Rozsudok – Dedičské právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117203402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5117203402.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: V. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, B., J. L., štátny občan ČR, právne zast. JUDr. Lukáš Mikloška, advokát so
sídlom Hodžova 13, Žilina, proti žalovaným: X/S. K., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, J. L.,
štátny občan ČR, 2/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., J. L., štátny občan ČR, 3/ W. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XX, B., J. L., štátny občan ČR, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Chlapík s.r.o, so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že závet zo dňa XX.XX.XXXX poručiteľa V. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, je n e p l a t n ý.

II. Žalobca m á voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2017 domáhal určenia, že závet
zo dňa XX.XX.XXXX V. W., nar. XX.XX.XXXX podľa ktorého bola dedičom všetkého hnuteľného
aj nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, v katastrálnom území obce
Y., ustanovená S. K., je neplatný. Po výzve súdu žalobca opravil dátum narodenia poručiteľa na
XX.XX.XXXX (č. l. 163 spisu).

X. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrel vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové
poručiteľ V. W., jeho otec a zároveň otec žalovaných 2/ a 3/. V dedičskom konaní pred Okresným súdom
v Žiline pod sp. zn. 21D/403/2015 predložila žalovaná 1/ závet zo dňa 25.01.2015, ktorý podľa jej tvrdenia
podpísal poručiteľ a podľa ktorého sa žalovaná 1/ stala dedičkou všetkého hnuteľného a nehnuteľného
majetku nachádzajúceho sa v Slovenskej republike, v katastrálnom území Y.. Ide o alografný závet
spísaný podľa §476b Občianskeho zákonníka, ktorý mal poručiteľ podpísať vlastnou rukou pred dvoma
súčasne prítomnými svedkami, a to pánom O. K. a pani O. J.. Podľa ním zistených informácií však
svedok O. K. nebol pri podpise závetu prítomný, preto neboli splnené zákonné podmienky pre spísanie
alografného závetu a závet je neplatný. Žalovaní 2/ a 3/ sú spolu so žalobcom zákonnými dedičmi, nikto
z nich dedičstvo neodmietol. Po oboznámení so závetom žalovaní 2/ a 3/ závet v zastúpení S. K. uznali.
Žalobca ako zákonný dedič závet neuznáva a namieta jeho neplatnosť z viacerých dôvodov, v rámci
ktorých poukázal na skutočnosť, že poručiteľ zomrel doma, pričom závet bol spísaný v nemocnici, kde
bol hospitalizovaný a keď ho videl dňa 24.01.2015, poručiteľ bol v tak zlom zdravotnom stave, že žalobcu
nespoznal. Bral silné lieky, ktoré podľa názoru žalobcu ovplyvňovali jeho spôsobilosť na právne úkony.
Rovnako neboli splnené podmienky pre spísanie alografného závetu. Zároveň vyjadril pochybnosť, že
závet poručiteľ podpísal a ak ho podpísal, urobil tak v stave nespôsobilom na právne úkony a bez
súčasnej prítomnosti dvoch svedkov. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 21D/403/2015 zo dňa

28.07.2016 bolo žalobcovi uložené, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na Okresnom
súde v Žiline žalobu o určenie ním tvrdených skutočností. Poukázal, že podanou žalobou je naplnená
aj požiadavka účasti všetkých do úvahy prichádzajúcich subjektov. Naliehavý právny záujem odôvodnil
tým, že bez určenia platnosti či neplatnosti závetu na základe určovacej žaloby nie je možné nastoliť
súlad skutočného právneho stavu so stavom vyplývajúcim z predloženého závetu.

3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 11.07.2017 uviedla, že žalobu považuje
za neoprávnenú, neopodstatnenú. Pochybnosti o pravosti závetu považovala za klamstvá a výmysly
žalobcu, ktoré vyvracia prílohami k vyjadreniu - čestnými prehláseniami svedkov a lekárskou správou
z Fakultnej nemocnice Hradec Králové, že otec v dobe podpisu nebol pod žiadnymi sedatívami alebo
narkotikami a bol pri vedomí a svojprávny. Uviedla, že po smrti matky S. W. sa vzdala všetkých nárokov
na dedičstvo v prospech bratov V., V. a W., s tým, že ona dostane dedičstvo na Slovensku. Ešte za života
jej otec povedal, že prevedú majetok na Slovensku na ňu, na čo bola s manželom na Katastrálnom úrade
v Žiline zistiť, čo k tomu treba. Pracovník na úrade im odporučil, aby prevod nehnuteľností nechali až
do dedičstva, že zaplatia veľkú čiastku peňazí a v dedičstve to bude podstatne menej, preto sa s otcom
dohodli, že keď to bude aktuálne, spíšu závet. Všetci traja bratia vedeli, že majetok na Slovensku bude
dediť ona. Všetko z dedičstva po otcovi z majetku v Českej republike ostalo bratom. Išlo o pomerne
veľkú hodnotu, všetci bratia boli vyporiadaní ešte za života rodičov. Ona obom rodičov vystrojila riadny
pohreb a hostinu pre pozostalých, na čo nedostala od bratov nič. Aj hrob zariaďovala ona. Žalobca chce
dedičstvo len preto, aby ho mohol predať a peniaze míňať, tak ako to robil celý život, po ktorý ho živili
rodičia, všetko za neho platili, on utrácal a skončil s dlhmi, ktoré spláca v insolvencii. Ona si majetok ctí
ako rodinné bohatstvo, ktoré raz odovzdá svojím deťom, tak ako si to rodičia želali.

4. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.07.2017 uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú,
neoprávnenú a neuznáva ju. Pri spísaní závetu síce nebol, ale verí sestre S. K.. Všetci súrodenci
vedia, že všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok po otcovi na Slovensku patrí S. K.. On a ostatní boli
vyporiadaní majetkom v Čechách a sestra dostala majetok na Slovensku. Nesúhlasil s napádaním
záveru akýmkoľvek spôsobom. On sa vzdáva všetkých nárokov na akýchkoľvek majetok v Slovenskej
republike v prospech sestry S. K..

