Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/182/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899826
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1302899826.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U. F., bývajúceho v Q., A. XX, 2/ M. F., bývajúcej
v Q., A. XX, 3/ Ing. L. B., bývajúcej v Q., A. X a 4/ L. G., bývajúcej v Q., A. 9, proti žalovanému
Bytovému družstvu Bratislava III, so sídlom v Bratislave, Kominárska 6, IČO: 00 169 633, zastúpenému
splnomocnencom MV Legal s. r. o., so sídlom v Bratislave, Jedenásta 16, IČO: 36 857 947, v mene ktorej
koná ako konateľ advokát Mgr. Marek Vaško, o nahradenie vyhlásenia vôle a iné, vedenej na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. 13C/23/2002, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 16Co/251/2019 z 25. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") uznesením
z 13. mája 2015 č. k. 13C/23/2002-1094 opravil 2. výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.
k. 13C/23/02-480, zo dňa 9.2.2009 (ďalej ako „Rozsudok") tak, že nesprávne uvedené „predávajúci"
má správne znieť „prevádzajúci". Ďalej opravil odôvodnenie Rozsudku tak, že v 7. odseku nesprávne
uvedené „MP", má správne znieť „NP", v 10. odseku nesprávne uvedené „februári 2002", má správne
znieť „máji 1992", v 12. odseku predposledná veta nesprávne uvedené „je odporca", má správne znieť

„bol odporca". Súd prvej inštancie opravil odôvodnenie znenia zmlúv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
Rozsudku tak, že v časti Zmluvy so žalobcami 1/ a 2/ v článku I v 7. riadku sa dopĺňa „rod. F., r.
č. XXXXXX/XXX", v článku I v 8. riadku sa pri mene M. F. dopĺňa „r. č. XXXXXX/XXX", v článku III
bod 5 nesprávne uvedený podiel „5517/388070" má správne znieť „5517/377995", v článku III bod
6.2 nesprávne uvedený podiel „13810/388070" má správne znieť „13810/377995", v článku III bod
6.3 nesprávne uvedený podiel „14900/388070" má správne znieť „14900/377995"; v časti Zmluvy so

žalobcom 3/ v článku I v 7. riadku sa dopĺňa „rod. U., r. č. XXXXXX/XXX", v článku III bod 5 nesprávne
uvedený podiel „7365/388070" má správne znieť „7365/377995", v článku III bod 6.1 nesprávne uvedený
podiel „8335/388070" má správne znieť „8335/377995", v článku III bod 6.2 nesprávne uvedený podiel
„13810/388070" má správne znieť „13810/377995", v článku III bod 6.3 nesprávne uvedený podiel
„14900/388070" má správne znieť „14900/377995"; v časti Zmluvy so žalobcom 4/ v článku I v 1. riadku
sa dopĺňa „rod. P., r. č. XXXXXX/XXX", v článku III bod 5 nesprávne uvedený podiel „8075/388070" má

správne znieť „8075/377995", v článku III bod 6.1 nesprávne uvedený podiel „8335/388070" má správne
znieť „8335/377995", v článku III bod 6.2 nesprávne uvedený podiel „13810/388070" má správne znieť
„13810/377995", v článku III bod 6.3 nesprávne uvedený podiel „14900/388070" má správne znieť
„14900/377995"; v časti Zmluvy so žalobcami 1/ a 2/, v časti Zmluvy so žalobcom 3/ a v časti Zmluvy so
žalobcom 4/ v článku II bod 1 sa dopĺňa parcela číslo „11550/13", v článku II bod 2 sa vynechávajú slová
„a v suteréne" a „priestor č. 12-NP 04, priestor č. 12 - NP 05, priestor č. 12 - NP 06" a vkladajú sa slová

„vo vchode A. 9" za slová priestor č. 12 - NP 01, „vo vchode A. 11" za slová priestor č. 12 - NP 02, „vo
vchode A. 11" za slová priestor č. 12-NP 03, v článku III bod 4 sa dopĺňajú slová „príručná dielňa, skladbicyklov, archív"; pred Zmluvou so žalobcom 3/ sa vynecháva odsek II „Odporca je povinný do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku písomne uzavrieť s navrhovateľkou Ing. L. B. podľa zák. č. 42/1992
Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov družstva § 23 a nasl., v zmysle

