Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, October 3, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121202074
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4121202074.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: Slovenská republika v zastúpení

Okresného úradu Nitra, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, proti žalovaným: v 1. rade: U.. A. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E., v 2. rade: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX
E., obaja zastúpení: advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s. r. o., Štefánikova 57, 949 01
Nitra, IČO: 47237252 a v 3. rade: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W. G. XX, XXX XX E., o určenie
neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.02.2021 domáhal určenia neplatnosti závetu medzi
žalovanými a poručiteľkou, nebohou A.. A. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
D. XXX/X, E. z dôvodu, že existujú dôvody pre ktoré je závet neplatný a teda žalovaní nie sú dedičmi
po poručiteľke. Z obsahu závetu, ako aj zo spísania konania notára a svedkov vyplýva, že to bola dobre
zorganizovaná akcia, ale určite nie poručiteľkou, ktorá vo vážnom stave bola hospitalizovaná na JIS a
na druhý deň zomrela. Pochybnosti o tom, že poručiteľka mohla vôbec niečo organizovať odôvodňuje aj
fakt, že už nemohla ani čítať a ako vplýva aj z podpisu na závete ani riadne písať - dvojnásobný podpis a

je tu dôvodná pochybnosťou aj o tom, či si vôbec uvedomovala, čo sa okolo nej deje a aký právny úkon
robí. V tejto súvislosti upozornil na nedostatky vyjadrenia lekára, z ktorého nevyplýva akým spôsobom
a za použitia akých metód určil, že poručiteľka bola v čase podpisu závetu plne spôsobilá na právne
úkony, keďže lekár uvádza svoju aprobáciu ako anestéziológ a teda je zrejmé, že nie je psychiater
prípadne psychológ, alebo znalec, ktorý by bol oprávnený sa kvalifikovane vyjadriť k zdravotnému
stavu poručiteľky, za účelom posúdenia jej spôsobilosti na právne úkony. Vzhľadom k skutočnosti, že
poručiteľka si sama nevedela prečítať závet má za to, že bolo potrebné postupovať v zmysle § 476c

ods. 1) OZ, čo v prípade tohto závetu nie je splnené. Poukazuje pri tom na dva úradné záznamy notárky
O.. W. A. z 18.05.2020 a z 26.05.2020, kde dvaja svedkovia závetu na otázky súdneho komisára uviedli,
že závet bol poručiteľke prečítaný. To že notár nevyhotovil potvrdenie o tom, že poručiteľka nemohla
čítať a písať aj napriek tomu, že to potvrdili svedkovia a vyplýva to aj z jej podpisu môže byť nanajvýš
pochybenia notára, nie však vnímané ako dôkaz, že spísanie závetu prebehlo plne v súlade so zákonom.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrili tak, že žalobca postavil svoju

žalobu na domnienkach a vyjadruje ich ako dôvodné pochybnosti. Je povinnosťou žalobcu tvrdiť, v
čom spočíva neplatnosť závetu, ale aj uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k týmto tvrdeniam. Žalobca
zatiaľ nepredložil jediný písomný dôkaz ani dôkazný návrh, ktorým by chcel preukazovať nespôsobilosť
poručiteľky na právne úkony. Je dokonca bezpredmetné, ak by argumentoval k nedostatočnostivyjadrenia ošetrujúceho lekára, nakoľko aj pri absencii takého vyjadrenia sa nespôsobilosť poručiteľky
neprezumuje. Žalovaní si zabezpečili vyjadrenie ošetrujúceho lekára z opatrnosti aby vylúčili všetky
prípadné pochybnosti o zdravotnom stave poručiteľky. Práve ošetrujúci lekár je ten, ktorý mal najlepšie

vedomosti o jej zdravotnom stave. Poručiteľka nebola v starostlivosti psychiatra a preto nie je dôvod,
aby sa vyjadroval psychiater. Ošetrujúci lekár poznal zdravotný stav poručiteľky, poznal lieky, ktoré jej
boli podávané a vedel vyhodnotiť ich vplyv na rozumové a poznávacie schopnosti poručiteľky. Žalobca
sa snaží nájsť iný spôsob akým mohol byť závet spísaný, avšak predmetnom konania je výlučne
posudzovanie už vyhotovenej listiny a nie iné možnosti prichádzajúce do úvahy. Nie je pravdou, že by

