Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. február 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222200283
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2222200283.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: A. I.Ö., E.. X.X.XXXX, I. Z. Q. XXX/X, XXX XX
Š.W., právne zastúpeného: A.. Z. E., W. S. S.B. G. XX, XXX XX Š., proti žalovanému: U.. A. Š., Z.., E..
XX.X.XXXX, S. S. Z. XX/X, XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu: M. S., S.. S. X..F.. K. D.,
U.: XX XXX XXX, S. S. I. XXXX/X, XXX XX M., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 €, do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia s
tým, že v prípade ak žalobca súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatí, súd ho bude vymáhať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.1.2022, domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému zakáže akýmkoľvek spôsobom vstupovať na
nehnuteľnosti, vykonávať akúkoľvek banskú činnosť spojenú s ťažbou nevyhradených nerastov na
pozemkoch vedených Okresným úradom B. S., katastrálny odbor, obec K., katastrálne územie K.,
zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to konkrétne Z..

Č.. XXXX/X - K. Z. F. K. XXX A.X, Z.. Č.. XXXX/X - K. Z. F. K. XXXX A.X, Z.. Č.. XXXX/X - K. Z. F. K.
XXXX A.X, Z.. Č.. XXXX/XX - K. Z. F. K. XXXXX A.X, Z.. Č.. XXXX/XX - K. Z. F. K. XX A.X W. Z.. Č..
XXXX/XX - K. Z. F. K.A. XXXX A.X vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že rozhodnutím
Obvodného banského úradu v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným

dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanému príslušným banským úradom povolené dobývanie ložiska
nevyhradeného nerastu štrkopieskov na vodnej ploche, a to pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX v k. ú. K. o celkovej výmere XXXXX m2, pričom pozemky parc. č. 1XXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX W. XXXX/XX sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Okresný súd J.
uznesením č. k.: XXK/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, pričom

za správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená U.. A. Š., Z... Žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že podmienkou výkonu banského práva na predmetnej vodnej ploche je preukázanie práva
organizácie k pozemkov, a to formou nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemkov alebo iného práva
oprávňujúceho organizáciu, v danom prípade žalovaného, k výkonu banského práva, teda ťaženia
nevyhradených nerastov na základe banského povolenia na pozemkoch vo vlastníctve tretích osôb.
Žalobca uviedol, že žalovaný napriek viacerým výzvam a osobným stretnutiam nemá ako organizácia

žiadne právo ťažby nehradených nerastov na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. So žalobcom žalovaný
neuzavrel žiadnu nájomnú alebo inú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala na výkon banskej činnosti napredmetných pozemkoch. Žalobca na výkon banskej činnosti nedal žalovanému žiaden súhlas a teda
žalovaný ťaží na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu neoprávnene, čím porušuje banská zákon, ako
i práva vlastníka nehnuteľnosti v osobe žalobcu, čím žalobcovi vzniká škoda, a to jednak úbytkom

jeho majetku v podobe ložiska nerastov na jeho pozemkoch, ako i práve užívať vlastníctvo a brať z
neho úžitky. Žalobca poukázal k tomu, že žalovaný napriek vyššie uvedenému ťaží na pozemkoch vo
vlastníctve žalobcu, pričom na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca predložil aktuálnu snímku z
obrazovky verejne dostupného katastrálneho operátu GKU, z ktorého je zrejmý výkon ťažby žalovaným
aj na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu - vyznačené žltou farbou. Žalobca má za to, že bez nariadenia

neodkladného opatrenia bude súdne vymáhanie a navrátenie do pôvodného stavu reálne ohrozené,
rovnako bude vznikať škoda na majetku žalobcu, bude porušované banské právo, a to neoprávneným
výkonom banskej činnosti na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, bude zo strany žalovaného vznikať
ďalšie bezdôvodné obohatenie na majetku žalobcu, a to výkonom ťažby a môže sa stať, že právo
žalobcu, hoci súdom priznané, sa stane fiktívnym a nevymožiteľným. Žalobca uviedol, že po nariadení
neodkladného opatrenia sa hodlá domáhať žalobou na príslušnom súde o vydanie bezdôvodného

obohatenia spočívajúceho v úbytku jeho majetku na neoprávnené užívanie nehnuteľností v jeho
vlastníctve žalovaným, ako i uzatvorenia nájomnej zmluvy oprávňujúcej žalovaného výkonu banského
práva ťažby nerastov na pozemkoch v jeho vlastníctve, ktoré sú identifikované vyššie, pričom sa rovnako
bude domáhať pozastavenia banského práva v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaným.
Žalobca k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil výpis z LV č. XXXX, rozhodnutie

Obvodného banského úradu v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a aktuálnu snímku
pozemkov z katastrálneho operátu GKU.

3. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa
§ 326 . O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, banskou

činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie
a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložisko"),
b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,
c) zriaďovanie, zabezpečenie a likvidácia banských diel a lomov,d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,
e)zriaďovanieaprevádzkaodvalov,výsypiekaodkalískpričinnostiachuvedenýchvpísmenácha)ažd),
f) osobitné zásahy do zemskej kôry,

g) likvidácia starých banských diel,
h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich
udržiavaní v bezpečnom stave.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej

správe, pri otvárke, príprave a dobývaní výhradných ložísk, ako aj pri úprave a zušľachťovaní nerastov
vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, pri zriaďovaní , zabezpečení banských diel a lomov
alebo likvidácii hlavných banských diel a lomov vrátane ich zariadení, pri zriaďovaní a prevádzke
odvalov, výsypiek a odkalísk, pri zabezpečovaní alebo likvidácii starých banských diel, pri sprístupňovaní
banských diel pre múzejné účely a prácach na ich udržiavaní v bezpečnom stave a pri osobitných
zásahoch do zemskej kôry sú pracovníci orgánov a organizácií oprávnení v nevyhnutnom rozsahu,

po predchádzajúcom oznámení vlastníkovi (užívateľovi) vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, vykonávať
ohliadku, prípadne zamerania a používať ich na zriaďovanie a udržiavanie meračských a hraničných
značiek a ochranných znakov, signálov a iných meračských zariadení.

13. Podľa § 18a písm. b) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej

správe,povolenieobvodnéhobanskéhoúradusavyžadujenaotvárku,prípravuadobývanievýhradného
ložiska, ako aj na zabezpečenie banských diel a lomov a likvidáciu hlavných banských diel a lomov.

14. Podľa § 18b ods. 1 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej
banskej správe, obvodný banský úrad v konaní o povolenie banskej činnosti podľa § 17 preskúma najmä

a) úplnosť plánu a dokumentácie,
b) vyriešenie stretov záujmov,
c) dodržanie zásad banskej technológie pri zabezpečení racionálneho využívania výhradného ložiska,
d) banské oprávnenie a osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného vedúceho zamestnanca.

15. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej
správe, na konanie o povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu, zabezpečenia alebo
likvidácie banských diel a lomov, konanie o zmenu povoleného dobývania ložiska nevyhradeného
nerastu a konanie o predĺženie doby platnosti povolenia na dobývanie ložiska nevyhradeného
nerastu, ako aj zabezpečenie a likvidáciu banských diel a lomov sa vzťahujú obdobne §

17 , 18 , § 18b až 18d a 18f .

16. Podľa 19 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe,

ak majiteľ pozemku nesúhlasí ani za primeranú náhradu s používaním pozemku na čas potrebný na
dobývanie ložiska a ak verejný záujem na dobývaní ložiska nevyhradeného nerastu prevažuje nad
oprávneným záujmom vlastníka pozemku, môže organizácia nadobudnúť právo užívania pozemku aj
vyvlastnením.13a) Obdobne sa postupuje pri stavbách alebo iných právach, ktoré majú byť dotknuté
dobývaním.

17. Podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva
(banský zákon), organizácia je povinná riešiť včas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru
a pri plánovanej otvárke, príprave a dobývaní výhradného ložiska, predovšetkým s cieľom obmedziť
nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.

18. Podľa § 33 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon),
organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania vyhradeného ložiska je povinná
doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené.

19. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená, súd na návrh môže vydať neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie možno vydať
pred začatím konania, po začatí konania alebo aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je
možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán konania adruhým je zabezpečenie exekúcie, ak by mohla byť ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a
to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom
opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom
v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy.
Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na

nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie
v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje
argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí
žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania
v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p.. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,

musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná,
čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery,
že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby

bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného
osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

20. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do

doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Procesné zabezpečenie
mávždynevyhnutnevzťahkukonkrétnemuhmotnoprávnemunároku,bezohľadunadruhneodkladného
opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie

subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym
subjektom. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre
inštitútneodkladnéhoopatrenia,bezosvedčeniadôvodnostichránenéhonárokuneprichádzanariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda
nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne

nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

21. Súd pri rozhodovaní musí brať do úvahy práva všetkých strán a pri nariadení neodkladného
opatrenia musí zohľadniť, aby právo jednej strany nebolo neprimerané alebo zvýhodnené na úkor druhej
strany, čiže obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu,
teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práva alebo
slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri nariadení neodkladného opatrenia nemožno

vychádzať iba na základe tvrdení žalobcov bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na žalobcovi, t. j. na strane navrhujúcej nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie
neodkladnéhoopatrenianesmiezároveňneprimeranezasahovaťdoprávtoho,vočikomusamánariadiť

neodkladné opatrenie, čiže súd musí pozerať aj na to, aby v konaní nedošlo k neprimeraným zásahom
do práv žalovaného.

