Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010377
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1617010377.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich
W. J. a C. J., v trestnej veci obžalovaného Ing. G. K., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods.
3 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2019 v Malackách,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Ing. G. K., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom D. č. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

1. - dňa 08.03.2015 v presne nezistenom čase v obci D. po predchádzajúcej e-mailovej komunikácii s

poškodenýmiC.D.aPharmDr.X.D.vystavilobjednávkyazálohovéfaktúryč.108032015a2080320015
nainteriérovédvere,nazákladektorýchdňa09.03.2015poškodeníuhradilinaúčetspoločnostiG.dvere,
s.r.o., č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 183,- €, dňa 10.03.2015
finančnú hotovosť vo výške 569,87 €, a následne čakali na dodanie objednaných dverí, avšak po
uplynutí stanoveného termínu 5-6 týždňov podľa dohody, sa opätovne skontaktovali s obvineným, ktorý
uviedol prostredníctvom e-mailu dňa 05.05.2015, že termín dodania interiérových dverí bude 24. alebo

25. kalendárny týždeň r. 2015, následne dňa 28.06.2015 sa obvinený e-mailom ospravedlnil s tým,
že situáciu rieši a upresní nový termín dodania dverí do 05.07.2015, po čom sa už obvinený neozval
poškodeným, nereagoval na e-mailovú a telefonickú komunikáciu, pričom poškodení následne zistili
u výrobcu dverí, že interiérové dvere podľa ich objednávky obvinený nikdy u výrobcu neobjednal,
objednané interiérové dvere do dnešného dňa nedodal a finančnú hotovosť nevrátil, čím týmto konaním
poškodených uviedol do omylu a spôsobil tak škodu poškodeným C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom
N.. D. č. XXX/X, C. a PharmDr. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. D. č. XXX/X, C. v celkovej

výške 752,87 €,

- dňa 09.03.2015 na internetovej stránke predmetnej spoločnosti pošk. O. E. požiadal o vypracovanie
cenovej ponuky interiérových dverí, o ktoré mal záujem, dňa 01.04.2015 mu bola zaslaná
prostredníctvom e-mailu od obvineného objednávka spolu s faktúrou na sumu 1.667,99 €, ktorú
poškodený uhradil dňa 01.04.2015 prostredníctvom internetbankingu na účet spoločnosti G. dvere

s.r.o., č. ú.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne čakal na dodanie objednaných dverí,
avšak po uplynutí stanoveného termínu 4-6 týždňov uvedeného vo faktúre, sa opätovne skontaktoval s
obvineným, ktorý mu uviedol, že má problémy s objednávkou a predĺžil termín dodania na 15.-28. deň v
mesiaci jún 2015, následne dňa 28.06.2015 obvinený kontaktoval poškodeného o tom, že do 05.07.2015
mu bližšie upresní termín dodania objednávky, avšak do dnešného dňa mu obvinený interiérové dvere
podľa objednávky nedoručil, finančné prostriedky po výzve poškodeného nevrátil, na emaily a telefonáty
obvinený neodpovedá, čím týmto konaním uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak poškodenému

O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX/XX, J.-O. škodu vo výške 1.667,99 €,- dňa 20.03.2015 v presne nezistenom čase v obci D. vystavil objednávku a zálohovú faktúru č.
220032015 na parkety a dňa 22.03.2015 objednávku a zálohovú faktúru č. 320032015 na interiérové

dvere poškodenej Mgr. X. T., pričom telefonicky poškodenej oznámil, že ak zaplatí zálohové faktúry
ihneď, jej objednávky pridá k veľkej objednávke, ktorú má pripravenú a podlahu privezie najbližším
kamiónom z Nemecka a preskladuje ju do mája r. 2015, kedy podlahu potrebovala inštalovať a dvere
ihneď po zameraní objedná, avšak po zaslaní finančnej hotovosti poškodenou v zmysle zálohových
faktúr na účet spoločnosti G. dvere, s.r.o. č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 22.03.2015 vo

výške 1664,34 € a dňa 23.03.2015 vo výške 4.920,41 €, sa vyhýbal jej písomným aj telefonickým výzvam
na dodanie tovaru, pri osobnom stretnutí poškodenej tvrdil, že podlahu dodá 18.06.2015 a dodanie dverí
upresní e-mailom dňa 16.06.2015, následne poslal e-mail, že podlaha bude doručená v 26. týždni r.
2015, avšak ani do 33. kalendárneho týždňa tovar nedodal, pričom poškodená následne u výrobcu dverí
zistila, že interiérové dvere podľa jej objednávky nikdy u výrobcu dverí neobjednal, do dnešného dňa
jej obvinený interiérové dvere podľa objednávky nedoručil, finančné prostriedky po výzve poškodenej

nevrátil, na emaily a telefonáty obvinený neodpovedá, čím týmto konaním uviedol poškodenú do omylu
a spôsobil tak poškodenej Mgr. X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXXX/XX, J.-T. E. škodu vo
výške 6.584,75 €,