sa svedok vyjadril o tom, že poručiteľka nevedela čítať alebo že si text neprečítala. Svedok odpovedal
stručne na otázky položené notárkou a jeho výpoveď k tejto skutočnosti nevyvracia. Zároveň je pravdou,
že by nikto zo žalovaných nebol prítomní pri spísaní závetu. Poručiteľka svoju vôľu spísať závet vyjadrila
voči blízkym osobám a tie v jej mene a v súlade s jej vôľou zorganizovali úkon spísania závetu.
Závet bol podpísaný za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí nad rámec svojej zákonnej povinnosti, okrem
svojich podpisov pripojili k závetu aj vlastnoručne napísané vyhlásenia o priebehu vôle poručiteľkou

a podpisovania závetu. Tieto vyhlásenia sú jednoznačným dôkazom o tom, že spísanie a podpísanie
závetu prebehlo plne v súlade s § 476b OZ.

3. Na pojednávaní dňa 04.10.2021 žalobca upresnil petit tak, že v rámci žalobného návrhu žiadal
rozhodnúť, že žalovaní nie sú dedičmi po poručiteľke. Zároveň došlo k realizácii výsluchov žalovaných

a dvoch navrhnutých svedkov, ktorí boli svedkami spísania závetu.

4. Žalovaný v 1. rade výsluchom strany sporu uviedol, že ako žalovaní sú právny laici a konali podľa ich
najlepšieho vedomia a svedomia. Celá vec sa neudiala iba deň pred smrťou poručiteľky ale začala sa
riešiť hneď potom, ako bola hospitalizovaná a čase keď bola prevezená do Bratislavy sa vec začal aj

oficiálne riešiť. Uviedol, že poručiteľka si závet čítala, avšak nevedel povedať, či úplne celý, avšak sama
si ešte následne vyžiadala, aby jej bol prečítaný. Lekár im vtedy povedal, že nebola pod žiadnymi liekmi,
ktoré by ovplyvňovali jej úsudok. V notárovi dokonca poručiteľka spoznala svojho žiaka, ktorého učila
a dokázala vymenovať ďalších dvoch jeho spolužiakov. Nebol vôbec toho názoru, že by pri spisovaný
svojho závetu nedokázala triezvo uvažovať. Na otázku zást. žalobcu kto zabezpečil všetko potrebné pre

spísanie závetu žalovaný v 1. rade uviedol, že už keď bola poručiteľka na JIS v FN Nitra ho požiadala,
aby riešil jej závet, ktorý si on spolu s ňou spísal na papier, ktorý následne odniesol k notárovi v Nitre
avšak o 1-2 dni bola poručiteľka preložená do Bratislavy. Vtedy so základným návrhom závetu náhodou
našli notára v Bratislave, ktorý to s nimi potom aj dokončil. Ešte v čase, keď bola poručiteľka v FN Nitra
ho požiadala, aby oslovil aj ďalšie dve dedičky. Na otázku zást. žalobcu kto znášal všetky náklady so

spísaním závetu uvádza uviedol, že to bol on. Na otázku zást. žalobcu, či vie popísať jej zdravotný stav
na JIS v FN Nitra a potom keď bola prevezená do Bratislavy uviedol, že všetci traja žalovaní sme boli u
nej v byte, keď sme jej volali záchranku. Po niektorom z vyšetrení nevie, či MRI alebo CT jej zistili, že má
slabé cievy a v FN Nitra jej zistili, že jej aj presakujú, čo konzultovali s Bratislavou, na čo bolo dohodnuté
aby ju previezli, a že je predpoklad, že by mohla ísť na operáciu. V Bratislave s nimi komunikovala v

podstate normálne. Samozrejme, že bola zoslabnutá. Ošetrujúci lekár im na mieste oznámil, že hlavné
cievy alebo tepny jej môžu kedykoľvek prasknúť a môže dôjsť k masívnemu vnútornému krvácaniu. Na
otázku zást. žalobcu akým spôsobom komunikovala poručiteľka s notárom priamo v nemocnici uviedol,
že osobne spolu priamo komunikovali, pričom on na základe úprav, ktoré mu ona osobne povedala
upravoval znenie závetu, tak že sa vrátil do kancelárie a potom opäť prišiel za ňou. Na otázky zástupcu

