných svedkov, ktorí nie sú
v žiadnom, resp. len vzdialenom príbuzenskom vzťahu k žalobcom, a to T. J., X. J. ako aj H. I.. Výpoveď
svedkyne J. J., ktorá ako aktuálna manželka žalovaného 1/ má záujem na výsledku sporu, sa javí ako
tendenčná s cieľom privodiť na neprospech žalobcov priaznivejšie rozhodnutie v spore pre žalovaného
1/, aj z toho dôvodu, že uviedla, že má dôvod sa hnevať na žalobcov, ktorí podľa nej majú rozširovať o

nej nepravdy. Narušené vzťahy medzi žalobcami a svedkyňou potvrdila tiež žalobkyňa 3/. Okrem toho
svedkyňa priznala, že pred jej výsluchom jej žalovaný 1/ prezradil určité okolnosti, ktoré odzneli na
predchádzajúcom pojednávaní a nezdala sa jej výpoveď svedkyne J. o tom, že jej matka žalovaného
1/ povedala, že šopa patrí J.. Z toho vyplýva, že svedkyňa bola pred jej výsluchom oboznámená s tým,
ako vypovedali svedkovia na skoršom pojednávaní. Je tak spochybnená vierohodnosť celej výpovede

svedkyne J. J..

35. Žalobkyňa 1/ potvrdila tvrdenie žalovaného 1/, že WC a sklad na drevo, uhlie v hospodárskej budove
užívaliajrodičiažalobkyne,nopodľanázorusúduztejtoskutočnostinemožnovyvodzovať,ževlastníkmi
hospodárskej budovy boli rodičia žalobkyne.

Šopu od jej zriadenia totiž užívali aj manželia J. s rodinou a to nielen na uvedené účely ale aj na chov
zvierat,následnenauskladnenievypestovanýchplodín,tedavplnomrozsahu,arealizáciustavbyvplnej
miere zabezpečili manželia J., keď objednali a uhradili stavebný materiál použitý na stavbu, zabezpečili
pomocníkov na stavbu, vyplatili jedlo, pitie a finančnú odmenu pre nich, a nebol predložený žiaden
dôkazotom,žebynejakýstavebnýmateriálnastavbušopyalebovýplatustavebnýchpomocníkovhradili

rodičia žalobkyne. Preto užívanie hospodárskej budovy aj rodičmi žalobkyne 1/ v rozsahu toalety do roku
1998, kedy bolo v rodinnom dome súp. č. XX zriadené splachovacie WC, a v rozsahu skladovania dreva
na kúrenie do roku 2000, kedy v dome súp. č. XX sa začalo kúriť plynom treba pripísať tomu, že im toto
užívanie šopy manželia J. ako vlastníci novovytvorenej veci umožnili, keďže šlo o rodičov žalobkyne
1/, spolu dobre vychádzali, pozemky zastavané ich domami neboli oddelené plotom a žalobkyňa 1/ s

manželom sa o starnúcich rodičov starala, opatrovala ich.

36.Fakt,žeelektrickýprúdboldohospodárskejbudovypôvodnenatiahnutýzrodičovskéhodomusúp.č.
XX, žalobkyňa 1/ vysvetlila tým, že v hospodárskej budove manželia J. rezali na cirkulári drevo pre sebaale aj pre domácnosť otca žalobkyne 1/, keďže otec žalobkyne 1/ to už nevládal robiť a otec žalobkyne
1/ s takýmto napojením elektrického vedenia súhlasil. Ak v tomto období hradili rodičia žalobkyne 1/
elektrickú energiu do šopy, treba to pripísať uvedenému užívaniu cirkulára a dohode žalobkyne 1/ s

rodičmi. Žalobkyňa 1/ uviedla, že keď mal žalobca 2/ asi 18 rokov (teda od roku 1992) bolo elektrické
vedenie do hospodárskej budovy natiahnuté z rodinného domu súp. č. XX a je tomu tak doteraz, čo
žalovaný 1/ nespochybnil. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že žalobkyňa 1/ nevysvetlila
dôvody pôvodného napojenia šopy elektrickým prúdom. Vzhľadom na vysvetlenie žalobkyne 1/, ktoré
súd považoval za dostatočne vierohodné, sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného 1/, že skutočnosť,

že elektrické vedenie (uložené pod zemou) bolo pôvodne natiahnuté z domu súp. č. XX, ktorý patril
rodičom žalobkyne 1/ spochybňuje, že žalobkyňa 1/ s manželom stavala hospodársku budovu pre seba.

