Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. december 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/1217/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121305519
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121305519.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: W., nar: XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
D., zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom AK Námestie SNP 7, Stropkov, proti povinnému:
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, o vymoženie 110,00 eur
s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
36Ek/1217/2021 zo dňa 05. 08. 2021, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1217/2021 zo
dňa 05. 08. 2021 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.04.2021, prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal od povinného vymoženia 110,- Eur na základe exekučného titulu -
Rozsudku Okresného súdu Svidník, sp.zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 13Co/7/2021, zo dňa 30.03.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňom 23.04.2021.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica po posúdení návrhu uznesením sp. zn.
36Ek/1217/2021 zo dňa 05. 08. 2021, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s ods.
4 Exekučného poriadku, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov
právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 85,99 EUR. Predmetné uznesenie vyšší súdny

úradník odôvodnil tak, že : „V danej veci súd zistil, že právny zástupca oprávneného si v návrhu vyčíslil
trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 135,65 EUR. Nakoľko návrhom
na vykonanie exekúcie si oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil istinu vo výške 110
EUR (istina priznaná exekučným titulom), súd pri posudzovaní správnosti uplatnených trov právneho
zastúpenia postupoval v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky, a trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní počítal z istiny vo výške 110 EUR. Potom správne mali byť uplatnené trovy právneho

zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 46,01 Eur, a nie vo výške 135,65 EUR ako to uviedol právny
zástupca oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie. Súd dospel k záveru, že oprávnený si návrhom
na vykonanie exekúcie neuplatňoval nárok na vymoženie nepeňažného plnenia, ale na vymoženie
peňažného plnenia, ktorý bol dostatočne určitým spôsobom vyjadrený vo výroku exekučného titulu vo
výške 110 EUR. Predmet exekúcie určuje samotný oprávnený svojim dispozitívnom úkonom - návrhom
na vykonanie exekúcie. Podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku je jednou z

podstatných náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie označenie vymáhaného nároku, ktorú oprávnený
v tomto prípade jednoznačne vymedzil v zmysle exekučného titulu sumou 110 EUR. Súd uvádza, že
nárok, ktorý je vymáhaný v exekučnom konaní môže byť buď nárokom na peňažné plnenie alebo
nárokom na nepeňažné plnenie. Pričom nárok znamená samostatné a vymáhateľné právo uplatniteľné
v konaní pred súdom ako samostatný predmet konania.“ Aplikáciou ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. tak pri určovaní výšky základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzajúc z tarifnej hodnoty

zodpovedajúcej výške vymáhaného peňažného plnenia dospel vyšší súdny úradník k právnemu záveru,
že oprávnenému patrí náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 46,01 EUR, a to za dva úkony právnejslužby, pričom v prevyšujúcej časti zodpovedajúcej sume 85,99 EUR je uplatnený nárok oprávneného
v rozpore so zákonom.
3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote

prostredníctvom jeho právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej poukázal na skutočnosť, že podľa jeho
názoru nie je správny postup súdu, keď zamietol v časti návrh oprávneného na vymoženie trov právneho
zastúpenia vo výške 85,99 EUR, keď podľa názoru oprávneného vyšší súdny úradník neaplikoval na
určenie základnej sadzby tarifnej odmeny tarifnú hodnotu upravenú v ustanovení § 10 ods. 8 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., t.j. tarifnú hodnotu 2000 EUR, a následne takto vypočítanú základnú sadzbu tarifnej

odmeny nenavýšil o DPH v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 predmetnej Vyhlášky. Na margo uvedeného
oprávnený ďalej uvádza: „V súdnom spore označených strán bola žiadaná náhrada nemajetkovej
ujmy a táto aj bola priznaná vo výške 110,00 EUR. Na tento prípad je tarifná odmena advokátskou
tarifou exaktne normovaná v § 10 ods. 8 AT, ktoré ustanovenie sa má pri takýchto typoch súdnych
sporov uplatňovať nielen v základnom občianskoprávnom konaní (nachádzacie konanie), ale aj v konaní
exekučnom (vykonávacom), ktoré nadväzuje na konanie základné, z neho vychádza a musí byť brané

