Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 18, 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Csp/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201205
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1618201205.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd Malacky, sudcom Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831

154, sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, sídlom Bratislava, Mýtna 48,
proti žalovanej: D., o zaplatenie: 354,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiťmusumuvovýške354,28Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročneod15.08.2015
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že právny

predchodca žalobcu spoločnosť H. poskytol žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru "Flexipôžička" zo dňa 14.08.2012 úver vo výške 2500 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
36 mesačnými splátkami vo výške 88,57 Eur splatnými k 14.dňu v mesiaci. Dátum splatnosti prvej
mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý ku dňu 14.09.2012 a dátum poslednej
mesačnej splátky úveru a zároveň dátum splatnosti úveru bol stranami dohodnutý k dňu 14.08.2015. V
rozpore so zmluvnými dojednaniami porušila žalovaná svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru
riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania s vrátením poskytnutého úveru a zaplatením

úrokov z úveru, pričom si žalobca v súdnom konaní uplatňuje právo na zaplatenie neuhradených splátok
č. 33 až 36. Nakoľko žalovaná tento svoj dlh vo výške 354,28 Eur, pozostávajúci z 4 neuhradených
splátok úveru vo výške 88,57 Eur neuhradila, odo dňa 15.08.2015 je v omeškaní so zaplatením sumy
354,28 Eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 16.11.2016
so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o.
ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej
zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si žalobou uplatňuje iba vyššie špecifikovanú

časť postúpeného nároku.

2. Súd vydal vo veci dňa 21.12.2018 platobný rozkaz sp. zn.: 6Csp/3/2018 - 26, ktorý sa však nepodarilo
doručiť žalovanej do vlastných rúk a preto ho súd uznesením sp. zn.: 6Csp/3/2018 - 40 zo dňa
10.07.2019 zrušil.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti

žalobcu, jeho právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí boli riadne predvolaní, pričom právny
zástupca žalobcu ich účasť ospravedlnil.4. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil súdu listinné dôkazy a to zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „ Flexipôžička“ zo dňa 14.08.2012, štandardné európske informácie o
spotrebiteľskomúvere,VšeobecnéobchodnépodmienkyVÚB,a.s.naposkytovaniespotrebnýchúverov

fyzickým osobám - občanom, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016, podací hárok.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením predmetnými listinnými dôkazmi a ustálil nasledovný skutkový
a právny stav:

5. Medzi spoločnosťou Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou

bola dňa 14.08.2012 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička", predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2500 Eur, lehotou splatnosti 36 mesiacov, s počtom splátok 36,
s mesačnou splátkou 88,57 Eur, s dátumom prvej anuitnej splátky dňa 14.09.2012, poslednej anuitnej
splátky (termín konečnej splatnosti) dňa 14.08.2015, s úrokovou sadzbou 14,90 % p.a., poplatkom za
poskytnutie úveru 50 Eur, RPMN vo výške 20,48%, priemernou RPMN vo výške 21,68 % a s celkovou
čiastkou, ktorú má dlžník zaplatiť vo výške 32273,13 Eur.

6. Žalobca ďalej predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016 v ktorom pôvodný
veriteľ Všeobecná úverová banka, a..s. oznámila žalovanej, že ku dňu 24.11.2016 postúpila svoju
pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.08.2012, ktorá bola ku dňu 03.10.2016 vo
výške 3644,29 Eur s príslušenstvom spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

8. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

12. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 481/2001 Z.z. zákona o bankách (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebopobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“), účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 2 písm. a), b), c), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery
alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou
banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej

finančnejinštitúcie,ktorejneboloudelenépovolenienačinnosťNárodnoubankouSlovenska,d)zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom,

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a. s. ako pôvodným veriteľom a žalovanou, existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedená zmluva mala formulárových charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu
a žalovaná nemohla ovplyvniť jej obsah. V zmysle zmluvy o úvere bol žalovanej poskytnutý bezúčelový
úver vo výške 2500 Eur, ktorý mala splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume po 88,57
Eur, v celkovej čiastke 3273,13 Eur. Tieto skutočnosti neboli počas súdneho konania žiadnym spôsobom

spochybnené, vyplývajú z predložených listinných dôkazov, a preto ich súd považoval za nesporné.

20. Žalovaná úver čerpala pričom v rozpore s ustanoveniami úverovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok VÚB, a.s. porušila svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky úveru riadne
a včas. Žalobca si uplatňoval neuhradené splátky č. 33 až 36 z poskytnutého úveru, ktoré mu mali

byť postúpené na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016. Žalobca netvrdil, že by
pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno,
keďže súdu nepredložil výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru, ani výzvu pôvodného veriteľa
na zaplatenie omeškaných splátok pred vyhlásením predčasnej splatnosti. V danom prípade postúpenápohľadávka bola tvorená jednotlivými splátkami vo výške 88,57 Eur, s ktorými zaplatením bola žalovaná
v omeškaní, pričom žalobca si v konaní uplatňoval neuhradené a omeškané splátky číslo 33, 34, 35, 36,
splatné dňa 14.05.2015, 14.06.2015, 14.07.2015, 14.08.2015 všetky vo výške 88,57 Eur.

21. Keďže predmetom postúpenia bola pohľadávka banky, súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu,
nakoľko skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je súčasťou každého súdneho
konania, pričom ju súd skúma vždy - aj bez návrhu, aj keď ju žiadny z účastníkov nenamieta /rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Cdo XXX/XXXX zo dňa 26.06.2010), pričom zistenie

nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

22. Súd je oprávnený ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu, a to napriek procesnej pasivite
žalovanej pričom pasivita žalovanej v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP)
povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca

samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a
predstavujejedenzozákladnýchprincípovcivilnéhoprocesu(čl.8CSP-procesnépovinnostiaprocesné
bremená). /uznesenie Ústavného súdu SR z11. júna2019, sp. zn. I. S.

23. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorej sa zaoberal

rozborom § 92 ods. 8 zákona o bankách. / rozsudok sp. zn. 7Cdo/26/2017 z 28. marca 2018, rozsudok
sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX.. apríla 2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2019, sp.
zn. 1Obdo/92/2018/ Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie
je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo
aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za

následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 OZ. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z
20. novembra 2019, sp. zn. XObdo/XX/XXXX /

24. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzoval od oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016,
pričom samotnú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016 súdu nepredložil. V danom prípade

ide o sporové konanie, a preto strana sporu musí uniesť bremeno tvrdenia skutočností, ktoré môžu
privodiť jej úspech v spore, a toto bremeno tiež preukázať. Civilný sporový poriadok v ustanovení §
132 ods. 1 určuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť strany označiť dôkazy
na svoje tvrdenia a z tohto vyplýva, že na strane sporu leží iniciatíva pri zabezpečovaní dôkazov.
Strana pokiaľ neoznačila a nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, tak nesie

nepriaznivé dôsledky, ktoré môžu spočívať v tom, že súd rozhodne len na základe vykonaných dôkazov
a zo skutkového stavu, ktorý bol takto zistený, pričom takýto následok postihuje aj tú stranu, ktorá
síce navrhla dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon tak určuje dôkazné bremeno ako procesnú
zodpovednosť strany sporu závisle od konania, pokiaľ je daný výsledok vykonaného dokazovania.
Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalobca má v súdnom spore nielen tvrdiť, ale i dokazovať

predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia
pohľadávky.

25. Predmetný úver bol postúpený zo spoločnosti Všeobecná úverová banka a.s. na súčasného žalobcu,
teda na nebankový subjekt. Všeobecne postúpenie pohľadávky upravuje ustanovenie § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,
ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne
spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona
o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo

zmluvy, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám
nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom
a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba
principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach

dlžníka. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje osobitné podmienky platného postúpenia
pohľadávky, ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam OZ o postúpení pohľadávky v
zmysle § 514 a nasl. OZ. Ak teda podmienky uvedené v tomto špeciálnom ustanovení splnené nie sú,
banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.26. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. platí, že ak je napriek
písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní o splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku, môže banka svoju pohľadávku postúpiť inej osobe aj bez súhlasu
klienta. Z doslovného znenia citovaného ustanovenia (arg. „napriek“) je pritom zrejmé, že predpokladom
postupiteľnosti je len také omeškanie, ktoré nastalo po písomnej výzve banky; dlžník teda musí byť 90
dní v omeškaní aj potom, čo ho banka na splnenie jeho záväzku písomne vyzvala. Žalobca v konaní
neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia podmienok na

postúpenie pohľadávky banky a to písomnú výzvu banky, potom ako bol dlžník nepretržite dlhšie ako 90
dní v omeškaní na splnenie si svojho záväzku. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok
uvedenýchv§92ods.8zákonaobankách(bezpreukázaniavýzvybankyzaslanejdlžníkovi)jepotrebné
v zmysle judikatúry najvyšších súdnych inštancií ( na ktorú súd poukázal v bode 23 tohto odôvodnenia
tohto rozsudku) považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa
§ 39 OZ. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, súd žalobu v

celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.

27. Súd pre úplnosť uvádza, že aj pri celkovom trvaní omeškania viac než rok je potrebná písomná výzva
zo strany banky. Zo systematickej súvislosti jednotlivých častí § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. totiž

vyplýva, že ustanovenie „to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta... presiahol jeden rok“, je len
druhou časťou druhej vety, ktorej prvá časť ustanovuje, že banka nemá právo postúpiť pohľadávku, ak
klienteštepredpostúpenímomeškanýzáväzokuhradil.Citovanáčasťvetytedapredstavujelenvýnimku
z tohto ustanovenia, teda ustanovuje, že ak celkové omeškanie trvá viac ako rok, môže banka (zvyšnú)
pohľadávku postúpiť aj vtedy, ak klient pred postúpením uhradil omeškanú časť svojho záväzku. Toto

ustanovenie však nenormuje výnimku z prvej vety, teda nevyplýva z neho, že by v tomto prípade nebolo
potrebné splniť podmienku písomnej výzvy a 90 dňového omeškania dlžníka. / viď taktiež Krajský súd
Trnava, sp. zn. XXCo/XX/XXXX. zo dňa 27.03.2019, IČS: XXXXXXXXXX /.

28. Obdobne uzatvoril taktiež Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX. zo dňa

27.04.2017, IČS: XXXXXXXXXX, ktorý konštatoval, že banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe
bez súhlasu klienta, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to (t. j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak
klient už uhradil omeškaný peňažný záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje

medzi pohľadávkou a omeškaným peňažným záväzkom). Ak by časť druhej vety začínajúca sa slovami
"to neplatí, ak ..." mala predstavovať výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené,
resp. by legislatívno-technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým
ustanoveniam sa (táto výnimka) vzťahuje.

29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

31. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná aj keď bola úspešná
v súdnom konaní v celom rozsahu, tak žiadne trovy konania jej nevznikli, a preto jej súd v súlade so

zásadou hospodárnosti konania nepriznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).