37. Žalobkyňa 1/ s manželom k stavbe od jej zhotovenia aj pristupovali ako k svojmu vlastníctvu, pretože
ako už bolo uvedené, stavbu od jej zhotovenia nepretržite užívali, a otec žalobkyne 1/, ktorý podľa
vyjadreniažalovaného1/malbyťvlastníkomstavby,manželovJ.vužívanístavbynerušilaichvlastníctvo

nespochybňovala ani matka žalobkyne 1/. Skutočnosť, že za vlastníkov hospodárskej budovy matka
žalobkyne 1/ považovala manželov J. z dôvodu, že ju zhotovili za ich vlastné peniaze potvrdili svedkyne
T. J., X. J., ktorým toto výslovne uviedla matka žalobkyne 1/, keď sa s ňou svedkyne rozprávali. Žalovaný
1/ podľa vlastného vyjadrenia nemal v šope nič uskladnené, nijako ju nevyužíval, a ani netvrdil, žeby
žalobkyňu 1/ a členov jej rodiny vyzýval na uvoľnenie hospodárskej budovy za tým účelom, aby ju mohol

on užívať. Po tom, ako žalobkyňa 1/ začala hospodársku budovu zamykať, žalovaný 1/ nežiadal od
nej , aby mu vydala kľúče od stavby. Ak by žalovaný 1/ sa cítil byť vlastníkom stavby, v danej situácii
by sa dalo očakávať, že v období od roku 1989, kedy mal podľa jeho tvrdenia rodinný dom súp. č.
XX spolu so šopou po otcovi zdediť, vyzve žalobcov na uvoľnenie stavby pre to, aby si tam mohol
on uskladniť veci (keďže tvrdil, že tam chcel uskladniť kosačku), resp. aby ju mohol inak využívať,

alebo by žalobkyňu 1/ vyzval na odovzdanie kľúčov od budovy. Žalovanému 1/ vo vykonaní úkonov na
ochranu jeho tvrdeného vlastníckeho práva k šope nebránila skutočnosť, že žalovaný 1/ býval na južnom
Slovensku a do Neporadze chodil na víkendy. Žalovaný 1/ potvrdil, že žalobkyňa 1/ a členovia jej rodiny
vymieňali škridle na stavbe, a obrúsili a natreli vstupné dvere na šope. Žalovaný 1/ uvádzal, že chcel
natrieť dvere na šope a pribil uvoľnené dosky na šope, avšak žalobcovia popierali , žeby sa žalovaný

1/ vlastnou prácou alebo finančne podieľal na údržbe a opravách stavby, a preto jeho tvrdenie ostalo
nepreukázané. Z platobných výmerov a rozhodnutí Obce Neporadza č. 372/2019 zo dňa 25.3.2019, č.
365/2018 zo dňa 7.3.2018, č. 369/2017 zo dňa 2.3.2017, č. 366/2016 zo dňa 1.3.2016, č. 382/2015 zo
dňa 3.2.2015, č. 388/2014 zo dňa 10.3.2014, č. 219/2013 zo dňa 12.4.2013, č. XXXXXXXXXX zo dňa
3.2.2012, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.2.2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2010, č. XXXXXXXXXX zo