ust. § 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o prevode vlastníctva bytu
č. XX na A. ul. č. 9, súp. č. XXX, nebytových priestorov označených ako priestor č. 12 - NP 01, priestor
č. 12 - NP 02, priestor č. 12 - NP 03, priestor č. 12 - NP 04, priestor č. 12 - NP 05, priestor č. 12 - NP
06 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nasledovného
znenia:"; pred Zmluvou so žalobcom 4/ sa vynecháva odsek II „Odporca je povinný do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku písomne uzavrieť s navrhovateľkou Ing. L. G. podľa zák. č. 42/1992 Zb.
o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov družstva § 23 a nasl., v zmysle ust.
§ 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluvu o prevode vlastníctva bytu
č. XX na A.. č. 9, súp. č. XXX, nebytových priestorov označených ako priestor č. 12 - NP 01, priestor
č. 12 - NP 02, priestor č. 12 - NP 03, priestor č. 12 - NP 04, priestor č. 12- NP 05, priestor č. 12 - NP
06 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nasledovného

znenia:". Vo zvyšku Rozsudok zostal bezo zmeny.
1.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v prejednávanom spore vyhovel žalobe žalobcov a
rozhodol rozsudkom č. k. 13C/23/2002-480, zo dňa 9. februára 2009, ktorým určil, že nebytové priestory
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie M. L. ako priestor č. 12 - NP 04 nachádzajúci
sa v suteréne bytového domu A. X-XX, Q., súp. č. XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu 2460/388070-in, priestor č. 12 - NP 05 nachádzajúci sa v suteréne bytového domu
A. X-XX v Q., súp. č. XXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zriadeniach 3350/388070-in,
priestor č. 12 - NP 06 nachádzajúci sa v suteréne bytového domu A. X-XX v Q., súp. č. XXX, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 4265/388070-in, vo vlastníctve žalovaného, sú
spoločnými zariadeniami bytového domu A. X - XX v Q., súp. č. XXX, určenými na spoločné užívanie,

a to priestor č. 12 - NP 05 ako príručná dielňa, priestor č. 12 - NP 06 ako sklad bicyklov, priestor č.
12 - NP 04 ako sklad - archív; a zároveň nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci
uzatvára so žalobcami 1/ až 4/ zmluvu o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a nebytových priestoroch v znení zmlúv tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť výroku rozsudku, ktoré zmluvy sú neoddeliteľnými súčasťami rovnopisu rozsudku;

podľa § 151 ods. 3 OSP si vyhradil právo rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku
osobitným uznesením. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. marca 2009.
1.2. Ďalej poukázal na to, že uznesením č. k. 13C/23/2002-507, zo dňa 27.mája 2009, vyhovel
návrhu žalobcov na vydanie opravného uznesenia, a výrok rozsudku opravil tak, že druhý odsek
výroku má správne znieť: Súd nahrádza vyhlásenia vôle žalovaného, že ako prevádzajúci uzatvára

so žalobcom 1/ a žalobcom 2/ ako aj žalobcom 3/ a ako aj žalobcom 4/ zmluvu o prevode
vlastníctva bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a nebytových priestorov v znení zmlúv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť výroku tohto rozsudku, ktoré
zmluvy sú neoddeliteľnými súčasťami rovnopisu tohto rozsudku. Zároveň opravil znenie zmlúv tvoriacich
neoddeliteľnú súčasť rozsudku na strane 2 posledný a 4. riadok zdola, na strane 3 štvrtý riadok zvrchu,

na strane 3 štvrtý odsek a na strane 4 v prvom odseku predposlednú vetu tak, že správne znenie týchto
častí uviedol vo výroku opravného uznesenia; v ostatných častiach rozsudok nemenil. Na odvolanie
žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/309/2009-526, zo dňa
29. januára 2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/78/2012-659, zo dňa
11.októbra 2012, opravné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že nespĺňa požiadavky

opravného uznesenia a nespĺňa zákonom stanovené požiadavky zrozumiteľnosti a určitosti súdneho
rozhodnutia; zároveň podotýkajúc, že rozsudkom vyhláseným na pojednávaní 9. februára 2009 nebolo
rozhodnuté o celom uplatnenom nároku v znení obsahujúcom aj znenie zmlúv, ktoré majú byť
neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku, a preto je potrebné vydať doplňujúci rozsudok, a tento
aj vyhlásiť verejne v súlade s § 156 ods. 1 OSP, z výroku ktorého bude zrejmé, ktorej alternatíve