v zreteľ ako základ (exekučný titul) pre výkon rozhodnutia v exekučnom konaní. Nemožno predsa
akceptovať názor, že v exekučnom konaní nemá súd prihliadať na charakter predchádzajúceho konania,
ktoré tvorí titul pre výkon rozhodnutia, pretože advokátska tarifa prísne rozlišuje podstatu a charakter
jednotlivých konaní a od nich odvodzuje výšku jednotlivých úkonov právnej služby. Súd (VSÚ) predsa
nemôževychádzaťzpremisy,žeexekučnékonaniejekonaním,ktorénenadväzujenakonaniezákladné,

nemá v ňom právny základ a charakter tohto konania vôbec nebude brať do úvahy. Že ho teda zaujíma
len skutočnosť, či je vymáhané peňažné, či nepeňažné konanie. Takýto prístup VSÚ je arbitrárny,
formalistický a v konečnom dôsledku nesprávny a nezákonný. V ust. § 199e prvá veta EP je uvedené, že
"Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza
podľa ustanovení o tarifnej odmene". Za touto vetou je odkaz na citovanú Vyhlášku o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda advokátsku tarifu, konkrétne ustanovenia
§§ 9 až 14 Vyhlášky. Citované ustanovenia §§ 9 až 14 Advokátskej tarify nachádzajúce sa v druhej
hlave Vyhlášky upravujú tarifnú odmenu ako jednu z dvoch možných foriem odmeny advokáta (zmluvná
odmenaatarifnáodmena).Advokátskutarifujevšakpotrebnéprijejaplikáciiuplatniťvcelomjejrozsahu,
teda vrátane ustanovenia § 18 ods. 3 AT. Podľa § 18 ods. 3 AT: „Ak je advokát platiteľom dane z

pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto Vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú
je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu“. Osobitným predpisom je zákon o dani z pridanej
hodnoty. Podobná úprava platí aj pri náhradách exekútorov (§ 197 ods. 2 EP), ale aj pri náhradách
notárov (§ 23b vyhl. č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov). Vzhľadom na nejednotnosť
rozhodovacej praxe v minulosti boli tieto ustanovenia o navýšení DPH pri odmenách a náhradách

regulovanýchprávnickýchprofesiízakomponovanéexaktnedoadvokátskejtarify,exekučnéhoporiadku,
ale aj Vyhlášky o odmenách a náhradách notárov, aby v praxi už o tejto otázke nevznikali výkladové
nejasnosti. Advokát ako právny zástupca má nárok na plnú odmenu, ktorá pre neho vyplýva z príslušnej
právnej úpravy, preto neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby bol právny zástupca, ktorý je platiteľom
DPH istým spôsobom "sankcionovaný" za to, že je platiteľom DPH vo forme zníženia jeho odmeny

o DPH. Inými slovami, ak by mal právny zástupca, ktorý nie je platiteľom DPH v tejto veci nárok na
odmenu vo výške 110,00 EUR, taký istý nárok musí mať aj advokát, ktorý je platiteľom DPH, pretože
suma DPH je odvádzaná štátu a o túto sumu je preto nevyhnutné podľa § 18 ods. 3 AT odmenu a hotové
výdavky (režijný paušál) navýšiť. V rovnakej exekučnej veci iného oprávneného vedenej na základe
toho istého exekučného titulu (oprávnená: K., sp.zn. 38Ek/1202/2021, IČS: 6121304209) exekučný súd

vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie aj na trovy oprávneného v celkovej
výške 132,00 EUR s DPH (110 € + 22 € DPH). Takýto postup považujeme za správny a zodpovedajúci
náležitému výkladu príslušných právnych noriem.“ Poukazom na uvedené preto oprávnený navrhuje,
aby sudca napadnuté uznesenie zrušil a aby bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie v časti trov oprávneného v celkovej výške 132 EUR s DPH.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považuje za
presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, prerozhodnutie vo veci relevantnými, tvrdeniami oprávneného. Vyšší súdny úradník postupoval správne,
keď pri posudzovaní oprávnenosti vymáhaného nároku v časti trov exekúcie oprávneného aplikoval
vyššie citované ustanovenie § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c), § 18 ods. 3 Vyhlášky, v spojení s § 199e