dňa 12.5.2009 a dokladov o úhradách dane od roku 2009 do roku 2019 vyplýva, že daň z nehnuteľností
za stavbu na poľnohospodársku produkciu od roku 2009 hradil H., teda manžel žalobkyne 1/ a od roku
2014 túto daň hradila žalobkyňa 3/, z čoho tiež vyplýva, že žalobkyňa 1/ s manželom sa správali ako
vlastníci predmetnej šopy, ktorá spadá do kategórie stavby na poľnohospodársku produkciu, keď za ňu
platili daň z nehnuteľnosti. Tento faktický dlhoročný užívací stav a ostatné uvedené okolnosti nasvedčujú

pravdivosti tvrdení žalobcov o tom, že manželia J.í túto stavbu za vlastné peniaze zhotovili pre seba a aj
ju od jej dokončenia užívali v súlade s jej účelom ako svoju vlastnú, pričom tento stav bol rešpektovaný
aj rodičmi žalobkyne 1/.

38.Súdvyhodnotilakonedôvodnúobranužalovaného1/,keďžalovaný1/tvrdil,žehospodárskabudova

je súčasťou pozemku parc. č. 822/1, na ktorom je postavená a ktorý vlastní žalovaný 1/ , resp. že je
súčasťou rodinného domu súp. č. XX na parc. č. 822/2, ktorý rodinný dom vlastnil žalovaný 1/ a previedol
ho na žalovaných 2/, 3/. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k
nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasť
veci musí byť s hlavnou vecou úzko prepojená vzhľadom na hospodárske určenie a funkčnosť hlavnej

veci. Znehodnotenie nemožno chápať len v užšom zmysle slova, teda iba ako úplné zničenie či aspoň
ako podstatné poškodenie hlavnej veci. Znehodnotenie možno chápať aj v zmysle zníženia hodnoty, a
tým spravidla aj ceny veci; môže to tiež znamenať, že vec bude v budúcnosti plniť svoj účel na nižšej
úrovni (tzv. funkčné znehodnotenie), prípadne možno uvažovať aj o znehodnotení estetickom, ktorým sa
spravidla rozumie znehodnotenie z hľadiska vzhľadu veci. Súčasť veci, nie je samostatným predmetom

občianskoprávnych vzťahov, ale sleduje právny osud hlavnej veci. Súd uvádza, že predmetná stavba
hospodárskej budovy od jej zriadenia nebola a ani aktuálne nie je súčasťou pozemku parc. č. 822/1,
na ktorom je postavená a ktorý vlastní žalovaný 1/. V prípade stavby hospodárskej budovy ide o
samostatnú nehnuteľnú vec v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zásada, že stavba jesúčasťoupozemkuplatilanaúzemíSlovenskadoprijatiazákonač.141/1950Zb.strednéhoobčianskeho
zákonníka účinného od 1.1.1951, ktorý zakotvil opačnú zásadu, podľa ktorej stavba nie je súčasťou
pozemku, a teda stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu na

právny režim pozemku. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom v roku 1982
a 1983, kedy bola hospodárska budova postavená, vo svojich ustanoveniach výslovne neupravoval
zásadu , že stavba nie je súčasťou pozemku (výslovne bola zakotvená až zákonom č. 509/1991 Zb.
do ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinným od 1.1.1992), ale v praxi na území vtedajšieho
Československa platila táto zásada ako nepísané pravidlo a súdna prax vychádzala z toho, že stavba

je samostatnou vecou, pričom predmetom prevodu môže byť stavba bez pozemku, ako aj pozemok bez
stavby , čo vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 59/81 zo dňa 7.12.1981-
uverejnený v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod R 32/1982, s. 112, 176 a 177, z
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 860/99 zo dňa 25.4.2001, a tento záver podporuje aj
odborná literatúra (napr. Občiansky zákonník prehľadný komentár , Imrich Fekete, Martina Feketeová,
2012, str. 252). Predmetná hospodárska budova nie je a ani nebola súčasťou rodinného domu súp. č.

