Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200910
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8319200910.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu G. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K. XX/XX, XXX XX D. zastúpený JUDr. Martinou Fabiánovou, advokátkou, so sídlom Hencovská
2043/178, 093 02 Hencovce proti žalovaným 1/ B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX T. XX zastúpenej JUDr.
Karin Bilou, advokátkou, so sídlom Kukorelliho 52, 066 01 Humenné a 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Č.. S. XX/XXXX, XXX XX Y. zastúpenom JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom Valaškovská
21, 066 01 Humenné o zaplatenie 2.862,50 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1/ rade je povinná zaplatiť žalobcovi 787,50 eur s príslušenstvom, a to s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 787,50 eur od 3.4.2019 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 70,- eur až do zaplatenia celého dlhu vždy do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne tento
rozsudok právoplatnosť pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi 787,50 eur s príslušenstvom, a to s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 787,50 eur od 26.3.2020 do zaplatenia, a to všetko v

pravidelných mesačných splátkach vo výške 70 eur až do zaplatenia celého dlhu vždy do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom
nadobudne tento rozsudok právoplatnosť pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 26.2.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1/ rade zaplatiť mu
sumu 2.862,50 eur s úrokom z omeškania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 21.12.2018 sp. zn.: XXPc/
X/XXXX bolo určené, že nie je otcom maloletého dieťaťa S. Ž.T., nar. XX.XX.XXXX, z matky B. Ž.. Na
výživu maloletého dieťaťa žalobca pravidelne prispieval na základe dohody so žalovanou a podľa potrieb
dieťaťa od júla 2015 do decembra 2015 - 300,- eur, január 2016 - 50,- eur a následne v dňoch 16.02.2016

- 50,- eur, 16.03.2016 - 50,- eur, 15.04.2016 - 50,- eur, 20.05.2016 - 50,- eur, 14.06.2016 - 70,- eur,
19.07.2016 - 70,- eur, 16.08.2016 - 70,- eur, 14.09.2016 - 70,- eur, 12.10.2016 - 70,- eur, 16.11.2016
- 70,- eur, 15.12.2016 - 70,- eur, 14.01.2017 - 70,- eur, 17.02.2017 - 70,- eur , 14.03.2017 - 70,- eur,
16.04.2017 - 70,- eur, 17.05.2017 - 70,- eur, 20.06.2017 - 70,- eur,16.07.2017 - 70,- eur , 15.08.2017- 70,- eur, 14.09.2017 - 70,- eur, 16.10.2017 - 70,- eur, 24.10.2017 - 50,- eur , 13.11.2017 - 70,- eur,
12.12.2017 - 70,- eur, 13.01.2018 - 70,- eur, 13.02.2018 - 70,- eur, 14.02.2018 - 12,50 eur, 16.03.2018
- 70,- eur, 14.04.2018 - 70,- eur, 12.05.2018 - 70,- eur, 18.06.2018 - 70,- eur, 14.07.2018 - 70,- eur,

14.08.2018 - 70,- eur , 09.09.2018 - 70,- eur, 16.10.2018 - 70,- eur, 17.11.2018 - 70,- eur. Žalobca sa
pravidelne s maloletým stretával za prítomnosti matky.

S poukazom na ust. 79 Zákona o rodine a § 517 Občianskeho zákonníka žalobca navrhol, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.862,50 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo súm

tak, ako ich matke zaplatil od dňa nasledujúcom po dni jeho úhrady.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinami - výpisom z účtu
žalobcu, advokátskou výzvou, pripojením súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXPc/X/XXXX a
výsluchom strán sporu.

4. Súd doručoval žalobu s prílohami spolu s poučením o procesných právach a uznesením s výzvou
vyjadriť sa k žalobe. Žalovaná v 1/ rade v písomnom vyjadrení zo dňa 10.4.2019 uviedla, že rodičovstvo
k mal. S. bolo určené pred narodením dieťaťa dohodou rodičov súhlasným vyhlásením pred matrikou,
pričom žalobca sa od jeho narodenia s ním stretával a považoval ho skoro tri roky za svojho syna.
Žalovaná v 1/ rade žiadosť žalobcu o vyplatenie žalovanej čiastky s úrokmi z omeškania odporkyňa

odmietla, nakoľko povinnosť v zmysle platnej právnej úpravy spočíva na biologickom otcovi, ktorý je
známyanaktoréhobolžalobcavovyjadrenízodňa14.03.2019adresovanomupozornený.Ďalejdodala,
že sa o skutočnosti, že jej syn S. nie je synom žalobcu, takisto dozvedela až z testov DNA v priebehu
súdneho konania o zapretie otcovstva, teda v roku 2018. Od tohto okamihu otcovstvo k maloletému
synovi oznámila biologickému otcovi a bezodkladne s ním rieši aj jeho otcovstvo po právnej stránke. Za

absurdnéžalovanáv1/radepovažovalatvrdeniažalobcuotom,ževyvolalakonanieozapretieotcovstva
svojím úmyselným konaním, lebo vedela, že žalobca nie je otcom dieťaťa. Žalobca so žalovanou v 1/
rade normálne komunikovali, stretával sa s maloletým skoro tri roky a návrh na zapretie otcovstva podal
spôsobom, že žalobkyňu o tejto skutočnosti ani neinformoval.

Žalovaná v 1/ rade ďalej dodala, že žalobca v čase, keď ju spoznal, vedel o tom, že žila vo vzťahu s
iným mužom, ale nakoľko sa do seba zaľúbili a začali sa spolu intímne stýkať, predpokladal sám, že
dieťa, ktoré žalovaná v 1/ rade čaká je jeho, pričom v čase zistenia, že je tehotná žalovaná v 1/ rade
mala záujem dať urobiť testy DNA, ale žalobca to odmietol. Žalobca bol ten, ktorý neskúsenej mladej
žene ponúkal inú budúcnosť, a to hlavne sľubmi, že sa rozvedie a naplánujú si spoločný život, pričom

sám bol ženatý a mal tri deti. Preto nie sú ani na mieste tvrdenia, že si žalovaná v 1/ rade vybrala
zabezpečenejšieho a zodpovednejšieho otca.

