Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. september 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201726
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121201726.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava-Ružinov, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, IČO: 37927795, so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: U. W., D..: XX.XX.XXXX, N. O. XX,
XXX XX O. o zaplatenie 5358,19 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 26.02.2021 sa žalobca Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca

spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 5358,19 € s
príslušenstvom.
1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že medzi CFH ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom bola dňa 14.06.2017 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 10000 €, z ktorého bola do podania žaloby vrátená suma
6792,21. Keďže žalovaný svoj záväzok splácať úver neplnil riadne a včas, žalobca dňa 19.07.2018 úver
predčasne zosplatnil.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.09.2021, pričom z listín tvoriacich súdny spis
zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 14.06.2017 bola medzi CFH a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere. Podľa tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver 10000,00

€ s nasledujúcimi parametrami:
- RPMN 16,90%,
- splatnosť prvej splátky 20.07.2017,
- splatnosť ďalších splátok 20. dňa v mesiaci,
- termín konečnej splatnosti 20.06.2027,
- ročná úroková sadzba 16,90%,
- splátka 165,01 €,

- počet splátok 120,
- priemerná RPMN 09,68%,
- celkové náklady spotrebiteľa 9801,20 €,
- celková čiastka 19801,20 €.3.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Predžalobnú upomienku“ zo dňa 26.05.2018 (+ doručenku)
adresovanú žalovanému, ktorou je tento vyzývaný k okamžitej úhrade omeškanej sumy 510,39 € s
upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru ako aj „Oznámenie o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru“ zo dňa 21.07.2018 bez preukazu o doručení žalovanému.

4. Výzvou zo dňa 08.04.2021 požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní
O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
O špecifikoval uplatnenú pohľadávku na istinu, úroky a poplatky,

O preukázal doručenie vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovanému.
4.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 30.04.2021, v ktorom uviedol, že pri skúmaní bonity
žalovanéhopostupovalnasledujúco:priemernýpríjemžiadateľa-917€,existujúceúvery-463€,životné
minimum - 198,09 €, disponibilný príjem - 255,91 €, splátka novoposkytovaného úveru - 170,13 €. Súdu
zaslal Report zo Sociálnej poisťovne, podľa ktorého vymeriavací základ žalovaného bol 917 €. Rovnako
súdu zaslal Výpis z registra klientskych informácií, podľa ktorého žalovaný už mal úvery cca 7300 € s

mesačnou splátkou 463 €.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.-Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods.16 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.
Podľa § 7 ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z. - Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to,
že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 7 ods.20 zákona č. 129/2010 Z.z. - Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

6. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného

plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského

soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:

Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
6.1. Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně
také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvencev podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení
úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli

poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho
§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet
spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích
dlužníků.
6.2. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity
spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010
Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s

kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za
sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok
môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný

argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových
hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať

úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa
obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať
úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou

alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity
spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.
6.3. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť

preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé v každom

prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané
a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný
charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú
situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov
preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie

informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené
vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.
6.4. V zmluve je uvedené, že žalovaný je zamestnanec s čistým mesačným príjmom 917 €. Z toho
mesačného príjmu vychádzal aj žalobca. Podľa predložených výplatných pások za mesiace 3/2017 a
4/2017 je priemerný príjem až 999 €.

Príjmová stránka je však iba jednou z dvoch stránok domáceho rozpočtu. Druhou stránkou je jej
výdavková časť. CFH a.s. skúmanie výdavkovej časti nahrádzal bez ďalšieho životným minimom o čom
má súd vedomosti z množstva ďalších konaní (pričom najviac nesplácaných úverov je práve od CFH
a.s.).To,žeživotnéminimumniejeukazovateľomdostatočnýmvyplývaajznásledneprijatéhoOpatrenia
NBS č. 10/2017 zo 14.11.2017, ktoré výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa určuje minimálne vo výške životného minima zvýšeného o 20% a neskôr o 40% rozdielu
medzi výškou čistého príjmu spotrebiteľa a výškou životného minima.
Riadne neskúmanie výdavkov žalovaného (ale iba alibistické odvolanie sa na životné minimum),
tak súd považuje za porušenie povinnosti odbornej starostlivosti vedúce k nemožnosti predčasnéhozosplatnenia úveru ale vzhľadom na príjem žalovaného nie za porušenie hrubé, vedúce k bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Žalovanej tak zostalo zachované právo na platenie úveru v splátkach v zmysle
amortizačnej tabuľky.

Na to, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo bol žalobca upozornený uznesením
č.k. 9C.s.p./34/2021 - 98 zo dňa 09.09.2021 (doručené 15.09.2021), ktorým súd návrh na zmenu
žalobcu zamietol práve pre neplatné predčasné zosplatnenie úveru a teda pre nemožnosť postúpenia
pohľadávky z neho.

7. Žalobca by tak mal nárok na vrátenie rozdielu medzi sumou splatnou ku dňu rozhodovania súdu a
sumou už zaplatenou.

8. Podľa § 216 C.s.p.
(1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8.1. Citované ustanovenie znamená, že súd je viazaný nielen konečnou sumou požadovanou žalobcom
ale aj jej jednotlivými zložkami. V podaní zo dňa 30.04.2021 žalobca uviedol, že jeho pohľadávka
predstavuje istinu - 4936,99 € (istina 5063,01 € už bola uhradená) a náklady na vymáhanie pohľadávky
- 421,20 €.

8.2. Podľa amortizačnej tabuľky (č.l. 15,16) mala byť ku dňu rozhodnutia súdu zaplatená istina 2497,99
€. Keďže táto istina podľa tvrdenia žalobcu zaplatená bola, nie je žiadna istina dlžná a žaloba tak musela
byť zamietnutá.
8.3. Náklady na vymáhanie pohľadávky žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval a vzhľadom na
neexistujúci dlh na istine nemali byť ani vynakladané.

9. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
9.1. Žalovanému v konaní úspešnému trovy konania nevznikli a preto mu súd nárok na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.