Uznesenie – Iné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Er/2002/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517216700
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Joščáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:7517216700.7

Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa,a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: 1/ C. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, 2/ E.
Y. C.. M., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX 3/ T. J., W.. XX.XX.XXXX, A.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, v konaní o
vymoženie 476,00 eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych
predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. z a m i e t a .

II. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o
ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. z a m i e t a.

III. Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.

IV. Námietky oprávneného proti paušálnym trovám o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie
na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 476,00 eur s príslušenstvom. Súdnemu
exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené dňa 24.07.1998.

2. Dňa 22.05.2020 súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Kováčska
32, Košice, vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 1138/1998-S podľa zákona č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od
01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie uplynula
rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá
sa nezastavuje. Zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na zaplatenie trov starej exekúcie.

3. Voči upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
námietky, ktoré odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s., počas exekučného konania pred vydaním
upovedomenia o zastavení starej exekúcie, postúpila pohľadávku vymáhanú v tomto exekučnom konaní
na postupníka - obchodnú spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava,
preto má za to že najprv sa v tomto konaní musí ustáliť osoba oprávneného. Ďalej oprávnený namieta,
že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom 233/2019 Z. z..
Exekúcia podľa oprávneného nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií do 30.06.2016, preto
súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Oprávnený tiež namieta, že upovedomenie
o zastavení starej exekúcie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú
a preto je nepreskúmateľné. Oprávnený sa domnieva, že zákonom č. 233/2019 Z. z. je obmedzené
vlastnícke právo oprávneného a to bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady,

pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Taktiež je v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, keďže vylučuje právo oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený preto
v rámci námietok podal podnet, aby súd podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2008 Z.z. podal návrh na
začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 233/2019 Z.z. s
čl. 20 ods. 1,4 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie. Oprávnený súdu navrhol exekučné konanie do rozhodnutia Ústavného súdu prerušiť.

4. Súdny exekútor navrhol námietky oprávneného v celom rozsahu zamietnuť.

5. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ,,Ústava
SR“), ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

6. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd začne konanie, ak podá návrh súd.

7. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd
záväzný.

8. Podľa § 74 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych
predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,
s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

9. Podľa § 243 h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“), v účinnom znení, ak tento zákon v §243 i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

11. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po
skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného poriadku.

12. Podľa § 162 ods.1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie
konania.

13. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017, proti inému než tomu,
kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený
ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo
z exekučného titulu.

14. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod
alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

15. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

16. Podľa § 233a Exekučného poriadku v účinnom znení, postup ukončenia exekučných konaní začatých
pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017 upravuje osobitný zákon. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní účinný od
01.01.2020.

17. Podľa § 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUNEK“ alebo zákon č. 233/2019 Z. z.), upravuje sa týmto zákonom
postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

19. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom
formáte.

20. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje zákonné
ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia
starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.

21. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú
exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.

22. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.
Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

23. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému a
exekútorovi.

24. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 488/2017, všeobecný súd má
možnosť prerušiť exekučné konanie, ktoré sa pred ním vedie, pre účely podania návrhu na začatie
konania o súlade právnych predpisov, s ohľadom na čl. 144 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.

25. Účastník konania nemá právny nárok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP
na vlastnú žiadosť, avšak má možnosť predniesť súdu svoje argumenty o tom, že skutkový a právny
stav konania v jeho veci odôvodňuje uplatnenie postupu súdu podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Toto
právo účastníka konania je obsiahnuté v ľudskom práve na prístup k súdu a zároveň v základnom práve
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a preto je implikované v § 162 ods. 2 CSP („Súd
konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí
strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.“). Formulácia „súd konanie preruší
aj bez návrhu“ vytvára súdu príležitosť, aby konanie prerušil aj na návrh. Účastník konania navrhujúci
prerušenie konania za účelom rozhodnutia ústavného súdu o súlade právneho poriadku s Ústavou SR
má v takom prípade právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania zo zorného uhla namietnutého porušenia Ústavy.

26. Právomoc všeobecných súdov vyvolať pred Ústavným súdom Slovenskej republiky konanie o súlade
právneho poriadku nie je absolútna a vzniká iba ak sú splnené dve podmienky, a to v prípade, ak
sa nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu nižšej ako ústavnej sily s Ústavou SR spája s
„prejednávanou vecou“, a preto sa očakáva jeho priamy účinok na rozhodnutie v konkrétnom spore, a
v prípade, ak „sa súd domnieva”, že medzi podústavným všeobecne záväzným právnym predpisom a
Ústavou SR je nesúlad. Podľa právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecný súd
splní podmienku čl. 144 ods. 2 Ústavy SR, t. j. „domnieva sa“ iba vtedy, ak je presvedčený o nesúlade
prameňa práva s ústavou, resp. ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 alebo
zákonom.