Exekučného poriadku, a to na celkové oprávneným vyčíslené trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní, vrátane uplatnenej DPH.
7. V tomto sťažnostnom konaní je potrebné vysporiadať sa s relevantnosťou a správnosťou tvrdení
oprávneného spočívajúcich v tom, že na určenie základnej sadzby tarifnej odmeny má byť údajne
aplikovaná tarifná hodnota upravená v ustanovení § 10 ods. 8 Vyhlášky, t.j. tarifná hodnota 2000 EUR, a

následne takto vypočítaná základná sadzba tarifnej odmeny má byť údajne podľa tvrdení oprávneného
navýšená o DPH v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 predmetnej Vyhlášky, pričom napriek aplikácií
ustanovenia § 199e Exekučného poriadku o limitoch trov právneho zastúpenia oprávneného t.j. ich
znížením do výšky vymáhaného nároku, oprávnený naďalej trvá na uplatnenej DPH vyčíslenej z takto
znížených trov právneho zastúpenia, a teda na trovách vyčíslených v sume 132 EUR.
8. V súvislosti s uvedeným sťažnostný súd dáva do pozornosti, že predmetom exekučného

konania nie je principiálne spornosť či už právneho titulu, výšky alebo vlastníctva
pohľadávky alebo spornosť vlastníctva veci či práva, ale jeho predmetom je nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), ktorým o spornosti či už právneho titulu, výšky alebo vlastníctva pohľadávky,
prípadne o spornosti vlastníctva veci či práva už bolo právoplatne rozhodnuté. Inými slovami povedané,
o spore účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného z exekúcie) bolo už právoplatne

rozhodnuté vo veci samej, a to exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi
účastníkmi exekučného konania už nie je sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky
má povinný voči oprávnenému. V tomto exekučnom konaní je vymáhaná peňažná pohľadávka, ktorú
ako predmet exekúcie určuje svojim dispozitívnym úkonom samotný oprávnený, ktorý ako vymáhaný
nárok jednoznačne určil sumu 110 EUR. Práve poukazom na uvedené je potrebné priznať správnosť

a zákonnosť právnemu záveru prijatému v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom, a teda
správnosť a zákonnosť aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky pri určovaní výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny, vychádzajúc z tarifnej hodnoty zodpovedajúcej výške vymáhaného peňažného plnenia.
Na účely určenia tarifnej hodnoty pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny pre výpočet trov
právneho zastúpenia oprávneného v tomto exekučnom konaní preto predmet exekučného konania

(vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 110 EUR) nie je možné stotožňovať s predmetom a s
hodnotou sporového základného konania (náhrada nemajetkovej ujmy vo veciach ochrany osobných
údajov), rozhodnutie z ktorého je podkladom pre exekúciu. Argumentáciu oprávneného uvedenú v
podanej sťažnosti, pojednávajúcu o tom, že pre určenie tarifnej hodnoty pre výpočet trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní je rozhodný charakter predchádzajúceho základného

konania, považuje súd za nesprávnu, ktorej nie je možné priznať právnu ochranu, nakoľko hodnotu
predmetu exekučného konania nie je možné v danom prípade stotožniť s hodnotou a charakterom
sporovéhokonania,atedaaplikovaťustanovenie§10ods.8Vyhlášky.Naúčelyvyčísleniatrovprávneho
zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní je potrebné mať na zreteli, že vedené exekučné konanie
je samostatným konaním, ktoré je vo vzťahu k základnému konaniu konaním fakultatívnym, závislým

od dispozitívneho úkonu oprávneného - návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto exekučnom konaní je
preto práve výška vymáhaného nároku relevantná pre určenie tarifnej hodnoty, za ktorú sa v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 2 Vyhlášky považuje výslovne výška peňažného plnenia, na ktoré je exekučným
titulom zaviazaný povinný.
9. V súvislosti s ďalšou sťažnosťou argumentáciou oprávneného súd uvádza, že súdu je taktiež

nepochybne známa skutočnosť, že advokát, ktorý je platiteľom DPH (ako je to v prípade právneho
zástupcu oprávneného) v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje odmenu ako aj náhrady podľa tejto
Vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Takto
zvýšená odmena advokáta, ktorá sa nahrádza v exekučnom konaní však predstavuje odmenu za
právne zastúpenie oprávneného ako celok, t.j. bez jej rozlišovania na odmenu bez DPH a odmenu