5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 16.01.2018 poukázal na vyporiadanie majetku, ktoré prebehlo
tak, že brat W. dostal byt v Y. č. XX a garáž, V. dostal 100.000,-Kč na úhradu dlhov na vyživovacej
povinnosti, avšak on neobdržal ani majetok ani finančné plnenie. Tvrdenie sestry, že sa nechal živiť
rodičmi je nepravdivé, keďže pracuje od 18 rokov a mesačne prispieval matke do rozpočtu 2 000,-Kč.
K insolvencii uviedol, že k tejto skutočnosti došlo, ale riadne plní splátkový kalendár a k februáru 2018
bude úplne vyporiadaná. K výdavkom na pohreb rodičov uviedol, že sestra nikdy nepredložila faktúry.
V čase po smrti matky, ani do doby prečítania závetu otca, nebol oboznámený s rozdelením majetku
na Slovensku. Nikdy sa nehovorilo o tom, že majetok v ČR zdedia synovia, naviac takýto ku dňu smrti
otca prakticky nebol s výnimkou sporiaceho účtu, a majetok na Slovensku žalovaná 1/, ktorá nie je
dcérou poručiteľa. Takéto rozdelenie by vzhľadom na skutočnosť, že jediný hodnotný majetok otca bol na
Slovensku, bolo nespravodlivé a značne by poškodilo vlastné deti poručiteľa, čo otec nikdy nezamýšľal.
Spísané čestné prehlásenia svedkov považoval za klamlivé.

6. Žalovaný 3/ v duplike doručenej súdu dňa 06.02.2018 uviedol, že byt v Y. č. XX bol už predaný, garáž
bola vyplatená. Tiež je v insolvencii. Nechcel by ublížiť žiadnej strane v spore.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 23.09.2021 a dňa 31.01.2022, ktoré bolo odročené na
28.02.2022 za účelom verejného vyhlásenia rozsudku.

8. Na pojednávaní dňa 23.09.2021 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Doplnil, že
v zmysle čestného prehlásenia zo dňa 27.8.2020 pani O. J., ktorá bola svedkom závetu, je zrejmé,
že pri poslednom prejave vôle V. W. o tom, že obsahuje jeho poslednú vôľu pri podpise jeho závetu,
prítomná ako svedok na oddelení onkológie v Nemocnici v Hradci Králové bola iba ona osobne, nakoľko
druhý svedok závetu O. K. nebol v čase výslovného prejavu poručiteľa V. W. o tom, že listina obsahuje
jeho poslednú vôľu, prítomný. Ak by poručiteľ tento prejav vôle urobil najprv pred jedným svedkom a
následne v prítomnosti druhého svedka, bol by závet neplatný v dôsledku v rozpore s ust. § 476 písm.
b) Občianskeho zákonníka. K čestnému prehláseniu pani J. zo dňa 30.6.2017 uviedol, že v podstate z

neho nevyplýva, že by pani J. jednoznačne uviedla prítomnosť pána O. K. v čase posledného prejavu
vôle, ktorú jednoznačne uviedla až následne 27.8.2021.

9. Žalobca uviedol, že v ten deň, keď bol podpísaný závet, bol v nemocnici za otcom, ktorý ho nespoznal
a za tri hodiny podpísal závet. Sestra im ani nepovedala ako je otec na tom, nevedeli, že otec je na
tom tak zle, že o chvíľku zomrie. Otca pustili z nemocnice jeden deň, a na druhý deň zomrel. Ešte
sa sestra do neho pustila, že prečo išiel za doktorom a zaujímal sa o otcov zdravotný stav. Otec ju
ani neosvojil. Keď vedela, že je otec chorý, rok predtým od februára, prečo ten závet nepísali v marci,
apríli a podpísali závet 10 dní pre jeho smrťou. Uviedol, že to nebolo z otcovej hlavy, ten závet nechala
žalovaná 1/ u svojej právničky. Veď to nie sú otcove slová a otec nepovedal nič, ani slovo, že majetok
odkáže sestre - žalovanej. Čo sa týka toho prvého vyjadrenia, čo pani J. napísala, tak ona chcela uviesť,
že pán K. nebol, ale jej bolo povedané to podstatné, veď tam nepíše, že sú tam obidvaja. To povedal
švagor, manžel žalovanej. Toto prehlásenie, čo napísala O. J., nikto na ňu netlačil, akurát si uvedomila,
že závet, ktorý podpísala, že to nie je podľa práva. Ona písala druhé vyhlásenie, ktoré je podľa pravdy,
nikto na ňu netlačil. Ak niekto povedal, že na pani J. robil nátlak, nerobil nátlak, napísala to dobrovoľne
a chcela a povedala pravdu. Pán K. starší v tej nemocnici na onkológii nebol. Žalobca v rámci výsluchu
na pojednávaní doplnil, že neprítomnosť pána K. potvrdila pani J.. V deň, keď bol pri otcovi, nikto iný
tam nebol. V deň podpísania závetu navštívil poručiteľa do obeda, potom išiel za lekárom, u otca ostala
susedka. Počas tej doby, čo bola u otca otec sa s ňou rozprával, potom zaspal, potom sa prebral. Závet
mohol byť napísaný až po odchode. S príbuznými sa tam v tom čase nestretol.

