Rozsudok – Reštitúcie a rehabilitácie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/231/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200536
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113200536.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: U. Q., M.. X.XX.XXXX, G. XX, S.
W., zastúpenej usadeným euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Nábrežie sv. Metoda 120/14,
Prievidza, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 18C/18/2013-133, zo dňa 13.3.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 671,65 eura zastavil;
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z čiastky 200
eur od 6.3.2013 do 15.7.2013, vo výške 8,75 % ročne z čiastky 200 eur od 6.3.2013 do 24.1.2014, vo
výške 8,75 % ročne z čiastky 200 eur od 6.3.2013 do 25.4.2014, vo výške 8,75 % ročne z čiastky 200
eur od 6.3.2013 do 4.9.2014, vo výške 8,75 % ročne z čiastky 177,78 eura od 6.3.2013 do 15.11.2016,
všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde 8.1.2013
domáhala zaplatenia 1.271,65 eura spolu s úrokom z omeškania titulom náhrady škody na základe
zákona č. 119/1990 Zb., pričom uplatnený nárok spočíval v náhrade nákladov právneho zastúpenia
v súvislosti s konaním o súdnej rehabilitácii právneho predchodcu žalobkyne T. U., nar. X.X.XXXX,
zomr. X.X.XXXX, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4Nt/6/2012. Rozhodnutím žalovanej z
4.10.2012 bolo žalobkyni priznané odškodnenie v celkovej výške 94,60 eura pozostávajúce z náhrady za
stratu na zárobku, trov trestného konania a trov výkonu trestu; pokiaľ ide o náhradu nákladov právneho
zastúpenia, ktorej sa žalobkyňa žalobou domáhala, túto jej žalovaná nepriznala z dôvodu, že vznik škody
v tomto smere nepreukázala.

2. Súd prvej inštancie úvodom skonštatoval, že v priebehu konania bola žaloba v časti o zaplatenie
1.271,65 eura vzatá späť z dôvodu, že žalovaná po každom čiastočnom doložení dokladov zo strany
žalobkyne o vykonanej úhrade nákladov právneho zastúpenia advokátovi v súvislosti s konaním
o súdnej rehabilitácii, nárok v zodpovedajúcej výške odškodnila; predmetom sporu tak zostalo len
príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania, ktorých výšku a rozsah žalobkyňa špecifikovala
na pojednávaní 13.3.2017 a ktorú zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným 13.3.2017.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že jedinou spornou okolnosťou bola otázka oprávnenosti nároku
žalobkyne na úhradu úrokov z omeškania, nakoľko obe sporové strany mali rozdielny názor na to, čo
je podkladom právneho nároku na priznanie a vyplatenie odškodnenia, t.j. či je to samotná existencia
právneho záväzku žalobkyne na úhradu nákladov právneho zastúpenia alebo až úhrada nákladov
právneho zastúpenia advokátovi.

4. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia § 19 ods. 1 a
ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb., vyplýva povinnosť štátu nahradiť trovy obhajoby spojené
s konaním o súdnej rehabilitácii v prípade, ak je návrh aspoň čiastočne oprávnený, avšak zákon
explicitne neupravuje, akým spôsobom má poškodený v daných prípadoch preukázať vznik nákladov
spojených s trovami obhajoby alebo právneho zastúpenia. Poznamenal, že náklady vynaložené na
právne zastúpenie sú majetkovou ujmou, ktorá poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s jeho
protiprávnym odsúdením. Zdôraznil, že majetková ujma je majetková škoda, ktorá znamená peniazmi
merateľnú zmenu, ktorá nastala v majetku alebo v osobných pomeroch poškodeného; ide o zníženie jeho
majetkového stavu, ktoré sa síce neprejavuje priamym poškodením veci alebo osoby (strata na príjme,
náklady súvisiace s objasnením vzniku škody, strata pohľadávky, náklady súdneho konania, atď.), ale
je merateľné peniazmi.

5. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že žalobkyňa už v samotnej žiadosti o odškodnenie z 22.8.2012
nepochybne preukázala svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v nadväznosti na konanie
o súdnej rehabilitácii, pretože súčasťou žiadosti bola aj riadna špecifikácia a vyčíslenie nákladov
obhajoby na základe Zmluvy o právnej pomoci z 21.2.2012, uzatvorenej medzi žalobkyňou a advokátom
JUDr. Lubomírom Müllerom, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva jej záväzok nahradiť mu náklady
spojené s poskytnutím právnej pomoci, ako aj konkretizácia veci, s ktorou právna pomoc súvisí. Mal
za nepochybné, že v čase podania žiadosti o odškodnenie žalobkyňa advokátovi náklady právneho
zastúpenia v celosti síce neuhradila, avšak samotná existencia platného záväzku obsiahnutého v zmluve
o právnej pomoci je dostatočným dôkazom o existencii majetkovej ujmy v podobe nákladov, ktoré je
povinná vynaložiť za účelom zániku právnej povinnosti. Poukázal na judikatúru všeobecných súdov (R
55/1971, R 25/1990), ako aj na právny názor vyplývajúci z nálezu Ústavného súdu ČR vo veci pod sp.
zn. IV. ÚS 548/99, podľa ktorých škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli vynaložené,
ale aj tie, ktoré je potrebné alebo, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
očakávaného stavu, resp. k naplneniu určitej právnej skutočnosti.

6. Na uvedenom základe súd prvej inštancie konanie v časti o úhradu istiny podľa § 145 ods. 3 C.s.p.
zastavil, a za použitia § 19 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb., priznal žalobkyni nárok na
úroky z omeškania, pretože žalovaná sa dostala do omeškania s plnením počnúc dňom 6.3.2013, t.j.
dňom nasledujúcim po dni, kedy uplynula zákonná lehota na odškodnenie (6 mesiacov) a to vo vzťahu
ku každej jednotlivej splátke; konštatujúc, že výšku úrokovej sadzby stanovil podľa nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni úroky z omeškania a vo
výroku, ktorým jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, podala žalovaná odvolanie
a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť, žalobu zamietnuť a
nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej strane sporu. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení
a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neprávne právne posúdil vec.
Argumentovala, že je síce pravdou, že z dôvodu podporného použitia zákona č. 58/1969 Zb., na
konanie o poskytnutí odškodnenia podľa zákona č. 119/1990 Zb., je nevyhnutné o žiadosti rozhodnúť
a odškodnenie uhradiť do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o odškodnenie, v tomto prípade,
ale podmienky na poskytnutie odškodnenia spočívajúceho v priznaní trov obhajoby v trestnom konaní
neboli splnené. Bola názoru, že v čase podania žiadosti o náhradu škody, ako aj v čase, kedy o tejto
žiadosti rozhodla rozhodnutím č. 24471/012-1531/15, zo dňa 4.10.2012, totiž žalobkyni žiadna škoda
spočívajúca v trovách obhajoby (právneho zastúpenia) nevznikla, keďže v danom čase žalobkyňa žiadne
prostriedky právnemu zástupcovi neuhradila; rozhodnutím o žiadosti žalobkyne preto nebolo možné
priznať uplatnenú náhradu nákladov právneho zastúpenia vo výške 1.271,65 eura.

8. Žalovaná sa ďalej domnievala, že majetková škoda spočívajúca v trovách, resp. nákladoch právneho
zastúpenia, môže vzniknúť až reálnym a skutočným zmenšením majetku poškodeného, teda až
realizovaním samotnej úhrady; nie je možné bez ďalšieho dôjsť k záveru, že ku škode dochádza už
existenciou záväzku žalobkyne zaplatiť advokátovi náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci,
pretože takýto záver by bol nekoncepčný a neudržateľný z dôvodu, že žalobkyni ako dlžníkovi nič nebráni
uzavrieť s právnym zástupcom ako jej veriteľom dohodu, ktorou dôjde k zmene záväzku, či dokonca k
odpusteniu dlhu a v takom prípade úhradou škody spočívajúcej v nákladoch na právne zastúpenie zo
strany štátu by sa žalobkyňa de facto obohatila. Zdôraznila, že škoda spočívajúca v nákladoch obhajoby
(podľa zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj zákona č. 119/1990 Zb.), ak vznikne, tak
až potom, čo dôjde k reálnemu zmenšeniu majetku poškodeného v dôsledku úhrady týchto nákladov;
pre vznik škody nie je kľúčová púha existencia záväzku zaplatiť akúkoľvek sumu právnemu zástupcovi.

9. Vytýkala súdu prvej inštancie argumentáciu, ktorou odkázal na judikatúru súdov, (konkrétne R 55/1971
a R 25/1990), pričom bola názoru, že tieto rozhodnutia nemajú žiadny súvis s prejednávaným sporom;
aj právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu ČR vo veci pod sp. zn. IV. ÚS 548/99, na ktorý
taktiež poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, sa vzťahuje na situáciu, keď dôjde k
poškodeniu veci. V aktuálnom konaní však bez toho, aby žalobkyňa vynaložila akékoľvek náklady na
právne zastupovanie v konaní, žiadna škoda na jej majetku nevznikla, a preto sa nejedná o analogický
či obdobný prípad, na ktorý by bolo možné aplikovať závery predmetného nálezu.