alternatívneho petitu žaloby súd vyhovel pokiaľ ide o znenie zmlúv o prevode vlastníctva bytov.
1.3. Prvoinštančný súd následne skonštatoval, že v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.
k. 8Co/309/2009-526, zo dňa 29. januára 2010, rozhodol doplňujúcim rozsudkom č. k. 13C/23/2002-570,
zo dňa 14.septembra 2011, keď následne na odvolanie žalobcov a žalovaného Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací uznesením č. k. 6Co/78/2012-649, zo dňa 18. júla 2012, doplňujúci rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil z dôvodu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. marca 2009, a preto v čase
vyhlásenia predmetného doplňujúceho rozsudku (14. septembra 2011) bránila konaniu v prejednávanej
veci prekážka právoplatne skončenej veci (§ 159 ods. 3 OSP); pričom ďalej bol toho názoru, že pokiaľsa v Rozsudku nachádzali zrejmé nesprávnosti a chyby v písaní, súd prvej inštancie mal rozhodnúť o
návrhu žalobcov na jeho opravu.
1.4. Súd prvej inštancie podotkol, že v zmysle uvedeného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave

vydal v poradí druhé opravné uznesenie č. k. 13C/23/2002-666, zo dňa 27. marca 2013, ktoré na
odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/471/2013-820, zo
dňa 19. decembra 2014, v poradí druhé opravné uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 13C/23/2002-666,
zo dňa 27. marca 2013, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keďže mal za to, že súd prvej
inštancie nepostupoval správne, keď vo výroku opravného uznesenia opravil druhý odsek výroku

rozsudku a zmluvy tvoriace neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku tak, že z výroku ani z odôvodnenia
tohto opravného uznesenia nie je zrejmé, ku ktorým chybám a zrejmým nesprávnostiam došlo pri
vyhotovovaní písomného rozhodnutia a jeho príloh, ktoré chyby a zrejmé nesprávnosti sa vyskytli pri
opise a ako boli tieto chyby a zrejmé nesprávnosti opravené; vzhľadom na tieto skutočnosti vyslovil,
že opravné uznesenie nespĺňa zákonom stanovené požiadavky zrozumiteľnosti a určitosti súdneho
rozhodnutia.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že žalobcovia 1/ - 4/ sa podaním doručeným 20. apríla
2015 vyjadrili k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/471/2013-820, zo dňa
19. decembra 2014, a žiadali vykonať opravu výrokov rozsudku, a taktiež opravu odôvodnenia znenia
zmlúv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Poznamenal, že uznesením č. k. 13C/23/2002-840,
zo dňa 27. mája 2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/275/2015-883, zo

dňa 31. októbra 2016, návrh žalobcov 1/ - 4/ na vydanie opravného uznesenia zamietol. Na dovolanie
žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením č. k. 6Cdo/162/2017-1071, zo
dňa 21. júna 2018, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Co/275/2015-883, zo dňa 31. októbra
2016, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v nadväznosti na uvedené Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 16Co/142/2018-1088, zo dňa 18. decembra 2018, uznesenie súdu prvej inštancie č.

k. 13C/23/2002-840, zo dňa 27. mája 2015, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že vzhľadom
na dôvodné odvolanie žalobcov, reflektujúc právny názor dovolacieho súdu, je návrhu na vydanie
opravného uznesenia potrebné vyhovieť. Okrem iných konštatovaní, Najvyšší súd SR v uznesení zo
dňa 21. júna 2018, sp. zn. 6Cdo/162/2017 v súvislosti s otázkou viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom
považoval za potrebné poznamenať, že bývalej ani súčasnej procesnoprávnej úprave neodporuje, ak

súd vyhlási rozsudok, ktorým sa nahrádza vyhlásenie vôle, takým spôsobom, že sa nahrádza vyhlásenie
vôle strany v znení zmluvy či zmlúv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť výroku rozsudku a neoddeliteľnú
súčasť jeho písomného vyhotovenia, teda bez toho, aby znenie zmlúv bolo pri vyhlásení doslovne
prečítané; za situácie, keď písomné znenie zmlúv majú strany k dispozícii, je vyhlásenie rozsudku
uvedeným spôsobom v súlade so zásadou procesnej ekonómie a tým aj racionality. To znamená, že nie

sú dané žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť viazanosť súdu znením zmlúv pri
vyhlásení rozsudku vyššie uvedeným procesným spôsobom.
1.6. Súd prvej inštancie po vrátení mu veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie, súc viazaný
právnym názorom tohto súdu ako odvolacieho vydal opravné uznesenie, keď mal z obsahu spisu za
preukázané, že na pojednávaní vyhláseným rozsudkom vo veci samej žalobe žalobcov vyhovel a podľa

primárneho petitu určil, že nebytové priestory zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie M., vedené Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu ako priestor č. 12-NP 04, podiel na
spoločných častiach a zariadeniach domu 2460/388070-in, priestor č. 12-NP 05, podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 3350/388070-in, priestor č. 12-NP 06, podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu 4265/388070-in, vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce

