Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/3/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213264
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1417213264.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: A.. E. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, L., proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9Csp/169/2017-208 zo dňa 12.októbra 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná nemá má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 987.388 € a rozhodol, že žalovanej sa nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil že, dňa 19.10.2009
uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom a jeho manželkou zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie žalobcovi a jeho manželke spotrebný úver vo výške
18.500 €. Predmetom poistenia k Úveru je záväzok Poistiteľa poskytnúť Poistné plnenie, ak nastane
Poistná udalosť, a záväzok Poistníka platiť poistné. Pre Poistenie k úveru sa poistnou udalosťou rozumie
aj plná a trvalá invalidita Poisteného. Dňa 22.10.2013 bol žalobcovi Sociálnou poisťovňou priznaný
invalidný dôchodok vo výške 180,70 €. Dňa 30.11.2013 Úrad práce soc. vecí a rodiny Bratislava
- vypracovaný znalecký posudok so záverom, že u žalobcu sa jedná o osobu v liečbe psychiatra.
Dňa 30.01.2014 lekárska správa konštatuje, že žalobca bol uznaný invalidným od 22.07.2013.
Dňa 30.01.2014 - bol vypracovaný odborný lekársky posudok - uvádza sa v ňom, že v lekárskej
správe zo dňa 13.08.2013 (žalobcom nepredložená) sa okrem iného uvádza, že: dňa 3.07.2013 bol
žalobca vyšetrený okrem iných ambulancií tiež psychiatricky. V správe sa uvádza, že žalobca bol
psychiatricky vyšetrený 04.07.2013. Na psychiatrii je evidovaný od r. 2010, odkedy je liečený u tretieho
psychiatra a absolvoval raz aj psychiatrickú hospitalizáciu v Nemocnici Nové Zámky. Psychiatricky
diagnosticky uzavretý ako organická depresívna porucha, hospitalizačná dg. je recidivujúca depresívna
porucha. Obj. vedomie lucidné, kompletne správne orientovaný, kontakt nadviazateľný, menej kvalitný
pre monotematické uľpievanie na PS, diskomfortne, anticipačná anxieta, bezperspektívnosť, poruchy
psychomotoriky, psychomobility, neodkloniteľnosť depresívne dysforického ladenia s jasnou prímesou
paranoidne rezonantnej symptomatiky, ktorá je korektibilná s nízkou frustračnou toleranciou kedy
afektívna zložka je t.č. pod clonou liečby a absolvovanej hospitalizácie ľahko zriedená, ale naďalej
prítomná u osobnosti premorbidne disponovanej v súčasnosti s evidentnou organickou degradačne
deteroračnou léziou kognitívneho charakteru. Záver: organická afektívna a kognitívna porucha. V
odbornom lekárskom posudku zo dňa 30.01.2014 sa konštatuje, že žalobca má 60% zdravotné
postihnutie v dôsledku chorôb podporného a pohybového aparátu a iné choroby a 10% postihnutie v

dôsledku duševnej choroby. Dňa 06.11.2014 bol vydaný posudok, v ktorom sa uvádza, že žalobca
bol okrem iných vyšetrení vyšetrený aj v psychiatrickej ambulancii dňa 04.07.2013 so záverom, že sa
jedná o organickú afektívnu a kognitívnu poruchu. V závere sa konštatuje 65% zdravotné postihnutie v
dôsledku duševnej choroby a 10% v dôsledku iných chorôb. Dňa 10.01.2015 bol Úradom práce soc. vecí
a rodiny Bratislava vypracovaný znalecký posudok so záverom, že u žalobcu sa jedná o pacienta aj v