2. - dňa 05.02.2016 v presne nezistenom čase v obci E. B., parc. č. XXX/XX, na dome č. XXX vymeral

dvere na základe dohody s poškodenou C. N., na základe čoho dňa 11.02.2016 vystavil objednávku a
zálohovú faktúru č. 111022016 na interiérové dvere POL-SKONE, na sumu 1276,72 €, ktorú poškodená
vyplatila dňa 11.02.2016 prostredníctvom internetbankingu na číslo účtu spoločnosti G. dvere s.r.o.,
č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne čakala na dodanie objednaných dverí, avšak
po uplynutí stanoveného termínu 4-5 týždňov podľa ústnej dohody, sa po viacerých neúspešných

kontaktoch opätovne skontaktovala s obvineným, ktorý uviedol, že jej objednávku rieši nejaký kolega,
ktorého sa na to spýta a dá vedieť, avšak obvinený sa vôbec neozval, nereagoval na telefonický kontakt
od poškodenej, načo mu poškodená dňa 13.04.2016 poslala e-mailom výzvu buď na dodanie tovaru
alebo vrátenie peňazí, avšak ani na toto obvinený žiadnym spôsobom nereagoval, do dnešného dňa jej
obvinený objednávku nedoručil, ani finančné prostriedky po žiadosti poškodenej nevrátil, na emaily a

telefonáty obvinený neodpovedá, čím poškodenú C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. B. č. XXX
týmto konaním uviedol do omylu a spôsobil jej tak škodu vo výške 1.276,72 €,

t e d a

v bode 1
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetkuväčšiuškoduatohtoskutkusadopustilzávažnejšímspôsobomkonania-naviacerýchosobách,

v bode 2
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

v bode 1

zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

v bode 2
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a s poukazom na § 38 ods. 2,

ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. sa mu u k l a d á, aby v skúšobnej dobe
nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú

probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Tr. zákona sa mu ukladá trest zákazu vykonávať podnikateľskú činnosť na
dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej Mgr. X. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, J.kodu vo výške 4105,81,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 07.09.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 207/16/1106-34 na obžalovaného Ing. G. K. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3

písm.c)Trestnéhozákonaainé,askutkovomzákladeopísanomvbodoch1-2výrokovejčastirozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov - poškodených, ako aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd
prisvojomrozhodovanívychádzalibazdôkazov,ktorébolivykonanéaprebraténahlavnompojednávaní

a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný Ing. G. K. uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, jeho hlavná
obrana spočívala v tom, že sa jedná o obchodnoprávne spory, kde k neplneniu z jeho strany došlo z
dôvodu odstúpenia od zmlúv jednotlivými poškodenými.

Ku skutkom uvedeným v bode 1 obžaloby uviedol, že zákazníci pán D. a pani D. pri úhrade zálohovej
platby bezvýhradne súhlasili s obchodnými podmienkami spoločnosti, taktiež poukázal na skutočnosť,
že tento obchodný prípad bol zo strany jeho spoločnosti už uzavretý, prišlo k vyúčtovaniu a vráteniu
prijatej platby od zákazníka. Uviedol, že objednané dvere mali byť dodané 24. alebo 25. kalendárny
týždeň v roku 2015. S tým, že 06.05. D. uviedla, že termín dodanie je absolútne neakceptovateľný

a žiadala vrátenie 100 percentnej sumy. Toto považoval ako odstúpenie od zmluvy. Potom prebehla
ešte ďalšia komunikácia, kde pani D. ako spotrebiteľ napísala, že odstupuje na základe § 345 OZ od
zmluvy a pán D. odstúpil od zmluvy bez uvedenia termínu odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že dvere
riadne objednal od firmy v Polsku a uhradil sumu vo výške 2300 eur, čo je zjavné z výpisu z účtu. V
tejto platbe realizátorovi objednávky boli kumulované viaceré objednávky pre viacerých klientov. Platbu

realizoval prostredníctvom tretej spoločnosti, ktorá má účet v SK banke. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že 06.05.2015 uviedla pani D., ktorá zastupovala aj IČO: XXXXXXXX, že je neakceptovateľný náš
termín dodania, preto dátum 06.05.2015 považujeme za dátum odstúpenia od zmluvy. Zákazníci D. a D.
úhradou zálohovej platby bezvýhradne súhlasili s dodacími podmienkami dodávateľa, v nich je okrem
iného uvedené, že po úhrade zálohovej platby nie je možné od objednávky ustúpiť, nie je ju možné

zrušiť ani stornovať. V prípade, ak odberateľ po úhrade zálohovej platby ustúpi od objednávky, zruší
ju, alebo ju stornuje dodávateľ má právo na zmluvnú pokutu, storno poplatok vo výške 100 percent z
celkovej sumy tovaru, nakoľko interiérové dvere sa vyrábajú na mieru pre jednotlivé stavebné otvory
na stavbách, nie je jednoduché v prípade niekoľkých stoviek kombinácii ktoré môže mať objednávka
z hľadiska technických parametrov, umiestniť po zrušení objednávky na inú stavbu, iba pod výrazným

cenovým ústupkom, zo stratou, ak nový zákazník je ochotný upravovať stavebné otvory. Z tohto dôvodu,bolo riešenie tohto obchodného prípadu také dlhé a k vyúčtovanie prišlo až v r. 2017. Uviedol, že
zálohovú platbu prijali v dňoch 09.03.2015 a 10.03.201, pričom nevedel vysvetliť, prečo bol termín
dodania tovaru oznamovaný zákazníkom až v mesiaci máj 2015. Uviedol, že termín dodania dverí mal

byť v zmysle obchodných podmienok v 24. a 25. týždni tak ako bol uvádzaný a 05.05.2015 bol termín
kedy boli dvere pre zákazníkov aj pripravené. Poškodení D. s manželkou mu však dňa 06.05. uviedli,
že termín je neakceptovateľný a to považuval za odstúpenie objednávky. Taktiež uviedol, že konanie zo
strany poškodených, kedy sprístupnili a zverejnili ich vzájomnú komunikáciu ďalším osobám, považuje
za hrubé porušenie obchodného tajomstva.

