Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218103
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7114218103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: X.. S. J., R.. XX.X.XXXX, D. C.
V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska
16, proti žalovanej: N.. Q. J., R.. XX.XX.XXXX, D. C. J., J. XX, zastúpenej K.. N. J., D. C. J., J.
XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 03.09.2020 č.k. 24C/204/2014-359 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom vyporiadal bezpodielového
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej určil:
- byt č.XX R. X. N., C. C. XX V. A. I.. Č.. XXXX J. XX, XX, stojaceho na pozemku registra „C“ parc.
č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 190 m2, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a k pozemku 3174/100000, zapísaných na LV č.XXXXX, katastrálne územie H., V.
J. - I. K., V. J. X., v hodnote 135.000 eur

- nábytok z prírodného dreva a koženú sedaciu súpravu (zariadenie bytu na J. B..), v hodnote 5.000 eur
- finančné prostriedky, vyplatené zo životného poistenia žalobcu vo výške 11.268,72 eur, t.j. spolu aktíva
v hodnote 151.268,72 eur.

Do výlučného vlastníctva žalobcu určil:

- radovú garáž súp. č. XXXX, ako aj parcelu registra „C“ č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere

16 m2, na ktorej je garáž postavená, zapísané na LV č.XXXXX katastrálne územie T., obec J. - U., V.
J. X., v hodnote 5.000 eur
- prívesný vozík EČV: J. XXX G., v hodnote 250 eur
- domácu pekárničku, v hodnote 120 eur
- koženú gaučovú súpravu (zariadenie domu v V.), v hodnote 330 eur
- dve pece (zariadenie domu v V.), v hodnote spolu 2.000 eur,
- trhovú hodnotu obchodného podielu žalobcu v obchodnej spoločnosti INPROMA spol. s r.o., so sídlom

v Košiciach, Podtatranského 7, IČO: 17 077 737 ku dňu 24.5.2010 vo výške 14.837,60 eur, t.j. spolu
aktíva v hodnote 22.537,60 eur.Spolu aktíva, tvoriace BSM, predstavujú hodnotu vo výške 173.806,32 eur. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu vo výške 61.865,56 eur, v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi a rovnako aj žalovanej uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného

súdu Košice I súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, obom vo
výške 2.607 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov
konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vo vzťahu k žalovanej vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) sporových strán, ktoré vzniklo uzavretím manželstva
XX.XX.XXXX a zaniklo rozvodom dňa 27.1.2014 z dôvodu, že po zániku BSM sa o vyporiadaní sporové
strany nedohodli.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 143, § 148
ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu

vyslovený v uznesení zo dňa 19.05.2020 č.k. 9Co/262/2019-336 vyporiadal BSM strán sporu tak, ako
vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom, súd
prvej inštancie zameral ďalšie dokazovanie na určenie hodnoty obchodného podielu a zodpovedanie

otázky aktuálnosti trhovej hodnoty bytu č. XX R. J. XX C. J. stanovenej v doterajšom konaní.

5. Predmetom vyporiadania sa stali nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku rozsudku - 4. izbový byt a
radovágarážahnuteľnéveci,ktorénadobudliúčastnícikonaniapočastrvaniamanželstvazospoločných
finančných prostriedkov.

6. V priebehu konania sporové strany dospeli k zhode v otázke zostatkovej hodnoty vyššie uvedených
vecí ku dňu zániku manželstva s tým, že byt mal (podľa pôvodného zhodného návrhu) hodnotu 85.000
eur, nábytok z prírodného dreva a kožená sedacia súprava nachádzajúce sa v predmetnom byte 5.000
eur, radová garáž 5.000 eur, prívesný vozík 250 eur, domáca pekárnička 120 eur, kožená gaučová

súprava a dve pece tvoriace zariadenie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu v V. 330 eur
a 2.000 eur.

7. V priebehu konania v dôsledku plynutia času došlo k zmene vo vzťahu k hodnote bytu, keď
pôvodne stranami zhodne ustálená hodnota vo výške 85.000 eur sa v čase nového rozhodovania

súdu o vyporiadaní BSM stala neaktuálnou. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu o aktuálnej trhovej hodnote
predmetného bytu a po zohľadnení dôkazov ním predložených, keď žalovaná tvrdenia žalobcu a ním
predložené dôkazy nerozporovala, súd vychádzal z hodnoty bytu tak, ako ju navrhol žalobca, t.j. 135.000
eur.

8. Žalovaná žiadala, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil investície, vynaložené zo spoločných finančných
prostriedkov na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu - rodinného domu súp. č. XX C. V., s
odôvodnením, že žalobca počas trvania manželstva sústavne túto nehnuteľnosť zveľaďoval, a to najmä
výstavbou záhradného altánku vrátane záhradného krbu, rekonštrukciou strechy, opravou oplotenia,
betónovanímschodovnaprístupovejceste.Vpriebehukonaniasporovéstranydospelikzhodevtom,že

investície zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu boli vynaložené v rozsahu
5.000 eur.

9. V konaní nebolo sporné, že byt na J. B. užíva žalovaná, pričom v ňom uspokojuje nielen svoju
bytovú potrebu, ale aj bytovú potrebu nezaopatreného dospelého dieťaťa sporových strán S. J., ktoré

má mentálny hendikep. Žalobca platí na toto dieťa výživné. Žalobca býva v podnájme.

