Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201027
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7819201027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: M.. Q. W. A., G.. XX.XX.XXXX, E.
K. Z. P., C. XXXX/X, zast. JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská 3,
IČO: 35 568 861, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2. decembra 2020 sp. zn. 9C/15/2019

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 2. decembra 2020 č.k. 9C/15/2019-120.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Rožňave (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 2. decembra
2020 č.k. 9C/15/2019-120 žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
100 % zo strany žalobkyne (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 5.378,40 € s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 18.04.2018 do zaplatenia z titulu náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej

len ZoZŠ) a náhrady trov konania od žalovanej. Žalobu odôvodnila tým, že sa domáha náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Rožňava,
a to rozsudkom sp. zn. 12C/131/2005 zo dňa 18.01.2016, ktorým súd určil, že prevod nehnuteľného
majetku vedeného Správou katastra Rožňava na liste vlastníctva č. 5099 povolený pod V 1345/03 a
V 486/04 je neplatný (išlo pritom už o opakované rozhodnutie). Krajský súd v Košiciach rozsudkom
sp. zn. 6Co/80/2016 zo dňa 27.062017 zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že v tejto
časti žalobu zamietol. Žalobkyňa počas celej doby trvania súdneho sporu t. j. od roku 2005 tvrdila, že

parcelu č. 2332/2 o výmere 19 m2 nadobudla od mesta Rožňava, čo aj preukázala. Mesto Rožňava
nebolo účastníkom konania, teda súd nemal čo konať a rozhodovať o parcele č. 2332/2 o výmere
19 m2. Žalobkyňa aj na pojednávaní dňa 30.01.2006 vypovedala, že kúpila nehnuteľnosti od mesta
Rožňava, lebo tam chcela zriadiť zdravotné stredisko (je povolaním obvodná lekárka). Z uvedeného
dôvodu dokúpila od mesta Rožňava aj nehnuteľnosť o rozmere 19 m2. Nakoľko prebiehal súdny spor
od roku 2005, nemohla žalovaná realizovať svoj zámer a zriadiť zdravotné stredisko, nakoľko je sama
lekárka, musela si prenajímať priestory na svoju ambulanciu za 24,90 eur/m2 bez DPH. Nezákonné

rozhodnutie podľa ust. § 5 zák. č. 514/2003 Z. z. žalobkyňa videla v tom, že Okresný súd v Rožňave
konal o majetku žalobkyne napriek tomu, že ho nadobudla od mesta Rožňava, čím jej znemožnil
zveľadenie nehnuteľnosti a aj jej využitie. Týmto nesprávnym úradným postupom súdu ako orgánu
verejnej moci bolo porušené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právona spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto prípade sa musí skonštatovať, že sa

jedná o také porušenie práva na súdnu ochranu, v ktorom už nemôže byť zjednaná náprava právnymi
prostriedkami ktoré poskytuje CSP. Konanie na Okresnom súde Rožňava sprevádzali prieťahy v konaní,
čo považuje tiež za nesprávny úradný postup súdu, ktoré bolo aj judikované nálezom Ústavného
súdu SR IV. ÚS 553/2013-33 na základe sťažnosti poškodenej. Ústavný súd SR v citovanom náleze
skonštatoval porušenie základného práva poškodenej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, prikázal Okresnému súdu Rožňava konať bez zbytočných prieťahov a
priznal poškodenej finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- eur a trovy konania. Následky nezákonných
rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Rožňava spôsobili, že sa znížil majetok
žalobkyne a bolo jej odňaté jej ústavné právo vlastniť majetok. Súdny spor prebiehal od roku 2005 čo
zmarilo plány žalobkyne zrealizovať jej zámer a zriadiť zdravotné stredisko, ambulanciu, nakoľko je
povolaním obvodná lekárka, musela si prenajímať priestory na svoju ambulanciu za 24,90 eur/m2 bez

DPH. Týmto konaním žalovanej sa znížil majetok žalobkyne tým, že musela prenajímať priestory o sumu
24,90 eur x 19 = 473,10 eur/ ročne, takže za 11 rokov a 7 mesiacov 473,10 x 11=5.204,10 eur a za
7 mesiacov x 24,90 = 174,30 eur, spolu o sumu 5.378,40 eur. Žalobkyňa dňa 18.04.2018 podala na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle v
zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod. 1 ZoZŠ, ktorej ministerstvo do šiestich mesiacov nevyhovelo a nárok

žalobkyne neuspokojilo, preto podala žalobu na súd.

