Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010377
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617010377.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov
JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného W.. G. K., pre
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a iné, proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č.k. 3T/97/2017-569 zo 17. apríla 2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa
03. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/97/2017 zo 17.04.2019, bol obžalovaný

W.. G. K., v bode 1) uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/
Trestného zákona a v bode 2) z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom
základe, že

1. - dňa 08.03.2015 v presne nezistenom čase v obci D. po predchádzajúcej e-mailovej komunikácii s
poškodenými C. D. a G.. X. D. vystavil objednávky a zálohové faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXXX

na interiérové dvere, na základe ktorých dňa 09.03.2015 poškodení uhradili na účet spoločnosti
Pekné dvere, s.r.o., č. ú.: SK.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančnú hotovosť vo výške 183,-
€, dňa 10.03.2015 finančnú hotovosť vo výške 569,87,-€, a následne čakali na dodanie objednaných
dverí, avšak po uplynutí stanoveného termínu 5-6 týždňov podľa dohody, sa opätovne skontaktovali
s obvineným, ktorý uviedol prostredníctvom e-mailu dňa 05.05.2015, že termín dodania interiérových
dverí bude 24. alebo 25. kalendárny týždeň r. 2015, následne dňa 28.06.2015 sa obvinený e-mailom

ospravedlnil s tým, že situáciu rieši a upresní nový termín dodania dverí do 05.07.2015, po čom
sa už obvinený neozval poškodeným, nereagoval na e-mailovú a telefonickú komunikáciu, pričom
poškodení následne zistili u výrobcu dverí, že interiérové dvere podľa ich objednávky obvinený nikdy
u výrobcu neobjednal, objednané interiérové dvere do dnešného dňa nedodal a finančnú hotovosť
nevrátil, čím týmto konaním poškodených uviedol do omylu a spôsobil tak škodu poškodeným C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. D. č. XXX/X, C. a G.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.. D.

č. XXX/X, C. v celkovej výške 752,87,-€,
- dňa 09.03.2015 na internetovej stránke predmetnej spoločnosti pošk. O. E. požiadal o vypracovanie
cenovej ponuky interiérových dverí, o ktoré mal záujem, dňa 01.04.2015 mu bola zaslaná
prostredníctvom e-mailu od obvineného objednávka spolu s faktúrou na sumu 1.667,99,-€, ktorú
poškodený uhradil dňa 01.04.2015 prostredníctvom internetbankingu na účet spoločnosti Pekné dvere
s.r.o., e. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne čakal na dodanie objednaných dverí, avšak po

uplynutístanovenéhotermínu46týždňovuvedenéhovofaktúre,saopätovneskontaktovalsobvineným,
ktorý mu uviedol, že má problémy s objednávkou a predĺžil termín dodania na 15.-28. deň v mesiacijún 2015, následne dňa 28.06.2015 obvinený kontaktoval poškodeného o lom, že do 05.07.2015 mu
bližšie upresní termín dodania objednávky, avšak do dnešného dňa mu obvinený interiérové dvere
podľa objednávky nedoručil, finančné prostriedky po výzve poškodeného nevrátil, na emaily a telefonáty

obvinený neodpovedá, čím týmto konaním uviedol poškodeného do omylu a spôsobil tak poškodenému
O. E.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX/XX. J.- O., škodu vo výške 1.667.99,-€,
- dňa 20.03.2015 v presne nezistenom čase v obci D. vystavil objednávku a zálohovú faktúru č.
220032015 na parkety a dňa 22,03.2015 objednávku a zálohovú faktúru č. 320032015 na interiérové
dvere poškodenej C.. X. T., pričom telefonicky poškodenej oznámil, že ak zaplatí zálohové faktúry ihneď,

jej objednávky pridá k veľkej objednávke, ktorú má pripravenú a podlahu privezie najbližším kamiónom
z. Nemecka a preskladuje ju do mája r. 2015, kedy podlahu potrebovala inštalovať a dvere ihneď po
zameraní objedná, avšak po zaslaní finančnej hotovosti poškodenou v zmysle zálohových faktúr na
účet spoločnosti G. dvere, s.r.o. č. ú.: SK75 XXXX XXXX XXX X XXXX XXXX dňa 22.03.2015 vo výške
1664,34,-€ a dňa 23.03.2015 vo výške 4.920,41,-€, sa vyhýbal jej písomným aj telefonickým výzvam na
dodanie tovaru, pri osobnom stretnutí poškodenej tvrdil, že podlahu dodá 18.06.2015 a dodanie dverí

upresní e-mailom dňa 16.06.2015. následne poslal e-mail, že podlaha bude doručená v 26. týždni r.
2015, avšak ani do 33. kalendárneho týždňa tovar nedodal, pričom poškodená následne u výrobcu dverí
zistila, že interiérové dvere podľa jej objednávky nikdy u výrobcu dverí neobjednal, do dnešného dňa
jej obvinený interiérové dvere podľa objednávky nedoručil, finančné prostriedky po výzve poškodenej
nevrátil, na emaily a telefonáty obvinený neodpovedá, čím týmto konaním uviedol poškodenú do omylu

a spôsobil tak poškodenej C.. X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XXXX/XX, J.-T. E. škodu vo
výške 6.584,75,-€,
2. - dňa 05.02.2016 v presne nezistenom čase v obci E. B., pare. č. XXX/XX, na dome č. XXX vymeral
dvere na základe dohody s poškodenou C. N., na základe čoho dňa 11.02.2016 vystavil objednávku a
zálohovú faktúru č. I I 1022016 na interiérové dvere POL-SKONE, na sumu 1276,72,-€, ktorú poškodená

vyplatila dňa 11.02.2016 prostredníctvom internetbankingu na číslo účtu spoločnosti Pekné dvere s.r.o.,
č. ú.: D XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne čakala na dodanie objednaných dverí, avšak
po uplynulí stanoveného termínu 4-5 týždňov podľa ústnej dohody, sa po viacerých neúspešných
kontaktoch opätovne skontaktovala s obvineným, ktorý uviedol, že jej objednávku rieši nejaký kolega,
ktorého sa na to spýta a dá vedieť, avšak obvinený sa vôbec neozval, nereagoval na telefonický kontakt

od poškodenej, načo mu poškodená dňa 13.04.2016 poslala e mailom výzvu buď na dodanie tovaru
alebo vrátenie peňazí, avšak ani na toto obvinený žiadnym spôsobom nereagoval, do dnešného dňa
jej obvinený objednávku nedoručil, ani finančné prostriedky po žiadosti poškodenej nevrátil, na emaily
a telefonáty obvinený neodpovedá, čím poškodenú C. N.. nar. XX.XX.XXXX. trvale bytom E. B. č. XXX
týmto konaním uviedol do omylu a spôsobil jej tak škodu vo výške 1.276.72,-€.

Podľa§221ods.3Trestnéhozákonaspoužitím§38ods.2,ods.3,§36písm.j/Trestnéhozákona,§41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, ktorého
výkon bol podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona podmienečne odložený s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní

5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona mu bola uložená povinnosť,
aby v skúšobnej dobe nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu vykonávať podnikateľskú
činnosť na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej C..
X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, J., škodu vo výške 4105,81,-Eur.

Proti tomuto rozsudku podal, v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku,
odvolanie obžalovaný W.. G. K., ktoré v mene obžalovaného odôvodnil obhajca a toto bolo súdu
doručené dňa 09.10.2019.

V písomných dôvodoch obhajca za obžalovaného uviedol, že rozsudok je nesprávny a nezákonný,
obsahuje rozpor výrokovej časti rozsudku s odôvodnením, pretože už zo samotného skutku vyplýva, že
týmto nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podľa § 221 Trestného zákona a okresný súd nesprávnevyhodnotildôkazyvykonanévtrestnomkonaníanevysporiadalsasovšetkýmiokolnosťamivýznamnými
pre rozhodnutie a teda zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti.