S poukazom na ust. § 79 zákona o rodine žalovaná v 1/ rade namietala, že nie je nositeľom
hmotnoprávneho záväzku, resp. povinnosti, ktorá vyplýva z tohto ustanovenia zákona. Povinnosť splniť

tento dlh, teda výživné na maloleté dieťa S., ktoré vyplácal za vyššie uvedené obdobie žalobca spočíva
na biologickom otcovi maloletého, nie na matke maloletého dieťaťa. Žalobca si neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť za matku, ale za biologického otca dieťaťa, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR.
Avšak aj napriek uvádzaným skutočnostiam žalovaná v 1/ rade prejavila záujem v mesačných splátkach
vyplatiť vyplatené výživné žalobcovi, nakoľko sa chce zachovať korektne a nechce, aby bol k tejto

povinnosti zaviazaný biologický otec jej maloletého syna, nakoľko po celú dobu troch rokov ani nevedel,
že je jeho otec. Žalovaná v 1/ rade navrhla súdu, aby úroky z omeškania žalobcovi nepriznal s poukazom
na ust. § 3 Občianskeho zákonníka.

5. Žalovaná v 1/ rade navrhla vykonať dokazovanie listinami - a to mailovou komunikáciou a potvrdením

o príjme žalovanej v 1/ rade.

6. Súd uznesením vyhláseným za prítomnosti strán sporu dňa 9.7.2019 toto súdne konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom o určenie otcovstva k maloletému S. Ž.,
nar. XX.X.XXXX vedeného pod sp. zn. XPc/XX/XXXX.

7. Na návrh žalobcu doručený súdu dňa 6.3.2020 súd uznesením č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa
18.3.2020 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil žalovaný v 2/ rade.8.Súdsaoboznámilspísomnýmiaústnymipodaniamistránsporu,akoajsobsahomlistínpredložených
stranami sporu a zistil tento skutkový stav veci:

9. Z emailovej komunikácie predloženej žalovanou v 1/ rade vyplýva

- dňa 21.9.2014 žalobca písal email žalovanej v 1/ rade : „Ach Lenka, milá Lenka ... a čo sa týka G. ...
neviem, nehnevaj sa ... ešte ste len spolu ... podľa neho partneri... či niečo viac ... podľa teba asi len
kamaráti ... aj keď mu to nevieš povedať ... už teraz Ťa oberá o energiu ...a aj o také veci ako je pocit

slobody ... alebo sa cítiš zaviazaná tým, že ti hovorí ... ľúbim ťa??? že ti našiel, či vybavil prácu ... ale
čím ešte? musíš si položiť otázku, či by bol G. iný, ak by som tu ja nebol ... ale ty vieš, čo k tebe cítim,
vieš ako mi na tebe záleží ... a to že ti nevravím ... Ľ ... ťa ... tak to aj preto, že to možno nechceš ešte
počuť ... viem len jedno, nie je mi ľahostajné ako sa cítiš... nie si mi ľahostajná ... ako žena... neviem
bez teba vydržať jeden deň ... aby som na Teba nemyslel ...“

- dňa 1.10.2014 žalobca písal email žalovanej v 1/ rade : „ahoj zlatko moje, páčila si sa mi...véééľmi si
sa mi páčila už dávno...už dávno mi nie si ľahostajná..., ale mať ťa tak...ako ťa mám teraz...vedieť ako
ta véééľmi Ľú....m......., moja drahá....moja milá...., moja voňavá....“

- dňa 20.10.2014 žalobca písal email žalovanej v 1/ rade : „... Zlatko ... niekedy by som celkom úprimne

rád videl tie reakcie G.... keď mu oznamuješ čo všetko chceš robiť a čo na neho chystáš... uvidíme,
kedy ti povie po prvý krát otvorene, že to nezvláda... a čo to vôbec povie, či sa nebude tváriť, a či sa
nebude neustále premáhať, len aby ťa nestratil... bože čo to tu zase píšem???? veď ja Ťa chcem, ja
Ťa ľúúúúbim.... potrebujem ťa ešte možno viac ako ty potrebuješ mňa... neviem si bez teba predstaviť
čo len jeden deň... najviac však túžim po tom... povedať ti každý večer ... dobrú noc Zlatko ... a ráno

ťa prebudiť bozkom ...“

- dňa 6.11.2014 žalobca písal email žalovanej v 1/ rade : „ Moja milá B.... moje Zlatko... Tvoje myšlienky...
bolo to len nedávno ... povedala si mi jednu z najosobnejších a najkrajší ch vecí...., chcem Ťa ....
celého so všetkým ... a potom začali prichádzať vyznania, najprv moje, neskôr tvoje ... to čarovné

slovko Ľúúúbim ťa ... ešte menej času prešlo ... od našej krásnej chvíle ... nášho zblíženia a milovania...
impulzívne... aj napriek tomu nežné a krásne... ale ako málo nám stačilo ... oddať sa jeden druhému...
áno ... sme milenci ... a nie preto, že sme sa len spolu milovali ... ako muž a žena ... ale hlavne preto ...
že sa milujeme... so všetkým čo k tomu patrí... B. bojíš sa času pred nami??? chceš sa ma vzdať???
nechcem aby som nejako ovplyvnil tvoj rozhovor s G. ... a preto radšej s odoslaním počkám.... Ja sa

Teba len tak ľahko nevzdám ... nie len tak ľahko ... vôbec... .... nechcem Ťa stratiť .... nechcem“

- dňa 14.11.2014 žalobca písal email žalovanej v 1/ rade : „ Zlatko, nie neboj sa... nič v zlom a nič
sa nestalo ani nezmenilo... ľúúúbim ťa, ľúúúbim... neustále snívam ... ako sa budem dotýkať tvojho
bruška ..., želám si, ... modlím sa.... aby to všetko dobre dopadlo... B. .... moja milá... áno, bude to ťažké,

a budeš to mať ťažšie oveľa ťažšie ako ja .... ty budeš nosiť pod srdiečkom dieťatko.... jeej ... ale sa
teším ,,, robím veci ... obzerám si na internete detské kočíky ... a obzerám ich s radosťou... uvažujem
premýšľam aj nad tým, kde a ako budeme spolu bývať, žiť ...“

