Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Školníková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Zmluva o dielo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/65/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216217685
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1216217685.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: U. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt G. XXXX/X, XXX XX W., štátny občan W. proti žalovaným: 1/ FEVA Slovakia, s.r.o.,
Šafárikovo námestie 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 898 704, zastúpenému
hbr advokáti s.r.o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 239 310, 2/
A. E., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt K. XXX/XX, XXX XX O., štátny občan W., zastúpenému hbr advokáti
s.r.o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 239 310 o zaplatenie
istiny 2.064,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č. k. 22Cb/388/2016-109 zo dňa 20.11.2019 takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/388/2016-109 zo dňa
20.11.2019 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/388/2016-109 zo dňa
20.11.2019 v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 45,40%.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal
žalovaného 1/ na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,60 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom II. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, výrokom III. konanie v sume 563,40 eura spolu s
príslušenstvom zastavil, výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom
rozsahu a výrokom V. priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom
na ustanovenia § 536 ods. 1, ods. 2, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 9.11.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 2.064,- eur
s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 2013014 zo dňa 17.6.2013, splatnej dňa 21.6.2013
za zhotovenie regálov pre uskladnenie spojovacieho materiálu a k žalobe pripojil dodací list zo dňa
6.11.2012. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca so žalovaným 1/ neuzavrel žiadnu
zmluvu ani nevykonal žiadne dielo, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobca pod rovnakým číslom
faktúry uplatnil nárok na zaplatenie 1.500,60 eura od A. E., živnostníčky, a to za stavebné práce na
zhotovení plota (faktúra č. 2013014 zo dňa 12.6.2013). Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 29.4.2018
uviedol, že konateľ žalovaného 1/ raz chcel faktúru vystaviť na jeho firmu, raz na jeho ženu ako
živnostníčku, z čoho žalobca nadobudol pocit, že sa vyhýbajú splneniu zmluvnej povinnosti, pričom
žalobca poukázal na to, že A. E. predmetnú faktúru svojím podpisom potvrdila a opatrila ju aj svojou
pečiatkou. Žalobca zároveň navrhol vstup A. E. do konania ako žalovaného 2/ a vzal žalobu čiastočne
späť tak, že žiadal zaplatenie sumy 1.500,60 eura spoločne a nerozdielne (faktúra č. 2013014 zo
dňa 12.6.2013, ktorú podľa požiadavky žalovaných adresoval na žalovaného 2/). Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 7.5.2018 pripustil vstup žalovaného 2/ do konania, ako aj navrhovanú zmenu žaloby.
Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 19.10.2018 uviedol, že pečiatka žalovaného 2/ bola k zobrazeniu
predmetnej faktúry priložená dodatočne z neznámeho dôvodu a žalobca svoj právny nárok na zaplatenie
dlžnej sumy nepreukázal. Žalovaný 2/ ukončil podnikateľskú činnosť k 1.8.2018.
3. Svedok X. Z. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 25.9.2019 uviedol, že pre žalobcu robil
na dohodu ako zámočník. Práce vykonával pre žalovaného. Podľa jeho názoru splnili zadanie, ktoré
dostali. Žalovaný stále vymýšľal, ale napriek tomu to bolo urobené dobre. Urobili práce naviac, napr.
bránu, ktorú museli neustále prepracovávať. V pôvodnom zadaní to nebolo dané. Zadanie dostával od
žalobcu. Zadanie robili pre spoločnosť a bolo v ústnej forme. On osobne podľa zadania kopal jamy na
stĺpiky, zváral matice na stĺpiky a posúvala sa brána. Práce na regáloch si nepamätá.