liečbe psychiatra. Poisťovňa Slovenskej sporiteľne Vienna Insurance Group, Bratislava dňa 14.01.2015
žalobcovi oznámila, že nakoľko poistná udalosť nie je v súlade s poistnými podmienkami pre poistenie k
úverom Slovenskej sporiteľne, a.s. čl. 1 ods. 27 nevzniká Poisťovni Slovenskej sporiteľne, a.s. povinnosť
poistného plnenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.06.2017, č.k. 7C/35/2016-215
súd schválil zmier v znení, že Poisťovňa Slovenskej sporiteľne sa zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu
8.599,30 € do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 11, § 13 ods. 1,2 , § 16
Občianskeho zákonníka, keď poukázal nato, že základným predpokladom pre priznanie primeraného
zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zistenie, že došlo k zásahu, ktorý
je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už
len samotná spôsobilosť takúto ujmu privodiť. Občiansky zákonník výpočet konkrétnych foriem
relevantných zásahov do osobnostných práv neobsahuje, avšak stanovuje znaky správania, ktorým k
takémuto zásahu dochádza (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv). Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovanej zaplatenia sumy 987.388 € na tom skutkovom základe, že žalovaná mu odmietala zaplatiť
poistné plnenie riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaná ohrozila, resp. poškodila jeho psychické zdravie
a že neuhradením poistného riadne a včas, žalovaná ohrozila jeho existenciu a tiež že psychické
zdravie žalobcu sa ani dodnes nepodarilo reparovať. Žalobca tiež poukazoval na skutočnosť, že konanie
žalovanej poškodilo jeho psychické zdravie s dopadom na jeho osobnosť a jeho život vo všetkých
oblastiach. Žalobca argumentoval tým, že pred predmetnou poistnou udalosťou bol psychiatricky liečený
ambulantne s pozitívnou prognózou. Poukazoval na to, že konanie žalovaného (neplatenie poistného)
je uňho bežné, poistné plnenie často zadržiava až pokým o ňom nerozhodne súd. Poukazoval aj
na skutočnosť, že v danom prípade ide aj o vec verejného záujmu, zamedzenie nekalých praktík
posilní demokratické princípy v spoločnosti. Na skutočnosť, že nedostatok finančných prostriedkov
spôsobuje rozklad rodiny a má dopad na psychiku blízkych, resp. dotknutých a množstvo ďalších
vážnych obmedzení. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka poskytuje právny základ
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe v dôsledku poškodenia jej zdravia,
ako parciálneho práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu je objektívne spôsobilé
zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom
do osobnosti fyzickej osoby, objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnosti fyzickej osobnosti a vznikom nemajetkovej ujmy.
1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalobca nepreukázal, že jeho
psychické zdravie bolo vážne poškodené v dôsledku protiprávneho zavineného konania žalovanej,
ktoré predstavuje tak závažný neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv, v ktorej súvislosti mu
vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 987.388 €. Žalobca nepreukázal, že došlo k
neoprávnenému zásahu žalovanej do jeho práva na ochranu života a zdravia, ani skutočnosť, že došlo
k ním tvrdenému zhoršeniu jeho psychického zdravia práve v dôsledku konania /nekonania žalovanej.
