Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Kubincová, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právoZmluva o dielo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813207214
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6813207214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
1/ P.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX/XX, XXX XX S., žalobcu 2/ P.. A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. č.XXX/XX, XXX XX S., žalobcu 3/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX/XX, XXX XX S.,
žalobcovia 1/, 2/ a 3/ právne zast. Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom so sídlom Bernolákova č.
151/9, 050 01 Revúca a JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Námestie baníkov 17/33, 048 01
Rožňava proti žalovanému Zoltán Kozsár MISNA, IČO: 10 750 690, miestom podnikania 049 12 Čoltovo
č. 163, právne zast. Advokátska kancelária Juristi s.r.o., sídlom Popradská 66, 040 11 Košice, IČO: 51

941 244 v konaní o zaplatenie 96.262,70 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Revúca č. k. 5Cb/2/2013-1003 zo dňa 28. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného voči prvej a tretej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Revúca č. k.
5Cb/2/2013-1003 zo dňa 28. mája 2021 o d m i e t a.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Revúca č. k. 5Cb/2/2013-1003 zo dňa 28. mája 2021 v druhej a štvrtej
výrokovej vete p o t v r d z u j e.

III. Rozhodnutie Okresného súdu Revúca č. k. 5Cb/2/2013-1003 zo dňa 28. mája 2021 v piatej a šiestej
výrokovej vete mení tak, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu voči žalobcovi 1/
v rozsahu 33,33%, voči žalobcovi 2/ v rozsahu 33,33%, voči žalobcovi 3/ v rozsahu 4,03% a voči
žalovanému v rozsahu 29,30%

IV. Žalobcovi 3/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. V
druhej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3/ sumu vo výške 81.400,- Eur, škodu vo
výške 2.810,90 Eur, úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 84.210,90 Eur od 17.08.2013
do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 420,- Eur. Treťou výrokovou vetou
žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

2. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že vo štvrtej výrokovej vete priznal nárok žalobcovi 3/

na náhradu konania voči žalovanému v rozsahu 75,84 %. V piatej výrokovej vete priznal Slovenskej
republike nárok na náhradu trov konania štátu voči žalobcom 1/ - 3/ v rozsahu 12,08 % s tým, že
žalobcovia sú povinní nahradiť trovy štátu spoločne a nerozdielne. V šiestej výrokovej vete priznal
Slovenskej republike nárok na náhradu trov štátu voči žalovanému v rozsahu 87,92 %. 3. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobcovia sa voči žalovanému v konaní
domáhali zaplatenia 96.262,70 Eur a úrokov z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od podania žaloby

a to sumy 92.500,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 3.762,70 Eur z titulu náhrady škody.
V žalobe a vo vyjadreniach uvádzali, že žalobca 3/ bol vlastníkom rodinného domu súp. č. 27 na
parcele registra "C" parc. č. 146/71, ako i pozemkov parc. č. 146/71 a 146/32 v kat. území X. (ďalej
len predmetný rodinný dom). Stavebným povolením mu bolo povolené vykonať prestavbu predmetného
rodinného domu podľa dokumentácie G.. S. D.. Dňa 01.02.2011 kúpnou zmluvou nadobudli žalobcovia

1/ a 2/ predmetný rodinný dom do podielového spoluvlastníctva, každý v jednej polovici. Žalobca 3/
bol nimi splnomocnený na všetky úkony súvisiace s prestavbou rodinného domu, žalobca 3/ celú
rekonštrukciu domu financoval. Dňa 03.07.2012 žalobca 3/ podpísal so žalovaným Zmluvu o dielo
na prestavbu predmetného rodinného domu, zaviazal sa zaplatiť zhotoviteľovi sumu 104.477,70 Eur.
Zmluvné strany si dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodov podstatného porušenia zmluvy,
ktorým je podľa zmluvy porušenie technologickej disciplíny. V priebehu realizácie stavby žalobca 3/

vyplatil žalovanému: 25.000,- Eur dňa 03.07.2012 v hotovosti, 40.000 Eur dňa 08.11.2012 z účtu,
15.000 Eur dňa 29.11.2012 z účtu a suma 35.000 Eur uhradená v hotovosti. Žalobcovia okrem toho
vynaložili prostriedky vo výške 49.367,83 Eur na materiál a práce na stavbe. Žalobcom 3/ boli vytýkané
žalovanému vady, ale tieto on neakceptoval. Stavebný denník bol žalovaným vyhotovený dodatočne,
žalobcovi3/nebolanirazpredložený.Žalobca3/neakceptovalpredloženýrozpočetcenydielasprácami

navyše, ani dodatok k zmluve. Pred ukončením stavby boli na podnet žalobcu 3/ na stavbe vykonané
kontrolné dni, vykonali sa obhliadky stavby, realizovali sa sondy, zistený stav sa zaznamenal do zápisov
s fotodokumentáciou a popisom potrebných sanácií. Boli zistené podstatné vady stavby popísané v
zápisoch z kontrolných dní. Na prvý kontrolný deň bol zavolaný aj žalovaný, ten sa nezúčastnil. Žalobca
3/ dal vypracovať posudky a odborné vyjadrenia, ktoré konštatovali vážne nedostatky stavby. Žalobcovia

si dali vypracovať nový projekt a bolo zistené, že odstránenie vád bude stáť 70.735,17 Eur. Znalec G..
E. O. stanovil všeobecnú hodnotu domu pred stavebnými úpravami vykonanými žalovaným na 37.800,-
Eur a po nich na 60.300,- Eur. Vzhľadom na závažné porušenia technologickej disciplíny žalobca 3/
listom zo dňa 20.05.2013 odstúpil od zmluvy. Odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 24.05.2013,
prevzatie potvrdil podpisom na doručenke jeho splnomocnenec. Dva mesiace po odstúpení pristúpil

žalobca 3/ k odstráneniu vád. Rekonštrukciou uskutočnenou žalovaným bol dom zhodnotený o 22.500
Eur, vyplatená bola suma 115.000 Eur, rozdiel je 92.500,- Eur. Žalobcovia sa domáhali aj náhrady
nákladov na zabezpečenie podkladov k žalobe, nového projektu a vyčíslenia nákladov na odstránením
vád a poplatkov za skladovanie nábytku (nábytok bol objednaný k termínu, kedy mala byť stavba
uskutočnená), spolu 3.762,70 Eur.

4. Žalobca 3/ v konaní vypovedal, že vyberali stavebnú firmu, štyri spoločnosti predložili rozpočet
prestavby na cca 115 000,- Eur, rozhodol uzavrieť zmluvu so žalovaným. Všetky náklady, cenu diela a
náklady na neskôr získané podklady uvádzal on. Mal dohodnutý stavebný dozor, p. I. z H. X., žalovaný
ho ale presviedčal, že to nie je potrebné, preto to zrušil. Práce boli menené, tieto zmeny boli vždy robené

na základe podnetu žalovaného, ktorý mu napr. uviedol, že schody boli projektované zle a majú byť
urobené inak, podobne sa to týkalo aj dverí od kúpeľne. On so zmenami súhlasil. Projekt krov
strechy mu bol predložený žalovaným a pani I., vypracovala ho asi ona, nebol tam ani podpis, ani razítko.
Súhlasil so zvýšením podkrovia max. o 50 cm, ale k zvýšeniu došlo o 1,5 m. Zmeny sa týkali schodov,
rozšírenia kúpeľne, zvyšovalo sa podkrovie a urobila sa celá nová strecha (pôvodne v prednej časti

mala ostať pôvodná strecha). V zime bol dom neustále mokrý. Žalovaný chcel založiť Styrodur, čo zistila
jeho manželka a tá mu v tom zabránila, nakoľko to nemožno zakladať na mokré steny. Rozhodol sa
otvoriť strechu, urobil dieru do fólie a zistil, že tam nie je tepelná izolácia na venci. Žalovaný mu tvrdil,
že tam určite je, preto to išli preveriť a bolo zistené, že tam tá izolácia nie je. Žalovaný potom tvrdil, že
izolácia na jednej strane je a na druhej nie je. Pred Vianocami mali nakúpený nábytok, nakoľko si mysleli,

že už na Vianoce budú bývať v dome. Keďže nábytok nemohol mať v dome, tak ho mal uskladnený
v Topoľčanoch v Decodome, tam bol nábytok až do leta 2013, kedy mu volali, že si musí nábytok už
prevziať. Odvtedy mal nábytok uskladnený v jednej budove na družstve, ktorú kvôli tomu vypratal. Mali
zabezpečených ľudí, ktorí mali zakladať laminátové podlahy. Tí mu povedali, že zakladanie nie je možné,
nakoľko podlaha je krivá a vlhká, 2,5 cm rozdiel. Reklamoval to u žalovaného. Keďže zistil, že v podkroví

sú plesne, žiadal žalovaného, aby mu dal potvrdenia o platbách v hotovosti a rozpočet. Žalovaný mu
predložil rozpočet na práce a potvrdenie o zaplatení ceny prác, kde bolo ale o 10 000,- Eur nižšia suma
ako mu skutočne zaplatil. On to odmietol podpísať, z čoho sa strhla medzi nimi hádka. Žalovaný od
neho žiadal doplatenie, sumy sa menili, prvý krát to bolo okolo 240.000,- Eur, potom o niečo menej a na tretí krát okolo 200.000,- Eur. On si dal urobiť aj sám rozpočet, bol šokovaný z rozdielu, čo vyšiel.
Bol sa na dom pozrieť p. Q., povedal mu, že sú krivé podlahy aj steny, v podkroví to nie je v poriadku
konštrukčne a že by sa mal poradiť so statikom. Zavolal statika p. M., ktorý povedal, že musia byť

urobené sondy, všetko sa pomeralo. Asi o 1 mesiac mu poslal vyjadrenie, že je zákaz obývať dom,
zákazu vstupu v podkroví viac ako 5 osôb, ide o enormné preťaženie starého krovu. Následne volal so
žalovaným, ten žiadal, aby mu zaplatil cenu prác, vyhrážal sa mu, kričal na neho, preto riešil všetko sám.
Zhruba od apríla 2013 vykonával stavebný dozor p. O.. Následne boli zistené ďalšie nedostatky. Pivnica
začala vlhnúť, cez obkladačky tiekla voda. Zistili, že v pivnici nie je hydroizolácia a je tam omietka, ktorá

neprepúšťa vzduch a vodu. Omietky sa odstránili a stena bola splesnivetá. Neskôr vypratali kúpeľňu aj
kotolňu.Zistili,žepodvaničkouboliobkladačky,ktorénebolivyšpárované,podniminebolahydroizolácia.
Zavolal pani, ktorá meria radón, ktorá namerala také hodnoty, ktoré v nových domoch by mali byť o 50
% nižšie. Ďalej zavolal technika z Bramacu, ktorý mu uviedol, že konštrukcia strechy je zle upravená,
nie sú originálne fólie Bramacu, technika z Veluxu, ktorý uviedol, že okná sú zle založené a nie je
použitý originálny materiál. Zistilo sa, že sú teplotné rozdiely medzi časťami podlahy a vzduchom. Keďže

boli takéto nedostatky, rozhodol sa najať si inú stavebnú firmu. Zabezpečil si firmu, ktorá sa zaoberá
budovaním striech Solterdach, ktorá pracovala pri oprave a demontovaní strechy. Ostatné časti domu
demontovali svojpomocne, doniesol si tam svojich ľudí. Odstránil sa sadrokartón a pozinkované nosné
lišty, ktoré boli zhrdzavené. Rozobrala sa strecha. Vyrezali kocky betónu v podkroví kotúčovou pílou,
zistila sa stará škvára, ktorú mal žalovaný odstrániť, celé to bolo splesnivené. Dali dole sadrokartón a

fóliu a zistili, že celý strop bol splesnivetý až po betón. Ďalej bolo zistené, že základ pod komín, ktorý mal
byť asi 3 m bol len 1,2 m. Podporný múr pod schodmi bol urobený z penových kvádrov Porfixu a izolácia
medzi Porfixom a betónom bola len obyčajným gátranovým papierom. P. O. nameral v podpornom múre
98 % vlhkosť. Pri demontáži strechy bolo zistené, že boli použité tri druhy fólií parou nepriepustný a
bezkontaktný, ktoré sa nepoužívajú pri tomto systéme strechy. Bol zistený zlý spád kanalizácie. Na jar

sa začala odúvať fasádna farba. Pri demontáži priečky pri komíne sa zistilo, že komín je technicky zle
postavený, bol zavolaný technik zo Schiedla a znalec odboru kominárstva a krbárstva, ktorí to potvrdili.
Museli celý komín zbúrať, novopostavené časti strechy a podlahy museli pritom rozobrať. Tiež museli
kvôli tomu rozobrať krb.

5. Okresný súd uviedol, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, vo vyjadreniach uvádzal, že uplatňovanie
bezdôvodného obohatenia vypočítaného ako zhodnotenie domu je neprijateľné. Vynaložené finančné
prostriedky žalovaného niekoľkonásobne prevyšujú zhodnotenie domu. Investoval do predmetného
rodinného domu 242.765,05 Eur (200.881,30 Eur za rekonštrukciu rodinného domu, 33.983,75 Eur
za rekonštrukciu prístrešku, 3.306 Eur za splaškovú kanalizáciu, 1.664,- Eur za vodovodnú prípojku a

2.930,- Eur za dažďovú kanalizáciu), žalobcovia mu vyplatili 105.000,- Eur, má preto voči nim nárok na
zaplatenie rozdielu medzi cenou diela a cenou prác a materiálu. Zmluva o dielo bola menená ústne. Do
07.02. riadne vykonával dielo, neboli mu vytýkané žiadne vady, v tento deň žiadal žalobcu 3/ o doplatenie
ceny za práce naviac, s čím on nesúhlasil a nasledujúci pondelok mu už nepovolil vstup na stavenisko.
Odvtedy s ním vôbec nekomunikoval, na kontrolné dni nebol vôbec písomne predvolaný. Dielo nebolo

dokončené, ak boli nejaké nedostatky, tie mohol odstrániť pri dodržaní technologických postupov. Od
22.3. do mája 2013 boli vykonávané zásahy do diela v rozpore s technickými normami a v dôsledku
nich mohlo dôjsť ku škodám na stavbe. Stavebný dozor mal zabezpečiť žalobca 3/, Ing. C. realizovala
pre neho kontrolu. Žalobcami predložené posudky boli vypracované v čase, keď už žalobcovia sporné
nehnuteľnosti demolovali bez jeho prítomnosti. Sú tendenčné, nepresvedčivé a snažiace sa vyhovieť

požiadavkám žalobcov. Fotografie nepresvedčivým spôsobom dokumentujú to, čo je uvedené v popisnej
časti a má vážne pochybnosti, či ide skutočne o zábery z realizovanej stavby. Odstúpenie od zmluvy
označil za neplané. Poukázal na § 550 a 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právo na odstúpenie od
zmluvy sa viaže na poskytnutie primeranej lehoty na odstránenie vád a že postup zhotoviteľa by viedol k
podstatnému porušeniu záväzku zo zmluvy. Žalobca 3/ ho neinformoval, že by bolo treba odstrániť vady,

ktoré môžu spôsobiť alebo smerujú k podstatnému porušeniu zmluvy. Žalobca 3/ sa tak neriadil bodom
14.1 zmluvy. Žalobca 3/ po vykonaní kontrolných dní ho nevyzval na odstránenie zistených vád diela a
neposkytol mu požadovanú primeranú lehotu na ich odstránenie. On svoj postup evidoval v stavebnom
denníku, dielo vykonával v súlade so stavebným zákonom, postupoval v súlade s technickými normami
a výrobnými návodmi.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný nesúhlasil so zoznamom nedostatkov Ing. O.. V čase výstavby sa v
suteréne v murive nenachádzala žiadna vlhkosť a žiadne praskliny na omietkach, všetky sadrokartónové
konštrukcie boli v poriadku. V obývacej izbe bolo vykonané betónovanie podkladného betónu, na ktorý bolo plánované nanesenie izolačného systému Schonburg combiFIex - CZ, dokončenie izolácie bolo
plánované pred dokončením podlahy. V kúpeľniach bol použitý hydroizolačný náter i pod sprchovým
kútom. V pôvodnom projekte bolo počítané s vykurovaním pomocou radiátorov, až neskôr sa žalobca

3/ rozhodol pre výstavbu podlahového vykurovania. Bol zmontovaný certifikovaný dvojkomín od značky
Schiedel. Všetky diely a príslušenstvá boli zakúpené v predajni Staviva Leg-kovo a boli dodané v
originálnom balení. Komín bol namontovaný skúseným vyškoleným murárom podľa technickej normy.
Počas zimného obdobia sa v krbe vykurovalo, s komínom neboli žiadne problémy. Odbočovacia
keramická rúra použitá na dymovod bola správne osadená a nebola zabetónovaná do venca. Všetky

krokvové konštrukcie boli dimenzované podľa STN normy, táto skutočnosť je aj staticky potvrdená.
Všetky drevené prvky boli riadne ošetrené chemickým náterom. Poistná izolácia v čase výstavby
poškodená nebola. Ak by sa v čase výstavby vyskytol priehyb na stropnej časti spôsobený váhou
betónovej dosky, bol by tento priehyb viditeľný na podhľade sadrokartónovej konštrukcie, takáto
skutočnosť však počas výstavby nenastala. V prípade, že sa takýto priehyb vyskytol neskôr, mohlo to
byť spôsobené neodborným rozrezaním a rozobratím betónovej dosky. Nemohol byť rozdiel výšky v

rozmedzí 1,5 až 2,0 cm v strednej časti stropu, inak by všetky sadrokartónové konštrukcie boli zohnuté
a sadrokartóny popraskané a polámané. Schodisko bolo vytvorené podľa statických výpočtov. Posledný
schod bol znížený podľa merania stolára, ktorý zhotovoval poslednú stúpačku v miestnosti tak, aby
po uložení podlahy nebol medzi schodiskom a podlažím odskok. Po tom ako žalobca 3/ navrhol novú
podlahu a upravil podľa toho schodisko, spôsobil tým aj potrebu úpravy tejto výšky v iných miestnostiach.

