Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 27, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111228634
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8111228634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1/ T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. W. U. X, XXX XX C. W. U., 2/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. U. X, XXX XX C. W. U., právne
zastúpení: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 29, 080 01
Prešov, IČO: 47 253 177, proti žalovanému: K.. M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. U. XXX, XXX XX
C. W. U., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k.
17C/236/2011-418 z 14.04.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu
zamietol a vo výroku II. o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal neúspešných
žalobcov.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti: pozemky, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX a parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2,
katastrálne územie C. W. U., vytvorených znaleckými posudkami č. XX/XXXX a č. XX/XXXX znalca K..
R. F., ktoré vlastníctvo mali žalobcovia podľa ich tvrdenia nadobudnúť vydržaním dôvodiac, že označené
pozemky dobromyseľne užívali ako svoje vlastné od roku XXXX, ich právny predchodca od roku XXXX.

3. Vykonaním dokazovaním ustálil, že právny predchodca žalovaného pán Y. K. spolu s manželkou F.
K. boli okrem iných osôb podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX o výmere X XXX m2, ktorý

bol zapísaný v pozemkovej knihe číslo zápisu XXX, obec C. W. U. do roku XXXX, konkrétne šlo o roľu
v hone „U. H. a „T. V.“. W. bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo a nehnuteľnosť pripadla
do vlastníctva štátu. Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa XX.XX.XXXX
bol U. Z. a jeho manželke Y. Z. pridelený pozemok parc. č. EN XXXX/X o výmere XXX m2, zameraný
geometrickým plánom č. XXX/X-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, do osobného užívania za účelom
výstavby rodinného domu. H. XX.XX.XXXX došlo k uzatvoreniu dohody o zriadení práva osobného
užívania pozemku za úhradu XXX V.. T. U. Z. neskôr pozemok vrátil z osobných dôvodov. Rozhodnutím

o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcom pridelený pozemok parc.
č. EN XXXX/X a XXXX/XX o výmere XXX m2, do osobného užívania za účelom výstavby rodinného
domu. H. XX.XX.XXXX došlo k uzatvoreniu dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku za
úhradu 3 200 Kčs. Dňa 01.11.1976 vydal I. národný výbor - odbor výstavy a územného plánovania vT. stavebné povolenie žalobcovi 1/. N. U. majetku T., štátny podnik zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi
1/ rade oznámené zrušenie náhradného užívania k pozemku, ktorý mu bol vyčlenený na jar XXXX.
Rozhodnutím U. notárstva v T. zo dňa XX.XX.XXXX bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní

dedičstva tak, že právny predchodca žalovaného R. K. nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXX
pod B XX/r XX/s, v záp. č. XXX v podiele XXX/XXX. Po roku XXXX si začal právny predchodca
žalovaného R. K. uplatňovať svoje vlastnícke nároky. Od roku XXXX žalovaný upozorňuje žalobcov na
neoprávnenosť ich držby, od roku XXXX prebiehajú rôzne súdne spory medzi žalobcami a žalovaným,
resp. jeho právnym predchodcom. Listom zo dňa 26.08.1992 právny predchodca žalovaného R. K.

vyzval žalobcu prostredníctvom I. úradu C. W. U. na odstránenie oplotenia a skleníka, ktorý si bez
právneho dôvodu žalobca postavil na jeho pozemku. Dňa 29.03.1995 bola na W. úrade notára R.. Y. T.
spísaná notárska zápisnica, na základe ktorej bolo osvedčené vlastnícke právo právneho predchodcu
žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam na tom základe, že tieto parcely nerušene držal a užíval
jeho starý otec Y. K. najmenej od roku XXXX, kedy došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnej deľbe a jemu
do vlastníctva pripadli tieto parcely, pričom táto reálna deľba nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Po

smrti Y. K. nadobudla tieto parcely jeho manželka F. K. a po jej smrti ako jediný univerzálny dedič nastúpil
právny predchodca žalovaného. Formálne vedení vlastníci týchto parciel vo výpise z pozemkovej knihy
a listu vlastníctva nerušili výkon jeho vlastníckeho práva. Dňa 25.06.1996 podal právny predchodca
žalovaného na katastrálny úrad v V., L. katastra T. sťažnosť na neoprávnené zameranie pozemku
žalobcom.