3. Právne vec posúdil podľa § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1 a 4, § 17, §
19 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, pričom poukázal na charakter zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného

zákona (objektívna zodpovednosť) a podmienky, ktoré musia byť splnené:, a) nezákonné rozhodnutie
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávny úradný postup, b) existencia škody (ušlý
zisk), c) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou.

4. Žalobkyňa ako právny titul, z ktorého si uplatňovala náhradu škody, uviedla nezákonný rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/131/2005 zo dňa 18.01.2016. Na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/131/2005-557 zo
dňa 18.01.2016 (ktorý žalobkyňa považuje za nezákonné rozhodnutie v zmysle ust. § 5 a § 6 zákona
č. 514/2003 Z.z.) bolo rozhodnuté vo veci žalobcu: Košický samosprávny kraj proti žalovaným 1/ M.

Y. a žalovanej 2/ M.. Q. W. A. (v prejednávanej veci v postavení žalobkyne), o určenie neplatnosti
právnych úkonov. Súd okrem iného rozhodol, že prevod nehnuteľného majetku zapísaného na liste
vlastníctvač.5099povolenýpodč.V1345/03aV486/04jeneplatný.Predmetnýrozsudokbolnapadnutý
odvolaním a odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 6Co/80/2016 zmenil napadnutý
rozsudok Okresného súdu Rožňava v časti, v ktorej bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej

medzi mestom Rožňava a M.. Q. W. A.. Rozsudok Okresného súdu Rožňava v spojení s uvedeným
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2017.

5. Rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.01.2016 sp. zn. 12C/131/2005-557 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 6Co/80/2016, nie je nezákonným

rozhodnutím, ktoré by bolo spôsobilým právnym titulom nároku na náhradu škody z dôvodu, nakoľko
nespĺňa kritériá nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a § 6 ods. 1 ZoZŠ. Predmetný rozsudok bol
odvolacím súdom zmenený v časti určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený do katastra nehnuteľností pod číslom V 486/04 tak, že v tejto časti súd žalobu zamietol.
V tomto znení nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu

právoplatnosť dňa 18.07.2017 a následne po právoplatnosti tento rozsudok nebol zrušený. Z tohto
dôvodu nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 5
a § 6 ZoZŠ. Predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa ZoZŠ musia byť splnené kumulatívne,
pričom súdne rozhodnutie označené žalobkyňou nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie
a žalobkyňa nepreukázala ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to vznik škody

a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a prípadnou škodou, preto nárok žalobkyne na
náhradu škody, z titulu nezákonného rozhodnutia, nie je dôvodný.6. Žalobkyňa ako právny titul, z ktorého si uplatňovala náhradu škody, uviedla aj nesprávny
úradný postup, spočívajúci v prieťahoch v konaní sp. zn. 12C/131/2005. Na preukázanie existencie
nesprávneho úradného postupu v konaní sp. zn. 12C/131/2005 Okresného súdu Rožňava, v zmysle ust.

§ 9 ods. 1 citovaného zákona žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 553/2013-33,
ktorý bol vydaný na základe sťažnosti poškodenej (žalobkyne) v dôsledku existencie prieťahov v konaní
sp. zn.12C/131/2005 Okresného súdu Rožňava a ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného
práva poškodenej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
prikázal Okresnému súdu Rožňava konať bez zbytočných prieťahov a priznal poškodenej finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- eur a trovy konania. Tento nález bol doručený žalobkyni 09.04.2014

7. V dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej súd skúmal, či námietka premlčania
je dôvodná. Súd poukázal na to, že zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu
dobu (v odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu).
Subjektívna premlčacia doba je stanovená v dĺžke troch rokov, ktorá začína plynúť od momentu, kedy

sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona dozvie o
škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah
tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poškodený poznal
výšku škody presne.

8. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch, v konaní možno vychádzať len z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie
ústavného súdu bolo doručené žalobkyni 09.04.2014, teda doručením nálezu ústavného súdu sa

žalobkyňa dozvedela o škode z titulu nesprávneho úradného postupu. Trojročná premlčacia lehota
začala plynúť nasledujúci deň po doručení nálezu ústavného súdu, teda 10.04.2014 a uplynula dňa
10.04.2017, predtým, ako žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prejednanie nároku, doručenej
Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 26.04.2018 a žalobu na súde dňa 08.04.2019. Na základe vznesenej
námietky premlčania súd zistil, že nárok na náhradu škody uplatňovaný z titulu nesprávneho úradného

postupu je premlčaný, preto z hľadiska procesnej ekonomiky už neskúmal samotné meritum veci.

9. Onáhradetrovkonania rozhodolpodľa §255ods.1CSPvspojenís§262ods.2CSP CSP.Žalovaná
bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne,
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/, h/ a b/ CSP, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolateľka považuje rozsudok za nesprávny, vydaný na základe jednostranného, zaujatého a

neúplného hodnotenia len niektorých dôkazov, a tým nezistenia skutkového stavu, ktorý by odôvodňoval
také rozhodnutie, aké súd vydal. Poukázala na požiadavky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia
súdu, pričom má za to, že v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie tieto požiadavky nespĺňa
(z uvedeného dôvodu namieta nepreskúmateľnosť rozsudku v dôsledku čoho považuje rozsudok
za nepresvedčivý, ktorý odníma možnosť žalobkyne riadne konať). Žalobkyňa opakovanie uviedla,

že si uplatňuje škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Rožňave, a
to rozsudkom sp. zn. 12C/131/2005 z 18.1.2016, ktorý bol zmenený Krajským súdom v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 6Co/80/2016. Opakovane uviedla dôvody, na ktoré poukazovala v priebehu konania
a zdôraznila, že aj po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 6Co/80/2016
mohla v zmysle ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. uplatniť náhradu škody, čím sa podľa nej súd

prvej inštancie vôbec nezaoberal.

12. Ďalej obdobne ako pred súdom prvej inštancie dôvodila, že za nesprávny úradný postup sa
považuje aj nečinnosť príslušného orgánu, pričom v danom prípade poukázala na nález Ústavného súduSR sp. zn. IV.ÚS/553/2013-33, ktorým bola žalobkyni priznaná náhrada za vzniknuté prieťahy, ktorý
považuje odvolateľka za preukázanie, že využila všetky právne prostriedky, aby sa domohla odstránenia
nečinnostisúdu.Pocitácii§9ods.2a§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.apoukazenarozsudokKrajského

súdu Bratislava sp. zn. 11Co/2/2013 namietala, že súd sa absolútne nezaoberal ani jedinou námietkou
žalobkyne a jej tvrdeniami, pričom v rozsudku neodôvodnil prečo tak neurobil.

13. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil, považujúc odvolanie žalobkyne za opodstatnené, neobsahujúce argumentáciu

relevantným spôsobom osvedčujúcu existenciu akéhokoľvek odvolacieho dôvodu. Žalovaná namieta
tvrdenie žalobkyne, že súd nebral do úvahy jej tvrdenia, nakoľko súd všetky jej tvrdenia vyhodnotil
v súlade so zisteným skutkovým stavom a príslušnou právnou úpravou ako nesprávne v dôsledku
čoho nárok žalobkyne zamietol. Žalovaná zdôraznila, že zo žaloby zrozumiteľne nevyplynul právny titul,
z ktorého má jej nárok vyplývať, avšak napriek tomu sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s
tvrdeniami žalobkyne. Žalovaná sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie ako aj spôsobom jeho

odôvodnenia v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa v odvolaní spochybňuje výlučne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie, pri tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku neidentifikuje žiadne
konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého sa mal dopustiť. Rovnako neidentifikuje žiadne
konkrétne nesprávne skutkové zistenie, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Záver o neexistencii nezákonného rozhodnutia bol v konaní celkom nepochybne

preukázanýarovnakobolonespornepreukázané,žeeventuálnynárokuplatňovanýztitulunesprávneho
úradného postupu je premlčaný. Z dôvodu jednoznačnej absencie právneho základu procesného nároku
žalobkyne, resp. jeho premlčaniu, súdu prvej inštancie nemožno vyčítať, že sa naplnením ďalších
zákonných predpokladov nezaoberal.

14. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa15. februára 2022 o 14.05 hod v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 9.2.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

18. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces(písm.b/),súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).

19. K jednotlivým uplatneným dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza

uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

27. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

28. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

29. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v
odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré
aplikoval, a preto mu nemožno vytýkať, že by jeho rozhodnutie bolo arbitrárne.

30. K odvolacej námietke žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd
uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade
rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a

nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na
základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody je dôvodný v celom
rozsahu. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/
CSP ako sa domnieval odvolateľka.31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
uvádza nasledovné :

32. Predmetom konania je nárok na náhradu škody uplatnený v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., pričom
žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok jednak titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým mal byť rozsudok
Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/131/2005- 557 zo dňa 18.1.2016 a zároveň z dôvodu nesprávneho
úradného postupu, ktorý mal spočívať v prieťahoch (nečinnosti) Okresného súdu Rožňava v konaní

vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005.

33. Súd prvej inštancie správne poukázal na charakter zodpovednosti v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Zároveň správne pristúpil k osobitnému posúdeniu nároku
uplatnenému titulom nezákonného rozhodnutia a osobitne posúdil nárok uplatnený titulom nesprávneho
úradného postupu.

34. V súlade s ustanovením čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené ustanovenie posilňuje ustanovenie § 36 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo

nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný
postup. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je podrobnejšie upravená
v zákone č. 514/2003 Z.z.

35. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/
nezákonnýmrozhodnutím,b/nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímslobody,alebo
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

36. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,

je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa ods. 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

37. Podstatným v preskúmavanej veci bolo teda posúdenie, či uvedené rozhodnutie súdu

(prvostupňového), ktoré bolo zmenené odvolacím súdom, je možné považovať za nezákonné
rozhodnutie.

38. V zmysle citovaného ust. §6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.vo všeobecnosti možno hovoriť
o troch základných podmienkach nevyhnutných pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to: a/ protiprávnosť rozhodnutia, b/ právoplatnosť rozhodnutia,
c/ vyčerpanie opravných prostriedkov

39. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva požiadavka právoplatnosti rozhodnutia orgánu
štátu ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

orgánu štátu. Teória aj súdna prax ustálila, že základom zodpovednosti je len tá časť rozhodnutia, ktorá
nadobúda právoplatnosť, a teda stáva sa konkrétne zaväzujúcou normou - touto časťou rozhodnutia je
výrok, a že rozhodnutie zakladá zodpovednosť len vtedy, ak nadobudlo právoplatnosť. Zodpovednosť
zaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímorgánuštátutedamôžebyťdanálenvovzťahuktakému
rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti.

40. Výnimku z pravidla, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu môže založiť len právoplatné rozhodnutie je v zmysle § 6 ods. 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
prípad, keď bola škodaspôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť
alebo nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc.

41. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu nemôže preto založiť
také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré bolo na základe odvolania zrušené odvolacím orgánom. Nemožno
sa domáhať nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci v prípade
ak na základe odvolania bol rozsudok zmenený odvolacím súdom.

42. V danom prípade (tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie) predmetný rozsudok, ktorým
mala byť škoda spôsobená, bol zmenený v riadnom odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 6Co/80/2016, a teda právoplatnosť nadobudol už v zmenenej forme, ktorá bola pre
žalobkyňu priaznivá.

43. Je teda zrejmé, že rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/131/2005-557 nenadobudol

právoplatnosť vo svojom pôvodnom znení, ktorým mala byť žalobkyňa podľa jej tvrdenia poškodená.
Nadobudol právoplatnosť už v znení, ktoré je v prospech žalobkyne a následne takéto právoplatné
rozhodnutie už nebolo zrušené. S poukazom na uvedené neboli splnené podmienky preto, aby bolo
možné takéto rozhodnutie považovať za spôsobilý titul pre vznik nároku na náhradu škody v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z..

44. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie o neexistencii nezákonného rozhodnutia z dôvodu, že
rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.1.2016 č.k. 12C/131/2005-557 nespĺňa vyššie uvedené
kritéria nezákonného rozhodnutia podľa § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z.z., s ktorým záverom sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje, ako aj s úvahami, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto záveru.

