Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120209186
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120209186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. X, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.717,04 eura, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.04.2020, č. k. 8Csp/135/2020-116 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 21.05.2021, č.k. 8Csp/135/2020-124, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch I. a III.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov v spojení s dopĺňacím rozsudkom (ďalej len „súd prvej
inštancie“) rozhodol takto cit.:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal z ustanovení § 1 ods. 1, § 3 ods. 3 a 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že aj keď zákon, nevyžaduje pre vznik práva na primerané
finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik
ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností hrozil, nakoľko podanou žalobou vo veci
sp. zn. 9Csp/200/2019 sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 4.777,04 eura s príslušenstvom od
žalobkyne. Právnym predchodcom žalovaného poskytnutý úver bol podľa odôvodnenia rozhodnutia
vo veci sp. zn. 9Csp/200/2019 vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to, že
nebolo preukázané skúmanie bonity žalovanej (v tomto konaní žalobkyne). Nepovažoval za dôležité,

či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie
svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým,
že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom
možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva. Dospel k záveru, žesuma vo výške 150 eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym
zadosťučinením bol aj rozsudok sp. zn. 9Csp/200/2019 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a
teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči

žalovanémuvzmysleindividuálnej,aleajgenerálnejprevencie,azároveňbudeodmenouprežalobkyňu,
že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej
a právnej situácii, akú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. Na druhej strane
však finančné zadosťučinenie nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Súd
prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa doteraz nevrátila žalovanému istinu požičaných

peňazí.Vprevyšujúcejčastipretožalobuozaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniazamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Podľa tohto ustanovenia môže súd
priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie
v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Úvaha súdu prvej inštancie v tejto veci sa týkala skutkových

okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v rozsahu výrokov I. a III. podal žalovaný
v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b),f) a h) CSP. Namietal, že žalovaný
zastáva názor, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neodôvodnil, z akého dôvodu
žalobe vyhovel. Z vykonaného dokazovania je podľa názoru žalovaného zrejmé, že v konaní nebolo
preukázané, že by žalovaný kedykoľvek (a to ani v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 9Csp/200/2019) porušil akékoľvek spotrebiteľské práva žalobkyne (pred poskytnutím
úveru vyplývajú povinnosti na úseku skúmania bonity spotrebiteľa len subjektu poskytujúcemu úver -
pričom žalovaný žalobkyni žiadny úver neposkytol), resp. že neexistuje zákonný dôvod pre ktorý by mal
za akékoľvek porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedať. Žalovaný si v konaní vedenom na
OkresnomsúdePrešovsp.zn.9Csp/200/2019uplatnilodkúpenúpohľadávkuvočižalobkynipredsúdom

(pričom výšku tejto pohľadávky deklaroval postupca v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok).
V súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla konaním žalovaného žalobkyni
žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne spotrebiteľské práva a preto nebola naplnená hypotéza §
3 ods. 5 ZoOS - žalovaný totiž nie je porušiteľom spotrebiteľských práv žalobkyne, resp. neexistuje
ani žiadny zákonný dôvod na to, aby zodpovedal za porušenie spotrebiteľských práv, ako to vyžaduje

zákonodarca v predmetnom ustanovení § 3 ods. 5 ZoOS. Záverom nemohol opomenúť ani skutočnosť,
že žalobkyňa, ako úverový dlžník, si podľa vedomostí žalovaného naďalej neplní svoje zmluvné
povinnosti, t. j. je osobou, ktorá opakovane porušuje svoje povinnosti, na plnenie ktorých sa zmluvne
zaviazal. Titulom úveru čerpala žalobkyňa sumu vo výške 3.200 eur, pričom k dnešnému dňu uhradila
veriteľovi titulom úveru len sumu vo výške 922,88 eura. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok

v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1
Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
atribúty jasnosti, stručnosti a zrozumiteľnosti odôvodnenia spĺňa a preto ho považovala za dostatočne
odôvodnený. V napadnutom rozsudku sa súd jednoznačne vyporiadal so všetkými podstatnými
námietkami žalovaného a jednotlivé dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy. Poukázala na rozhodnutia

Krajského súdu v Prešove, vo vzťahu k žalovanému, ktorými sa odvolací súd opakovanie vyporiadal
s opakujúcimi sa námietkami žalovaného. Žalovaný ako inkasná spoločnosť je povinný rovnako ako
banka postupovať s odbornou starostlivosťou, čo však nedodržal a uplatňoval si voči mne pohľadávku
v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu, ale súdne
konanie sa snažil využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto jeho

právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a
povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považovala súdom priznanú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia za dostačujúcu. Súdom priznaná výška zodpovedá svojmu účelu, pretože
je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.Primeranosť sumy 150 je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských
noriem evidentne daná v minimálnej úrovni. S poukazom na uvedené argumenty navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si žalobkyňa si uplatnila náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220

ods.2CSP,podľaktoréhovodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd
prvej inštancie jasne a zreteľne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe o vydanie primeraného finančného

zadosťučinenia v čiastočnom rozsahu čo do priznanej sumy 150 eur vyhovel (tak v prípade nároku i
výšky), odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods.
2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného
konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred
súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej

inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní

porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k

takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

11. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo

povinností na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinností na súde,
vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

12. „Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej
stranyvspotrebiteľskýchzmluváchspôsobom,ktorýpráveztohtodôvoduvyžadujeposkytnutievyššieho

stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ,
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo
povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľomdôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).

13. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 4.717,04
eura titulom úspešného uplatnenia (bránenia) svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/100/2019 o zaplatenie 4.777,04 eura s príslušenstvom.

14. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných

podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. K podmienke ohľadom úspešného
uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 21.11.2019, č. k. 9Csp/200/2019-138, v ktorom súd dospel k záveru, že
žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu skúmaniu bonity žalobkyne pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda nepostupoval spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti

pri skúmaní bonity dlžníka podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách, čoho dôsledkom bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a neplatnosť
predčasnému zosplatnenia. K platnému predčasnému zosplatneniu úveru tak nedošlo, nemohla byť
pohľadávka z neho predmetom postúpenia a aktívna vecná legitimácia žalovanému ako postupníkovi
nesvedčala, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Žalobkyňa sa v konaní bránila s poukazom na

absenciu obligatórnych náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Tunajší súd rozsudkom zo dňa
27.02.2020, č.k. 15CoCsp/4/2020-165 rozsudok Okresného súdu Prešov vo výroku o zamietnutí žaloby
v celom rozsahu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2020.

15. Vo vzťahu k námietke o nedostatku pasívnej legitimácie treba uviesť, že v pôvodnom konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/200/2019 si žalobca (v tomto konaní žalovaný)
uplatnil proti žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) zaplatenie sumy 4.777,04 eura s príslušenstvom.
Bez akýchkoľvek pochybností v tomto pôvodnom konaní vystupovala terajšia žalobkyňa ako spotrebiteľ.
V pôvodnom konaní žalobca (teraz žalovaný) si uplatňoval práva z neplatnej zmluvy o postúpení
pohľadávky, keďže porušenie povinnosť skúmať bonitu žalovanej zo strany veriteľa spôsobilo neplatnosť

predčasného zosplatnenia úveru. Ak teda žalovaný v pôvodnom konaní vyžadoval plnenie od
spotrebiteľa v rozsahu, ktorý by bol založený platnou zmluvou o postúpení pohľadávky, pričom k
platnému postúpeniu pohľadávky nedošlo, zo strany žalovaného ako obchodníka s pohľadávkami je
toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.),
keďže pravidlá postúpenia pohľadávky poznať musí a rovnako to možno považovať za nekalo obchodnú

praktiku (§ 8 ods. 1 písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Nadobudnutie pohľadávky voči dlžníkovi,
ktorý je spotrebiteľom je rizikom, že v súdnom konaní budú zmluvné podmienky, postupy veriteľov
podrobené skúmaniu súdom a v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa budú voči zodpovednej osobe vyvodené následky a uložené sankcie predpokladané
zákonom. Zároveň súdy už opakovane judikovali, že pasívne legitimovaným je aj právny nástupca

dodávateľa, preto ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou
námietkou žalovaného, podľa ktorej, že si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobkyni pred súdom,
a preto nemožno ho v žiadnom prípade považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľského
práva žalobcu zodpovedala.

16. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, čo do úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinností ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento predpoklad
je naplnený nie len vtedy ak si spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinností žalobou proti
dodávateľovi, ale aj vtedy ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

17. Možno uzavrieť, že žalovaný je v tomto konaní pasívne legitimovaný, keďže podaním žaloby proti
žalobkynivpôvodnomkonanídošlokporušeniuprávapovinnostíustanovenýchvzákoneč.250/2007Z.
z.oochranespotrebiteľa.Žalovanývyvolanímsúdnehokonanianienevýznamnoumierouparticipovalna
zásahu do práv žalobkyne, ktoré pre neho skončilo neúspechom v dôsledku nerešpektovania povinnostiposúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na základe
uvedeného sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, že v tejto veci základ nároku je daný.

18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov,
neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,alebonedodržaniazákonnýchnáležitostízmlúvospotrebiteľskom
úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne

ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

19. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu
určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje

všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Tak to bolo aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie považoval za adekvátnu a
primeranú výšku finančného zadosťučinenia v sume 150 eur. Je zrejmé, že žalobkyňa s prihliadnutím
na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/200/2019, v ktorom
žalovaný spochybňoval dôvodnosť podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej

neistoty a to až do právoplatného skončenia uvedeného konania.

20. V dôsledku konania žalovaného bola žalobkyňa nielenže vystavený bezprostredne hroziacej
majetkovej ujme, nad rámec uvedeného bola nútená chrániť svoje práva súdnou cestou. Nie je snáď
ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv z výsledku

sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane v prípade
neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla,
pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinností dôjde. Žalobkyňa sa v tomto prípade úspešne domohla
svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

Cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívny odradzujúci
účinok vo vzťahu k dodávateľovi od recidívy a na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv.

21. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV.ÚS 115/03).

22. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku I. a
súvisiaceho výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania. V odvolacom
konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnémužalovanémuvrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).