10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje, že závetca nebol
schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav napísať takýto závet, a že nebol schopný vôbec ani podpisu
tohto závetu, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalším dôvodom je, že neboli splnené
podmienky pre spísanie alografného závetu, keď neboli pri podpise závetu súčasne prítomní dvaja
svedkovia. K tomu poukázal, že svedkyňa dala už predtým čestné vyhlásenie, že bola prítomná pri
závete, a že závet bol podpísaný za prítomnosti obidvoch svedkov. Takže je otázka, z akého dôvodu a
komu a na čí podnet podpísala 27.8.2021 takéto čestné prehlásenie svedkyňa, keď predtým potvrdila, že
boli prítomní. Mal za to, že toto druhé čestné prehlásenie bolo urobené pod nejakým presvedčovaním,
alebo iným nátlakom. Dve rozličné čestné prehlásenia bude musieť vysvetliť pani svedkyňa. Bez ohľadu
na túto skutočnosť, pokiaľ sa v žalobnom návrhu uvádza, že neboli splnené podmienky alografného
závetu, lebo neboli pri podpise závetu súčasne prítomní dvaja svedkovia, toto tvrdenie nekorešponduje
s ustanovením o alografnom závete, dvaja svedkovia majú byť prítomní súčasne pri prejavení vôle
poručiteľa. Prejav vôle je, že poručiteľ takto prejavil svoju vôľu. Prvé čestné prehlásenie podpísala a
potvrdila prítomnosť pri podpise závetu a druhé čestné vyhlásenie smerovalo práve na opačné tvrdenie.
Je nepredstaviteľné ako to tvrdí žalobca, že ona dobrovoľne prišla na to, že netvrdila pravdu a dobrovoľne
prišla za niekým, že viete čo, ja som podpísala čestné vyhlásenie, ale chcem ho zmeniť. To rozhodne
prebehlo za iných okolností, k čomu podá vysvetlenie pani J.. Poukázal vo vzťahu k vierohodnosti
vyjadrenia žalobcu, na tvrdenie žalobcu na pojednávaní, že v deň keď bol spísaný závet, bol navštíviť
poručiteľa V.U., a na žalobný návrh na strane druhej, kde sa uvádza, že u poručiteľa bol dňa 24.01.2015,
teda deň pred uzavretím závetu.

11. Na pojednávaní konanom dňa 31.01.2022 súd vykonal výsluch svedkyne pani O. J.. Svedkyňa v
rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že vedela, že je spísaný závet pre žalovanú, závet spisovala
právnička. Žalovaná ju oslovila s tým, že bude svedok pri závete poručiteľa. Prišli do nemocnice na
návštevu, vedeli, že sa bude podpisovať závet. Žalovaná sa opýtala otca, že priniesla závet, či jej ten
závet podpíše. On povedal, že hej, vstal z postele a išiel k oknu to podpísať. Výslovne nepovedal, že
listina obsahuje jeho závet, ale vedel o čo ide. Podpísal to, potom podpísala svedkyňa a následne chvíľu
čakali a potom musela odísť. V čase podpisovania závetu v miestnosti bola iba svedkyňa, žalovaná a
poručiteľ. Druhý svedok vedel o tom, že tam pôjdu, asi mu to nevyšlo, asi tam bol niekde nablízku, ale
ona musela odísť. Potom sa ním rozprávala a povedal jej, že sa tam bol, že sa bol na poručiteľa pozrieť.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bol urobený prejav vôle poručiteľa V. W., pred dvoma súčasne
prítomnými svedkami, odpovedala, že nie. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či vie vysvetliť,
čo je prejav vôle poručiteľa, uviedla, že nevie. K okolnostiam spísania druhého čestného prehlásenia
z 27.08.2021 uviedla, že jej volal žalobca, že jeho právnik chce, aby išla svedčiť. Povedala, že svedčiť
nejde, že poslala čestné prehlásenie, že to musí stačiť. Potom jej volal znova, že o jednej hodine má
prísť k nim domov, že právnik bude telefonovať a že sa chce s ňou rozprávať. Povedala, že nikam nejde,
ak niečo od nej chce, nech jej zatelefonuje alebo nechá číslo a ona mu zatelefonuje. Potom mu volala,

pýtala sa, čo od nej chcú, že poslala čestné prehlásenie. On povedal, že p. W. trvá na tom, že vie o
tom, že tam bola sama, že tam p. K. nebol. Pýtal sa jej ako to bolo, na čo mu povedala ako to bolo a
že určite nepôjde svedčiť. On povedal, že stačí, ak napíše čestné prehlásenie, že tam bola bez p. K..
Čestné prehlásenie písal právny zástupca žalobcu a ona ho požiadala, aby jej ho poslal poštou, na čo
jej ho právny zástupca poslal.

12. Právny zástupca žalobcu zotrval na písomných podaniach. Poukázal aj na výpoveď svedkyne pani
J., ktorá potvrdila na pojednávaní, že O. K. sa v čase podpísania závetu tam nenachádzal a ako sama
uviedla ani poručiteľ V. W. v podstate nevyjadril svoj prejav vôle, ktorá je podmienkou na alografný závet.