žalovanýchuviedol,žeporučiteľkanemalavčasehospitalizácievBratislavenaočiachaninatvárižiadnu
masku alebo čokoľvek iné, čo by jej bránilo vidieť alebo rozprávať. Zdá sa mu, že mala monitorovací
prístroj na srdce a kanylu do žily. Uviedol tiež, že poručiteľka potrebovala na čítanie okuliare a pred
podpisom si závet čítala, dokonca mala humorne nasadené okuliare ako pani učiteľka rovnako ako za
čias, keď si ju sám pamätal, ako ho učila. Celý úkon spisovania závetu trval asi 20-30 minút. Nemocnica

im vytvorila priestor na tento úkon, avšak po jeho ukončení museli priestor opustiť, a to aj kvôli ostatným
pacientom. Na otázky súdu uviedol, že od hospitalizácie poručiteľky v Nitre do jej úmrtia v Bratislave
uplynul čas asi 5-7 dní. Vo svojej výpovedi v monológu uviedol, že závet začali konkrétne riešiť dňom
jej hospitalizácie v Nitre, ale predtým sa poručiteľka medzi nimi slovne veľakrát vyjadrila, že závet bude
riešiť. Má aj takú vedomosť od jednej z ďalších žalovaných, že sa mala raz stretnúť s notárkou JUDr.

Y., s ktorou chcela tento závet riešiť. Nepátral však, ako to dopadlo. Poručiteľka bola sesternicou jeho
mamy a jeho brala ako svojho synovca. V rámci rodiny si vždy pomáhali a čo si pamätá, chodili za ňou
odkedy bol 10ročný chlapec už na polievačky, a neskôr aj pomáhať v najrôznejších veciach okolo domu
a neskôr keď bolo potrebné aj vypomáhať z dôvodu jej zdravotných ťažkostí.5. Žalovaná v 2. rade výsluchom strany sporu uviedla, že s poručiteľkou vychádzali veľmi dobre.
Stretávali sme sa najmä po smrti jej netere, sestry a mamy, keďže každý rok zomrela jedna z nich,

čo ju vzalo. Ťažko to niesla a poručiteľka u nej bývala určitý čas, aby jej pomohla v tom najťažšom
období. Keď to neskôr potrebovala poručiteľka, pomáhala ona ja jej. Volávali si asi 4-5 krát denne. Bola
telocvikárkou a lyžiarkou a vždy keď v televízii premietali lyžovanie, volala jej, aby pozerala. Na otázku
zást. žalobcu kedy naposledy videla poručiteľku a či vie opísať jej zdravotný stav uviedla, že naposledy
sa videli v Nitre v nemocnici a vtedy sa jej ešte pýtala, či sa má nechať previezť do Bratislavy. Vedela,

že má problémy so srdcom, ale na pohľad vyzerala relatívne dobre a komunikovala s nimi normálne.
Na otázku zást. žalobcu odkiaľ vedela o závete uviedla, že poručiteľka jej často hovorila, že by chcela
spísať závet, poradila jej, aby si to rozmyslela a aby išla za notárkou JUDr. Y., s ktorou ona a jej rodina
riešili predtým aj iné veci. Asi týždeň pred hospitalizáciou bola pritom ako na tržnici notárku JUDr. Y.
uvidela a prišla za ňou sa opýtať, kedy sa môže u nej zastaviť, na čo jej pani notárka povedala, nech
jej telefonicky zavolá a dohodnú sa.