sa v suteréne bytového domu A., Q., súp. č. XXX, sú spoločnými zariadeniami bytového domu A. X
- XX, Q., súp. č. XXX, určenými na spoločné užívanie a to priestor č. 12-NP 05 ako príručná dielňa,
priestor č. 12-NP 06, ako sklad bicyklov, priestor č. 12-NP 04, ako sklad archív. Podotkol, že rozsudkom
zároveň i nahradil vyhlásenia vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1/, 2/, 3/ a
4/ zmluvu o prevode vlastníctva bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných

zariadeniach domu a nebytových priestorov v znení zmlúv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť výroku tohto
rozsudku, ktoré zmluvy sú neoddeliteľnými súčasťami rovnopisu tohto rozsudku. Zdôraznil, že v danom
prípade nemohli vzniknúť pochybnosti, keďže stranám sporu bolo jasné, čo je predmetom sporu a aká
je súvislosť medzi požadovaným určením a navrhovaným znením zmlúv; pričom táto skutočnosť, t.j. akú
vôľu súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku prejavil, je zrejmá aj z písomného odôvodnenia rozsudku,

ako aj to, že znenie pripojených zmlúv, sa stali súčasťou rozsudku. Ozrejmil, že bývalej ani súčasnej
procesnoprávnej úprave neodporuje, aby súd vyhlásil rozsudok, ktorým sa nahrádza vyhlásenie vôle
takým spôsobom, že sa nahrádza vyhlásenie vôle strany v znení zmlúv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť
výroku rozsudku a neoddeliteľnú súčasť jeho písomného vyhotovenia. Dodal, že písomné znenie zmlúvmajú strany sporu k dispozícii, vyhlásenie rozsudku uvedeným spôsobom je v súlade so zásadou
procesnej ekonómie a tým aj proporcionality a nie sú žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť viazanosť súdu znením zmlúv pri vyhlásení rozsudku. Za použitia § 224, § 234 a § 391

CSP preto opravil uvedením správneho znenia zrejmé nesprávnosti uvedené v 2. výroku rozsudku, v
odôvodnení rozsudku a v texte zmlúv tvoriace neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaného uznesením sp. zn.
16Co/251/2019 z 25. augusta 2020 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Potvrdenie prvoinštančného

uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou.
2.1. Vyslovil názor, že zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vyplýva, že
súd prvej inštancie rozhodol o žalobe tak, že jej vyhovel podľa primárneho petitu, teda že určil, že
sklad archív, príručná dielňa a sklad bicyklov sú spoločnými zariadeniami bytového domu, a že sa
nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného v znení zmlúv, ktoré je súladné s týmto určením. V tomto smere
nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti, keďže stranám sporu, a teda aj žalovanému, muselo byť jasné,

čo je predmetom sporu a aká je súvislosť medzi požadovaným určením a navrhovaným znením zmlúv
pre prípad vyhovenia žalobe v určovacom nároku, a pre prípad jej zamietnutia v tomto nároku. Táto
skutočnosť, t.j. akú vôľu súd prvej inštancie pri vyhlásení rozsudku prejavil, je celkom zrejmá aj z
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku. Z písomného vyhotovenia rozsudku je však tiež zrejmé,
žeznenieknemupripojenýchzmlúv,ktorésastalijehosúčasťou(súčasťoujehovýroku),nezodpovedalo

tomu zneniu, o ktorom súd rozhodol, keďže v pripojených zmluvách boli medzi nebytovými priestormi,
ku ktorým sa prevádza spoluvlastnícky podiel, omylom uvedené aj priestory č. 12 - NP 04, č. 12 -
NP 05 a č. 12 - NP 06, hoci o nich bolo rozhodnuté, že nebytovými priestormi nie sú; v ďalšej časti
zmlúv, týkajúcej sa popisu nebytových priestorov už tieto priestory uvedené neboli. K rozsudku pripojené
zneniezmlúvbolozmiešanímnavrhovanéhotextuzmlúvpodľaprimárnehoapodľasubsidiárnehopetitu,