13. Právny zástupca žalovaných doplnil, že pokiaľ ide o žalobný návrh žalobcu ako vyplýva zo
žalobného návrhu, opiera sa o ustanovenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého možno rozhodovať
o určovacích žalobách len v prípade ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ žalobca namieta
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, naliehavý právny záujem nie je daný a je vyslovene formálny
a nevykonateľný. Pokiaľ ide o osobitný predpis, poukázal na ust. § 40 a/ Občianskeho zákonníka,
ktorý upravuje osobitné dôvody, keď možno nejaký právny úkon napadnúť a vyhlásiť za neplatný.
Medzi takého dôvody patrí aj dôvod toho nároku pokiaľ ide o neplatnosť závetu. Neplatnosť závetu
sa možno domáhať len podľa § 40 a/ Občianskeho zákonníka, a to v trojročnej premlčacej lehote,
pretože tento neplatný právny úkon by bol neplatný, ak by sa v trojročnej premlčacej lehote účastník
domáhal relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Ako vyplýva z podania žalobca doteraz takouto
skutočnosťou opierajúcou sa o § 40 a/ nenapadol tento neplatný právny úkon, z ktorého dôvodu
podľa práva ak do troch rokov sa takýto úkon nenapadne žalobou o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu, právny úkon je platný. Teda vychádzajúc z uvedeného, tento právny úkon je platný, pretože
žalobca sa v trojročnej lehote nedomáhal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v ktorej by musel
uviesť dôvody relatívnej neplatnosti právneho úkonu a nie ako vymedzuje, že dosiahnutie skutočného
právneho stavu. Skutočný právny stav existuje v tom, že zatiaľ o závete nebolo rozhodnuté, majetok je
na mene poručiteľa. Ďalej poukázal, že dedičské konanie je upravené v CMP, nie v CSP, to znamená,
že pokiaľ v dedičskom konaní sa vyskytne nejaká sporová otázka, súd odkáže účastníka, ktorý namieta
nejakú spornosť v dedičstve, aby podal žalobný návrh. Poukázal v tejto súvislosti, že podľa povahy
sporu, že žalobca sa považuje za neopomenuteľného dediča a teda závetom by bol z dedičstva
vylúčený, to upravuje § 479 Občianskeho zákonníka. Ako neopomenuteľný dedič by dával tú žalobu z
dôvodov, ktoré by uviedol prečo nie je spokojný so závetom. V konaní o spornosti dedičstva nemôže
občiansky súd vysloviť neplatnosť právneho úkonu. O tomto môže rozhodnúť len dedičský súd v konaní
o prejednaní dedičstva, potom, ak by bola v občianskom konaní nejaká sporná okolnosť súvisiaca s
týmto dedičstvom preukázaná. Teda žalobný návrh a jeho petit o určení, aby súd určovacou žalobou
vyhlásil tento právny úkon za neplatný je nedôvodný, nevykonateľný a na takomto žalobnom návrhu
nie je žiadny naliehavý právny záujem. Žaloba mala byť podaná ako relatívne neplatný právny úkon
podľa § 40 a/ Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula a zo zákona sa
tento úkon považuje za platný. Okrem toho na určovacej žalobe podľa § 137 c/ CSP nie je daný žiadny
naliehavý záujem, tento nevyplýva z osobitného predpisu alebo z nejakého iného predpisu. Pokiaľ ide o
svedeckú výpoveď svedkyne, poukázal na skutočnosť, že ozrejmila za akých okolností po troch rokoch
bola požiadaná o spísanie nejakého čestného prehlásenia, čo najskôr odmietala a nakoniec právny
zástupca žalobcu vyhotovil obsah písomného čestného prehlásenia, ktoré nakoniec aj keď s nevôľou
táto svedkyňa podpísala. Sú teda dve čestné prehlásenia, prvé v ktorom prehlásila za akých okolností
bol podpísaný závet a druhé čestné prehlásenie, kde popísala za akých okolností bola navedená k tomu,
aby podpísala čestné prehlásenie. Prvé prehlásenie nebolo ničím spochybnené. Žalobca nepovažoval
ani za potrebné vypočuť svedka prítomného pri podpísaní závetu, z toho dôvodu nebolo preukázané,
že by otázka neplatnosti závetu mohla byť spochybnená tým, že vyhlásenie vôle nebolo urobené pred
obidvoma svedkami. V súvislosti s tým, že právny zástupca vyhotovil toto čestné prehlásenie, poukázal,
že svedkyňa na jeho otázku potvrdila, že nemá žiadnu vedomosť, čo je to vyhlásenie vôle a za takých
okolností bolo podpísané to druhé čestné prehlásenie.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne, ako aj listinnými
dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil
tento skutkový stav:

15. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/403/2015 zo dňa 28.07.2016 bol v dedičskej veci po
poručiteľovi V. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX žalobca odkázaný, aby v lehote do 30 dní od

právoplatnosti uznesenia podal na príslušnom Okresnom súde v Žiline žalobu proti žalovaným 1/ až 3/
na rozhodnutie o neplatnosti závetu, ktorý zanechal poručiteľ dňa 25.01.2015. V dôvodoch uznesenia
súd uvádza, že bolo zistené, že poručiteľ zanechal listinu označenú ako „Závet“ dňa XX.XX.XXXX, ide o
alografnú formu závetu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka podpísanú vlastnou rukou poručiteľa
a dvoma svedkami O. K. a O. J.. Závet po formálnej stránke spĺňa zákonom stanovené náležitosti pre
závet podľa § 476b Občianskeho zákonníka, je podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, s uvedením dátumu
spísania závetu, je v ňom obsiahnutý prejav pred dvoma svedkami, že listina obsahuje poslednú vôľu
poručiteľa, svedkovia sú na závete podpísaní. Závet bol vyhlásený na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.
Dedič V. W., syn poručiteľa po oboznámení sa s obsahom a stavom závetu namietal absolútnu
neplatnosť závetu, preto mu bolo podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, uložené, keďže
závet nemá žiadne zjavné nedostatky a jeho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
podal žalobu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2017 (č. l. 3 spisu).

16. Zo závetu poručiteľa V. W., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX podpísaného poručiteľom a
dvoma svedkami p. O. K. a p. O. J., súd zistil, že dedičom všetkého nehnuteľného i hnuteľného majetku
v Slovenskej republike v katastrálnom území a obci Y., ktorého je vlastníkom, ustanovil poručiteľ S. K.
rod. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorú vychoval ako vlastnú dcéru. Ďalej sa uvádza: „My, nižšie podpísaní
potvrdzujeme svojim podpisom, že pán V. W. pred nami súčasne prítomnými svedkami, vyššie uvedený
závet dnes vlastnou rukou podpísal a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu“ (č. l.
9 spisu).

17. V Čestnom prehlásení zo dňa 30.06.2017 p. O. K. (podpis úradne overený dňa 03.07.2017) čestne
prehlásil ako svedok závetu zosnulého pána V. W., že: „pri podpisovaní závetu dňa XX.XX.XXXXX v
nemocnici na oddelení onkológie v Hradci Králové, bol V. W. podľa jeho názoru plne pri vedomí a nič mu
nebránilo v jeho rozhodovaní a konaní pri podpise závetu. Pred podpisom závetu, ktorý si sám prečítal,
nahlas prehlásil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu a následne túto listinu podpísal, na čo sme ju
podpísali i my svedkovia, t. j. O. J. a ja. Tohto aktu podpisovania závetu boli prítomní: V. W. - zostaviteľ
závetu, O. J. - svedok závetu, O. K. - svedok závetu, S. K. - dedička a dcéra V. W.“ (č. l. 21 spisu).