10. Žalovaná ďalej uviedla, že bez ohľadu na právne posúdenie veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; dôvodila, že v napadnutom rozsudku
je žaloba zhrnutá tak, že žalobkyňa nárok na úrok z omeškania odôvodnila tým, že medzi jej osobou a
advokátom JUDr. Ľubomírom Müllerom existovala písomná dohoda uzatvorená 21.2.2012, na základe
ktorej sa zaviazala advokátovi zaplatiť náklady spojené so zastupovaním v konaní o súdnej rehabilitácii
jej otca T. U. z dôvodu protiprávneho odsúdenia, do desiatich dní potom, čo jej zo strany Ministerstva
spravodlivosti SR bude vyplatené odškodnenie; z uvedeného žalovaná vyvodila, že ku dňu 6.3.2013
neexistoval splatný záväzok žalobkyne zaplatiť advokátovi trovy právneho zastúpenia, keďže jeho
splatnosť, v zmysle dohody žalobkyne s jej advokátom, bola viazaná na právnu skutočnosť spočívajúcu
vo vyplatení odškodnenia žalobkyni zo strany žalovanej.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala odvolanie zamietnuť, keď bola názoru,
že škoda fakticky vznikla už vznikom jej povinnosti zaplatiť právnemu zástupcovi náklady obhajoby.
Skonštatovala, že skutočnosť, že právny zástupca vzal ohľad na jej ťaživú finančnú situáciu nemení nič
na tom, že žalovaná bola povinná uhradiť jej vzniknuté náklady obhajoby do 6 mesiacov od podania
žiadosti. Na uvedenom základe sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že jej vznikol nárok na
úrok z omeškania za dobu, ktorá dotknutých 6 mesiacov presiahla. Podotkla, že žalovanej neprislúcha
právo hodnotiť spôsob platby, ktorý si ona dohodla s advokátom, pretože podstatné je iba to, že náklady
právneho zastúpenia v danom prípade vznikli.

12. Žalovaná v odvolacej replike opätovne poznamenala, že v čase podania žiadosti o náhradu škody,
t.j. k 5.9.2012, ako aj v čase, kedy o tejto žiadosti rozhodla (rozhodnutím č. 24471/012-1531/15,
zo dňa 4.10.2012) a napokon aj v čase podania žaloby na súd dňa 8.1.2013, žalobkyni žiadna
škoda spočívajúca v trovách obhajoby (právneho zastúpenia) nevznikla, keďže v danom čase žiadne
prostriedky právnemu zástupcovi neuhradila; z toho dôvodu teda nebolo možné rozhodnutím č.
24471/2012-1531/15, zo dňa 4.10.2012, priznať žalobkyni uplatnenú náhradu nákladov právneho
zastúpenia vo výške 1.271,65 eura. Žalovaná sa domnievala, že s takýmto postupom sa uspokojila
i žalobkyňa, keďže v priebehu nasledujúceho obdobia postupne po uskutočnení čiastkových úhrad
na účet právneho zástupcu, si uplatňovala náhradu týchto trov, pričom ona (žalovaná) jej v každom
jednom prípade náhradu priznala, v dôsledku čoho žalobkyňa postupne vzala žalobu v časti istiny späť.
Opakovane zdôraznila, že škoda spočívajúca v nákladoch obhajoby (podľa zákona č. 58/1969 Zb.,
zákona č. 514/2003 Z.z., či zákona č. 119/1990 Zb.), ak vznikne, tak až potom, čo dôjde k reálnemu
zmenšeniu majetku poškodeného v dôsledku úhrady týchto nákladov; pre vznik škody teda nie je kľúčová
púha existencia záväzku zaplatiť akúkoľvek sumu právnemu zástupcovi.

