Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/17/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121011286
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121011286.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov senátu JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti odsúdenému J. W., nar. XX.X.XXXX v
G., trvale bytom B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 13. apríla 2022 prejednal sťažnosť odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.01.2022, sp. zn. 6Pp/316/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.01.2022, sp. zn. 6Pp/316/2021, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že okresný súd nemal za preukázané splnenie podmienky polepšenia
odsúdeného počas výkonu trestu a ani podmienky očakávaného vedenia riadneho spôsobu života
odsúdeným na slobode.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu odsúdený podal sťažnosť do
zápisnice o verejnom zasadnutí v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Do rozhodnutia o tejto sťažnosti nadriadený súd neobdržal
odôvodnenie podanej sťažnosti.

Prokurátor, prítomný na verejnom zasadnutí, sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať
proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.

Po preskúmaní spisového materiálu krajský súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/86/2018 zo dňa 28.12.2018 bol odsúdenému pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona právoplatne uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn.
1T/68/2019 zo dňa 28.8.2019 bol odsúdenému pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiace so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia so stredným stupňom
stráženia. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/52/2015 zo dňa 9.12.2015 bol
odsúdenému pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona právoplatne
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov s odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 36 mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu a primeraných obmedzení
a povinností. Uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/52/2015 zo dňa 22.7.2019 bolo
rozhodnuté, že odsúdený sa vo vyššie uvedenej skúšobnej dobe neosvedčil a vykoná si trest odňatia
slobody vo výmere 36 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri
jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho
trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel. Krajský súd
považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého
týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa
ktorých záverov u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie

z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že
uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a
to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím
správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že
v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to,
v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej
časti trestu.

Vo vzťahu k formálnym podmienkam podmienečného prepustenia treba uviesť, že odsúdený vykonával
prvý trest odňatia slobody uložený za prečin od 22.5.2019 do 22.9.2019, druhý trest odňatia slobody
uložený taktiež za prečin od 22.9.2019 do 22.1.2020 a ostatný trest odňatia slobody vymeraný za
spáchaný zločin mal vykonávať odo dňa 22.1.2020 do predpokladaného konca trestu dňa 22.1.2023.
Odsúdený má teda v súčasnej dobe vykonané pomerné časti trestov v súhrne prevyšujúce zákonnom
predpísanú výmeru pre splnenie podmienok podmienečného prepustenia (§ 66 ods. 1, písm. a) a b)
Tr. zák.).

Pokiaľ ide o materiálnu podmienku spočívajúcu v preukázaní polepšenia odsúdeného, krajský súd
poukazuje na to, že okresný súd v napadnutom uznesení rozviedol zistené skutočnosti, ktoré ho viedli
k záveru o nesplnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Z odôvodnenia
sťažnosťou napadnutého uznesenia okresného súdu vyplynulo, že správanie odsúdeného nebolo
vždy na požadovanej úrovni. Vyskytli sa u neho opakovane nedostatky v dodržiavaní ústavného
poriadku, z ktorého dôvodu bol preradený z diferenciačnej skupiny „B“ do skupiny „C“. Časom sa však
jeho správanie stabilizovalo. Voči ostatným odsúdeným vystupuje nekonfliktne a pokyny príslušníkov
ZVJS plní. Postoj k trestnej činnosti bol však posúdený len ako čiastočne kritický. Krajský súd s
poukazom na uvedené skutočnosti konštatuje, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Okresný súd správne vychádzal z výsledkov hodnotenia
správania odsúdeného vo výkone trestu vykonaného zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Dubnica nad Váhom, ktoré vyznelo v neprospech odsúdeného. Krajský súd preto vyhodnotil záver
okresného súdu o nesplnení zákonnej podmienky o polepšení odsúdeného vo výkone trestu za zákonný
a vecne správny.

Čo sa týka splnenia ostatnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, aj túto okresný súd
vyhodnotil v súlade so zákonom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd správne prihliadal na register
trestov odsúdeného, v ktorom ma evidovaných celkovo 9 odsúdení. Predmetná okolnosť aj podľa
krajského súdu vyvoláva vážne obavy, či by odsúdený v budúcnosti viedol riadny spôsob život. Podľa
názoru krajského súdu úvahy okresného súdu vychádzajú zo zistených skutočností svedčiacich zhodne
v neprospech odsúdeného, ku ktorého prevýchove neprispeli ani v minulosti opakované výkony trestu
odňatia slobody. S prihliadnutím uvedené a preukázané skutočnosti tak možno rozumne predpokladať,
že odsúdený v budúcnosti nepovedie riadny spôsob života.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.