Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/114/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618200795
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2618200795.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej, vo veci žalobcov: 1/ MUDr. N. M., nar. XX. Z. XXXX,
trvalo bytom Y. XXXX/X, H.-S. T. D., 2/ MUDr. C. M., CSc., nar. XX. Z. XXXX, trvalo bytom Y. XXXX/X,
H. - S. T. D., zastúpených splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.
o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 856 592, proti žalovaným: 1/ JUDr.

J. H., nar. X. S. XXXX, trvalo bytom Q. XXXX/XX, S. W., zastúpenému splnomocnenkyňou: UHRINČAŤ
- VAJDA s.r.o., Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 308 185,
2/ V. Y., nar. X. N. XXXX, zomr. XX. N. XXXX, naposledy bytom M. XXXX/XX, H., 3/ I. Y., nar. XX. G.
XXXX, trvalo bytom M. XXXX/XX, H.-T. I., zastúpený advokátkou: Agata Džačovská, Hviezdoslavova
315, 905 01 Senica, IČO: 37847759, 4/ N. H., nar. XX. N. XXXX, trvalo bytom Y. C. G. XXX, o zdržanie
sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

o odvolaniach žalovaných 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 11. mája 2018 č. k.
3C/19/2018-40, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej
2/, napadnuté uznesenie Okresného súdu Senica z 11. mája 2018 č. k. 3C/19/2018-40 vo vzťahu k
žalovanej 2/ r u š í a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej

2/ z a s t a v u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ m e n í
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ až 4/
uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/, spočívajúcich

v prechode a prejazde cez pozemky: parcelu registra „C“, parc. č. 5480/3 o výmere 1706 m2 - zastavené
plochy a nádvoria, parcelu registra „C“, parc. č. 5497 o výmere 737 m2 - ostatné plochy a nádvoria,
zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Senica, katastrálny odbor, pre okres Senica, obec
a k. ú. G., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 325 ods. 1 a 2, 332 ods. 1 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov); § 123 O. z. (Občianskeho zákonníka č.

40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobou podanou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručenou
súdu prvej inštancie dňa 29.3.2018, sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ až 4/
povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/, spočívajúcich v
prechode a prejazde cez vyššie špecifikované pozemky (v prípade neodkladného opatrenia s časovým
obmedzením do právoplatného skončenia konania vo veci samej). Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že pozemky nie sú zaťažené žiadnym vecným bremenom v
podobe práva prechodu a prejazdu v prospech tretích osôb. Napriek uvedenému žalovaní cez pozemkydlhodobo chodia a jazdia, hoci majú možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam aj iným spôsobom,
konkrétne cez cestu na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako parc. registra „C“, parc. č.
18299 o výmere 3487 m2 - zastavané plochy a nádvoria (list vlastníctva nie je založený). Uvedená cesta

je neudržiavaná, ale nie v stave, ktorý by bránil prejazdu a prechodu. Prejazd a prechod žalovaných
cez pozemky žalobcov narušuje pokojné užívanie ich nehnuteľností a devastuje pozemky žalobcov v
podobe vyjazdených koľajníc. Žalobcovia sa snažili riešiť situáciu vybudovaním oplotenia, načo žalovaní
reagovali domáhaním sa ochrany podľa § 5 O.z.. V záujme obnovenia a zachovania pokojného stavu
obec predbežným opatrením zo dňa 27.1.2017 č. OcÚSob -37/2017 uložila žalobcom povinnosť strpieť

prejazd a prechod žalovaných cez predmetné pozemky žalobcov. Žalobcovia sa snažili so žalovanými
dohodnúť,kdohodevšaknedošlo.Žalobcoviamuselitolerovaťopatrenieobce,napriektomužalovaný3/
fyzickynapadolžalobcu1/aspôsobilmuzranenia.Žalovanínaďalejprechádzajúcezpozemkyžalobcov,
a preto boli títo donútení sa domáhať ochrany svojich práv pred súdom.
Súd prvej inštancie mal za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, z dôvodu
pretrvávajúceho nezákonného právneho stavu, keď žalovaní prechádzajú cez pozemky žalobcov bez

toho, aby im toto právo priznával zákon, alebo aby im ho priznal súd. Uvedený stav zhoršil vzťahy medzi
žalobcami a žalovanými a postupne ich vyhrotil, čo viedlo k fyzickému útoku žalovaného 3/ na žalobcu 1/.
Podľa názoru súdu je potrebné pomery účastníkov, týkajúce sa vlastníckeho práva žalobcov a faktického
využívania prechodu žalovanými bez právneho dôvodu, upraviť už neodkladným opatrením. Nariadením
neodkladného opatrenia súd poskytol procesnú ochranu vlastníckemu právu žalobcov, ktorí osvedčili