Osadenie hrebenáčov bolo vykonávané podľa STN normy, pričom boli používané materiály firmy
Bramac. Veniec bol zatepľovaný počas zatepľovania podkrovia strechy. Na odkvap a debnenie boli
prichytené tatranské profily, ktoré boli natreté moridlom. Nad tým bola vytvorená vzduchová medzera,
ktorá bola využitá na izoláciu venca s tepelnou izoláciou značky Nobasil, pritom táto medzera bola na
husto vyplnená sklenenou vatou.

7. Žalovaný v konaní vypovedal, že pre žalobcu 3/ vypracoval projekt, cenovú ponuku, uzavreli zmluvu,
realizoval dielo, priebežne sa dohadovali zmeny, žalobca 3/ mu preplatil materiál potrebný na zmeny.
Spolu dostal od žalobcu 3/ 105 000,- Eur a to 03.07.2012 sumu 25.000,- Eur, 09.08.2012 10.000,-
Eur, 27.09.2012 5.000,- Eur, 08.10.2012 5.000,- Eur a 09.11.2012 5.000,- Eur. Podľa neho neboli

žiadne nedostatky, ak ide o izoláciu, tak na podlahu sa mal dať liaty betón predtým ako sa mala
ukladať podlaha. Podľa ich výpočtov nebola statika narušená, nebolo nič potrebné opravovať, ani nebolo
potrebné rozobrať schody a železobetónovú platňu. Komínové teleso bolo robené podľa návodu, ktorý
robilpreškolenýmurár,lepiacitmel,ktorýpoužívaliacelýkomínovýsystémboldodanýodfirmy Le-kovo.
Všetky nimi realizované úkony boli v súlade s technickými normami. Počas jeho prác bol na stavbe p. D.

asi 3 krát a nikdy nič nevytýkal. Stavebný dozor počas jeho prác nebol, on mal zabezpečenú p. I.. Statik
nebol pribratý k prácam. 07.02.2013 predložil žalobcovi 3/ nový rozpočet. Celé dielo ho dokopy stálo
183.083,64 Eur, podľa toho predložil žalobcovi 3/ dodatok k zmluve o dielo. Žalobca 3/ to neakceptoval,
následne 11.02.2013 mu nebolo umožnené v diele pokračovať. Posledné úkony na stavbe realizoval
07.02.2013. On bol ochotný ďalej pracovať, ak by boli nedostatky, tak by ich na vlastné náklady odstránil,

ale ani ho nepozvali, aby to mohol skontrolovať. Práce navyše boli nasledovné: V 1. etape práce na
prízemí: búranie podkladného betónu v miestnostiach 1.07 a 1.08 a betónový poter, aby mohli podlahu
na prízemí dať do jednej roviny. Bola otlčená vnútorná omietka až po murivo. Betónovanie podkladného
betónu v miestnostiach 1.07 a 1.08 a to pozostáva z rozbitia betónu, výkopových prác a na to základný
betón a násyp. V miestnostiach boli podlahy nižšie ako v iných miestnostiach o 2,5 cm z dôvodu budúcej

hydroizolácie. V ostatných miestnostiach nebol dávaný betón, len poter a to z dôvodu, že tieto miestnosti
boli podpivničené a nebola potrebná hydroizolácia. V projekte nebolo, že sa má robiť hydroizolácia ani
poter. Demontáž existujúceho komína po strop prízemia, investor súhlasil s dvojkomínom. Vysekanie
otvoru v strope pre nové komínové teleso zo suterénu na prízemie a potom až do podkrovia. Podľa
projektu vymurovali kúpeľňu, tá sa ale zdala žalobcovi 3/ príliš malá, žalobca 3/ si vybral jednu z

piatich alternatív. Kvôli novej kúpeľni museli vybúrať otvor v nosnom murive, predtým ale bolo potrebné
založiť preklad 2xIČ 200 nad kúpeľňou a medzi kuchyňou a predsieňou. Vybúranie stropu v predsieni,
nakoľko v predsieni a kúpeľni bola menšia svetlá výška ako v ostatných miestnostiach. Vysekanie
a zväčšenie okenných otvorov v kúpeľni a schodišťovom priestore, búranie priečky medzi prednými
izbami 1.07 a 1.08 a zamurovanie dverného otvoru medzi týmito miestnosťami, založenie betónových

nosníkov 3xI200/IM Štúrovo nad predsieň pod nosné murivo v podkroví, vymurovanie nosných múrov
medzi spálňou a WC, medzi kúpeľňou a kuchyňou, domurovanie stien pod oknami, montáž nového
sadrokartónového podkladu v celom prízemí (sadrokartónové podklady boli podľa projektu plánované
iba v kúpeľni), uloženie nosníkov I 180 2 x medzi schody a kúpeľňu a 2 x medzi schody a kuchyňu a montáž nového komína. V 2. etape práce v podkroví: Pôvodne sa mala rekonštruovať v podkroví
len 1 miestnosť a na základe nového projektu celé podkrovie. Investor žiadal vypracovať nový projekt
na novú strešnú konštrukciu a na využitie podkrovia, vybral si jednu z ponúkaných alternatív. Začali

demontáže jestvujúcej krytiny Bramac na znovupoužívanie, demontáž strešnej konštrukcie s krytinou,
danie vyrovnávacieho betónu na pôvodný obvodový múr, murovanie podkrovia z Porfixu 375 mm do
výšky 750 mm. Montáž železobetónových vencov okolo obvodových múrov, strešnej konštrukcie krovu a
krytina Bramac, komína nad strechou, podopretie stropu pred betonážou podláh, železobetónové dosky.
Montáž železobetónovej dosky hrúbka 150 mm, z obvodového muriva bolo vysekaných 150 mm pre

výstuž a betónovanie dosky. Oplechovanie čelnej dosky okolo strechy, montáž drevenej konštrukcie
- obloženie rýmsy s tatranským profilom (nastriekaný stolárom od firmy rovnakým náterom ako sú
okná a vchodové dvere), montáž odkvapových a klampiarskych výrobkov od firmy Ruuky, nové priečky
z hrúbky 150 mm a nosná stena z Porfixu 300 mm medzi existujúcim rodinným domom a zadnou
pristavanou časťou. Nová drevená podlaha nad spálňou a prístupom, miestnosť nad spálňou bola
pôvodne povala, dodatočne bola prerobená na izbu a preto bolo potrebné doplniť elektriku, vykurovanie

apod..Robenásadrokartónovákonštrukcia stropuatošikmoarovnostepelnouizoláciou,novádrevená
konštrukcia na balkóne, ktorá bola na požiadavku urobená z eurohranolov, montáž L nosníkov nad
oknami, eurookná Velux 11 ks, elektroinštalácií okrem 1 izby a kúpeľne a vykurovania okrem 1 izby a
kúpeľne. V 3. etape práce v suteréne: výkopové práce pre základy a pre schodište pod komín a pod
nosným múrom, búranie priečok z tehál, búranie časti stropu pre nový dvojkomín, odsekanie muriva

kamenného a betónového, otlčenie vnútorných omietok stien, čistenie, škrabanie vnútorných omietok
stropov, betónovanie základových pásov pod komín a nosnou stenou pre schody, montáž nového
komínového telesa dvojkomín Schiedel. Urobené nové priečky z dôvodu, že steny boli popukané. V
kotolni pri okne bola použitá sanačná omietka, ktorá pôvodne nemala byť. Montáž betónovej dosky v
kotolni pod kotlami, keramických dlaždíc vo všetkých priestoroch, keramických obkladov v miestnostiach

0.7 a 0.3, debnenie a betónovanie schodišťa od dvora do suterénu, 2 nové vnútorné dvere so zárubňou
a rozšírenie okenného otvoru pre nové okno.

8. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie vypočutím sporových strán aj navrhovaných svedkov.

9. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že medzi žalobcom 3/ a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o dielo, ktorej
predmetom bola rekonštrukcia predmetného rodinného domu podľa projektovej dokumentácie Ing. D.,
na základe ktorej bolo vydané stavebné povolenie. Zmluvné strany sa dohodli, že ich záväzkový vzťah
sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy

v prípadoch, ak odstúpenie ustanovuje zákon alebo zmluva. Zmluvné strany si teda môžu dohodnúť
možnosť odstúpenia zmluvy, pričom je výlučne na nich, pre aké prípady tak urobia. Ak nastanú okolnosti
predpokladané zmluvou, vznikne oprávnenej zmluvnej strane možnosť od zmluvy odstúpiť a ak tento
právny úkon uskutoční, zmluva podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka zaniká a to v momente, keď
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.

10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v danej veci bolo zmluvnými stranami dohodnuté,
že objednávateľ má právo odstúpiť od zmluvy z dôvodov podstatného porušenia zmluvy, ktorým je
nedodržanie dohodnutého zmluvného termínu výstavby, porušenie technologickej disciplíny, strata
oprávnenia vykonávať predmetnú činnosť. Iné podmienky odstúpenia od zmluvy neboli dohodnuté, preto

pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžadovalo, aby došlo k podstatnému porušeniu zmluvy a to práve
k takému, s ktorým zmluva pre možnosť odstúpenia počíta (teda len konkrétne tri uvedené dôvody), aby
objednávateľ urobil právny úkon odstúpenia a aby jeho prejav vôle bol doručený zhotoviteľovi. V prípade
iného porušenia zmluvy môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť len v prípade, ak tak stanovuje zákon
a to za podmienok v zákone uvedených.

11. Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že pre platné odstúpenie od zmluvy
bolo potrebné, aby objednávateľ dal zhotoviteľovi dodatočnú lehotu na odstránenie vád. Zmluvné strany
takúto podmienku nemali dohodnutú. V tomto prípade nie je možné aplikovať § 345 ods. 2 ani §
550 Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenia upravujú podmienky, za ktorých možno odstúpiť

od zmluvy, ak to nie je v zmluve dojednané. § 345 Obchodného zákonníka upravuje odstúpenie z
dôvodu omeškania zmluvnej strany, pričom v predmetnej veci bol dôvod odstúpenia odlišný. Nie je
preto dôvod, aby musel objednávateľ dodržať postup podľa tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o § 550
Obchodného zákonníka, ten upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo, ak zhotoviteľ porušuje svoje povinnosti. Toto ustanovenie ale nie je kogentným, teda zmluvné strany sa môžu od neho
odchýliť. Tak tomu bolo v prípade predmetnej zmluvy o dielo. Zmluvné strany si dojednali možnosť
objednávateľa odstúpiť od zmluvy v troch prípadoch (nedodržanie dohodnutého zmluvného termínu

výstavby, porušenie technologickej disciplíny, strata oprávnenia vykonávať predmetnú činnosť), a keďže
iné podmienky odstúpenia neboli dohodnuté, pri porušení zmluvy niektorým z týchto spôsobov vzniká
objednávateľovi právo na odstúpenie od zmluvy. Zmluvné strany si dohodli tri dôvody odstúpenia, ktoré
považujú za podstatné porušenie zmluvy, z čoho je zrejmé, že mali vôľu pri naplnení každého z týchto
dôvodov dať objednávateľovi možnosť odstúpiť od zmluvy a to za rovnakých podmienok. Ak stratí

zhotoviteľ oprávnenie vykonávať predmetnú činnosť, vznikne bez ďalšieho objednávateľovi právo od
zmluvy odstúpiť, nemusí zhotoviteľovi poskytovať žiadnu lehotu, aby tento nedostatok odstránil, takáto
povinnosťmuzničohonevyplýva.Rovnaképodmienkyplatiaajpriďalšíchdvochdohodnutýchdôvodoch
odstúpenia (nedodržanie termínu, porušenie technologickej disciplíny). Preto je zrejmé, že zmluvné
strany mienili svojou dohodou vylúčiť postup, ktorý by inak platil pri porušovaní povinností zo zmluvy
o dielo zhotoviteľom a podpisom zmluvy prejavili vôľu, aby mal objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy

hneď, bez povinnosti požiadať o odstránenie vád a počkať, či tieto budú v primeranej lehote odstránené.
V predmetnej veci sa teda § 550 Obchodného zákonníka neaplikuje, keďže zmluvné strany mali odlišnú
dohodu, možnosť odstúpenia okamžite, ak nastane niektorá z troch dohodnutých skutočností.

12. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca 3/ od zmluvy o dielo odstúpil, pričom tento jeho

právny úkon je platný. Odstúpenie od zmluvy bolo realizované listom, ktorý bol doručený žalovanému.
Skutočnosť, že doručenku podpísala splnomocnená osoba na preberanie zásielok, nespôsobuje riadne
nedoručenie. Zásielka bola žalovanému zasielaná na adresu miesta jeho podnikania, ak žalovaný
splnomocnil inú osobu, aby mu preberala poštové zásielky a táto list prevzala, prevzatím zásielky touto
osobou bolo odstúpenie od zmluvy žalovanému riadne doručené.

13. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca ho na vady neupozornil, teda sa neriadil bodom
14.1 zmluvy a neprizval ho na kontrolné dni, okresný súd uviedol, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na
platnosť odstúpenia od zmluvy, nie sú podmienkou odstúpenia.

14. Okresný súd upozornil, že medzi stranami ostalo sporné, či bola naplnená zmluvná podmienka
odstúpenia, že došlo k porušeniu technologickej disciplíny žalovaným. Okresný súd považoval
porušenie technologickej disciplíny žalovaným za preukázané. Hodnotil dôkazy týkajúce sa vykonávania
stavebných prác žalovaným, každý dôkaz jednotlivo i všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, na
základe čoho mal za preukázané, že viaceré práce vykonané žalovaným na diele boli zrealizované

nevyhovujúco, nemožno ich považovať za riadne plnenie zmluvných povinností. Zistené nedostatky vo
vykonanídielapokiaľideoprácenakomínoch,strope,streche,čischodoch,akoajzistenénedostatočné
zrealizovanie tepelnej izolácie a hydroizolácie v dome, sú podľa vykonaných dôkazov závažné. Viaceré
stavebnéprácenanosnýchkonštrukciáchstavbybolirealizovanéneodborneanekvalitne,viacerénosné
prvkystavbybolivnevyhovujúcomahavarijnomstavealebonespĺňalizákladnékonštrukčnépožiadavky.

Komín v dome bol postavený v rozpore s platnými normami a návodom na stavbu, komín i obstavba
krbovej vložky neboli žalovaným postavené technicky správne, pričom bol daný vysoký predpoklad
vzniku požiaru. Preto okresný súd skonštatoval, že ide o porušenia technologickej disciplíny žalovaným
pri ich uskutočnení. Tieto zistenia vyplývali predovšetkým z výpovedí svedkov T. Q. st., G.. Y.. S. D., G..
U. M., G.. Y.. B. O., či z viacerých listinných dôkazov (posudkov a potvrdení G.. D. Q. - EXIM, Duck Marek

- Kominárstvo, Schiedel Slovensko, s.r.o., VELUX SLOVENSKO, s.r.o., statického posudku Posúdenie
existujúcej stavby G.. U. M., či znaleckého posudku T. M. č. 8/2013). Všetky tieto dôkazy a podporne
i ďalšie svedčia podľa okresného súdu o menej závažných ale i vážnych pochybeniach v spôsobe
vykonania stavebných prác žalovaným. Ide o viacero dôkazov zo strany rôznych subjektov, ktoré nie sú
žiadnym spôsobom prepojené, nie je dôvod mať podozrenie, že by boli účelovo vypracované v prospech

žalobcov, sú navzájom v súlade a v celosti vytvárajú presvedčivý obraz o tom, ako boli práce žalovaným
na predmetnom rodinnom dome vykonané.

15. Okresný súd uviedol, že dôkazy žalovaného nepreukázali, že by postupoval tak, že vyššie uvádzané
najzávažnejšie vady diela nemohli vzniknúť. Pokiaľ ide o statické posudky vypracované pre žalovaného,

bolo preukázané, že vychádzali z údajov, ktoré sa nezhodovali so skutočnosťou (rozmery s ktorých
vychádzali, boli podľa zistení na stavbe nesprávne). 16. Pokiaľ žalovaný namietal, že dôkazy predložené žalobcami boli vypracované v čase, keď mu
bol odopretý vstup na stavenisko, nemohol sa k zisteniam vyjadriť, že vykonal práce tak, že tvrdené
vady neboli a ak tieto neskôr boli zistené, mohli vzniknúť v dôsledku činnosti, ktorú následne robil

žalobca 3/ alebo ním poverené osoby na stavbe, okresný súd pripustil, že je pravda, že žalovaný nemal
možnosť byť prítomný na stavbe v čase, keď sa robili zisťovania, vykonávali sondy a zaznamenávali
zistenia a že sa k nim tým pádom nemohol vyjadriť. Nebolo preukázané, že by bol žalovaný v čase
pred odstúpením oboznámený s tým, že budú vykonávané kontroly stavebných prác, na kontrolné dni
nebol prizvaný. Napriek tomu okresný súd považoval dôkazy získané takto v neprítomnosti žalovaného

za hodnoverné. Zo všetkých činností, ktoré boli vykonávané a z ktorých boli zistené vady diela,
bola vypracovávaná rozsiahla dokumentácia vrátane fotografií a videozáznamov, boli prítomné viaceré
osoby, ktoré o zisteniach zhodne vypovedali. Zistenia na stavbe, o ktorých vypovedali svedkovia
a ktoré vyplývajú z predložených posudkov, preukazujú to, že prácami žalovaného bola porušená
technologická disciplína, že boli vykonané nesprávne, nevyhovujúco. Sondy a zisťovania boli robené
s krátkym časovým odstupom od momentu, kedy žalovaný prestal vykonávať činnosť na stavbe, nie

je pravdepodobné, že by žalobcovia alebo iné osoby svojou činnosťou spôsobili také vady ako je
nevyhovujúco postavený komín, strecha či schody. Mnohé vady diela vrátane tých najzávažnejších
boli zistené a vyplývajú z dôkazov vypracovaných pred odstúpením od zmluvy, teda krátko potom ako
žalovaný prestal realizovať práce na stavbe predmetného rodinného domu. Záverom k uvedenému súd
ešte poznamenal, že podľa zmluvy mal žalovaný zabezpečiť stavebný dozor na stavbe, to ale neurobil,

Ing. I. nebola stavebným dozorom na predmetnej stavbe, ani nie je na to oprávnená. Ak by žalovaný v
zmysle zmluvy zabezpečil stavebný dozor, mal by žalovaný silnejšiu dôkaznú situáciu ohľadne svojich
tvrdení.