- dňa 14.11.2014 žalovaná v 1/ rade napísala žalobcovi email: „Láska moja luuubim ta... verím, že všetko

dopadne tak ako ma...veelmi rada by som bola, keby sme nemuseli sa skrývať a zatajovať našu lásku...si
môj tajný sen... miláčik G. môj chcem byť s tebou, učiť a tešiť sa z bábätka nášho...“

- dňa 14.11.2014 žalobca odpísal na email žalovanej v 1/ rade :„Zlatko... Miláčik...verím a dúfam, že
neprejde týždeň, aby som tvoje bruško nepohladil...ak by to bolo častejšie ... budem najšťastnejší chlap

na svete... ak by som Ťa mohol vidieť každý deň... bol by som blaženosťou bez seba... ľúúúbim ťa,
milujem ťa.. si mi všetkým...“

- dňa 24.12.2014 žalobca písal email žalovanej v 1/ rade : „Môj najkrajší sen... Moja Láska najväčšia...
Moje všetko... B.... Beruška moja... za chvíľku si všetci ľudia budú dávať darčeky... ale pre mňa najväčší

a najkrajší darček nosí pod srdiečkom Moja B.... ďakujem ti za všetko... čo pre mňa robíš a čo pre mňa
znamenáš...“- dňa 11.3.2015 žalobca píše email I. V. : „ naše plány s B.??? B. je úžasné dievča... véééľmi ju lúúúbim...
som človek čo má akurát teraz tak kopu dlhov a záväzkov... príde naše bábo, narodí sa v lete, tým sa
takmer všetko radikálne mení... a chcem požiadať o byt ... služobný, železničný...“

10. Žalovaná v 1/ rade súdu tiež predlžila fotografiu tehotenského testu zo dňa 10.11.2014 s pozitívnym
výsledkom, avšak nie je zrejmé, či, kedy a akou formou túto fotografiu odoslala žalobcovi.

11. Z prehľadu transakcií zo dňa 5.12.2018 predložených žalobcom vyplýva, že žalovanej v 1/ rade

uhradil za obdobie od 16.2.2016 do 14.2.2016 sumu 690,- eur, za obdobie od 13.1.2017 do 11.12.2017
uhradil sumu 890,- eur, za obdobie od 12.1.2018 do16.11.2018 sumu 782,50 eur, spolu 2.362,50 eur.

12. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. XXPc/X/XXXX-XX zo dňa 21.12.2018 rozhodol v prvom
výroku, že žaloba nie je otcom maloletého S. Ž., nar. XX.X.XXXX z matky B. Ž., nar. XX.X.XXXX -
žalovanej v 1 rade. Súd mal v tomto konaní preukázané z testu DNA, že otcovstvo žalobcu k maloletému

S. je prakticky vylúčené.

13. Z advokátskej výzvy zo dňa 18.2.2019 vyplýva, že žalobca cestou právneho zástupcu vyzval
žalovanú v 1/ rade o vrátenie zaplateného výživného vo výške 2.862,50 eur za obdobie od júla 2015 do
16.11.2018 spolu s 5% úrokom z omeškania z jednotlivých splátok výživného od 17.2.2016 do 18.2.2019

vo výške 187,35 eur a trovami právneho zastúpenia do 4.3.2019 s upozornením, že ak túto povinnosť
dobrovoľne nesplní, bude uvedenú sumu požadovať súdnou cestou.

14. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. XPc/XX/XXXX zo dňa 20.11.2019 právoplatným ku dňu
13.12.2019 v prvom výroku určil, že žalovaný v 2/ rade je otcom maloletého Adama Žáka, nar.

XX.X.XXXX z matky B. Ž. - žalovanej v 1/ rade.

15. Z rodného listu zo dňa 22.1.2020 vyplýva, že v knihe narodení matričného úradu Humenné vo zväzku
č. XX, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX je zapísané narodenie mal. S. Ž. dňa XX.X.XXXX
v Humennom, pričom ako otec je uvedený žalovaný v 2/ rade G. Y. a ako matka je uvedená žalovaná

v 1/ rade B. Ž..

16. Žalobca na pojednávaní dňa 23.11.2020 uviedol, že vzťah so žalovanou v 1/ rade bol vrúcny, v
začiatku v rovine teoretickej, kedy si veľa písali a rozprávali sa, avšak okrem dotykov a bozkov k
inému fyzickému kontaktu nedošlo až do určitého večera, kedy sa následne v priebehu ďalšieho týždňa

dozvedel, že žalovaná v 1/ rade je tehotná, s ktorou skutočnosťou sa žalobca musel vysporiadať. Až
neskôr po čase začal rozmýšľať, že kým dovtedy spolu nič nemali, ako je to možné, že po takom krátkom
čase, bola žalovaná v 1/ rade tehotná. Žalobca žalovanej v 1/ rade prejavoval náklonnosť aj pred prvým
pohlavným stykom. V deň, kedy došlo k prvému pohlavnému styku, sa žalobca so žalovanou v 1/ rade
stretávali priebežne počas tanečných prestávok na svadbe jeho známeho a žalovaná v 1/ rade nechcela

odísť, pričom žalobca styk nechcel, ale dodal, že žalovaná v 1/ rade mu mala povedať, že o pár dní
dostane menštruáciu. Žalobca tiež usúdil, že už vtedy bola žalovaná v 1/ rade tehotná a vedela o tom,
že je tehotná, alebo to mohla tušiť.

Žalobca tiež spresnil, že svadba, na ktorej došlo k pohlavnému styku, bola zo dňa 25. na 26. októbra. V

tom čase žalobca mal mať od žalovanej v 1/ rade vedomosť, že žalovaná v 1/ rade nemá inú známosť,
pretože už koncom leta, niekedy koncom augusta sa mala rozísť so žalovaným v 2/ rade. Následne v
pondelok alebo utorok došlo k oznámeniu o tom, že žalovaná v 1/ rade je tehotná a následne v sobotu
už na stanovišti, kde mal prvú zmenu ako výhybkár, so žalovanou v 1/ rade riešili, čo a ako bude s
maloletým Adamom. V čase, kedy žalobcovi žalovaná v 1/ rade oznámila, že je tehotná, žalobca nemal

pochybnosť, že nie je otcom dieťaťa. Pochybnosť, že maloleté dieťa nie je jeho synom, vznikla u žalobcu
až počas návštev, avšak presnú dobu, od kedy sa tak udialo po jeho narodení, žalobca nevedel uviesť.
Počas celého tehotenstva, keď sa rozprával so žalovanou v 1/ rade, žalobca nevedel o možnosti uznať
otcovstvo ešte pred narodením dieťaťa, o čom mu povedala až žalovaná v 1/ rade a žalobca otcovstvo
uznal na konci tehotenstva mesiac až mesiac a pol pred narodením dieťaťa.