Skonštatoval, že „Skutok nemohol byť spáchaným trestným činom, nakoľko naplnenie zákonných
znakov subjektívnej stránky trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona je potrebné dokázať, a
teda že som už v čase vystavenia objednávok a zálohových faktúr svojim zákazníkom, v tomto prípade
poškodeným C. D. a X. D., O. E., C.. X. T. a C. N., mal úmysel im žiadny tovar nedodať a finančné
prostriedky si ponechať pre osobné potreby, a tým som zákazníkov uviedol do omylu, aby som sa na

škodu ich majetku obohatil. Nestotožňujem sa s tvrdením súdu, že som zákazníkov uviedol svojím
konaním do omylu, nakoľko všetky obchodné podmienky boli riadne, čitateľne a preukázateľne uvedené
a boli každému zákazníkovi, ktorý s firmou PEKNE DVERE s. r. o. podpísal záväznú objednávku k
dispozícii. Taktiež nesúhlasím s tvrdením, že by som sa obohacoval na cudzí účet, nakoľko žiadne z
uhradených preddavkových faktúr zákazníkov neboli na moje meno, neboli zasielané na môj účet, a
ani som si tieto finančné prostriedky neponechal.“... Počas prvostupňového konania som okrem iného

svoju nevinu dokazoval skutočnosťou, že tesne po uzatvorení zmluvy s poškodenými som dohodnutý
tovar objednal u dodávateľa, čo som aj podložil potvrdeniami objednávok a faktúrami. Preto moje
konanie nevykazovalo známky podvodu, nakoľko som sa zjavne nepokúšal obohatiť na úkor iného
a nemal som ani v úmysle spôsobiť poškodeným škodu. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3Tdo 54/2013: „Vo vzťahu k objektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu podvodu

jedným z obligatórnych znakov je obohatenie sa páchateľa alebo iného na škodu cudzieho majetku.
Pod zákonným pojmom „obohatenie"sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo
niekohoiného,atobuďjehorozšírením,t.j.nadobudnutímvlastníckehoprávakurčitým,čiužhnuteľným
alebo nehnuteľným veciam, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo
iného vynaložené....Hneď v prvej časti svojho odôvodnenia sa Okresný súd pokúšal moje tvrdenie

vyvrátiť, keď ho označil za účelové a nelogické z dôvodu, že pri poškodenom O. E. som mal 7 kusov
interiérových dverí na sklade už v rokoch 2013-2014 a i napriek tomu som sa omeškal s dodaním. Ako
som opakovane uviedol už vo vyjadrení z dňa 15.01.2019 a počas konania, predmetné dvere na sklade
bolo potrebné pre potreby poškodeného upraviť podľa zamerania. Objednávka teda nebola tvorená len
zo7interiérovýchdverí,aleajzdielčíchkusov,ktorésomkdispozíciivtomčasenemalaobjednávalsom

ich neskôr hromadne pre viacerých zákazníkov. Okresný súd taktiež odmietol predložené potvrdenia
objednávok a faktúry brať do úvahy, pretože ich považoval za nejednoznačné a nepreukazujúce. Vo
vzťahu k uvedenému si dovoľujem uviesť, že nie len že v trestnom konaní nesie pri dokazovaní viny
dôkazné bremeno príslušný orgán, ale ak vzniknú akékoľvek pochybnosti ovine obvineného, treba ich
vykladať v jeho prospech.“ K uvedenému dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 4To/3/2016 k

čomu doplnil, že v trestnom konaní nie je úlohou obžalovaného preukázať, že uvedené objednávky a
faktúry nespochybniteľné slúžili na objednanie a zaplatenie tovaru pre poškodených. Nakoľko sa na
objednávkach a faktúrach uvádza iba názov kupujúceho, v tomto prípade spoločnosť PEKNÉ DVERE,
s. r. o. a nie, pre ktorého zákazníka sa konkrétne tovar objednáva, nemal by som reálne ani možnosť
to so 100%-nou istotou dokázať. Ak by sa takýmto spôsobom pristupovalo k dokazovaniu, takmer nikto

by nebol schopný v trestnom konaní dokázať svoju nevinu. Je teda úlohou súdu, aby dokázal, že
uvedené objednávky a faktúry neslúžili na objednanie tovaru pre poškodených. Nakoľko súd nepredložil
žiadny dôkaz, ktorý by uvedené vyvrátil, treba vychádzať zo skutočnosti, že listiny jasne naznačujú, že
k objednávkam tovaru pre poškodených podľa všetkého došlo.“

K tvrdeniu, že došlo k prerušeniu komunikácie medzi ním a poškodenými ozrejmil, že v tom čase sa
staral o svojho ťažko chorého otca v dôsledku čoho prechádzal celkovo psychicky a emočne náročným
obdobím. Za pochopiteľné považuje to, že nemohol úplne prerušiť kontakt s klientmi a fungovanie
spoločnosti, ale podľa neho dôvodom, prečo neodpovedal poškodeným bolo, že im ešte nebol v danom
čase schopný poskytnúť objednaný tovar, pretože nastalo oneskorenie zo strany dodávateľa, ktorý stále

posúval termín dodania tovaru.

V ďalšom vyslovil nesúhlas s tvrdením súdu, že si bol vopred plne vedomý, že nebude schopný plniť
včas svoje záväzky. Tiež vytkol súdu, že považoval výpovede svedkov za pravdivé aj napriek tomu,
že obžalovaný uviedol argumenty spochybňujúce pravdivosť ich výpovedí, nakoľko na pojednávaní

preukázal, že tovarom vzťahujúcim sa na jednotlivé objednávky poškodených disponoval, k čomu súdu
predložil všetky dodacie faktúry, potvrdenia objednávok a potvrdenia o úhradách u dodávateľov, a tiež
prezentovalokolnosti,ktorýmibolaspôsobenájehodočasnápracovnáindispozícia.Kuvedenémudaldo
pozornosti, že v prípade podvodu je dôležité odlišovať tzv. neschopnosť dodatočne plniť svoj záväzok, vktorom prípade by bol trestný postih v rozpore s čl. 17 ods. 2 zákona č, 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej
republiky.
Zastáva názor, že „...výpovede svedkov - poškodených potvrdzujú iba oneskorenie sa s dodaním tovaru

a neodpovedanie z mojej strany na ich telefonické a e mailové pokusy o kontakt, ako aj oneskorenie
sa s vrátením plnenia, z čoho som ani jednu skutočnosť nepoprel. Výpovede poškodených však v
žiadnomprípadenemôžubyťdôkazommôjhoúmysluimspôsobiťškodu,ktorýsúdvcelomtomtokonaní
nedokázal preukázať. Ako posledný znak naplnenia trestného činu podvodu okresný súd uvádza, že ja -
akojedinýkonateľspoločnostiPEKNÉDVERE,s.r.o.somrealizovalvýberyhotovostizúčtuspoločnosti,

čím som sa obohatil na škodu cudzieho majetku. Toto tvrdenie však nie je správne, nakoľko som ako
konateľ konal v mene a na účet firmy, zálohové faktúry som vystavoval s číslom účtu spoločnosti PEKNÉ
DVERE s. r. o., čiže ku vlastnému obohateniu nikdy nedošlo a ani som to nikdy nemal v úmysle. Ako som
uvádzal už v priebehu konania, niektoré faktúry som z časti uhrádzal v hotovosti pri preberaní tovaru.
Financie,sktorýmisomdisponovalarobilvýbery,čitransakciesomvykonalzaúčelomuhradeniatovaru,
materiálu dodávateľskej firme ako kompetencie vyplývajúce z funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti,

nikdyniepreosobnépotreby.VzmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.4Tost
4/2016: „Z hľadiska naplnenia znakov trestného činu podvodu je relevantné len konanie páchateľa, ktoré
predchádza transferu majetkovej hodnoty (i peňazí) z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa,
pretože len takéto konanie môže byť v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý má podobu reálneho
úbytku na majetku poškodeného. Pre spáchanie podvodu podstatným je okamih dokonania, t. j. keď

páchateľ spôsobí následok vo forme škody a zároveň seba alebo iného obohatí. Za najväčšiu vadu
rozhodnutia okresného súdu teda vnímam absenciu naplnenia znakov trestného činu podvodu. Toto
naplnenie znakov nebolo preukázané ani počas dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 17. apríla
2019, pričom absentovalo moje úmyselné zavinenie vo vzťahu k následku. Vzhľadom na vykonané
dôkazy a ich vzájomnú súvislosť som jednoznačne stotožnený s tvrdením, že skutok, resp. skutky

uvedené v odsudzujúcom rozsudku nie sú trestným činom, nakoľko v danom prípade predovšetkým
absentuje môj úmysel konať predmetným spôsobom v ňom uvedeným, a to čo i len nepriamy, nakoľko
zákaznícibolipriamoupozornenínaobchodnépodmienkyinavýškuprípadnejzmluvnejpokutyažiadne
z informácií im neboli zatajené alebo nepravdivo poskytnuté, v úmysle uviesť ich do omylu.“

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol aby Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 321 ods.
1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku
vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s názorom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, resp. aby odvolací súd obžalovaného W.. G. K. oslobodil spod obžaloby podľa
ustanovenia § 285 písm. b/ Trestného poriadku konštatujúc, že skutky uvedené v obžalobe nie sú

trestným činom.