Vo vzťahu k poškodenému O. E. uviedol, že aj s týmto poškodeným bola riadne uzatvorená objednávka,
ktorá mu bola dňa 01.04.2015 zaslaná spolu s faktúrou na sumu 1667,99 eur. Zálohová platba zo
stranypoškodenéhobolaprijatádňa01.04.2015,pričomtermíndodaniabolpoškodenémušpecifikovaný
emailom zo dňa 13.05.2015, keď bol termín dodania stanovený na 25.-26 týždeň v roku 2015.
Obžalovaný ani v tomto prípade nevedel zdôvodniť, z akého dôvodu bol poškodenému termín dodania
uvádzaný až po 6 týždňoch od úhrady zálohovej platby, uviedol, že sa zrejme muselo niečo riešiť

na stavbe poškodeného . Ďalej uviedol, že v danom termíne 25.-26. týždňa neboli dvere dodané
z dôvodu, že ich nedodal jeho dodávateľ. Poškodený ho žiadal o vrátenie zálohovej platby dňa
06.07.2015, v tom čase mu oznámil, že bude upresnený náhradný termín dodania objednávky. Na to
mu poškodený E. oznámil, že ak nevráti peniaze, tak pristúpi k trestnému oznámeniu. Ďalej uviedol, že
dvere pre poškodeného mal k dispozícii koncom júla 2015, poškodeného však na vyzdvihnutie tovaru

nevyzval z dôvodu, že mu oznámil podanie trestného oznámenia na jeho osobu. Taktiež uviedol, že
objednávkatohtopoškodenéhopozostávalazviacerýchdielčíchkusov,ktoréboliobjednávanévrôznych
objednávkachvrôznychčasochatozdôvodu,žetaktokumulatívneobjednávapreviacerýchzákazníkov
naraz. Uviedol, že postupne bola platba poškodenému E. uhrádzaná späť a to v závislosti od toho, ako
sa podarilo jednotlivé komponenty predať inému zákazníkovi. Obžalovaný taktiež uviedol, že vo vzťahu

k pošk. E. sa viedlo trestné stíhanie aj na OO PZ O. a žiadal preveriť, či sa nejedná o dvakrát konanie
v tej istej veci.
Vo vzťahu k poškodenej Mgr. T. uviedol, že, že si objednala interiérové dvere a parkety s tým, že
termín dodania dverí bol stanovený na 32. - 33. týždeň roku 2015, ktorý končí dňom 16.08.2015,
pričom ona alebo jej advokát požadovali dodanie už dňa 26.06.2015 resp. 19.06.2015 čo podmieňovali

aj následným odstúpením od zmluvy. Ďalej uviedol, že poškodenej Mgr. T. nikdy netvrdil, že podlahu
priveziekamiónomzNemeckadomája2015.Priobjednávkevmarci2015sadohodli,žepodľapostupov
prác na stavbe v priebehu mája poškodená Mgr. T. upresní, kedy bude potrebovať podlahu a interiérové
dvere. Uviedol, že dňa 04.06.2015 nemala poškodená ešte dokončené kúpeľne a dlažby, taktiež nebolo
možné pokladať podlahu z dôvodu vlhkého betónu na stavbe, ktorý bol zameraný niekedy medzi dňami

04.06. - 09.06.2015. Na vlhký betón odmietol klásť podlahu. Taktiež uviedol, že zálohové platby od
poškodenej Mgr. T. boli prijaté v marci 2015 s tým, že objednané budú po upresnení v mesiaci jún 2015
a to podľa postupu prác na stavbe. Objednávané aj boli v mesiaci jún 2015 s tým, že dodané mali byť
od 18.06 do 28.06.2015. Dodané však neboli z dôvodu, že advokát poškodenej svojvoľne určil termín
dodania na 19.06.2015. Vzhľadom k tomu, že poškodená Mgr. T. riešila vec trestným oznámením, tak s

ňou ďalej prestal komunikovať. Taktiež uviedol, že časť finančných prostriedkov bola poškodenej vrátená
a to vo výške 1664,34 eur a druhá platba vo výške 814,60 eur, keďže sa časť tovaru podarilo umiestniť
na trhu iným zákazníkom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodená Mgr. T. ešte v priebehu plynutia
dodacej doby rozposlala obchodným firmám do zahraničia ich objednávky s cenami, čo považuje za
vážne porušenie obchodného tajomstva.

