Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/51/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119423804
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:6119423804.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska
11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice,
IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova
17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A,
Bratislava, o zaplatenie 121,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 09. decembra 2020, č. k. 30Cb/13/2020-159 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok č. k. 30Cb/13/2020-159 zo dňa 09.12.2020.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 121,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne, a to zo sumy 85,59 eur od 14.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,28 eur od 26.01.2018 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica
odôvodnenou nasledovne:

- dňa 04.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. M.,
L.: P ktoré v čase škodovej udalosti patrilo H. E., bytom V. XXXX/XX P. (ďalej aj ako poškodený). Škodovú
udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
Škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 04.12.2017 a ním registrovaná pod č. 8013452563.
Poškodené motorové vozidlo bolo opravené u žalobcu, náklady na opravu vo výške 1.703,87 eur s DPH
boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č. P170167. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení
zo dňa 03.01.2018 oznámil, že dňa 29.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom suma
priznaná a uhradená žalovaným predstavovala iba 1.618,28 eur (nepriznaná suma 85,59 eur), ktorá
bola následne Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.01.2018 postúpená na žalovaného;
- poškodený si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo počas nevyhnutnej doby opravy jeho motorového
vozidla, pričom náklady za jeho prenájom po dobu 11 dní vo výške 343,20 eur boli uplatnené u
žalovaného faktúrou č. 317080. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.01.2018 bolo žalobcom

žalovanému oznámené, že dňa 10.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti s tým, že suma
priznaná a uhradená žalovaným predstavovala 306,92 eur (nepriznaná suma vo výške 36,28 eur).
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2018 poškodený postúpil pohľadávku na žalobcu.

3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
bránil tvrdením, že faktúra ohľadom uplatneného nároku mu nebola doručená a neeviduje ju vo
svojom účtovníctve, návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP,
namieta existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, argumentujúc absolútnou neplatnosťou zmlúv o
postúpení a žalobcom uplatnený nárok, pokiaľ ide o úrok z omeškania je nedôvodný (v tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017).

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- dňa 04.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R.
M. L.: P ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: H. E., V. XXXX/XX P.. Škodovú udalosť
spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému
riadne ohlásená, ním registrovaná pod č. 8013452563. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené
v autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice, náklady na opravu motorového vozidla boli
uplatnené u žalovaného faktúrou č. P170167 zo dňa 14.12.2017 splatnou 28.12.2017, vystavenou na
sumu 1.703,87 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.01.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že
dňa 29.12.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznaná suma predstavuje 1.618,28 eur s tým, že
pre výpočet poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis
vo výške 20 eur /NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100
%). Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa § 524 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení
(ďalej len Občiansky zákonník - OZ) dňa 16.01.2018 poškodený postúpil nezaplatenú pohľadávku vo
výške 85,59 eur na žalobcu;
- nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a poškodeným dňa 04.12.2017 podľa § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka prenechal žalobca poškodenému ako nájomcovi vozidlo R. Polo L.: P do
dočasného nájmu za dohodnuté nájomné denne 26 eur + DPH. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu
určitú, a to po dobu vykonania opráv na motorovom vozidle R. M. L.: P Prenajaté motorové vozidlo bolo
poškodenému zo strany žalobcu ako prenajímateľa odovzdané dňa 04.12.2017. Faktúrou č. 317080 zo
dňa 15.12.2017 splatnou 29.12.2017 vyúčtoval žalobca poškodenému za prenájom motorového vozidla
sumu 343,20 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.01.2018 žalovaný žalobcovi oznámil, že
dňa 10.01.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že priznaná suma predstavuje 306,92 eur
(priznaných 10 nie 11 dní).

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 15, 4 a nasl. zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 a nasl.
OZ, § 797 a nasl. OZ (splatnosť poistného plnenia), § 517 a nasl. OZ (omeškanie dlžníka, omeškanie
s plnením peňažného dlhu), § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (výška úrokov z omeškania) a dospel
k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný.

