Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 12, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/4/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710202036
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5710202036.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky
Liptákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci
oprávneného: Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina,
IČO: 36 403 008, proti povinnej: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. č. XXX, o vymoženie pohľadávky
408,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Martin,
č.k. 17Er/741/2010-19 zo dňa 3. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. - v časti uloženej povinnosti povinnej nahradiť exekútorovi
trovy exekučného konania p o t v r d z u j e .

II. V zostávajúcej časti zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

III. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie (I. výrok). Povinnému uložil
povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 49,48 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia a súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Janecovi
trovy exekučného konania vo výške 1,44 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený zobral podaním doručeným
súdnemu exekútorovi dňa 08.08.2007 späť svoj návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je návrhom na
začatie exekučného konania, preto súd podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie
zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 251 ods. 4 OSP podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pretože Exekučný poriadok neupravuje
rozhodovanie o trovách exekučného konania v štádiu do vydania poverenia. O trovách exekučného
konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP a povinnému uložil povinnosť nahradiť
trovy exekučného konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a trov exekútora, nakoľko návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný zaplatil vymáhanú pohľadávku až dňa
02.07.2007 a trovy predchádzajúceho konania až dňa 27.07.2007, teda obe vymáhané sumy až po
začatí exekučného konania, ktoré sa začalo podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie na úrade súdneho exekútora. Náhradu trov konania priznal súd súdnemu exekútorovi podľa
ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku vo výške 1,44 eur ako náhradu hotových výdavkov vynaložených
na poštovné vo výške 1,20 eur a 20 % DPH z tejto sumy vo výške 0,24 eur. Ostatné uplatnené trovy súd
súdnemu exekútorovi nepriznal, a to čo sa týka odmeny vo výške 41,- eur a 19 % DPH z tejto odmeny vo
výške 7,79 eur s ohľadom na ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku a na skutočnosť, že povinný zaplatil
vymáhanú pohľadávku a trovy predchádzajúceho konania ešte pred doručením poverenia súdnemu

exekútorovi a čo sa týka ostatných hotových výdavkov (budúce poštovné a faktúra) v sume spolu 1,40
eur z dôvodu, že tieto náklady súdnemu exekútorovi ku dňu vydania tohto rozhodnutia ešte nevznikli.

3. Voči uvedenému uzneseniu v časti trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor. V odvolaní uviedol, že súd použil § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nesprávne - „do doručenia
poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov“ - novela EP platná
od 01.01.2012. Súd mal posudzovať exekučné konanie podľa zákonného ustanovenia platného v deň
začatia exekúcie (podľa § 36 ods. 2 EP sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie), t.j. 29.05.2007, kedy mal exekútor nárok na odmenu
z vymoženej pohľadávky a účelne vynaložených hotových výdavkov. Žiadal súd, aby zaviazal povinnú
zaplatiť trovy exekúcie podľa predchádzajúceho vyčíslenia.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

5. Vzhľadom na to, že vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, zákonný sudca sa vyjadril, že odvolaniu
nemieni vyhovieť. Exekučné konanie začalo pred 1. novembrom 2013, potom vzhľadom na ust. § 243b
ods. 1 EP exekučné konanie bolo posudzované podľa EP v znení účinnom do 31.10.2013. V danom
prípade bolo podané odvolanie súdnym exekútorom voči trovám konania. Rozhodujúce je, že exekučné
konanie nebolo zastavené podľa § 57 EP, ale podľa § 38 ods. 3 EP, a teda sa neaplikuje ust. § 243b
ods. 3 EP účinného od 01.11.2013. Keďže o trovách exekučného konania súd rozhodoval za účinnosti
OSP a voči rozhodnutiu o trovách bolo prípustné odvolanie, tak potom za aplikácie ust. § 374 ods. 4
O.s.p., keď sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Pretože VSÚ
rozhodol správne, ak aplikoval na výšku trov ust. § 47 ods. 3 EP účinného od 01.01.2012, lebo v zmysle
prechodných ustanovení k EP účinnému od 01.01.2012 podľa § 235 ods. 1 exekúcie začaté do dňa
vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona (teda zákona účinného od 01.01.2012).

6. Na základe rozhodnutia Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom 29412/2020/152
zo dňa 09.12.2020 bol JUDr. Marián Janec (pôvodný exekútor), na základe svojej žiadosti, odvolaný z
funkcie súdneho exekútora podľa ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok ku
dňu 31.12.2020. Na základe dekrétu Slovenskej komory exekútorov zo dňa 04.01.2021 bol ustanovený
za nástupcu odvolaného exekútora Mgr. Marián Janec, so sídlom Exekútorského úradu Sad SNP 666/12,
010 01 Žilina.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. V súdenej veci ide o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia §
243i až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval
podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

10. Výrok exekučného súdu o zastavení exekučného konania podľa § 38 ods. 3 EP odvolaním nebol
napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou
napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

11. Podľa § 47 ods. 3 EP (účinného od 1.1.2012) ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného
konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov
konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od
vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba
na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených
hotových výdavkov.