V prejednávanej veci mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca mal psychické zdravotné problémy
už pomerne dávno predtým, ako vôbec žalovanú požiadal o splatenie predmetného úveru v decembri
2014. Podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne žalobca bol z dôvodu psychiatrického ochorenia liečený
ambulantne od roku 2011, pričom na psychiatrickom oddelení bol hospitalizovaný 2x v roku 2013 a 2x
2014 (všetky hospitalizácie boli v rozsahu 3-5 týždňov). Žalobca oznámil poistnú udalosť z poistenia k
úveru dňa 11.12.2014, t.j. až po Rozhodnutí Sociálnej poisťovne podľa ktorého mu bola deklarovaná
miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 65% z dôvodu psychiatrického ochorenia. Dňa 30.11.2013
bol Úradom práce soc. vecí a rodiny Bratislava vypracovaný znalecký posudok so záverom, že u
žalobcu sa jedná o osobu v liečbe psychiatra. Dňa 30.01.2014 lekárska správa konštatuje, že žalobca
bol uznaný invalidným od 22.07.2013. Dňa 30.01.2014 bol vypracovaný odborný lekársky posudok z
ktorého súd zistil, že v lekárskej správe zo dňa 13.08.2013 sa okrem iného uvádza, že dňa 03.07.2013
bol žalobca vyšetrený okrem iných ambulancií tiež psychiatricky. Na psychiatrii je evidovaný od r. 2010,
odkedy je liečený u tretieho psychiatra a absolvoval raz aj psychiatrickú hospitalizáciu v Nemocnici Nové
Zámky. Psychiatricky diagnosticky uzavretý ako organická depresívna porucha, hospitalizačná dg. je

recidivujúca depresívna porucha. Dňa 06.11.2014 bol vydaný posudok, v ktorom sa uvádza, že žalobca
bol okrem iných vyšetrení vyšetrený aj v psychiatrickej ambulancii dňa 04.07.2013 so záverom, že sa
jedná o organickú afektívnu a kognitívnu poruchu. V závere sa konštatuje 65% zdravotné postihnutie v
dôsledku duševnej choroby a 10% v dôsledku iných chorôb. Podľa názoru súdu prvej inštancie existuje
a do úvahy prichádza nespočetné množstvo faktorov, pre ktoré sa môže narušiť a tiež vážne porušiť
psychika človeka. Žalobca teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že práve žalovaná je
subjekt, ktorý mu poškodil duševné zdravie ako to tvrdí. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca súdu
predložil, nebolo možné vyvodiť záver, že práve nesplácanie predmetného úveru žalovanou nastalo ako
to žalobca označil, zdevastovanie jeho psychického zdravia. Žalobca v konaní nepreukázal, že práve
nesplácaním úveru mu žalovaná spôsobila vážne psychické problémy, ktorý stav nie je možné napraviť
alebo zmierniť inak, ako aspoň priznaním finančného zadosťučinenia (odborné vyjadrenie, znalecký
posudok a pod.). Inými slovami, žalobca nepreukázal, že k zhoršeniu jeho psychického zdravia (ak je
tomu tak), došlo v dôsledku konania žalovanej a že tým došlo k tak závažnému neoprávnenému zásahu
do jeho osobnostných práv, že mu vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nemožno
tiež neuviesť, že žalovaná uhradila pohľadávku vo výške zostatku pohľadávky Slovenskej sporiteľne,
a.s. tj. vo výške poistného plnenia a to 11.148,46 € dňa 20.04.2016. Na základe uzavretého súdneho
zmieru v konaní sp. zn. 7C/35/2016 vedenom na tunajšom súde, následne zaplatila žalovaná žalobcovi
sumu 8.925,74 €. Suma určená v súdnom zmieri mala uhradiť všetky náklady žalobcu (vyčíslené
samotným žalobcom), ktoré s úhradou úverových splátok mal a to aj náklady, ktoré vznikli žalobcovi
pred oznámením poistnej udalosti. Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti posudzovanej veci súd prvej
inštancie predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní vo
veci mala plný úspech žalovaná, ale súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže trovy jej
trovy nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2.1. Svoje odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 C.s.p. a to písm. :
a) neboli splnené procesné podmienky, lebo súd nežiadal žalovanú aby potvrdila alebo vyvrátila
možnosť priameho kontaktu žalobcu so žalovanou (bez prostredníka) pri oznamovaní poistnej udalosti,
resp. konzultovanie nároku na poistné plnenie a taktiž súd neprihliadal na stanovisko NBS, ktoré
jednoznačne preukázalo odstránenie prvokov existujúcej nekalej praktiky v podobe definície plnej a
trvalej invalidity.
