Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Behranová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/85/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514203169
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2514203169.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej v spore žalobcov: 1. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/X, XXX XX G., 2. Mgr. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, XXX XX G., 3. JUDr. P. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXXX/X, XXX XX G., 4. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX
XX G., 5. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX C. L. E., 6. Mgr. S. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX J. a 7. Ing. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX J., všetci
žalobcovia zastúpení advokátom Mgr. Petrom Studeným, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany,
proti žalovanej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXA, XXX XX G., zastúpená Advokátskou
kanceláriou MOJŽIŠ a partneri, s. r. o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, o
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi a o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/21/2014-221 zo dňa 21. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobu
v časti uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti v katastrálnom území G. zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálnym
odborom, ako pozemok na parcele registra "C" č. 9444 o výmere 323m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, a pozemok parcela registra "C" č. 9445/1 o výmere 177m2, druh pozemku záhrady,
a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXXX, postavená na parcele registra "C" č. 9444, na ulici Vysoká
3073/9, Piešťany z a m i e t a .

III. Súvisiaci výrok III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací súd m e n í tak, že
žalobcovia v 1. až 7. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po poručiteľovi v celom rozsahu.

IV. Žalobcovia v 1. až 7. rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi (výrok I.) v celom rozsahu.

V. Žalovaná má voči žalobcom v 1. až 7. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania o vypratanie nehnuteľnosti (výrok II.) v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa
v katastrálnom území G., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, ako pozemok na parcele registra "C" č. 9444 o
výmere 323 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a pozemok na parcele registra "C" č.

9445/1 o výmere 177 m2, druh pozemku záhrady, a stavba (rodinný dom) súpisné číslo XXXX, postavená
na parcele registra "C" č. 9444, patria do dedičstva po poručiteľovi I. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom v G., E. XXXX/X, G., zomrelom XX.XX.XXXX. Výrokom II. bola žalovanej uložená povinnosť
vypratať vyššie opísané nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. bol priznaný
žalobcom v 1. až 7. rade voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 137 písm. c),
§ 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1, § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok
(v ďalšom texte „C. s. p.“), § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(v ďalšom texte „Občiansky zákonník“).