17. K znaleckému posudku okresný súd uviedol, že voči nemu žalobcovia namietali, že znalec nebral

do úvahy úhrady žalobcu 3/ za niektoré práce a materiál. Žalovaný namietal, že znalec vychádzal len
z tvrdení a dôkazov žalobcov a nebral do úvahy jeho tvrdenia a dôkazy, vychádzal len z domnelého
stavu.Okresnýsúduviedol,žeposudokbolvypracovanýnapodkladekompletnéhospisovéhomateriálu,
spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, súd nemá dôvod pochybovať o jeho správnosti. V čase
vypracovania posudku bol síce dom v inom stave ako po skončení prác žalovaným, ale spisový materiál

obsahoval dostatok podkladov na zodpovedanie súdom položených otázok. Žalovaný spochybňoval
jeho využiteľnosť, keďže znalecká organizácia po jeho vypracovaní stratila oprávnenie v danom odvetví,
nemohla byť následne vypočutá. Táto skutočnosť však nemá vplyv na použiteľnosť záverov znaleckého
posudku. Súd považoval za postačujúci výsluch znalca Ing. G. C., ktorý pre znaleckú organizáciu
posudok vypracovával, pričom tento je stále znalcom v tomto odvetví. Žalobcovia navrhli doplnenie

dokazovania odborným vyjadrením znalca G.. G. C. na ohodnotenie ceny materiálu a stavebných práce,
ktoré oni hradili, ale boli v posudku uvádzané ako zabezpečené žalovaným. Okresný súd tento návrh ako
nepotrebný zamietol, táto cena vyplývala z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise i zo znaleckého
posudku.

18. Okresný súd uviedol, že v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy o dielo bol žalovaný povinný
vrátiť žalobcovi 3/ to, čo plnil na základe zmluvy, teda vrátiť zaplatenú cenu diela. Žalobca 3/ bol
povinný uhradiť žalovanému to, o čo sa zhotovovaním veci obohatil, keďže žalovanému nesvedčí
vlastnícke právo k zhotovovanej veci, nie je možné vec vrátiť a záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý
žalobca 3/ ako objednávateľ nezodpovedá. Bezdôvodné obohatenie v takomto prípade predstavuje

rozdiel medzi cenou predmetného rodinného domu pred začatím stavebných prác žalovaným a po ich
ukončení. Bolo preukázané, že žalobca 3/ zaplatil žalovanému 105.000,- Eur. Žalobcovia tvrdili, že v
hotovosti bolo zaplatené ešte 10.000,- Eur, žalovaný to poprel, pričom žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno ohľadne tejto úhrady. Vzhľadom na výsledky súdom nariadeného znaleckého dokazovania
zhodnotenie predmetného rodinného domu stavebnými prácami žalovaného bolo 23.600,- Eur (rozdiel

ceny predmetného rodinného domu po skončení prác žalovaným 56.600,- Eur a pred vykonaním prác
žalovaným 33.000,- Eur). Žalovaný je teda povinný na základe odstúpenia od zmluvy nahradiť žalobcovi
3/ sumu 81.400,- Eur (105.000,- Eur - 23.600,- Eur). Okresný súd pre úplnosť dodal, že nebolo sporné,
že žalovaný na základe ústnych dohôd vykonával aj práce navyše, ktoré neboli v zmluve uvedené -
nevyplývali z projektovej dokumentácie. Táto skutočnosť ale nemá vplyv na uplatnený nárok z titulu

odstúpenia od zmluvy. Je pravda, že žalobca 3/ v dôsledku týchto prác navyše mal žalovanému zaplatiť
v zmysle § 549 Obchodného zákonníka zvýšenú cenu diela, čo podľa záverov znaleckého dokazovania
nariadeného súdom malo byť 148.025,40 Eur (82.929,77 Eur +65.095,63 Eur), teda o 43.025,40 Eur
viac ako skutočne zaplatil, v dôsledku odstúpenia od zmluvy by ju ale aj tak celú musel žalobcovi 3/ vrátiť a bez ohľadu na výšku ceny diela má po odstúpení nárok len na zaplatenie rozdielu medzi cenou
predmetného rodinného domu pred začatím jeho stavebných prác a po ich ukončení.

19. Okresný súd uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 3.762,70 Eur z titulu náhrady
škody - nákladov na podklady pre uplatnenie žalovaného nároku. Bolo preukázané, že žalobca 3/
zaplatil G.. D. Q. - EXIM sumu 130,- Eur za termovízne meranie domu, Ing. S. D. sumu 301,40 Eur
za poradenstvo na kontrolných dňoch a sumu 879,30 Eur za spracovanie projektovej dokumentácie a
statického posúdenia, G.. U. M. sumu 600,- Eur za ohliadku rodinného domu a následné spracovanie

statického posudku domu, Duck Marek - Kominárstvo sumu 100,- Eur za preskúšanie komínov vrátane
dopravy, Decodom, s.r.o. sumy 196,30 Eur a 336,- Eur za skladovanie nábytku, G.. E. O. sumy 150,- Eur
a 270,- Eur za znalecké posudky a T. M. sumu 800,- Eur za znalecký posudok. Ako je uvedené vyššie,
na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti zo záväzkového
vzťahu, nevykonával dielo riadne, viaceré ním realizované stavebné práce boli nekvalitné, ich výsledky
potom nevyhovujúce, niekedy dokonca nebezpečné. V dôsledku porušenia zmluvných povinností je

žalovaný povinný nahradiť žalobcovi 3/ škodu, ktorá mu vznikla. Žalovaný nepreukázal, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. V dôsledku porušenia zmluvy -
nekvalitných stavebných prác si musel žalovaný zabezpečiť posudky na presné zistenie vád diela a
možnosti ich odstránenia. Ide o posudky od G.. D. Q. - EXIM, G.. S. D., G.. U. M., T. P. - Kominárstvo
a T. M.. Tieto náklady vznikli v príčinnej súvislosti s porušením zmluvy žalovaným a predstavujú škodu,

ktorú je žalovaný povinný nahradiť. Pokiaľ ide o náklady za skladovanie nábytku, okresný súd nemal
preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a ich vznikom, preto ich náhrada žalobcovi 3/
nebola priznaná. Uvedené náklady mali vzniknúť v dôsledku toho, že nábytok nemohol byť uskladnený
v dome podľa pôvodného plánu. Nie je ale preukázané, že doba ukončenia prác bola dlhšia práve v
súvislosti s vadami diela, bolo zistené, že viaceré práce boli robené navyše oproti pôvodnej dohode, čo

malo vplyv na čas ukončenia prác. Preto žalobu v časti týchto nákladov nepovažoval okresný súd za
dôvodnú. Naopak mal za preukázaný vznik nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov na zistenie
hodnoty rodinného domu k určitých dátumom. Tieto ale nie sú škodou, ale nákladmi, ktoré musel žalobca
vynaložiť na uplatnenie predmetného nároku. Žalovaný je teda povinný ich žalobcovi 3/ nahradiť, ale ako
príslušenstvo jeho pohľadávky vyplývajúcej z odstúpenia od zmluvy. Žalovaný je teda povinný nahradiť

žalobcovi 3/ škodu vo výške 2.810,90 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 420,-
Eur.

20. Zamietnutie žaloby voči žalobcom 1/ a 2/ odôvodnil okresný súd tým, že žalobcovia 1/ a 2/
vyvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu z toho, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorého sa

dielo - prestavba týkala, a žalobca 3/ z toho, že uzavrel so žalovaným predmetnú zmluvu. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, žalobcovia 1/ a 2/ splnomocnili žalobcu 3/ na uzatvorenie zmluvy o dielo
vo svojom mene, vyplatením ceny za dielo, všetkými jednaniami týkajúcimi sa zmluvy a realizácie diela,
vybavením všetkých finančných záležitostí. Na základe tohto splnomocnenia žalobca 3/ vo vlastnom
mene uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, zaplatil žalovanému cenu diela a neskôr od zmluvy odstúpil.

Na základe takýchto okolností mal okresný súd za to, že aktívne vecne legitimovaným na plnenie na
základe odstúpenia od zmluvy o dielo i na náhradu škody je výlučne žalobca 3/, ktorý zmluvu uzavrel,
cenu zaplatil a od zmluvy odstúpil. Žalobcovia 1/ a 2/ nie sú aktívne vecne legitimovaní domáhať sa
plnenia od žalovaného. Žalovaný nárok je nárokom na vysporiadanie záväzkového vzťahu po zániku
zmluvy, v dôsledku odstúpenia si zmluvné strany vracajú plnenia, ktoré si navzájom poskytli, preto v

tejto súvislosti vecné právo žalobcov 1/ a 2/ nie je relevantné.

21. Okresný súd uviedol, že nakoľko dlžná suma nebola riadne a včas uhradená, vzniklo žalobcovi
právo na úroky z omeškania v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka vo výške
určenej podľa vykonávacieho predpisu. Nebolo preukázané, že by žalobca 3/ vyzval žalovaného na

zaplatenie žalovanej sumy, za výzvu na plnenie ale možno považovať i doručenie žaloby. Žaloba bola
žalovanému doručená dňa 16.08.2013, bez zbytočného odkladu po prevzatí žaloby bol povinný plniť,
od nasledujúceho dňa 17.08.2013 je teda žalovaný v omeškaní s úhradou. Základná úroková sadzba
ECB v prvý deň omeškania bola 0,5 % ročne, a teda úrok z omeškania patrí žalobcovi 3/ vo výške
8,5 % ročne. Úroky z omeškania nepatria žalobcovi z celej žalovanej sumy, len z priznanej náhrady z

titulu odstúpenia od zmluvy a z titulu náhrady škody. Z príslušenstva pohľadávky úroky z omeškania,
ktoré sú tiež príslušenstvom pohľadávky, nepatria. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 3/ úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 84.210,90 Eur od 17.08.2013 do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. 22. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd v súlade s touto
právnou úpravou priznal žalobcovi 3/, ktorý mal vo veci úspech v prevažnej miere, nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v pomernej časti. Žalovaný mal neúspech v časti ohľadne náhrady sumy
84.630,90 Eur a úspech v časti ohľadne zaplatenia sumy 11.631,80 Eur. Pomer úspechu je 87,92 : 12,08,
čistý úspech žalobcu 3/ je v rozsahu 75,84 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalobcovi 3/

voči žalovanému v rozsahu 75,84 %.

23. Okresný sú upozornil, že v priebehu konania vznikli štátu trovy - znalečné vyplatené znalcovi a
svedkom z rozpočtových prostriedkov súdu. Časť týchto trov vznikla ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, časť za účinnosti Civilného sporového poriadku v dôsledku toho, že predpokladané
trovy znaleckého dokazovania boli nižšie ako skutočné, preto neboli v celosti kryté preddavkom. Keďže

znalec vykonával činnosť pre súd, zadávateľ znáša trovy znalca a nie je zákonný podklad na to, aby súd
ako zadávateľ neuhradil znalečné, ale uložil niektorej strane sporu zaplatiť znalcovi odmenu a ďalšie
náhrady. Civilný sporový poriadok neupravuje spôsob rozhodovania o náhrade trov štátu, preto sa o
nich musí rozhodnúť analogicky podľa § 255 a nasl. CSP. Pri rozhodovaní o tom, kto a v akom rozsahu
je povinný nahradiť štátu trovy konania, je teda rozhodujúci výsledok konania. Pomer úspechu strán

sporu je 87,92 : 12,08, strany sporu sa podieľajú na náhrade trov štátu v tomto pomere. Preto okresný
súd analogicky podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol, že Slovenská republika má nárok voči žalobcom na
náhradu trov v rozsahu 12,08 % a voči žalovanému v rozsahu 87,92 %.

24. Odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu v celom jeho rozsahu podal žalovaný z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a
nezákonnému záveru o tom, že žalobca 3/ odstúpil od zmluvy o dielo platne.

25. Žalovaný uviedol, že na to, aby predmetné odstúpenie od zmluvy o dielo bolo platné bolo
nevyhnutné, aby boli kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- aby k porušeniu technologickej disciplíny zo strany žalovaného pri vykonávaní predmetného diela
skutočne došlo,
- aby predmetné odstúpenie od zmluvy bolo zrealizované pri zachovaní potrebného postupu
vyžadovaného z pohľadu práva.
Žalovaný je toho názoru, že tieto dve podmienky kumulatívne splnené neboli, v dôsledku čoho je

rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný a nesprávny.

26. Žalovaný namietol, že okresný súd odôvodnil záver, že považuje za preukázané, že žalovaný sa
pri vykonávaní predmetného diela dopustil porušenia technologickej disciplíny iba tým, že jednoducho
uviedol, že považuje porušenie technologickej disciplíny za preukázané a že zistenia o porušení

technologickej disciplíny vyplývali predovšetkým z dôkazov menovaných na str. 20 až 21 napadnutého
rozsudku. Žalovaný zdôraznil, že uvedené dôkazy sú všetko dôkazy predložené žalobcami. Namietol
favorizáciu dôkazov predložených žalobcami okresným súdom a nesúhlasil s tým, že okresný súd
naopak vyhodnotil dôkazy predložené do konania žalovaným tak, že tieto nepreukázali, že by
žalovaný postupoval tak, aby porušenie technologickej disciplíny nemohlo nastať, a to bez akéhokoľvek

odôvodnenia, resp. čo sa týka statických posudkov vypracovaných pre žalovaného, tak tu súd prvej
inštancie uviedol, že vychádzali z údajov, ktoré sa nezhodovali so skutočnosťou, nakoľko rozmery, z
ktorých vychádzali, boli podľa zistení na stavbe nesprávne, čo však už súd prvej inštancie nijako bližšie
neobjasnil.

27. Uvedené vyhodnotenie dôkaznej situácie v napadnutom rozhodnutí označil žalovaný za
nedostatočné, nepresvedčivé a v konečnom dôsledku za nepreskúmateľné. Z napadnutého rozsudku
nie sú zrejmé žiadne relevantné úvahy a myšlienkové postupy súdu prvej inštancie, na základe ktorých
dospel súd prvej inštancie práve k takémuto záveru o vyhodnotení dôkazov.

28. Žalovaný namietol, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal aj s preukázanou skutočnosťou, že
technický stav predmetnej stavby, ktorý mal byť údajne následkom porušenia technologickej disciplíny
žalovaného sa zisťoval až s odstupom času potom, čo žalovanému bol znemožnený prístup na
stavenisko, a to dokonca bez prítomnosti žalovaného, resp. jeho zástupcov, ktorí na tieto zisťovania ani neboli pozvaní. Súd prvej inštancie odôvodnil záver, že aj napriek tomu považuje dôkazy získané v rámci
týchto zisťovaní za hodnoverné tak, že z týchto zistení sa vyhotovovala rozsiahla dokumentácia, boli
pri nich prítomné osoby, ktoré o zisteniach zhodne vypovedali, že mnohé zisťovania boli uskutočnené

s krátkym časovým odstupom od momentu, kedy bol žalovanému odopretý vstup na stavbu a nie je
pravdepodobné, že by žalobcovi alebo iné osoby spôsobili také vady ako nevyhovujúco postavený
komín, strecha či schody. Takéto odôvodnenie tohto záveru súdu prvej inštancie podľa názoru
žalovaného nie je spôsobilé obstáť. To, že sa zo zistení vyhotovovala rozsiahla dokumentácia a boli
pri nich prítomní svedkovia nevyvracia, že pred týmto zisťovaním sa zo strany žalobcov, resp. nimi

poverených osôb nemanipulovalo so stavbou. Rovnako tak to, že mnohé zistenia boli zistené s krátkym
časovým odstupom od poslednej účasti žalovaného na stavbe nevyvracia realizáciu akýchkoľvek
zásahov do stavby zo strany žalobcov, resp. nimi poverených osôb a na tom nemení nič ani to, že podľa
názoru súdu prvej inštancie realizácia niektorých zásahov „nie je pravdepodobná“.

29.Zaobjektívnenepravdepodobné,badokoncaažabsurdnéoznačilžalovanýskutočnosť,žežalovaný,

ktorý vykonáva stavebné práce takmer 30 rokov a počas celého tohto obdobia nemal zo strany
zákazníkov na kvalitu jeho práce jedinú reklamáciu, resp. sťažnosť, teda práce realizuje tradične a
bez výnimky riadne by práve u žalovaného na predmetnej zákazke odrazu spôsobil toľko vád, na čo
žalovaný poukazoval počas priebehu predmetného súdneho konania. S týmto kontextom sa však už
súd prvej inštancie nevysporiadal, čo podľa názoru žalovaného spôsobilo nedostatočne a nesprávne

zistený skutkový stav. Rovnako s totožným následkom v podobe nedostatočne a nesprávne zisteného
skutkového stavu sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani s tou nespornou skutočnosťou, že zo
strany žalobcov až do momentu odopretia prístupu žalovanému na stavenisko neboli voči žalovanému
vznesené žiadne výhrady na kvalitu jeho prevedených prác, čo taktiež iba nasvedčuje účelovosti
uplatneného žalobného návrhu žalobcov v tomto súdnom konaní.

30. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa navyše v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal
s obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.5.2016, v ktorom sa žalovaný konzistentným a logickým
spôsobom vyjadril k jednotlivým namietaným nedostatkom diela a odôvodnil z technického hľadiska
možnosť vzniku a existencie týchto jednotlivých nedostatkov. Ak sa teda súd prvej inštancie s týmito

argumentmi žalovaného nijako nevysporiadal, nebolo možné už len z pohľadu elementárnej logiky
dospieť k záveru o tom, že porušenie technologickej disciplíny bolo spoľahlivo preukázané. Vzhľadom
na uvedené je žalovaný toho názoru, že záver okresného súdu o tom, že bolo preukázané porušenie
technologickej disciplíny žalobcom vychádza z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu
a je záverom nepreskúmateľným.

31. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí vec nesprávne právne
posúdil a súčasne dospel k nesprávne zistenému skutkovému stavu, keď dospel k záveru, že žalovaný
a žalobca 3/ mienili v predmetnej zmluve o dielo vylúčiť aplikáciu ust. § 550 Obchodného zákonníka.
Poukázal na znenie čl. 15, bod 15.4 zmluvy o dielo, v zmysle ktorého „v súlade s ustanovením

Obchodného zákonníka má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy z dôvodov podstatného porušenia
zmluvy. Podstatným porušením zmluvy pre účely tejto zmluvy sa rozumie:
- nedodržanie dohodnutého zmluvného termínu výstavby,
- porušenie technologickej disciplíny,
- strata oprávnenia vykonávať predmetnú činnosť.“

32. Žalovaný mal za to, že z uvedeného zmluvného ustanovenia nijako nevyplýva vôľa zmluvných
strán bezvýhradne odstúpiť od predmetnej zmluvy o dielo v prípade, ak nastane niektorý z uvedených
troch dôvodov, ktoré sa rozumejú pre účely zmluvy podstatným porušením zmluvy. Predmetné zmluvné
ustanovenie je jednak výkladovým pravidlom, čo sa pre účely predmetnej zmluvy o dielo rozumie

podstatným porušením zmluvy a jednak stanovuje, že z dôvodov takto definovaného podstatného
porušenia zmluvy má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy v súlade s ustanovením Obchodného
zákonníka, teda práve naopak žalovaný, ako aj žalobca 3/ v tomto ustanovení predmetnej zmluvy o
dielo mienili odstúpiť od zmluvy v súlade s Obchodným zákonníkom, čo zahŕňa aj mechanizmus
samotného odstúpenia od zmluvy. O takejto vôli žalovaného a žalobcu 3/ v konečnom dôsledku

svedčí i to, že žiaden zo žalobcov v priebehu predmetného súdneho konania , ktoré trvalo približne
8 rokov vyslovene neuviedol, že predmetným zmluvným ustanovením mienili vylúčiť aplikáciu § 550
Obchodného zákonníka, ale iba vágne uvádzali, že predmetné odstúpenie od zmluvy je platné (čo je prirodzené tvrdenie žalobcov sledujúcich ich zámer v tunajšom súdnom konaní, ak toto tvrdenie bolo
na ich prospech).

33. Vzhľadom na to preto ani ďalšia požiadavka na platnosť predmetného odstúpenia od zmluvy, ktorou
je to, aby odstúpenie bolo zrealizované pri zachovaní potrebného postupu vyžadovaného z pohľadu
práva nebola z pohľadu žalovaného splnená. Žalobca 3/ mal v predmetnom prípade postupovať v
zmysle § 550 ObZ čo neučinil, keďže nevyzval žalovaného na odstránenie vád diela , na základe čoho
preto žalobcovi 3/ nevzniklo právo na odstúpenie od predmetnej zmluvy o dielo a napriek tomu, že

žalovaný na toto poukazoval v priebehu celého konania, súd prvej inštancie túto otázku nesprávne
právne posúdil a súčasne dospel k nesprávne zistenému skutkovému stavu.

34.Žalovanýuviedol,žezuvedenýchdôvodovniejesprávnyazákonnýanivýroknapadnutéhorozsudku
o náhrade škody titulom nákladov na podklady pre uplatnenie žalobného nároku, nakoľko podklad
jeho priznania zo strany súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené rovnako nesprávny a

nezákonný.

35. Žalovaný bez ohľadu na vyššie uvedené namietol aj nezákonnosť výrokov IV., V. a VI. napadnutého
rozsudku o náhrade trov konania. Vo vzťahu k výroku IV. súd prvej inštancie pri určovaní pomeru
náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci zohľadnil iba úspech, resp. neúspech žalobcu 3/

a žalovaného , t.j. súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil 100%-ný neúspech žalobcu 1/ a žalobcu 2/
voči žalovanému, v dôsledku čoho aj nesprávne vynechal žalobcu 1/ a žalobcu 2/ z výroku rozsudku o
náhrade trov konania vo vzťahu žalobcovia žalovaní. Navyše čo sa týka výrokov napadnutého rozsudku
V. a VI., tu súd prvej inštancie nezohľadnil to, že znalecký posudok, ktorého sa náhrada trov voči
štátu týka a ohľadne ktorého vypovedal na pojednávaní dňa 30.04.2021 aj znalec G.. G. C. v zásade

nepriniesol do predmetného súdneho konania žiadnu relevantnú pridanú hodnotu, čomu nasvedčuje
okrem iného i to, že samotný súd prvej inštancie tento znalecký posudok neuviedol do množiny dôkazov
na str. 20-21 napadnutého rozsudku, o ktoré oprel svoj záver o porušení technologickej disciplíny
žalovaným a tiež to, že znalecký posudok obsahoval mnoho nejasností, ktoré nedokázal svojim
výsluchom na pojednávaní dňa 30.04.2021 objasniť ani znalec G.. G. C. . V dôsledku toho je podľa

názoru žalovaného prinajmenšom nespravodlivé, ak sa má podieľať na trovách takéhoto dôkazu, na
ktorého vykonanie ani nedal podnet.

36. Na základe uvedeného žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobu zamietne v celom rozsahu voči všetkým žalobcom. V prípade, ak sú splnené podmienky na

zrušenie napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

37. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/, 2/ a 3/, ktorí vo vyjadrení uviedli, že rozsudok
okresného súdu možno bez akýchkoľvek pochybností hodnotiť ako taký, ktorý je po skutkovej a

právnej stránke správny, nakoľko zákonným spôsobom zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie bol okresným súdom správne vyhodnotený a správne právne posúdený, pričom okresný
súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo
veci. Uviedol, že žalovaný v odvolaní iba opakuje argumentáciu, ktorú už predostrel v konaní pred súdom
prvej inštancie a na ktorú z pozície autority okresného súdu dostal primeranú odpoveď.

38. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru o tom,
že žalobca 3/ odstúpil od predmetnej zmluvy platne a jeho ďalšej argumentácii žalobcovia uviedli, že pri
zdôvodňovaníuvedenéhozáveružalovanéhotentouvádzabuďlenvšeobecnétvrdeniaaleboúčelovovo
svojprospechvyberáaprispôsobujelenčastiodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie,ktorévytrháva

z celého kontextu odôvodnenia rozsudku , aby tak našiel pochybnosti do jeho správnosti, komplexnosti
a presvedčivosti. Na rozdiel od žalovaného žalobcovia označili vyhodnotenie celej dôkaznej situácie
súdom prvej inštancie za vecne správne, dostatočné, podrobné a komplexné a zároveň za presvedčivé,
keď odôvodnenie rozhodnutia poskytuje dostatočné odpovede na všetky potrebné otázky.

39. Žalobcovia popreli tvrdenie žalovaného, že by okresný súd porušenie technologickej disciplíny
odôvodnil iba tým, že jednoducho uviedol, že považuje porušenie technologickej disciplíny za
preukázané. Poukázali na to, že okresný súd najmä (nie však výlučne) v bodoch 48 a 49 podrobným
a presvedčivým spôsobom rozviedol a vyhodnotil dôvodnosť úkonu odstúpenia od predmetnej zmluvy o dielo. Toto vyhodnotenie dôkazov a záver súdu prvej inštancie v tomto smere je podľa žalobcov
správny a úplne korešpondujúci s vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti poukázali na to ( a
to napriek povinnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcami), že žalovaný v priebehu celého sporu

a nakoniec aj v podanom odvolaní neuvádzal žiadne konkrétne relevantné dôkazy, len všeobecné
tvrdenia. Aj keď samotná dôkazná situácia najmä vzhľadom na zmenený stav nehnuteľnosti v dôsledku
objektívne vynútených zásahov bola a je zložitá, dôkazy predkladané v konaní žalobcami boli konkrétne,
presvedčivé a dostatočné okrem iného aj na preukázanie porušenia technologickej disciplíny zo strany
žalovaného a tým aj na dôvodnosť úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa opieral

jednak o samotné znalecké dokazovanie, odborné posudky, výpovede všetkých svedkov, vychádzal zo
všetkých predložených listinných dôkazov vrátane fotodokumentácie a videozáznamov a tieto dôkazy
podrobným a relevantným spôsobom správne vyhodnotil.

40. Žalobcovia sa nestotožnili s námietkou žalovaného, že okresný súd mal uprednostňovať dôkazy
predložené žalobcami pred dôkazmi predloženými žalovaným. Poukázali na to, že žalovaný v podstate

v priebehu celého konania relevantné dôkazy nepredkladal. Na druhej strane dôkazy predkladané
žalobcami mali dostatočnú výpovednú hodnotu a objektívnym spôsobom poskytli obraz ohľadne
skutkového stavu.

41. V súvislosti s odvolaním žalovaného ohľadom odstúpenia od zmluvy žalobcovia mali za to, že

súd prvej inštancie tento úkon správne posúdil tak po formálnej stránke, ako aj po právnej stránke.
Podrobným a dostatočným spôsobom uviedol, prečo nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného
ohľadne neposkytnutia primeranej lehoty na odstránenie porušenia povinností a prečo neaplikoval ust.
§ 550 ObZ. S týmto odôvodnením a vyhodnotením sa žalobcovia v plnej miere stotožnili a navyše si
dovolili poukázať na komentáre k predmetnému ustanoveniu, z ktorých vyplýva, že aj v prípadoch, keď

predmetné ustanovenie by sa malo aplikovať, čo však nie je prípad z právneho vzťahu strán sporu, aby
k poskytovaniu primeranej lehoty na odstránenie vád malo dochádzať v situáciách, keď porušovanie
povinností by len malo viesť k škodlivému následku, aby sa tak predišlo takémuto následku a zabránilo
sa jeho vzniku, teda má skôr preventívny charakter a nie je v situácii, keď už takýto stav nastal, t.j. keď
už napr. hrozí pád strechy, vznik požiaru a pod.

42. Žalobcovia uviedli, že dojednania ohľadne odstúpenia od zmluvy boli medzi stranami sporu
dostatočne určité, keď z týchto dojednaní dostatočným spôsobom vyplýva prejavená vôľa zmluvných
strán odstúpiť od zmluvy o dielo z dôvodov podstatného porušenia zmluvy, pričom jednoznačným a
dostatočným spôsobom si vyšpecifikovali aj to, čo budú považovať za takéto podstatné porušenie

zmluvy.

43. Žalobcovia zdôraznili, že porušenie technologickej disciplíny bolo v konaní pred súdom jednoznačne
preukázané, a to nie iba v jednom prípade , ale vo viacerých prípadoch, pričom sa jednalo o obzvlášť
závažné porušenie technologickej disciplíny z hľadiska statiky, kedy hrozilo až zrútenie stavby pri záťaži,

dokonca hrozil požiar celého domu v dôsledku montáže komína Schiedel, ktorý bol zabudovaný tak,
že dochádzalo už k ohoreniu hrady a len zhodou okolností, nakoľko sa málo kúrilo, k požiaru celého
domu nedošlo. Okrem toho podstatne bola porušená technologická disciplína pri stavbe schodiska až
tak, že mohlo nastať jeho zrútenie. Všetky tieto zistenia, porušenia technológie a okrem toho množstvo
ďalších porušení bolo žalobcami riadne preukázané. Vzhľadom na rozsah odborných vyjadrení, ako i

vzhľadom k tomu, že sa jednalo o odborné vyjadrenia z rôznych odvetví je záver súdu, že tieto dôkazy v
celosti vytvárajú presvedčivý obraz o tom, ako boli práce na predmetnom diele vykonané, tzn. posúdenie
vykonaných prác z hľadiska dodržiavania technologickej disciplíny, teda jednoznačne potvrdzujú, že pri
zhotovovaní diela došlo nie k jednému, ale k množstvu porušení technologickej disciplíny, a to jednak
podstatným spôsobom (hroziace zrútenie stavby, resp. požiar), ale i menej podstatným spôsobom, čo

však malo tiež vplyv na kvalitu vykonaných prác a následné škody, ktoré v dôsledku toho mohli vzniknúť.
Neobstojí námietka žalovaného, že k poškodeniu diela mohlo dôjsť činnosťou žalobcov alebo pri sanácii
a odstraňovaní nedostatkov a vád diela spôsobených žalovaným, nakoľko tieto postupy boli podrobne
zadokumentované, bola vyhotovená fotodokumentácia, videozáznamy a boli k tomu vypočutí jednotliví
svedkovia. Žalovaná strana v priebehu súdneho konania ani nenapadla žiadnym relevantným spôsobom

konkrétne, čo malo byť porušené pri sanácii vád diela. Neobstojí všeobecné tvrdenie žalovaného v
odvolaní, že je objektívne nepravdepodobné, že by žalovaný spôsobil toľko vád, keď vykonáva stavebné
práce takmer 30 rokov. 44. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný v priebehu súdneho konania v podstate nepredložil žiadnu
relevantnú dokumentáciu k zhotovovaniu diela, a to napriek tomu, že bol k tomu aj vyzvaný a tvrdil, že
takúto dokumentáciu predloží. Napriek tomu, že uvádzal, že 105.000,- Eur, ktoré prevzal od žalobcov

údajne použil len na nákup materiálu, toto nijakým spôsobom nedoložil ani jediným dokladom o nákupe
materiálu a toto tvrdenie nebolo teda nijako preukázané. V priebehu celého konania žalovaný nedoložil
spotrebu materiálu, doklady o nákupe materiálu, certifikáty použitých materiálov ani ostatné náležitosti
súvisiace s nákupom a dopravou materiálu na stavbu napriek tomu, že takúto možnosť a zároveň
povinnosť mal napriek tomu, že sám tvrdil, že tak urobí a napriek tomu, že bol k tomu riadne vyzvaný.

45. K odvolacím dôvodom uvedeným žalovaným v odvolaní žalobcovia poukázali na skutočnosť, že
žalovaný síce uviedol pomerne široký okruh odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP, avšak podľa
názoru žalobcov tieto odvolacie dôvody náležitým spôsobom nezdôvodnil a nerozviedol a žalobcovia
zastávajú názor, že ani jeden z týchto odvolacích dôvodov nie je naplnený. Pokiaľ ide o dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP, tak k jeho naplneniu dôjde len vtedy, ak prípadný nesprávny procesný

postup súdu znemožňujúci realizáciu práv procesnej strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Okresný súd však nijakým spôsobom
neznemožnil realizáciu procesných práv žalovaného, ba práve naopak, umožnil v dostatočnej miere
a rozsahu žalovanému ako procesnej strane vykonávať jeho procesné práva. Pokiaľ žalovaný tieto
procesné práva nevyužil, resp. nevyužil v dostatočnej miere, nemôže to potom vyčítať súdu. Rovnako

jeho prípadný subjektívny pocit o údajnej nespravodlivosti súdneho procesu nie je ničím podložený, ani
z ničoho nevyplýva. Obdobne pokiaľ žalovaný uvádza ako odvolací dôvod inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, žalobca trvá na tom, že k
nijakej takejto vade ani nedošlo. Nakoniec ani žalovaný vo svojom odvolaní takúto vadu nešpecifikuje.
Pokiaľ ide o žalovaným uvádzané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pri týchto

žalovaných v podstate len poukazuje na okolnosti súvisiace s odstúpením od zmluvy o dielo. Žalobcovia
v tejto súvislosti sú toho názoru, že ani tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené, a to s poukazom na
samotné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňujú a s poukazom na
vyššie uvedené vyjadrenie.

46. Na základe uvedeného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny a aby žalobcovi 3/ priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100%.

47. Žalobca v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na celej svojej argumentácii uvádzanej v

doterajšom priebehu súdneho konania, ako aj na obsahu odvolania. Nestotožnil sa so záverom žalobcov
ktorí uviedli, že v odvolaní vymedzil iba všeobecné tvrdenia a že účelovo vytrhával z kontextu časti
odôvodnenia a prispôsoboval ich vo svoj prospech. Uviedol, že rešpektuje právo žalobcov na uplatnenie
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, avšak s ich hodnotením odvolania sa nestotožnil.
Naopak namietol, že sú to práve žalobcovia, ktorí vo vyjadrení k odvolaniu uvádzali nepodložené a

navyše nesprávne všeobecné konštatácie, ničím nepodložené hodnotiace závery, vyjadrenie označil za
vágne, všeobecné a účelové. Kritizoval skutočnosť, že pokiaľ poukázali na komentár k Obchodnému
zákonníku, tento nešpecifikovali. Naďalej tak zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní vrátane
odvolacieho petitu.

48. Žalobcovia v duplike rovnako zotrvali na svojich predchádzajúcich záveroch a návrhoch v odvolacom
konaní.

49. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219
ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na
úradnej tabuli krajského súdu.

50. Odvolací súd vychádzal v zmysle § 383 CSP zo skutkového stavu zisteného okresným súdom,
pričom v rozsudku neopakuje celý skutkový stav opísaný v rozhodnutí okresného súdu, ale iba tie
zistenia, ktoré boli podstatné vzhľadom na rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolacích dôvodoch,
vymedzených žalovaným v odvolaní. 51. Žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v podiele 1.
Žalovaný je živnostníkom s predmetom podnikania okrem iného pomocné stavebné práce, demolácia

a zemné práce, maľovanie, lakovanie a natieranie. Podľa predloženého splnomocnenia splnomocnili
žalobcovia 1/ a 2/ žalobcu 3/ dňa 25.06.2012 na uzatvorenie zmluvy o dielo vo svojom mene, kde za dielo
sa bude považovať prestavba predmetného rodinného domu, výberom zhotoviteľa na dielo, vyplatením
ceny za dielo ako i všetkými jednaniami so zhotoviteľom týkajúcimi sa zmluvy o dielo a realizácie diela,
ako i riešením všetkých vecí súvisiacich s uzavretou zmluvou o dielo, vybavením všetkých finančných

záležitostí s tým súvisiacich. Splnomocnenec splnomocnenie prijal.