Žalobca potvrdil, že so žalovanou v 1/ rade dochádzalo k opakovaným intímnym stretnutiam, ale až
po čase, kedy mu už žalovaná v 1/ rade oznámila, že je tehotná. Podľa žalobcu žalovaná v 1/ rade
nenavrhovala vykonať testy DNA pred narodením dieťaťa, ani po jeho narodení. Žalobca nepoprelkomunikáciu vedenú so žalovanou v 1/ rade, avšak nespomenul si, že by so žalovanou v 1/ rade
rozoberali aj možnosť urobenia testov DNA. Žalobca vyslovene poprel, aby o možnosti vykonať testy
DNA so žalovanou v 1/ rade komunikoval, pretože riešil hlavne, že čo budú robiť, keď sa malý narodí a

teda ako si žalobca zariadi svoj život, pretože žalobca bol v tom čase ženatý.

17. Žalovaná v 1/ rade na pojednávaní dňa 23.11.2020 uviedla, že žalobcu poznala už približne od roku
2013, kedy sa s ním zoznámila na svadbe jej kamarátky, kde si vymenili aj mailové kontakty a už v tom
čase jej žalobca lichotil. Od toho času, kedy si vymenili tieto fotografie zo svadby, jej žalobca, aj ona

jemu, písal veľa správ, párkrát sa aj stretli na čaji, pričom žalobca žalovanej v 1/ rade stále viac a viac
pekne písal a pekne ju aj nazýval, pričom žalobca vedel, že v tom čase má žalovaná v 1/ rade priateľa,
a to žalovaného v 2/ rade. Podľa žalovanej v 1/ rade v čase, keď mali prvýkrát pomer, žalobca vedel,
že žalovaná v 1/ rade v tom čase ešte má priateľa, a so žalovaným v 2/ rade sa rozišla až po tomto
pohlavnom styku so žalobcom. K otázke, kto inicioval tento pohlavný styk, žalovaná v 1/ rade uviedla,
že bolo to vzájomné, pretože ona ľúbila jeho a mala pocit, že žalobca ľúbi aj ju. Žalobca jej vravel, že ju

ľúbi a skutočnosť, že je ženatý neriešil. Tehotenský test si žalovaná v 1/ rade určite nerobila po dvoch
dňoch od styku so žalobcom, ale asi až po týždni.

Žalovaná v 1/ rade dodala, že raz padla aj otázka, či by nebolo dobré urobiť testy DNA, kedy mohla
byť niekedy v 6. mesiaci, avšak žalobca jej mal odpovedať negatívne. Po narodení syna žalovaná v

1/ rade testy DNA už neriešila a ich vykonanie žalobcovi nenavrhovala, pretože žalobca k ním chodil,
správal sa k nemu ako otec, a pred tretím rokom maloletého žalobca ani nijako nenaznačoval, že by
chcel urobiť testy DNA, len na parkovisku jej spomenul, že chce vedieť, kto je otcom, a až následne po
dvoch mesiacoch jej prišli papiere zo súdu, že je predvolaná na súd. Žalovaná v 1/ rade tiež dodala, že
nepochybovala o tom a verila tomu, že otcom maloletého je žalobca a takisto aj žalobca ju ubezpečoval,

že je otcom, pričom mohla byť len nejaká malinká pochybnosť.

K uznaniu otcovstva na matrike žalovaná v 1/ rade uviedla, že žalobca to tak chcel, urobil to dobrovoľne,
nenútila ho pretože si spoločne plánovali život do budúcna, pričom o možnosti uznať otcovstvo pred
narodením dieťaťa žalobcu informovala žalovaná v 1/ rade. Žalovaná v 1/ rade poprela, že by k

oznámeniu o jej tehotenstve došlo tak, ako to popísal žalobca, pretože to nebolo po 2 dňoch a žalobcovi
posielala aj fotografiu tehotenského testu.

So žalovaným v 2/ rade bola žalovaná v 1/ rade vo vzťahu necelý pol rok, pričom pomer so žalovaným v
2/ rade už potom, ako mala pomer so žalobcom, nemala. So žalovaným v 2/ rade sa žalovaná v 1/ rade

rozišla začiatkom decembra, avšak od októbra do toho decembra sa so žalovaným v 2/ rade poriadne
ani už nestýkali. Žalovanému v 2/ rade osobne o svojom tehotenstve nepovedala, pretože verila tomu,
že otcom dieťaťa je žalobca, ale vie, že žalovaný v 2/ rade sa to dozvedel od druhých. Žalovaná v 1/
rade sa so žalovaným v 2/ rade pred narodením dieťaťa raz o tom rozprávali, avšak mu povedala, že
otcom dieťaťa nie je. Žalovaná v 1/ rade si nespomenula, či jej bolo navrhnuté zo strany žalovaného v

2/ rade vykonanie nejakých testov.

18. Žalovaný v 2/ rade na pojednávaní dňa 23.11.2020 uviedol, že so žalovanou v 1/ rade mal vzťah
od marca alebo apríla tohto roku do prvého decembrového týždňa, teda v roku 2014 a mesiac po
tom, sa na pracovnej porade dozvedel, že žalovaná v 1/ rade je tehotná. K vzťahu so žalovanou v

1/ rade uviedol, že posledné dva mesiace boli skôr lepší kamaráti, pretože aj žalovaná v 1/ rade sa
mu vyhýbala, bola nespokojná s prácou, tvrdila, že pôjde do zahraničia, pričom v mesiaci november,
december k pohlavnému styku už nedošlo, v septembri októbri možno aj áno, ale presne si nespomenul.
So žalovanou v 1/ rade sa aj snažil skontaktovať aj cez spoločných známych, nejaké dva-tri mesiace,
čo sa mu však nepodarilo, až náhodne sa stretli niekedy v marci, kde mu žalovaná v 1/ rade povedala,