K odvolaniu obžalovaného poskytol svoje vyjadrenie prokurátor okresnej prokuratúry a to: „Podľa
názoru tunajšej prokuratúry ani po zvážení argumentácie obžalovaného v odvolaní nie je dôvod na
zmenuvydanéhoodsudzujúcehorozsudku.Vykonanýmdokazovanímbolojednoznačnepreukázané,že

obžalovaný postupoval pri svojich skutkoch premyslene a sofistikovane, pričom pri všetkých skutkoch a
čiastkovýchútokochpoužiltenistýmodusoperandi.Právepoužitierovnakéhomóduoperandipotvrdzuje
úmysel obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. Máme za to, že vina obžalovaného je preukázaná
mailovými komunikáciami medzi poškodenými a obžalovaným, ako aj výsluchom všetkých poškodených
a tiež predloženými listinnými dokladmi. Tiež máme za to, že vinu obžalovaného preukazujú tiež

vlastné výpovede obžalovaného a dôkazy predložené obžalovaným, pretože ten nedokázal logicky
a racionálne vysvetliť svoje počínanie a neustále menil verzie o skutku a dôvody, prečo konal tak,
ako konal, pričom jednotlivé verzie a tvrdenia použité obžalovaným si navzájom odporujú, prípadne
sú v rozpore s listinnými dôkazmi ním predloženými. Obžalovaný na jednej strane tvrdil, že tovar pre
poškodených mal zo starších zásob, ale na druhej strane sa odvolával na to, že im nemohol tovar dodať

pre „omeškanie dodávateľov“, pričom toto isté vysvetlenie použil pri všetkých poškodených, nie je teda
jasné, komu chcel vlastne dodať tovar, ktorý mal mať „naskladnený“, pretože táto verzia nesedí ani na
jedného poškodeného. Hoci predložil údajné objednávky konkrétnych tovarov pre poškodených, tento
tovar nemohol byť tovarom určeným pre poškodených, pretože obžalovaný ani dodatočne neoslovil
poškodených s dodaním tovaru, ktorý údajne objednal alebo ho mal na sklade v čase, keď sa títo

dožadovali jeho dodania, čo zakladá absolútnu nelogickosť jeho konania, keď niekoľko mesiacov
nedodal tovar, o ktorom tvrdí, že ním disponoval. Za najdôležitejšiu skutočnosť nepravdivosti tvrdení
obžalovaného pokladám fakt, že ani jednému poškodenému tovar nebol dodaný, a to ani v dodatočných
lehotách, ani po urgenciách a obžalovaný ani nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že mu boldaný konkrétny tovar z týchto objednávok dodaný alebo že ho skutočne vlastnil predtým a ako s ním
následne naložil, komu ho predal alebo kde ho umiestnil. Obžalovaný predložil len zmätočné a nejasné
listinné dôkazy, ktoré nikdy jednoznačne nekorešpondovali s jeho tvrdeniami a teda tieto dôkazy ani

nie sú a nemohli byť hodnoverným podkladom k jeho tvrdeniam. Obžalovaný najprv uvádzal, že tovar
nedodal z toho dôvodu, že ho nemal a musel ho objednať u dodávateľov a tento mu dodávatelia včas
nedodali. Na tejto verzii zotrval vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 02.07.2018. Priamo na tomto
hlavnom pojednávaní uviedol, že „tovar objednával až po prijatí zálohy“, avšak následne na pojednávaní
dňa 16.01.2019 tvrdil, že objednávky chcel vybaviť „zo skladových zásob“. Rovnako tak uvádzal dňa

02.07.2018, že „dvere vyrábajú na mieru pre jednotlivé stavebné otvory na stavbách, preto nie je
jednoduché v prípade niekoľkých stoviek kombinácií, ktoré môže mať objednávka, ....ktoré potrebuje
zákazník na svoje individuálne rozmery na stavbe, nie je jednoduché až takmer nemožné umiestniť
ich na inú stavbu. “Tieto je možné umiestniť na stavbu len vtom prípade, ak „nový zákazník je ochotný
upravovať stavebné otvory“. No dňa 16.01.2019 už uvádzal, že dvere vyrábajú z „polotovarov“ a teda je
možné ich prispôsobovať a tieto bolo možné vyrobiť pre poškodených z už skôr dodaných komponentov,

ktoré mal na sklade - „veľkou devízou spoločnosti Pekné dvere, s. r.o. je to, že dokážeme robiť odborné
montáže tj. dokážeme upraviť polotovary na jednotlivé špecifické otvory a požiadavky zákazníka. “
Tieto výpovede si jednoznačne odporujú. Poukazujem na skutok č. 1 a pošk. D.. Dňa 02.07.2018 na
pojednávaní obžalovaný tvrdil, že platba za tovar pošk. D. odišla vo výške 2.300,- eur dňa 24.03.2015
ako je to zrejmé z výpisu z účtu. Predložil listinné dôkazy s objednávkami tovarov pre poškodených, kde

údajne tento tovar objednal ešte pred zaplatením zálohovej platby dňa 06.03.2015, pričom sám predtým
uvádzal, že tovar vždy objednával až po úhrade zálohovej faktúry, ktorú vystavil až dňa 08.03.2015. Ku
dňu 06.03.2015 teda ešte záväzná objednávka zo strany pošk. D. ani neexistovala. Obžalovaný sa teda
snaží tvrdiť, že objednal záväzne u dodávateľa tovar, ktorý si ešte poškodení v tom čase ani neobjednali,
pretože objednávka bola vyhotovená až dňa 08.03.2015 a tovar bol uhradený až dňa 09.03.2015 a

10.03.2015. Následne obžalovaný tvrdil, že tovar bol vyzdvihnúť dňa 17.04.2015, avšak pri mailovej
komunikácii ani po tomto termíne nepotvrdil, že má uvedený tovar pre týchto zákazníkov a ani im ho
nedodal a to ani v máji a júni 2015, kedy komunikácia medzi poškodenými a obžalovaným mailovou
formou prebiehala. Tento tovar (napriek tomu, že ho údajne obžalovaný mal) nedodal ani v júli 2015,
kedy poškodení odstúpili od zmluvy. Pri skutku č. 1 - pošk. D. obžalovaný tvrdil, že tento tovar mal na

* sklade od roku 2013, resp. 2014, no napriek tomu ho nedodal zákazníkovi, ktorého objednávka bola
vystavená dňa 01.04.2015 a to ani do júla 2015. V tejto súvislosti poukazujem na výpoveď obžalovaného
zo dňa 02.07.2018, ktorý uvádzal, že tovar nie je možné dodať inému zákazníkovi ako tomu, ktorý si
ho objednal z dôvodu rôznej šírky dverí a pod. V prípade skutku č. 1 - pošk. T. uviedol dňa 02.07.2018,
že tovar objednával v júni 2015, no následne predložil súdu listinné dôkazy, podľa ktorých mal tovar

na sklade už od roku 2013 a 2014. Napriek tomu tovar nedodal, aj keď tvrdil, že ho mal už od roku
2013, resp. 2014, a to ani po viacerých urgenciách. Zároveň opätovne poukazujem na nezrovnalosť vo
výpovediach obžalovaného, ktorý sám uvádzal rozporné tvrdenia o objednávkach a o tom, kedy a ako
bol tovar dodaný. Tiež poukazujem na to, že tvrdil, že tovar musí byť na mieru zhotovený. Opätovne
obžalovaný tvrdil, že zvyšný tovar pre poškodenú mal objednať objednávkou zo dňa 03.03.2015, teda v

čase, kedy objednávka X. T. ešte ani neexistovala, pretože tá bola vystavená až k dátumu 20.03.2015.
Aj v tomto prípade obžalovaný tvrdí, že tovar vyzdvihol 17.04.2015, no tovar nedodal poškodenej ani
po opakovaných urgenciách, napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ho mal k dispozícií.
Obdobne možno vyhodnotiť aj listinné dôkazy k pošk. N., kde takisto obžalovaný tvrdil, že tovar už mal
a nemusel ho objednávať. Poukazujem na nelogickosť listinných dôkazov predložených obžalovaným

na HP dňa 16.01.2019, kde v dodacích listoch z rokov 2013 a 2014 figurujú podľa jeho tvrdenia presne
tie tovary, ktoré si zákazníci objednali až v roku 2015, pričom tieto dokázal obžalovaný vo svojom
vyjadrení položkami presne označiť číselne, v ktorých riadkoch sa nachádza tovar poškodených, avšak
v týchto „riadkoch“ sa nachádza vždy aj stĺpec s položkou „počet“ a v tejto kolónke nachádzame pri
jednotlivých položkách vždy číslicu „1“. To znamená, že obžalovaný objednával uvedený tovar výlučne

presne vždy v jednom kuse. Je nanajvýš nepravdepodobné, že obžalovaný objednával v roku 2013
a 2014 jednotlivo „po jednom kuse“ konkrétne druhy tovarov, ktoré však vôbec nepotreboval, ktoré
nezodpovedali v tom čase žiadnej špecifikácií vtedajších zákazníkov, aby si ich uložil na sklade a
„možno“ichvbudúcnostiniekomupredal.Pretojedinálogickáaracionálnaverziaje,žesíceideskutočne
o objednávky, ktoré realizoval obžalovaný, avšak pre úplne iných zákazníkov, ako boli poškodení a ktoré

sa snaží prezentovať ako tovar pre poškodených. Zároveň viackrát vo výpovedi dňa 02.07.2018 potvrdil,
že termíny, ktoré uvádzal poškodeným, uvádzal preto, lebo tak mu tieto termíny vychádzali vzhľadom na
dodanie tovaru od dodávateľa. Teda v tejto výpovedi ani raz nespomenul, že by mali byť vyrobené tovary
pre poškodených z nejakých komponentov, ktoré on už v tom čase mal na sklade a ktorými disponoval,preto jeho „novú“ verziu výpovede dňa 16.01.2019 možno považovať za účelovú, ktorú dodatočne
obžalovaný vyhodnotil ako „realistickejšiu“ pre to, aby mu pasovala na iné ním predkladané dôkazy v
neskoršom konaní, pričom táto však nie je konzistentná s jeho vlastnými predchádzajúcimi tvrdeniami,