13. Žalobkyňa v odvolacej duplike oponovala, že sa s postupom žalovanej neuspokojila a preto podala
žalobu; pričom žalovanú o uvedenom po každej čiastočnej úhrade istiny informovala a opakovane ju
žiadala o celú úhradu. Dodala, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná náklady obhajoby po čiastkach

hradila, musela na to procesne reagovať čiastočným späťvzatím žaloby, čo však neznamená, že by sa
so stanoviskom žalovanej uspokojila. Nesúhlasila s tvrdením, že jej ako dlžníkovi, nič nebráni uzavrieť
s právnym zástupcom ako veriteľom, dohodu, ktorou dôjde k zmene záväzku, či dokonca k odpusteniu
dlhu; a uviedla, že jej v uzatvorení takej dohody bráni minimálne to, že jej obhajca by s takou dohodou
nesúhlasil, pretože nemožno rozumne očakávať, že obhajca bude svojich klientov zastupovať na svoje
náklady. Žalobkyňa zopakovala, že náklady obhajoby vznikli, boli preukázané a žalovaná ich bola
povinný zaplatiť do 6 mesiacov, bez ohľadu na to, ako presne znela dohoda medzi ňou a jej advokátom.
Zdôraznila, že pokiaľ žalovaná náklady do 6 mesiacov neuhradila, dostala sa do omeškania a jej vzniklo
právo na úrok z omeškania.

14. Žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu k možnej aplikácii § 1, § 24 zákona č. 119/1990 Zb., § 9, §
10 zákona č. 58/1969 Zb., § 488, § 489, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, vo svojom
vyjadrení uviedla, že súhlasí s tým, že dotknuté ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov
sa vzťahujú na prejednávaný spor.

15. Žalovaná na výzvu odvolacieho súdu k možnej aplikácii § 1, § 24 zákona č. 119/1990 Zb., § 9,
§ 10 zákona č. 58/1969 Zb., § 488, § 489, § 517 ods. 1, ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka, vo
svojom vyjadrení skonštatovala, že pri aplikácii predmetných právnych predpisov je možné prijať len
jediný záver, a síce, že sa do omeškania s náhradou škody žalobkyni nedostala, pretože uhradila škodu,
ktorá žalobkyni vznikla úhradou nákladov na obhajobu, a to pri každej čiastkovej úhrade, vždy po jej
preukázaní a oznámení, v lehote stanovenej zákonom, t.j. do šiestich mesiacov. Opätovne podčiarkla,
že škoda spočívajúca v nákladoch obhajoby (podľa zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 514/2003 Z.z.,
ako aj zákona č. 119/1990 Zb.), ak vznikne, tak až potom, čo dôjde k reálnemu zmenšeniu majetku
poškodeného v dôsledku úhrady týchto nákladov. Mala za to, že pre vznik škody nie je kľúčová púha
existencia záväzku zaplatiť akúkoľvek sumu právnemu zástupcovi. Žalovaná poukázala na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/226/2016-102, zo dňa 28.4.2020, ktorého fotokópiu priložila k
vyjadreniu. Zopakovala, že k 6.3.2013 neexistoval splatný záväzok žalobkyne zaplatiť advokátovi trovy
právneho zastúpenia, keďže jeho splatnosť v zmysle dohody žalobkyne s jej advokátom bola viazaná
na právnu skutočnosť spočívajúcu vo vyplatení odškodnenia žalobkyni zo strany žalovanej. Domnievala
sa, že aj keby boli právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v napadnutom rozsudku správne, nárok
žalobkyne na úroky z omeškania voči nej nemôže byť dôvodný.

16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 30.6.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

17. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 8.1.2013 domáhala proti žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 1.271,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6.3.2013 do
zaplatenia titulom náhrady trov obhajoby v zmysle § 19 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii,
nakoľko jej otec T. U., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
4Nt/6/2016, zo dňa 24.5.2012 rehabilitovaný.

18. Na ozrejmenie právnej stránky posudzovanej veci považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že z
ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii vyplýva, že trovy obhajoby
uhrádza štát, ak sa zistilo, že návrh je aspoň čiastočne dôvodný; hypotéza právnej normy teda pre vznik
tohto nároku predpokladá iba zistenie aspoň čiastočnej úspešnosti návrhu na rehabilitáciu odsúdenia
za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpek-tujúcej občianske politické práva
a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych
normách zákon označoval za trestné, t.j. umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne
odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané
tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a
primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám,
ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali (§ 1 ods. 1 cit. zákona); zistenie aspoň čiastočnej
úspešnosti návrhu na rehabilitáciu sa viaže na právoplatnosť rozhodnutia o tomto návrhu.