52. Mesto Tornaľa ako príslušný stavebný úrad povolil prestavbu predmetného rodinného domu podľa
dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorú spracoval Ing. S. D.. Podľa stavebného povolenia
predložená PD rieši prestavbu a nadstavbu strechy rodinného domu, novostavbu altánku s prístreškom
a skladmi, stavbu garáže s prístreškom, oplotenie, spevnené plochy a novú elektrickú NN prípojku.

Pred zahájením prác zasahujúcich do nosných konštrukcií stavby (stropy, preklady, nosné múry) nariadil
prizvať statika k obhliadke a odobreniu prác.

53. Žalobca 3/ uzatvoril so žalovaným dňa 03.07.2012 zmluvu o dielo č. 02/2012 podľa § 536 a nasl.
zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len predmetná zmluva o dielo). Podľa zmluvy zhotoviteľ sa zaväzuje

vykonať pre objednávateľa za podmienok uvedených v zmluve stavebné úpravy predmetného domu s
dodávkou materiálu. Popis prác a materiálov: Objekt č. 1 SO 01 - Prestavba, stavebné úpravy rodinného
domu do 15.09.2012: zvislé kompletné konštrukcie, vodorovné konštrukcie, úpravy povrchov, podlahy,
osadenie,ostatnékonštrukcieapráce-búranie,presunhmôt,izolácietepelné,zdravotechnika:vnútorná
kanalizácia, vnútorný vodovod, zariaďovacie predmety, ústredné kúrenie, kotolne, ústredné kúrenie,

rozvodné potrubie, ústredné kúrenie, armatúry, ústredné kúrenie, vykurovacie telesá, konštrukcie
tesárske, konštrukcie drevostavby, konštrukcie klampiarske, konštrukcie - krytiny tvrdé, konštrukcie
stolárske, dokončovacie práce - nátery, maľby, elektromontáže, ostatné práce. Objekt č. SO 02 - Altánok
do 10.10.2012: zemné práce, zakladanie, zvislé a kompletné konštrukcie, vodorovné konštrukcie,
úpravy povrchov, podlahy, osadenie, presun hmôt, izolácie proti vode a vlhkosti, zdravotechnika -

vnútorný vodovod, zariaďovacie predmety, konštrukcie tesárske, konštrukcie drevostavby, konštrukcie
klampiarske, konštrukcie - krytiny tvrdé, konštrukcie stolárske, podlahy z dlaždíc, dokončovacie práce -
nátery, dokončovacie práce a obklady, elektromontáže, ostatné práce. Dielo sa považuje za ukončené
dňom obojstranne podpísaného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela.

54. Žalobca 3/ sa zaviazal zaplatiť za zhotovenie diela cenu 104.477,70 Eur s DPH (t.j. SO 01 59.720,69
Eur bez DPH, SO 02 27.344,06 Eur bez DPH). Po podpísaní zmluvy žalobca 3/ vyplatil žalovanému
v hotovosti zálohu 25.000,- Eur. Podľa zmluvy ak objednávateľ žiada prácu nezahrnutú v cenovej
ponuke, zaplatí dodatočne, podľa ponuky zhotoviteľa. Cenu za zhotovenie diela zaplatí objednávateľ na
základe faktúr, ktoré dodávateľ doručí objednávateľovi. Konečná faktúra bude zhotoviteľom doručená

objednávateľovi po podpísaní preberacieho protokolu. Zmeny textu a údajov zmluvy a dodatky k
zmluve je možné urobiť len písomnou formou. Zmluvné strany sa zaväzujú, že sa budú bez prieťahov
informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť plnenie tejto zmluvy, alebo kvalitu
prác a budú pristupovať k svojim povinnostiam tak, aby nevznikli žiadne škody, a aby sa neznížila
hodnota diela. Zhotoviteľ vyhlasuje, že má oprávnenie vykonávať činnosť v rozsahu článku 2.3

zmluvy. Zhotoviteľ sa zaväzuje postupovať pri realizácii s odbornou starostlivosťou a profesionalitou k
spokojnosti objednávateľa, v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona SR. Zhotoviteľ sa zaväzuje
ustanoviť pri výkone dohodnutých prác stavebný dozor, a to v osobe oprávneného na výkon stavebného
dozoru v zmysle stavebného zákona. Osoba poverená výkonom stavebného dozoru bude dohliadať
na vedenie stavebného denníka a po ukončení prác ohodnotí kvalitu a rozsahu stavebných prác, ktoré

preberie objednávateľ diela. Ostatné podmienky a vzťahy medzi zmluvnými stranami nešpecifikované
v tejto zmluve sa budú riešiť v súlade s Obchodným zákonom, zákon č. 513/91 Zb. a jeho novelami.
Podľa zmluvy ďalej v súlade s ustanovením Obchodného zákonníka má objednávateľ právo odstúpiť od
zmluvy z dôvodov podstatného porušenia zmluvy. Podstatným porušením zmluvy pre účely tejto zmluvy
sarozumie:nedodržaniedohodnutéhozmluvnéhotermínuvýstavby,porušenietechnologickejdisciplíny,

strata oprávnenia vykonávať predmetnú činnosť. Pri odstúpení od zmluvy na strane zhotoviteľa má
objednávateľ právo na náhradu škody, spôsobenej mu z titulu porušenia záväzku. 55. Podľa pokladničných dokladov a potvrdení o úhrade zaplatil žalobca 3/ žalovanému dňa 03.07.2012
sumu 25.000,- Eur, dňa 08.11.2012 sumu 40.000,- Eur, dňa 29.11.2012 sumu 15.000,- Eur. Podľa
nepopretého tvrdenia žalobcov uhradil žalobca 3/ žalovanému ešte v hotovosti 25.000,- Eur. Žalobca

3/ uhradil v období 8/2012 - 7/2014 za stavebný materiál a stavebné práce spoločnosti STORMS,
s.r.o. 5.933,79 Eur, dodávateľovi F. Q. 18.204,20 Eur, spoločnosti Ekoprogres 1.780,- Eur, spoločnosti
MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. 365,07 Eur, spoločnosti HORNBACH Košice 2.196,62 Eur,
spoločnosti ELKEM s.r.o. Košice 20.888,15 Eur.

56. Podľa zhodných tvrdení strán sporu boli na základe ústnych dohôd žalobcu 3/ a žalovaného
vykonané žalovaným pri prestavbe predmetného rodinného domu i stavebné práce, ktoré neboli
pôvodne dohodnuté v zmluve o dielo č. 02/2012. G.. D. konštatoval, že oproti pôvodnému projektu bola
zhodená pôvodná strecha, bola realizovaná nadstavba obvodových stien a kompletne nová konštrukcia
strechy. Ďalej objekt bol zateplený z vonkajšej strany ako celok. Bola vybúraná konštrukcia podlahy
na teréne na prízemí a boli riešené dispozičné zmeny v obidvoch podlažiach. I schodisko do suterénu

bolo zmenené oproti pôvodnému projektu. Podľa zhodných tvrdení strán sporu žalovaný nedal žalobcovi
3/ pred vykonaním týchto prác ponuku ceny týchto prác. Žalovaný vykonával stavebné práce na
predmetnom rodinnom dome do 06.02.2013, v tomto štádiu nebolo ešte dielo žalovaným dokončené.
Potom už žalobca 3/ žalovanému neumožnil pokračovanie v prácach. Následne žalovaný predložil
žalobcovi 3/ písomný dodatok k zmluve o dielo, podľa ktorého počas výstavby sa vyskytli špecifikované

na viac stavebné práce s materiálom a nová cena diela do 06.02.2013 je 183.085,64 Eur bez DPH.
Dodatok nebol nikým podpísaný.

57. Podľa posudku G.. D. Q. - EXIM zo dňa 28.02.2013: vonkajšie snímky steny: problém s tepelným
únikom je cez steny pivnice (sokel), ktorý oproti zaizolovanej stene je teplejší o 2 °C. Ak by sa jednalo

o nezaizolovanú stenu vykurovanej miestnosti a nie pivnice, kde teplota bola 12 - 14 °C, tento rozdiel
by bol na úrovni 5 - 6 °C. vnútorné snímky steny: na prízemí sa prejavujú tepelné mosty na rozhraní
stena - podlaha na vonkajších rohoch, (nezaizolovaný sokel). Problémom je podkrovie, obvodový veniec
po celom dome nie je zaizolovaný, ak áno, len symbolicky, jeho teplota je výrazne nižšia ako teplota
vonkajšej a najmä vnútornej steny. Tiež sú chyby lokálneho charakteru pri izolácii šikmej časti stropu.

58. Na kontrolnom dni 20.03.2013 bola vykonaná ohliadka stavby a bolo dohodnuté, kde sa vykonajú
sondy za účelom odkrytia materiálov a konštrukcií. Prítomní boli žalobca 3/, G.. S. D., Ing. U. M. a T.
Vaľo. Kriedou sa nakreslilo, kde majú byť zavedené sondy a to do stropov a stien a tiež boli urobené 2
kopané sondy popri stene. Za účasti rovnakých osôb bolo dňa 22.03.2013 zistené, že: na 1. np nie je

hydroizolácia v podlahe, otvor medzi miestnosťami 1.01 a 1.06 nie je v súlade s PD (nie sú zabudované
I dl. 5,5 m - ponad pôvodný preklad), sonda č. 1 - strop m. č. 1.02 hranoly 150/180 II. 300/18 osovo 60
cm, sonda č. 2 karí rohož 06 oká 10/10 a hrúbka poteru 12 cm - bez hydroizolácie a tepelnej izolácie
(nepodpivničená časť podlahy P2), armatúra v schodisku nie je zrealizovaná v súlade s STN (príložky),
1 stupeň na schodišti - je rozdiel výšky 150 mm, II - II - 170 mm, rozdiel 2 cm + podlaha 2 cm, m. v pravo

- krivé špately, kúty a rohy, elektrické krabice sú hlboko zapustené, stĺpy na terase. na 2. nadzemnom
podlaží (ďalej 2. np) sonda 4 - parozábrana nie je, bez tepelnej izolácie podlaha podľa PD sonda č. 5,
skladba P 10, sonda č. 6 namiesto I premak nosníky - vidieť, sonda č. 7 - hrúbka ŽB dosky 110 mm,
výstuž 012 a priečna 010, škvárobetón ponechaný pôvodný (škvárobetón hrúbky 5 cm, herakli 2,5 em.
Nie je parozábrana, sonda č. 8 - armatúra v strede dosky hr. 10-11 cm, sonda č. 9 - uloženie dosky ŽB 8

cm, PD uvažuje uloženie na celé murivo, sonda č. 10 - 7cm uloženie, sonda č. 11- uloženie 7 cm, sonda
č. 12 - strop na II NP (výlez do podkrovia) - komínové dvierka nie sú prístupné, krokvy 100/150 (PD
150/150), stĺpy 100/150, paropriepustná fólia okolo komína nie je urobené v zmysle STN (škáry okolo
komína), protipožiarny sadrokartón v PD, v skutočnosti obyčajný, sonda č. 13 - hrúbka izolácie 150 mm,
sondač.14-niejesieťka,dlažbapoloženánekvalitne(nespĺňapodmienkySTN),sondač.15základpod

komín nie je podľa PD, mal byt' dĺžky 3 m dlhý. Za účasti rovnakých osôb bolo dňa 13.04.2013 spísané,
aké práce je potrebné zrealizovať. Bola tiež zistená nerovnosť vnútornej omietky a nerovnosť fasády
vodováhou,nazákladetohosanavrhloriešenievyrovnaniakompletnéhozatepľovaciehosystémunovou
vrstvou premenlivej hrúbky.

59. Podľa statického posudku Posúdenie existujúcej stavby G.. U. M. viaceré stavebné práce na
nosných konštrukciách stavby boli realizované neodborne, nekvalitne a nekvalifikovanými pracovníkmi.
Má podozrenie, že stavbyvedúci viedol stavbu bez riadnej projektovej dokumentácie a zanedbal
viacero povinností. Vybrané nosné prvky stavby boli posúdené statickým výpočtom. Stále aj náhodilé zaťaženia boli uvažované v súlade s platnou technickou normou STN EN 1991, pričom charakteristické
hodnoty náhodilého zaťaženia boli uvažované nasledovne: zaťaženie sneh 0,64 kN/m2, základný tlak
vetra 0,85 kN/m2 a úžitkové zaťaženie podlahy miestností/schodiska 2 kN/m2/3 kN/m2. Statickým

výpočtom bolo preukázané, že viaceré nosné prvky stavby sú v nevyhovujúcom a havarijnom stave.
Prípadne sú nevyhovujúce, lebo nespĺňajú základné konštrukčné požiadavky. Pri ďalšom priťažení,
prípadne pri silnejšom vetre alebo pri snehových zrážkach hrozí ich deštrukcia, čo môže spôsobiť vážne
škody na zdraví a majetku. Jedná sa o schodisko medzi 1. a 2. nadzemným podlažím, strop nad
miestnosťami 1.06, 1.07 a čiastočne 1.10 a krov strechy severnej časti domu v mieste valby. V takomto

stave zakazuje užívanie stavby a tiež zakazuje realizáciu akýchkoľvek stavebných prác v budove. Do
budovy nevstupovať pri silnom vetre a pri nahromadenom snehu na streche. Nevyhovujúce prvky je
možné sanovať a doporučuje sanáciu vykonať bezodkladne. Návrh sanačných úprav musí spracovať
autorizovaný inžinier v odbore statika stavieb. Kým budú zrealizované sanačné práce, zakazuje na
stropenadmiestnosťami1.06,1.07a1.10anaschodiskuskladovaťakýkoľvekmateriál.Natomtostrope
nedoporučuje zhromažďovanie viac ako 5 osôb v jednom čase, pričom treba dbať na zvýšenú opatrnosť

a nevyvodzovať dynamické zaťaženie na strop. Na schodisko vstupovať s maximálnou opatrnosťou len
po jednej osobe, kráčať pomaly a neprenášať po schodisku ťažké bremená. G.. U. M. vypracoval pre
žalobcu 3/ i statický posudok Sanácia nosných konštrukcií.

60. Zo záznamov z kontrolných dní, z fotodokumentácie a z výpovedí svedkov T. Q. st., G.. Y.. S. D., G..

U. M., vyplýva, že žalobca 3/ požiadal T. Q., st., aby sa prišiel pozrieť na stavebné práce na dome. Ten
zistil, že železobetónová stropná doska nad prvým nadzemným podlažím (ďalej 1. np) bola narušená
dreveným hranolom, ktorý bol zabudovaný priamo v železobetónovej doske. Cez hranoly boli pretiahnuté
aj oceľové prúty a armatúra. Armatúra schodišťa nebola uložená na správnom mieste a tepelná izolácia
vencov čiastočne nebola zrealizovaná, v takom prípade vznikne tepelný mostík. Drevené stĺpy na terase

boli nesprávne osadené, neboli na oceľových papučiach, preto by sa tam dostala voda a začali by hniť.
Omietky boli urobené, boli zistené rozdiely, ktoré nezodpovedali norme. Na omietke v pivnici bolo vidno,
že je miestami vlhká, zhruba 20 cm na podlahou. T. Q. navrhol, aby bol na stavbu prizvaný statik.

61. Podľa posudku Radón SK, s.r.o. zo dňa 12.04.2013 namerané hodnoty prekročili zásahovú úroveň

a meraný objekt vyžaduje vykonanie ochranných protiradónových opatrení.

62. Podľa potvrdenia spoločnosti VELUX SLOVENSKO, s.r.o. bola 17.04.2013 vykonaná kontrola
montáže strešných okien VELUX v predmetnom rodinnom dome. Pri kontrole boli zistené nasledovné
nedostatky: paropriepustná fólia po obvode strešných okien nie je nainštalovaná podľa montážneho

návodu,drenážnyžľabvhornejčastinieje namontovaný,parozábrananiejenapojenápocelomobvode
strešného okna a okno v zadnej miestnosti nie je vycentrované.

63. Podľa potvrdení Duck Marek - Kominárstvo zo dňa 19.04.2013 sú komín a dymovod v predmetnom
rodinnom dome a komín v altánku predmetného rodinného domu nevyhovujúce z hľadiska bezpečnej

a spoľahlivej prevádzky.

64. Listom zo dňa 20.05.2013 žalobca 3/ v zmysle čl. 15 bodu 15.4. zmluvy o dielo č. 02/2012
odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo dňom doručenia odstúpenia žalovanému z dôvodu porušenia
technologickej disciplíny pri realizácii stavebných prác na stavbe Višňová 213/27, Tornaľa - Stárňa.

Porušenie technologickej disciplíny zo strany žalovaného spočíva v nasledovných skutočnostiach:
nedostatočné tepelné izolácie stavby, zvýšená hodnota objemovej aktivity radónu v ovzduší, porušenie
technologickej disciplíny pri montáži strešných okien zn. VELUX, staticky nevyhovujúci až havarijný
stav vodorovných nosných konštrukcií, nevyhovujúci stav časti valbovej strechy s nutnosťou riešiť stav
čiastočnou sanáciou krovu v mieste stavby, schodisko ako celok je nevyhovujúce a nebezpečné na

užívanie s nutnosťou jeho sanácie. Vyššie uvedené technologické porušenia vychádzajú z odborných
vyjadrení autorizovaných inštitúcií a zo statického posudku stavby. Podľa doručenky bol žalovanému list
doručený dňa 24.05.2013, zásielka prevzatá splnomocnencom.

65. Dňa 29.06.2013 bolo za prítomnosti žalobcu 3/, G.. S. D., G.. U. M. a zástupcu firmy Soteldach, s.r.o.

zistené, že v kúpeľni na 1. np a 2. np chýba hydroizolácia pod obkladom, chýbajúca sieťka pod obkladom
v kúpeľni 1. np, obvodová stena, nosné a roznášacie pozinkované konštrukcie sádrokartónového
podhľadu sú poškodené lepiacou páskou alebo skorodované vplyvom vlhkosti, potvrdená chýbajúca
tepelná izolácia železobetónového podpomúrnicového venca v podstrešnom priestore, drevené prvky strechy, krokvy, klieštiny, väznica nie sú ošetrené ochranným náterom. Nedostatky zistené 21.08.2013 -
30.09.2013 za prítomnosti G.. Y.. B. O., žalobcu 3/, G.. U. M. a S. X.: Po odstránení všetkých OSB dosiek
z podlahy v miestnosti 2.07 bolo zistené, že viaceré drevené trámy sú oplesneté (pleseň čiernej farby).