6. Žalovaná v 3. rade výsluchom strany sporu uviedla, že poručiteľka jej bola oporou najviac, keď jej pred
3 rokmi zomrel syn. Veľmi jej vtedy pomohla a neskôr ju požiadala, či by s ňou nechodila po lekároch,
keď už mala zdravotné problémy a dostala aj ružu na obe nohy, s čím s ňou bola v nemocnici v E. Y..
Chcela sa jej odvďačiť a preto jej po večeroch varievala zhruba dvakrát do týždňa, čo jej aj hneď priniesla

lebo bývala 5 minút pešo cez domy. Vybavila jej aj ADOS ošetrovateľskú službu, pretože mala nohy vo
veľmi zlom stave. Mala tam krv aj vodu. Taktiež bola pri tom, ako na trhu zbadala notárku JUDr. Y., s
ktorou sa tam aj osobne stretla. Na otázku zást. Žalobcu uviedla, že nikdy by si nebola dovolila sama
osloviť akéhokoľvek notára za účelom spísania závetu a ani to poručiteľke nikdy nenavrhovala. Notára
po hospitalizovaní poručiteľky oslovil až žalovaný v 1. rade.

7. Svedok U.. Z. D. výsluchom uviedol, že mi jedného dňa zavolala manželka žalovaného v 1. rade, že
s ich tetou je zle a či si vie urobiť voľno na ďalší deň, pretože je potrebné riešiť závet. Prišiel som do I.
do nemocnice, tam aj prvýkrát stretol druhého svedka a išli za poručiteľkou hore na JIS, kde ležala na
prístrojoch. Prítomní boli on, notár, druhý svedok, žalovaný v 1. rade a poručiteľka. Táto si ho pamätala,

poznala aj notára a bola pri vedomí. Ležala na posteli s tým, že žalovaný v 1. rade jej ukázal spísanú
zápisnicu, prešli si čo bolo jej obsahom, tento dokument ona podpísala a odobrali sa dole do jedálne, kde
závet podpísal. Na otázku zást. žalobcu, či mal ako svedok sľúbené akékoľvek plnenie uviedol, že nie.
Na otázku zást. žalobcu či vie uviesť osobu, ktorá predčítala závet uviedol, že to bol žalovaný v 1. rade.
Na otázku zást. žalobcu, či si pamätá, ktorá tretia osoba mala prečítať závet keďže sa takto vyjadril do

zápisnice notárky O.. A. dňa 18.05.2021 uviedol, že bohužiaľ si nevie spomenúť. Okrem poručiteľky boli
vmiestnostivrátanenehoďalšie4osoby,zktorýchsporučiteľkoukomunikovalnotárajžalovanýv1.rade
a nevie na túto otázku zodpovedne odpovedať. Na otázku zást. žalobcu, či riešili pred hospitalizáciou,
že bude vystupovať ako svedok v prípade spísania závetu uviedol, že nie. Na otázku zást. žalobcu, kto
inicioval druhý podpis na závete uviedol, že na toto nevie odpovedať. Na otázku zást. žalobcu, prečo

došlo k dopísaniu závetu svedkami v neprítomnosti poručiteľky uviedol, že si nebol vedomý, že by mal
toto sledovať. Chceli poručiteľku obťažovať čo najmenej a nevie, či to je otázka na neho. Na otázku zást.
žalobcu, či vie opísať zdravotný stav poručiteľky pri podpise závetu uviedol, že neviem presne povedať,
prečo bola na prístrojoch. Vnímal iba toľko, že všetkých okolo registrovala a rozprávala k veci. Na otázky
zástupcu žalovaných uviedol, že poručiteľka videla na to, čo podpisuje. Bolo jej to prečítané, pretože