1.2 Súd prvej inštancie po skonštatovaní, že žalobcovia v 1. až 7. rade (ďalej len „žalobcovia“) preukázali
svoj naliehavý právny záujem na predmetnom určení v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C. s. p.
vykonal dokazovanie za účelom preskúmania právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 06.03.2014,
na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckych práv poručiteľa I. D., zomr. XX.XX.XXXX k predmetným
nehnuteľnostiam na žalovanú. Zo znaleckého posudku č. 10/2015 vyhotovenom súdom ustanovenou
znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Monikou Gregorovou v
konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony I. D., ktorý však v priebehu konania zomrel (dňa
21.03.2015), mal súd jednoznačne a nepochybne preukázané, že nebohý I. D. trpel duševnou chorobou,
a to demenciou Alzheimerovej choroby, organickým psychosyndrómom a paranoidno-halucinatórnym
syndrómom v rámci demencie, ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek právny úkon týkajúci sa
spravovania financií, majetku a uzatvárania zmlúv, predmetom ktorých je majetkové plnenie. Súd prvej
inštancie tak konštatoval, že nebohý I. D. nebol dostatočne spôsobilý na právne úkony, z čoho vyplýva,
že darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi nebohým I. D. a žalovanou nemožno považovať za platnú a
skutočnosť, že nebohý I. D. konal v dôsledku duševnej poruchy, je dôvodom absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebohý I. D.
nekonal vážne a slobodne, pretože pod vplyvom duševnej choroby, nemohol konať ani slobodne a
vážne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil právny úkon - predmetnú darovaciu ako
neplatný platný úkon podľa § 37 ods. 1 aj § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej
inštancie aj z hľadiska ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka možno dospieť k záveru o neplatnosti
darovacej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie mal za
preukázané, že žalovaná mala vedomosť o zdravotnom stave jej otca I. D., čo vyplýva z jej výpovede,
keď uviedla, že vedela o psychických problémoch jej otca, ktoré začali po smrti jej matky, ktorá zomrela
XX.XX.XXXX. O otca sa osobne starala, bola s ním v pravidelnom kontakte, dávala mu predpisovať
lieky u neurológa, všeobecného lekára i psychiatra. Žalovaná požiadala príslušný Úrad sociálnych
vecí a rodiny o opatrovateľský príspevok, pričom v rámci správneho konania bola povinná príslušnému
orgánu predkladať dokumentáciu potrebnú pre priznanie jej nároku na peňažné príspevky v súvislosti so
starostlivosťou o I. D.. MUDr. X. (psychiater) v správe pre potreby sociálneho odboru zo dňa 21.02.2014
opísal zdravotný stav I. D. a stanovil diagnózu Organický psychosyndróm, Organická schizoformná
porucha. Z lekárskej správy MUDr. T. (neurológa) zo dňa 18.02.2014, ktorá je súčasťou spisu Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany č. PN2/OPPNKAPČ/SOC/2014/33492 vyplýva diagnóza I. D.,
a to Dementný syndróm, poruchy pamäte v.s. pri M. Alzheimeri, pričom stav je trvalý, progresívny.
Žalovaná teda mala preukázateľne vedomosť o zdravotnom stave svojho otca, napriek tomu uzatvorila
dňa 06.03.2014 darovaciu zmluvu, o čom svojich súrodencov neinformovala. Rovnako jej vedomosť o
zdravotnom stave I. D. preukazuje i konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony I. D. vedené
na súde prvej inštancie pod sp.zn. 13Ps/13/2014, pretože bola účastníčkou tohto konania, okrem toho
bola prítomná aj pri vyšetrovaní I. D. znalkyňou MUDr. Monikou Gregorovou v jeho domácnosti, mala
vedomosť aj o znaleckom posudku vypracovanom MUDr. Monikou Gregorovou v konaní vedenom
súdom prvej inštancie pod sp. zn. 13Ps/13/2014 a napokon žiadala i príslušný Úrad sociálnych vecí
a rodiny o opatrovateľský príspevok, pričom v rámci správneho konania bola povinná príslušnému
orgánu predkladať dokumentáciu potrebnú pre priznanie jej nároku na peňažné príspevky v súvislosti
so starostlivosťou o I. D..

1.3 Súd prvej inštancie vyhodnotil predmetnú darovaciu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon od
samotného začiatku, ktorý nemôže mať žiadne právne účinky, žalobe preto výrokom I. vyhovel v časti
určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi I. D., ktorý zomrel XX.XX.XXXX.

1.4 Vo vzťahu k výroku I. súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalovanej predmetnú nehnuteľnosť
vypratať. Ako vyplynulo z výsluchu žalovanej, žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva, užíva ju v
stave, ako jej ju I. D. zanechal, s výnimkou vymenenej vane, okien a vchodových dverí. O nehnuteľnosť
(dom aj záhradu) je potrebné sa starať, vetrať. Súd prvej inštancie preto vo výroku II. tohto rozsudku
uložil žalovanej povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.5 V priebehu konania žalovaná navrhla výsluch svedkov: mjr. Mgr. C. J., G. C. a JUDr. S. T.,
ktorí sa mali vyjadriť k správaniu, vystupovaniu a komunikácii nebohého I. D., hlavne k prejavu jeho
vôle v súvislosti s právnym úkonom, ktorý je predmetom konania. Mjr. Mgr. C. J. je vyšetrovateľka
a nebohého I. D. vypočúvala. Podľa žalovanej - pokiaľ by dospela k záveru, že I. D. trpí duševnou
poruchou, nevydala by rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia. G. C. je pracovníčka notárskeho
úradu, ktorá overovala podpis I. D. na darovacej zmluve a pokiaľ by mala pochybnosť o tom, že I. D.
nevedel, čo podpisuje, resp. konal v duševnej poruche, jeho podpis by neoverila. JUDr. S. T. vypracoval
darovaciu zmluvu. Podľa súdu prvej inštancie navrhnutí svedkovia nedisponujú odbornými vedomosťami
ani znalosťami vo vzťahu k duševnému stavu nebohého I. D., preto by sa nedokázali adekvátne vyjadriť
k jeho zdravotnému stavu a už vôbec by nedokázali posúdiť duševný stav nebohého I. D.. S odstupom
času (6 rokov) je pravdepodobné, že by si na konkrétne okolnosti ani nedokázali spomenúť, preto súd
návrh žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov zamietol ako nedôvodný,
nehospodárny, nadbytočný a neefektívny, nesúvisiaci s potrebou posúdenia odbornej otázky vo vzťahu
k zdravotnému stavu nebohého I. D. v čase uzatvárania darovacej zmluvy.