preto možno celkovo jeho výpovede hodnotiť ako nevierohodné a nepravdivé a poukazujúce na úmysel
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti uvádzaním rôznych aj odporujúcich si nepravdivých tvrdení. Celkovo
poukazujeme na skutočnosť, že výpovede obžalovaného boli viac krát menené, obžalovaný uvádzal
viac krát nepravdivé skutočnosti, ktoré boli neskôr vyvrátené výpoveďami poškodených alebo listinnými
dôkazmi, pričom akonáhle bol konfrontovaný s „nesúladom“ svojich tvrdení s inými dôkazmi, tieto

vysvetliť nedokázal. Ním predložené listinné dôkazy pokladáme za nepreukazné a nič nedosvedčujúce,
ide len o snahu obžalovaného vytvoriť zdanie, že tovar teoreticky mohol existovať a mohol byť dodaný,
avšak verzii o jeho pôvode a spôsobe jeho dodania bolo počas konania niekoľko a žiadna nebola
dostatočne hodnoverná. Predložené listinné dôkazy tiež nie sú v súlade s daňovými dokladmi. Preto
ich považujeme za zmätočné, nejasné a nevyvracajúce jeho vinu na spáchanom trestnom čine. Taktiež
možnospomenúť,žeknáhradeškodypoškodenýmobžalovanýpristúpilažpovzneseníobvineniavtejto

veci, resp. až po podaní obžaloby, preto nemožno ani prisvedčiť jeho tvrdeniam, že sa s poškodenými
chcelfinančnevyrovnaťažebololenotázkoučasu,kedytakučiní.Takátojehoargumentáciabolapriamo
vyvrátená vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďami poškodených a ich mailovými komunikáciami.
Zároveň poukazujem na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní viac krát menil výpovede
ohľadom skutku, pričom jeho neskoršie výpovede vykazujú logické nezrovnalosti s niektorými jeho

predošlými vyjadreniami, ako aj s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. Obžalovaný sa snažil vo
všetkýchprípadochhodnotiťsvojekonanielenako„obchodnoprávnespory“,avšakzjehopočínaniabolo
zrejmé, že od poškodených vylákala zaplatenie peňažných súm podvodným konaním, pričom následne
s týmito konkrétnymi osobami prestal komunikovať, hoci s inými „novými“ zákazníkmi komunikoval,
na telefóny a emaily „nových“ zákazníkov odpovedal, čo bolo preukázané viacerými výpoveďami a

listinnými dôkazmi predloženými poškodenými, kde bolo zrejmé, že ak sa ho pokúsili kontaktovať z
iného telefónneho čísla alebo iného mailového konta, obžalovaný im odpovedal. Obžalovaný vo svojom
odvolaní v zásade neuvádza nové skutočnosti, a opakuje už známe tvrdenia, ktoré uviedol už v rámci
konania súdu prvého stupňa a ktoré súd vzal do úvahy pri vydaní svojho rozhodnutia, pričom sa
argumentačne vysporiadal s vykonanými dôkazmi, s tvrdeniami obžalovaného i s dôkazmi, ktoré tento

predložil do konania apo dôslednom zvážení skutkového stavu vydal predmetný odsudzujúci rozsudok,
ktorý považujeme za vecne správny a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu, preto navrhujeme
odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné.“
K odvolacím dôvodom obžalovaného sa vyjadrili aj poškodení s tým, že poškodená C.. X. T. uviedla:
„Mám za to, že v uvedenej trestnej veci, sa jedná o trestný čin podvodu podľa § 221 Tr. Zákona, keďže

Ing. Peter Dulanský ma už pred objednaním tovaru uviedol úmyselne do omylu tým, že tovar okamžite
po pripísaní finančných prostriedkov na jeho účet objedná a dovezie z Nemecka k čomu nikdy neprišlo
a nikdy nevyvinul žiadnu snahu o nápravu, ignoroval naše telefonáty a taktiež ponuku z našej strany
priviezť tovar na naše vlastné náklady. Naviac pán K. postupoval rovnako aj v prípadoch ostatných
poškodených, konštantné predlžoval termín dodania tovaru, ktorý však nikdy nebol dodaný. V prvých

výpovediach na ORPZ v Malackách, W.. G. K. uviedol, že odstúpenie od zmluvy z mojej strany bolo
podané pred termínom dodania podlahy, čo mal byť 28my týždeň roku 2015, ktorý končil 12.7.2015 a
pánom K. nikdy nebol oznámený dôvod nedodania ani náhradný termín dodania. Odstúpenie od zmluvy
bolo podané až následne 13.7.2015 a aj to so žiadosťou o vrátenie peňazí keďže k dodaniu tovaru
nikdy neprišlo. Taktiež, pán K. v uznesení uvádza, že peniaze, ktoré som mu zaplatila za tovar, ktorý

nikdy nedodal, má vo firme Pekné Dvere, s.r.o. ale v ďalšom odseku uvádza, že má tovar na sklade,
čím si značne odporuje ak tvrdí, že peniaze použil na kúpu tovaru. Tvrdenie, že má tovar na sklade
sa taktiež nezakladá na pravde. V odvolaní proti rozsudku, ktoré bolo súdu doručené 9.10.2019, W..
G. K. uvádza, že objednával u dodávateľov jednotlivé diely na interiérové dvere, preto nevie priamo
dokázať objednanie konkrétnych dverí, ktoré sme si my poškodení objednali. Avšak v mojom prípade

nikdy nevysvetlil objednávky ohľadom podlahy Haro Disano, pričom druh, odtieň a množstvo podlahy sú
presne dané a nemenné a túto objednávku u dodávateľa, prípadne úhradu objednávky za tovar nikdy
nepredložil. Taktiež nikdy nepredložil dôkaz, že má podlahu na sklade ako v úvodných výpovediach
uvádzal. W.. G. K. ma už pred objednaním tovaru uviedol úmyselne do omylu tým, že mi telefonicky
oznámil, že tovar okamžite po pripísaní finančných prostriedkov na jeho účet objedná a dovezie, ale

mám za to že podlahu nikdy neobjednal u dodávateľa a finančne sa obohatil na škodu cudzieho majetku,
keďže bolo dokázané orgánmi činnými v trestnom konaní, že finančné prostriedky z firemného účtu
vyberal v hotovosti a nepredložil písomné dôkazy o platbe za podlahu. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Bratislave potvrdil Rozsudok prvostupňového súdu a uznalobžalovaného W.. G. K. vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 Tr. Zákona a aby mu bola uložená
povinnosť nahradiť mi bezodkladne škodu vo výške 4 105.81 EUR.“
G. manželia C. D. a X. D. vo svojom vyjadrení uviedli: „Počas súdneho pojednávania, na ktorom som

sa zúčastnil, pan K. vystupoval arogantne voči mne aj súdu. Staval sa do pozície, akoby bol on svedok
a ja obžalovaný. Ani raz nespomenul, že dôvodom nedvíhania telefonátov a nereagovanie na emaily
bola choroba jeho otca, ako sa uvádza v odvolaní. Ani raz nenaznačil, ze mu je ľúto danej situácie,
ktorú spôsobil poškodeným. Preto ani v náznaku neverím tvrdeniam z odvolania, že za nereagovanie
na riešenie situácie bolo jeho psychické rozpoloženie. Beriem to ako ďalšie zavádzanie zo strany p.

K., o ktorom som sa mohol veľakrát presvedčiť v minulosti. Ako dôvod nedodania tovaru v odvolaní
sa uvádza oneskorenie zo strany dodávateľa, od ktorého p. K. tovar objednával. My sme si u pana K.
objednali dvere POLSKONE. Čiže konkrétne dvere od výrobcu POLSKONE. U viacerých predajcov som
si v čase keď p. K. tvrdil, že POLSKONE majú problém vo výrobe overil, že nikto z predajcov žiadne
oneskorenie s dodaním tovaru nemá. Túto informáciu som si následne overil aj u Výhradného dovozcu
značky POLSKONE pre Českú republiku a Slovensko. Ako ďalšiu vec, ktorá popiera úprimné správané s

dodanímuvediemnasledovné.Keďžeobjednanýtovarneboldodanýnaprvýanidruhýdohodnutýtermín
od p. K. a nebolo možné ho následne ani kontaktovať, oslovili sme iného dodávateľa dverí POLSKONE.
Ten nám ich dodal bez akéhokoľvek predlžovania termínu. Ak by mali závažný problém vo výrobe v
POLSKONE, tak by to nevedel dodať ani iný dodávateľ týchto dverí. Veď ak p. K. zadal objednanie
niekoľko mesiacov pred našim druhým dodávateľom a stále nemal naše dvere, tak ako je možné, že náš

druhý dodávateľ nám ich doručil, a to včas - bez omeškania. G. K. tvrdí, že tovar vlastne obdržal neskôr
a z jeho následného predaja nám vyplatil peniaze nazad. Nikdy nás neinformoval, že tovar obdržal.
Preto jeho tvrdenia považujem za vymyslené. O tom, že ide o podvod svedčí aj nasledovné. Ak p. K.
nevedel dodať dvere, tak mal vrátiť peniaze hneď, ako zistil, že nastal vážny problém s dodaním tovaru
a nemusel byť obžalovaný. Veď je úplne samozrejmé, že ak firma nevie dodať tovar, tak musí vrátiť