mal pocit, že sa to patrilo. Aj keď nevie, či závet prečítal notár alebo žalovaný v 1. rade, ale pokiaľ znie
otázka tak, či vedela čo podpisuje, tak odpoveď znie tak áno. Zároveň si nespomína, či poručiteľka mala
nasadené okuliare. Na otázky súdu uviedol, že nikto ho neoboznámil so zákonným dôvodom, pre ktorý
ako svedok musí byť prítomný pri podpise závetu. Pamätám si, že poručiteľka bola napojená na prístroje,
a to na monitoring srdca. Nespomína si už, či mala v nose hadičky na dýchanie, ale možno áno. Myslím

si, že závet poručiteľke držali tak, aby naň videla, sama ho v rukách nedržala. Svedok záverom bez
položenia otázky uviedol, že žalovaný v 1. rade sa niekoľkokrát poručiteľky pýtal na to, či je v poriadku
to, čo je v závete uvedené a aj to, ako je to uvedené.

8. Svedok D. I. výsluchom uviedol, že keďže má firmu a podniká v I. a spisovanie závetu sa odohrávalo

na D., bol oslovený, či môže byť svedkom a nemal s tým žiaden problém. Poručiteľka bola pri vedomí,
prišiel notár a spísal sa závet. On mal byť prítomný pri podpise závetu poručiteľkou a aj bol. Poručiteľka
vedela rozpoznať notára aj svojho synovca (žalovaný v 1.rade) a on následne do závetu dopísal, čo
bolo potrebné. Týmto považoval vec za vybavenú. Na otázku zást. žalobcu, kto ho oslovil, aby bolako svedok pri podpise závetu uviedol, že to bol žalovaný v 1.rade. Na otázku zást. žalobcu, či mal
ako svedok sľúbené akékoľvek plnenie uviedol, že nie. Na otázku zást. žalobcu, či vie uviesť osobu,
ktorá prečítala závet poručiteľke uviedol, že notár. Na otázku zást. žalobcu, kto inicioval druhý podpis

poručiteľky na závete uviedol, že nevie. Na otázku zástupcu žalovaných, ako pôsobila poručiteľka pri
podpise závetu uviedol, že pôsobila ako osoba, ktorá si je vedomá, čo robí, pozná žalovaného v 1.rade
a tak isto aj notára, ktorého oslovila po mene. Na otázku zástupcu žalovaných, či si pamätá, či mala
poručiteľka okuliare uviedol, že si nepamätám. Na otázku zástupcu žalovaných, či poručiteľka videla
listinu, ktorú podpisuje, uviedol, že áno, videla ju a vie, že si ju čítala a aj ju komentovala, avšak si už

nepamätá, že ako. Na otázky súdu uviedol, že poručiteľka ležala na polohovateľnej elektrickej posteli, s
tým, že polohovateľná opierka bola nastavená zhruba na polosed. Nepamätá si, že by bola napojená na
akýkoľvek prístroj. Je pravda, že v miestnosti sa nachádzali určité prístroje. Pamätá si napr. infúziu, ale
nebola na ňu napojená. Pamätá si, že poručiteľka si závet čítala, že v ňom našla nejakú chybu, ktorú
musel notár opraviť tak, že odišiel z miestnosti, a keď sa do nej vrátili s opraveným závetom, tento si
opäť prečítala. Pri čítaní závetu ho mala poručiteľka v rukách.

9. Vzhľadom na to, že strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, súd na pojednávaní
vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to závetom z 10.02.2020, úradnými
záznamami notárskeho úradu JUDr. W. A. z 18.05.2020 a 26.05.2020 a potvrdením A.. X. K. o plnej
spôsobilosti poručiteľky na podpísanie závetu.

10. Záverečnou rečou sa žalobca vyjadril, že ako vyplynulo z konania na základe výpovedí žalovaných
a svedkov má za to, že predmetný závet nespĺňa podmienky podľa § 476c odsek 1) OZ a naďalej trvá
na podanej žalobe.