Vo vzťahu ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že poškodená N. nikdy nebola zákazníkom jeho firmy,
pretože objednávku realizoval pán N., s ktorým výhradne komunikoval, pričom bol to pán N., ktorý
poslal zo svojho účtu peniaze a taktiež na jeho účet bolo zaslané aj vyúčtovanie v roku 2018 v dvoch
platbách vo výške 252 eur a 1024,72 eur. Uviedol, že od pána N. prijal zálohovú platbu na objednávku
dňa 12.02.2016 s tým, že termín dodania mu potvrdzoval dňa 24.05.2016 na 30 - 31. týždeň roku 2016,

ktorý končí dňom 07.08.2016. Dvere pre pána N. boli od jeho dodávateľov riadne dodané. Uviedol, že nie
je pravda, že by s týmto zákazníkom prestal komunikovať, taktiež nevie o tom, že by od tohto zákazníka
chodili emaily z urgenciami. V roku 2016 však mali problém s webovou stránkou, ktorá nefungovala a z
tohto dôvodu aj menili dodávateľa webhostingu, k emailom sa však nevie dostať. Ďalej uviedol, že pán
N. mu oznámil, že vec bude riešiť cez políciu, odvtedy s ním prestal komunikovať, keďže nekomunikuje

s ľuďmi, ktorý riešia niečo cez políciu.
Svedok - poškodený C. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2015 realizovali s manželkou
prerábku rodinného domu, pričom hľadali dodávateľa od poľského výrobcu, takto narazili na firmu G.
dvere, ktorá tieto produkty poskytovala. Cez spoločnosť G. dvere, s.r.o. objednali elektronicky dvere ajso zárubňami. Komunikovali telefonicky priamo s obžalovaným, s ktorým aj dohodli podmienky, ktorý
im potvrdil, že ak uhradia 100 % sumy, bude doprava zdarma. Dodacia doba bola dohodnutá na 5
týždňov. Potvrdili objednávku, on poslal faktúru. Zaplatili 100 % ceny, čo bolo spolu 752,82 eur. Keď sa

doba 5 týždňov chýlila ku koncu spojil sa s obžalovaným, ktorý sa rôzne vyhováral. Obžalovaný mu v
telefonickom rozhovore následne uviedol, že dvere budú dodané v 24. až 25. týždni, teda dodacia doba
sa takto posunula o ďalšie 4 - 5 týždňov. Keďže na dodávku dverí nadväzovali aj ďalšie rekonštrukčné
práce, zvažovali s manželkou aj zrušenie objednávky. Na zálohovej faktúre však bolo uvedené, že pri
zrušení objednávky, zaplatená záloha prepadne v prospech firmy G. dvere, preto sa rozhodli počkať

na ten druhý termín dodania, avšak ani v tomto termíne dvere dodané neboli a nasledovalo opäť
kolo výhovoriek, neskôr ignorovanie. Svedok uviedol, že na sériu telefonátov obžalovaný nereagoval,
na e-maily taktiež nie, len na jeden odpovedal, že vec je v štádiu riešenia. Obžalovaný mu uviedol,
že meškanie dodávky je spôsobené tým, že v Poľku, kde vo výrobe majú problém. Túto informáciu
si svedok preveroval cez distribučné centrum G.-skone v Čechách, kde zistil, že každý dodávateľ
objednáva dvere priamo u výrobcu v Poľsku, alebo ich objednáva cez toto distribučné centrum v ČR. V

distribučnom centre mu uviedli, že u nich objednávka zo strany spoločnosti G. dvere realizovaná nebola
a zistili tiež, že objednávka nebola realizovaná ani u výrobcu v Poľsku. Potom oslovili s manželkou
obžalovaného listom, aby vec vyriešili mimosúdne, na písomnú výzvu ani na sériu telefonátov už
obžalovaný vôbec nereagoval, tak podali trestné oznámenie. Svedok potvrdil, že spolu s manželkou v
rámci tejto objednávky uhradili firme G. dvere sumu 752,87 eur. Po podaní trestného oznámenia im firma

G. dvere zaslala prvú platbu vo výške cca. 50 eur, potom boli zaslané ďalšie dve drobné platby vo výške
30 eur až 50 eur. V júli 2018 im firma G. dvere zaslala zvyšnú sumu, takže už neevidujú žiaden dlh.
Svedok - poškodený O. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na jar 2015 kontaktoval firmu G.
dvere, pretože chcel objednať interiérové dvere. Za firmu komunikoval obžalovaný, ktorý na dopyt
reagoval veľmi rýchlo, realizovali aj ohliadku, na základe ktorej bola zadaná objednávka. K objednávke

bol uvedený aj termín dodania. Termín dodania v rozsahu 4 - 6 týždni od objednávky mu uvádzal
obžalovaný aj pri osobnej obhliadke, keď sa zameriavali dané dvere. Zálohovú platbu vo výške 1667,99
eur poškodený zaplatil 01.04.2015, v rozsahu 4 až 6 týždňom od tohto dátumu mali byť dvere dodané.
Keď v prvý termín neprišlo k realizácii, bol určený zo strany firmy G. dvere druhý termín dodania, a to na
15 až 28 deň v mesiaci júl 2015, čo mu obžalovaný oznámil emailom aj telefonicky. Ani tento termín nebol

dodržaný a obžalovaný sa rôzne vyhováral s tým, že je stavebná sezóna a že sú problémy s dodávkami.
Následne obžalovaný prestal reagovať úplne. Následne svedok e-mailom odstúpil od zmluvy a žiadal
vrátiť finančné plnenie. Svedok uviedol, že v roku 2017 prišla od obžalovaného prvá platba vo výške
94,62 eur a deň pred hlavným pojednávaním mu prišla ďalšia platba vo výške 1573,37 eur, teda celá
dlžná suma bola zo strany obžalovaného uhradená.