peniaze. G. K. tvrdí v odvolaní, že prerušil komunikáciu s poškodenými, lebo sa staral o chorého otca
a bolo to pre neho náročné obdobie. A tak radšej nekomunikoval s poškodenými lebo nevedel, ako
by zvládol túto komunikáciu. Sám ale uvádza, že neprerušil v tomto období fungovanie svojej firmy a
čiastočnepracoval.Toznamená,ževrátenie/prevodpeňazímoholkedykoľvekvykonať.Spoškodenými
by následne neprišiel do styku, a teda by nebol v žiadnom psychickom vypätí. Poškodení by mohli byť

síce právom nahnevaní z dôvodu porušenia termínov dodania, ale mali by peniaze a nemuseli by sa
obracať na súd. To ale nespravil, a tak vyhodnotil súd takéto chovanie správne ako podvod. O to, že
ide o podvod nasvedčuje aj správanie počas niekoľkých mesiacov, kedy p. K. poškodil alebo uviedol do
omylu viacero klientov. Veď ak by nastal problém s dodaním určitého tovaru, tak hneď musí ďalšieho
nového záujemcu o tovar upozorniť na skutočnosť s oneskorením termínu dodania. Inak toho klienta

uvedie do omylu. Ak mal p. K. akúkoľvek informáciu o meškaní/problémoch s dodaním tovaru, mal
zákazníkov upozorniť vopred. To ale nespravil. Čiže nevidím dôvod prečo by sa NEDODANIE TOVARU,
NEVRÁTENIE PEŇAZÍ A ODMIETNUTIE ĎALŠEJ KOMUNIKÁCIE S KLIENTOM nemalo považovať za
podvod tak, ako to správne vyhodnotil súd. Keďže nikdy nebol dodaný akýkoľvek hodnoverný dôkaz,
že náš tovar bol objednaný, neverím tvrdeniu p. K., že sa nejedná o podvod. G. K. v odvolaní tvrdí,

že sa jedná iba o oneskorenie s dodaním tovaru. Keďže tovar nám nikdy nebol dodaný, tak ide o
NEDODANIE tovaru a nie oneskorenie. G. K. pred začatím súdu neprejavil reálnu snahu o vrátenie
peňazí a poškodeným spôsobil veľké problémy s dokončovaním prerábiek domov/bytov, ďalej s časom
ktorý sme museli stráviť chodením na políciu alebo súd. Až tým, že sme podali trestné oznámenie
a začalo sa súdne konanie, vytvoril sa tlak na p. K., aby peniaze vrátil. Zo spoločenského hľadiska

považujem za nevyhnutné, aby sa podvodné správanie skončilo právoplatným odsúdením a vrátením
finančných prostriedkov všetkým poškodeným. W. sa stále budú opakovať podobné prípady podvodov.“

Spis bol predložený prvostupňovým súdom na rozhodnutie o odvolaní tunajšiemu súdu dňa 04.12.2019,
pričom je zrejmé, že rozsudok bol odvolaním napadnutý len zo strany obžalovaného.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol: „Ja sa v celom rozsahu pridržiavam písomne
podaného odvolania. Zotrvávame na názore, že sa nejedná o trestný čin, v celom konaní nebolo
dokázané, že úmysel môjho klienta smeroval k podvedeniu zákazníkov, jeho firma funguje už viac ako
10 rokov, má stovky spokojných zákazníkov a len vo vzťahu k poškodeným, ktorí sú v predmetnej

veci, má tieto problémy, pretože títo sa rozhodli riešiť obchodno-právny vzťah cestou trestnoprávnou.
Ani jeden z poškodených nepodal civilnú žalobu na súd, i keď konanie jedného z poškodených, keď
zaslali obžalovanému pokus o zmier, k tomu mohlo nasvedčovať. Je pravdou, že obžalovaný nedodal
tovar, i keď ho mal na sklade, ale on sa dodaniu nevyhýbal, pričom poškodení od zmluvy odstúpilia už nemali záujem o dodanie tovaru. Žiadali o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré im vyplatil po
tom, ako z týchto objednaných vecí niektoré komponenty predal. V osobe môjho klienta sa nejedná o
človeka, ktorý by niekoho uvádzal do omylu. Čo sa týka vrátenia finančných prostriedkov získaných z

predaja týchto objednaných tovarov bolo sťažené tým, že každá vec sa robí na mieru a z jeho strany
išlo len o omeškanie pri dodaní tovaru. Obžalovaný pred týmto podnikal tri roky, nikdy nebol vyšetrovaný
v súvislosti so svojím podnikaním. Poškodení chceli len peniaze alebo teda v stanovenom termíne
tovar dodať, ale keď im peniaze podľa ich požiadavky nevyplatil, podali na neho trestné oznámenie.
Nie je pravdou, že by výrobca v Poľsku potvrdil, že objednávka zadaná nebola, je to len informácia,

ktorú poskytol predajca v Čechách, v ktorom oznamuje, že takáto objednáva kanie je evidovaná, čo
podľa môjho názoru rozhodne na vyslovenie viny nestačí. Zdôrazňujem, že môj klient nekomunikoval
s poškodenými aj z osobných dôvodov, nakoľko v danom čase riešil vážny zdravotný stav svojho otca,
prednostne sa staral o svojho otca, ktorý neskôr ochoreniu podľahol, staral sa o rodinu, o deti a svoje
podnikanie neriešil. Zdôrazňujem, že poškodení ani neskúsili uplatniť svoje nároky v civilnom konaní.
Dávam do pozornosti, že môj klient ešte v roku 2017 komunikoval s pánom N., s ktorým sa dohováral,

kedy bude zálohová platba vrátená, pričom trestné oznámenie podávala jeho manželka, čo som tiež
zdôrazňoval v konaní pred súdom. Tiež čo sa týka poškodeného pána E. dávam do pozornosti, že
tento sa domáhal vrátenia zálohy a nepovažoval konanie môjho klienta za konanie podvodné. Ja chcem
uviesť, že sa pripájam aj k všetkým našim písomným argumentom a ústnym prednesom, ktoré sme
uviedli v rámci súdneho konania na prvom stupni. Dávam do pozornosti, že nám boli zamietnuté návrhy

na doplnenie dokazovania výsluchom osôb, ktorí boli v danom čase tiež zákazníkmi môjho klienta vo
vzťahu ku ktorým objednávky vybavil k ich spokojnosti. Uvedené tiež predznačuje, že nemal úmysel
uviesť poškodených v prejednávanej veci do omylu, pretože vo vzťahu k iným konal zodpovedne. Ja
navrhujem prijať rozhodnutie tak, ako som uviedol v dôvodoch odvolania.“

Zástupca krajskej prokuratúry poukazujúc v celom rozsahu na vyjadrenie okresnej prokuratúry, v ktorom
bolo podrobne vysvetlené, prečo prokuratúra konanie obžalovaného považuje za konanie podvodné
a bolo ozrejmené, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný tak, ako bolo žalované, na podklade
uvedeného navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný právom záverečného návrhu predniesol: „Od roku 2011 som konateľom spoločnosti Pekné

dvere, tvrdím, že všetky skutky sú obchodno-právnym vzťahom. Spoločnosť za celé svoje obdobie
nemala nikdy tendenciu niekoho oklamať, podviesť alebo sa na úkor niekoho iného obohatiť. Ja som
tiež ako živnostníkom 21 rokov v oblasti položenia podlahy a uvádzam, že nikdy žiaden problém nebol,
okrem pani poškodenej T., kde ale problém v tom, že mal podlahy ešte vlhké a na pokládku nevhodné.
Ja zastávam názor, že ja som svoju výpoveď nie zmenil, ako to uvádza prokuratúra, ale ja som ju len

upresnil z pohľadu toho, že sa jednalo o viacero položiek v jednotlivých objednávkach. Ja sa pridržiavam
všetkých vyjadrení, ktoré poskytli moji obhajcovia, zotrvávam na tom, že spoločnosť ťunguje riadne,
zodpovedneavdostatočnejmieresomvysvetlil,prečodošloknespokojnostilentýchtomálozákazníkov,
ktorí sú poškodení. Ja žiadam, aby krajský súd rozhodol, že skutky nie sú trestným činom a aby ma spod
obžaloby oslobodil. Zdôrazňujem, že problémy v súvislosti s prejednávanou vecou vyvstali už z mojich

osobných problémov, ktoré som tiež súdu ozrejmil.“

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku: Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku: Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí
alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní

vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku: Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ajb) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona
(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na
dva roky.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z
rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,

prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Okresný súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami, dopustil sa podstatných chýb
konania, ktoré predchádzali napadnutým výrokom rozsudku, ktoré spôsobili, že prvostupňový rozsudok
trpí vadami z dôvodu, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými

skutočnosťami nevyhnutnými pre objektívne rozhodnutie vo veci.
Zo spisu je zistiteľné, že rozsudok bol napadnutý odvolaním len zo strany obžalovaného smerujúcim do
všetkých výrokov rozsudku a preto odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Preskúmaním veci krajský súd zistil nasledovné:
Okresná prokuratúra Malacky podala pod č.k. 1Pv 207/16/1106-34 dňa 07.09.2017, obžalobu na
obžalovaného W.. G. K., v bode 1) uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods.
3 písm. c/ Trestného zákona a v bode 2) z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, na