11. Zástupca žalovaných v 1. a 2. rade právom záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania
vyplynuli úzke vzťahy medzi poručiteľkou a žalovanými ako dedičmi, ktoré existovali po dlhšiu doby
pred spísaním závetu, ako aj vôľa poručiteľky spísať závet. Tým sú preukázané dôvody pre vyhotovenie
závetu s predmetným obsahom. Vo vzťahu k forme sa poručiteľka rozhodla vykonať závet postupom
podľa § 476b OZ. Poverila notára prostredníctvom žalovaného v 1. rade prípravou textu závetu,

oboznámila sa s jeho obsahom, tento komentovala a pripomienkovala z čoho je zrejmé, že vedela čítať
a následne ho podpísala, z čoho je zrejmé, že vedela písať. Nikto zo zúčastnených osôb nepopísal
žiadnu obvyklosť v priebehu tohto procesu, notár vykonal zadanie, ktoré mu poručiteľka dala, pripravil
text listiny podľa jej vôle a dohliadol na to, aby proces spísania závetu prebehol v súlade so zákonom.
Proces bol ovplyvnený tým, kde sa poručiteľka nachádzala, teda na otvorenej nemocničnej izbe spolu

s ďalšími pacientmi, preto je logické, že potom ako svedkovia videli, že si závet prečítala a že ho
vlastnoručne podpísala, odobrali sa s notárom do inej miestnosti, kde nerušili pacientov a podpísali
svoje svedecké vyhlásenie. Tento postup je opäť plne v súlade so zákonom. Žalobca preto neuniesol
dôkazné bremeno svojim tvrdeniam, ktoré mali zakladať neplatnosť závetu. Ním navrhnutý svedkovia
jeho skutkové tvrdenia nepotvrdili a žalobca ani nenavrhoval iné dôkazy, ktorými by chcel svoje skutkové

tvrdenia preukázať. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému v 1. a 2. rade voči
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

12. Žalovaná v 3. rade sa vyjadrila, že po vypočutí svedeckých výpovedí je názoru, že je preukázané,
že všetko prebehlo tak, ako malo.

13. Súd zistil, že žalovaní sú závetnými dedičmi poručiteľky Mgr. A. Z. na základe závetu z 10.02.2020,
ktorý bol poručiteľkou vlastnoručne podpísaný, a na ktorého zadnej strane sa nachádza podpis a stručný
záznam dvoch svedkov závetu. Z úradných záznamov z dedičského konania po poručiteľke vyplýva, že
svedkovia na otázku notárky, či si poručiteľka závet prečítala sama a ak nie, kto bol predčitateľom závetu

uviedli, že závet bol poručiteľke prečítaný, pričom svedok U.. D. uviedol, že treťou osobou a svedok I.
uviedol, že notárom. Obaja svedkovia, ako aj žalovaný v 1. rade na pojednávaní výsluchom uviedli, že
poručiteľka si závet prečítala aj sama. Súd aj dopytom na zástupkyňu žalobcu na pojednávaní ustálil,
že v rámci konania má žalobca záujem dokazovať neplatnosť závetu z dôvodu, že poručiteľka nemohla
čítať a písať a nie pre pochybnosti o jej spôsobilosti na právne úkony.

14. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.

18. Podľa § 476c ods. 1,2 OZ, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu
pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami
podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a
predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí

uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom
poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

19. Súd konštatuje, že v prvom rade sa musel vysporiadať s prípustnosťou žaloby. Súd uvádza, že
žalovaný návrh je, respektíve pred doplnením žalobného návrhu žalobcom na pojednávaní, bol zle

naformulovaný a nie je odrazom toho, čoho sa žalobca v skutočnosti domáha a to, že žalobca je jediným
dedičom poručiteľky. Napriek tomu má súd za to, že v spore je možné pokračovať a to aj s poukazom na
odbornú literatúru a komentované znenia k § 137 písm. d) CSP. Neplatnosť závetu by totiž bola žalobou
o určenie právnej skutočnosti, ktorá ale nevyplýva z osobitného predpisu. V takomto prípade by bolo
potrebné žalobu odmietnuť, avšak súd je viazaný obsahom žaloby a nie formuláciou petitu a preto je