22. V súdenej veci súd po preskúmaní veci zistil, že žalobca v neosvedčil naliehavú potrebu úpravy
vzťahov v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že medzi ním a žalovaným

nebola uzatvorená žiadna nájomná ani iná zmluva, ktorá by žalovaného oprávňovala na výkon
banskej činnosti na vyššie uvedených pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že na
výkon banského práva, ťažby na jeho pozemkoch nedal žalovanému žiaden súhlas a teda žalovaný
ťaží na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu neoprávnene, a to napriek viacerým výzvam a osobnýmstretnutiam. Žalobcom tvrdené skutočnosti však neboli súdu žiadnym spôsobom preukázané. Z dôkazov
predložených žalobcom má súd za preukázané, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti sú vo výlučnom
vlastníctve žalobcu od roku XXXX. Ďalej súdu bolo za preukázané, že rozhodnutím Obvodného

banského úradu v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému podľa § 19
ods. 1 v spoj. s § 18d ods. 2 písm. d) s poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. povolená
zmena č. 1 dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov, povoleného rozhodnutím OBÚ v
Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX v tom, že dobývanie štrkopieskov na tomto ložisku
nevyhradeného nerastu povoľuje na pozemkoch s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,

XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX W. XXXX/XX
v k. ú. K. o celkovej ploche XX.XXX m2 podľa k žiadosti priloženej dokumentácie (výrok I.), pričom
v zmysle § 18c ods. 1 s poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. sa zároveň predĺžila doba
platnosti rozhodnutia OBÚ v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX o povolení dobývania
ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov na pozemkoch s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a na časti pozemkov s parc. č. XXXX/

X W. XXXX/X v k. ú. K. do vydobytia dobývateľných zásob štrkopieskov na ploche uvedených pozemkov
v celkovej výmere XX.XXX m2 (výrok II.). Zo žalobcom predložených dôkazov žiadnym spôsobom
nevyplýva, že by žalovaný vykonával banskú činnosť, resp. ťažbu, tak ako to tvrdí žalobca. Súd má za
to, že z ortofotomapy, resp. leteckých snímkov nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by preukazovali
postup banských prác zo strany žalovaného. Žalobca tunajšiemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil,

že by vyzval žalovaného na zastavenie výkonu banských prác, že by vstup žalovaného na vyššie
špecifikované nehnuteľnosti akýmkoľvek spôsobom zakázal, resp. žalovanému oznámil, že nesúhlasí s
výkonom banskej činnosti, alebo že by žalovaného vyzval na riešenie stretu záujmov. Je pritom výlučne
vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia, na základe ktorých sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takého

návrhu. Skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, možno
osvedčiťrozmanitýmspôsobomavšetkýmidôkaznýmiprostriedkamipodľa§187C.s.p.,čovšakžalobca
v rozhodovanej veci neučinil. Súd naviac dodáva, že v zmysle § 15 zákona o banskej činnosti, § 2
zákona o banskej činnosti, § 18 a zákona o banskej činnosti a § 18b odsek 1 zákona o banskej činnosti,
ako aj § 10 ods. 1 písm. d) zákona číslo 44/1988 Zb. a § 33 ods. 6 citovaného zákona vyplýva, že

vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 15 zákona o banskej činnosti možno iba pri výkone
banskej činnosti. Žalovaný vychádzajúc z rozhodnutia OBÚ v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktoré mal žalobca tiež k dispozícii preukázal existenciu vydaného povolenia k banskej
činnosti, ktoré by ho zároveň oprávňovalo na vstup na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Vo všeobecnosti
možno do vlastníckeho práva zasiahnuť buď na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo na

základe konkrétneho zákonného ustanovenia, ako je to v tomto prípade, ktoré však vždy stanovuje
konkrétne podmienky, v tomto prípade povolenie príslušnej banskej činnosti. Príslušné predpisy celkom
jednoznačne ukladajú banskej organizácii povinnosť riešiť stret záujmov včas, a to ešte pred žiadosťou
o povolenie otvárky prípravy a dobývania ložiska. Zo žalobcom predloženého rozhodnutia však vyplýva,
že žalovaný riešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi stret záujmov s pôvodnými vlastníkmi

nehnuteľností, ktorým uvedené nehnuteľnosti v rozhodnom období, t. j. v roku 2017 patrili, a to už pred
žiadosťou o povolenie banskej činnosti, z dôvodu ktorého pre splnenie všetkých zákonných podmienok
mu tá bola predĺžená až do vydobytia dobývateľných zásob štrkopieskov na všetkých v rozhodnutí
uvedených pozemkoch, t. j. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a na časti pozemkov s parc. č. XXXX/X W. XXXX/X v k. ú. v celkovej výmere

XX.XXX m2.

23. Súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, za to, že je nesporné, že rozhodnutím Obvodného
banského úradu v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žalovanému podľa § 19 ods.
1 v spoj. s § 18d ods. 2 písm. d) s poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. povolená zmena č. 1

dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov, povoleného rozhodnutím OBÚ v Bratislave č.
XXX-XXXX/XXXXzodňaX.XX.XXXXvtom,žedobývanieštrkopieskovnatomtoložiskunevyhradeného
nerastu povoľuje na pozemkoch s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX W. XXXX/XX v k. ú. K. o celkovej
ploche XX.XXX m2 podľa k žiadosti priloženej dokumentácie (výrok I.), pričom v zmysle § 18c ods.

1 s poukazom na § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988 Zb. sa zároveň predĺžila doba platnosti rozhodnutia
OBÚ v Bratislave č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX o povolení dobývania ložiska nevyhradeného
nerastu - štrkopieskov na pozemkoch s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a na časti pozemkov s parc. č. XXXX/X W. XXXX/X v k. ú.Vrakúň do vydobytia dobývateľných zásob štrkopieskov na ploche uvedených pozemkov v celkovej
výmere XX.XXX m2. Z predloženého dôkazového materiálu tiež vyplýva, že vlastníkom pozemkov parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX W. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. K.

je od roku XXXX žalobca. Žalobca namietal tú skutočnosť, že žalovaný nepreukázal právo k pozemkom
nájomnou alebo inou zmluvou, ktorá by ho oprávňovala k banskej činnosti. Žalobca však žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by žalovaného na uzatvorenie takejto zmluvy vyzval, že by žalovanému
vyjadril nesúhlas, resp. zákaz vykonávania predmetnej činnosti na príslušných pozemkoch, alebo že
by žalovaného vyzval na riešenie stretu záujmov, ku ktorému došlo medzi žalobcom a žalovaným.

V konaní z predloženého listinného dôkazového materiálu nevyplýva, že žalovanému nebol povolený
výkon banskej činnosti, pričom nebolo ani osvedčené, že žalovaný skutočne takúto banskú činnosť na
vyššie uvedených nehnuteľnostiach vykonáva. Žalobca tunajšiemu súdu nepreukázal, že akýmkoľvek
spôsobom vyjadril svoj nesúhlas s výkonom banskej činnosti žalovaným na pozemkoch jemu patriacich,
že žalovaný napriek takémuto nesúhlasu žalobcu naďalej takúto činnosť vykonáva, pričom zo žalobcom
predložených dôkazov súdu nebola preukázaná ani skutočnosť, že nedošlo zo strany žalovaného k

riešeniu stretu záujmov a na ich riešenie bol zo strany žalobcu akýmkoľvek spôsobom vyzvaný.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a
trvanie nároku v požadovanej miere, preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol tak, ako je to uvedené
v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

25. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má strana sporu zo zákona právo, aby podľa
všeobecnéhoprocesnéhoprincípuovládajúcehonáhradutrovkonaniavymedzenéhovustanovení§255
ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. mala uhradené trovy konania, ak sa konanie skončilo v jej prospech.
Preskúmaním obsahu súdneho spisu však bolo zistené, že žalovanému z dôvodu jeho neúčasti na

uvedenom konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli a preto tunajší súd rozhodol tak, ako je
uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa. S poukazom na vyššie citované ustanovenia
Civilného sporového poriadku by mal tunajší súd v tomto uznesení rozhodnúť spôsobom, že žalovaný
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne mu náhradu týchto trov samostatným

rozhodnutím nepriznať. Tunajší súd však má za to, že v súlade princípom rýchlosti a hospodárnosti
konania (vyjadreným v článku 17 základných princípov C.s.p.) je v tomto prípade potrebné rozhodnúť
o trovách konania žalovaného, t. j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania
jedným rozhodnutím, nakoľko v prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom,
že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a následne samostatným uznesením

rozhodnúť, že tunajší súd žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výške 0,00 eur. Takýto postup
by bol v rozpore s vyššie citovaným základným princípom civilných sporových konaní a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

26. Súd žalobcovi za podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň vyrubil súdny

poplatok tak, ako je to uvedené v III. Výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.