skutkovom základe opísanom v obžalobe.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W.. G. K., poškodených C. D., O. E.,
C.. X. T., C. N., oboznámil listinné dôkazy a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách
ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozsudok odôvodnil nasledovne: „V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie
všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel
k jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného zo žalovaných skutkov je jednoznačne preukázaná.
Obžalovaný popieral vinu zo spáchania skutkov, jeho obrana spočívala najmä v tvrdení, že sa jedná o
obchodnoprávnevzťahy,pričomvjehoúmyslebolododaťpoškodenýmobjednanýtovar,avšakzdôvodu

ichodstúpeniaodzmlúv,kplneniuužnepristúpil.Ďalejuvádzal,žeprepoškodenýchrealizovalkonkrétne
úkony smerujúce k naplneniu vzájomných dohôd, pričom jeho konanie bolo v súlade s obchodnými
podmienkami, ktoré poškodení, ako zákazníci, plne akceptovali a boli to práve poškodení, ktorí v rozpore
s obchodnými podmienkami, odstupovali od zmlúv a znemožnili mu plnenie. Obžalovaný popieral
úmysel podviesť poškodených. Neskôr svoje pôvodné stanovisko zmenil a tvrdil, že bol pripravený

tovar dodať, nakoľko väčšinu tovaru pre poškodených mal na sklade už v čase, keď si poškodení
tovar objednávali /tovar sa nachádzal na sklade už v rokoch 2013 ~ 2014/. Takto postavenú obranu
obžalovaného však súd považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, naviac
je absolútne nelogické tvrdenie, že tovarom disponoval a pritom ho zákazník nedodal, a to ani v
dodatočných lehotách a po mnohých urgenciách poškodených. Naviac obžalovaný s poškodenými v

danom čase úplne prestal komunikovať, pričom z dokazovania vyplynulo, že v rovnakom období na iné
telefónne čísla a objednávky zaslané z iných emailových účtov /ako mali poškodení/ bežne reagoval a
ďalej ponúkal produkty ďalším potenciálnym klientom. Preto neobstojí ani posledný argument obhajoby,
uvádzaný v záverečnej reči, že v danej dobe nemohol včas reagoval', keďže sa staral o ťažko choréhootca a prechádzal náročným obdobím v osobnom živote. Obžalovaný na svoju obhajobu predložil súdu
listinné dôkazy, ktoré mali preukázať, že tovar pre poškodených skutočne objednal a mal k dispozícii
a taktiež bol pripravený tento tovar dodať. Tieto listinné dôkazy však súd považuje za nejednoznačné,

nepreukazujúce objednanie tovaru pre konkrétnych poškodených, pričom je viac ako nelogické tvrdiť, že
tovarom disponujem už od roku 2013 a nedodať ho zákazníkovi v roku 2015. Obžalovaným predložené
dôkazy len vypovedajú o realizácii objednávok pre doslova hocikoho z jeho zákazníkov v rokoch 2013,
2014 a 2015. Vykonaným dokazovaním bolo naopak nepochybne preukázané, že poškodení uvedení
do omylu, poskytli finančné prostriedky obžalovanému v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku. Vinu obžalovaného dokazujú najmä priame výpovede poškodených v konaní pred súdom,
ktoré sa v podstatných okolnostiach nelíšia od skutočností, ktoré uvádzali v trestných oznámeniach či v
priebehu prípravného konania alebo v súvislosti s písomnými podaniami. Prípadné drobné nepresnosti
v uvádzaní konkrétnych náležitostí objednávok či okolností ich uzatvárania vyplývajú len z odstupu času
od doby skutku. Výpovede poškodených boli konzistentné, mali vnútornú logiku, tvrdenia boli podporené
aj listinnými dôkazmi, preukazujúcimi jednotlivé skutkové okolnosti. Na základe všetkých opísaných

skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba,
teda nie len ako štatutár obchodnej spoločnosti neschopný plniť včas svoje záväzky, si bol plne vedomý
svojho konania. Z hľadiska objektívnej stránky vo vzťahu ku skutkom uvedeným vo výrokovej časti
rozsudku je teda nepochybné, že v príčinnej súvislosti s priamym úmyselným protiprávnym konaním
obžalovaného spočívajúcom v obohatení sa obžalovaného na škodu poškodených osôb uvedením

týchto osôb do omylu, keď dohodol s poškodenými zákazníkmi, dodanie tovaru telefonicky alebo pri
osobnom rozhovore na dobu 4 až 6 týždňov, následne zasielal poškodeným faktúru, v ktorej uvádzal,
že konkrétny termín dodania bude upresnený po zaplatení zálohovej platby, pričom im tento termín, ani
po zaplatení záloh, bezodkladne neoznámil, poškodení tak zotrvávali v presvedčení ústne dohodnutých
termínovdodania.Poškodenéosobynáslednevomyleuskutočnilimajetkovúdispozíciu,atoposkytnutie

finančných prostriedkov na účet spoločnosti Pekné dvere, s,r,o, kde ako jediný štatutárny orgán
konateľ, sám realizoval osobné výbery hotovosti z účtu tejto spoločnosti, čím došlo ku trestnoprávne
relevantnému následku, ktorým bol vznik škody na majetku poškodených osôb tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia, zodpovedajúcej tak kvalifikačnému znaku väčšej škody. Ďalej tým, že
čiastkové útoky boli realizované na viacerých osobách, možno konanie obžalovaného vo skutku v

bode 1 obžaloby kvalifikovať ako konanie závažnejším spôsobom konania. Súd konštatuje, že skutky
vo výrokovej časti rozsudku v bode 1 tvoria čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu,
nakoľko ich spája objektívna súvislosť v čase /obžalovaný páchal túto trestnú činnosť v podstate
súvisle v marci 2015. spôsob ich páchania /konanie obžalovaného vo všetkých prípadoch vykazuje
rovnaký „modus operandi“ t. j. že obvinený sa vždy prijímal objednávky od zákazníkov, sľuboval obratom

objednanie tovaru u výrobcu a dodanie do maximálne 6 týždňov, po uplynutí tejto lehoty uvádzal
na dotazy poškodených rôzne výhovorky a náhradné termíny dodania, pričom ani tieto nedodržal a
objednaný tovar nedodal/ a predmet útoku /finančné prostriedky poškodených/, ako aj subjektívna
súvislosť, teda jednotiaci zámer obžalovaného spáchať uvedený trestný čin. Skutok uvádzaný v
bode 2 rozsudku pre značný časový odstup treba posudzovať ako samostatný trestný čin /teda nie

čiastkový útok pokračujúceho trestného činu/. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný v uvedených
prípadoch konal v priamom úmysle, pretože nielenže úmyselne konal tak, ako chcel ale tým, že
poškodeným deklaroval skutočnosti v rozpore s reálnym stavom, jednoznačne aj úmyselne chcel porušiť
záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane majetku bez ohľadu na druh a formu
vlastníctva, pričom súčasne vedel, že tak spôsobí škodu na majetku poškodených subjektov. Preto súd

uznal obžalovaného vinného v zmysle podanej obžaloby. Pre úplnosť súd dodáva, že súd odmietol
vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou a to výsluchy navrhovaných svedkov tzv. spokojných zákazníkov
obžalovaného, ktorí mali potvrdiť bezproblémový priebeh realizácie zmlúv zo strany obžalovaného pri
iných zákazkách a to z dôvodu, že dané okolnosti, sú bez akejkoľvek relevancie ku prejednávaným
skutkom a čiastkovým útokom skutku, uvádzaných v obžalobe prokurátora. Súd taktiež odmietol návrh

obhajoby na výsluch svedka X. D. - manželky poškodeného C. D., z dôvodu, že okolnosti ku ktorým
mala navrhovaná svedkyňa svedčiť, mal súd možnosť zistiť už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi,
a to najmä výpoveďou poškodeného C. D.. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že počas trvania
manželstva, je každý z manželov oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach a prijímať
za neho takéto plnenia. Konanie jedného z manželov týkajúce sa spoločných vecí oprávňuje a zaväzuje

oboch manželov spoločne a nerozdielne. Súd ďalej dáva do pozornosti, že k námietke obžalovaného
spočívajúcej v tvrdení, že časť skutku vo vzťahu k poškodenému O. E. bolo vedené samostatné trestné
konanie na OO PZ Bratislava - Rusovce, v tejto súvislosti súd konštatuje, že z odpisu z registra trestov
alebo z výpisu z registra priestupkov SR nebolo zistené, že by bol za daný skutok priestupkovo, alebo vkonaní pred súdom, obžalovaný riešený. Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a
inéskutočnostiakotie,ktorésúpredmetomobžalobyaninemôžubyťpredmetomkonaniaadokazovania
na súde (obžalovacia zásada). Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť

postihu určitej osoby, ale výlučne hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu. Súd záverom
taktiež uvádza, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku, je však nevyhnutné,

aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty. Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie
uvedených relevantných skutočnostiach, na základe ktorých uznal obžalovaného vinného v zmysle
podanej obžaloby.“

Teda súd prvého stupňa mal na podklade vykonaného dokazovania preukázané, že skutok sa stal tak
ako je žalovaný a spáchal ho obžalovaný W.. G. K..