18. V Čestnom prehlásení p. O. J. zo dňa 30.06.2017 (podpis úradne overený dňa 03.07.2017) p. O.
J. ako svedok závetu zosnulého V. W., nar. XX.XX.XXXX, čestne prehlásila, že: „pri podpisu závetu na
oddelení onkológie v nemocnici v Hradci Králové, bol V. W. podľa môjho názoru úplne pri vedomí a pri
zmysloch a nič mu nebránilo v rozhodovaní a konaní vo výkone svojej poslednej vôle. Závet si prečítal
a nahlas prehlásil, že obsah sa zhoduje s jeho vôľou, na čo tento podpísal. Po jeho podpisu sme závet
podpísali aj my svedkovia, t. j. O. K. a ja“ (č. l. 22 spisu).

19. V Čestnom prehlásení p. O. J. zo dňa 27.08.2021 (podpis úradne overený dňa 30.08.2021) táto
čestne prehlásila, že: „ ako svedok závetu zosnulého V. W., nar. XX.XX.XXXX, som bola pri výslovnom
prejave poručiteľa V. W. o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a pri podpise jeho závetu prítomná
ako svedok na oddelení onkológie v nemocnici v Hradci Králové iba ja osobne, nakoľko druhý svedok
závetu O. K., nar. XX.XX.XXXX, nebol v čase výslovného prejavu poručiteľa V. W. o tom, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu prítomný“ (č. l. 177 spisu).

20. V liste „Vyjadrenie k stavu pacienta“ vyhotovenom MUDr. Milanom Vošmikom Ph.D., zástupcom
prednostu pre liečebnú starostlivosť, Klinika onkológie a rádioterapie Fakultnej nemocnice Hradec
Králové, zo dňa 23.03.2021, bolo potvrdené, že pacient V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, B. nad Y.,
bol v dňoch 17.01.-02.02.2015 hospitalizovaný na lôžkovom oddelení Kliniky onkológie a rádioterapie.
Podľa záznamov v lekárskej a ošetrovateľskej dokumentácií z hospitalizácie pacient nebol 25.01.2015,
ani v ostatných dňoch hospitalizácie pod vplyvom liekov, ktoré by ovplyvnili jeho úsudok. V dokumentácii
nie je žiadna zmienka o jeho prípadnej zmätenosti a pod. V ošetrovateľskej ani lekárskej dokumentácii
pacienta nie je zmienka o akejkoľvek návšteve dňa 25.01.2015, avšak návštevy na izbách pacientov
nie sú štandardne na lôžkovom oddelení ich pracoviska evidované a zapisované do dokumentácie (č.
l. 157 spisu).

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení:

Podľa ust. § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods. 1 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476 ods. 2 OZ, v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.

Podľa § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 40a OZ, k ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 , § 145 ods. 1 , § 479 ,
§ 589 a § 701 ods. 1 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40 ). Ak je
právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu,
v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

Podľa § 175k ods. 2 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak však rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa
na tohto dediča.
Podľa § 396 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konania
o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

22. Predmetom sporu je určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa V. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, ktorý bol podpísaný dňa XX.XX.XXXX pred dvoma súčasne prítomnými svedkami vo
forme alografného závetu. Žalobca odôvodňoval absolútnu neplatnosť závetu tým, že v čase podpísania
závetu poručiteľ, ktorý bol jeho otcom, bol hospitalizovaný na oddelení onkológie v nemocnici v Hradci
Králové a podľa jeho názoru lieky, ktoré užíval mohli ovplyvniť jeho spôsobilosť na právne úkony, zároveň
bol v tak zlom zdravotnom stave, že ho nespoznal. Ďalším dôvodom bolo nedodržanie ustanovení o
alografnom závete, keď v rozpore s ust. § 476b Občianskeho zákonníka neboli pri podpise závetu
prítomní dvaja svedkovia, konkrétne svedok Václav Horák.

23. V konaní bolo nespornou skutočnosťou existencia alografného závetu poručiteľa, ktorý podpísal
vlastnoručne dňa 25.01.2015, ktorým pre prípad svojej smrti odkázal žalovanej 1/ všetok svoj majetok v
Slovenskej republike, tak hnuteľný, ako nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y.. Nesporné bolo aj to,
že žalobca bol odkázaný v rámci dedičského konania na podanie žaloby o neplatnosť závetu a zároveň
aj to, že žalobca žalobu podal v lehote určenej súdom. Súd sa prioritne zaoberal vyhodnotením svojej

právomoci vo veci konať, a dospel k záveru, že je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať.
Rovnako je daná aj príslušnosť Okresného súdu Žilina.

24. Závet bol v rámci dedičského konania predložený žalobcovi, ktorý v rámci dedičského konania
namietal absolútnu neplatnosť tohto závetu, a preto bol súdom v konaní o dedičstve odkázaný v zmysle
§ 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (dedičské konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku) na podanie žaloby na súd o neplatnosť závetu proti žalovaným 1/ až 3/ v lehote 30
dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca dodržal súdom určenú lehotu, keďže uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.01.2017 a žaloba o určenie neplatnosti závetu bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 03.02.2017, teda v určenej lehote.

25. V tejto súvislosti sa súd, vzhľadom na námietku právneho zástupcu žalovaných o neprípustnosti
takejto žaloby a nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby, zaoberal sa
prioritne otázkou, či podaná žaloba predstavuje prípustný procesný prostriedok ochrany práva podľa
§ 137 CSP. K uvedenému súd uvádza, že predmetná žaloba, ktorá bola podaná v zmysle § 175k
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je žalobou na určenie právnej skutočnosti, pričom možnosť
domáhať sa rozhodnutia o takomto určení vyplýva z osobitného predpisu. Takáto žaloba preto nemôže
byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca nie je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti o naliehavom právnom záujme. V zmysle § 137 písm. d/ CSP
domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Ustanovenie § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 194 Civilného mimosporového
poriadku) je takýmto osobitným predpisom. Súd v tomto smere dopĺňa, že v tomto konaní vychádza z
cit. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko aj dedičské konanie po poručiteľovi začalo
podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle § 396 ods. 1 CMP sa podľa tohto predpisu
aj dokončí.

