Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. november 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Csp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119419298
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:6119419298.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,

a. s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina proti žalovanému: J. Č., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX
XX Y. W., štátny občan SR o zaplatenie 5.876,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.876,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 26.09.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 23.10.2019 domáhal v
upomínacom konaní od žalovaného zaplatenia sumy 5.876,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5.876,33 eur od 26.09.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca nasledujúcimi skutočnosťami.
Právnymtitulomichpohľadávkyvočižalovanémujeneoprávnenýodberzemnéhoplynu-podľa§82ods.
1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE"). Žalobca nie je dodávateľ zemného

plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára. Z tohto dôvodu ide o tzv. ,,bežný“ občianskoprávny
spor, nie spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: K. XXX/XX, XXX XX Y. W.. Pri
kontrole odberného miesta dňa 13.06.2018 nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba. Plynomer
bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 652/PL-2018
zo dňa 08.09.2018 znalec Z.. R. S. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii
(str. 6 Znaleckého posudku, v ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, odpoveď: „Na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené“. V zmysle ustanovenia § 82
ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi
distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol
žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie

neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.
z.. Dňa 11.09.2018 žalovanému ako odberateľovi vyúčtovali škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu za obdobie od 19.07.2017 do 13.06.2018, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo
výške 5.876,33 eur - vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX, splatné dňa 25.09.2018. Prílohou vyúčtovania jeVýpočetškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynuzodňa11.09.2018.Dňa10.10.2019
odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky, na ktorú žalovaný
nereagoval. Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy. Neuhradený zostatok ku

dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje sumu 5.876,33 eur. Uplatňujú si úrok z
omeškania podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., a to 5 % ročne zo sumy 5.876,33 eur od 26.09.2018 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1597/2019 zo dňa 20.11.2019, proti

ktorému podal žalovaný odpor.

4. V odpore žalovaný namietal žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v celom rozsahu nakoľko
má za to, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody t.j.: 1.
protiprávne konanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody
a 4. zavinenie. Ad 1/: Je zrejmé, že sa žiadneho protiprávneho konania voči žalobcovi nedopustil,

keďže nevykonal žiaden neoprávnený zásah do predmetného meradla zemného plynu. Žalobca uvádza,
že pri kontrole plynomera dňa 13.06.2018 nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn
meradlom, na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (ďalej len "plomba").
Žalovaný namieta závery znaleckého posudku, keďže v zázname zo dňa 13.06.2018 sa výslovne
uvádza, že v deň výmeny predmetného meradla boli "prevádzkové plomby neporušené". Preto popiera

skutočnosť, že plomba na meradle bola v čase výmeny meradla skutočne poškodená. Pokiaľ by však
aj bolo preukázané, že predmetná plomba bola poškodená, popiera, že by on alebo ktokoľvek z jeho
blízkych osôb plombu poškodil. V tejto súvislosti poukazuje na to, že skrinka, v ktorej bolo umiestnené
meradlo, nebola zaistená zamknutou kladkou, čo vyplýva aj zo žalobcom doloženej fotodokumentácie.
Vzhľadom na to plombu mohol poškodiť v podstate ktokoľvek, dokonca nie je vylúčené, že k poškodeniu

plomby mohlo dôjsť aj neodborným zásahom niektorého zo zamestnancov žalobcu. Zastáva preto
názor, že žalobca by si mal náhradu škody uplatniť voči skutočnému škodcovi a to či už v civilnom
alebo trestnom konaní. Má za to, že z ustanovení zákona o energetike vôbec nevyplýva, že by bol
objektívne zodpovedný za vznik škody. Žalobca v žalobe bližšie ani nešpecifikoval, porušenia akej
právnej povinnosti sa žalovaný dopustil. Ad 2/: Vo vzťahu k výške škody namieta spôsob určenia jej

výšky (stav spotreby zemného plynu podľa typového diagramu dodávky za obdobie od 19.07.2017
do 13.06.2018 ). Výpočet spotreby vychádza z plynových spotrebičov pripojených v deň odhalenia
neoprávneného odberu a ich normovaných spotrieb s prihliadnutím na ročné obdobie, počas ktorého k
neoprávnenému odberu dochádzalo. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o energetike vyplýva, že
odberateľ je povinný uhradiť skutočnú škodu, vzniknutú žalobcovi. Iba v prípade, ak takúto škodu nie je

možné zistiť z objektívnych a spoľahlivých podkladov, prichádza do úvahy určenie podľa vykonávacieho
predpisu (§ 82 ods. 3 zákona) resp. podľa typového diagramu dodávky (§ 82 ods. 4 zákona). Má za to,
že žalobca musí disponovať (okrem údajov z predmetného meradla) aj dostatkom rôznych iných dát, na
základe ktorých by bolo možné určiť reálnu spotrebu zemného plynu, resp. skutočnú výšku škody. Tento
právny názor má oporu aj v judikatúre Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. IV. ÚS