4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i
právne v celom rozsahu opodstatnený voči žalovanému 1/, nakoľko súd prvej inštancie mal dostatočným
spôsobom preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného 1/ práce, ktoré sa týkali zhotovenia brány
(kopali sa jamy na stĺpiky, zvárali matice na stĺpiky, brána sa podľa pokynov žalovaného 1/ posúvala),
čo jasne a zreteľne vyplýva z výsluchu svedka, ktorý sa na vykonaných prácach podieľal. Súd prvej
inštancie ustálil, že zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená v ústnej forme a k dohode o
cene došlo prostredníctvom emailovej komunikácie medzi žalobcom a vtedajším konateľom žalovaného
1/ U. E., ktorá bola založená do spisu, pričom vykonanie uvedených stavebných prác podľa súdu
prvej inštancie vyplýva aj z listu zo dňa 20.8.2013, ktorým žalovaný 2/ vrátil faktúru č. 2013014 zo
dňa 12.6.2013 žalobcovi z dôvodu nepodpísania súpisu vykonaných prác, voči ktorému mal námietky
(faktúra bola vystavená na odberateľa - žalovaného 2/ na požiadanie žalovaného 1/). Zo žiadneho
ďalšieho dôkazu nevyplýva, že by žalovaní namietali konkrétne vady diela alebo že by dielo nebolo
vykonané vôbec. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že hoci z faktúry č. 2013014 zo dňa 12.6.2013
vyplýva, že bola vystavená na žalovaného 2/, na dodacom liste zo dňa 6.11.2012 je uvedený žalovaný
1/ a aj svedok na pojednávaní potvrdil, že predmetné práce boli vykonané v prospech spoločnosti,
teda žalovaného 1/. Sám žalobca niekoľkokrát v priebehu konania zdôraznil, že žalovaný 1/ viackrát
menil svoje pokyny, na koho má žalobca vystaviť faktúry (či na žalovaného 1/ alebo na žalovaného
2/). Okrem toho je podľa súdu prvej inštancie irelevantné, že faktúra bola vystavená na žalovaného 2/,
keďže je to len účtovný doklad a je nesporné, že dielo bolo objednané a vykonávané pre žalovaného
1/. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť, že predmetné práce na bráne boli žalobcom zrealizované,
žalovaní nijak nezdokladovali namietanie konkrétnych vád diela, v spise je založený dodací list vystavený
na žalovaného 1/ a podpísaný odberateľom a rovnako aj svedok potvrdil, že práce žalobca vykonal
pre žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie
sumy 1.500,60 eura a vo zvyšku konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobu voči
žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol, nakoľko v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca
vykonal práce na zhotovení brány pre žalovaného 1/ a preto žalovaný 2/ nie je nositeľom pasívnej
vecnej legitimácie v tomto spore. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že žalovaný nárok sa má týkať
výlučne faktúry č. 2013014 zo dňa 17.6.2013 vystavenej za zhotovenie 4 ks regálov na spojovací
materiál, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že ho považuje za irelevantné, nakoľko
žalobca v priebehu konania navrhol pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadal zaplatenie sumy 1.500,60
eura ako ceny za práce na zhotovenie brány, pričom uviedol, že faktúru č. 2013014 zo dňa 17.6.2013
vystavil na predmet „regále pre spojovací materiál“ výlučne na požiadavku konateľa žalovaného 1/ a
navyše samotná faktúra č. 2013014 zo dňa 17.6.2013 ako účtovný doklad nepreukazuje existenciu
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku uviedol, že keďže mal žalobca v konaní plný úspech vo veci voči žalovanému
1/, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a keďže mal žalovaný 2/ plný
úspech vo veci voči žalobcovi, súd prvej inštancie mu taktiež priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v rozsahu výrokov I. a IV. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamieta a priznal žalovanému 1/ voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v ostatnej časti ponecháva rozsudok
súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu
prvej inštancie ustálené na základe mailovej komunikácie a cenovej ponuky žalobcu, ktoré boli žalobcom
adresované na mailovú adresu E..sk, okrem ktorých však žalobca nepredložil žiadne odpovede v
reakcii na uvedenú komunikáciu zo strany žalovaného 1/, prípadne žalovaného 2/. Žalovaný 1/ tiež
namietal, že cenová ponuka, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal, bola adresovaná neexistujúcemu
právnemu subjektu FEVA spol. s r.o., so sídlom Staviteľská ulica, 831 07 Bratislava, ktoré nie je totožné
so sídlom žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/. Dodací list k faktúre č. 2013014 bol vystavený na
právny subjekt - odberateľa E. E. A. (žalovaný 2/), ktorý aj odoslal list zo dňa 20.8.2013 - vrátenie
faktúry z dôvodu námietok. Žalobcom predložený dodací list zo dňa 6.11.2012 je vystavený opäť na