neprimeranosť zásahov do pokojného užívania zo strany žalovaných. Na druhej strane jeho nariadením
nešlo o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovaným, ktorí fakticky využívali právo prechodu cez pozemky
žalobcov, nakoľko im toto právo nebolo priznané zákonom ani súdom. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Dodal, že neodkladné
opatrenie má len dočasný charakter (do skončenia konania vo veci samej) a prípadnú otázku ochrany

práva žalovaných na právo prechodu cez pozemky žalobcov (zriadením vecného bremena) je potrebné
riešiť v konaní vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný 1/, s návrhom na jeho zrušenie. Dôvodil,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a vec nesprávne právne posúdil. K nehnuteľnosti žalovaného 1/ nevedie v súčasnosti žiadna iná
alternatívna cesta. Žalobcovia existenciu alternatívnej cesty žiadnym spôsobom nepreukázali a súd
nevykonal v tomto smere pred nariadením neodkladného opatrenia žiadne dokazovanie. Neprejazdnosť
alternatívnej cesty navrhovanej žalobcami potvrdili aj starostovia oboch obcí, ktorých katastrálne územia
sa prelínajú v spornej lokalite, na ad hoc obhliadke po iniciovaní sporu žalobcami. Súd prvej inštancie

nariadením neodkladného opatrenia de facto znemožnil užívanie nehnuteľností žalovaných. Cesta,
ktorej zneprejazdnenia sa domáhajú žalobcovia, je verejná účelová komunikácia spájajúca dve obce a
bola venovaná do verejného užívania dávno predtým, ako okolité nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia.
Naskutočnosť,žeideoverejnúúčelovúkomunikáciu,ktorápredstavujejedinýpríjazdknehnuteľnostiam
žalovaného, osobne žalovaný 1/ upozornil žalobcov (pred ich nadobudnutím vlastníctva k okolitým

nehnuteľnostiam, vrátane predmetnej cesty). Cesta, ktorej zneprejazdnenia sa domáhajú žalobcovia,
vedie cez mnoho pozemkov rôznych vlastníkov. Žalobcovia teda na jednej strane prechádzajú cez
pozemky iných vlastníkov (v dĺžke cca 1050 metrov), aby sa dostali k svojim nehnuteľnostiam, na
druhej strane bránia štyrom iným vlastníkom, aby prechádzali po tej istej ceste. Aj tzv. alternatívna
cesta navrhovaná žalobcami má rovnaký právny stav ako cesta, ktorá je predmetom tohto sporu. Teda

ide o cestu, ktorá prechádza cez stovky metrov pozemkov vo vlastníctve iných osôb. Existuje tu ďalej
dôvodné podozrenie, že fotografie, predkladané žalobcami, nie sú fotografiami z pozemku žalobcov a
to z nich ani nevyplýva. Nie je pravdou, že predmetnú verejnú účelovú komunikáciu devastuje prejazd
áut žalovaných. Podľa dostupných informácií predmetnú cestu zdevastovali žalobcovia pri ich pokusoch
o oplotenie predmetnej verejnej komunikácie. Žalobcovia sa v minulosti sami podieľali na zachovaní

tejto verejnej účelovej komunikácie (finančne sa podieľali spolu so žalovanými na spevnení jej povrchu
navezeným makadamom, čím akceptovali status verejnej účelovej komunikácie). Právo prejazdu a
prechodu chráni existujúce právoplatné rozhodnutie správneho orgánu. Žalobcovia nevyužili možnosť
podať voči tomuto rozhodnutiu správneho orgánu opravný prostriedok, z čoho je zrejmé, že nenamietali
právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu, podľa výroku ktorého je žalobcom uložená povinnosť

strpieť prechod a prejazd cez ich pozemky žalovanými. Žalovaný 1/ poukázal na zásadu „vigilantibus iura
scripta sunt“ a uviedol, že v zmysle § 194 ods. 2 CSP musí súd na právoplatné rozhodnutie správneho
orgánu o totožnej otázke prihliadnuť. Všeobecný súd nemá právomoc rozhodovať o práve týkajúcom
sa verejnej účelovej komunikácie, ale môže o ňom rozhodovať len súd v rámci správneho súdnictva,pričom žalobcovia takúto možnosť nevyužili (poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 689/2017). Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalovaným právo
prechodu cez pozemky žalobcov nebolo priznané zákonom, ani súdom. V skutočnosti právo prechodu