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že neanalyzoval definíciu
plnej a trvalej invalidity v zmysle definovania žalovanou v poistnej zmluve. Súd neumožnil žalobcovi
aby boli realizované procesné úkony, kedy by žalobca musel uznať poistnú udalosť (a následne poistné
plnenie) aj keď sa nepreukáže že stav nezamestnateľnosti a odkázanosti žalobcu bude do konca života ,
keď správnym procesným postupom by súd dospel k záveru, že naplnenie definície plnej a trvalej
invalidity bez neprijateľnej podmienky (ktorú neskôr žalovaná odstránila) bola naplnená 10.11.2010 a
dopady na osobnosť žalobcu by hodnotil v tomto zmysle.
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to zaujatosť
Okresného súdu, kedy si súd osvojuje tvrdenie žalovanej a nezohľadnil ustanovenie § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka , kedy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a keby spor hodnotil v tomto zmysle, dospel by k záveru, že žaloba
je oprávnená a priznal by nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle žalobného petitu. Súd nikde v rozsudku
neuviedol, že žalobca navrhol alternatívnu výšku nemajetkovej ujmy, kedy jednou z alternatív bola výška
nemajetkovej ujmy v zmysle metodiky Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá je Špecifická pre výpočet
nemajetkovej ujmy a súd neprihliada na nekorektné správanie žalovanej.
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Žalobca poukázal nato, že súd mal predĺžené dôkazy o zdravotnom stave žalobcu (prioritne psychického
zdravia) ako ich citoval v bodoch 19, 20, 22, 23, 25, 26, 27 Rozsudku a aj napriek tomu, že mal k
dispozícii zmienené dokumenty, nevyhodnocoval sporné tvrdenia žalobcu a žalovanej v ich zmysle, t.j.
nevykonal navrhnuté dôkazy a tak dospel k nezákonnému rozsudku.
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
lebo prehliadal na dôkazy zo strany žalobcu a prihliadal na ničím nepodložené tvrdenia žalovanej. Súd
sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predložil žalobca ohľadne vzorca nekalého správania žalovanej a
neskúmal relevantnosť jeho tvrdení.

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko
neprihliadal na všetky dôkazy a prihliadal na tvrdenia bez dôkazov a na základe čoho rozhodol. Aj keď
žalobca podrobne popísal dopad konania žalovanej na psychické zdravie a jeho osobnosť v rodinnom,
pracovnom a spoločenskom živte, súd sa tejto argumentácii vôbec nevenoval.

2.2. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie to ignoroval, že jeho zdravie žalobcu
bolo poškodené úrazom z 11.10.2010 (vtedy nastal pracovný úraz) a vtedy došlo k naplneniu definície
plná a trvalá invalidita v zmysle poistnej zmluvy (bez zohľadnenia neprijateľných poistných podmienok,
ktoré boli v konečnej miere aj žalobcom neskôr zrušené). Súd sa nevysporiadal, že žalovaná po
pracovnom úraze 11. 10. 2010, resp. po ukončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov v roku
2011, kedy už žalobca nedokázal plniť ani redukovanú pracovnú činnosť v oblasti fyzickej práce pre
zamestnávateľa neumožnila žalobcovi priamy kontakt (stretnutie) s ňou, na prekonzultovanie poistnej
udalosti plnej a trvalej invalidite pre nemožnosť vykonávať pracovnú činnosť a odkázanosť na inú osobu.
Nesprávne skutkové zistenia boli súdom vykonané aj preto, lebo súd nebral do úvahy skutočnosť,
ktorú potvrdila NBS, t.j. že žalovaná vypustila z definície plnej a trvalej invalidity, aby daný stav nebolo
nutné vyhodnocovať v kontexte „do konca života“ a vznik plnej a trvalej invalidity bol posudzovaný k
momentu vzniku stavu nemožnosti vykonávať prácu, resp. odkázanosti na inú osobu v akomkoľvek
rozsahu. V konaní sa jednoznačne preukázalo, že finančná situácia žalobcu bola negatívna nielen
preto, že žalovaná aj po poistnej udalosti nerealizovala poistné plnenie, ale ešte žalobca z minima
svojich finančných prostriedkov musel platiť miesto žalovanej aj splátky úveru a poistné. Súd sa ani
touto závažnou okolnosťou nezaoberal, resp. nevychádzal z nej pri vyslovení rozsudku, čo spôsobilo
nezákonné rozhodnutie. V konaní sa preukázalo, že žalobca po pracovnom úraze 11. 10. 2020,
(naplnenie definície plnej a trvalej invalidity podľa poistnej zmluvy bez neprijateľnej podmienky) resp.