4.Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniapotomsúdprvejinštancieuzavrel,žežalobcoviavzhľadom
na spôsob vstupu do držby a užívania nehnuteľnosti nemohli byť v období od roku XXXX do 31.12.1991
držiteľmi oprávnenými. T. č. XXXX/X a XXXX/XX nadobudli na základe rozhodnutia I. v T. zo dňa
XX.XX.XXXX o pridelení pozemku do osobného užívania, na ktoré nadviazala dohoda o zriadení

práva osobného užívania pozemku zo dňa 20.01.1976. Už v rozhodnutí o pridelení pozemku do
osobného užívania sa konštatuje vlastnícke právo štátu k parcelám č. XXXX/X a č. XXXX/XX. K.
osobného užívania nebol totožný s inštitútom vlastníctva a preto žalobcovia až do XX.XX.XXXX nemohli
takto pridelené pozemky užívať v presvedčení, že im vlastníckym právom patria, nakoľko k nim mali
zriadené iba právo osobného užívania. K transformácii práva osobného užívania na právo vlastnícke

došlo až od 01.01.1992. Teda až od 01.01.1992 mohli žalobcovia získať presvedčenie, že im patrí i
časť žalovaného pozemku nimi užívaná v dôsledku nesprávneho zamerania parciel č. XXXX/X a č.
XXXX/XX. Na nesprávnosť zamerania však boli upozornení už skôr a to v roku XXXX, čo vylučuje
existenciu oprávnenej držby žalobcov. Od 01.04.1964 v právnom poriadku neexistoval inštitút vydržania,
a to až do 01.04.1983 . Aj po roku 1983 platilo, že ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má

občan v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúdal
vlastnícke právo k pozemku alebo jeho časti štát. Občan mal právo, aby sa s ním uzatvorila dohoda
o osobnom užívaní. Teda, aj v prípade uplynutia vydržacej doby v roku 1979 (ako tvrdia žalobcovia),
pozemok by vydržal štát. V roku 1969 podľa vtedy platnej právnej úpravy nemohlo dôjsť medzi bývalými
spoluvlastníkmi k reálne deľbe. T. U. Z. si vyčlenil a oplotil pozemok na základe rozhodnutia o pridelení

pozemku do osobného užívania zo dňa 13.06.1969, nie na základe reálnej deľby. V rozhodnutí o
pridelení pozemku do osobného užívania sa konštatuje, že ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu,
preto pán U. Z. nikdy nebol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda nemohol
previesť vlastnícke právo na inú osobu. Závery predložených znaleckých posudkov neboli pre súd prvej
inštancie právne významné, nakoľko predmetom sporu nebola hranica pozemku žalobcov, ale vznik ich

vlastníckeho práva vydržaním. Keďže žalobcovia od roku 1997 ničím právne významným nespochybnili
postavenie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu ako vlastníka parc. č. XXXX/X, z ktorej vznikla
novovytvorená parcela č. XXXX/XXX a nepreukázali oprávnenosť svojej držby k nehnuteľnosti, ktorá
je vo vlastníctve žalovaného, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu.
Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 134 ods.

1, 872 ods. 1, ods. 5 Obč. zák.; výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

5. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalobcovia, poukazujúc na odvolacie dôvody
uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces,
nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolatelia súdu prvej inštancie na prvom mieste vytýkajú zamietnutie ich návrhu na vypočutie znalca
Ing. F., ktorého súkromný znalecký posudok do konania predložili, a ktorý podľa ich názoru preukazuje
dôvodnosť nimi podanej žaloby, lebo precízne opísal históriu zápisov vlastníckych vzťahov v katastri
od pozemkovej knihy po súčasnosť. Označený znalecký posudok opisuje skutočnú držbu pozemkov,vrátane toho z predmetu sporu a vysvetľuje nesprávnosti v identifikácii parciel v minulosti. Okrem
toho žalobcovia súdu prvej inštancie v súvislosti s nimi predloženým znaleckým posudkom súdu
prvej inštancie vytýkajú, že ten sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevyporiadal so závermi