a prejazdu vyplýva žalovaným priamo zo zákona (s odkazom na § 1 ods. 2, § 22 ods. 3 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, čo bolo
potvrdené aj právoplatným rozhodnutím príslušných správnych orgánov. Podľa dostupných informácií
bola predmetná komunikácia verejnou komunikáciou približne 80 rokov. Cesta, ktorá je predmetom
tohto sporu, je súčasťou miestnych komunikácii v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou

sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Vzhľadom na skutočnosť, že ide
o dopravne významnú účelovú komunikáciu, ktorá spája dve katastrálne územia (predstavuje jedinú
prejazdnú cestu k domom žalovaných v obci), môže byť dokonca uvedená cesta považovaná za súčasť
siete miestnych komunikácií. Zneprejazdnenie cesty pre žalovaných je navyše aj nebezpečné, keďže
by k ich domom nebol zabezpečený prístup polície, hasičov ani záchrannej zdravotnej služby. Poukázal
i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (22Cdo 2192/2002 a 22Cdo1868/2000). Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť zamietnutý. Je zrejmé, že v tomto spore sa nemožno
obávať, že by bola ohrozená exekúcia a neexistuje ani žiadny dôvod, na základe ktorého by bolo
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu navrhovaným spôsobom. Naopak, pomery
je potrebné bezodkladne upraviť tak, aby bol prejazd a prechod žalovaných cez pozemky žalobcov
aj naďalej zachovaný. Pri nariadení neodkladného opatrenia má súd prihliadať okrem zabezpečenia

práv a nárokov žalobcu rovnako na primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného
opatrenia do práv žalovaného. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia súdom v tomto konaní, súd
znemožnil užívanie nehnuteľností žalovaných, čím zasiahol do vlastníckeho práva žalovaných značne
výraznejším spôsobom, ako ochránil vlastnícke právo žalobcov. Nariadením neodkladného opatrenia
bolo úplne znemožnené užívanie domov a pozemkov žalovaných, keďže k ich domom neexistuje

žiadna iná alternatívna prístupová cesta a žalobcovia existenciu alternatívnej cesty ani nepreukázali.
Žalovanému 1/ hrozí vznik škody. Súčasne doplnil, že súd prvej inštancie odôvodnil potrebu vydania
neodkladného opatrenia v podstate len v odseku 8 uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní 2/ a 3/ s návrhom na jeho zrušenie.

S rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasia, nakoľko na základe neho nemajú prístup k ich
nehnuteľnostiam. Vzniknutú situáciu už riešil Obecný úrad Sobotište, boli šetrenia na mieste samom
sa iné riešenie sa nenašlo. Prechod bol v minulosti ako poľná cesta vedený aj v katastri nehnuteľností.
Na dedinách sa ľudia chovali vždy podľa zaužívaných zvykov. Neodkladné opatrenie by ich značne
poškodilo.

4. Žalovaný 4/ sa k odvolaniam žalovaných 1/ až 3/ vyjadril tak, že sa stotožňuje s argumentmi v nich
uvedenými, odvolací návrh nepodal (č. l. 125).

5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniam žalovaných 1/ až 3/ vyjadrili tak, že navrhli uznesenie súdu prvej

inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázali na to, že alternatívna cesta k pozemkom
žalovaných existuje (parc. č. 18299 o výmere 3487 m2), avšak pre žalovaných je komfortnejšie
prechádzať cez pozemok žalobcov. Žalobcovia sú ochotní podieľať sa na oprave alternatívnej cesty (č.
l. 141).

6. Žalovaný 3/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril tak, že sa s ním stotožňuje v plnom rozsahu.

7. V podaní z 23.11.2018 žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že na návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a žalobe voči žalovanej 2/ netrvajú vzhľadom na jej úmrtie (č. l. 171).

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení/urgencii z 13.3.2019 (č. l. 172) okrem iného uviedol, že žalobcovia využívajú
prístupovú cestu cez pozemok pána R., ktorý s týmto nesúhlasí, na čo žalobcovia poukázali, že k
pozemkom vedie jediná prístupová cesta. Žalobcovia tak potvrdili argumentáciu žalovaného 1/. K
vyjadreniu pripojil listovú korešpodenciu medzi žalobcami a pánom R. i nájomnú zmluvu.