čo nemožno hodnotiť inak, ako zjavnú zrejmú nesprávnosť. Na uvedenom základe nemohli obstáť
námietky žalovaného uvedené v odvolaní, spočívajúce vo svojej podstate v argumentácii, že opravným
uznesením došlo k zásadnej zmene rozsudku, ktorá nemala dopad iba na jeho opravovanú časť, ale
s ohľadom na vzájomné súvislosti ide o nový rozsudok vo veci. Nad rámec uvedeného odvolací súd
podotýka, že judikatúra všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu SR (I. ÚS 206/2013) uznala ako

zrejmú nesprávnosť rozhodnutia dokonca i nesprávny výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia
a akceptovala jeho opravu na výrok o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, keď takýto výrok bol
jednoznačne krytý odôvodnením príslušného súdneho rozhodnutia (porovnaj rozhodnutie Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. ÚS SR 576/2013).
2.2. Záverom odvolací súd podotkol, že napadnuté opravné uznesenie, resp. opravy týmto uznesením

vykonané vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 13C/23/02-480, zo dňa 9. februára
2009, sú v súlade s obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd prvej inštancie svojim
rozhodnutím, t.j. predmetným rozsudkom, v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel, a ktorej
obsah je bezpečne poznateľný z odôvodnenia rozhodnutia, resp. z obsahu samotného rozhodnutia ako
prejavu tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle konajúceho súdu.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ"), ktoré
vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Žiadal, aby najvyšší súd napadnuté odvolacie
rozhodnutie ako i jemu predchádzajúce opravné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň žiadal,
aby dovolací súd odložil právoplatnosť napadnutého rozhodnutia.

3.1. Dovolanie podľa § 421 písm. a/ CSP odôvodnil tým, že nesúhlasil s právnym záverom nižších
súdov, ktoré vec nesprávne právne posúdili, a to v rozpore s publikovanou judikatúrou, konkrétne so
stanoviskom Nejvyššího soudu ČSSR, 2Cz/57/68 zo 27. septembra 1968, publikované pod R 37/1969,
podľa ktorého: „Opraviť rozsudok podľa § 164 O.s.p. je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a
počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní

a počítaní, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti
osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé;
zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne
aj z iných súvislostí". V následnej argumentácii konštatoval, že súd potom opravným uznesením nad
rámec zákona a žaloby doplnil do výroku aj celkom nové základné formálne náležitosti zmluvy o

prevodenehnuteľnostívzmysleplatnýchpredpisov.Týmsúddoplnilnadrámecžalobnéhopetitu-najmä
rodné priezviská a rodné čísla všetkých žalovaných, ako nadobúdateľov nehnuteľností. Pri doplnení
absentujúcich základných náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľností nepochybne nejde o opravuzrejmých nesprávnosti. Súd ale založil rozhodnutie na tom, že i keď neboli ale vyplývajú z odôvodnenia,
k tomu nič nenamietal a citácia to napokon i potvrdzuje.
3.2. Podľa dovolateľa výrok rozsudku v znení opravného uznesenia sa v podstatných náležitostiach

odchyľuje od návrhu žalobcov, resp. súd rozhodol o niečom, čo žalobcovia v pôvodnom petite
nenavrhovali (až v návrhu na opravu rozsudku). Predmetnú vadu nie je možné konvalidovať obyčajnou
opravou rozsudku.
3.3. Na podporu svojej argumentácie dovolateľ citoval z R 37/1969 a tiež i z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/21/2008, z ktorého osobitne zdôraznil, že: „Materiálna

vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane petitu), odstránenie vád
žaloby, ktoré by sa mohli premietnuť do súdneho rozhodnutia možno zhojiť v kontexte úkonov
súdu a aktívnej účasti žalobcu podľa § 43 O.s.p. pri oprave, či doplnení nesprávnych, neúplných
alebo nezrozumiteľných podaní v priebehu súdneho konania. Naproti tomu tzv. vecné nedostatky a
nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má
odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej

žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup podľa § 164 O.s.p. použiteľný len na prípady odstraňovania
zjavných nedostatkov súdu. Nemožno ním napravovať chyby, ktoré zapríčinil žalobca, napr. pri zistení,
že vydané rozhodnutie pri určitom a zrozumiteľnom označení pozemkov v spojení s geometrickým
plánom predloženým žalobcom, nie je inak spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisov v katastri
nehnuteľnosti...". Podľa dovolateľa sa citované rozhodnutie priamo týka právnej otázky riešenej v tomto

spore. Žalobcovia dosiahli vydanie a právoplatnosť rozsudku, ktorý je nespôsobilý byť podkladom pre
zmenu zápisov v katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal i na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, II. ÚS 576/2013.
3.4. Zdôraznil, že chyby na strane súdu, avšak presahujúce charakter opraviteľných vád, nemožno
opraviť, aj keď si súd dostatočne uvedomil nesprávnosť. Súd rozhodol nesprávne, keď v rozsudku