137/2018 zo 14. februára 2018 konštatoval: "Uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je
založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu.
Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného
dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3
zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov." Žalobcom vyčíslená škoda je
neprimerane vysoká v porovnaní s predchádzajúcou spotrebou na danom odbernom mieste. Popiera,
že by v rozhodnom zúčtovacom období mohlo dôjsť k spotrebe až 15.268,70 m3 plynu, nakoľko taký
údaj nezodpovedá počtu členov domácnosti a spotrebičom plynu. Trvá na tom, že údaj o spotrebe plynu
uvedený na pôvodnom meradle bol správny. Ad 3/: Namieta aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný vôbec

nereagoval na jeho výzvy. Opak je pravdou. V prílohe prikladá svoje oznámenie a výzvu jeho právneho
zástupcu zo dňa 31.01.2019, v ktorom ešte pred doručením predžalobnej výzvy právneho zástupcu
žalobcu formuloval jeho námietky voči vyčísleniu škody žalobcom. S poukazom na vyššie uvedené
navrhuje platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.:35Up/1597/2019 zo dňa 20.11.2019
v súlade s ust. § 267 ods. 2 CSP v celom rozsahu zrušiť a po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 23.12.2019 uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v
odpore neuznáva a považuje ich za účelovo zavádzajúce. Tvrdenia žalovaného nijakým spôsobomnezbavujú žalovaného objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom
boloporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii.Žalovanýsavosvojomodporeodvolávana
zápis zo dňa 13.06.2018, kde je uvedené, že prevádzkové plomby sú neporušené. Prevádzkové plomby

sú plastové žlté plomby a sú umiestnené na vrchnej časti plynomeru. Predmetná poškodená plomba
bola umiestnená na číselníku plynomeru, teda sa nejedná o prevádzkovú plombu, ale o plombu, ktorá
chráni číselník proti neoprávnenému zásahu. Tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde a žalovaný
nimi chce len účelovo zavádzať súd. Žalobca netvrdí, že žalovaný poškodil prevádzkové plomby, ale
plombu osadenú v kryte číselníka. Poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka potvrdil aj znalec

z odboru Kriminalistika, Mechanoskopia vo svojom znaleckom posudku zo dňa 08.09.2018. Znalec
odpovedá na položené otázky. Na otázku, či má značka poškodenie, odpovedá: „Plomba osadená v
krytečíselníkabolamechanickypoškodená-predelená“,naotázku,čiboloporušenézabezpečenieproti
neoprávnenej manipulácii, odpovedá: „Na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené“. Pre vyššie
uvedené považuje žalobca tvrdenia žalovaného, že popiera skutočnosť, že plomba na meradle bola

v čase výmeny meradla skutočne poškodená, za absurdné a irelevantné. Znaleckým dokazovaním
bolo jednoznačne potvrdené poškodenie zabezpečovacej plomby na číselníku plynomeru. Žalovaný
vo svojom odpore tvrdí, že plynomer je umiestnený v plechovej skrinke na fasáde domu, no nie je
uzamknutý a teda mali k nemu prístup aj tretie osoby, ktoré mohli spôsobiť poškodenie zabezpečovacej
plomby číselníka plynomeru. Táto skutočnosť nijakým spôsobom žalovaného nezbavuje zodpovednosti

za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d). Zodpovednosť odberateľa je striktne
objektívna, čo potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako 3Obdo/51/2017.
Žalovaný tiež namieta vyčíslenie výšky škody, ktorú spôsobil žalobcovi neoprávneným odberom plynu.
Výška škody v žiadnom prípade nie je sankciou za neoprávnený odber, tak ako tvrdí žalovaný. Zákon