Veľmipravdepodobnebolodokonštrukciepodlahyzabudovanévlhkéaneošetrenédrevo.Poodstránení
vrstiev omietky z fasády domu bola na strane z ulice urobená sonda pod oknom z miestnosti 2.03, čím
na venci bola zistená 2 cm hrúbka fasádneho polystyrénu. Po odstránení sadrokartónového opláštenia
kúrenárskych rúrok vedených v 1. np popri komíne do 2. np bolo zistené nedostatočné odizolovanie
dymovodu z krbovej vložky a nedostatočné odstupové vzdialenosti od horľavých materiálov, konkrétne

od stropného trámu, ktorý bol už na okraji blízkom k dymovodu zuhoľnatený. Vzdialenosť medzi hranou
dreveného stropného trámu a šamotového dymovodu bola cca 6 cm a táto bola vyplnená ľahkou
izoláciou zo sklenených vlákien, určenou na izolovanie napr. strešného plášťa. Požadovaná vzdialenosť
drevených konštrukcií od okraja komínovej tvárnice (nie dymovodu) je 5 cm a musí byť celá vyplnená
izoláciou z kamennej vlny. V blízkosti dymovodu boli vedené rozvody vykurovania, pri ktorých hrozí
poškodenie vplyvom vysokej teploty. Napojenie dymovodu je zrealizované v rozpore s montážnym

návodom komína. Komínová trávnica bola rozpílená a časť z nej chýbala, pripojovací šamotový kus
je vytočený smerom k rohu komínovej tvárnice. Na spojoch medzi šamotovými kusmi dymovodu boli
viditeľné čierne škvrny. Takto zrealizované napojenie krbu na komín je nevyhovujúce. Podľa G.. Lámera
zo sond bolo zistené, že v podlahe v obývačke nebola vôbec zrealizovaná izolácia proti zemnej vlhkosti,
dôsledku čoho sa musela zbúrať podlaha, inak by sa tepelná izolácia nedala dať. Nosné konštrukcie

neboliriešenédostatočne.Skladbypodlahy,ktorábolavybúranávprízemí,neboliriešenépodľaplatných
predpisov. Vonkajší kontaktný zateplovací systém bol nerovný. Vnútorné povrchové úpravy omietok
boli nedôsledne realizované. Neboli rovnaké výšky stupňov na schodisku. Realizovaný sadrokartón v
podkroví mal hrúbku 12,5 mm, čo nie je v súlade s požiarnym riešením projektu, mal by mať 15 mm.
Terasa nebola vyspádovaná. Nebol zateplený podpomúrnicový železobetónový veniec. Zdalo sa, že

hydroizolácia suterénu nie je dostatočne riešená. G.. S. D. vypracoval pre žalobcu 3/ projekt č. 11/2013
Zmena stavby pred dokončením a Porovnanie projektov - pôvodného projektu, ktorý bol riešený pre
stavebné povolenie a projektu Zmena stavby pred dokončením.

XX. Ing. U. M. nesúhlasil so statickým posudkom Ing. G. N.. Posudok je spracovaný podľa v tom

čase (november až december 2012 - spracovanie projektu Ing. I.) neplatných noriem. Ing. N. počítal s
prierezom nárožných krokiev 150/150mm, čo bolo v súlade s výkresmi Ing. I.. Na stavbe však v sonde č.
12 zistili, že nárožné krokvy boli reálne zhotovené z prierezu 100/150mm. V časti valbovej strechy nad
miestnosťou č. 2.07 uvažuje Ing. N. podpery krokiev ako pevné neposuvné kíby. Vzhľadom na reálne
geometrické usporiadanie priečnej väzby a subtílnosti venca na východnej strane však tento predpoklad

nie je celkom správny a podperu krovu na východnej strane nemožno považovať za pevný kĺb, skôr ide
o posuvný kĺb. Ing. N. v posudku spomína aj zaťaženie vetrom, v prepočte s ním však už neuvažuje.
Podľa jeho výpočtu bola nevyhovujúca nárožná krokva vo valbe nad miestnosťou 2.07, ktorú Ing. N.
neposúdil. K statickému posudku p. W. uviedol, že bol vypracovaný podľa noriem v tom čase neplatných.
Uvádzaný stav nezodpovedá tomu, čo bolo zistené na stavbe pokiaľ ide o hrúbku betónových dosiek

a množstvo výstuže. Navyše aj tento posudok konštatuje, že drevený trámový strop nie je vyhovujúci
ani bez betónovej konštrukcie.

67. Podľa faktúr, pokladničných dokladov a potvrdení o úhradách zaplatil žalobca 3/
- G.. D. Šnírovi - EXIM sumu 130,- Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 08022013 zo dňa 28.02.2013

za termovízne meranie domu,
- G.. S. Lámerovi sumu 301,40 Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 092013 zo dňa 14.04.2013 za
poradenstvo na kontrolných dňoch a sumu 879,30 Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 132013 zo
dňa 03.05.2013 za spracovanie projektovej dokumentácie a statického posúdenia,
- G.. U. Hýrošovi sumu 600,- Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 13-009 zo dňa 15.04.2013 za

ohliadku rodinného domu a následné spracovanie statického posudku domu,
- T. Marek - Kominárstvo dňa 19.04.2013 sumu 100,- Eur za preskúšanie komínov vrátane dopravy,
- Decodom, s.r.o. sumu 196,30 Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 13801328 zo dňa 14.05.2013
za skladovanie a sumu 336,- Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 13800108 zo dňa 18.01.2013
za skladovanie,

- G.. E. Kvetkovi sumu 150,- Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 54/2013 zo dňa 29.05.2013 za
znalecký posudok č. 54/2013 a sumu 270,- Eur na základe ním vystavenej faktúry č. 56/2013 zo dňa
31.05.2013 za znalecký posudok č. 56/2013,
- T. M. sumu 800,- Eur za súdnoznalecké posúdenie komína. 68. Podľa krycích listov predložených žalovaným bola cena jeho prác a materiálov na základe
predmetnej zmluvy 200.881,30 Eur za rekonštrukciu rodinného domu, 33.983,75 Eur za rekonštrukciu

prístrešku, 3.306,- Eur za splaškovú kanalizáciu, 1.664,- Eur za vodovodnú prípojku a 2.930,- Eur za
dažďovú kanalizáciu. Žalovaný vystavil 4 faktúry ceny stavebných prác na predmetnom rodinnom dome
a to dňa 03.07.2012 zálohovú faktúru na 50.000,- Eur, dňa 06.11.2012 faktúru na 40.000,- Eur, dňa
28.11.2012 faktúru na 15.000,- Eur a dňa 07.02.2013 zálohovú faktúru na 114.702,77 Eur.

69. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, zo znaleckého posudku znaleckej organizácie B C
S R Experts, s.r.o. č. 8/2020 a z výpovede znalca Ing. G. Čierneho vyplýva, že všeobecná hodnota
prác a dodávok vrátane materiálov realizovaných žalovaným v súlade s projektovou dokumentáciou a
zmluvou ku dňu 24.05.2013 je 82.929,77 Eur, všeobecná hodnota prác a dodávok vrátane materiálov
realizovaných žalovaným v nesúlade s projektovou dokumentáciou a zmluvou ku dňu 24.05.2013 je
65.095,63 Eur, všeobecná hodnota prác a dodávok vrátane materiálov pri odstraňovaní častí diela

nevyhovujúcich platným predpisom ku dňu realizácie týchto prác je 76.908,64 Eur, všeobecná hodnota
predmetného rodinného domu v technickom stave pred začatím realizácie prác žalovaným je 33.000,-
Eur, všeobecná hodnota predmetného rodinného domu v technickom stave po realizácii všetkých
prác žalovaným k 24.05.2013 je 56.600,- Eur a všeobecná hodnota predmetného rodinného domu v
technickom stave po realizácii všetkých prác žalovaným a po odstránení častí diela nevyhovujúcich

platným predpisom žalobcami je 29.100,- Eur.

70. Podľa § 262 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len
ObZ) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa
spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

71. Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

72. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§365) alebo veriteľa (§370) znamená podstatné

porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane
v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

73. Podľa § 349 ods. 1 ObZ od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle
oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky

odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

74. Podľa § 351 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani
zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov

medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

75. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

76. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

77. Podľa § 544 ods. 1 ObZ ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno
vzhľadomnajejpovahuvrátiťaleboodovzdaťzhotoviteľovi,jeobjednávateľpovinnýuhradiťzhotoviteľovi

to,očosaobjednávateľzhotovovanímveciobohatil,akzáväzokzanikol,zdôvodu,zaktorýobjednávateľ
nezodpovedá. 78. Žalovaný podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu, ako to výslovne
uviedol v odvolaní. Napriek tomu voči výroku okresného súdu uvedenému v prvej a tretej výrokovej vete,
ktorým okresný súd zamietol žalobu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v celom rozsahu a voči žalobcovi

3/ v rozsahu prevyšujúcom priznaný nárok, odvolanie neodôvodnil. Zároveň výroky I. a III., ktorými
bola žaloba voči žalovanému v určitom rozsahu zamietnutá, sú v prospech žalovaného a žalovaný tak
nie je osobou oprávnenou podať odvolanie voči uvedeným výrokom (§359 CSP). Z uvedeného dôvodu
odvolací súd odvolanie žalovaného voči výroku I. a III. odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP.

79. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru
o tom, že žalobca 3/ odstúpil od predmetnej zmluvy o dielo platne. S takýmto záverom sa odvolací
súd nestotožnil a v súlade s odôvodnením okresného súdu zhodne dospel k záveru, že žalobca 3/
bol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo postupom podľa ust. § 345 ods. 1 ObZ z dôvodu, že došlo k
podstatnému porušeniu zmluvy.

80. Žalovaný v odvolaní uviedol, že na to, aby predmetné odstúpenie od Zmluvy o dielo bolo
platné, bolo nevyhnutné, aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky, a síce že k porušeniu
technologickej disciplíny zo strany žalovaného pri vykonávaní diela došlo, a zároveň, že odstúpenie
bolo zrealizované pri zachovaní potrebného postupu vyžadovaného z pohľadu práva. Podstatou jeho
odvolania sú argumenty, ktorými sa domáha toho, že uvedené podmienky kumulatívne splnené neboli,

a preto je rozhodnutie okresného súdu nezákonné a nesprávne. Okresný súd pritom vykonal rozsiahle
dokazovanie, kedy s výnimkou doplnenia znaleckého dokazovania, ktoré navrhli žalobcovia vykonal
všetky navrhované dôkazy, a to tak dôkazy, ktoré navrhovala strana žalobcov, ako aj dôkazy navrhované
žalovaným. Na základe uvedeného dospel následne po zistení skutkového stavu k názoru, že obe
žalovaným uvedené kumulatívne podmienky splnené boli, s čím sa odvolací súd z nižšie uvedených

dôvodov stotožnil.

81. Žalovaný namietol, že okresný súd odôvodnil svoj záver v napadnutom rozsudku o tom, že považuje
za preukázané, že žalovaný sa dopustil porušenia technologickej disciplíny iba tým, že súd jednoducho
uviedol, že považuje porušenie technologickej disciplíny za preukázané a že zistenia vyplynuli z

dôkazov menovaných na str. 20-21 napadnutého rozsudku, pričom žalovaný namietol, že ide o dôkazy
predložené žalobcami. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Okresný súd v
napadnutom rozhodnutí rozsiahlo zrekapituloval skutkový stav zistený na základe dokazovania a v
časti rozsudku, ktorá obsahuje zhrnutie dôkazov, podrobne uviedol obsah jednotlivých zistení osôb
podieľajúcich sa na ustálení skutkového stavu. V časti odôvodnenia potom jednoznačne poukázal na

tie činnosti, u ktorých práve na základe zisteného skutkového stavu a vyjadrení jednotlivých osôb
podieľajúcich sa na preskúmaní stavu diela konkrétne došlo k porušeniu technologickej disciplíny
žalovaným. Neobmedzil sa teda iba na konštatovanie, že považuje porušenie technologickej disciplíny
za preukázané, ale uviedol, z čoho konkrétne vyplýva, že má za to, že došlo k porušeniu technologickej
disciplíny. Odvolací súd nebude na tomto mieste opakovať odôvodnenie okresného súdu, na ktoré

poukazuje, avšak výslovne upozorňuje na ods. 49 odôvodnenia okresného súdu, ktorý v nadväznosti na
skutkový stav zistený a uvedený v predchádzajúcich odsekoch rozhodnutia okresného súdu výslovne
poukázal na zistené nedostatky diela, pokiaľ ide o práce na komínoch, strope, streche, schodoch,
nedostatočné z realizovanie tepelnej izolácie a hydroizolácie v dome, ktoré označil za závažné. Okresný
súd zdôraznil, že komín v dome bol postavený v rozpore s platnými normami a návodom na stavbu

a pripomenul, že vzhľadom na uvedené bol daný vysoký predpoklad vzniku požiaru. Okresný súd
pritom uviedol, že všetky dôkazy týkajúce sa vykonávania stavebných prác žalovaným hodnotil každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, z čoho je zrejmé, že sa neobmedzil
na skratkovité hodnotenie jedného typu činnosti vykonávanej žalovaným na dohodnutom diele, ale
vyhodnotil vyjadrenia osôb, ktoré odborne vyhodnotili spôsob vykonania rôznych činností v dome

(zhotovenie krbu, strechy, schodiska, stropu, izolácií a pod.). V časti odôvodnenia už potom nebol
okresný súd povinný prepisovať rozsiahle skutkové zistenia, uvedené v predchádzajúcej časti jeho
rozhodnutia a postačilo keď vymedzil, ktoré konkrétne činnosti boli podľa jeho zistení vykonané bez
dodržania technologickej disciplíny.

82. Žalovaný v odvolaní namietol, že favorizáciu dôkazov predložených žalobcami, osobitne
menovaných na str. 20-21 rozsudku okresného súdu, odôvodnil okresný súd bez ďalšieho uvedením,
že sa jedná o dôkazy zo strany viacerých subjektov, ktoré nie sú prepojené a na základe toho
dospel k záveru, že vytvárajú presvedčivý obraz o tom, ako boli práce vykonávané. Popísaný postup okresného súdu vyhodnotil odvolací súd ako správny, pretože okresný súd sa týmto spôsobom zaoberal
dôveryhodnosťou dôkazov predložených žalobcom 3/ a správne skonštatoval, že ide o dôkazy, ktoré
predstavujú vyjadrenie rôznych vzájomne neprepojených subjektov a v celku vytvárajú obraz o tom, či pri

vykonávaní jednotlivých činností na diele došlo alebo nedošlo k porušeniu technologickej disciplíny, a to
z viacerých uhlov pohľadu. Vzhľadom na textáciu odvolania nie je zrejmé, čo mal na mysli žalovaný pod
námietkou, že „bez ďalšieho“ okresný súd odôvodňoval favorizáciu dôkazov predložených žalobcami,
pretože rozsah odôvodnenia skutočností, ktoré viedli okresný súd k záveru, že dôkazy predložené
žalobcami sú dôveryhodné a preukazujú skutkové tvrdenia žalobcov, je v rozsudku okresného súdu

prítomné a dostatočné na to, aby bolo zrejmé, na základe akých myšlienkových postupov okresný súd
k uvedenému záveru dospel.

83. Žalovaný namietol, že okresný súd naopak vyhodnotil dôkazy predložené do konania žalovaným
tak, že tieto nepreukázali, že by postupoval tak, aby porušenie technologickej disciplíny nemohlo
nastať, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, osobitne neobjasnil, z akých dôvodov dospel k záveru,

že statický posudok vypracovaný pre žalovaného nebol správny, pretože vychádzal z údajov, ktoré
sa nezhodovali so skutočnosťou, nakoľko rozmery, z ktorých vychádzali, boli podľa zistení na stavbe
nesprávne. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že okresný súd sa vysporadúva s námietkami,
ktoré sporové strany predkladajú v konaní na základe toho, akým spôsobom tieto námietky preukazujú .
Zo strany žalovaného v konaní boli produkované tvrdenia, ktoré popierali skutkový stav zistený na

základe dôkazov predložených žalobcami, avšak žalovaným neboli k uvedeným tvrdeniam predkladané
relevantné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podopierali. Bol to pritom žalovaný, kto vykonával činnosti na
diele ako zhotoviteľ a preto mal možnosť preukázať, akým konkrétnym spôsobom jednotlivé činnosti
vykonával, osvedčiť, že pri zhotovení krbu, strechy, schodiska alebo tepelných izolácií používal materiál
a technologické postupy, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie odborného vyhotovenia diela. Pokiaľ

sám žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týchto skutkových tvrdení, ani okresný súd nemohol
vyhodnotiť jeho slabú dôkaznú aktivitu iným spôsobom než tým, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno tvrdenia o dodržaní technologického postupu pri vykonávaní diela. Pokiaľ ide o statický
posudok, na ktorý žalovaný poukazuje, tento sám o sebe nepreváži zistenia plynúce z ostatných
predložených dôkazných prostriedkov. Osobitne treba zdôrazniť, v konaní bol žalobcami spochybnený

záver zo statického posudku žalovaného, voči čomu už žalovaným neboli predložené žiadne dôkazy,
ktoré by túto pochybnosť odstránili.