27. V predmetnej exekučnej veci súd po preskúmaní návrhu oprávneného na prerušenie konania za
účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nie je presvedčený o nesúlade namietaného právneho
predpisu s Ústavou SR. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že nie je splnená podmienka pre
podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 v
spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR.

28. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP možno prerušiť konanie iba v tom prípade, ak súd dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a teda nie v prípade, ak k
takému záveru dospel účastník konania. Na základe uvedeného súd zamietol návrh oprávneného na
prerušenie konania, pretože nezistil dôvod na takýto postup. Súd nie je presvedčený o rozpore zákona
č. 233/2019 Z. z. s Ústavou SR. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú
dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené
zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne
boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia
exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia
zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú
zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a pre ich zastavenie určil podmienky.
Tieto sú vymedzené jasne, zrozumiteľne a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou SR.
Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky
v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej
ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená výlučne do kompetencie súdu. Spôsob
ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou
procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou SR. Súd tiež podotýka, že
ZoUNEK umožňuje oprávnenému využiť opravný prostriedok proti vydanému upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie, a to formou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Uvedeným
mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní, a zároveň
sa tým vytvára prostriedok, ktorým súd dokáže preveriť splnenie podmienok pre zastavenie starej
exekúcie. Súd sa nestotožňuje s tým, že ZoUNEK by mal byť v rozpore s Ústavom SR ani z akéhokoľvek
iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej
veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe
opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu
majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu
súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu ZoUNEK retroaktívnym,
nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Pokiaľ podľa
ZoUNEK oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou
súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie
sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené,
pričom exekútor si svoju prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony. Oprávnený
znáša takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť podľa Exekučného poriadku. To,
že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok,
nie je v rozpore s Ústavou SR, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z
dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a
zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia stanovených podmienok je zastavená každá
exekúcia tieto spĺňajúce, čím sa v značnej miere eliminuje rôzny postup exekútorov a exekučných
súdov v obdobných veciach. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky
neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré upravujú paušálne

trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách
povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola
stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok aj na ďalšie náhrady. Súd chce v
tejto súvislosti poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020,
v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z.
z., nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka
základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať
o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej
vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.
Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a
právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva
možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho
jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou
úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne
konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava,
exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť
nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege
zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V
kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd
argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2
zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal
diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si
uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté
upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje
a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať,
že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č.
233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad
spojený s uplatnením pohľadávky.“

29. Vzhľadom na uvedené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu
na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti
zákona č. 233/2019 Z. z. ako aj podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. považuje za nedôvodné a zamietol ich.

30. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú procesným inštitútom, ktorým zákon
umožňuje oprávnenému brániť sa proti nedôvodne zastavenej exekúcii. Exekučný súd v konaní
o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
zastavenia starej exekúcie a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie posudzuje v čase
rozhodnom pre zastavenie starej exekúcie.

31. Oprávnený vo svojich námietkach uvádza, že v exekučnom konaní je potrebné ustáliť osobu
oprávneného, nakoľko vymáhaná pohľadávka, bola postúpená. Keďže súdu nebolo postúpenie
pohľadávky preukázané, súd o zmene účastníka konania na strane oprávneného nerozhodoval a má za
to, že označenie oprávneného vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie je správne.

32. Oprávnený tiež namietal, že súdny exekútor vo vydanom upovedomení o zastavení starej exekúcie
neuviedol opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. V rámci rozhodovania o
námietkach oprávneného doručil súdny exekútor súdu aj upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Súd predmetné upovedomenie preskúmal a zistil, že súdny exekútor v ňom v zmysle § 5 ods. 2 písm.
d) ZoUNEK uviedol tak zákonné ustanovenie podľa ktorého k zastaveniu starej exekúcie došlo, ako
aj slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie vrátane stručného opisu skutočností, ktoré
zastavenie starej exekúcie odôvodňujú.

33. Oprávnený ďalej namietal, že v konaní existujú okolnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, pre
ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.

34. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá ZoUNEK, v námietkach môže oprávnený namietať len
to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor

by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej
exekúcie. V procese ukončenia starých exekúcii ZoUNEK jednoznačne upravuje výšku paušálnych trov
exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov
zastavenej starej exekúcie nepatrí. Pre konajúci súd je pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná
v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.

35. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá
právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo
strany oprávneného má za následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k
paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov. Následne je v plnej kompetencii
príslušného exekučného súdu preskúmať, či exekútorovi právo na zaplatenie paušálnych trov vzniklo.

36. Vzhľadom na to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, v
konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku zo zastavenia starej exekúcie,
súd posúdil námietky oprávneného ako nedôvodné a zamietol ich. Námietky voči paušálnym trovám
ako neprípustné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice - okolie.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 6. 4. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.