neexistujúci právny subjekt FEVA s.r.o. bez uvedenia IČO spoločnosti a preto podľa žalovaného 1/ nie
je možné identifikovať, na koho mal byť dodací list v skutočnosti vystavený, avšak aj tento dodací list
bol prevzatý a podpísaný A. E., ktorá nie je a ani nebola konateľom žalovaného 1/. Žalobca počas
konania nepredložil žiadnu odpoveď žalovaného o akceptácii ponuky, taktiež neboli predložené ani
žiadne potvrdenia alebo iné dokumenty od žalovaného 1/ k preukázaniu prevzatia plnenia, za ktoré
žalobca požaduje zaplatenie faktúry. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie uplatneného nároku a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalovaný 1/ niekoľkokrát
menil pokyny o tom, na koho má žalobca vystaviť faktúru. Žalovaný 1/ vytýkal súdu prvej inštancie
tiež zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v niektorých častiach
rozhodnutia nerozlišuje medzi žalovanými. Za nesprávne žalovaný 1/ považuje aj závery súdu prvej
inštancie o tom, že je irelevantné, na koho bola faktúra vystavená, keďže ide iba o účtovný doklad, keďže
samotný súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uvádza, že žalobca sa domáhal od žalovaného
1/ zaplatenia požadovanej sumy titulom nezaplatenia faktúry a faktúra je podľa žalovaného 1/ zo
strany žalobcu jediným podkladom k uplatnenému nároku na zaplatenie plnenia od žalovaných (jediným
určením plnenia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na protiplnenie: zaplatenie). Žalobca v prvom rade
žaloval nezaplatenie faktúry vystavenej vo výške 2.064,- eur za zhotovenie a dodanie 4 ks regálov,
pričom počas konania bolo preukázané, že k dodaniu regálov zo strany nedošlo, čo vyplýva aj zo
svedeckej výpovede X. Z., podľa ktorej mala byť žalobcom realizovaná objednávka na oplotenie a
postavenie brány. Svedok označil vo svojej výpovedi „žalovaného“, pričom nie je možné určiť, či myslel
žalovaného 1/ alebo 2/. Dňa 29.4.2018 došlo zo strany žalobcu ku zmene návrhu, po ktorej už žiadal
zaplatenie faktúry vystavenej vo výške 1.500,60 eura za práce súvisiace so stavbou brány a oplotenia,
ktoré žiadal od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Faktúra, za ktorú žalobca požaduje plnenie
1.500,60 eura je vystavená iba na žalovaného 2/. Žalobca požaduje plnenie od žalovaného 1/, ktorý ale
nie je adresátom predmetnej faktúry, vo vzťahu ku ktorej žalovaný 1/ v odvolaní ďalej uviedol, že nárok
na jej zaplatenie za plnenie v nej určené bol uplatnený voči obom žalovaným prvýkrát až dňa 29.4.2018,
v dôsledku čoho je tento nárok podľa žalovaného 1/ vo vzťahu k obom žalovaným premlčaný v zmysle §
391 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetná faktúra bola vystavená dňa 12.6.2013 na žalovaného 2/
s dátumom dodania plnenia dňa 12.6.2013 a žalobca si mohol prvýkrát uplatniť zaplatenie fakturovanej
odmeny pred súdom dňa 13.6.2013. Premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie
dodaného plnenia (zhotovenej brány a oplotenia) je 4 roky. Dňa 13.6.2017 došlo k premlčaniu právneho
nároku žalobcu na zaplatenie plnení vo vzťahu k žalovanému 2/. Podľa faktúry na zaplatenie 1.500,60
eura je odberateľom plnenia iba právny subjekt E. E. A. (žalovaný 2/) a žalovaný 1/ má za to, že vo vzťahu
k žalovanému 1/ chýba pasívna vecná legitimácia na zaplatenie predmetnej pohľadávky. Žalovaný 1/
k odvolaniu opätovne pripojil listinné dôkazy, ktoré už boli súčasťou spisu v čase rozhodovania súdom
prvej inštancie.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril podaním zo dňa 8.2.2020, v ktorom uviedol, že
napadnutý rozsudok je správny a spravodlivý, žalovaný 1/ neuvádza nové skutočnosti a ním uvedené
námietky sudca vyhodnotil správne. Žalovaný 1/ sa odvoláva na všetko možné - nemožné, čo žalobca
považuje za účelové. Keď žalovaný 1/ vrátil v mene žalovaného 2/ faktúru zo dňa 12.6.2013 na
požadovaný obnos 2.064,- eur, napísal to v mene žalovaného 2/ a aj to podpísal svojím menom pán E.,
ale nedoložil plnú moc, že zastupuje svoju manželku. Za zhotovené dielo má žalovaný 1/ zaplatiť, čo súd
prvej inštancie rozsudkom rozhodol. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného.
7. Žalovaný 1/ v odvolacej replike zo dňa 2.3.2020 uviedol, že sa pridržiava doteraz podaných vyjadrení
počas prvoinštančného konania, ako aj podaného odvolania, keďže skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie považuje žalovaný 1/ za nesprávne v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom
spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je v rozsahu napadnutého zaväzujúceho výroku I. vecne správny, keď súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne
závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k výroku IV. o náhrade trov
prvoinštančného konania odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania v tejto časti.
9. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
10. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
11. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
12. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.
13. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.
14. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
15. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
16. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
17. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah
záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo
strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
18. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
19. Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti
napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods.
2 CSP presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so
všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým
a právnym záverom, v dôsledku čoho odvolací súd hodnotí ako irelevantnú námietku žalovaného 1/
týkajúcu sa zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia odvolaním dotknutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti
civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za
následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
22. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie poštou dňa 9.11.2016 sa
žalobca domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia istiny 2.064,- eur s príslušenstvom predstavujúcim
úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 2.064,- eur od 22.6.2013 z titulu zmluvy o dielo,
ktorej predmetom podľa pôvodného tvrdenia žalobcu malo byť zhotovenie 4 ks regálov pre uskladnenie
spojovacieho materiálu, pričom toto tvrdenie žalobca na základe procesnej obrany žalovaného 1/ upravil
tak, že predmetom plnenia poskytnutého zo strany žalobcu bolo zhotovenie oplotenia a brány s tým, že
rozpory vo svojich tvrdeniach ohľadom predmetu plnenia žalobca zdôvodnil rozporuplnými požiadavkami
uplatnenými zo strany žalovaných vo vzťahu k vyhotovovaniu dokumentácie týkajúcej sa predmetného
obchodného prípadu, a to predovšetkým vo vzťahu k fakturácii. Žalovaný 1/ v priebehu konania žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu o dôvodoch vystavenia dvoch rôznych faktúr s
číslom 2013014, t.j. že išlo o konanie žalobcu vyvolané požiadavkami žalovaných, pričom z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že žalobca nerealizoval zhotovenie
4 ks regálov, ale realizoval zhotovenie oplotenia a brány. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že okrem
mailovej komunikácie a cenovej ponuky žalobcu, adresovaných na mailovú adresu E..sk, žalobca
nepredložil žiadne odpovede v reakcii na uvedenú komunikáciu zo strany žalovaného 1/, prípadne
žalovaného 2/ a tiež namietal, že cenová ponuka žalobcu bola adresovaná neexistujúcemu právnemu
subjektu FEVA spol. s r.o. Uvedenú argumentáciu žalovaného 1/ odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú
vo vzťahu k posudzovaniu vecnej správnosti napadnutého zaväzujúceho výroku I. súdu prvej inštancie,
keďže žalovaný 1/ jednak nespochybnil skutočnosť, že predmetná mailová komunikácia zo strany
žalobcu sa dostala do dispozície žalovaného 1/, pričom z jej obsahu je zrejmé, že žalobca ňou oslovoval
štatutárneho zástupcu žalovaného 1/, v dôsledku čoho ako účelovú vyhodnotil odvolací súd aj námietku
žalovaného 1/ týkajúcu sa nesprávneho uvedenia obchodného mena žalovaného 1/ na cenovej ponuke
žalobcu zo dňa 21.9.2012, na ktorej je uvedené obchodné meno „FEVA spol. s r.o.“, ale zároveň je na nej
uvedené aj meno a priezvisko štatutárneho zástupcu „U. E.“, ktorý podľa záznamov v obchodnom registri
bol v inkriminovanom čase štatutárnym zástupcom len jednej obchodnej spoločnosti, a to žalovaného 1/
s tým, že aj v ostatnej mailovej komunikácii žalobca komunikoval smerom ku štatutárnemu zástupcovi
žalovaného 1/. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný 1/
v priebehu konania nespochybnil skutočnosť, že fakturované práce súvisiace so zhotovením oplotenia
a brány žalobca zrealizoval, keď žiadnym spôsobom nespochybnil pravdivosť podstatných skutočností
vyplývajúcich zo svedeckej výpovede X. Z., čo je zrejmé aj zo záverečného vyjadrenia žalovaného 1/
na č.l. 96-98 súdneho spisu. Aj na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 20.11.2019
právny zástupca žalovaného 1/ namietal len nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu vystavenia faktúry
na žalovaného 2/. V tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil ako zjavne účelovú procesnú obranu
žalovaného 1/ využívajúcu predovšetkým rozpory, nedostatky a zmätočnosť v dodacích listoch, faktúrach
a ďalších súvisiacich dokladoch vo vzťahu k označeniu odberateľa - objednávateľa diela, ku ktorým
podľa tvrdení žalobcu došlo na základe rozporuplných pokynov žalovaných, v prípade ktorých išlo o
obchodnú spoločnosť a fyzickú osobu - podnikateľa v tom čase s totožnou adresou sídla obchodnej