1.6 Žalovaná poukázala na nepoužiteľnosť znaleckého posudku č. 10/2015, vypracovaného znalkyňou
MUDr. Monikou Gregorovou a poprela jeho pravdivosť, pričom bolo jej procesnou povinnosťou
predložiť hodnovernú listinu, ktorou by preukázala svoje tvrdenia vo vzťahu k nesprávnosti znaleckého
posudku. Žalovaná síce tvrdila, že súdu predloží súkromný znalecký posudok, avšak v rámci zákonnej
koncentrácie konania k tomu nedošlo a nepodarilo sa jej teda poprieť hodnovernosť a pravdivosť tohto
pre konanie významného listinného dôkazu. Súd prvej inštancie tak skonštatoval, že žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia týkajúceho sa pravosti znaleckého posudku č. 10/2015
MUDr. Moniky Gregorovej.

1.7 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty (k tomu poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09). S
poukazom na uvedené súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné reagovať na ostatnú argumentáciu
žalovanej, ktorú nepovažoval za podstatnú a v danej veci relevantnú.

1.8 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním
žalovaná.

2.1 Odvolanie proti výroku I. odôvodnila poukazom na odvolacie dôvody zakotvené v ustanovení §
365 ods. 1 písm. d) a f) C. s. p.. V dôvodoch odvolania žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie ako
predbežnú otázku riešil platnosť darovacej zmluvy ako právneho úkonu vykonaného I. D. so zreteľom
na jeho zdravotný stav. Je nesporné, že na posúdenie zdravotného stavu sú nevyhnutné odborné a
vedecké znalosti. Odborné vyjadrenie podľa § 206 C. s. p. v konaní nebolo ako dôkaz zabezpečené
a použité a v tomto prípade by ani nebolo postačujúce. Súd prvej inštancie ako dôkaz použil znalecký
posudok z pripojeného spisu, teda vyhotovený v inom konaní, ktoré bolo zastavené pred tým, ako bol
v predmetnom inom konaní posudok oboznámený ako dôkaz, bez možnosti vyjadrenia sa k nemu,
bez jeho preskúmania, bez výsluchu znalca. Žalovaná namietala procesné pochybenie súdu prvej
inštancie v tom, že predmetný znalecký posudok nebol v konaní zadovážený postupom podľa § 207 a
§ 208 C. s. p., teda bol použitý ako listinný dôkaz, čo aj samotný súd prvej inštancie konštatoval
v odôvodnení rozsudku. Tým však nie je splnená požiadavka znaleckého dokazovania, nutná pre

posúdenie zdravotného stavu I. D., čo je základom pre samotné rozhodnutie vo veci. Podľa žalovanej
v konaní nebola preukázaná psychická porucha I. D., ktorá mala znemožniť platné uzavretie darovacej
zmluvy, nebola preukázaná zákonným spôsobom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Duševnú poruchu ako dôvod neplatnosti darovacej zmluvy uvádzali žalobcovia, teda oni mali dôkazné
bremeno túto duševnú poruchu preukázať v konaní a to sa nestalo. Prenesenie dôkazného bremena
na žalovanú (nepreukázanie neplatnosti predmetného znaleckého posudku) nemá oporu v zákone. Za
ďalší dôvod neplatnosti darovacej zmluvy uviedli žalobcovia jej rozpor s dobrými mravmi, avšak túto
skutočnosť uviedli až v priebehu konania. Podľa žalovanej zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
darovacia zmluva nie je v žiadnom rozpore s dobrými mravmi, práve naopak, I. D. obdaroval žalovanú
ako jediné zo svojich detí, ktoré mu poskytovalo potrebnú starostlivosť a opateru v starobe a chorobe. Za
konanie v rozpore s dobrými mravmi treba považovať konanie žalobcov, ktorí I. D. neposkytli potrebnú
pomoc. V rozpore s dobrými mravmi je samotná žaloba, pretože je prejavom chamtivosti, zištnosti a
závisti žalobcov, okrem ich nespokojnosti s tým, ako I. D. naložil so svojimi nehnuteľnosťami, že ich
previedol do vlastníctva toho, kto si ich zaslúžil. Údajný rozpor darovacej zmluvy nemá žiadny skutkový
ani právny podklad.