určuje spôsob výpočtu škody za neoprávnený odber prostredníctvom Vyhlášky č. 449/2012. Žalobca
sa odvoláva na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na rozhodnutie
3Obdo/49/2018. Žalovaný je povinný žalobcovi ako distribútorovi siete zaplatiť vzniknutú škodu, ktorá
vznikla neoprávneným odberom žalovaným. Žalobca ďalej poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 5Obdo/32/2018. Žalovaný účelovo nesprávne interpretuje uznesenie Ústavného

súdu IV. ÚS 137/2018, predmetné uznesenie rozoberá iné napádané skutočnosti. Odvolateľ v ňom
napáda okrem iného rozhodné obdobie neoprávneného odberu zemného plynu, tým teda aj výšku
vyčíslenej škody. Neoprávnený odber zemného plynu žalovaným má jasne určený začiatok a koniec
neoprávneného odberu. Na základe týchto skutočností bola výška škody určená správne a zákonne.
Výška škody nie je sankčnou ale kompenzačnou, nakoľko žalobcovi vznikla škoda neoprávneným

odobratím zemného plynu žalovaným z distribučnej siete, za ktorý nikto nezaplatil. Žalovaný žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by nebola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Na základe vyššie uvedeného žalobca uvádza, že preukázal
všetky podmienky potrebné pre uplatnenie si nároku na náhradu škody. Vyjadrenie žalovaného je plné
nesprávnych tvrdení, ktoré možno považovať za účelové. Tvrdenia žalovaného nemajú oporu v zákone

ani v ustálenej rozhodovacej praxi súdov.

6. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu
v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na

prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov,
ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich
pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom

upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní
v konaní.

8. V súlade s citovaným zákonným ustanovením bola vec postúpená tunajšiemu súdu a žalobca
písomným podaním v zákonom stanovenej lehote oznámil, že navrhuje pokračovať v konaní na súde

príslušnom na prejednanie veci.

9. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a oboznámením s listinnými
dôkazmi založenými v spise. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil.10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa ich názoru ospravedlnenie, ktoré
doručil žalovaný súdu, nenesie také dôvody, pre ktoré by mal byť žalovaný ospravedlnený. Nie sú

tak vážneho charakteru, aby sa pojednávania nezúčastnil a preto žiadajú súd, aby vydal rozsudok
pre zmeškanie žalovaného podľa Civilného sporového poriadku. K predloženým listinám by len chceli
uviesť, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bola poškodená
plomba, dodávateľ zemného plynu vyúčtuje žalovanému za toto rozhodné obdobie nulovú spotrebu
a teda všetky zálohové platby, ktoré za toto rozhodné obdobie žalovaný dodávateľovi zemného

plynu zaplatil, mu dodávateľ vráti, nakoľko v prípade takéhoto neoprávneného odberu meradlo pri
porušení plomby automaticky stratilo platnosť overenia a teda údaj z číselníka takéhoto meradla nie
je možné použiť na fakturáciu reálnej spotreby. Ďalej by chcel žalobca poukázať na skutočnosť, že
sa nejedná o spotrebiteľský spor, keďže žalobca so žalovaným nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu. V
prípade neoprávneného odberu zemného plynu žalovaný odoberá plyn vo vlastníctve žalobcu a nie
vo vlastníctve dodávateľa zemného plynu. Distribútor zemného plynu je odlišný subjekt od dodávateľa

zemného plynu. K objektívnej zodpovednosti žalovaného by uviedli, že práve žalovaný je objektívne
zodpovedný za škodu, ktorá vznikla. Toto vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn.
21Cob/7/2019, kde súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vyslovil záver o objektívnej zodpovednosti
žalovaného a tak sú odvolacie námietky žalovaného o potrebe preukázať demontáž a zohľadniť
jeho neprítomnosť pri kontrole meradla neopodstatnené. I keď žalovaný na svoju obranu uvádza,