spoločnosti a miesta podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, pričom štatutárny zástupca obchodnej
spoločnosti žalovaného 1/ a žalovaný 2/ ako fyzická osoba - podnikateľ boli v tom čase osobami
v blízkom príbuzenskom vzťahu, čo ani nebolo v priebehu konania sporné. Skutočnosti, že žalobca
doklady súvisiace s daným obchodným prípadom vyhotovoval na základe požiadaviek žalovaného 1/,
nasvedčuje aj obsah mailovej správy žalobcu zo dňa 19.6.2013 na č.l. 52 súdneho spisu, ktorou žalobca
zaslal faktúru štatutárnemu zástupcovi žalovaného 1/ s tým, že text doplnia podľa potreby štatutárneho
zástupcu žalovaného 1/, v nadväznosti na čo odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2005 pod sp. zn. Obdo V 53/2003 (R 48/2005), podľa ktorého
„Samo personálne prepojenie obchodných spoločnosti nie je protiprávne. Správanie týchto osôb však
musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie
zodpovedajúce dobrým mravom.“ Za podstatnú odvolací súd považuje aj skutočnosť, že žalovaný 1/
tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní žiadnym relevantným spôsobom
nespochybnil samotné vykonanie diela spočívajúceho v zhotovení oplotenia a brány, neboli z jeho strany
uplatnené žiadne námietky k uplatňovanej cene diela predstavujúcej po čiastočnom späťvzatí žaloby
sumu 1.550,60 eura a ani žiadne námietky týkajúce sa kvality vykonaného diela, ktoré by prípadne mohli
zakladať existenciu reklamačných nárokov spôsobilých mať vplyv na výšku ceny diela.
23. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej žalovaným 1/ až v rámci odvolacieho konania, odvolací
súd zastáva názor, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 1.500,60 eura bez
príslušenstva priznaný žalobcovi voči žalovanému 1/ predmetným odvolaním dotknutým rozsudkom nie
je voči žalovanému 1/ premlčaný, nakoľko podľa dokladov tvoriacich súčasť spisu ide o plnenie zo
zmluvy o dielo medzi dvomi podnikateľskými subjektmi s dátumom dodania 12.6.2013, pričom žalobca
svoj nárok voči žalovanému 1/ uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.11.2016, t.j. v
rámci plynutia štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka, a to vo výške 2.064,- eur
s príslušenstvom, ktorú v priebehu konania znížil na sumu 1.500,60 eura bez príslušenstva, pričom
je nutné uviesť, že právnym titulom povinnosti plniť nie je faktúra ako účtovný a daňový doklad,
ale právny titul plnenia je vždy determinovaný právom a naň nadväzujúcim nárokom vyplývajúcim z
príslušných ustanovení hmotného práva (v danom prípade zmluva o dielo podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka).
24. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalovaný 1/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou
kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové
závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je náležitým spôsobom
odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v odvolaním dotknutom meritórnom výroku vecne správne a z toho dôvodu
odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zaväzujúcom výroku I. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
28. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
29. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného 1/ vo vzťahu k výroku IV. o náhrade
trov konania a vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výrokom III.
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy
563,40 eura spolu s príslušenstvom, a to na základe čiastočného späťvzatia žaloby vyplývajúceho z
podania žalobcu zo dňa 29.4.2018 bez uvedenia jednoznačného dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby,
t.j. bez uvedenia dôvodu, ktorý by mal pôvod v správaní a konaní žalovaného 1/, v dôsledku čoho
z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 563,40 eura žalobca, čo
predstavuje procesný neúspech žalobcu v tejto časti a z toho dôvodu súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval na daný prípad ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého výrokom IV. napadnutého
rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzajúc z
predmetu sporu v celkovej sume istiny 2.064,- eur potom úspech žalobcu v časti istiny 1.500,60 eura
predstavuje 72,70% a úspech žalovaného 1/ v časti istiny 563,40 eura predstavuje 27,30%, v dôsledku
čoho žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech, vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 45,40% (72,70% - 27,30%).
30. Nakoľko v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním
dotknutého výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku IV. v súlade s ustanovením § 388 CSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému
1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 45,40%.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. V danom prípade mal v odvolacom konaní vo vzťahu k meritu sporu plný úspech žalobca, v dôsledku
čoho odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 100%.
34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.