26. Je potrebné poukázať aj na to, že ak rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas
konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd podľa §
175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 194 CMP) a odkáže dediča, ktorého dedičské
právo sa javí ako menej pravdepodobné na podanie žaloby, nakoľko v konaní o dedičstve sa sporné
skutkové otázky nevyhodnocujú, ich riešenie je ponechané na sporové konanie. Týmto postupom sa
teda riešia najmä sporné skutkové otázky, ktoré majú vplyv na existenciu, či platnosť závetu, alebo
vydedenia. Dedičský súd vo výroku uznesenia podľa § 175k ods.2 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorým účastníka odkáže, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný petit, resp.
presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať. Tak tomu bolo aj v podmienkach prejednávanej veci,
kedy súd v konaní o dedičstve uznesením sp. zn. 21D/403/2015 zo dňa 28.07.2016 odkázal žalobcu
na podanie žaloby na rozhodnutie o neplatnosti závetu, pričom žalobca svoj žalobný petit formuloval
tak, že žiadal určiť, že závet poručiteľa je neplatný a podal ho v súdom určenej lehote. Z obsahu
žaloby ako aj z vyjadrení žalobcu v dedičskom konaní aj v prejednávanom spore je nepochybné, že
žalobca sa domáha určenia absolútnej neplatnosti závetu. Je nepochybné, že ide o žalobu určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP (neplatnosti právneho úkonu), t. j. skutočnosti, s ktorou
zákon spája právne následky, napr. najmä úplnú absenciu s týmto právnym úkonom (závetom) inak
spojených osobitných dedičských práv. V zmysle tohto ustanovenia (pre procesnú prípustnosť takejto
žaloby) je však nevyhnutné, aby možnosť takejto žaloby (vrátane jej prípadných podmienok) vyplývala
z osobitného predpisu. Žaloby vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o
dedičstve, sú žalobami o určenie právnej skutočnosti a ich procesná prípustnosť vyplýva z ustanovenia §
175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený uznesením
dedičského súdu. Ustanovenie § 175k ods. 2 (teraz § 194 CMP) však možnosť (prípustnosť) takejto
žaloby o určenie spornej skutočnosti súvisiacej s dedičským právom súčasne viaže výlučne priamo na
uznesenie dedičského súdu, ktorým súd (po márnom pokuse o zmier) toho z dedičov, ktorého dedičské
právo sa javí ako menej pravdepodobné, odkázal, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou.
Žalobu, aby sa rozhodlo o určení (v dedičskom konaní) spornej skutočnosti teda možno podať, len
ak tak určuje osobitné uznesenie dedičského súdu, a len za podmienok určených súdom v takomto
uznesení (v stanovenej lehote). V nadväznosti na uvedené potom súd uvádza, že v prejednávanej veci
bol žalobca dedičským súdom odkázaný na podanie žaloby s určením lehoty a keďže žalobca žalobu
podal na základe odkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21D/403/2015 v súdom určenej lehote, žaloba
podľa podaná za splnenia podmienok § 137 d/ CSP a takáto žaloba predstavuje prípustný procesný
prostriedok ochrany práva. Námietka žalovaných je preto v tomto smere nedôvodná.

27. Žalovaní zároveň mali za to, že neplatnosti závetu sa možno domáhať len podľa § 40 a/ Občianskeho
zákonníka, a to v trojročnej premlčacej lehote a ako vyplýva z podania žalobca doteraz takouto
skutočnosťou opierajúcou sa o § 40 a/ nenapadol tento právny úkon, z ktorého dôvodu ak do troch
rokov sa takýto úkon nenapadne žalobou o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, právny úkon je platný.
Súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca sa v konaní nedomáhal relatívnej neplatnosti závetu, ale zo
všetkých jeho podaní a vyjadrení je zrejmé, že sa domáha absolútnej neplatnosti závetu. Navyše súd
zdôrazňuje, že otázkou relatívnej neplatnosti sa relevantne môže zaoberať výlučne notár v dedičskom
konaní po zistení hodnoty pozostalosti a nejedná sa o spornú skutkovú otázku riešiteľnú postupom
podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 194 CMP) žalobou v sporovom konaní.
Notár, ktorého úlohou je stanoviť rozsah a hodnotu dedičstva, sa za predpokladu dovolania neplatnosti
závetu zákonným dedičom prejudiciálne musí zaoberať právnou (nie skutkovou) otázkou platnosti
závetu podľa § 40a a § 479 OZ. Nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva,
a preto neopomenuteľný dedič sa svojho práva na povinný dedičský podiel môže dovolávať (len) v
dedičskom konaní a touto otázkou sa po podaní námietky relatívnej neplatnosti zaoberá dedičský súd,
resp. z jeho poverenia notár ako prejudiciálnou otázkou. Nie je úlohou súdu rozhodujúceho o žalobe v
intenciách ust. § 194 CMP (§ 175k ods. 2 OSP) riešiť otázku dedičského práva založenú na právnom
posúdení a aplikácii už uvedených ust. § 40a, § 479 OZ a nevyhnutne spojenú s prešetrovaním a
ohodnocovaním predmetu dedičstva. Predmetom civilného sporového konania v zmysle uvedených
ustanovení je riešenie sporných skutkových otázok, ktorých prejednanie je z povahy veci, t. j. z
nesporového charakteru dedičského konania, vylúčené notárom v dedičskom konaní (najčastejšie ide
o otázku pravosti poručiteľovho podpisu na závete, účasť svedkov pri spisovaní závetu). Predmetom
sporu dedičov o právo v zmysle § 194 CMP, resp. § 175k ods. 2 OSP tak nemôže byť relatívna neplatnosť
závetu, ktorej podmienky sú tak zjavné, že sa jedná o právnu otázku, ktorú môže riešiť samotný súdny
komisár. Námietka žalovaných je preto aj vzhľadom na uvedené a s ohľadom na obsah žaloby žalobcu
absolútne nedôvodná.