skombinoval obe alternatívy alternatívneho petitu, čím zaťažil rozsudok vadou nezrozumiteľnosti a
nepreskúmateľnosti. Nie je zrejmé, podľa ktorej alternatívy alternatívneho petitu súd rozhodol.
3.5. Ďalej dovolateľ vysvetľuje prečo argumentácia súdu vo vzťahu k namietanému neobstojí.
3.6. V neposlednom rade dodal, že oprava má slúžiť na odstránenie nepodstatných a zjavných
nesprávností a nie na dodatočné dopĺňanie podstatných náležitosti zmluvy tvoriacej neoddeliteľnú

súčasť výroku rozsudku, bez ktorých je rozsudok nespôsobilý byť podkladom pre zmenu zápisov v
katastri nehnuteľnosti, a ktoré vôbec neboli v petite žaloby ani v rozsudku uvedené a odcitoval § 42 ods.
2 a 4 zákona č. 162/1995 Z. z. (Katastrálny zákon) a z metodického pokynu platného v rámci konania v
Trnavskom kraji (42. Otázka: Ako má SK posudzovať v rámci vkladového konania nedostatky zmluvy?).
3.7. Záverom dovolateľ zhrnul, že uznesením tak súd nerozhodol o oprave rozsudku, ale opätovne

rozhodol vo veci, v ktorej už právoplatné rozhodnutie existuje, čo predstavuje zákonnú prekážku
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).

4. Žalobcovia v spoločnom vyjadrení k dovolaniu navrhli, aby ho dovolací súd ako neprípustné odmietol,
alebo aby ho ako nedôvodné zamietol.

4.1. Spochybnili oprávnenosť dovolania, jeho dôvodnosť a účelnosť, pretože by sa ním nedosiahlo to,
čo dovolateľ zrušením sleduje, teda nevykonateľnosť právoplatného rozsudku.
4.2. Žalobcovia nesúhlasia ani s navrhovaným odkladom právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
napokon žalovaný nespochybňuje právoplatnosť rozsudku vo veci samej, žiada len o odklad
právoplatnosti rozhodnutia vo veci opráv rozsudku, čo sú rôzne veci s rôznymi návrhmi a petitmi. Ani

opravné rozhodnutie nemôže zmeniť zákonnú povinnosť previesť im nehnuteľnosti, čo bolo potvrdené
uzavretou zmluvou právoplatným súdnym rozhodnutím. Nie sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na
odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd"), vychádzajúc z

argumentácie žalovaného, nezistil splnenie predpokladov pre odloženie právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP; v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal
samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade vyhovenia návrhu, pozn.).

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú
dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ a f/ CSP).7. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto

právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené
všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých

sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Najvyšší súd
v rámci dovolacieho konania neplní úlohy prvostupňového či odvolacieho súdu ako tretej inštancie
prebiehajúceho súdneho sporu. Úloha dovolacieho súdu spočíva v náprave najzávažnejších procesných
pochybení resp. v riešení otázok zásadného právneho významu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty

strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res
iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a
dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť
už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

9. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") sp. zn. II. ÚS 172/03].

10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už

právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
11. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
11.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
11.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna
úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
11.3. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. V neposlednom rade je dovolací súd viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho

zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).12.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon"
jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,

odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu".
Pokiaľ dovolateľ neoznačí, alebo nesprávne označí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od
ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie
mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V

prípade nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže
najvyšší súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré
pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný
bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania
a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods.
1 CSP (2Cdo/203/2016, 3Cdo/28/2017, 4Cdo/14/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/50/2017

a 8Cdo/141/2017).

13. V danom prípade žalovaný vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania výlučne z ustanovenia § 421
ods. 1 písm. a/ CSP, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym
právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri

ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tento dôvod
prípustnosti sa teda viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany
odvolacieho súdu, a to konkrétne v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej
právnej otázke zaujal najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach.

14. Právnou úpravou dovolania v CSP sa sleduje náprava nesprávností v individuálnom spore
dovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných
súdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ CSP sa takto sleduje zámer
minimalizovať nežiaduce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, a tým prispieť k ich jednotnému rozhodovaniu.

15. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ namietal nesprávne právne
posúdenie otázky prípustnosti opravy rozsudku podľa § 224 CSP. Podľa názoru dovolateľa súd aplikoval
citované zákonné ustanovenie nesprávne a v rozpore s judikatúrou a právnou vedou (na ktoré sa
v dovolaní odvoláva), keď ho pripustil aj na chyby/vady, ktoré zjavne nepredstavujú chyby v písaní

alebo počítaní, ako ani iné zrejmé nesprávnosti, ale na chyby žalobného petitu. Opravované chyby
sú chyby žalobcu/žaloby a nie chybami súdu/rozsudku, čím v danom prípade opravou odôvodnenia
znenia zmlúv (pozn. tvoriace neoddeliteľnú súčasť rozsudku) ide o neprípustné doplnenie základných
formálnych náležitostí zmlúv. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na stanovisko Nejvyššího soudu
ČSSR, 2Cz/57/68 zo 27. septembra 1968, publikované pod R 37/1969, rozhodnutie najvyššieho súdu

sp. zn. 3MCdo/21/2008 a Ústavného súdu SR II. ÚS 576/2013 (bod 3.1. a 3.3.).
15.1. Z dovolania (bod 3) tak vyplýva, že žalovaný (kvalifikovane právne zastúpený pozn.) vytýka
odvolaciemusúdujehoprávnyzáverosplneníprocesnýchpodmienoknavydanieopravnéhouznesenia,
predovšetkým kritizuje jeho právne úvahy a neopodstatnenosť niektorých jeho konštatovaní. Ani pri
posudzovaní dovolania žalovaného podľa obsahu tohto mimoriadneho opravného prostriedku (§ 124

ods. 1 CSP) z neho nevyplýva, konkrétne ktorou „právnou" otázkou (odvolacím súdom riešenou odlišne
od ustálenej praxe dovolacieho súdu), od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, bola podľa
jeho názoru založená prípustnosť ním podaného dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. V
dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej v zmysle tohto ustanovenia t.j. jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu súdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú

otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná prípustnosť a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť
dovolania, neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu.
15.2. Pokiaľ by dovolací súd absenciu konkrétne a riadne vymedzenej právnej otázky nezohľadnil
a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania, uskutočnil by procesne
neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa cieľu sledovanému ustanovením § 421

ods. 1 CSP (porovnaj 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017,
8Cdo/78/2017). Ak by bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu [a na tom základe ho (dokonca) prípadne zrušil], porušil by základné
právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).16. Dovolateľ označil ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal odvolací súd
napadnutým rozhodnutím odkloniť špecifikáciou rozhodnutí najvyššieho a ústavného súdu, z ktorých

rozhodnutí i cituje, ktoré citované právne východiská bez konkretizácie jednotlivých skutkových a
právnych situácii ktoré označené rozhodnutia riešili a ich dopad na daný prípad, sú použiteľné len
všeobecne.

17. Napadnuté rozhodnutie vychádza z vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu v predmetnej

veci v jeho skoršom rozhodnutí (pozri uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 21. júna 2018, sp. zn.
6Cdo/162/2017, č. l.1071 a nasl.). Najvyšší súd v danom rozhodnutí uzavrel, že: „Zo zápisnice z
pojednávania 9.2.2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vyplýva, že súd rozhodol o žalobe tak, že
jej vyhovel podľa primárneho petitu, teda že určil, že sklad archív, príručná dielňa a sklad bicyklov sú
spoločnými zariadeniami bytového domu a že sa nahrádza vyhlásenie vôle žalovaného v znení zmlúv,
ktoré je súladné s týmto určením. V tomto smere nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti, keďže stranám,

a teda aj žalovanému, muselo byť jasné, čo je predmetom sporu a aká je súvislosť medzi požadovaným
určením a navrhovaným znením zmlúv pre prípad vyhovenia žalobe v určovacom nároku a pre prípad
jej zamietnutia o tomto nároku. Táto skutočnosť, t. j. akú vôľu prvoinštančný súd pri vyhlásení rozsudku
prejavil, je celkom zrejmá aj z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku (str. 3 posledný odsek a
str. 4 prvý odsek). Z písomného vyhotovenia rozsudku je však tiež zrejmé, že znenie k nemu pripojených

zmlúv, ktoré sa stali jeho súčasťou (súčasťou jeho výroku), nezodpovedalo tomu zneniu, o ktorom
súd rozhodol, keďže medzi nebytovými priestormi, ku ktorým sa prevádza spoluvlastnícky podiel, boli
uvedené aj priestory č. 12 - NP 04, č. 12 - NP 05 a č. 12 - NP 06, hoci o nich bolo rozhodnuté, že
nebytovými priestormi nie sú. V ďalšej časti zmlúv, týkajúcej sa popisu nebytových priestorov, však
už tieto priestory uvedené neboli. K rozsudku pripojené znenie zmlúv bolo zmiešaním navrhovaného