2.2. Odvolanie proti napadnutému výroku II. žalovaná odôvodnila poukazom na odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p., keď uviedla, že predmetný výrok je absurdný a to isté platí aj o
jeho odôvodnení. Žalobcovia pri podaní žaloby preukázali výlučné vlastníctvo žalovanej k predmetným
nehnuteľnostiam, nepreukázali pritom žiadne ich existujúce právo k týmto nehnuteľnostiam. Žiadny zo
žalobcov teda nemal v čase podania žaloby aktívnu legitimáciu na to, aby sa domáhal voči žalovanej
vypratania jej nehnuteľností. Žiadny zo žalobcov nenadobudol žiadne právo k nehnuteľnostiam, ktoré
by ho aktívne legitimovalo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. Ďalšia absurdita spočíva v tom,
že aj žalovaná je dedičkou po I. D., teda má rovnaké právne postavenie vo vzťahu k nemu a k
nehnuteľnostiam ako žalobcovia. V čase vyhlásenia rozsudku nebol výrok I. právoplatný, a preto
neobstojí ani odôvodnenie súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k výroku I. bolo potrebné rozhodnúť
aj o povinnosti žalovanej predmetnú nehnuteľnosť vypratať. Výrok o vyprataní nemá žiadny zákonný
podklad, ignoruje základné zásady právnej úpravy vlastníckeho práva, je v rozpore so zákonom a je
evidentne nezákonný.

2.3 Žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
a žalovanej prizná náhradu trov v plnej výške.

3. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že žalovaná v odvolaní neuviedla
žiadne nové a relevantné argumenty ani podklady, iba uviedla opakujúce sa tvrdenia, ktoré sú zmätočné
a nepreukázané. Žalobcovia sa v plnej miere stotožňujú s napadnutým rozsudkom, ako aj názormi
uvedenými v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie správne dospel ku skutkovým zisteniam a
správne právne vec posúdil. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie ako dôkaz
použil znalecký posudok z pripojeného spisu, teda vyhotovený v inom konaní a namietala procesné
pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že predmetný posudok nebol v konaní zabezpečený
postupom podľa § 207 a § 208 C. s. p.. S uvedeným názorom nie je možné súhlasiť, jedná sa o nesprávny
výklad procesných noriem a ich účelové vykladanie v prospech žalovanej. Predmetom tohto konania je
určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po I. D.. Skutočnosť, že súd prvej inštancie ako
predbežnú otázku riešil platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu darovacej zmluvy uzavretej medzi
žalovanou a I. D., a teda následne neplatnosť darovacej zmluvy aj z dôvodu nespôsobilosti subjektu
zmluvy na právne úkony a z dôvodu konania subjektu zmluvy v duševnej poruche neznamená, že bolo
nevyhnutné v tomto súdnom konaní nariadiť znalecké dokazovanie v zmysle § 207 a § 208 C. s. p. V
tomto súdnom konaní nebolo predmetom rozhodovania o spôsobilosti I. D. na právne úkony, rozhodnutie
teda nezávisí od posúdenia skutočností, na ktoré je treba odborné a vedecké poznatky. Na preukázanie
neplatnosti darovacej zmluvy resp. konanie I. D. v duševnej poruche ako osoby nespôsobilej na
právne úkony je postačujúce vykonať dôkazy listinné, výsluchy a ostatné bez nariadenia samotného
znaleckého dokazovania. Žalobcovia predložili znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný nezávislým
znalcom pribratým súdom v inom súdnom konaní. Z predloženého Znaleckého posudku č. 10/2015 zo
dňa 13.03.2015 vypracovaného nezávislým znalcom MUDr. Monikou Gregoľovou, ktorá bola ako znalec
pribratá do konania súdom v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony I. D. (konanie
vedené na okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 13Ps/13/2014) vyplynulo, že v roku 2012 nebol I. D.
spôsobilý vykonať právne úkony, predovšetkým čo sa týka spravovania financií, majetku, uzatvárania
zmlúv, predmetom ktorých je majetkové plnenie. V zmysle vyššie uvedeného bola duševná choroba a