28. Závet musí spĺňať všeobecné požiadavky kladené na právne úkony v zmysle ust. § 35 a
nasl. Občianskeho zákonníka, t. j. musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne osobou
spôsobilou na právne úkony, ktorá netrpí duševnou poruchou, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou, nesmie svojim obsahom alebo účelom odporovať zákonu, obchádzať ho alebo sa priečiť
dobrým mravom a musí byť zriadený vo forme stanovenej zákonom za splnenia podmienok v zmysle
ust. § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnými náležitosťami závetu sú jeho písomná forma,
uvedenie dňa, mesiaca a roka jeho podpísania. Pokiaľ sa týka alografného závetu, ide o závet nespísaný
vlastnou rukou poručiteľa. Tento môže byť napísaný kýmkoľvek mechanicky alebo vlastnou rukou inej
osoby odlišnej od poručiteľa. Zákonnou podmienkou však je jeho vlastnoručné podpísanie poručiteľom
za súčasného vyhlásenia poručiteľa pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, v jazyku, ktorému
obaja rozumejú, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia nemusia poznať obsah závetu,
nemusia byť prítomní ani pri samotnom spísaní a podpísaní závetu poručiteľom. Ich prítomnosť je
zákonom prezumovaná len pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a
v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia svedkovia závet podpísať. Pre platnosť
závetu tiež nie je nevyhnutné, aby v ňom bolo priamo uvedené, že poručiteľ pred dvoma súčasne
prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, rozhodujúcim je, že sa
tak fakticky stalo. Svedkovia tak svojim podpisom potvrdzujú, že poručiteľ pred nimi vyhlásil, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu (nie obsah listiny). Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.4 Cdo 93/2009 zo dňa 28.7.2010, z ktorého vyplýva, že pre platnosť alografného závetu zákon
vyžaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou, a aby pred dvoma súčasne prítomnými svedkami
výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a aby ho podpísali aj svedkovia, ich prítomnosť
a to súčasnú zákon vyžaduje iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu.

29. Po oboznámení sa s obsahom na mechanickom stroji spísaného závetu podpísaného osobou
označenou ako V.U., súd konštatuje, že predmetná listina obsahuje všeobecné náležitosti právneho
úkonu vyplývajúce z § 35 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď z jej obsahu je nepochybné, kto právny
úkon urobil, jeho obsah je určitý a zrozumiteľný a vo svojom predmete korešponduje s právom fyzickej
osoby rozhodnúť o dispozícii so svojím majetkom pre prípad smrti. Poručiteľ v závete určito označil
časť majetku, ktorú po jeho smrti mala nadobudnúť presne označená osoba, t. j. žalovaná 1/ ako
závetný dedič. Rovnako za zachované možno považovať aj osobitné zákonom predpísané náležitosti

(§ 476 ods. 2 OZ), keď v závete je presne uvedený deň, mesiac a rok jeho spísania (25.01.2015).
Obsah závetu bol zavŕšený podpisom poručiteľa, pod ktorým sa v spodnej časti nachádzajú podpisy
osôb, na ktoré sa poručiteľ odvolal ako na svedkov jeho poslednej vôle. Dôvodom tvrdenej a súdom
v prejednávanej veci preskúmavanej otázke ne/platnosti závetu bola jednak okolnosť, či bol poručiteľ
spôsobilý na právne úkony v čase podpisovania závetu a tiež okolnosť, či boli zachované všetky
podmienky spísania alografného závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka, konkrétne súčasná
prítomnosť dvoch svedkov, pred ktorými poručiteľ vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

30. K prvému dôvodu uvádzanému žalobcom ako dôvod neplatnosti závetu, teda k tvrdenej
nespôsobilosti poručiteľa na právne úkony v čase podpísania závetu v dôsledku zlého zdravotného
stavu a užívania silných liekov, žalobca nepreložil súdu žiadne dôkazy a teda ohľadne danosti tohto
dôvodu neuniesol dôkazné bremeno. Naopak z vyjadrenia prednostu oddelenia, na ktorom bol poručiteľ
hospitalizovaný v čase podpísania závetu, vyplynulo, že pacient - poručiteľ nebol 25.01.2015, ani v
ostatných dňoch hospitalizácie pod vplyvom liekov, ktoré by ovplyvnili jeho úsudok. V dokumentácii nie
je žiadna zmienka o jeho prípadnej zmätenosti. Iné skutočnosti týkajúce sa nespôsobilosti poručiteľa na
právne úkony žalobca neuvádzal ani netvrdil.