textu zmlúv podľa primárneho a podľa subsidiárneho petitu, čo nemožno hodnotiť inak, ako zjavnú
zrejmú nesprávnosť.", z ktorého záveru vychádzali ako prvoinštančný, tak i odvolací súd v napadnutom
uznesení.
17.1. Nejvyšší soud ČSSR v rozhodnutí 2Cz/57/68 zo 27. septembra 1968 riešil skutkovo a právne
odlišnú situáciu. V tomto prípade pôvodný výrok rozsudku zodpovedal návrhu žalobcov a výsledkom

konania, z ktorých okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, a bol v zhode s odôvodnením rozsudku.
Naopak vykonaním opravy časti výroku rozsudku došlo k tomu, že opravená časť výroku je v rozpore
s neopravenou časťou výroku rozsudku aj s jeho odôvodnením. Skutkovo odlišne, v posudzovanej
veci strany nemohli mať pochybnosti čo je predmetom sporu a aká je súvislosť medzi požadovaným
určením a navrhovaným znením zmlúv pre prípad vyhovenia žalobe v určovacom nároku a pre prípad

jej zamietnutia o tomto nároku. Táto skutočnosť, t. j. akú vôľu prvoinštančný súd pri vyhlásení rozsudku
prejavil, je podľa súdu zrejmá aj z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku ako i to, že znenie
k nemu pripojených zmlúv, ktoré sa stali jeho súčasťou (súčasťou jeho výroku), nezodpovedalo tomu
zneniu, o ktorom súd rozhodol.
17.2. V uznesení zo 9. februára 2009 sp. zn. 3MCdo/21/2008 najvyšší súd konštatoval, že v

posudzovanej veci súd rozsudkom žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou v žalobe označených pozemkov, s odkazom na špecifikáciu týchto parciel v rozsudku
uvedenom geometrickom pláne, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Neskoršie vyhotovené
geometrické plány vo veci riešiace vymedzenie sporných parciel tak, aby boli spôsobilé byť podkladom
pre zmenu zápisov v katastri nehnuteľnosti, pretože žalobkyňou v konaní predložený a v petite

žaloby označený geometrický plán nezodpovedá aktuálnemu (skutočnému) stavu rozhodovanej veci,
na ktoré odkazuje súd v opravnom uznesení, nie sú konkretizáciou parciel, ku ktorým žalobkyňa
žiadala určiť vlastnícke právo a o ktorých bolo rozsudkom súdu rozhodnuté. Nad všetky pochybnosti,
je za danej skutkovej situácie zrejmé, že konkretizácia pozemkov geometrickým plánom v žalobnom
petite nezodpovedajúca skutočnému stavu rozhodovanej veci je chybou žaloby, za ktorú zodpovedá

žalobkyňa. V posudzovanej veci súd opravným uznesením nezasahoval do rozhodnutia mimo vôle
žalobcov prejavenej do rozhodnutia vo veci samej, ktorú súd rozhodnutím vo veci akceptoval vyhovením
ich žalobe. Nosné závery vyslovené v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/21/2008 preto
nesvedčia v prospech argumentácie dovolateľa.
17.3. Súvis s prejednávanou vecou najvyšší súd nezistil ani v prípade dovolateľom už len označeného

rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 576/2013.

18. Pre celkový pohľad na vec najvyšší súd len okrajovo poukazuje na neskoršiu judikatúru týkajúcu sa
posudzovania žalobného návrhu.18.1. V Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2021 najvyšší súd judikoval, že obsah
žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami -
opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento

petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah
podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.
novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019).
18.2. Ústavný súd SR sa obdobne vyslovil v náleze z 7. októbra 2015 sp. zn. I. ÚS 192/2015, keď uviedol,
že každý návrh je nevyhnutné v okolnostiach danej veci posudzovať ako celok, pretože žalobný nárok

netvorí len obsah petitu (to, čo je žiadané), ale i jeho skutkové odôvodnenie. Požiadavku, aby z návrhu
na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať reštriktívne tak, že
by navrhovateľ bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu, pretože v § 79 ods. 1
druhej vety O.s.p. sa navrhovateľovi neukladá formulovať návrh (výrok rozsudku), ale iba to, aby sa z
návrhu na začatie konania ako takého dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha (navrhovateľ totiž nemusí
byť zakaždým zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom). Pretože iba súd, ktorý pozná právo a

rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne nevykonateľný,
takženávrhomnavrhovateľanaznenítohtovýrokuniejeviazaný,avšakpriformuláciivýrokurozhodnutia
súd dbá na to, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom
na začatie konania domáhal.

19. Za uvedených okolností dovolací dôvod nebol dovolateľom vymedzený spôsobom uvedeným v §
431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania (§ 447
písm. f/ CSP). Preto najvyšší súd dovolanie žalovaného podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP odmietol.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku žalovaného na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje

(§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.