zrejmé, čoho sa žalobca domáha a súd môže ďalej pokračovať v konaní akoby konal o žalobe podľa
§ 137 písm. c) CSP. To či by mal byť opravený petit formulovaný negatívne alebo pozitívne, a to tak,
že žalobca je jediným dedičom po poručiteľke je aj s poukazom na vyššie uvedené skôr akademickou
otázkou, pričom otázka neplatnosti závetu má v tomto konaní povahu predbežnej otázky, keďže ak
by sa preukázalo, že závet nemal byť vyhotovený podľa § 476b OZ, ale podľa § 476c OZ, išlo by o

absolútne neplatný právny úkon a samotné rozhodnutie súdu o neplatnosti tohto právneho úkonu by
bolo iba deklaratórnym výrokom súdu, navyše smerujúcim do minulosti.

20. Súd už na prvom pojednávaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté zo strany žalobcu, vrátané všetkých
výsluchov strán sporu a svedkov a musí konštatovať, a prikloniť sa tým aj k argumentácii žalovaných, že

žalobcaneuniesoldôkaznébremenoležiacenajehopleciach,týkajúcesaskutkovýchtvrdeníuvedených
v žalobe. Žalobca sa snažil preukázať, že poručiteľka nebola v čase vyhotovenia závetu schopná čítať
a vyhotovený závet je preto neplatný, pretože nebol vypracovaný v súlade s § 476c OZ, keďže najmä
nebol poručiteľkou spísaný a podpísaný pred najmenej tromi súčasne prítomnými svedkami. Žalobca
poukazoval na znenie úradných záznamov z dedičského konania po poručiteľke, z ktorých mu vyplývalo,

že svedkovia potvrdili, že poručiteľka si závet neprečítala, ale bol jej prečítaný inou osobou. Súd preto
vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, čím umožnil žalobcovi preukázať svoje skutkové tvrdenia,
avšak na pojednávaní boli najmä výpoveďami žalovaného v 1. rade a výpoveďami oboch svedkov
závetu zistené odlišné okolnosti, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu nepotvrdili. V 1. rade bolo zistené, že
podpisovania závetu sa zúčastnil aj žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že: „poručiteľka si závet čítala,

avšak nevedel povedať, či úplne celý, avšak sama si ešte následne vyžiadala, aby jej bol prečítaný.“
Taktiež uviedol, že: „poručiteľka potrebovala na čítanie okuliare a pred podpisom si závet čítala, dokonca
mala humorne nasadené okuliare ako pani učiteľka rovnako ako za čias, keď si ju sám pamätal, ako ho
učila“. Svedok závetu U.. D. uviedol, že: „ležala na posteli s tým, že žalovaný v 1. rade jej ukázal spísanú
zápisnicu, prešli si čo bolo jej obsahom, tento dokument ona podpísala a odobrali sa dole do jedálne,

kde závet podpísal.“ Taktiež uviedol, že si myslí, že: „závet poručiteľke držali tak, aby naň videla a že
žalovaný v 1. rade sa poručiteľky niekoľkokrát pýtal na to, či je v poriadku to, čo je v závete uvedené a
aj to, ako je to uvedené“. Svedok závetu I. na otázku zástupcu žalovaných, či poručiteľka videla listinu,
ktorúpodpisuje,uviedol,že:„áno,videlajuavie,žesijučítalaaajjukomentovala,avšaksiužnepamätá,že ako“. Na otázky súdu taktiež svedok I. uviedol, že: „Pamätám si, že poručiteľka si závet čítala, že v
ňom našla nejakú chybu, ktorú musel notár opraviť tak, že odišiel z miestnosti, a keď sa do nej vrátili s
opraveným závetom, tento si opäť prečítala. Pri čítaní závetu ho mala poručiteľka v rukách“.