s DPH. Inými slovami povedané, pri aplikácii ustanovenia § 199e Exekučného poriadku o limitoch
náhrady trov právneho zastúpenia do výšky vymáhaného nároku nie je stanovené, že tieto limity
by sa mali týkať len vyčíslených trov bez DPH, kde DPH by bolo možné následne uplatňovať nad
rámec uvedených limitov. Uvedený oprávneným navrhovaný postup takéhoto navyšovania náhrady trov
právneho zastúpenia o DPH by bol totiž proti samotnej logike uvedeného zákonného ustanovenia, ktoré

jednoznačne pojednáva o tom, že pokiaľ má účastník konania právo na náhradu trov svojho právneho
zastúpenia, ale uplatňovaná výška (oprávnený si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
vo vyčíslenej výške vrátane DPH) presahuje zákonom určené limity t. j. výšku vymáhaného nároku,
patrí mu náhrada týchto trov (uplatnených a vyčíslených vrátane DPH) najviac vo výške vymáhanéhonároku. Súd ešte dodáva, že ak by mal zákonodarca úmysel uvedený limit náhrady trov právneho
zastúpenia stanoviť bez reflexie na zvýšenie odmeny advokáta o predmetnú DPH, nepochybne by túto
skutočnosť zakomponoval do samotnej litery dotknutého ustanovenia § 199e Exekučného poriadku,

a to len jednoduchým odkazom na ustanovenie § 18 ods. 3 Vyhlášky, ktoré by nemalo byť takýmto
limitom dotknuté. Ako je však zrejmé, takúto právnu úpravu platné ustanovenie § 199e Exekučného
poriadku neobsahuje. K samotnej argumentácií oprávneného o údajnom „sankcionovaní“ oprávneného
za to, že jeho advokát je platiteľom DPH súd uvádza, že s touto argumentáciou nie je možné sa
stotožniť a priznať jej právnu ochranu, nakoľko rovnaký záver by mohol potom namietať zo svojho

uhla pohľadu práve povinný, ktorý by tvrdil, že tým že je advokát oprávneného platca DPH, limit
náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného upravený v ustanovení § 199e Exekučného poriadku
je preňho v konečnom vyčíslení iný ako limit v prípade, že advokát oprávneného platcom DPH nie je.
Takéto špekulatívne závery sú podľa názoru súdu odstránené práve jednoznačnosťou formulácie litery
dotknutého ustanovenia § 199e Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne stanovuje, že náhrada trov
právneho zastúpenia (t.j. celkových trov aj s uplatnenou DPH) je najviac vo výške vymáhaného nároku

stanoveného ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
10. Z citovaného je zrejmé, že vyšší súdny úradník pri určení sumy náhrady trov právneho zastúpenia
oprávneného v exekučnom konaní, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, a to
odvolaním sa na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a tiež dotknutej Vyhlášky.
Uvedené závery tak možno považovať za ústavne udržateľné, založené na logických záveroch a

relevantných skutkových okolnostiach. Skutočnosť, že predmetné odôvodnenie nekorešponduje s
prianím oprávneného, samo osebe nepostačuje na konštatovanie o údajnej arbitrárnosti týchto záverov
vyššieho súdneho úradníka, pričom v tejto súvislosti súd podotýka, že úlohou súdu je zdôvodniť princípy
a východiská svojho rozhodnutia, t. j. to, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, avšak jeho úlohou nie je
odôvodňovať okolnosti, kvôli ktorým nerozhodol inak.

11. Vo vzťahu k postupu Okresného súdu Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
38Ek/1202/2021, sp. zn. 49Ek/1210/2021 a sp. zn. 48Ek/1211/2021, kde exekučný súd vydal poverenie
presúdnehoexekútoranavykonanieexekúcieajnatrovyprávnehozastúpeniavoprávnenýmuplatnenej
výške vrátane DPH, na správnosť ktorého postupu sa odvoláva oprávnený, súd uvádza, že jeho právny
názor je zrozumiteľne vysvetlený a odôvodnený v texte vyššie, pričom postup súdu v inej právnej veci nie

je pre súd v tomto konaní záväzný, nakoľko sa v uvádzanom prípade nejedná o ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou má súd rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).