12. Zákonom č. 348/2011 Z. z. došlo k precíznejšiemu zakotveniu úpravy o náhrade trov exekúcie
v prípade skončenia exekučného konania (napr. v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy povinným) ešte
v štádiu pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa predošlej
právnej úpravy, ak sa exekučné konanie skončilo ešte pred doručením poverenia súdnemu exekútorovi,
súdny exekútor nemal nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré mu do toho okamihu vznikli. Mohlo ísť
napríklad o odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a predovšetkým o náhradu hotových
výdavkov (najmä poštovné), čo bolo vzhľadom na reálny vznik týchto trov nelogické. Uvedenou novelou
zákonodarca tento nedostatok odstránil a vyslovil, že súdnemu exekútorovi v takýchto prípadoch
odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov
patrí. Vzhľadom k dikcii predmetného novelizovaného ustanovenia teda súd pri rozhodovaní o náhrade
trov exekúcie musí zvážiť účelnosť súdnym exekútorom vynaložených hotových výdavkov (poštovné,
cestovné náhrady, telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky atď.), teda či ich vynaloženie
bolo nevyhnutne potrebné pre vymoženie pohľadávky.

13. Účelom ustanovenia § 47 ods. 3 EP bolo odstrániť nelogickosť a nespravodlivosť spočívajúcu
v skutočnosti, že aj napriek vzniknutým nevyhnutným výdavkom súdneho exekútora pri výkone jeho
činnosti v prospech oprávneného, mu náhrada týchto výdavkov nepatrila. V súvislosti s tým má však
exekútor nárok iba za prípadné spísanie návrhu a na náhradu účelne vynaložených
výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie
zavedené zákonom č. 348/2011 Z. z., korigujúce platné znenie druhej vety § 47 ods. 3 reagovalo na
poznatky z aplikačnej praxe, čo vyplynulo aj z dôvodovej správy k predmetnej novele EP.

14. Ďalej treba poznamenať, že ust. § 47 ods. 3 prvá veta EP bez ohľadu na jeho účinnosť, či ku
dňu začatia exekučného konania (podaním návrhu 29.5.2007) alebo ku dňu rozhodovania o zastavení
exekučného konania (uznesením súdu dňa 3.10.2014) znela rovnako. Práve táto veta zákonného
ustanovenia určuje dobu, ktorá je zásadná pre rozhodnutie o nároku exekútora na náhradu trov konania.
Zahŕňa obdobie od začiatku exekučného konania do uplynutia lehoty na podanie námietok. Teda aj
obdobie po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré je už spojené aj s úkonmi súdneho exekútora
reálne smerujúcich k vymoženiu pohľadávky - upovedomením o začatí exekúcie v spojení s výzvou na
uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. podaním námietok v lehote 15 dní od doručenia
tohto upovedomenia ako vôbec prvým procesným úkonom súdneho exekútora voči povinnému. Ďalšia
modifikácia cit. zákonného ustanovenia - jeho druhá veta s účinnosťou od 1.1.2012, tak ako je
vyššie uvedené, vyznieva len v prospech súdneho exekútora, pretože zasahuje aj do obdobia pred
udelením poverenia a presne špecifikuje nárok tak na odmenu, ako aj náhradu hotových výdavkov.
Systematickým výkladom tohto ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že ak by povinný pod tlakom
upovedomenia o začatí exekúcie uhradil pohľadávku skôr, ako uplynie lehota na podanie námietok,
má v zmysle cit. ustanovenia súdny exekútor nárok na náhradu trov konania v rovnakej
výške ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do okamihu doručenia poverenia na vykonanie
exekúcie však nemožno konštatovať, že povinný plnil pod efektívnym procesným tlakom prebiehajúceho
exekučného konania.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor má až do okamihu doručenia poverenia na
vykonanie exekúcie nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu
účelne vynaložených hotových výdavkov, a preto súd prvej inštancie priznal trovy exekučného konania v
správnej výške len za hotové výdavky, nakoľko súdny exekútor nespisoval návrh na vykonanie exekúcie
do zápisnice a v exekučnom konaní reálne nevykonal žiadny úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky.
Inak povedané, súdny exekútor okrem predloženia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom a žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nevykonal žiadny úkon
smerujúci k výkonu exekúcie.

16. Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - súdny exekútor nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnej) trovy odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

18. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnej v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý
súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen
o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel
postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či
ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov
žiadnemu z účastníkov konania.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 29, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.