31. Druhým dôvodom neplatnosti závetu, na ktorý poukazoval žalobca, bolo podľa žalobcu nesplnenie
podmienky v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka, nakoľko obaja svedkovia neboli súčasne prítomní
pri prejave poručiteľovej poslednej vôle. Súd zdôrazňuje, že zo zákona nevyplýva jednoznačne to, či
svedkovia musia byť prítomní pri samotnom podpísaní závetu, ale ich súčasná prítomnosť sa vyžaduje
pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ak by poručiteľ tento prejav
urobil najprv pred jedným svedkom a neskôr v prítomnosti druhého svedka, bol by závet neplatný v
dôsledku rozporu s ust. § 476b Občianskeho zákonníka. Žalovaná 1/ predložila čestné prehlásenie p. O.
K., že pri podpisovaní závetu 25.01.2015 bol v nemocnici poručiteľ pri plnom vedomí, nič mu nebránilo
v rozhodovaní a konaní. Pred podpisom závetu si ho sám prečítal a nahlas prehlásil, že závet obsahuje
jeho poslednú vôľu a následne ho podpísal, na čo ho podpísali obaja svedkovia. Aktu podpisovania
sa zúčastnili poručiteľ, obaja svedkovia a žalovaná 1/. Rovnako predložila aj čestné prehlásenie p.
O. J. zo dňa 30.6.2017, z ktorého vyplynulo, že pri podpise závetu bola prítomná v nemocnici, že
si poručiteľ závet prečítal, bol pri vedomí, nič mu nebránilo v rozhodovaní a jednaní pri výkone jeho
poslednej vôle. Závet si prečítal, nahlas prehlásil, že sa zhoduje s jeho vôľou a tento podpísal. Po
jeho podpise závet podpísali aj svedkovia - O. K. a ona. Následne súdu bolo doručené ďalšie čestné
prehlásenie p. J. zo dňa 27.08.2021, ktorým prehlásila, že ako svedok bola pri výslovnom prejave vôle
poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a pri podpise závetu ako svedok prítomná
iba ona, nakoľko svedok p. K. nebol v čase výslovného prejavu prítomný. Výsluchom svedkyne p. J.
došlo k ozrejmeniu rozporu medzi jej čestnými prehláseniami, pričom táto jednoznačne pri výsluchu
uviedla, že svedkovia neboli pri celom akte podpisovania závetu prítomní spoločne. Svedkyňa popísala
ako celý akt prebiehal a uviedla, že závet spísala na žiadosť žalovanej právnička. O tom, že sa bude
podpisovať závet svedkovia vedeli. Po príchode do nemocnice dňa 25.01.2015 boli na izbe poručiteľa
iba svedkyňa, poručiteľ a žalovaná 1/. Poručiteľ na otázku žalovanej 1/, že má pri sebe závet, či jej
ho podpíše, povedal, že hej, vstal z postele a išiel k oknu, kde závet podpísal. Na to ho podpísala
svedkyňa. Nik iný počas celej tejto doby v miestnosti nebol. Po podpise svedkyňa musela odísť, pričom
nevedela povedať, kde sa v tom čase nachádzal druhý svedok p. O. K.. Jednoznačne však uviedla, že
počas celého aktu podpísania závetu druhý svedok v miestnosti nebol. Súd vyhodnotil jej výpoveď ako
dôveryhodnú, pričom svedkyňa bola pred svojou výpoveďou poučená o následkoch krivej výpovede,
vypovedala spontánne, prirodzene. Rovnako z výpovede vyplynulo, že je príbuznou tak závetnej dedičky,
ako aj zákonných dedičov, čiže je v príbuzenskom vzťahu k všetkým subjektom v spore. Pokiaľ žalovaní
poukazovali na to, že svedkyňa podpísala dve odporujúce si čestné prehlásenia, ako aj okolnosti
spísania druhého - novšieho čestného prehlásenia, podľa názoru súdu svedkyňa vysvetlila okolnosti
spísania čestného prehlásenia. Navyše v prvom čestnom prehlásení zo dňa 30.06.2017 svedkyňa
neuviedla nič o súčasnej prítomnosti oboch svedkov pri podpisovaní závetu, ani to, že pri prehlásení
poručiteľa, že obsah závetu sa zhoduje s jeho vôľou boli súčasne prítomní obaja svedkovia. Podstatné
je však to, že priamo počas výsluchu uviedla, že počas celého aktu podpisovania závetu bol prítomný
iba jeden svedok, teda ona. Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou, či vzhľadom na výpoveď svedkyne,
poručiteľ vôbec prejavil, že listina, ktorú ide podpísať obsahuje jeho poslednú vôľu. Poručiteľ musí
výslovne prejaviť pred dvomi súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
nestačí konkludentný prejav, pričom tak môže urobiť pred tým, ako on sám podpíše závet alebo po tom,
čo ho podpíše. Práve uvedený prejav vôle poručiteľa bude dôvodom, že súčasne prítomní svedkovia

závet podpíšu. V prejednávanej veci z okolností podpisovania závetu, tak ako ich popísala svedkyňa
závetu p. O. J., bolo nepochybne preukázané, že jednak poručiteľ neprejavil výslovným prejavom, že
listina, ktorú ide podpisovať, obsahuje jeho poslednú vôľu a navyše, po celý čas v miestnosti pri akte
podpisovania závetu bol prítomný iba jeden svedok, a to p. O. J..
.32. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že neboli splnené podmienky,
ktoré zákon v ust. § 476b Občianskeho zákonníka na platnosť tohto právneho úkonu kladie, z ktorého
dôvodu dospel k záveru, že závet poručiteľa V. W. je absolútne neplatný.

33. Súd na doplnenie k ostatným predloženým dôkazom, predovšetkým k čestným prehláseniam,
konštatuje, že čestné prehlásenie svedka p. K., je stále iba súkromnou listinou. Súd zdôrazňuje, že
dôkazy súd hodnotí podľa § 191 CSP. Keďže žalobca poprel pravdivosť tejto súkromnej listiny a uviedol,
z akých dôvodov, pričom na preukázanie svojich tvrdení poukázal na výpoveď svedkyne p. J. a teda
preukázal, že obsah tohto čestného prehlásenia nie je pravdivý, bolo na žalovaných, ktorí sa v konaní
pravdivosti tejto súkromnej listiny dovolávali, aby niesli dôkazné bremeno o pravdivosti tejto listiny.
Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukazoval, že žalobca nepovažoval za potrebné vypočuť svedka
prítomného pri podpísaní závetu p. O. K., súd poukazuje, že na návrh žalobcu predvolal aj tohto svedka
závetu, ktorý sa však z dôvodu vysokého veku a zdravotného stavu nedostavil na pojednávanie. Pokiaľ
žalovaní poukazovali na potrebu jeho výsluchu, nič im nebránilo, aby, po vyjadrení žalobcu, že na
výsluchu tohto svedka netrvá, oni zotrvali na jeho výsluchu, čo však žalovaní neurobili.

34. Z týchto dôvodov súd žalobe ako v dôvodnej vyhovel a určil, že závet poručiteľa V. W. je neplatný.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že súd žalobe žalobcu v celom vyhovel, úspešnému žalobcovi voči
neúspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre konanie pred
súdom vyvolané postupom podľa § 175k ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku treba podľa povahy
veci považovať účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 CSP, a to
ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Postavenie žalobcu je určené obsahom rozhodnutia
súdu v dedičskom konaní, ale ostatní dedičia musia v sporovom konaní vystupovať ako žalovaní, i keď
v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali (či
zatiaľ nevystupovali) pasívne. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne.

38. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.