nespôsobilosť I. D. vykonať niektoré právne úkony preukázaná zákonným spôsobom. Podľa žalobcov
je jednoznačne preukázané, že žalovaná využila nepriaznivý zdravotný stav I. D. a jeho duševnú
chorobu pre získanie vlastného majetkového prospechu na úkor ostatných súrodencov. Žalovaná v
bode 2 odvolania uviedla viaceré argumenty, kvôli ktorým podala odvolanie voči výroku II. rozsudku. S
argumentmi, názormi a konštatovaniami žalovanej uvedenej v tomto bode nesúhlasia a tieto v celom
rozsahu popierajú. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností na žalovanú, toto sa
však udialo až po podvodnom konaní žalovanej na základe neplatnej darovacej zmluvy s konaním v
rozpore s dobrými mravmi, nezákonne a ľsťou, teda jej skutočné vlastníctvo neprináleží.

3.1 Podľa žalobcov bola žaloba podaná dôvodne, napadnuté rozhodnutie považujú za správne a
spravodlivé, a preto navrhli odvolaciemu súdu, aby v celom rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok a
zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

4. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že žalobcovia vo svojom vyjadrení vyčítajú žalovanej účelovosť
a vykonštruovanosť jej tvrdení v odvolaní. Skutočnosť je taká, že práve tvrdenia žalobcov sú účelové a
vykonštruované. Žalobcovia si vyberajú z postupu a záverov súdu prvej inštancie iba to, čo im vyhovuje.
Účelovosť tvrdení žalobcov zachádza až do takej krajnosti, že si sami protirečia. Žalobcovia spochybňujú
dedičskú spôsobilosť žalovanej z dôvodu, že sa mala dopustiť zavrhnutiahodného konania proti prejavu
poslednej vôle I. D.. Podľa žalobcov každý právny úkon I. D. by bol neplatný, teda aj prejav jeho poslednej
vôle. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto aj ostatné tvrdenia žalobcov ako
neoprávnenosť užívania nehnuteľnosti žalovanou, hlavne však aktívna legitimácia žalobcov, sú účelové
a vykonštruované absurdné nezmysly. Žalovaná uzavrela, že na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu
a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej
prizná náhradu trov v plnej výške.

5. Žalobcovia v odvolacej duplike poukázali na to, že žalovaná neuviedla žiadne nové a relevantné
argumenty ani podklady, neuviedla ani žiadne tvrdenia, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Žalovaná sa snaží pretočiť vyjadrenia žalobcov, tieto skresľuje a účelovo nelogicky spája.
Žalobcovia sa naďalej stotožňujú s rozhodnutím a závermi súdu prvej inštancie vyjadrené v rozsudku
a považujú ho za správny a spravodlivý, odzrkadľujúci v celom rozsahu správne zistený a ustálený
skutkový a procesný stav. Žalovaná vo svojom vyjadrení tvrdila, že žalobcovia tvrdenia ohľadne
spôsobilosti I. D. považujú za právoplatne a nezvratne preukázané skutočnosti, čo by v trestnom konaní
znamenalo porušenie zásady prezumpcie neviny. Takéto tvrdenie žalovanej je skreslené. Žalobcovia
uvedené skutočnosti považujú za preukázané, čo nie je v rozpore so žiadnym platným právnym
predpisom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že I. D. po celý jeho život chcel, aby jeho majetok
bol po jeho smrti rozdelený medzi všetky jeho deti rovným dielom, túto jeho poslednú vôľu prejavoval
počas dlhých rokov, a teda aj počas dlhej doby pred tým, ako sa stal nespôsobilým na uskutočňovanie
niektorých právnych úkonov. Na základe uvedených skutočností navrhli, aby odvolací súd v celom
rozsahu potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom náhradu trov odvolacieho
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobcovia po jej zmene
pripustenej súdom prvej inštancie domáhali voči žalovanej určenia, že vyššie opísané nehnuteľnosti

patria do dedičstva po nebohom I. D., zomrelom XX.XX.XXXX a súčasne sa domáhali voči žalovanej
vypratania opísaných nehnuteľností.