84. Žalovaný v odvolaní označil vyhodnotenie dôkaznej situácie okresným súdom za nedostatočné,
nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru v rozsudku nie sú žiadne relevantné úvahy

a nie sú zrejmé ani myšlienkové postupy súdu, na základe ktorých dospel k záveru o vyhodnotení
dôkazov. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Skutočnosť, že okresný súd dostatočne
uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru o vzniku nároku žalobcu 3/ voči žalovanému v súvislosti s
porušením technologického postupu sú zrejmé aj na základe toho, že žalovaný mal možnosť riadne
v odvolaní vymedziť, ktoré myšlienkové postupy okresného súdu považuje za nesprávne. Okresný

súd dostatočne a pre účely odvolacieho konania aj presvedčivo uviedol, že má za to, že z právneho
hľadiska bola možnosť využiť odstúpenie od zmluvy zmluvnými stranami pre prípad dohodnutého
podstatného porušenia zmluvy vrátane porušenia technologickej disciplíny okamžite bez aplikácie ust.
§ 550 ObZ, s čím sa odvolací súd stotožnil. Zároveň sa stotožnil aj s tým, že v konaní na základe
predložených dôkazov bolo preukázané porušenie technologickej disciplíny zo strany žalovaného pri

zhotovení komína, strechy, schodiska a izolácie. Oba tieto závery sú odôvodnené spôsobom, ktorý je
preskúmateľný, a to vrátane vymedzenia zisteného skutkového stavu, úvah okresného súdu, ktorými sa
riadil pri vyhodnotení skutkového stavu, ako aj uvedením právneho posúdenia s odkazom na relevantné
právne predpisy.

85. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou,
že technický stav predmetnej stavby sa zisťoval až s odstupom času potom, čo žalovanému bol
znemožnený prístup na stavenisko bez prítomnosti žalovaného. Odôvodnenie okresného súdu, ktorý
uviedol, z akých dôvodov má za to, že napriek tejto skutočnosti považuje dôkazy za hodnoverné,
žalovaný napadol a uviedol , že takéto odôvodnenie nie je spôsobilé obstáť. Namietol, že skutočnosť,

že sa zo zistení vyhotovovala rozsiahla dokumentácia a boli pri nich prítomní svedkovia nevyvracia, že
pred týmto zisťovaním sa zo strany žalobcov nemanipulovalo so stavbou. Zároveň zistenia s krátkym
časovým odstupom od poslednej účasti na stavbe nevyvracajú realizáciu akýchkoľvek zásahov do stavby zo strany žalobcov, resp. nimi poverených osôb. Namietol aj záver, že by realizácia takýchto
zásahov „nebola pravdepodobná“.

86. Ako je zrejmé z uvedenej odvolacej námietky žalovaného, okresný súd sa vysporiadal okrem
iného aj so skutočnosťou, že k odborným posúdeniam činnosti žalovaného došlo v jeho neprítomnosti,
keďže v konaní nebolo preukázané, že by bol predvolaný na kontrolné dni. Okresný súd vychádzal
zo skutkového zistenia, že žalovaný nemal možnosť byť prítomný na stavbe v čase, keď sa robili
zisťovania, vykonávali sondy, zaznamenávali sa zistenia a tým pádom sa tam k nim nemohol vyjadriť.

Záver okresného súdu, že napriek tejto skutočnosti sú dôkazy predložené žalobcami dôveryhodné, je
však v súlade so skutočnosťou, že prítomnosť alebo neprítomnosť žalovaného na kontrolných dňoch
už objektívne nemala akým spôsobom ovplyvniť to, či jeho predchádzajúcim konaním došlo alebo
nedošlo k porušeniu technologického postupu. Závery o porušení technologického postupu vyplývali z
vykonaných sond, zo zistení špecializovaných osôb a boli podrobne zdokumentované prostredníctvom
fotografií a videozáznamov. Pokiaľ žalovaný naznačuje, že predložená fotodokumentácia a záznamy

sú irelevantné, pretože pred ich vyhotovením mohlo zo strany žalobcu dôjsť k manipulácii stavby v
neprospech žalovaného, opätovne ide o nepreukázanú domnienku. Je vysoko nepravdepodobné, že by
objednávateľ v krátkom časovom úseku medzi ukončením prác žalovaným a kontrolnými dňami zmaril
dielo tým, že by na ňom sám vytvoril vady spôsobujúce nesprávne postavenie a izolovanie komína,
odstraňoval by izolácie (aby dosiahol vlhkosť stien), premontoval by nesprávnym spôsobom strešné

oknáapodobne.Odhliadnucodtoho,žecieľomobjednávateľabolozískaťkvalitnevykonanédielo,takže
uvedená špekulácia je absurdná, každá nekvalitne vykonaná časť predstavovala pre objednávateľa
dodatočné náklady, keďže ju bolo treba odstrániť a vykonať znova. Okresný súd preto správne uviedol,
že je nepravdepodobné, že by žalobca 3/ v krátkom časovom období medzi ukončením prítomnosti
žalovaného na stavenisku a vyhotovení jednotlivých vyjadrení (kominár, strecha, statika) vedome a

manipulatívne zabezpečil postavenie krbu tak, aby spôsobil nebezpečenstvo požiaru, alebo že by
spôsoboval vlhnutie muriva, resp. odstránenie izolácie, o ktorej žalovaný tvrdil, že bola zabezpečená.
Uvedené vyjadrenia žalovaného navyše ostali výlučne v rovine tvrdení a neboli žiadnym spôsobom
preukázané. Naopak, odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že vzhľadom na počet
subjektov, ktoré sa vo veci vyjadrovali, pričom každý z nich bol osobitne špecializovaný (strecha, komín,

statika, izolácia) vytvárajú dostatočný komplexný obraz o tom, že pri vykonávaní diela opakovane došlo
k porušeniu technologickej disciplíny. Konkrétne došlo k porušeniu technologickej disciplíny v súvislosti
so zhotovením komína, strechy, strešných okien, zabezpečenia statiky domu, tepelnej izolácie.

87. Žalovaný v odvolaní označil za absurdné, aby žalovaný, ktorý vykonáva stavebné práce takmer

30 rokov, počas ktorých nemal zo strany zákazníkov na kvalitu jeho prác jedinú reklamáciu, by práve
u žalobcu na predmetnej zákazke spôsobil toľko vád. Uvedená námietka však nemá žiaden priamy
vzťah k predmetu sporu, pretože spôsob, akým postupoval žalovaný pri zhotovovaní iného diela je
irelevantný pre posúdenie, či z jeho strany došlo k porušeniu technologického postupu pri diele pre
žalobcu. Takáto námietka teda ani nepatrila medzi podstatné námietky, s ktorými by sa okresný súd

musel v rámci odôvodnenia vysporiadať. Súd sa v konaní nie je povinný zaoberať všetkými vznesenými
námietkami, ale koncentruje sa na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové (uznesenie Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/145/2011).

88. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa nevysporiadal ani s tou nespornou skutočnosťou,

že zo strany žalobcov až do momentu odopretia prístupu žalovanému neboli voči žalovanému vznesené
žiadne výhrady na kvalitu jeho prevedených prác, čo podľa žalovaného iba nasvedčuje účelovosti
uplatneného žalobného nároku žalobcov v tomto súdnom konaní. Pokiaľ ide o vznášanie výhrad
na kvalitu prác zhotoviteľa, v konaní skutočne nebolo preukázané, že by pred odopretím prístupu
žalovanému na stavbu boli zo strany žalobcov vznášané relevantné výhrady. Táto skutočnosť však

nemôže ovplyvniť právo žalobcu využiť možnosť odstúpenia od zmluvy v momente, ako zistí, že došlo k
niektorému z dôvodov vymedzených zmluvnými stranami, ako podstatné porušenie zmluvy k odstúpeniu
od zmluvy. Žalobca 3/ ako objednávateľ nie je povinný disponovať odbornými znalosťami, na základe
ktorých by pri pohľade na spôsob výkonu prác zhotoviteľom bol povinný vedieť, či tento spôsob výkonu
prác predstavuje, alebo nepredstavuje porušenie technologickej disciplíny. Osobou, ktorá by odborne

mala dohliadať na spôsob výkonu prác je stavebný dozor, ktorý však na stavbe prítomný nebol. V zmysle
Zmluvy o dielo to bol pritom zhotoviteľ, kto bol povinný zabezpečiť stavebný dozor (čl. 14.6 Zmluvy o
dielo). Žalovaný vo svojej námietke tiež abstrahuje od skutočnosti, že objednávateľ po odopretí prístupu
žalovanému na stavenisko až následne zistil skutočnosť, že k porušeniu technologického postupu došlo. Túto skutočnosť nezistil v deň, kedy podľa zhodných vyjadrení žalobcu 3/ a žalovaného došlo k hádke
ohľadom doplatenia ďalšej ceny diela za práce vykonané naviac, ale k odstúpeniu od zmluvy došlo až
v dôsledku zistení žalobcu 3/ po vykonaní kontrolných dní a následne po doručení odborných vyjadrení

odborne zdatných osôb. Preto je pochopiteľné, že nie je možné vychádzať z toho, že žalobca 3/ mal
povinnosť zistiť pochybenia v činnosti zhotoviteľa a vznášať výhrady na kvalitu ním prevedených prác.

89. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s obsahom
vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.05.2016, v ktorom sa žalovaný konzistentným a logickým spôsobom

vyjadrilkjednotlivýmnamietanýmnedostatkomdielaaodôvodnilztechnickéhohľadiskamožnosťvzniku
a existencie týchto jednotlivých nedostatkov. Ak sa súd s týmito argumentami nijako nevysporiadal,
nebolo podľa žalovaného možné už len z pohľadu elementárnej logiky dospieť k záveru, že porušenie
technologickej disciplíny bolo spoľahlivo preukázané. Okresný súd rozsiahlym spôsobom reprodukoval
námietky voči zisteniam o porušení technologickej disciplíny z citovaného vyjadrenia zo dňa 13.05.2016
(založeného na čl. 500 spisu), a to v ods. 2 svojho rozhodnutia. Je nutné zdôrazniť, že všetky tvrdenia,

ktoré sú uvedené v tomto vyjadrení ostali v rovine nepreukázaných tvrdení, ktoré neboli podporené
relevantnými dôkazmi. Okresný súd nebol povinný do podrobností rozoberať každú jednu technickú
vadu, ku ktorej sa vyjadrovali sporové strany. Predovšetkým si treba uvedomiť, že samotný výraz
„porušenie technologickej disciplíny“ znamená, že postupom zhotoviteľa došlo k takému spôsobu
výkonu diela, ktorý je v rozpore so štandardným technologickým postupom. Ak by sme uvedenú

úvahu posunuli do krajnosti, porušenie technologického postupu ešte ani nemusí viesť k vzniku vady,
stačí, že nie je dodržaný taký postup, ktorý je daný výrobcom určitého materiálu alebo technologickou
normou a podobne. Vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.05.2016, v ktorých reagoval na zoznam zistených
nedostatkov na predmetnej stavbe vypracovaných G.. arch. B. O. pritom sú vyjadrenia, ktoré sa
týkali zistení, ako sám žalovaný upozornil, získaných bez prítomnosti žalovaného vyše 5 mesiacov

potom, čo mu nebol umožnený vstup na stavbu. Tieto však neboli pre rozhodnutie súdov kľúčové.
Okresný aj odvolací súd sa totiž primárne sústredili na zistenia o porušení technologickej disciplíny, ktoré
predchádzali odstúpeniu od zmluvy. Pretože iba na základe tých posudkov a odborných a vyjadrení,
ktorými disponoval žalobca 3/ pred odstúpením od zmluvy bolo možné konštatovať, že už došlo k
porušeniu technologickej disciplíny a tým bol naplnený dôvod podstatného porušenia zmluvy tak, aby

mohol od zmluvy odstúpiť. Ostatné zisťovania ex post iba potvrdzovali tento predpoklad žalobcu 3/ v
čase odstúpenia od zmluvy, avšak pre vyhodnotenie jeho postupu boli relevantné práve tie zistenia,
ktorými disponoval na základe vykonaných kontrolných dní pred odstúpením od zmluvy. Postup žalobcu
3/ tak bol správny, pokiaľ sám nedisponoval odbornými znalosťami pre zhodnotenie postupu zhotoviteľa
a zabezpečil si prítomnosť osôb na to odborne kvalifikovaných. Osobitne sa tak jednalo o posudky, ktoré

boli vyhotovené následne po realizácii kontrolných dní, konkrétne statický posudok G.. U. M. z apríla
2013, potvrdenie o vykonaní preskúšania komína z 19.04.2013, kontrola montáže strešných okien Velux
zo 17.04.2013, záznam z obhliadky strechy - posúdenie správnosti montáže strešného systému Bramac
z 27.03.2013. Zistenia Ing. arch. B. O., ktorý na stavbe začal pôsobiť až po odstúpení od zmluvy a ku
ktorýmsavosvojomvyjadrenízodňa13.05.2016žalovanývyjadroval,taknemohlizvrátiťskutočnosť,že

okresný súd mal správne za preukázané porušenie technologickej disciplíny už v čase pred odstúpením
od zmluvy.

90. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd na rozdiel od žalovaného dospel k záveru, že okresný
súd pri rozhodnutí vychádzal zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a že jeho záver o

porušení technologickej disciplíny žalovaným je odvolacím súdom preskúmateľný.

91. Druhou ťažiskovou odvolacou námietkou žalovaného je, že okresný súd vec nesprávne právne
posúdil a dospel k nesprávne zistenému skutkovému stavu, že žalovaný a žalobca 3/ mienili v Zmluve
o dielo vylúčiť aplikáciu ust. § 550 Obch. zák. Poukázal pritom na znenie čl. 15, bod 15.4 Zmluvy

o dielo, ktorého výklad bol predmetom sporu. Žalovaný v odvolaní v súlade s jeho tvrdeniami pred
okresným súdom zotrval na tom, že z cit. čl. 15.4 nijako nevyplýva vôľa zmluvných strán bezvýhradne
odstúpiť od Zmluvy o dielo v prípade, ak nastane niektorý z uvedených dôvodov, ktoré sa rozumejú
podstatným porušením zmluvy a uvedený článok označil za výkladové pravidlo, čo je pre účely
predmetnejzmluvypodstatnýmporušenímzmluvyazároveňzdôraznil,žezdôvodovtaktodefinovaného

podstatného porušenia zmluvy má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy „v súlade ustanovením
Obchodného zákonníka“. Podľa žalovaného to znamená, že žalobca aj žalovaný tak mienili odstúpiť
od zmluvy v súlade s Obchodným zákonníkom, čo zahŕňa aj mechanizmus samotného odstúpenia od
zmluvy, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiaden zo žalobcov v priebehu súdneho konania neuviedol, že predmetným zmluvným ustanovením mienili vylúčiť aplikáciu § 550 Obch. zák., ale iba vágne uvádzali,
že predmetné odstúpenie od zmluvy je platné. Preto podľa žalovaného ani ďalšia požiadavka na platnosť
odstúpenia od zmluvy, ktorou je, aby toto odstúpenie bolo zrealizované pri zachovaní potrebného

postupuvyžadovanéhozpohľaduprávanebolazpohľadužalovanéhosplnená.Žalovanýtrvalnatom,že
žalobca 3/ mal v predmetnom prípade postupovať v zmysle § 550 Obch. zák. čo neučinil, keďže nevyzval
žalovaného na odstránenie vád diela, na základe čoho žalobcovi 3/ nevzniklo právo na odstúpenie od
predmetnej zmluvy.

92. Právne posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy bolo základnou prejudiciálnou otázkou, ktorú
si okresný súd musel vyriešiť na to, aby mohol rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobcom 3/ voči
žalovanému. Predmetom sporu medzi žalobcom 3/ a žalovaným ostala otázka výkladu čl. 15, bod 4
Zmluvy o dielo v kontexte s ustanoveniami Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy (§ 345 ObZ)
a v kontexte s postupom objednávateľa a zhotoviteľa pri kontrole diela podľa ust. § 550 ObZ. Pokiaľ
sa žalovaný domáhal aplikácie ust. § 550 ObZ, je nutné zdôrazniť, že tento predstavuje právnu úpravu

veľmi špecifickej situácie, kedy ešte dielo nie je ukončené, zhotoviteľ ešte nevykonal všetky práce na
diele, nedošlo k odovzdaniu diela a preto nie je ani možné konštatovať vady diela a následne postupovať
pri uplatňovaní nárokov z vád diela tak, ako je to v § 560 a nasl. ObZ. Zároveň je treba zdôrazniť, že
ust. § 550 ObZ je dispozitívnym ustanovením a teda strany majú nielen možnosť vylúčiť jeho aplikáciu
ako celok, ale strany majú aj možnosť upraviť si odlišným spôsobom svoj postup za predpokladu, že ide

o situáciu upravenú v § 550 ObZ. V prípade, ak tak strany urobia, prednosť má znenie zmluvy, pretože
zmluvné dojednania majú prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

93. Ustanovenie § 550 ObZ upravuje situáciu, kedy sa objednávateľ rozhodne využiť svoju možnosť
kontrolovať vykonávanie diela, pričom stále je to iba jeho možnosť a nie je to jeho povinnosť. Samotná

skutočnosť, že objednávateľ nepristúpi ku kontrole diela počas jeho vykonávania, nemá vplyv na
možnosť objednávateľa uplatňovať si neskôr nároky z vád diela, pokiaľ po odovzdaní diela takéto sú
zistené. Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie kontroly je preventívnym oprávnením, ktoré smeruje k
tomu, aby v prípade, ak sa počas kontroly zistí taký postup zhotoviteľa, ktorý by mohol viesť v budúcnosti
k podstatnému porušeniu zmluvy, aby bolo možné túto nechcenú alternatívu skorigovať včas tak,

aby k podstatnému porušeniu zmluvy v budúcnosti nedošlo. Inak povedané, § 550 ObZ je možné
aplikovať iba v tom prípade, kedy sa zistí, že postup zhotoviteľa sa javí ako nevhodný a v budúcnosti by
mohol viesť k podstatnému porušeniu zmluvy. Pokiaľ takúto skutočnosť objednávateľ zistí, má možnosť
preventívne zasiahnuť, upozorniť zhotoviteľa na vadné vykonávanie diela a vyzvať ho, aby dielo ďalej
vykonával riadnym spôsobom. Vtedy dispozitívne zákonné ustanovenie upravuje ďalší postup tak ako

pri nepodstatnom posušení zmluvy, pretože ku vade diela ešte nedošlo, dielo nie je zatiaľ ukončené.
Inak povedané, odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 550 ObZ vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch
základných podmienok:
1/ postup zhotoviteľa pri zhotovovaní diela je vadný, v budúcnosti by viedol nepochybne k podstatnému
porušeniu zmluvy

2/ objednávateľ vyzval zhotoviteľa na nápravu vadného postupu, pričom mu poskytol dostatočnú
primeranú lehotu na odstránenie už vzniknutých vád, čo však zhotoviteľ nevyužil a dielo nezačal
vykonávať riadne ani v primeranej lehote.
Medzi žalobcom 3/ a žalovaným však nebola situácia, kedy by postup zhotoviteľa v budúcnosti
nepochybne viedol k podstatnému porušeniu zmluvy, pretože žalobca 3/ naopak zistil, že k podstatnému

porušeniu zmluvy už došlo, teda nebola splnená prvá kumulatívna podmienka aplikácie § 550 ObZ. V
takom prípade skutkové okolnosti nesvedčali aplikácii § 550 ObZ, pretože ak k podstatnému porušeniu
zmluvy už došlo, nemá zmysel aplikovať postup zmluvných strán, ktorý je upravený pre prípad, kedy
ešte k podstatnému porušeniu zmluvy nedošlo, iba v budúcnosti by k nemu (možno) mohlo dôjsť.