XX na parc. č. 822/2. Žalovaný 1/ rodinný dom súp. č. XX na parc. č. 822/2 v Neporadzi s podielom
1/12 k pozemkom parc. č. 822/1, 822/2 a iným pozemkom v k.ú. Q. nadobudol na základe rozhodnutia
bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 1D 530/89 zo dňa 21.4.1989 po poručiteľovi H., st.,
zomr. 28.2.1989 a preto žalovaný 1/ tvrdil, že zdedením rodinného domu súp. č. XX nadobudol aj jeho
súčasť teda predmetnú hospodársku budovu, aj napriek tomu, že sa v dedičskom rozhodnutí neuvádza.

Tvrdil, že hospodárska budova slúžila domu súp. č. XX na uskladnenie dreva a aj ako suché WC,
pričom splachovacie WC bolo v rodinnom dome súp. č. 34 vybudované až v roku 1998. Súd k tomu
uvádza, že za súčasť domu treba považovať jeho múry, strechu, okná a jeho ďalšie stavebnotechnické
súčasti, prípadne aj prístavbu, nadstavbu domu. V danom prípade hospodárska budova nebola a nie je s
rodinnýmdomomsúp.č.XXstavebnotechnicky,fyzickyspojená,bolapostavená20rokovpovybudovaní

rodinného domu súp. č. XX, na inej parcele než tento rodinný dom. Aj po prípadnom zničení tejto šopy
v čase, keď ju mal nadobudnúť žalovaný 1/ dedením po svojom otcovi, t.j. ku dňu jeho smrti 28.2.1989,
by mohol byť naďalej rodinný dom súp. č. XX užívaný na bývanie teda v súlade s jeho hospodárskym
určením. V takomto prípade by rodičia žalobkyne 1/ mohli drevo na kúrenie uskladniť tesne vedľa domu
alebo aj v ich dome a chodili by na toaletu mimo ich domu ako to robili aj pred tým, napríklad do

susednéhodomusúp.č.XX,čoimajmanželiaJ.umožňovali,anepochybnebyimtovtomčaseumožnili
znovu, keďže spolu dobre vychádzali. O žiadnom funkčnom znehodnotení v zmysle zníženia komfortu
užívania domu súp. č. XX teda nemožno hovoriť. Iná situácia by bola , ak by v dome súp. č. XX bolo
zabudované splachovacie WC a toto následne by bolo z domu odstránené, a potom by museli užívatelia
domu chodiť na toaletu mimo domu, tak vtedy by nepochybne šlo o zníženie komfortu dovtedajšieho

užívania rodinného domu súp. č. XX a bolo by možné takéto WC vyhodnotiť ako súčasť domu, čo však
nie je tento prípad. Súd v tomto rozsudku hospodársku budovu posúdil ako samostatnú nehnuteľnú
vec, ktorej vlastníkmi sa stali žalobkyňa 1/ s manželom jej zhotovením s úmyslom byť jej vlastníkmi
a užívať ju na skladovanie obilia, iných plodín, uhlia, dreva, chov zvierat a ako WC, a takto aj bola
užívaná pre potreby domu manželov J., teda funkčné väzby mala hospodárska budova prioritne na dom

súp. č. XX patriaci manželom J., ktorí len umožnili vlastníkom domu súp. č. XX užívať hospodársku
budovu , v ktorej bolo suché WC. Predmetná hospodárska budova teda nespĺňa definičné znaky súčasti
rodinného domu súp. č. XX, a ani pozemku zastaveného hospodárskou budovou. Vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania nemožno hospodársku budovu považovať ani za príslušenstvo rodinného
domu súp. č. XX. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria

vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvo
je samostatná vec, ktorá slúži hlavnej veci na trvalé užívanie. Z dokazovania mal súd preukázané, že
vlastníkmi hospodárskej budovy sa stali manželia J. zhotovením tejto novovytvorenej veci, ktorá bola
využívaná pre potreby domu manželov J.. Navyše súd dodáva, že príslušenstvo musí byť v zmysle
judikatúry súdov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 454/2004 zo dňa 28.6.2006,