obsiahnutými v označenom znaleckom posudku, iba stroho konštatoval, že to nie je jeho povinnosťou.
Preto ak súd zamietol ich návrh na výsluch znalca porušil ich právo na spravodlivý proces s tým, že
ak súd závery nimi predloženého znaleckého posudku bez odôvodnenia nevzal v úvahu, nesprávne
zistil skutkový stav a súčasne vec nesprávne právne posúdil v časti určenia vlastníckeho práva k parc.
č. XXXX/XXX. Naproti tomu v časti určenia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/XXX sa súd

prvej inštancie podľa odvolateľov ku vykonaným dôkazom vo svojom rozhodnutí vôbec nevyjadril, čim
zaťažil rozsudok v tejto časti vadou nesprekúmateľnosti. Túto časť žalobcovia užívajú dobromyseľne
od roku 1976, na základe ústnej zmluvy s p. U. Z., ktorý bol jej podielovým spoluvlastníkom. Súdu
prvej inštancie v neposlednom rade vytýkajú, že sa vo svojom rozsudku zameral len na nemožnosť ich
dobromyseľnosti po roku 1991, kedy pôvodný žalovaný mal nepreukázateľným spôsobom namietať ich
vlastníctvo, a že naproti tomu vôbec nevzal do úvahy ich argumenty a dôkazy preukazujúce, že pôvodný

žalovaný nadobudol aktívnu legitimáciu až v roku 1995,resp. v roku 1996, čiže nemohol v roku 1991 bez
akéhokoľvek titulu namietať ich vlastníctvo a ani spochybniť ich dobromyseľnosť. Súčasne poukázali na
aktuálnu rozhodovaciu prax, z ktorej je podľa ich názoru potrebné vyhádať (ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 332/06,
IV. ÚS 284/18 a iné...NS SR, sp. zn. 22Cdo/240/03, 5Cdo/234/09 a iné...).Navrhli rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný vo svojej odvolacej replike navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť
s odkazom na vyjadrenie jeho právnej zástupkyne zo dňa 07.06.2018.

7. Žalobcovia vo svojej odvolacej duplike zotrvali sa svojej odvolacej argumentácii s tým, že nebolo

preukázané, aby ich vlastníctvo bolo relevantne spochybnené právnym predchodcom žalovaného,
ktorého vlastníctvo odvolatelia označujú za pochybné z dôvodu viacerých titulov nadobudnutia.
Dôvodom vydania sporeného rozhodnutia bolo nevykonania navrhnutých dôkazov.

8. Žalovaný vo svoj odvolacej triplike poukázal na § 185 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré

dôkazy vykoná s tým, že v rozsudku odôvodnil zamietnutie ďalších návrhov na doplnenie dokazovania.
Záver súdu o nevykonaní žalobcami predloženého znaleckého posudku bol správny, lebo jeho závery
nemohli ovplyvniť záver o tom, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo vydržaním, lebo identifikácia chyby
v zákresoch na katastrálnej mape nemá sama o sebe vplyv na naplnenie zákonných podmienok
nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Vlastníctvo k parc. č. XXXX/XXX bolo jeho právnym predchodcom

namietané v roku 1991, čím bola prerušená ich dobromyseľnosť s tým, že je bez významu tvrdenie
žalobcov, že jeho právny predchodca nebol vlastníkom pôvodnej parcely. K parc. č. XXXX/XXX uviedol,
že neexistuje žiaden dôkaz o rozdelení pôvodnej parcely mpč. XXX medzi vtedajších podielových
spoluvlastníkov atedap.U.Z.nemaloprávnenietaktosiprivlastniťčasťtejtoparcelystým,ženeexistuje
ani žiadna kúpna zmluva medzi žalobcami a p. U. Z. o prevode vlastníctva k tejto parcele s tým, že

pre akceptáciu prípadnej dobromyseľnosti do 31.12.1991 sa vyžadoval zmluva písomná (NS SR, R
74/2015).

9. Ďalšie podania strán dané neboli.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov úspech priznať nemožno, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP).11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd tak v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov,

nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS
78/05).