94. V danom prípade tak bolo potrebné zistiť, či pred úkonom odstúpenia od Zmluvy o dielo naozaj
došlo, alebo nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy. Pokiaľ už k nemu došlo, nebolo možné aplikovať
ustanovenie § 550 ObZ. Vymedzenie podstatného porušenia zmluvy obsahuje v teoretickej rovine aj
Obchodný zákonník v ust. § 345 ods. 2 ObZ, avšak v tomto prípade si zmluvné strany konkrétne dohodli,
kedy bude porušenie zmluvy podstatné, preto nebolo definovanie podstatného porušenia zmluvy závislé

od jeho zákonného vymedzenia v citovanom ustanovení § 345 ods. 2 ObZ, ale riadilo sa v rozsahu
dohodnutých dôvodov zmluvou. Boli to zmluvné strany, ktoré sa dohodli, že porušenie technologickej
disciplíny je považované za podstatné porušenie zmluvy. Sám žalovaný tak na seba dobrovoľne prevzal
riziko, že ak z jeho strany dôjde k akémukoľvek porušeniu technologickej disciplíny (aj keby jej porušenie neviedlo ku vzniku vady), druhá strana bude mať možnosť od zmluvy odstúpiť okamžite, bez poskytnutia
ďalšej lehoty.

95. Obchodný zákonník v ust. § 345 a nasl. ObZ upravuje odstúpenie od zmluvy osobitne pre
prípady podstatného porušenia zmluvy, osobitne pre prípady nepodstatného porušenia zmluvy. V
prejednávanom prípade je relevantný výlučne postup, ktorý majú strany dodržať pri podstatnom
porušení zmluvy, ktorý je stručným spôsobom upravený v ust. § 345 ods. 1 ObZ. Ten za predpokladu
omeškania dlžníka alebo veriteľa umožňuje druhej strane od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že došlo

k podstatnému porušeniu zmluvnej povinnosti a zároveň za predpokladu, že odstúpenie od zmluvy je
oznámené strane v omeškaní bez zbytočného odkladu potom, ako sa o tomto porušení dozvedela. V
danom prípade porušenie technologického postupu zhotoviteľom znamenalo, že došlo k podstatnému
porušeniu zmluvy. O skutočnosti, že ide o podstatné porušenie zmluvy sa najskôr musel objednávateľ
dozvedieť, keďže nemal sám dostatočné odborné znalosti na to, aby túto skutočnosť vedel vyhodnotiť.
Po zistení, že k podstatnému porušeniu zmluvy došlo, mal možnosť využiť právo odstúpiť od zmluvy,

a to okamžite bez poskytnutia ďalšej lehoty, čo je práve sankciou za tak závažné porušenie zmluvnej
povinnosti, že ide až o podstatné porušenie zmluvy.

96. Poskytnutie lehoty na odstránenie vád je typickým pre postup, kedy spôsob zhotovovania, resp.
vznik vady predstavuje nepodstatné porušenie zmluvy. Žalovaný sa však nemá právo v tomto prípade

domáhaťpostupuzahŕňajúceposkytnutielehotyna odstránenievád,pretožeporušilzmluvupodstatným
spôsobom.Vymedzenietoho,čosapovažujezapodstatnéporušeniezmluvysipritomstranydobrovoľne
dohodli samé vo svojej zmluve. Nie je pritom bez významu, že v konaní vyšlo najavo, že zmluvu primárne
pripravil zhotoviteľ, ktorý si tak nepochybne bol vedomý dojednania, ktoré umožňuje objednávateľovi od
zmluvy odstúpiť v prípade, ak dôjde k porušeniu technologického postupu, a to práve v súlade s ust.

Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný aj v odvolaní zdôrazňuje, že má ísť o taký postup pri odstúpení
od zmluvy, ktorý je v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, tak v tomto prípade ide o postup
v súlade s ustanovením § 345 a nasl. ObZ, takže ide o postup pri odstúpení od zmluvy v súlade s
ustanovením Obchodného zákonníka. Zo Zmluvy o dielo nevyplývalo, že pri odstúpení od zmluvy malo
ísť o súlad s konkrétne ustanovením § 550 ObZ, zo zmluvy iba všeobecne vyplývalo, že malo ísť o súlad

s ustanoveniami Obchodného zákonníka. V uvedenom prípade tak postup žalovaného 3/ bol v súlade s
bodom 15.4 Zmluvy o dielo, pretože postupoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich
odstúpenie od zmluvy.

97. Možnosť ukončiť zmluvný vzťah jednostranne odstúpením od zmluvy je veľmi významným zásahom

do právnej istoty zmluvných strán. Právne predpisy preto pomerne prísne upravujú postup, aký strany
musia dodržať, ak chcú od zmluvy odstúpiť zo zákonom predpokladaných dôvodov. Okrem toho si
však strany majú právo aj samostatne zmluvne upraviť osobitné vlastné dôvody pred odstúpenie od
zmluvy, pričom by si ich vždy mali zvážiť, pretože dohodou o podstatnom porušení zmluvy si navzájom
umožňujú odstúpenie od zmluvy procesne jednoduchým spôsobom bez poskytnutia dodatočnej lehoty.

Pokiaľjednazmluvnástranavyužijemožnosťodstúpeniaodzmluvy,totojedoručenímodstúpeniadruhej
strane účinné a teda druhá zmluvná strana už nemá možnosť zabrániť ukončeniu zmluvného vzťahu
a nasleduje až vysporiadanie vzájomných nárokov bývalých zmluvných strán. Je zrejmé, že tento
stav môže byť pre dlžníka alebo veriteľa, v dôsledku omeškania ktorého k odstúpeniu od zmluvy došlo
nevýhodný, takže je podstatne výhodnejšie, pokiaľ strany musia aplikovať postup ako pri nepodstatnom

odstúpení od zmluvy sledujúci naplnenie účelu zmluvy povedzme dodatočným odstránením prípadne
vzniknutých vád alebo nápravou vadného postupu. Žalovaný ako podnikateľ vo sfére zhotovovania
dojednaného diela (stavby) nie je osobou, ktorá podlieha vyššej právnej ochrane, v danom prípade
je dodávateľom, ktorý žalobcovi 3/ zmluvným dojednaním v čl. 15, bod 4 ich zmluvy o dielo umožnil,
aby došlo k okamžitému ukončeniu zmluvného vzťahu na základe odstúpenia od zmluvy v prípade

podstatného porušenia zmluvy. V uvedenej súvislosti odvolací súd iba konštatuje, že napriek tomu, že
strany si zmluvne písomne dohodli aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, ich vzťah je vzťahom
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, preto odvolací súd v rámci právneho posúdenia preskúmaval,
či nebolo potrebné pri vyhodnotení právneho vzťahu žalobcu 3/ a žalovaného postupovať v zmysle
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že by sa mali použiť prednostne ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Odvolací súd zistil, že v tomto prípade nebol daný dôvod, pre ktorý by bolo nutné prednostne
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval podľa správne určenej
právnej úpravy. 98. Z vyššie uvedenej analýzy odvolacieho súdu teda vyplýva, že zhodne s okresným súdom
dospel k záveru, že v danom prípade si strany výslovne dohodli možnosť odstúpiť od zmluvy v
prípade technologického porušenia disciplíny, a to v ktoromkoľvek štádiu vykonávania diela zo strany

žalovaného. Túto možnosť mohol objednávateľ využiť aj v situácii, kedy ešte nebolo dielo ukončené,
nebolo teda zrejmé, či by ukončené dielo vady malo alebo nemalo, ale zároveň už nenastala tá situácia,
že by ďalším výkonom zhotovovania diela v budúcnosti došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, pretože
k podstatnému porušeniu zmluvy už došlo, čo bolo následne aj preukázané. Keďže okresný aj odvolací
súd zhodne dospeli k záveru, že došlo k porušeniu technologickej disciplíny, oba majú za to, že bol daný

dôvod vymedzený zmluvnými stranami preto, aby bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť. Nebol
pritom povinný postupovať podľa ust. § 550 ObZ.

99. Keďže k procesu odstúpenia od zmluvy žalovaný iné námietky v odvolaní neuviedol, odvolací súd
viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP z iných dôvodov odôvodnenie okresného
súdu ohľadom odstúpenia od zmluvy nepreskúmaval.

100. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nie je správny a zákonný ani výrok napadnutého rozsudku
o náhrade škody titulom nákladov na podklady pre uplatnenie žalobného nároku, nakoľko podklad
jeho priznania zo strany súdu prvej inštancie je vzhľadom na vyššie uvedené rovnako nesprávny a
nezákonný. Nesprávnosť rozhodnutia o náhrade škody tak žalovaný neodôvodnil tým, že by okresný

súd nesprávne posúdil jednotlivé zložky náhrady škody alebo ich výšku, namietol iba priznanie náhrady
škodytitulomnákladovnapodkladypreuplatneniepodľažalovanéhoneoprávnenéhožalobnéhonároku.
Pokiaľ okresný aj odvoalcí súd zhodne dospeli k záveru o tom, že žalobný nárok žalobcu 3/ voči
žalovanému vznikol, bol okresný súd povinný rozhodovať aj o náhrade škody, pričom opäť je odvolací
súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a rozsah ani výšku tejto náhrady škody

nepreskúmaval, keďže nebola v odvolaní napadnutá.

101. Žalovaný namietol aj nezákonnosť výrokov IV., V. a VI. napadnutého rozsudku o náhrade trov
konania. Napadol výrok IV., ktorým okresný súd priznal žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému a namietol, že pri určovaní pomeru náhrady trov konania podľa zásady úspechu vo veci

zohľadnil iba úspech, resp. neúspech žalobcu 3/ a žalovaného a vôbec nezohľadnil 100%-ný neúspech
žalobcu 1/ a žalobcu 2/ voči žalovanému, v dôsledku čoho žalobcu 1/ a žalobcu 2/ nesprávne vynechal
z výroku rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcovia - žalovaný. Táto odvolacia námietka
žalovaného je dôvodná, pretože zo znenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd doposiaľ
nevysporiadal nárok na náhradu trov konania medzi žalobcom 1/, žalobcom 2/ a žalovaným. Vysporiadal

iba vzájomný nárok na náhradu trov konania medzi žalobcom 3/ a žalovaným. Keďže o vzájomnom
nároku na náhradu trov v tejto súvislosti doposiaľ rozhodnuté nebolo, odvolací súd ani nemôže zatiaľ
uvedené preskúmať.

102. Pokiaľ ide o vysporiadanie nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 3/,

okresný súd správne postupoval v zmysle zásady úspechu v spore a určil pomer úspechu a neúspechu
sporových strán. Voči spôsobu tohto určenia žalovaný v odvolaní odvolaciu námietku neuviedol.
Odvolací súd preto výrok IV. Rozhodnutia okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

103. Žalovaný v odvolaní namietol aj výroky napadnutého rozsudku V. a VI., ktorými okresný súd

vysporiadal nárok Slovenskej republiky na náhradu trov štátu voči žalobcom 1/ až 3/ a voči žalovanému,
pričom žalovaný namietol, že okresný súd nezohľadnil to, že znalecký posudok, ktorého sa náhrada
trov voči štátu týkala, v zásade nepriniesol do predmetného súdneho konania žiadnu relevantnú
pridanú hodnotu, čomu naznačuje okrem iného aj to, že okresný súd ho neuviedol do množiny
dôkazov na str. 20-21 napadnutého rozsudku a zároveň tento obsahuje mnoho nejasností, ktoré

nedokázal svojim výsluchom na pojednávaní objasniť ani znalec. Žalovaný mal za nespravodlivé, že
sa má podieľať na trovách dôkazu, na ktorého vykonanie nedal podnet. Uvedenú odvolaciu námietku
preskúmaval odvolací súd z dvoch aspektov. Pokiaľ ide o zhodnotenie, či znalecký posudok priniesol
alebo nepriniesol do súdneho konania relevantnú pridanú hodnotu, v tejto súvislosti má odvolací súd
za to, že vyhotovenie znaleckého posudku bolo relevantným pre určenie výšky uplatneného nároku

žalobcu 3/ voči žalovanému. Pokiaľ v prípade zmluvy o dielo nie je možné vysporiadať vzájomné plnenie
vzniknuté v dôsledku odstúpenia od zmluvy vrátením poskytnutého plnenia, je nutné pri ustanovení
rozsahu peňažnej náhrady vychádzať z toho, o čo sa objednávateľ obohatil. Nie je pritom rozhodujúce,
akú hodnotu stratil ten, kto stavebné práce vykonával, rozhodujúce je, o koľko sa zvýšil majetok povinného. Súdy v týchto prípadoch vychádzajú zo znaleckých posudkov, pretože hodnotu veci súd
nevie určiť sám, nedisponuje na to potrebnými odbornými znalosťami. Okresný súd pritom z vykonaného
dôkazu vychádzal, v ods. 50 odôvodnil, akým spôsobom dospel k výpočtu nároku priznaného žalobcovi

3/ voči žalovanému. Znalecký posudok je zároveň zaradený medzi dôkazmi, ktoré boli vykonané, je
popísaný v ods. 27 rozhodnutia okresného súdu. Nie je preto možné konštatovať, že by uvedený
znalecký posudok nepriniesol do predmetného súdneho konania žiadnu relevantnú pridanú hodnotu,
naopak bol kľúčovým pre určenie výšky nároku priznaného žalobcovi 3/. Pokiaľ ide o námietku, že
znalecký posudok obsahoval mnoho nejasností, ktoré nedokázal svojim výsluchom objasniť ani znalec,

v tejto súvislosti je nutné konštatovať, že žiaden iný znalecký posudok, ktorý by vyvracal odborné závery
predloženého znaleckého posudku v konaní predložený nebol, a preto okresný súd správne vychádzal
zo záverov predloženého znaleckého posudku.

104. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného ohľadom nesprávnosti výrokov, v tomto
prípade V. a VI. v súvislosti s tým, že okresný súd zohľadnil iba úspech, resp. neúspech žalobcu 3/

a nezohľadnil 100%-ný neúspech žalobcu 1/ a 2/ voči žalovanému, a to ani v súvislosti s nárokom
Slovenskej republiky na náhradu trov štátu voči všetkým sporovým stranám.

105. Keďže okresný súd žalobu voči žalobcovi 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol, žalobca 1/ a 2/ boli v
konaní neúspešní v rozsahu 100%. Žalobca 3/ bol v konaní neúspešný v rozsahu 12,08% a žalovaný

bol v konaní neúspešný v rozsahu 87,92%. Odvolací súd dal preto do vzájomného pomeru neúspech
všetkých sporových strán k celku:
100% : 100% : 12,08% : 87,92%.
Z uvedeného vzájomného pomeru vyplýva, že žalobca 1/ sa na tomto vzájomnom pomere všetkých
štyrochsporovýchstránzrozsahu100%nárokuSlovenskejrepublikypodieľarozsahom33,33%zcelku,

žalobca 2/ sa rovnako podieľa rozsahom 33,33% z celku a žalobca 3/ sa podieľa rozsahom 12,08% z
33,33%, čo predstavuje po zaokrúhlení 4,03% z celku. Žalovaný sa podieľa rozsahom 87,92% z 33,33%,
čo po zaokrúhlení predstavuje 29,30% z celku. Keďže všetky sporové strany sú povinné vzhľadom na
svoj úplný alebo čiastočný neúspech v spore podieľať sa na náhrade trov konania štátu, zmenil odvolací
súd výrok V. a VI. rozhodnutia okresného súdu tak, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov

štátuvočižalobcovi1/vrozsahu33,33%,vočižalobcovi2/vrozsahu33,33%,vočižalobcovi3/vrozsahu
4,03% a voči žalovanému v rozsahu 29,30%. Konkrétnu výšku náhrady trov štátu určí okresný súd.
Vysporiada sa pritom s uznesením5Cb/2/2013-877 zo dňa 21.05.2020, ktorým uložil žalobcom spoločne
a nerozdielne povinnosť zložiť preddavok vo výške 3.500 Eur, voči ktorému žalobcovia podali žiadosť o
zrušenie zo dňa 03.06.2020, o ktorej okresný súd doposiaľ nerozhodol tak, že by žalobcom vyhovel, ale

zároveň doposiaľ nevyznačil na citovanom uznesení právoplatnosť.

106. Odvolací súd v odôvodnení postupoval podľa ust. § 387 ods. 3 a zaoberal sa aj podstatnými
vyjadreniami strán, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, pokiaľ sa nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. V rozhodnutí sa však zaoberal výlučne odvolacími dôvodmi uvedenými

žalovaným, a to v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu
preskúmaval iba v rozsahu odvolania žalovaného a inými dôvodmi sa nezaoberal.

107. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

108. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi 3/ voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. Napriek tomu, že vyjadrenie v odvolacom konaní bolo podané aj v mene žalobcu 1/ a žalobcu
2/, voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ bolo konanie právoplatne ukončené zamietnutím ich žaloby okresným

súdom, voči čomu nebolo podané odvolanie. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ už tak v odvolacom konaní
nárok na náhradu trov konania nevznikol. Tento nárok vznikol žalobcovi 3/, voči nároku ktorého bolo
podané odvolanie v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

109. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.