45. Rovnako správne sú aj závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku uplatnenému titulom
nesprávneho úradného postupu (prieťahov v konaní), kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
súd skúmal dôvodnosť námietky a dospel k správnemu záveru, že nárok je premlčaný.

46. Podľa § 19 ods. 1,2,3 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

47. Skutočnosť, že zákon rozlišuje dve formy zodpovednosti štátu za škodu (nezákonné rozhodnutie, a
nesprávny úradný postup) sa prejavuje aj v špeciálnej úprave premlčania, pokiaľ ide o počiatok a dĺžku
lehôt. V ustanovení § 19 ods. 1, 2 zákona ide o kombináciu doby subjektívnej a objektívnej, ktorá však platí len pre prípady
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. To vyplýva z dikcie ustanovenia §

19 ods. 2 , ktoré počiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby viaže iba na okamih doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým
bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, nie však tiež na existenciu nesprávneho úradného postupu. Pri
nárokoch zo zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa teda uplatní iba jediná, a to subjektívna
premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona , ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody
dozvedel, teda keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne (približne)
aj jej rozsah (tak, aby bolo možné tiež určiť približne výšku škody v peniazoch).

48. K posúdeniu premlčacích lehôt sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení z 20. marca 2012, sp.

zn. 5 M Cdo 13/2010 tak, že „ ak
podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody je zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť, pre
začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vety druhej
zákona č. 58/1969 Zb. je podľa jeho výslovného znenia rozhodujúci deň doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia;
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné vopred prerokovať s
ústredným orgánom. V takom prípade premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia

prerokovania, najdlhšie počas šiestich mesiacov, neplynie. Ak ale podmienkou na uplatnenie práva
na náhradu škody je nesprávny úradný postup, potom pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej
premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb. je rozhodujúci okamih, kedy
sa poškodený dozvedel o škode, v takom prípade na rozdiel od škody uplatňovanej vydaním

nezákonného rozhodnutia, pre plynutie premlčacej doby nemá právny význam zrušenie rozhodnutia,
ktorému prípadne aj predchádzal nesprávny úradný postup, ani deň jeho doručenia (oznámenia)
poškodenému. Predpoklad hypotézy právnej normy § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (pokiaľ ide o začiatok plynutia
premlčacej doby práva na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu) sa totiž
nespája s vedomosťou poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ale ani s jeho vedomosťou o

tom, či a prípadne kedy nesprávnosť úradného postupu bola vyslovená (konštatovaná) príslušným
orgánom; teda nevyžaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá -
v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
za škodu je zodpovedný vždy štát (§ 18 a § 25 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. ). Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je
okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu
známe skutkové okolnosti, z ktorých možno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej
jej uplatnenie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. , preto nie je určujúce, či napríklad (ne)správnosť úradného postupu bola v inom

konaní zisťovaná, prípadne vzniknuté následky mohli byť v takom konaní reparovateľné a či výsledky
takéhoto konania (jeho právne závery) boli poškodenému známe; v uvedenom okamihu teda nemusí
byť daná (napr. z rozhodnutia súdu vyplývajúca) nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednosti
povinného subjektu.“

49. Súd prvej inštancie správne aplikoval subjektívnu premlčaciu lehoty a správne ustálil začiatok a
koniec jej plynutia vo vzťahu k nároku uplatnenému titulom nesprávneho úradného postupu (prieťahom).
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že trojročná subjektívna premlčacia lehota v danom prípade
začala plynúť 10.4.2014 (potom ako sa žalobkyňa dozvedela o škode z doručeného nálezu Ústavného
súdu SR, ktorý konštatoval prieťahy v konaní) a uplynula dňa 10.4.2017. Vzhľadom na uvedené

žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prejednanie nároku (dňa 26.4.2018) a žalobu na súd (dňa
8.4.2019) po márnom uplynutí premlčacej lehoty.

50. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom
rozsahu potvrdil.

51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 a
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnej žalovanej, ktorej však preukázateľne
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené odvolací súd stranám sporu náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

52. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).