po ukončení pracovného pomeru v roku 2011 sa ocitol vo finančnej tiesni, pričom musel platiť splátky
úveru a poistné miesto žalovanej aj po septembri 2013, čo jeho finančnú situáciu ešte viac zhoršovalo.
Záverom žalobca namietal, že vzmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom nie je potrebné
dokázať nemožnosť obnovenia dôvery manželov a obnova pozitívneho rodinného prostredia, ale že
deficit financií je spôsobilý privodiť zhoršenie psychického zdravia. Taktiež kombinácia finančnej núdze
a zlého psychického zdravia je spôsobilá narušiť osobnosť žalobcu v rodinnom prostredí. V rozsudku
sa súd nezaoberal vôbec ani dopadom konania/nekonania žalovanej pri odďaľovania poistného plnenia
a zadržiavaní finančných prostriedkov chránenej osoby (invalidný dôchodca) na osobnosť žalobcu v
oblasti jeho profesijného a spoločenského života. Preukázalo sa, že zdevastovanie psychiky žalobcu
konaním žalovaného je spôsobilé narušiť osobnosť žalobcu v spoločenskom (politickom) a pracovnom
(podnikateľskom) prostredí. Počas konania žalobca podrobil opodstatnenosť žaloby a nároku na
nemajetkovú ujmu viacerým legitímnym testom - testu proporcionality, testu legality, testu vhodnosti,
testu racionálneho prepojenia, preukázal naliehavosť účelu a verejného záujmu.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v celom rozsahu) v
zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
5. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
6.1. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
6.2. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
6.3. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
7. Ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti
zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet

konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby
tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má
v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie
je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon
práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť
negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu
do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie resp. priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
7.1. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a) existencia
zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka; b) neoprávnený
(protiprávny) charakter tohto zásahu; c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou
ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.
8. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že v preskúmavanej veci rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
§ 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,
citoval ustanovenia § 11, § 13 Občianskeho zákonníka ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery o nedôvodnosti žaloby, keď žalobca nepreukázal, že došlo
k neoprávnenému zásahu žalovanej do jeho práva na ochranu života a zdravia a že k zhoršeniu
jeho psychického zdravia (ak je tomu tak), došlo v dôsledku konania žalovanej. Súd prvej inštancie
vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil (pozri odsek 30. až 33. napadnutého rozsudku) a
z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd
prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré
odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p.
stotožňuje.
9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti poukazuje nato, že žalobca sa opiera len o svoje subjektívne
tvrdenia, ktoré nemá ničím podložené. Žalobca sa neoprávnený zásah považuje konanie žalovanej, ktorá
mu odmietla zaplatiť poistné plnenie riadne a včas, v dôsledku čoho žalovaná ohrozila, resp. poškodila
jeho psychické zdravie s dopadom na jeho osobnosť a jeho život vo všetkých oblastiach. Odvolací
sú má zato, že toto konanie žalovanej nepreukazuje objektívnu spôsobilosť existencie zásahu, ktorý
vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných
práv žalobcu a rovnako nepreukazuje ani neoprávnenosť tohto zásahu zo strany žalovanej. Zásah do
niektorého osobnostného práva nemožno považovať za neoprávnený ani vtedy, ak k zásahu došlo v
rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom čo je aj daný prípad, keď žalovaná
ako poisťovateľ odmietla plniť poistné plnenie z dôvodu, že nedošlo k poistnej udalosti t.j. žalovaná len
realizovala výkon svojho subjektívneho práva aj v rámci civilného súdneho konania, ktoré prebiehalo na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 7C/35/2016. Keďže nebola preukázaná samotná existencia
zásahu nemohla byť preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou
nejatkovou ujmou. Žalobca ani v tomto smere nepredložil ani jeden logický argument, z ktorého by bolo
zrejmá príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť
do jeho osobnosti a medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození
chránených osobnostných práv. Len samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi
závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani
oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými,
len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej
inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení § 11, 13 Občianskeho zákonníka ani nepoprel ich účel a
význam, keď dospel k záveru nedôvodnosti žaloby žalobcu na ochranu osobnosti a to priznaním náhrady
nemajetkovej ujmy.
10. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) ,h) C.s.p.. Nie
je sporné, že odvolanie je možné týmito odvolacími dôvodmi odôvodniť, ale je potrebné skúmať čo je
alebo sú tieto dôvody a to :
a) Nesplnené procesné podmienky. Pri tomto odvolacom dôvode je potrené skúmať procesné
podmienky ktorými sú vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia súdneho konania-

žaloba; poplatková povinnosť), podmienky na strane súdu (právomoc; príslušnosť) , procesné
podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita; procesná spôsobilosť; prípadné povinné
zastúpenie advokátom; spôsobilosť byť zástupcom; riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne
procesné podmienky (prekážka začatého súdneho konania; prekážka rozsúdenej veci).
b) Postup súdu porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné
vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto
prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán.
d) Iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady,
ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ako napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu alebo
vypočutie svedka bez poučenia práva odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami
alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
e) Nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal, keď vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu ako aj prípustnosti
jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.
f) Nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri
hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
h) Neprávne právne posúdenie veci. Ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné
použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav
nemožno použiť.

10.1. Odvolací súd poukazuje nato, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné
identifikovať v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu. Skutočnosti a vady ako ich identifikoval vo svojom odvolaní žalobca (pozri odsek 2.1.) s
poukazom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku 10. nie sú relevantnými odvolacími dôvodmi,
ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

10.2. Naviac odvolací súd čo sa týka odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.
(nevykonanie relevantných navrhnutých dôkazov) uvádza, že tak ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku (odsek 5. rozsudku súdu prvej inštancie) ako aj zo Zápisnice o pojednávaní
zo dňa 12.10.2020 (č.l. 199 spisu) súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy označené žalobcom a z
obsahu zápisnice tiež vyplýva, že žalobca nemal ďalšie návrh na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na
uvedené sú potom námietky žalobcu v tomto smere nedôvodné. Rovnako nedôvodné súd aj námietky
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p.), keď súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania vymedzený žalobou aplikoval správnu
normu a to ustanovenia § 11, § 13 Občianskeho zákonníka a obsah tejto správne právnej normy aj
správne interpretoval, keď skúmal predpoklady vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu
spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby.
11. Čo sa týka ďalšej časti odvolania žalobcu a dôvodov v ňom uvedených (pozri odsek 2.2.) žalobca
v ňom popisuje skutočnosti ohľadne pracovného úraz z roku 2010, ktorý mal vplyv nej ho invaliditu a
jeho nepriaznivú finančnú situáciu, konanie žalovanej ktorá vypustila z poistných podmienok definíciu
plnej a trval invalidity, ďalej konanie žalovanej čo sa týka zadržiavania jeho finančných prostriedkov ako
chránenej osoby ktoré konanie malo dopad na jeho osobnosť a podobne. Tieto dôvody odvolania podľa
názoru odvolacieho súdu nemajú priamy súvis s prejedávanou vecou a nie sú spôsobilé privodiť iné
právne hodnotenie stavu veci a preto sa nimi osobitne odvolací súd nezaoberal. Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie
(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

12. Odvolací súd z uvedených dôvodov aj napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) vrátane výroku o trovách konania o ktorom súd prvej inštancie správne
rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalovanej v konaní.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na
základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na
uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací
súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o
výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom
prvej inštancie.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 9, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.