Svedok - poškodená Mgr. X. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v marci 2015 kontaktovala
spoločnosť G. dvere, z dôvodu objednávky interiérových dverí a podlahy. S obžalovaným dohodli
termín obhliadky a zamerania, na ktorý prišiel obžalovaný osobne a dohodli sa na zadaní objednávky.
Telefonickysiodsúhlasilisumuaobžalovanýjejuviedol,žeakzaplatízálohovéfaktúryušetrínadoprave.
Objednávka za dvere aj parkety jej bola zaslaná e-mailom, sumu obratom uhradila. Cena za parkety

bola 4920,41 eur a za dvere 1664,34 eur. Zálohovú platbu uhradila ešte v marci, avšak dohodla som sa s
obžalovaným, že termín dodania bude až v máji, toto taktiež overila s obžalovaným, ktorý jej potvrdil, že
nie je pre neho problém to preskladovať s tým, že termín dodania bude máj 2015. Dohodnuté to bolo len
telefonicky. Dňa 21.05.2015 kontaktovala obžalovaného s tým, že je pripravená na inštaláciu, aby prišiel
skontrolovaťbetón,čijemožnépodlahupoložiť.Obžalovanýprišielažodvatýždne atodňa04.06.2015,

skontroloval betón, uviedol jej, že v troch miestnostiach možno parkety inštalovať, v ostatných nie. Ďalej
jej uviedol, že príde o dva dni s lepším vlhkomerom, aby preveril aj zvyšné miestnosti. Potom sa už
neozval, na telefonáty a e-maily nereagoval. Svedkyňa uviedla, že dňa 11.06.2015 kontaktovala inú
firmu, ktorá premerala vlhkosť betónu a táto jej uviedla, že parkety možno položiť. Túto informáciu
chcela oznámiť aj obžalovanému, ale vôbec sa mu nedalo dovolať. Následne sa s manželom rozhodli

skontaktovať obžalovaného osobne, išli do jeho vzorkovej predajne na Zlatých Pieskoch, kde im uviedol,
že parkety dodá dňa 18.06.2015 a termín dodania dverí upresní e-mailom ktorý pošle 16.06.2015.
Taktiež dňa 17.06.2015 skontaktovali právnika, ktorý poslal obžalovanému upomienku - pokus o zmier,
s tým, aby dodal tovar dňa 18.06.2015. V deň, keď mali byť dodané parkety sa dovolala obžalovanému,
ktorý je uviedol, že parkety nemôže dodať, lebo má problém s dopravou z Nemecka. Vtedy si uvedomila,

že ich v marci neobjednával, tak ako sľúbil s tým, že ich preskladní. Potom mu e-mailom navrhla, že
zabezpečí dopravu parkiet z Nemecka, na čo obžalovaný nereagoval, a následne už vôbec nereagoval.
Ďalej uviedla, že kontaktovala výrobcu dverí G.-skone v Poľku, kde jej uviedli, že takýto typ dverí za
posledné dva mesiace zo Slovenka nikto neobjednával. Ďalej svedkyňa uviedla, že v roku 2018 prišličiastočné platby od obžalovaného s tým, že suma za dvere bola vrátená celá, čiastočná platba prišla aj
za parkety vo výške 814,60. Uviedla, že dlžná suma zostala vo výške 4105,81 eur za parkety a v tejto
výške aj modifikovala svoj nárok na náhradu škody.

Svedok - poškodená C. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe odporúčania kontaktovala
firmu G. dvere, chceli s manželom objednať dvere do novostavby rodinného domu. Dňa 05.02.2016
prišiel na obhliadku do novostavby priamo obžalovaný, ktorý realizoval zameranie a objednali takto 7
ks dverí. Dohodli sa s obžalovaným, že ak uhradia celú sumu objednávky, on dvere objedná s tým, že

dodacia doba je následne 4 - 5 týždňov. Zálohovú faktúru vo výške 1276,72 eur uhradili dňa 11.02.2016.
Po uplynutí termínu dodania sa jej manžel snažil obžalovaného telefonicky skontaktovať, telefón mu
však vôbec nedvíhal. Vtedy telefonicky kontaktovala obžalovaného z jej telefónu, ktoré číslo dovtedy
nepoznal, tento hovor obžalovaný prijal a tvrdil jej, že ich objednávku má na starosti jeho kolega,
že to preverí, avšak už sa neozval. Jej manžel náhodne streto obžalovaného v obchodnom centre v
Bratislave, pýtal sa ho na situáciu, obžalovaný reagoval arogantne, uviedol jej manželovi, nech podá aj

trestné oznámenie, nič im vracať nebude. Odstúpenie od zmluvy zaslali obžalovanému cca 6 - 7 týždeň
od objednávky, listová zásielka sa vrátila späť ako neprevzatá. V priebehu roka 2018 im obžalovaný
postupne vo viacerých platbách vrátil dlžnú sumu späť, svedkyňa uviedla, že celá dlžná suma bola
uhradená.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z listinných dôkazov súd poukazuje najmä na emailovú komunikáciu medzi obžalovaným a
poškodenými, ktorá potvrdzuje skutočnosti uvádzané poškodenými v ich výpovediach vo vzťahu k
priebehu komunikácie s obžalovaným po zadaní jednotlivých objednávok. Taktiež bola oboznámená

emailová komunikácia poškodených C. D. a Mgr. X. T. s dodávateľmi G.-D. CZ a G.-D. PL, preukazujúca
tvrdenia poškodených uvádzaných v ich výpovediach vo vzťahu k overovaniu zadania objednávok u
výrobcu a distribútora dverí zn. G.-skone.