9. V priebehu odvolacieho konania žalobcovia 1/ a 2/ dňa 23.5.2019 doručili súdu fotodokumentáciu,
zachytávajúcu neustále porušovanie neodkladného opatrenia.10. K predloženej fotodokumentácii sa žalovaný 1/ vydaril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa
11.6.2019, uviedol, že ju považuje za nemiestnu. Fotografie zachytávajú prechod žalovaného 1/ cez
pozemok celkom dvakrát v priebehu viac ako rok trvajúceho neodkladného opatrenia, nemožno preto

hovoriť o jeho neustálom porušovaní. Žalovaný 1/ takto postupoval len v krajných prípadoch za účelom
odvrátenia najzávažnejších škôd na jeho majetku.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.
d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale
nezistil, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť a to vo vzťahu k žalovaným
1/ a 3/ (voči zomrelej žalovanej 2/ bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzatý späť).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci
žalobcami 1/ a 2/ navrhované neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo
bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím

konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým
konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
V predmetnej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným 1/ až 4/ zdržať
sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov 1/ a 2/, spočívajúcich v prechode a

prejazdecezpozemkyžalobcov,argumentujúcpotreboubezodkladnejúpravypomerovapretrvávajúcim
nezákonným právnym stavom (žalovaní prechádzajú cez pozemky žalobcov bez toho, aby im toto právo
priznával zákon, alebo aby im ho priznal súd) a konštatujúc, že nariadením neodkladného opatrenia
nedôjde k neprimeranému zásahu vo vzťahu k žalovaným.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez
ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku
nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž

obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu
k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia
podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovanídôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv.
hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú
ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich

pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová,

J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne
vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.
Vzhľadom na spornosť tvrdení žalobcov o tom, že prechodom a prejazdom žalovanými cez pozemky
žalobcov vzniká žalobcom na pozemkoch škoda (žalovaným 1/ je namietaná fotodokumentácia, ktorá
podľa odvolateľa nie je z pozemkov žalobcov) ako i na spornosť existencie inej príjazdovej cesty k

nehnuteľnostiam žalovaných (z listu žalobcu 1/ adresovaného pánovi R. zo dňa 16.9.2018 /č.l. 179 rub/
vyplýva, že príjazdová cesta v danej oblasti je len jedna) s prihliadnutím aj na konštatovanie správnych
orgánov a to Obce Sobotište z 27.1.2017 č. OcÚSob-37/2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu
Trnava z 5.2.2018 č. OU-TT-OOP4-2018/005272 (ktoré rozhodli predbežným opatrením o povinnosti
žalobcov strpieť prechod a prejazd žalovaných cez predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcov) o

dlhoročnom využívaní pozemkov na prejazd a to s vedomím vlastníkov dotknutých pozemkov, odvolací
súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili skutočnosti spĺňajúce atribút vysokej pravdepodobnosti
o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako jednej zo základných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

Sporné vyššie uvedené otázky bude potrebné vyriešiť v sporovom konaní vo veci samej pri naplnení
všetkých pravidiel civilného procesu, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemá
priestor na bližšie preskúmanie predmetnej veci.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nim

zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé
ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

14. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,

súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní
súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi
strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o
ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
Podľa čl. § 4 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
V danej veci došlo k úmrtiu žalovanej 2/ a teda k strate jej procesnej subjektivity (po rozhodnutí súdu
prvej inštancie o neodkladnom opatrení, predtým, ako by voči žalovanej 2/ nadobudlo právoplatnosť),
čo bolo následne dôvodom späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej 2/.
Ak v prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ vzali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť
v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanej 2/ po nariadení neodkladného opatrenia, teda v čase, kedy

na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad späťvzatia
návrhu pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia. Späťvzatím návrhu žalobcovia privodili stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom)
otázkou jeho prípustnosti. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1
a 2 CSP by bol nesúhlas so späťvzatím z vážnych dôvodov, v danom prípade už prípadných

právnych nástupcov žalovanej 2/, ale nakoľko povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať s právnymi
nástupcami žalovanej 2/, odvolací súd nerozhodol o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami
a teda nezisťoval ani ich súhlas. Preto boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie
odvolacieho súdu, a to o pripustení späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o zrušení
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a o zastavení konania, avšak iba vo vzťahu k žalovanej

2/. Žalobcovia, ktorým prislúchalo právo disponovať s návrhom až do právoplatného rozhodnutia súdu,
svoje právo využili a privodili rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu. Odvolací
súd preto rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia a to po prejednaní
veci bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného

opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej)
bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

16. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)