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené
na neúplnom skutkovom zistení, resp. prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku) a preto ho považuje
za rozhodnutie predčasné.
V prejednávanej trestnej veci sa obžalovanému W.. G. K. kladie za vinu, že

-poškodeným C. D. a G..Dr. X. D. vystavil objednávky a zálohové faktúry za interiérové dvere, na základe
ktorých poškodení uhradili na účet spoločnosti PEKNÉ DVERE s.r.o. (konateľom ktorej je obžalovaný),
finančnú hotovosť vo výške 183,-€ a 569,87,-€, ale k dodaniu tovaru zo strany obžalovaného nedošlo,
pričom poškodení mali zistiť, že zo strany obžalovaného nedošlo ani k samotnému objednaniu tovaru
u výrobcu interiérových dverí,

-poškodenému O. E., ktorý si od spoločnosti obžalovaného objednal dodanie dverí, za ktoré zaplatil
sumu 1667,99,-€, po uplynutí dodacieho termínu obžalovaný dvere nedodal, na urgencie poškodeného
neodpovedal,
- obdobne vo vzťahu k poškodenej C.. X. T. vystavil objednávku a zálohovú faktúru na interiérové dvere
a parkety, ktorú poškodená zaplatila v sume 1664,34,-€ a 4920,41,-€, objednaný tovar jej nedodal,

finančné prostriedky jej vrátil čiastočne, prestal s poškodenou komunikovať, pričom táto zistila, že tovar
podľa jej objednávky u výrobcu vôbec neobjednal,
- vo vzťahu ku skutku 2) (z 05.02.2016) vystavil objednávku a zálohovú faktúru na interiérové dvere
na sumu 1276,72,-€, ktorú sumu poškodená C. N. vyplatila, obžalovaný jej interiérové dvere nedodal a
prestal s poškodenou komunikovať.

Podľa výsledkov dokazovania pred prvostupňovým súdom, najmä výsluchmi poškodených, je podľa
odvolacieho súdu preukázané, že obžalovaný W.. G. K. ako konateľ spoločnosti PEKNÉ DVERE s.r.o.
prevzal objednávky poškodených na dodanie interiérových a u poškodenej C.. X. T. aj parkiet, týmto
vystavil objednávky a zálohové faktúry, ktoré poškodení vyplatili podľa požiadavky obžalovaného, ale
objednaný tovar im v stanovenej, a ani predĺženej lehote nedodal, prestal s poškodenými komunikovať,

na čo títo reagovali odstúpením od dohody, pričom niektorí z poškodených (manželia D. a C.. X. T.) u
výrobcu dverí v Poľsku zistili, že do výroby ich objednávka vôbec nebola zadaná) a následne podali na
obžalovaného trestné oznámenie.
Súd sa pri posudzovaní trestnosti skutku má v prvom rade zamerať na posudzovanie, či daný skutok
vôbec napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu.

E. na uvedené sa odvolací súd zameral na skúmanie, či boli v danom prípade skutkami, ktoré mal
spáchať obžalovaný W.. G. K., tak ako ich v obžalobe vymedzil prokurátor, naplnené všetky obligatórne
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1. ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona (v bode 1)) a § 221 ods. 1 Trestného zákona (v bode 2)).
Čo sa týka subjektu, obžalovaný W.. G. K. je subjektom plne trestnej zodpovedným z hľadiska veku a

príčetnosti. Tak isto v danom prípade je prítomný objekt ako záujem chránený normami trestného práva,
teda záujem spoločnosti na ochrane majetku a majetkových práv fyzických a právnických osôb.
V ďalšom odvolací súd posudzoval charakter samotného konania obžalovaného tak, ako je definované v
skutkových vetách obžaloby, najmä či konanie obžalovaného (objektívna stránka) spĺňa znaky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu tak, ako je definovaný v ustanovení § 221 Trestného zákona.

V danej súvislosti je potom nevyhnutné zdôrazniť, že nevrátenie peňazí, prípadne nedodanie tovaru
(ako tomu bolo v preskúmavanej trestnej veci), teda obohatenie sa na úkor iného je, vychádzajúc z
ustanovenia § 221 Trestného zákona, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, trestným
až vtedy, ak je obohatenie sa na úkor iného spojené s uvedením iného (v danej veci poškodených),do omylu. Zo skutkových viet obžaloby tak ako sú vymedzené prokurátorom (výnimku tvoria skutky z
08.03.2015 a 20.03.2015) nevyplýva, že by poškodení O.omogyi a C. Gughová vôbec boli a ohľadom
čoho, uvedení do omylu. Len v popise skutkov z 08.03.2015 a 20.03.2015 je uvedené, že títo u

výrobcu tovaru, ktorý si cez firmu obžalovaného objednali, zistili, že tovar, o ktorý mali záujem vôbec
obžalovaným objednaný nebol, ktoré konštatovanie nebolo v priebehu prípravného konania a ani
dokazovania pred súdom, relevantnými dôkazmi preverené a jak prokurátor tak aj súd sa obmedzili na
prevzatietýchtozisteníodpoškodených,ajtolenvovzťahukvyššieuvedenýmskutkomavnaznačenom
smere relevantné dokazovanie vykonané nebolo, i napriek tomu, že obžalovaný súdu predložil listinné

dôkazy (sady týkajúce sa objednávok, ktoré mali byť realizované vo vzťahu k poškodeným v danej
veci) - čl. 455-458, tvrdiac, že tovar pre poškodených objednal, resp. mal ho na sklade z minulých
období. Teda uvedenie do omylu poškodených v dvoch skutkoch malo spočívať v tom, že objednaný
tovar obžalovaný u výrobcu vôbec nezadal, pričom pri dohode s poškodenými deklaroval, že tak
učinil. Podľa nadriadeného súdu nie je možné uvažovať o nerealizovaní objednávok u dodávateľov
obžalovaného bez zodpovedného preverenia predložených dôkazov a tvrdení obžalovaného k týmto

dôkazom. Totiž neplnenie zo zmluvy, (v tomto konkrétnom prípade nedodanie objednaného tovaru,
hoci tento už bol poškodenými vopred uhradený) nemožno automaticky a jednoznačne posúdiť ako
trestný čin podvodu, pretože len nedodanie zmluvného plnenia bez ďalšieho, nenapĺňa objektívnu
stránku stíhaného trestného činu podvodu. V naznačenom smere považuje odvolací súd dokazovanie
za nezvládnuté a skutkový stav za nedostatočne preukázaný.

Ako už bolo vyššie naznačené niektoré skutkové vety v prejednávanej veci definujú konanie
obžalovaného ako nedodanie tovaru, napriek predošlej úhrade za tovar, v popise ktorých chýba
vymedzenie ako došlo k uvedeniu do omylu alebo využitie omylu poškodených obžalovaným. O
uvedenie do omylu ide v zmysle ustálenej judikatúry vtedy, ak páchateľ v časovom predstihu pred
zaslaním finančných prostriedkov zo strany poškodeného predstiera uzavretie konkrétnej zmluvy s

cieľom, aby získal finančné prostriedky, pričom už v čase uzatvárania zmluvy (v tomto prípade v čase
vykonania objednávky) vie, že záväzok dodať tovar, prípadne aj iný záväzok podľa povahy zmluvy,
len predstiera a zmluva je len prostriedok k tomu, aby sa obohatil neoprávnene. Konanie, ktoré spadá
do štádia po vzniku záväzkového vzťahu, už nemá povahu konania, ktoré je v príčinnej súvislosti s
následkom pri trestnom čine podvodu. V prejednávanej veci došlo zo strany poškodených k zaplateniu

ceny objednaného tovaru, avšak nedošlo k následnému dodaniu tovaru.
V nadväznosti na uvedené bude potrebné prípadnými ďalšími dôkazmi objasniť ako došlo k uvedeniu
poškodených do omylu, resp. čím bol omyl poškodených obžalovaným využitý, čomu môže napomôcť
objasnenie a vysvetlenie vo vzťahu k obžalovaným predložených dôkazov podporujúcich jeho tvrdenie,
že objednávky u výrobcu zadal, resp. časť objednaných vecí mal k dispozícii z predchádzajúcich

objednávok a len iné okolnosti a skutočnosti (osobné a rodinné pomery v danom čase) mu zabránili a
znemožnili realizáciu dodania objednaného tovaru poškodeným.