21. Súd k výkladu § 476c OZ uvádza, že pre osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, zákon ustanovuje
formu alografného závetu v prísnejšej podobe, pričom toto sprísnenie podmienok slúži na ochranu práv
poručiteľa, ktorému, ako to vyplýva z logického a jazykového výkladu tohto ustanovenia, objektívne
existuje hendikep (spravidla zdravotný), ktorý mu znemožňuje čítať alebo písať. Do tejto kategórie

patria aj osoby, ktoré nevedia čítať a písať. Z výkladu tohto ustanovenia ďalej jednoznačne vyplýva, že
poručiteľ, ktorý nie je takto hendikepovaný, nemôže platne zriadiť takýto závet, teda závet podľa § 476c
OZ. Dôkazným bremenom, ktoré musel žalobca v tomto spore uniesť, a teda čo musel preukazovať
a preukázať bolo, že poručiteľka nemohla čítať. Podporne pritom poukazoval aj na okolnosť, že závet
podpísala dvakrát, trasľavým písmom, a teda mala mať problém aj písať, toto tvrdenie bez ďalšieho
však nespĺňa hypotézu zákonnej normy v tom, že by poručiteľka písať nemohla, keďže v konaní ani

nebolo sporným, že závet podpísala. Sporným bolo, či si poručiteľka závet prečítala s prezumpciou
žalobcu, že jej problém čítať bol natoľko veľký, že čítať už ani nedokázala. Súd však musel podrobiť
posúdeniu to, či sa žalobcovi podarilo preukázať, že poručiteľka čítať nemohla tak, ako to ustanovuje §
476c ods. 1 OZ. Toto sa žalobcovi preukázať jednoznačne nepodarilo. Žiaden z vykonaných dôkazov
a to ani žiadna z výpovedí nepreukázala, že poručiteľka bola v takom zdravotnom stave, že by čítať

nemohla. Súd zároveň vyhodnotil všetky výpovede svedkov a žalovaného v 1. rade tak, že je oveľa
pravdepodobnejšie, že si závet prečítala, ako to, že si ho neprečítala, pričom však súd opäť zdôrazňuje,
že sa ničím nepreukázalo, že by si ho prečítať nemohla.

22. Čo sa týka dedičského konania po poručiteľke, kde sa svedkovia závetu vyjadrili, že závet bol

poručiteľke prečítaný, túto okolnosť súd vyhodnotil obdobne, ako sa k nej vyjadrili žalovaní a to tak, že
svedkovia súdnej komisárke neuviedli, že by si poručiteľka závet neprečítala alebo že by si ho nemohla
prečítať a iba v stručnosti odpovedali notárke na otázky, pričom podľa názoru súdu na pojednávaní
dostatočne jasne vypovedali, akým spôsobom celý dej podpisovania závetu prebehol. Súd takisto
posudzoval vierohodnosť týchto svedeckých výpovedí vo vzájomnom porovnaní, ako aj v porovnaní s

výpoveďou žalovaného v 1. rade, pričom drobné odchýlky prispievajú skôr k vierohodnosti výpovedí
ako naopak, pretože indikujú, že výpovede svedkov a žalovaného v 1. rade neboli vopred medzi sebou
dohodnuté a zosúladené, pričom nepresnosti súd pripisuje jednak plynutiu času ako aj tomu, že každá
osoba vníma realitu subjektívne a mierne odlišne a tieto vnemy sa každej osobe zároveň iným spôsobom
ukladajú do dlhodobej pamäte.

23. Čo sa týka okolnosti, že bol závet poručiteľke následne aj prečítaný, a to či už notárom alebo
žalovaným v 1. rade, je toto irelevantné, pretože zákon takýto postup ani pri závete podľa § 476b OZ
nijako nevylučuje.

24. Jednotlivými výpoveďami bol podľa názoru súdu dostatočne preukázaný aj vzťah a história vzťahov
závetných dedičov - žalovaných v 1. až 3. rade k poručiteľke, pričom žalovaní vypovedali vierohodne
o okolnostiach, ktoré mali viesť k tomu, že sa stali zákonnými dedičmi, keďže vypovedali aj o takých
súkromných záležitostiach poručiteľky, o ktorých by inak nemali mať odkiaľ vedomosti. Súd preto
rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto rozsudku a žalobu zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške nároku na náhradu
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorejveci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.