Súd ďalej oboznámil objednávky a faktúry na objednaný tovar zaslané obžalovaným poškodeným,

taktiež boli oboznámené potvrdenia o platbách poškodených za objednaný tovar.

OboznámenéboliajvýpisyzúčtovapotvrdeniaotransakciáchspoločnostiG.dvere,s.r.o.,preukazujúce
najmä výbery hotovosti z účtov spoločnosti realizované obžalovaným.

Na návrh obhajoby bolo oboznámené aj rozsiahle listinné materiály a to potvrdenia objednávok, dodacie
faktúry a potvrdenia o úhradách u dodávateľov, ktoré podľa tvrdenia obhajoby mali preukázať realizáciu
objednávok pre poškodených zo strany obžalovaného u jeho dodávateľov a to nasledovne:
- Potvrdenie objednávky č. EX135-3-2015 zo dňa 06.03.2015, dodacia faktúra č. UL/FU/00000915/2015,
potvrdenia o úhrade hotovosti, čo malo podľa tvrdenia obhajoby preukázať objednanie tovaru 4 ks.

Interiérových dverí zn. G.-skone pre pošk. C. D.. Tovar pre poškodeného sa má nachádzať na uvádzanej
dodacej faktúre pod položkami č. 39, 44, 49, 52, 53, 54, 55, 60. Tovar mal byť podľa predloženého
potvrdenia uhradený v dvoch platbách a to dňa 09.03.2015 a 10.03.2015.
- Potvrdenia objednávky č. EX301-8-2013, EX 36-1-2013, EX466-11-2013 a dodacie faktúry, ktoré
podľa tvrdenia obhajoby preukazujú objednanie tovaru pre pošk. O. E. a to 7 ks interiérových dverí zn.

G.-skone, s tým, že tovar bol objednaný ešte v r. 2013 a v r. 2013 a 2014 bol k dispozícii na sklade
obžalovaného. Jednotlivé komponenty pre poškodeného sa nachádzajú na dodacích faktúrach: UL/
FU/00000370/2013podpoložkamič.27,28,30,UL/FU/0000055/2014podpoložkami3,4,9,10,16,19,20,
UL/FU/00000338/2013 pod položkami 1,2,3,5, UL/FU/00002683/2013 pod položkami 17,18,21,22.
- Potvrdenia objednávky č. EX476-01-2014, EX466-11-2013, EX255-7-2013 a dodacie faktúry, ktoré

podľa tvrdenia obhajoby preukazujú objednanie tovaru pre pošk. Mgr. X. T. a to 6 ks interiérových
dverí zn. G.-skone, s tým, že tovar bol objednaný ešte v r. 2013 a v r. 2013 a 2014 bol k dispozícii
na sklade obžalovaného. Jednotlivé komponenty pre poškodenú sa nachádzajú na dodacích faktúrach:
UL/FU/00002056/2013 pod položkami č. 4,12,14,18, UL/FU/0000055/2014 pod položkou č. 46, UL/
FU/00000476/2014 pod položkami č. 19,20,22,26,29,30. Časť objednávky bola doobjednaná r. 2015,

čo má podľa tvrdenia objednávky preukázať potvrdenie objednávky č. EX43-3-2015 a dodacia faktúra
č. UL/FU/00000915/2015 pod položkami č. 20 a 24. Podlaha zn. Haro bola obžalovanému dodaná od
spoločnostiSortimPrahas.r.o.dňa22.04.2015,uhradeniemápreukázaťpotvrdenieovkladenabankový
účet zo dňa 19.04.2015.- Potvrdenia objednávky č. EX85-12-2013 a dodacie faktúry, ktoré podľa tvrdenia obhajoby preukazujú
objednanietovaruprepošk.C.N.ato7ksinteriérovýchdverízn.G.-skone,stým,žetovarbolobjednaný
ešte v r. 2013 a zvyšné časti v r. 205 a bol k dispozícii na sklade obžalovaného. Jednotlivé komponenty

prepoškodenúsanachádzajúnadodacíchfaktúrach:UL/FU/00000222/2014podpoložkamič.28,34,40,
UL/FU/0000915/2015 pod položkami 40,44,46,48,49,50,55,56,57,58,59,60.

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na Daňové priznania, účtovná závierka a súvaha spoločnosti
G. dvere, s.r.o., oznámenia Daňového úradu Bratislava, výpis z evidencie priestupkov a odpis registra

trestov obžalovaného.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, že uvedie iného do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
potrestá sa odňatím slobody na 1 až 5 rokov.

Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur a škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 10 násobok takej sumy.