že nie je otcom a že ona má svojho partnera, s ktorým je šťastná a s ktorým si plánuje budúcnosť kúpou
spoločného bytu a od vtedy sa žalovaný v 2/ rade so žalovanou v 1/ rade nekontaktoval. Žalovaný v 2/
rade spomenul žalovanej v 1/ rade pre istotu vykonať testy DNA, ale zo strany žalovanej v 1/ rade mu to
bolo zamietnuté. Tiež dodal, že nejakú pochybnosť o svojom otcovstve možno aj mal, ale žalovaná v 1/
rade si bola istá, že otcom jej dieťaťa je jej nový partner, preto sa ani nezamýšľal nad podaním návrhu

na určenie otcovstva, keďže uveril, že nemôže byť otcom a žalovaná v 1/ rade ho o tom aj uisťovala.
Koncom roku 2014 žalovaný v 2/ rade bol zamestnaný v G.-R. ako predavač v Y. a jeho príjem bol
približne 500,- eur mesačne.19. Žalobca v záverečnom zhrnutí uviedol, že v žalobe došlo k zjavnej chybe v písaní a počítaní, v
zmysle čoho, žalobca žiada uhradiť od žalovaných sumu 2.362,50 eur spolu s úrokom z omeškania.
Žalobca je toho názoru, že aj žalovaná v 1/ rade je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná minimálne

do dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené otcovstvo žalovaného v 2/ rade. Žalobca v čase
podania žaloby nevedel, že žalovaná v 1/ rade podala žalobu o určenie otcovstva, dozvedel sa o tom,
až na pojednávaní konanom dňa 09.07.2019. Žalobca tiež poukázal, že žalovaná v 1/ rade uznala nárok
žalobcu v celom rozsahu a navrhla, aby ju súd zaviazal úhradou dlžnej sumy a taktiež žalovaný v 2/ rade
uznáva nárok žalobcu, preto žalobca poukázal na judikatúru podľa ktorej „ak účastník počas konania

uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa § 153a ods. 1 O.s.p., nemôže už
toto uznanie účinne odvolať.“ Podľa žalobcu žalovaná v 1/ rade ho uviedla do omylu s tým, že už nie je
vo vzťahu so žalovaným v 2/ rade, s ktorým ukončila známosť až v decembri 2014, hoci vedela o tom,
že existovala rozumná pochybnosť o tom, že otcom maloletého dieťaťa môže byť iba žalobca. V rozpore
s dobrými mravmi možno posudzovať iba konanie žalovanej v 1/ rade a už vôbec nie konanie žalobcu,
ktorý na seba, po oznámení žalovanej v 1/ rade o svojom tehotenstve po jednom pohlavnom styku,

prevzal zodpovednosť za maloleté dieťa a poskytoval mu výživu v dobrej viere a svojej zaľúbenosti,
že je otcom dieťaťa. Podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi konala žalovaná v 1/ rade, pretože
sa „zaplietla“ so ženatým mužom, otcom troch detí, klamala mu o tom, že je otcom dieťaťa a dokonca
ubezpečovala žalovaného v 2/ rade, že nie je otcom dieťaťa, pretože ona si to tak želala a vnútorne sa
o tom presvedčila, hoci tu boli rozumné pochybnosti o otcovstve žalobcu. Žalobca navrhol súdu žalobe

vyhovieť a zaviať žalovanú v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 830,- eur spolu úrokom z omeškania a
žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.532,50 eur spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu
trovy konania v rozsahu 100%.

20. Žalovaná v 1/ rade v záverečnom zhrnutí poukázala, že rodičovstvo žalobcu bolo určené pred

narodením dieťaťa dohodou rodičov súhlasným vyhlásením rodičov, k čomu žalobca nebol nijakým
spôsobom prinútený. Žalovaná v 1/ rade tiež poprela, že by vedela o tom, že žalobca nie je biologickým
otcom dieťaťa. Tiež svojim postojom k veci po zapretí otcovstva okamžite kontaktovala žalovaného v 1/
rade a tiež žalobcovi oznámila, kto je biologickým otcom dieťaťa. Žalovaná v 1/ rade tiež poukázala, že
v zmysle ust. § 79 zákona o rodine nie je nositeľom hmotnoprávneho záväzku a voči matke je možné

si tento nárok uplatniť len za predpokladu, že druhý rodič nie je známy, teda na biologickom otcovi,
hoci sa o tejto skutočnosti dozvedel až neskôr. Žalovaná v 1/ rade tiež uviedla, že si svoju vyživovaciu
povinnosť počas celého obdobia plnila, o dieťa sa riadne starala a preto sa domnieva, že by bolo úplne
v rozpore s dobrými mravmi, aby matke mala byť teraz táto povinnosť biologického otca za toto obdobie
tzv. „zdvojená.“ Preto navrhla súdu, aby žalobu voči nej v celom rozsahu zamietol.

21. Žalovaný v 2/ rade v záverečnom zhrnutí uviedol, že žalobu voči nemu považuje za účelovú, ba
až šikanóznu, pričom poukázal, že uvedené konanie žiadnym spôsobom vedome alebo nevedome
nezapríčinil. Žalovaný v 2/ rade v období, keď žalobca uhrádzal výživné, vôbec ani netušil a nemal
vedomosť o tom, že je otcom maloletého dieťaťa. Za súladné s dobrými mravmi považuje, aby tento

nárok prioritne znášali žalobca a žalovaná v 1/ rade. Tiež poukázal na vyjadrenie žalovanej v 1/ rade,
ktorá prejavila záujem zaplatené výživné uhradiť žalobcovi. Podľa žalovaného v 2/ rade išlo o vypočítavé
správanie žalovanej v 1/ rade, ktorá si vybrala finančne lepšieho otca pre svoje dieťa, keďže pochybnosť
o otcovstve u nej musela existovať vzhľadom na intímny život s dvoma mužmi. Žalovaný v 2/ rade s
poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho názoru vyslovil názor, nikto nemôže mať prospech z vlastnej