13. Podľa tvrdení žalobcov, súd prvej inštancie odmietnutím vykonania nimi navrhnutého dôkazu -
výsluch znalca Ing. F., ktorého súkromný znalecký posudok predložili do konania, porušil ich právo na
spravodlivý proces, lebo výsluch navrhnutého znalca považovali za zásadný dôkaz. Nimi predložený
súkromný znalecký posudok opisuje nielen skutočnú držbu pozemkov, vrátane toho z predmetu sporu,

ale i vysvetľuje nesprávnosť identifikácie parciel v minulosti. Súčasne tvrdia, že ak súd nevzal v úvahu
závery obsiahnuté v nimi predloženom znaleckom posudku, neúplne zistil skutkový stav v dôsledku čoho
vec i nesprávne právne posúdi a svoje rozhodnutie zaťažil vadou nespreskúmateľnosti.

14. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že znalec môže odpovedať a vyjadrovať sa len ku skutkovým

otázkam, nie k otázkam právnym. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie
dôkazov a ani riešiť právne otázky. Trvať treba taktiež na tom, že otázka, či je držiteľ veci v dobrej viere,
nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej
rovine do kategórie procesných vád s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv.
„opomenutých dôkazov“, ktorá v zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu

navrhne vykonanie dôkazného prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého
v odôvodnení konečného rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je
celkom opomenutý. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalobcov odvolací súd potom považuje za
rozhodujúce, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku bolo z pohľadu meritórneho právneho kontextu
veci bezvýznamné. Odvolatelia ani netvrdili, o to menej preukázali, ako opomenutie vykonania tohto

dôkazného prostriedku mohlo ovplyvniť ich procesný úspech z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu
prvej inštancie v otázke dobromyseľnosti ich držby, pretože predmetom dokazovania dobrej viery (v
tomto dôkazné bremeno ťažilo žalobcov) nadobúdateľa veci vydržaním môžu byť okolnosti vonkajšieho
sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých
možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobrej viere, že mu vec patrí. Uvedené však nemožno v

žiadnej možnej interpretácii usudzovať zo znaleckého posudku.

15. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľov o nepreskúmateľnosti rozsudku
v časti týkajúcu sa parc. č. XXXX/XXX, lebo súd prvej inštancie jasným, dostatočným a zrozumiteľným
spôsobom vysvetlil, prečo žalobcovia nemohli nadobudnúť tento pozemok od p. U. Z.. V tomto odvolací

súd v podrobnostiach odkazuje na bod XX. napadnutého rozsudku ako aj na rozhodnutie NS SR
publikované pod R XX/XXXX, na ktoré vo svojej odvolacej triplike poukázal žalovaný: „Oprávneným
držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej
vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.
decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme“.

16.Rovnakoneopodstatnenájeiodvolacianámietkažalobcovoabsenciiaktívnejlegitimáciepôvodného
žalovaného na spochybňovanie ich dobrej viery v roku 1991 s poukazom na podľa nich nejasný titul
nadobudnutia vlastníctva (osvedčenie o dedičstve z roku 1995, resp. rozhodnutie pozemkového úradu
z roku 1996), a s ktorou námietku sa súd prvej inštancie podľa odvolateľov vo svojom rozhodnutí

nevyrovnal. Totižto druhá veta § 130 ods. 1 Obč. zák. prezumuje oprávnenosť držby aj v pochybnostiach.
Ak sa uvedené pochybnosti bezpečne vyvrátia a vykonaným dokazovaním (bod 9. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) dospeje súd k záveru, že držiteľ nemohol byť vzhľadom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, nie je rozhodujúce, ktorý z vykonaných dôkazov túto dobromyseľnosťspoľahlivo vyvráti a nie je určujúce, či naznačený argument uplatní protistrana alebo to vyplynie z
výpovede svedka alebo listinného dôkazu. Rovnako tak nie je rozhodujúce, či taký argument uplatní
vlastník veci alebo hoc aj subjekt, ktorý vlastníkom veci nie je. Odvolateľom sa tak ani v tomto prípade

nepodarilo preukázať, žeby súd prvej inštancie v danom prípade postupoval v extrémnom rozpore s
právnou úpravou vzťahujúcou sa na tu súdenú vec.

17. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobcov v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v otázke
namietaného neúplného zistenia skutkového stavu veci nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných

na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne rozhodnutie a s tým súvisiaceho nesprávneho
právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nemožno súhlasiť. Na ďalšiu odvolaciu
argumentáciu žalobcov, nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací
súd reagovať špecifickou odpoveďou.

18. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu

žalobcov, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods.
1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti, vrátane vecne správneho závislého výroku o
náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneného), potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).