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu okrem iného násilím, na viacerých
osobách.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutky sa stali tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom vykazujú všetky
obligatórne znaky trestného podvodu podľa §221 ods.1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a že boli splnené
všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru,
že vina obžalovaného zo žalovaných skutkov je jednoznačne preukázaná. Obžalovaný popieral vinu
zo spáchania skutkov, jeho obrana spočívala najmä v tvrdení, že sa jedná o obchodnoprávne vzťahy,

pričom v jeho úmysle bolo dodať poškodeným objednaný tovar, avšak z dôvodu ich odstúpenia od zmlúv,
k plneniu už nepristúpil. Ďalej uvádzal, že pre poškodených realizoval konkrétne úkony smerujúce k
naplneniu vzájomných dohôd, pričom jeho konanie bolo v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré
poškodení, ako zákazníci, plne akceptovali a boli to práve poškodení, ktorí v rozpore s obchodnými
podmienkami, odstupovali od zmlúv a znemožnili mu plnenie. Obžalovaný popieral úmysel podviesť

poškodených. Neskôr svoje pôvodné stanovisko zmenil a tvrdil, že bol pripravený tovar dodať, nakoľko
väčšinu tovaru pre poškodených mal na sklade už v čase, keď si poškodení tovar objednávali /tovar
sa nachádzal na sklade už v rokoch 2013 - 2014/. Takto postavenú obranu obžalovaného však súd
považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, naviac je absolútne nelogické
tvrdenie, že tovarom disponoval a pritom ho zákazník nedodal, a to ani v dodatočných lehotách

a po mnohých urgenciách poškodených. Naviac obžalovaný s poškodenými v danom čase úplne
prestal komunikovať, pričom z dokazovania vyplynulo, že v rovnakom období na iné telefónne čísla
a objednávky zaslané z iných emailových účtov /ako mali poškodení/ bežne reagoval a ďalej ponúkal
produkty ďalším potenciálnym klientom. Preto neobstojí ani posledný argument obhajoby, uvádzaný
v záverečnej reči, že v danej dobe nemohol včas reagovať, keďže sa staral o ťažko chorého otca

a prechádzal náročným obdobím v osobnom živote. Obžalovaný na svoju obhajobu predložil súdu
listinné dôkazy, ktoré mali preukázať, že tovar pre poškodených skutočne objednal a mal k dispozícii
a taktiež bol pripravený tento tovar dodať. Tieto listinné dôkazy však súd považuje za nejednoznačné,
nepreukazujúce objednanie tovaru pre konkrétnych poškodených, pričom je viac ako nelogické tvrdiť, že
tovarom disponujem už od roku 2013 a nedodať ho zákazníkovi v roku 2015. Obžalovaným predložené

dôkazy len vypovedajú o realizácii objednávok pre doslova hocikoho z jeho zákazníkov v rokoch 2013,
2014 a 2015. Vykonaným dokazovaním bolo naopak nepochybne preukázané, že poškodení uvedení
do omylu, poskytli finančné prostriedky obžalovanému v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Vinu obžalovaného dokazujú najmä priame výpovede poškodených v konaní pred súdom,ktoré sa v podstatných okolnostiach nelíšia od skutočností, ktoré uvádzali v trestných oznámeniach či v
priebehu prípravného konania alebo v súvislosti s písomnými podaniami. Prípadné drobné nepresnosti
v uvádzaní konkrétnych náležitostí objednávok či okolností ich uzatvárania vyplývajú len z odstupu času

od doby skutku. Výpovede poškodených boli konzistentné, mali vnútornú logiku, tvrdenia boli podporené
aj listinnými dôkazmi, preukazujúcimi jednotlivé skutkové okolnosti. Na základe všetkých opísaných
skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba,
teda nie len ako štatutár obchodnej spoločnosti neschopný plniť včas svoje záväzky, si bol plne vedomý
svojho konania. Z hľadiska objektívnej stránky vo vzťahu ku skutkom uvedeným vo výrokovej časti

rozsudku je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti s priamym úmyselným protiprávnym konaním
obžalovaného spočívajúcom v obohatení sa obžalovaného na škodu poškodených osôb uvedením
týchto osôb do omylu, keď dohodol s poškodenými - zákazníkmi, dodanie tovaru telefonicky alebo
pri osobnom rozhovore na dobu 4 až 6 týždňov, následne zasielal poškodeným faktúru, v ktorej
uvádzal, že konkrétny termín dodania bude upresnený po zaplatení zálohovej platby, pričom im tento
termín, ani po zaplatení záloh, bezodkladne neoznámil, poškodení tak zotrvávali v presvedčení ústne

dohodnutých termínov dodania. Poškodené osoby následne v omyle uskutočnili majetkovú dispozíciu,
a to poskytnutie finančných prostriedkov na účet spoločnosti G. dvere, s,r,o, kde ako jediný štatutárny
orgán - konateľ, sám realizoval osobné výbery hotovosti z účtu tejto spoločnosti, čím došlo ku
trestnoprávne relevantnému následku, ktorým bol vznik škody na majetku poškodených osôb tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, zodpovedajúcej tak kvalifikačnému znaku väčšej škody.