nečinnosti a teda súd môže zaviazať na plnenie ktoréhokoľvek účastníka, ktorý túto situáciu zapríčinil.
Tiež poukázal na to, že nárok voči nemu nemusí byť totožný s tým, čo plnil žalobca, keďže žalovaný v
2/ rade bol v tom čase zamestnaný s príjmom zhruba 500,- eur mesačne, avšak po posúdení všetkých
skutočností týkajúcich sa tohto sporu, je toho názoru, že ak by ho súd zaviazal na plnenie tak vo výške
minimálneho výživného v danom čase. V poslednom bode žalovaný v 2/ rade opätovne poukázal na

vznesenú námietku premlčania, keďže návrh na pripustenie žalovaného v 2/ rade ako účastníka konania
bolpodaný6.3.2020azohľadniacskutočnostisúvisiacespremlčanímopakujúcichsamesačnýchdávok,
podľa jeho názoru si žalobca voči nemu môže uplatňovať svoj nárok len 3 roky spätne, teda od marca
2017.Súdužalovanýv2/radenavrhol,abyžalobuvočinemuzamietolapriznalmunáhradutrovkonania
aj v prípade čiastočného úspechu, keďže žalovaný v 2/ rade konanie nevyvolal a svojim správaním sa

nezapríčinil o vyvolanie tohto konania.

Právny stav22. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ako „zákon o rodine“), plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým detí nie sú
schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (a to zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení).

Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 79 ods. 1 a 2 zákona o rodine kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu
povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

23. Podľa ust. § 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky zákonník“)
občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci
občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona,

ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno
odchýliť.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľaust.§101Občianskehozákonníkapokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Posúdenie veci súdom24. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanej v 1/ rade domáhal zaplatenia sumy 2.862,50 eur
s príslušenstvom a to z dôvodu, že v období od júla 2015 do novembra 2018 prispieval na výživu
maloletého S., ku ktorému súhlasne vyhlásil otcovstvo, avšak v súdnom konaní vedenom tunajším

súdom pod sp. zn. XXPc/X/XXXX vyšlo najavo, že žalobca nie je otcom maloletého S.. Návrhom zo dňa
6.3.2019 žalobca navrhol, aby súd pribral do konania otca maloletého S. určeného v súdnom konaní
tunajšieho súdu pod sp. zn. XPc/XX/XXXX.

25. V záverečnom zhrnutí vo vyjadrení zo dňa 14.2.2021 žalobca uviedol, že v žalobe došlo k zjavnej

chybe písaní a počítaní a preto žiada uhradiť sumu 2.362,50 eur. Súd však poukazuje na obsah žaloby,
kde žalobca uvádza okrem jednotlivých splátok uhradených na bankový účet žalovanej v 1/ rade aj
sumu 300,- eur uhradenú od júla 2015 do decembra 2015 a sumu 50,- eur v mesiaci január. Taktiež
žalobca sumu 2.862,50 eur uvádzal aj v písomnej advokátskej výzve. Súd už vo svojom predbežnom
právnom posúdení uviedol, že z predložených dôkazov má za preukázanú sumu 2.362,50 eur, pričom
právna zástupkyňa žalobcu v záverečnom zhrnutí na pojednávaní dňa 24.8.2020 poukázala, že žalobca

žalovanej v 1/ rade uhradil viac, ako preukazoval, minimálne sumou 500,- eur zaplatených jej na ruku,
o čom však žalobca nemal doklad. Vyjadrenie žalobcu o oprave zjavnej chyby v písaní a počítaní tak
súd vyhodnotil len ako sumár k vykonanému dokazovaniu k skutkovej stránke veci, kde z prehľadov o
transakciách vyplýva prevod z bankového účtu žalobcu na bankový účet žalovanej v 1/ rade v sume
2.362,50 eur v období od 16.2.2016 do 16.11.2018, čomu prispôsobil aj svoj záverečný návrh.

26. Žalovaná v 1/ rade na jednej strane namietala, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uhradiť
plnenie výživného žalobcovi, ktorý ju platil za iného a na strane druhej z dôvodu korektnosti prejavila
záujem uhradiť žalobcovi vyplatené výživné, pretože biologický otec po celú dobu troch rokov ani
nevedel, že je jeho otcom. Neskôr sa žalovaná v 1/ rade vyjadrila tak, že nárok žalobcu je daný výlučne

proti biologickému otcovi a zaviazaním ju touto povinnosťou by došlo k „zdvojeniu“ jej vyživovacej
povinnosti. Žalovaný v 2/ rade vzniesol námietku premlčania voči časti uplatnenému nároku a tiež
namietal, že je v rozpore s dobrými mravmi od neho požadovať úhradu plnenia výživného, ktoré žalobca
uhrádzal žalovanej v 1/ rade a to práve z dôvodu, že danú situáciu nezapríčinil.

27. Ust. § 79 zákona o rodine upravuje práve také prípady, keď vyživovaciu povinnosť plní za povinného
osoba, ktorej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. V danom prípade žalobca, ktorý nie je biologickým
otcom maloletého S., plnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť ako domnelý otec, ktorý súhlasne so
žalovanou v 1/ rade vyhlásil otcovstvo k maloletému S. a až následne v súdnom konaní svoje otcovstvo
zaprel. Súdna prax pripúšťa, že pokiaľ po zapretí otcovstva nedošlo k určeniu otcovstva inému mužovi,

možno nárok na úhradu plnenia výživného, ktoré bolo plnené za iného, uplatniť aj voči matke maloletého
dieťaťa, u ktorej sa koncentruje vyživovacia povinnosť dieťaťa (R 1/1979, rozsudok KS KE sp. zn. XCoP/
XXX/XXXX zo dňa 25.3.2015). V danom prípade žalobca požaduje vrátenie poskytnuté plnenia tak od
matky maloletého dieťaťa, ako aj od otca maloletého dieťaťa, ktorého otcovstvo bolo určené po začatí
tohto konania rozhodnutím súdu vo veci určenia otcovstva.

28. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom primerane s ohľadom
na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s
uznávaným názorom rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje,

aký má byť výkon práva tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne rešpektovanými zásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti (so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti, vzájomnej
úcty, tolerancie, dôvery a pod.) (pozri uznesenie Najvyšší súd SR sp. zn. X Q. XXX/XXXX zo dňa 19. 7.
2011). Pokiaľ sa výkon práva ocitne v rozpore s dobrými mravmi súd takémuto právu s poukazom na §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka právnu ochranu neprizná.