že nevykonal žiadny zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za
škodu koncipovanú podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike bezvýznamnou. Žalovaný
by sa ako odberateľ mohol zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť iba vtedy, ak by tvrdil a
preukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry
jeho zodpovednosti. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade škody

spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez
ohľadu na zavinenie. Uvedené potvrdzuje, že žalovaný objektívne zodpovedá za neoprávnený odber.
ĎalejbychcelipoukázaťnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzposlednéhoobdobia,v
ktorom najvyšší súd potvrdil nárok žalobcu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu meradlom
s porušeným zabezpečením. V tomto rozhodnutí potvrdil aj objektívnu zodpovednosť žalovaného ako

aj výpočet škody. Na základe uvedeného majú za to, že žalobca preukázal, že na odbernom mieste
dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, preukázal objektívnu zodpovednosť, vznik škody
ako aj výšku škody. Preto žiadajú súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi 100 %
trovy konania.
Chceli by sa vyjadriť k dokumentu, ktorý im bol doručený krátkou cestou a to zápis rukou, ktorý bol

doručený súdu od žalovaného. Jedná sa o to, že tento dokument bol vyhotovený žalovaným, ktorý si
dal požiadavku na žalobcu, aby mu prišiel skontrolovať meradlo, nakoľko mal pochybnosti, že má na
meradle poškodené plomby. Tento dokument mu potom kontrolór dňa 08.04.2019 pri vykonanej kontrole
podpísal a uviedol mu, že plomby sú v poriadku. Jednalo sa o požiadavku žalovaného po neoprávnenom
odbere zemného plynu a podľa názoru žalobcu sa chcel žalovaný uistiť, že nový plynomer, ktorý mu

bol po odhalení neoprávneného odberu na miesto namontovaný, je v poriadku. Táto kontrola prebehla
už v čase riešenia neoprávneného odberu žalovaného. Upresňujú, že sa jednalo o situáciu s novým
plynomerom, teda nemá to vzťah k predmetu tohto sporu, k obdobiu, ktoré je predmetom tohto sporu
a k plynomeru, ktorý súvisí s týmto sporom. Je pravda, že na tomto zázname predloženom žalovaným
je rukou zamestnanca napísané „plomba existuje, plynomer OK“, je tam jeho meno, číslo a podpis.

Na tomto zázname tieto údaje napísal a podpísal zamestnanec pán R. preto, lebo chcel vyhovieť
žalovanému, ktorý na tom trval, ale samozrejme okrem toho spísal riadny záznam tak ako má stanovené
zamestnávateľom, teda žalobcom. Tento záznam bol právnemu zástupcovi doručený elektronickou
formou a založil ho do spisu. K faktúre a sprievodnému listu k faktúre zo dňa 17.09.2018 uviedli, že sa
jedná o opravnú faktúru, ktorú doručil dodávateľ zemného plynu žalovanému, ktorou vracia žalovanému

zálohové platby za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu. Na faktúre vidno prehľad stavu
pôvodný a prehľad stavu opravený, kde je v tej nižšej kolónke uvedené, že od 19.07.2017 do 12.06.2018
bolo dodané množstvo 0 m3 na odberné miesto. Tieto faktúry doložené žalovaným potvrdzujú tvrdenia
žalobcu, že za rozhodné obdobie za odobratý zemný plyn nezaplatil, nakoľko mu zálohové platby
dodávateľabolivrátené. PodpísanýzamestnanecpánR.vykonalkontroluibadňa08.04.2019,očombol

vyhotovený zápis a ako už uviedli, zároveň na žiadosť a naliehanie žalovaného podpísal aj žalovaným
pripravené a spísané tzv. potvrdenie. A z tohto tzv. potvrdenia aj vyplýva, že ten dátum 04.04.2019 je
vlastne dátumom, kde si žalovaný mal všimnúť nejaké jemu nejasné veci. Zamestnanec mu aj všetkopodrobne vysvetlil, čo sa kde na plynomeri nachádza, aby nemal žalovaný žiadne pochybnosti a mohol
tomu porozumieť.
V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a dodal, že žalobca preukázal,

že k neoprávnenému odberu zemného plynu porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
došlo. Taktiež má žalobca za preukázané objektívnu zodpovednosť žalovaného, na druhej strane
žalobca poukazuje, že žalovaný nepredložil v konaní žiadne dôkazy ako ani tvrdenia, ktoré by ho
zodpovednosti za neoprávnený odber zbavili. Preto žiadajú súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel a
priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

12. Plyn bol žalovaným odoberaný na odbernom mieste: K. XXX/XX, XXX XX Y. W.. Žalobca nie je vo
vzťahu k žalovanému zmluvným dodávateľom zemného plynu, je prevádzkovateľom distribučnej siete,
teda so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára.