Ďalej tým, že čiastkové útoky boli realizované na viacerých osobách, možno konanie obžalovaného vo
skutku v bode 1 obžaloby kvalifikovať ako konanie závažnejším spôsobom konania. Súd konštatuje, že
skutky vo výrokovej časti rozsudku v bode 1 tvoria čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného
činu, nakoľko ich spája objektívna súvislosť v čase /obžalovaný páchal túto trestnú činnosť v podstate
súvisle v marci 2015, spôsob ich páchania /konanie obžalovaného vo všetkých prípadoch vykazuje

rovnaký „modus operandi“ t. j. že obvinený sa vždy prijímal objednávky od zákazníkov, sľuboval obratom
objednanie tovaru u výrobcu a dodanie do maximálne 6 týždňov, po uplynutí tejto lehoty uvádzal
na dotazy poškodených rôzne výhovorky a náhradné termíny dodania, pričom ani tieto nedodržal a
objednaný tovar nedodal/ a predmet útoku /finančné prostriedky poškodených/, ako aj subjektívna
súvislosť, teda jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. Skutok uvádzaný v bode

2 rozsudku pre značný časový odstup treba posudzovať ako samostatný trestný čin /teda nie čiastkový
útok pokračujúceho trestného činu/. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný v uvedených prípadoch
konal v priamom úmysle, pretože nielenže úmyselne konal tak, ako chcel ale tým, že poškodeným
deklaroval skutočnosti v rozpore s reálnym stavom, jednoznačne aj úmyselne chcel porušiť záujem
chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane majetku bez ohľadu na druh a formu vlastníctva,

pričom súčasne vedel, že tak spôsobí škodu na majetku poškodených subjektov. Preto súd uznal
obžalovaného vinného v zmysle podanej obžaloby.

Pre úplnosť súd dodáva, že súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou a to výsluchy
navrhovaných svedkov - tzv. spokojných zákazníkov obžalovaného, ktorí mali potvrdiť bezproblémový

priebeh realizácie zmlúv zo strany obžalovaného pri iných zákazkách a to z dôvodu, že dané okolnosti,
sú bez akejkoľvek relevancie ku prejednávaným skutkom a čiastkovým útokom skutku, uvádzaných
v obžalobe prokurátora. Súd taktiež odmietol návrh obhajoby na výsluch svedka X. D. - manželky
poškodeného C. D., z dôvodu, že okolnosti ku ktorým mala navrhovaná svedkyňa svedčiť, mal súd
možnosť zistiť už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďou poškodeného C. D..

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že počas trvania manželstva, je každý z manželov oprávnený
zastupovať druhého manžela v bežných veciach a prijímať za neho takéto plnenia. Konanie jedného z
manželov týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje oboch manželov spoločne a nerozdielne.

Súd ďalej dáva do pozornosti, že k námietke obžalovaného spočívajúcej v tvrdení, že časť skutku vo

vzťahu k poškodenému O. E. bolo vedené samostatné trestné konanie na OO PZ Bratislava - Rusovce,
v tejto súvislosti súd konštatuje, že z odpisu z registra trestov alebo z výpisu z registra priestupkov
SR nebolo zistené, že by bol za daný skutok priestupkovo, alebo v konaní pred súdom, obžalovaný
riešený. Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).

Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.Súd záverom taktiež uvádza, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho
rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty. Preto súd svoje rozhodnutie
založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach, na základe ktorých uznal obžalovaného
vinného v zmysle podanej obžaloby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný, pred spáchaním skutkov bol priestupkovo riešený za dva menšie priestupky
na úseku dopravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného konštatoval existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, spočívajúcej vo vedení riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, keďže súd ukladal úhrnný trest, podľa zásad
uvedených v § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzn. s použitím asperácie. S poukazom na uvedené, súd

nemohol zarátať aj priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže by mu bola táto
skutočnosť zohľadnená 2 krát, čo je neprípustné. V prípade použitia asperácie sa trest ukladá podľa
zákonného ustanovenia obsahujúceho najprísnejšiu trestnú sadzbu spomedzi zbiehajúcej sa trestnej
činnosti, kedy sa horná hranica trestnej sadzby zvýši o 1/3. V prípade obžalovaného je najprísnejšia
trestná sadzba za zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, a to 3 až 10 rokov. Po zvýšení

hornej hranice o 1/3, súd súčasne trestnú sadzbu opätovne v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znížil, keď
znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby
je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd dospel k záveru,
že na ochranu spoločnosti za súčasného splnenia prevýchovnej funkcie trestu, postačí obžalovanému
uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby, na základe uvedeného súd uložil trest vo výmere 3

rokov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu 5
rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním v skúšobnej dobe, spolu s uloženou
povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje
možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený trest
odňatiaslobodybudedostatočnourepresioupreobžalovanéhoatiežnaplnenímúčelu,žeobžalovanýsa

v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania

V zmysle § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať
akúkoľvek podnikateľskú na dobu 5 rokov, nakoľko sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v súvislosti
s vykonávaním podnikateľskej činnosti, ako člen štatutárneho orgánu.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených na
náhradu škody. Z uplatnených nárokov vyplýva ich výška, ktorá bola potvrdená listinnými dôkazmi
a výpoveďami svedkov, taktiež bola preukázaná aj výpoveďou obžalovaného. V priebehu súdneho
konania vyplatil obžalovaný časť uplatnených nárokov poškodených, neuhradená zostala len časť

nároku na náhradu škody poškodenej Mgr. X. T.. Na základe uvedeného súd zaviazal obžalovaného k
náhrade spôsobenej škody tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.