8. Predmetom odvolacieho konania je v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými žalovanou preskúmať
správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel, keď výrokom I. určil, že
vyššie opísané nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi I. D. a výrokom II. uložil žalovanej
opísané nehnuteľnosti vypratať do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súvisiacim výrokom III.
priznal žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná napadla
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolací súd sa preto zameral na preskúmanie dôvodnosti týchto námietok.

K napadnutému výroku I. o určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom I. D.:

9. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že vzhľadom k prvému žalobnému návrhu - určovacej žalobe,
súd prvej inštancie postupoval správne, keď skúmal, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v zmysle ustanovenia § 137 C. s. p. Vychádzal pri tom z tvrdenia žalobcov, že
predmetná žaloba má preventívny charakter, pretože vnesie istotu do neistých vlastníckych vzťahov.
Následne dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle §
137 písm. c) C. s. p. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení, či tento záujem jestvuje, túto skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti,
platí to ako pre prvoinštančný súd, tak aj pre súd odvolací. Z uvedeného dôvodu naliehavý právny
záujem žalobcov na určení skúmal aj odvolací súd. V preskúmavanom konaní je žalovaná zapísaná ako
vlastníčka predmetných nehnuteľností, pričom žalobcovia tvrdia, že predmetné nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohom I. D., ktorého sú zákonnými dedičmi.

10. Podľa § 137 písm. c) C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie práva je žalobný
návrh, ktorý požaduje, aby súd určil aktuálny právny stav ku dňu vyhlásenia rozsudku. V predmetnej
veci ide o určenie, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým je žalovaná zapísaná na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie G. ako ich vlastníčka, patria do dedičstva po nebohom I. D.. Nebohý I.
D. bol otcom, resp. starým otcom žalobcov, žalobcovia sú jeho zákonnými dedičmi. Z tejto skutočnosti
vyplýva naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení v zmysle citovaného ustanovenia §
137 písm. c) C. s. p., pretože žalobcovia sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
nebohom I. D., ktorého sú jeho zákonnými dedičmi (ide teda o aktuálny právny stav) a v prípade úspechu
predmetnej určovacej žaloby môžu požiadať o prejednanie dedičstva, ktoré podľa ich tvrdenia pozostáva
aj z predmetných nehnuteľností a ktoré ešte vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam prejednané nebolo.

12. Odvolací súd tak súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na žalobným návrhom uplatnenom určení.

13. Žalovaná napadla výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že konanie pred súdom prvej
inštancie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu
žalovaná označila skutočnosť, že súd prvej inštancie ako dôkaz použil znalecký posudok vyhotovený v
inom konaní, a tento znalecký posudok nebol zadovážený postupom podľa § 207 a § 208 C. s. p.. Nie
je tým splnená požiadavka znaleckého dokazovania, nutná pre posúdenie zdravotného stavu I. D., čo
je základom pre samotné rozhodnutie vo veci.

14. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je akékoľvek pochybenie
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, vymenované v
ustanovení § 365 ods. 1, 2 C. s. p., podstatné však je, aby takéto pochybenie bolo tej intenzity, že malo
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní vychádzal aj z dôkazného prostriedku - listiny, ktorá bola ako znalecký posudok č. 10/2015
vyhotovená na základe rozhodnutia súdu súdnou znalkyňou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria MUDr. Monikou Gregorovou v konaní o obmedzení spôsobilosti I. D. na právne úkony.
Konanie o obmedzení spôsobilosti I. D. na právne úkony prebiehalo pred Okresným súdom Piešťany
na základe návrhu jeho detí, resp. vnučiek zo dňa 28.05.2014, spisový materiál, vedený pod sp. zn.
13Ps/13/2014 bol pripojený k predmetnej preskúmavanej veci. Konanie bolo zastavené uznesením zo
dňa 29.07.2016, č.k.13Ps/13/2014-92 z dôvodu úmrtia I. D. dňa XX.XX.XXXX. V preskúmavanom konaní
o určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom I. D., predložili uvedený znalecký
posudok žalobcovia podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.07.2015.