V kontexte s uvedeným potom, okrem konania obžalovaného z hľadiska toho, či napĺňa pojmové
znaky podvodu tak, ako je uvedený v § 221 Trestného zákona, sa odvolací súd zaoberal aj skúmaním

naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, tj. či bolo v danom prípade na
strane obžalovaného prítomné zavinenie, ktoré predstavuje subjektívnu stránku skutkovej podstaty
trestného činu. Trestný čin podvodu z hľadiska subjektívnej stránky vyžaduje úmyselné zavinenie,
pričom postačuje aj nepriamy úmysel. Úmyselné zavinenie obžalovaného musí byť, napriek častej
náročnosti a zložitosti dokazovania, nepochybne preukázané. Úmyselným zavinením musia byť pokryté

všetky momenty konania obžalovaného, teda všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, konanie
(uvedenie do omylu, využitie omylu iného) aj následok (obohatenie sa, spôsobenie škody), pričom v tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej zavinenie
sa vzťahuje na priebeh páchateľovho činu, ktorý sa prejavil v objektívnej realite a ktorý zodpovedá
znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie sa teda vzťahuje na podstatné skutočnosti, ktoré

tvoria páchateľov skutok a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty
trestného činu. Ak by sa zavinenie nevzťahovalo na čo i len niektorú z požadovaných skutočností, nie
je daná subjektívna stránka a preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa. Nestačí, že páchateľ
iba úmyselne konal, ale je potrebné, aby aj úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený zákonom.
Ďalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak sa úmysel vzťahuje len na niektoré skutočnosti, ktoré tvoria

súčasť skutkovej podstaty a na niektoré sa vzťahuje napríklad nedbanlivosť, hoci aj vedomá, nemôže
ísť o úmyselný trestný čin. Aj pri trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru
možno odvodzovať z okolností objektívnych a záver o subjektívnej stránke možno oprieť aj o objektívneokolnosti ktoré nastali až po spáchaní skutku (musí však byť dodržaná zásada, že záver o úmyselnom
zavinení musí konštatovať prítomnosť úmyslu už pred uskutočnením transakcie).
Aplikujúcuvedenézáverynaprejednávanýprípadjepotrebnéuviesť,žeajvtomprípade,akbyskutková

veta obžaloby popisovala konanie obžalovaného aj vrátane uvedenia poškodeného do omylu resp.
využitia jeho omylu (čo je nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty trestného činu podvodu), alebo by
táto skutočnosť z okolností prípadu vyplývala, z vykonaného dokazovania, ani zo samotnej skutkovej
vety (okrem skutkov z 08.023.2015 a 20.03.2015, kde je naznačené, že úmysel obžalovaného uviesť
poškodených do omylu, mal spočívať v neobjednaní tovaru pre poškodených od dodávateľa z Poľska)

nateraz (na podklade vykonaných dôkazov) nevyplýva, že konanie obžalovaného ako celok, teda
komplexne posudzujúc všetky čiastkové aspekty jeho konania, z hľadiska subjektívnej stránky naplnilo
formu úmyselného zavinenia a to či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu. Inak povedané,
obžalovanému nebol doteraz vykonanými dôkazmi jednoznačne a bez pochybností preukázaný úmysel
a to jednak úmysel uviesť poškodených do omylu alebo využiť ich omyl, jednak úmysel obohatiť sa na ich
úkorobohatiť,akoajúmyselspôsobiťnásledokvpodobeškodynamajetkupoškodenýchvokamihu,keď

s nimi uzatváral dohodu a vystavoval objednávky na dodanie tovaru. Podstata konania obžalovaného,
ktoré sa mu kladie za vinu, spočívala v nedodaní objednaného tovaru napriek zaplatenej kúpnej cene zo
strany poškodených. Teda nadriadený súd vytýka, že dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že
vo vzťahu k naznačenému, že samotný obžalovaný v čase objednávky zo strany poškodených úmyselne
nevyvíjal žiadne konkrétne úsilie, konanie, ktoré by viedlo k navodeniu omylu vo vzťahu k poškodenému.

To či je daná zodpovednosť obžalovaného ako konateľa spoločnosti v rovine trestnoprávnej, alebo len
v rovine obchodnoprávnej je nutné preukázať bez akýchkoľvek pochybností.
K tomuto obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že v danom čase prechádzal zložitým životným obdobím,
kedy sa musel postarať o ťažko chorého otca, pričom podľa jeho vyjadrení realizoval objednávky iných
zákazníkov (k spokojnosti týchto).

Táto obrana obžalovaného nebola vykonaným dokazovaním nijakým spôsobom preverená, resp.
vyvrátená a pokiaľ by boli jeho tvrdenia pravdivé v tom, že skutočne objednávky u výrobcu zadal, čo majú
preukazovať ním predložené listinné dôkazy, resp. niektoré komponenty, z objednávok poškodených v
danej veci mal k dispozícii a len ťaživou životnou situáciou nedošlo k splneniu dodania objednaného
tovaru, pričom v danom čase mal k spokojnosti iných zákazníkov ich objednávky vybavovať, ale

poškodeným v danej veci tovar nedodal preto, že títo odstúpili od dohody, je potrebné uviesť, že
dokazovanie sa v danom smere, v konaní pred súdom neuberalo, i napriek platnej zásade uvedenej v
odseku 10 § 2 Trestného poriadku.

Z pohľadu naznačeného potom odvolací súd považuje rozsudok vydaný v preskúmavanej trestnej veci

za predčasný a skutkový stav za nedostatočne preukázaný.
Totiž nie každé konanie s „podvodnými“ alebo „neférovými“ prvkami, hoci sa jedná o konanie protiprávne
sovznikomškody,môžebyťposudzovanéakotrestnýčinpodvodu.TrestnýčinpodvodupodľaTrestného
zákona má presne definované znaky svojej skutkovej podstaty, ktoré musia byť v celosti a súčasne
naplnené, aby sme konkrétne konanie mohli považovať za konkrétny trestný čin. Je nevyhnutné, aby

úmyselné konanie páchateľa predchádzalo vykonaniu majetkovej dispozície a aby páchateľ mal ešte
predvykonanímmajetkovejdispozície(vdanomprípadeúhradyzatovarzostranypoškodených)úmysel
spôsobiť škodu na cudzom majetku. Musí byť taktiež daný vnútorný, subjektívny vzťah páchateľa k
podstatným zložkám trestného činu. Nestačí len samotný fakt neplatenia resp. neplnenia záväzku.

I keď súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených
obžalovaným na potvrdenie svojich obhajobných tvrdení (potvrdeniami objednávok, dodacie faktúry a
potvrdenia o úhradách u dodávateľov - čl. 455-458), sa s týmito dôkazmi v odôvodnení napadnutého
rozsudku vôbec nevysporiadal, i napriek tomu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa
ustanovením § 168 Trestného poriadku musí podrobne vyložiť, ktoré skutočnosti má za dokázané, o

ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku má byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení v otázke viny a trestu. Okresný súd je povinný v odôvodnení rozsudku rozobrať všetky
dôkazy vykonané a prebrané v konané pred súdom, pričom ani jeden z dôkazov nemožno preferovať

pred druhým. Súd sa musí vysporiadať so všetkými dôkazmi a tieto v odôvodnení rozsudku rozobrať a
posúdiť jednotlivo aj v ich súhrne.
V kontexte s uvedeným odvolací súd nerozumie, prečo v odôvodnení rozsudku súd vôbec nereagoval na
námietky a argumenty obhajcu prednesené v záverečnej reči (odvolávajúce sa aj na predložené listinnédôkazy) a tieto nepodrobil posúdeniu a vyhodnoteniu, keďže ich mal k dispozícii už v čase pred prijatím
výroku o vine (pred vyhlásením rozsudku) a jeho písomným vyhotovením vrátane jeho odôvodnenia.
Na podklade naznačeného je možné konštatovať, že argumentácia obhajcu prednesená v záverečnej

reči bola okresným súdom znehodnotená na úroveň nepodstatnej a je potrebné obhajcovi prisvedčiť,
že súd sa s touto ani širším spôsobom nezaoberal a vôbec sa nevenoval vysvetleniu oboznámených
listinných dôkazov a neposkytol úvahy, ako tieto dôkazy vyhodnotil v kontexte s ostatnými vykonanými
dôkazmi.

K argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozsudku v tom, že “... podľa konštantnej súdnej judikatúry
súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené stranami
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty. Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach,

na základe ktorých uznal obžalovaného vinného v zmysle podanej obžaloby.“, prioritne odvolací súd
uvádza, že citované je pravdou, avšak je nutné zohľadniť aj judikatúru, podľa ktorej je súčasťou práva
na spravodlivý proces aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, i keď to neznamená, že na každý
argument obžalovaného alebo jeho obhajcu je súd povinný dať podrobnú odpoveď, ale je žiaduce, aby
súdvosvojomrozhodnutíreagovalnatakéargumentyanámietkyobžalovanéhoajehoobhajcu,ktorésú

z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. R 68/2008- I, rozsudok ESĽP
z 9. decembra 1994 vo veci Ruiz Torija proti Španielskemu kráľovstvu), čo v odôvodnení napadnuté
rozsudku vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým obžalovaným a jeho obhajcom a vykonaným v
konaní pred súdom, absentuje.

S poukazom na skôr uvedené, v ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu odstrániť vytýkané
nedostatky, na ktoré odvolací súd poukázal a vykonať prípadne dôkazy, ktorých potreba vykonania sa
ukáže resp. vyplynú v priebehu dokazovania, pre náležité objasnenie veci.
Ažpotombudemožnévšetkyvykonanédôkazyvyhodnotiťvsúladesustanovením§2ods.12Trestného
poriadku a rozhodnúť v súlade so stavom veci a zákonom.

Podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku: súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a
rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vzhľadom na zistené pochybenia súdu prvého stupňa krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa §
321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.