6. Za nedôvodnú považoval námietku žalovaného o neexistencii aktívnej legitimácie na strane žalobcu,
pretože zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi poškodeným a žalobcom spĺňajú náležitosti
podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ. Pokiaľ ide o výšku priznaného poistného plnenia argumentoval, že náklady
na prácu sa vypočítavajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje
obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca v
prípade opravovaného motorového vozidla účtoval za jednu NH práce sumu 21 eur bez DPH. Podľa
predložených cenníkov autoservisom, žalobcom určovaná suma za normohodinu je v porovnaní s
ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia.
Za dôvodný mal aj žalovaným nepriznaný nárok za nájom náhradného motorového vozidla na čas opravy
poškodeného motorového vozidla. Suma 36,28 eur nepriznaná žalovaným predstavuje nájom za jeden
deň a prevádzkové náklady 5,08 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že na krátenie poistného plnenia
o jeden deň neexistoval žiaden relevantný dôvod a neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu
prevádzkových nákladov 5,08 eur, pretože jednou zo zložiek škody, ktorú si žalobca uplatnil, bola aj
náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného

motorového vozidla a uvedené opotrebenie je súčasťou nákladov, ktoré tvoria skutočnú škodu. Na
základe uvedeného tak žalobe, pokiaľ ide o istinu vyhovel.
Súd vyhovel aj uplatnenému nároku na úroky z omeškania, ktorých výšku určil v súlade s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z..

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalobcovi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom
svojvôle súdu prvej inštancie a v svojej podstate trpí aj nepreskúmateľnosťou. Dôvodí, že súd prvej
inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a
skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe
nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Opätovne zdôraznil, že podľa
uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči
žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že
mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods.
1 OZ. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov, týkajúceho sa
postúpenia samotných pohľadávok a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v
skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky,
pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúcich
z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov.
Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

10. V ďalšom dôvodil, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi nesprávne aj úroky z omeškania
poukazujúc pri tom na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018
sp. zn. 3Cdo/145/2017 s tým, že povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.
Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je arbitrárny, pretože je z neho
zrejmé, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného a iba
skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.
Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poškodenému vznikol voči žalovanému priamy
zákonný nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti a to v zmysle § 15 ZoPZP a pre konanie nie
je podstatné, či bola žalobcovi uhradená faktúra za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou
vozidla a ani okamihom úhrady faktúry, ale v momente vzniku škody. Rovnako niet pochybností o tom,
aká pohľadávka a v akej výške bola postupovaná, z čoho vznikla a teda predmet zmlúv o postúpení
pohľadávky je jasný a určitý.
Zdôraznil, že ak vozidlo nebolo opravené v servise, s ktorým mal žalovaný uzatvorenú zmluvu, to
ešte neznamená, že by náklady, ktoré boli vynaložené na opravu neboli nákladmi, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu ako pred škodovou udalosťou. Preto súd prvej inštancie
správne uviedol, že cena prác účtovaná žalobcom je vzhľadom na typ vozidla cenou primeranou v
porovnaní s ostatnými servismi v regióne.
Ohľadne úrokov z omeškania dôvodil, že závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor.
Záverom zdôraznil, že žalovaný krátil uplatnený nárok neodôvodnene, nepreukázateľne podľa svojej
ľubovôle bez náležitého odôvodnenia, na druhej strane si však žalobca, resp. poškodený z poistnej
udalosti splnil všetky povinnosti ustanovené mu právnymi normami.
Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

12. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel
k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu boli len
námietky uvedené v odvolaní.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie
meritórne prejednal.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.02.2022 o 10.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal.
Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom
prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa
zásad uvedených v § 191 CSP.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:

Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody
poškodenému, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na
náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodenému
voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol
záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len
rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ).

19. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa,
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

21. O formálnych náležitostiach písomne uzavretej zmluvy (ktorou zmluva o postúpení musí byť) platia
ustanovenia § 40 OZ a všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl.
OZ.

22. Predmetom postúpenia teda môže byť akákoľvek určitá pohľadávka (mimo zákonného obmedzenia
§ 525 ods. 1 OZ), ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná).
Zmluvy o postúpení uzatvoril poškodený ako pôvodný veriteľ so žalobcom ako postupníkom, ktorý
tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpeniach jasne a
zrozumiteľne špecifikovaná, a to v ich bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné
strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).

23. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti
záväzky poškodeného voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné.
Poškodený, ktorý je vlastníkom poškodeného vozidla a následne bolo opravované v dôsledku poistnej
udalosti, postúpil na žalobcu nárok na náhradu škody vzniknutý v dôsledku poistnej udalosti a nie svoj
záväzok. Len pre úplnosť k uvedenému odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť
princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne
právne účinky.

24. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Z ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení
nároku žalobcu na úroky z omeškania vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota
na poskytnutie poistného plnenia, to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva - bez ohľadu
na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu). Ak žalovaný tvrdí, že pre splatnosť
nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady
škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Pokiaľ žalovaný
ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v
prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo
svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si nesplnil. Aj z uvedeného
vyplýva, že uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti žalovaného plniť, sa
žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A pretože ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Uvedené napokon vyplýva aj z nálezu ÚS SR III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.
októbra 2021. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania
by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci samej.

26. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.
1 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 11. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.