29. V danom prípade je súd toho názoru, že aj keď žalobcovi svedčí právo na úhradu plnenia výživného,
ktoré plnil za iného, jeho výkonu vo vzťahu k žalovaným čiastočne bráni ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Dobré mravy sú zákonným pojmom, avšak nie sú zákonom definované. Obsah
pojmu dobré mravy je dopĺňaný judikatúrou. Vo všeobecnosti sú dobré mravy chápané ako mimoprávne

hodnoty spoločné určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja vnímané ako nespochybniteľné
minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých
mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú
jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmovspoločnosti. Dobré mravy sú tiež vykladané ako pravidlá morálneho charakteru všeobecne platných
v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť
a vzájomné rešpektovanie. Obsah pojmu dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách

morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

30. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu a práve použitie
„nápravného“ prostriedku dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje krajné
riešenie za účelom zaistenia potrebnej väzby medzi normami písaného práva a základnými mravnými

a etickými normami spoločnosti.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase splodenia dieťaťa žalovaná v 1/ rade mala vzťah
so žalovaným v 1/ rade, ale zároveň jej prejavoval citovú náklonnosť aj žalobca. Tieto prejavy žalobcu
sú zrejmé z emailovej komunikácie, kde žalobca žalovanej v 1/ rade prejavuje lásku a žalobca prejavy
náklonnostipredprvýmpohlavnýmstykomajpotvrdil.Súdpretoneuveriltvrdeniamžalobcu,žežalovaná

v 1/ rade si pohlavný styk so žalobcom vyžiadala proti jeho vôli.

32. Súd z vykonaného dokazovania tiež zistil, že v čase pred narodením, ale ani po narodení maloletého
S. žiadni z účastníkov konania nežiadali vykonať testy otcovstva k maloletému S.. Žalovaná v 1/ rade
uisťovala žalovaného v 2/ rade, že otcom maloletého S. nie je, hoci aj žalovaný v 2/ rade nejakú

pochybnosť mal. Žalobca tehotenstvo žalovanej v 1/ rade zobral ako skutočnosť, s ktorou sa musí
vysporiadať, hoci žalovaná v 1/ rade mu tehotenstvo oznámila po prvom pohlavnom styku a zároveň
mal vedomosť aj o vzťahu žalovanej v 1/ rade s iným mužom, čo vyplynulo z mailovej komunikácie, kde
žalobca sa priamo vyjadruje k osobe jej priateľa a označuje ho aj menom G..

33. Súd poukazuje na záver Krajského súdu v Prešove v uznesení sp. zn. XXCoP/XX/XXXX zo dňa
29.10.2019 (rozhodnutie o odvolaní žalobcu v konaní o zapretie otcovstva vedenom tunajším súdom pod
sp. zn. XXPc/X/XXXX), podľa ktorého od žalobcu „ako osoby plne spôsobilej na právne úkony, rozumne
si počínajúcej, bolo možné vyžadovať, aby v tak závažnej otázke postupoval s primeranou dávkou
opatrnosti, predovšetkým za okolnosti, keď k splodeniu dieťaťa malo dôjsť len v dôsledku jedného

pohlavného styku. Bez ohľadu na dôvod súhlasného vyhlásenia žalobcu, odvolací súd uzatvára, že
žalobca si nepočínal s náležitou starostlivosťou a rovnakou mierou tak prispel k vyvolaniu súdneho
konania.“

34. Súd preto aj v danej právnej veci musí konštatovať, že nielen žalobca, ale ani žalovaná v 1/ rade

a ani žalovaný v 2/ rade si nepočínali v otázke rodičovstva k dieťaťu s náležitou starostlivosťou. Súd
zdôrazňuje, že ktorýkoľvek z účastníkov konania rovnakou mierou bol povinný počínať si tak, aby čo
i len najmenšia pochybnosť v určení otcovstva bola včas odstránená, zvlášť keď súčasné vedecké
poznatky vedia zodpovedať túto otázku s 99,99 % pravdepodobnosťou. Podľa názoru súdu, žalobca
sa nemal uspokojiť s oznámením žalovanej v 1/ rade o jej tehotenstve po jedinom pohlavnom styku

a mal postupovať obozretnejšie a starostlivejšie a to bez ohľadu na to, aké silné city v tom čase k
žalovanej v 1/ rade prechovával. Tiež žalovaná v 1/ rade vedomá si svojho sexuálneho života s dvoma
mužmi v rozhodnom období o to viac mala trvať na riadnom preukázaní otcovstva žalobcu opomínajúc
jeho ubezpečovanie a prejavy lásky. Samotný postoj žalovanej po rozhodnutí súdu o zapretí otcovstva
žalobcu nie je spôsobilý zvrátiť stav, ktorý nemusel vôbec nastať, ak by sa otázka otcovstva riešila po

narodení dieťaťa. Súd je tiež toho názoru, že aj žalovaný v 2/ rade s pochybnosťou o možnom jeho
otcovstve nemal sa uspokojiť len s uistením žalovanej v 1/ rade, že nie je otcom.

35. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí v danom prípade v širších súvislostiach s podčiarknutím zásady
nemo turpitudinem suam allegare potest, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného

nepoctivého správania. Podľa názoru súdu je daný prípad špecifický tým, že každý jeden z účastníkov
konania mohol svojim konaním, ak by postupoval rozumne a starostlivo, zabrániť nielen súdnym
konaniam vo veciach rodičovstva, ale aj tomuto súdnemu konaniu. Súd usudzuje, že väčšina členov
spoločnosti by za neslušné označila práve takéto správanie zúčastnených strán, ktoré sa ani len
nepokúsili o vyriešenie otázky rodičovstva a odstránenie všetkých pochybností o otcovstve maloletého

S.. Súd poukazuje, že privedenie dieťaťa na svet je rovnakou zodpovednosťou oboch rodičov a rovnakú
zodpovednosť majú rodičia aj voči dieťaťu, ktoré má právo poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť (článok 7 Dohovoru o právach dieťaťa). Súd tiež dodáva, že celý rad rodinných vzťahov je
založený v prvom rade na normách morálnych a spoločnosťou akceptovaných.36. Súd ďalej zdôrazňuje, že mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť netypické, čo však
nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie. Spravodlivosť musí byť v procese,

ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je
hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale
predovšetkým spravodlivé, preto úlohou súdu je nazerať na zákon aj cez prizmu spravodlivosti.

37. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v danom prípade je správne a spravodlivé, aby sa
každá jedna zúčastnená strana, teda žalobca, žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sa podieľali na
vzniknutej situácii a rovnakou mierou znášali následky svojej nerozvážnej nečinnosti. Preto súd sumu
2.362,50 eur podelil na tri čiastky, pričom žalovanú v 1/ rade s prihliadnutím na jej výslovný prejav uhradiť
prijaté výživné žalobcovi naspäť, čo považovala žalovaná v 1/ rade vzhľadom na vzniknutú situáciu za
korektné, zaviazal na úhradu žalobcovi sumou 787,50 eur. Rovnakou sumou súd zviazal žalovaného v 2/

rade na jej zaplatenie žalobcovi. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, a to vzhľadom na preukázané
správanie žalobcu popísané vyššie v tomto odôvodnení.

38. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným v 2/ rade, súd je toho názoru, že táto nie
je dôvodná, preto na ňu súd neprihliadal. Podľa ust. § 79 ods. 2 zákona o rodine sa právo požadovať

úhradu plneného výživného za niekoho iného premlčuje podľa osobitného predpisu, pričom ďalej
toto ustanovenie odkazuje priamo na ust. § 101 Občianskeho zákonníka upravujúceho všeobecnú
premlčaciu dobu v trvaní troch rokov odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby
na súd. Určenie tohto okamihu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pri zapretí a určení otcovstva
sa začiatok lehoty pre muža, ktorý úspešne zaprel otcovstvo, viaže na právoplatnosť rozsudku o určení

otcovstva (O. XX/XXXX). V danom prípade otcovstvo k maloletému S. bolo určené rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2019 a návrh na pristúpenie žalovaného v 2/ rade do konania
bol podaný dňa 6.3.2020, teda v rámci trojročnej premlčacej doby. Súd sa nestotožňuje s názorom
žalovaného v 2/ rade, že k premlčaniu dochádza podľa jednotlivých opakujúcich sa mesačných dávok
výživného, keďže v danom prípade žalobca si mohol svoj nárok uplatniť voči žalovanému v 2/ rade po

prvý raz až v čase, kedy bolo preukázateľné, že je otcom maloletého S..

39. Žalovaný v 2/ rade tiež namietol, že výška výživného by nemusela byť v rovnakej výške, v akej ju
plnil žalobca vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Z výpovede žalovaného však
vyplynulo, že v rozhodnom období bol zamestnaný s príjmom približne 500,- eur a keďže inú vyživovaciu

povinnosť žalovaný v 2/ rade nemal, je možné sumu 70,- eur mesačne považovať za výživné primerané
k potrebám maloletého dieťaťa vo veku od narodenia po nadobudnutie troch rokov.

K úrokom z omeškania a povolení splátok

40. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

42. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie o právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

43. Ust. § 79 ods. 1 zákona o rodine oprávňuje žalobcu požadovať od osoby, za ktorú plnil vyživovaciu
povinnosť, aj úroky z omeškania. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
z každej jednej platby prevedenej na bankový účet žalovanej v 1/ rade od dňa nasledujúceho po dni jejúhrady. Súd je však toho názoru, že nárok na úrok z omeškania žalobcovi vzniká odo dňa po dni, kedy
sa žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade mohli preukázateľne dozvedieť, že žalobca si od nich nárok
na vrátenie plnenia výživného uplatňuje.

Čo sa týka žalovanej v 1/ rade, žalobca síce preukázal písomnú advokátsku výzvu zo dňa 18.2.2019, v
ktorejžalobcapožiadalžalovanúoúhradudo4.3.2019,avšakžalobcanepreukázal,kedybolatátovýzva
žalovanej v 1/ rade skutočne doručená, keďže už dňa 26.2.2019 (osem dní od vyhotovenia advokátskej
výzvy) žalobca doručil súdu žalobu. Súd je toho názoru, že žalovaná v 1/ rade sa tak preukázateľne

dozvedela o uplatnení nároku žalobcu doručením žaloby dňa 2.4.2019 a preto súd zaviazal žalovanú v
1/ rade na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 787,50 eur od dňa nasledujúceho
po tomto dni, teda od 3.4.2019.

Čo sa týka žalovaného v 2/ rade, žalobca nepreukázal, aby žalovaného v 2/ rade osobitne vyzývala
na dobrovoľné splnenie povinnosti, preto za kvalifikovanú výzvu na dobrovoľné splnenie súd považuje

žalobu s prílohami , ktorá bola žalovanému v 2/ rade doručená dňa 25.3.2020.Preto súd zaviazal
žalovaného v 2/ rade na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 787,50 eur od dňa
nasledujúceho po tomto dni, teda 26.3.2020.

44. Súd v danom prípade tiež vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s

pandémiou nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí nemá pravidelný príjem alebo ho má
v zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, ako aj na
okolnosť, že žalovaná v 1/ rade je slobodná s jednou vyživovacou povinnosťou. Súd považuje preto za
odôvodnené v tejto situácii predĺžiť lehotu na plnenia a umožniť žalovaným povinnosť zaplatenia plniť
formou splátok akceptujúc legitímne očakávanie žalobcu o splnení dlhu v primeranej dobe.

K trovám konania

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému
petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ak mala strana
len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. V prípade vyváženosti úspechu a
neúspechu, pričom postačuje, aby bol pomer úspechu a neúspechu aspoň približne rovnaný, vysloví

súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6MCdo/19/2010).

48. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 2.862,50 eur s príslušenstvom. Žalobca
bol čiastočne úspešný tak voči žalovanej v 1/ rade, ale aj voči žalovanému v 2/ rade a to vo výške 27,51

% voči každému (= 787,50 eur z 2.862,50 eur = 27,51 %). Neúspech žalobcu predstavuje zvyšných
44,98 % (1.287,50 eur z 2.862,50 eur = 44,98 %). Vzhľadom na porovnanie percentuálneho úspechu
žalobcu a žalovaných súd je toho názoru, že úspech a neúspech strán sporu je vyvážený, a teda podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP v takom prípade súd náhradu trov konania nepriznaná žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.