16. Podľa § 187 ods. 1 C. s. p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

17. Podľa § 187 ods. 2 C. s. p., dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

18. Podľa § 206 C. s. p., ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd
na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

19. Podľa § 207 ods. 1 C. s. p., ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

20. Podľa § 209 ods. 1 C. s. p., súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

21. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

22. Podľa § 191 ods. 2 C. s. p., vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

23. Ako je vyššie uvedené, znalecký posudok č. 10/2015 vyhotovia znalkyňa v odbore zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Monika Gregorová v konaní o obmedzení spôsobilosti I. D. na
právne úkony. Nešlo teda o znalecký posudok nariadený v predmetnom konaní súdom prvej inštancie
postupom podľa § 207 a 208 C. s. p., ani o súkromný znalecký posudok predložený stranou v konaní
postupom podľa § 209 C. s. p. Nešlo ani o odborné vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 206 C. s.
p. Išlo o dôkazný prostriedok vo forme listiny, čo napokon súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval. S touto listinou boli strany sporu oboznámené a mali možnosť sa k nej vyjadriť.
Z obsahu spisu vyplýva, že aj žalovaná bola s uvedenou listinou oboznámená, pretože sa k nej vyjadrila
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.04.2018
a tiež na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 20.11.2018. Pokiaľ žalovaná namietala, že
znalecký posudok nebol v konaní zadovážený postupom podľa § 207 a 208 C. s. p. a bol použitý len
ako listinný dôkaz, čím nebola splnená požiadavka znaleckého dokazovania zdravotného stavu I. D.,
odvolací súd konštatuje, že znalecké dokazovanie - ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 207 ods. 1
C. s. p. je možné v konaní nariadiť len na návrh sporovej strany. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci
vyplýva, že žalovaná nenavrhla súdu prvej inštancie nariadenie znaleckého dokazovania, nepredložila
ani súkromný znalecký posudok, napriek tomu, že v priebehu konania uviedla, že súkromný znalecký
posudok predloží.

24. Podľa Čl. 15 C. s. p. žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

25. S poukazom na citované ustanovenie Čl. 15 C. s. p. nie je namieste námietka žalovanej, že znalecký
posudok nebol v konaní zadovážený postupom podľa § 207 a 208 C. s. p. a bol použitý len ako listinný

dôkaz. Pri hodnotení dôkazov súd zvažuje dôležitosť jednotlivých dôkazov z hľadiska ich významu
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, pričom znalecký posudok nemá vyššiu právnu silu, ako iná
listina, ktorá je nositeľom informácií - dôkazu významného pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
postupoval v súlade s citovanými ustanovenia § 191 ods. 1, 2 a Čl. 15 C. s. p., keď pri posudzovaní
pre rozhodnutie dôležitej predbežnej otázky - platnosti darovacej zmluvy zo dňa 06.03.2014 uzatvorenej
medzi I. D. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou vyhodnotil listinu predloženú žalobcami - znalecký
posudok č. 10/2015 - ako hodnoverný a pravdivý dôkazný prostriedok, z ktorého v súvislosti s ďalšími
dôkazmi vykonanými v konaní mal za jednoznačne a nepochybne preukázané, že nebohý I. D. trpel
duševnou chorobou, ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek právny úkon. Odvolací súd sa s touto
argumentáciou súdu prvej inštancie stotožňuje. Žalovaná žiadnym procesnou normou predpokladaným
spôsobom nevyvrátila vierohodnosť uvedenej listiny, nepredložila dôkazné prostriedky, z ktorých by bol
získaný dôkaz popierajúci pravdivosť záverov uvedenej listiny.

26. Žalovaná napadla výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie aj z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali spočívať v tom, že súd
prvej inštancie považoval za ďalší dôvod neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy jej rozpor s dobrými
mravmi.

27. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

28. Odvolací súd poukazuje na svoju vyššie uvedenú argumentáciu, keď sa stotožnil so skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie a jeho závermi o tom, že nebohý I. D. trpel duševnou chorobou,
ktorá ho robila neschopným na akýkoľvek právny úkon, darovacia zmluva zo dňa 06.03.2014 uzatvorená
medzi I. D. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou je preto absolútne neplatným právnym úkonom
v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktorý súd prvej inštancie odkázal.
Posudzovanie darovacej zmluvy z hľadiska jej rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je preto právne bez významu.

29. Odvolacie námietky žalovanej vo vzťahu k napadnutému výroku I. odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené vyhodnotil ako nedôvodné.

30. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalovanej vo vzťahu k napadnutému výroku I. sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
preto v tejto časti v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

K napadnutému výroku II. o povinnosti žalovanej vypratať predmetné nehnuteľnosti:

32. Žalovaná napadla výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila tým, že žalobcovia preukázali výlučné
vlastníctvo žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, nepreukázali pritom žiadne ich existujúce právo
k týmto nehnuteľnostiam, teda žalobcovia nemali v čase podania žaloby aktívnu legitimáciu domáhať
sa vypratania žalovanej z nehnuteľností.

33. Súd prvej inštancie odôvodnil napadnutý výrok II. tým, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva,
užíva ju v stave, ako jej ju I. D. zanechal, vo vzťahu k výroku I. preto bolo potrebné rozhodnúť o povinnosti
žalovanej predmetnú nehnuteľnosť vypratať.

34. Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový
stav súd

a) neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
b) aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
c) obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
d) správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

35. K odvolacej námietke žalovanej smerujúcej k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov vo vzťahu k napadnutému výroku II. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav, keď konštatoval, že žalovaná v predmetnej nehnuteľnosti býva, pričom je na liste
vlastníctva č. XXXX zapísaná ako vlastníčka týchto nehnuteľností.

36. Súd prvej inštancie však v procese rozhodovania o povinnosti žalovanej vypratať predmetné
nehnuteľnosti nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu - ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorú síce výslovne v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ale z kontextu odôvodnenia je
zrejmé, že z tejto právnej normy vychádzal.

37. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

38. Základným predpokladom úspechu žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je preukázanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Z obsahu spisu - listu vlastníctva č. č. XXXX vyplýva, že ako vlastníčka
predmetných nehnuteľností je zapísaná žalovaná. Žalobcovia teda nie sú nositeľmi práva, ktoré
by ich oprávňovalo domáhať sa voči žalovanej vypratania nehnuteľnosti - nemajú preto v spore
aktívnu legitimáciu. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie aj odvolací súd prejudiciálne zhodne
skonštatovali, že darovacia zmluva zo dňa 06.03.2014 uzatvorená medzi I. D. ako darcom a žalovanou
ako obdarovanou, na základe ktorej bola žalovaná zapísaná na list vlastníctva ako vlastníčka je neplatná,
tento výrok súdu jednak doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, jednak ani po nadobudnutí právoplatnosti
tohto výroku sa žalobcovia nestávajú automaticky spoluvlastníkmi nehnuteľností. Je teda potrebné dať
za pravdu žalovanej, že žalobcovia v tejto časti svojej žaloby nemajú aktívnu legitimáciu a je daný
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h - že napadnuté rozhodnutie vo výroku II. vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Podľa § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

40. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie,
odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žalobu v tejto
časti zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcov.

41. Žalobcovia si svojou žalobou uplatnili dva samostatné nároky - určovaciu žalobu a žalobu o
vypratanie, pri každom nároku preto odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania samostatne.

42. V prvoinštančnom konaní boli žalobcovia v 1. až 7. rade úspešní len v časti určovacej žaloby, súvisiaci
výrok III. boli preto potrebné zmeniť tak, že nárok na náhradu trov prvoinštančného konania súd priznal
žalobcom v 1. až v 7. rade len v tejto časti podľa § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania
nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. boli žalobcovia v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu,
majú preto voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods.
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s.
p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. bola plne úspešná žalovaná, pričom odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná má preto voči žalobcom nárok na náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.,
aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.