Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4213208014.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo
námestie 3, IČO: 00 686 930, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Partizánska 2, proti povinnej: F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, o vymoženie 1.066,59
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 2.
apríla 2014, č. k. 6Er/568/2013-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 02. 04. 2014,
č. k. 6Er/568/2013-19 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 26. 03. 2013 v celom rozsahu. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom

na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že súdny exekútor doručil
exekučnémusúdudňa11.04.2013žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcievočipovinnému
o vymoženie 1.066,59 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo

občianskoprávnych vzťahov v rozhodcovskom konaní, sp. zn. II/2011-8199 zo dňa 10. 07. 2012. Na
základe predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd
si založil právomoc na prejednanie veci od článku VIII bod 9. Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru s poistením pre fyzické osoby, ktorú uzavreli účastníci konania medzi sebou dňa 14. 03. 2008.
Z uvedeného bodu Zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy alebo v súvislosti s
ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že ide o
formulárové vyhlásenie predtlačené na formulári predloženom oprávneným, bez možnosti ovplyvnenia
jeho obsahu protistranou (povinnou ako spotrebiteľom) a z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť,
že ide o rozhodcovskú doložku, pretože takto ani nebolo výslovne označené. Skúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu na jeho vykonanie podľa Exekučného poriadku musí vždy predchádzať prieskum
právomoci orgánu, ktorý exekučný titul vydal (teda aj právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá

písomnou rozhodcovskou doložkou, zmluvou, alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch). Takýto
postup exekučného súdu nie je posudzovaním vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nesmeruje
k jeho zmenám, či zrušeniu a exekučný súd si ním ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu.
Exekučný súd takto iba skúma, či rozhodcovský rozsudok ako zákonom aprobovaný exekučný titul má
zákonom predpokladané vlastnosti, napr. či je materiálne vykonateľný, čo okrem iného tiež predpokladá,
že bol vydaný orgánom na to oprávneným, zisťuje teda, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva

žiadne právne účinky. Exekučný súd teda skúma vlastnosti dokladov predložených oprávneným. Ak
je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľnýmexekučným titulom, v čom je jednotná aj súdna prax. Obdobné dôsledky postihujú aj rozhodnutie iného
orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať. Rozhodnutie, postihnuté nedostatkom právomoci
orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé založiť ani prekážku rei iudicatae. Exekučný súd je teda aj s

poukazomnauznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS55/2011zodňa24.02.2011anarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011. Súd poukázal aj na rozhodnutie
NS SR zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo 245/2010. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať,
že rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu. Písomná forma je zachovaná za predpokladu
podpísania rozhodcovskej zmluvy účastníkmi. Rozhodcovská zmluva je neplatná, ak nie je dodržaná

jej zákonom predpísaná forma. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym
osudom, ktorá spravidla zostáva v platnosti aj v prípade, ak dôjde k odstúpeniu od hlavnej zmluvy, čo
je dôvodom pre ktorý je nevyhnutné osobitne podpísať aj rozhodcovskú zmluvu, resp. VOP v ktorých
je uvedená rozhodcovská doložka. Súd poukázal aj na § 273 ods. 1 zákona č. 513/1993 Zb.. Súd v
tejto súvislosti poukázal na samotné znenie predmetného ustanovenia, ktoré hovorí, že odkazom na
VOP je možné určiť iba časť obsahu zmluvy, avšak predmetné ustanovenie neoprávňuje účastníkov

odkazom na VOP uzatvoriť novú zmluvu. Pri právnom posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal
jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva. Rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spory vzniknuté zo Zmluvy sa nachádza
v predtlačenom (formulárovom) vyhlásení povinnej ako spotrebiteľa. Spotrebiteľ, t. j. povinná nemala
možnosť obsah tejto doložky ovplyvniť, ale jej obsah buď v celku prijať alebo odmietnuť bez možnosti

individuálneho dojednania. Vzhľadom k tomu, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s
vlastným právnym osudom, musí byť aj samostatne podpísaná, a preto nemožno akceptovať len
ustanovenie zmluvy, ktoré je formulárovo predtlačené, je obvyklé, že oprávnený takéto vyhlásenie
používa vo viacerých zmluvách s viacerými spotrebiteľmi, ktorí možnosť ovplyvnenia takého vyhlásenia
nemajú ani možnosť jeho individuálneho dojednania. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak

neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Na základe uvedeného súd
vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako doložku, ktorá nie je dojednaná platne pre nedostatok písomnej
formy a na základe toho súd nepristúpil k skúmaniu primeranosti, zákonnosti a možnosti plnenia, úroku z
omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré boli oprávnenému priznané exekučným titulom, pretože predmetný
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, a preto rozhodol tak, ako uviedol vo

výrokovej časti rozhodnutia.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie
tak, ako to žiada v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poznamenal, že exekučný súd
uvádza, že Zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ,

pretože sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
a teda dochádza k rozporu vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. Do pozornosti odvolacieho súdu
dal dôvodovú správu NR SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, pričom cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej
doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava

považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej
rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná
podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za
neprijateľnú. S poukazom na uvedené je teda rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa

dobrýmmravom.OkreminéhopoukázalnauznesenieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.9CoE/18/2010a
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/2009. Záverom uviedol, že nenastala žiadna skutočnosť
uvedená v § 45 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú
podmienku, a teda nedochádza k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie
exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a

vykonateľným rozsudkom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Exekučné konanie sa začalo návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi
JUDr. Kamilovi Líškovi dňa 25. 03. 2013, ktorým sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie v
neprospech povinnej o vymoženie sumy 1.066,59 eura s príslušenstvom a trov exekučného konania na

podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. II/2011-8199 zo dňa 10. 07. 2012
vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17. 08. 2012 a vykonateľnosť 20. 08. 2012. Exekučným titulom bolo povinnej uložené
zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.066,59 eura, trovy rozhodcovského konania vo výške 63,60
eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,26 eura, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku.
Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul. Exekučný
súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na

vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul)
je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia
subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové
a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd
nedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréjeexekučnýmtitulom;nemôženaprávaťchyby
a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok, je exekučný súd -tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku

rozhodcovského súdu- povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného
poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto
rozsudok (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/225/2011 zo dňa 11. 12. 2012).
V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade iných

vykonateľnýchrozhodnutí,napr.napodkladerozsudkovrozhodcovskýchsúdov.Súdvzásadepostupom
podľa§44ods.2EPnepreskúmavavecnúsprávnosťexekučnýchtitulov,pretožebysatýmnezákonným
spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho
konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S
prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v európskom priestore však dochádza, prostredníctvom

normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých
členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady „nepreskúmateľnosti“ vecnej správnosti niektorých
rozhodnutí - exekučných titulov, ktorá je úzko prepojená so samotnou právomocou vydať exekučný titul.
Tak tomu je aj v prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd ale aj iný povolaný
orgán, ktorý rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na

všetky aspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny
výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na neprijateľnosť ktorých (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou

umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného
súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44
ods. 2 EP, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (v
znení účinnom do 31. 12. 2014) umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo),

aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/, alebo ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd
pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane iba čo do objektívne
nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku

rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie
(Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje,
aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosťzaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,
ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad

ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle
vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej,
obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom
odporujúcomplnenívyvodiť.Splnením,ktorémožnooznačiťzaexekučnenevykonateľné,satotižsúdvo
svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúci iba takéto preskúmanie rozhodcovského

rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z
preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť
rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti,
pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a
rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami
dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí

rozhodcovskéhosúdu,ktorémujemožnézjavnevyčítaťnedôslednosťprizákonnejochranespotrebiteľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu bol právny vzťah medzi oprávneným a povinnou správne posúdený ako
vzťah spotrebiteľský, ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov
o ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovský súd od počiatku nepristupoval pri svojom rozhodovaní vo
veci ako ku konaniu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedených skutočností odvolací

súd preskúmal exekučný titul z hľadiska všeobecného občianskeho práva alebo z hľadísk ochrany
spotrebiteľa podľa osobitných právnych predpisov.
Tento záver je napokon aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania. Exekučný súd je
v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane
súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (aj na strane súdu) boli čo najmenšie. Výklad, podľa

ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 ZoRK, a následne by mal exekučné konanie
zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. Nemožno totiž strácať zo
zreteľa, že vydaním poverenia exekútorovi vzniká povinnosť postarať sa o vykonanie exekúcie (§ 46
ods. 1 Exekučného poriadku), teda povinnosť vydať upovedomenie, na ktoré môže povinný reagovať

námietkami. Vydanie upovedomenia, ako aj námietky povinného sú pritom procesné úkony, ktoré sú na
strane exekútora, resp. povinného spojené s trovami. Tieto povinnosti má exekútor aj v čase, keď už bolo
vydané uznesenie o zastavení exekúcie, no ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom proti uzneseniu
o zastavení exekúcie podľa § 45 ZoRK je odvolanie vždy prípustné (odsek 3 citovaného paragrafu).
Navyše, tento postup exekučného súdu by predstavoval i plytvanie časom, silami a v neposlednom

rade i rozpočtovými prostriedkami súdu na zbytočné vydávanie viacerých aktov (súdneho poverenia
a uznesenia o zastavení exekúcie), ich následné doručovanie a pod. Predpokladom materiálnej a
formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto
rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa
vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od bodu čl. VIII. Záverečné

ustanovenia, bod. 9 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.:
00-0000897036, ktorá má vopred predtlačenú podobu už pred podpísaním zmluvy. Odvolací súd k veci
ďalej uvádza, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v
slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať

so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05,
Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Na základe rozhodcovskej doložky konštatoval, že
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú v budúcnosti budú riešené dohodou strán,

resp. mediáciou. Ak by k dohode medzi účastníkmi konania neprišlo, všetky spory budú rozhodované
v rozhod- covskom konaní (pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v
Bratislave) alebo v prípade podania žaloby pred príslušným súdom SR. Takto dohodnutá rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa. V
danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru k formulárovej

zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť
ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd má za to, že nemožno založiťprávomoc rozhodcovského súdu na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Takto vydal rozhodnutie
orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je
normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné, a teda súd prvého stupňa pri zamietnutí poverenia

na výkon exekúcie súdneho exekútora postupoval správne.
Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad
rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda,
zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za
spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov
„obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov
pred„silnejšími“subjektmi.Dôvodytakejtopotrebymožnohľadaťvcharakterepriemernéhospotrebiteľa,
ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských
potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany -

nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať
o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že
nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu
až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto

možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou
podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
potom stanovenie konkrétneho rozhodcovského orgánu, ktorý vec prejedná, patrí tiež do množiny
neprijateľnej praktiky, t. j. podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozhodnutia.
Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku, dovolí si však
uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v
čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky
založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi

možnosť vec prejednať v súdnom konaní, pôjde o väčšmi prijateľnú podmienku v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Napokon možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá
byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k
priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP

ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.