19. Hodno zdôrazniť, že zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii rozlišuje viaceré kategórie nárokov
z titulu rehabilitácie nespravodlivo odsúdených ako (i) trovy obhajoby konania, v ktorým sa dosiahne
súdna rehabilitácia (§ 19 ods. 3 cit. zákona), (ii) nárok, aby rozhodnutie nahrádzajúce pôvodný rozsudok
bolo vhodným spôsobom uverejnené (§ 22 cit. zákona), (iii) nárok na odškodnenie spočívajúci v náhrade
za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ
poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas
väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov, náhrade škody na zdraví, ku ktorej
došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných
predpisov, náhrade trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý
mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ
poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených
trov, náhrade zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní, náhrade zaplateného peňažného
trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia (§
23 cit. zákona) a (iv) nárok na jednorazové odškodnenie, ak došlo k rehabilitácii poškodeného, na
ktorom sa vykonal trest smrti alebo ktorý zomrel vo väzbe, výkone trestu odňatia slobody alebo pri inom
nezákonnom zbavení osobnej slobody v súvislosti s činmi uvedenými v § 1, patrí oprávneným osobám
popri nárokoch, ktoré na ne prešli podľa § 26, a to vo výške 3.319,40 eura (§ 27 cit. zákona).

20. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje
podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne
relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Omeškanie dlžníka nastáva teda automaticky, priamo
zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania
uplynutím času plnenia. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu v obsahu záväzku, tak pokiaľ ide o
oprávnenie veriteľa, ako aj povinnosti dlžníka a vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. V
prípade omeškania s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane
dlžníka pribudne povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne
oprávnenie požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania.

27. V predmetnej veci žalovanej ako dlžníkovi vznikla povinnosť splniť svoj záväzok titulom náhrady
trov obhajoby (§ 19 ods. 3 cit. zákona), pretože čas splnenia dlhu nebol v zmysle § 24 ods. 1 zákona
č. 119/1990 Zb. stanovený podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb.; predmetom nároku žalobkyne bola totiž
náhrada trov obhajoby podľa § 19 ods. 3 cit. zákona v konaní o rehabilitácii jej právneho predchodcu
- otca; pretože v konaní nebolo medzi stranami sporné, že návrh na rehabilitáciu bol aspoň čiastočne
dôvodný, potom nárok náhradu trov obhajoby (o návrhu na rehabilitáciu) vznikol žalobkyni titulom (aspoň
čiastočného) úspechu v tomto rehabilitačnom konaní.

28. Pre posudzovanú vec bolo potom právne irelevantné, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu s právnym
zástupcom, ktorý ju ako oprávnenú v konaní o rehabilitácii zastupoval, a v tejto zmluve sa žalobkyňa

ako jeho klientka zaviazala mu náhradu nákladov právneho zastúpenia vo výške 200 eur zaplatiť do
10 dní od podpísania zmluvy a zvyšok do 10 dní po tom, čo jej Ministerstvo spravodlivosti SR vyplatí
odškodné; dohoda žalobkyne a jej advokáta o výplate nákladov právneho zastúpenia nemá totiž žiaden
právny význam pre vznik samostatného hmotnoprávneho nároku žalobkyne na uhradenie trov obhajoby
štátom z titulu (aspoň čiastočného) úspechu v konaní o rehabilitácii, keďže § 19 ods. 3 cit. zákona pre
vznik tohto nároku žiadne iné podmienky neupravuje.

29. Z uvedeného preto vyplýva, že ak žalobkyňa dňa 5.9.2012 doručila Ministerstvu spravodlivosti SR
výzvu na zaplatenie (okrem iných nárokov) aj náhrady trov obhajoby (na ktorých uplatnenie sa zákon č.
58/1969 Zb. v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. nepoužije) vo výške 1.271,65 eura a neurčila
povinnej - žalovanej lehotu na plnenie, tak žalobkyni prináleží právo na úrok z omeškania v zmysle §
517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka z neuhradenej sumy trov obhajoby, už nasledujúcim dňom po
doručení tejto výzvy na zaplatenie trov obhajoby Ministerstvu spravodlivosti SR spolu s ich konkrétnym
vyčíslením, t.j. dňom 6.9.2012.

30. Pretože súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
200 eur od 6.3.2013 do 15.7.2013, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200 eur od 6.3.2013 do 24.1.2014,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200 eur od 6.3.2013 do 25.4.2014, vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 200 eur od 6.3.2013 do 4.9.2014, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 177,78 eura od 6.3.2013
do 15.11.2016, rozhodol vecne správne; s ohľadom na právnu argumentáciu odvolacieho súdu, tak
nemali odvolacie námietky žalovanej z hľadiska právneho posúdenia veci pri nesprávnych skutkových
zisteniach nijaký význam a ako také neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.