Dňa 13.06.2018 uskutočnil žalobca kontrolu predmetného odberného miesta pričom nadobudol
podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii - plomba. V zápise je uvedené, že prevádzkové plomby sú neporušené.
Prevádzkové plomby sú plastové žlté plomby a sú umiestnené na vrchnej časti plynomeru. Predmetná
poškodená plomba bola umiestnená na číselníku plynomeru, teda sa nejedná o prevádzkovú plombu,

ale o plombu osadenú v kryte číselníka, ktorá chráni číselník proti neoprávnenému zásahu.
Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi.
Znaleckým posudkom č. 652/PL-2018 zo dňa 08.09.2018 znalec z odboru Kriminalistika,
Mechanoskopia Z.. R. S. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (str. 6) -
„Na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené“. Na otázku, či má značka poškodenie, odpovedá:
„Plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená - predelená“. Znaleckým dokazovaním
bolo teda jednoznačne potvrdené poškodenie zabezpečovacej plomby na číselníku plynomeru.

13. Dňa 11.09.2018 žalovanému ako odberateľovi žalobca vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným

odberom zemného plynu za obdobie od 19.07.2017 do 13.06.2018 určenú podľa vykonávacieho
predpisu k zákonu o energetike - vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. v sume
5.876,33eur-Vyúčtovanieč.XXXXXXXXXX,splatnédňa25.09.2018;prílohouktoréhojeVýpočetškody
spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 11.09.2018.
Dňa 10.10.2019 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu, na ktorú žalovaný nereagoval.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 2 písmeno c) bod 15 Zákona o energetike (zákon č. 251/2012 Z.z.) na účely tohto zákona
sa rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete
alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti.

17. Podľa § 49 odsek 6 písmeno d) Zákona o energetike prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný
zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby.

18. Podľa § 49 odsek 6 písmeno i) Zákona o energetike prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný

zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať
namerané údaje účastníkom trhu s plynom.

19. Podľa § 49 odsek 6 písmeno j) Zákona o energetike prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný
zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s

objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.

20. Podľa § 64 odsek 6 písmeno i) Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný
zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete.21. Podľa § 64 odsek 6 písmeno j) Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný
zabezpečovať zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete.

22. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou plynu patriaceho žalobcovi,
pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť zákonom dané povinnosti na
úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti.

23. Podľa § 72 odsek 8 Zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať
dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení
a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie
podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.

24. Podľa § 73 odsek 4 Zákona o energetike odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom
s prevádzkovateľom distribučnej siete.

25. Podľa § 73 odsek 5 Zákona o energetike odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné

plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi
distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného
plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho
odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
26. Podľa § 82 odsek 1 Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom. na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii alebo určeným
meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa

za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to

prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

27. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

28. Podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l) .

29. Podľa § 82 ods. 4 Zákona o energetike ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa

plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynuurčeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

30. Zodpovednosť žalovaného je objektívna, čo potvrdzujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky.
„Vychádzajúc z vyššie uvedenej citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu dovolací
súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť
odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období
odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.“
(3Obdo/51/2017)

Zákon určuje spôsob výpočtu škody za neoprávnený odber prostredníctvom Vyhlášky Ministerstva

hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.
„Ak bolo na určenom meradle plynu porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno
ho použiť na daný účel s poukazom na znenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o
metrológii a hodnoty namerané meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, nemôže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete použiť ako údaj o množstve

odobratého plynu. Pokiaľ došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii,
nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu.
Nie je možné za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody vychádzať z údajov o množstve odobratého
plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré
nasledovaloponeoprávnenomodbereplynu,keďžetietoúdajenepredstavujúúdajomnožstveskutočne

odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu. Z uvedených dôvodov dospeli vo veci
konajúce súdy k správnemu právnemu záveru, že za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné
použiť výpočet upravený vo všeobecne záväznom právnom predpise a to vo Vyhláške č. 155/2005 Z.
z. (v súčasnosti Vyhláška č. 449/2012 Z. z.).“
(rozhodnutie NS SR č. 3Obdo/49/2018)

„Škodu, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.
spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady,
hodnoty neoprávnene odobratého množstva zemného plynu ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislostisneoprávnenýmodberomplynuvynaložiťaktorébymuinaknevznikli,akbykneoprávnenému

odberu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným
odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne

odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu a teda nemožno
spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom
stanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň
zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu

plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.“
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obdo/32/2018)

„Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov
zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu a to z rozhodnutí najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1

Cdo /107/2008, ako aj sp. zn. 4 Cdo 102/2010 vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť
odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol
spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané

len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo
s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí
Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 30/2009, sp. zn. 3 Cdo 99/2012.31. Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa §
82 ods. l písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený

odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak v spore bolo preukázané,
že žalovaný odoberal plyn meradlom, ktoré po zistení' znalcom Z.. R. S. znaleckým posudkom č. 96/
PL-2013 vykazovalo tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku, z dôvodu, že
sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého

nástroja, záver súdov nižších inštancií o neunesení dôkazného bremena nebol správny. Pre posúdenie
existencie protiprávneho úkonu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike
je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia pri neoprávnenej manipulácii plynu na
meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné alebo nie, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo
nižší odber plynu.

32. Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú
objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej
vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018 sp. zn. 5 Obdo 32/2018 publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R 45/2019).

33. Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu a to
existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a
škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (sp. zn. 4 Cdo 30/2009). V

dôsledku zásahu do plomby meradla možno dôvodne predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Neobstojí preto
právneposúdenievecisúdminižšíchinštancií,žedovolateľkaneuniesladôkaznébremenospočívajúcev
preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti
medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie

nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v
dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu (sp. zn. 5 Obdo 76/2019).“
(Uznesenie NS SR sp.zn. 4 Cdo /106/2020 zo dňa 29.06.2021)

34. Žalovaný nesprávne interpretuje uznesenie Ústavného súdu IV. ÚS 137/2018, predmetné uznesenie

sa vzťahuje na iné skutkové okolnosti.
Žalovaný namieta, že plynomer je umiestnený v plechovej skrinke na fasáde domu, no nie je
uzamknutý a teda mali k nemu prístup aj tretie osoby, ktoré mohli spôsobiť poškodenie zabezpečovacej
plomby číselníka plynomeru. Táto skutočnosť nijakým spôsobom žalovaného nezbavuje objektívnej
zodpovednosti za neoprávnený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d).
Z faktúry a sprievodnému listu k faktúre zo dňa 17.09.2018 vyplýva, že sa jedná o opravnú faktúru, ktorú
doručil dodávateľ zemného plynu žalovanému, ktorou vracia žalovanému zálohové platby za obdobie
neoprávnenéhoodberuzemnéhoplynu;vkolónkespotrebyjeuvedené,žeod19.07.2017do12.06.2018
bolo dodané množstvo 0 m3 na odberné miesto. Za rozhodné obdobie teda žalovaný za odobratý zemný

plyn nezaplatil, nakoľko mu zálohové platby dodávateľa boli vrátené.
Zamestnanec žalobcu pán R. vykonal kontrolu dňa 08.04.2019, o čom bol vyhotovený zápis predložený
žalobcom a zároveň na žiadosť a naliehanie žalovaného podpísal aj žalovaným pripravené a spísané
tzv. potvrdenie, na ktorom bol uvedený dátum 04.04.2019; táto kontrola, zápis a potvrdenie sú však pre
toto konanie právne irelevantné, nakoľko sa nevzťahujú k rozhodnému obdobiu.

35. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je
odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 Zákona
o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Odberateľom na

vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi
distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Náhrada škody neplní funkciu sankčnú ale kompenzačnú, nakoľkožalobcovi vznikla škoda neoprávneným odobratím zemného plynu žalovaným z distribučnej siete, za
ktorý nezaplatil.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, výšku ktorých ustanovuje Nariadenie
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. Ich výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa v

dôsledku nezaplatenia Vyúčtovania č. 9000301314 zo dňa 11.09.2018 splatného dňa 25.09.2018 dostal
do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti.

37. Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, jednalo sa preto o odber neoprávnený.
Na základe zisteného skutkového stavu, citovanej právnej úpravy a ustálenej judikatúry súd žalobe v

celosti vyhovel čo do istiny ako aj uplatnených zákonných úrokov z omeškania, pretože žalobca svoj
nárok odôvodnil a preukázal; naopak objektívne zodpovedný žalovaný právne relevantným spôsobom
svoje námietky neodôvodnil, nepreukázal liberáciu ani čo i len čiastočné zaplatenie dlžnej sumy.

38. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

40.Vzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenísúdpriznalúspešnémužalobcovivočižalovanejnáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).