sp. zn. 31Cdo 832/2008 zo dňa 18.5.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/18/2011 zo
dňa 30.8.2012) výslovne uvedené v prevodnej zmluve alebo obdobne v rozhodnutí štátneho orgánu
(súdu), na základe ktorých má dôjsť k prevodu alebo prechodu hlavnej veci s príslušenstvom. Ak je
príslušenstvom nehnuteľnosť, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, postačí ak je v týchto
listinách a rozhodnutiach uvedené, že vec sa prevádza s príslušenstvom; ak to tam uvedené nie je,

nemôže dôjsť k prevodu ani k prechodu aj príslušenstva. Ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v
katastri nehnuteľností, musí byť táto nehnuteľnosť vymedzená spôsobom stanoveným zákonom, tak aby
nebola zameniteľná s inou nehnuteľnou vecou. V danom prípade sa v rozhodnutí bývalého Štátneho
notárstva v Trenčíne sp. zn. 1D 530/89 zo dňa 21.4.1989 po poručiteľovi H. J., st., zomr. XX.X.XXXXpotvrdzuje, že žalovaný 1/ nadobúda dom súp. č. XX na parc. č. 822/2 v Neporadzi, no v rozhodnutí
nie je žiadna zmienka o príslušenstve domu, a teda nemohlo dôjsť k nadobudnutiu príslušenstva domu
v prospech žalovaného 1/. Okrem dedenia po otcovi žalovaný 1/ netvrdil iné spôsoby nadobudnutia

vlastníckeho práva k hospodárskej budove v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka.

39. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že
stavbu hospodárskej budovy (šopy) realizovanú v rokoch 1982, 1983 svojpomocne zhotovili žalobkyňa
1/ s jej manželom H. J. s úmyslom byť jej vlastníkmi a užívať ju ako vlastnú , pričom na stavbu použili

stavebný materiál, ktorý manželom J. ostal zo stavby ich rodinného domu a následne dokúpili ďalší
stavebný materiál zo svojich peňažných prostriedkov, a stavbu zhotovili za účelom uskladnenia dreva,
náradia, na chov zvierat, a takýmto spôsobom ju aj užívali nerušene ako svoju vlastnú od jej zhotovenia,
a užívajú ju až doteraz. Súd potom na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobkyňa 1/
a jej manžel H. J. nadobudli vlastnícke právo k hospodárskej budove originárnym spôsobom, a to
zhotovením novej veci za ich financie s úmyslom mať stavbu vo svojom spoluvlastníctve a užívať ju

ako svoju vlastnú. V čase zhotovenia stavby boli žalobkyňa 1/ a H. J. manželmi a preto nimi vytvorená
vec patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na rovnosť podielov manželov, polovica
stavby patrí do dedičstva po zomrelom H. J. a polovica stavby patrí do vlastníctva žalobkyne 1/. Súd
sa z dôvodu procesnej ekonómie druhým tvrdeným dôvodom nadobudnutia vlastníctva k hospodárskej
budove vydržaním nezaoberal.

40. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka H., ktorého výsluch pôvodne navrhovali žalobcovia,
a to z dôvodu, že napokon už žalobcovia netrvali na jeho výsluchu.

41. S poukazom na uvedené dôvody súd výrokmi I. , II. žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel.

Výrokom III. súd žalobu zamietol proti žalovaným 2/, 3/ z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej
legitimácie.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Úspešnížalobcovia1/až3/majúpodľa§255ods.1CSPvzmyslezásadyúspechuprávonanáhradu
trov konania proti žalovanému 1/ v plnom rozsahu, čo súd podľa § 262 ods. 1 CSP vyslovil výrokom IV.
rozsudku. Keďže žalovaná 3/ náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu nevyplýva, žeby nejaké
trovy konania vznikli žalovanému 2/ , súd výrokom IV. žalovaným 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne o výške náhrady trov konania žalobcov 1/ až 3/ vo vzťahu k

žalovanému 1/ samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.