10. Čo sa týka prikázania jednotlivých vecí do vlastníctva niektorej zo sporových strán, sporové strany sa
zhodlinatom,žedovýlučnéhovlastníctvažalovanejmajúbyťprikázanébyt,nábytokzprírodnéhodreva,
kožená sedacia súprava, resp. zariadenie umiestnené v byte na J. B. a do výlučného vlastníctva žalobcu

majú byť prikázané prívesný vozík a hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome vo výlučnom
vlastníctve žalobcu.11. Pokiaľ ide o otázku, komu mala byť prikázaná garáž, strany sporu sa na nej nezhodli. Súd preto
uzavrel, že je na mieste, aby garáž bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu. Prihliadol pritom
na to, že aktíva významnejšej hodnoty majú byť prikázané žalovanej, čím sa zvyšuje suma, potrebná

na vyrovnanie podielov a na princíp účelného využitia veci, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalovaná garáž neužíva, motorové vozidlo nevlastní a na rozdiel od žalobcu ani nedisponuje kľúčmi
od garáže.

12. V priebehu konania žalovaná navrhla, aby súd vyporiadal aj finančné prostriedky, vyplatené titulom

poistnéhoplneniazoživotnejpoistkyžalobcuzaúrazadožitie.Medzistranaminebolosporné,žepoistné
plnenie bolo vyplatené dcére sporových strán S. J. dňa 07.11.2011 vo výške 11.268,72 eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že finančné prostriedky v tejto výške sa nachádzajú v dispozičnej sfére žalovanej, ktorá
je oprávnená disponovať jednak s účtom a aj s vkladnou knižkou dcéry sporových strán S. J., s ktorou
žalovaná žije v jednej domácnosti a o ktorú sa stará, žalobca navrhol finančné prostriedky prikázať do
výlučného vlastníctva žalovanej, čomu súd vyhovel.

13. Žalovaná navrhla, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj trhovú hodnotu obchodného podielu žalobcu v
spoločnosti INPROMA s.r.o., ktorý nadobudol zo spoločných finančných prostriedkov v priebehu trvania
manželstva a ktorý ešte pred rozvodom manželstva, dňa 15.06.2010 bezplatne previedol na svoju dcéru
U.J.Ú..Pririešenítejtootázkysúdvychádzalzprávnehonázoruodvolaciehosúdu,ktorýmbolviazaný,a

teda, že k prevodu obchodného podielu žalobcom došlo bezodplatne, bez získania adekvátnej peňažnej
náhrady, ktorá by takto získaná sa stala predmetom vyporiadania a k tomuto prevodu došlo na osobu
blízku žalobcovi - jeho dcéru; do masy tvoriacej predmet bezpodielového spoluvlastníctva preto zahrnul
peňažnú sumu zodpovedajúcu trhovej hodnote tohto obchodného podielu. Súd prvej inštancie zameral
dokazovanie na zistenie trhovej hodnoty obchodného podielu ku dňu 24.05.2010 (deň uzavretia zmluvy

oprevodepodielu).Povykonanídokazovaniavnaznačenomsmeresúdustálil,ževýsledkydokazovania
nedávajú jednoznačný záver vo vzťahu k otázke hodnoty obchodného podielu. Ide pritom o odbornú
otázku, ktorej riešenie štandardne v súdnej praxi poskytuje znalecký posudok.

14. Vo vzťahu k otázke splnenia dôkaznej povinnosti v súvislosti s otázkou určenia hodnoty obchodného

podielu súd uviedol, že žalovaná v konaní predložila súvahu k 31.12.2010 a kúpnu zmluvu (kúpa
nebytového priestoru), pričom žalobca nemal k dispozícii žiadne podklady, čo je pochopiteľné z dôvodu,
že už 10 rokov nie je konateľom ani spoločníkom v spoločnosti. Ako vyplynulo z predloženej lekárskej
správy (prepúšťacia správa), žalobca dňa 21.01.2010 utrpel vážny zdravotný úraz, diagnostikovaný ako
polytrauma, ktorý si vyžiadal vyše dvojmesačnú hospitalizáciu a následné doživotné zdravotné následky,

čo zároveň znemožnilo žalobcovi akékoľvek ďalšie fungovanie v obchodnej spoločnosti. Z tohto dôvodu
pristúpil dňa 24.5.2010 k uzavretiu zmluvy o prevode tohto podielu na dcéru, ktorá bola menšinovým
spoločníkom v obchodnej spoločnosti od roku 2006.

15. Za takejto situácie, vzhľadom na absenciu relevantných resp. úplných podkladov, potrebných na

určenie trhovej hodnoty obchodného podielu, súd vychádzal zo stanoviska súdneho znalca X.. K. Q.,
podľa ktorého pri určení hodnoty obchodného podielu nemožno vychádzať iba z hodnoty nehnuteľností,
ktoré mala spoločnosť v majetku a teda, nie je možné vytrhnúť z celkovej majetkovej podstaty firmy len
jej majetok. Súd preto vychádzal z vyjadrenia súdneho znalca Ing. K. Q., podľa ktorého by sa hodnota
obchodného podielu za rozhodné obdobie dala určiť metódou vlastného imania a táto by potom bola v

rozmedzí od 15.390 do 19.540 eur, pričom ide o metódu, ktorá zohľadňuje majetok spoločnosti, ako aj
jej záväzky. V súlade s návrhom žalobcu tak súd napokon určil hodnotu obchodného podielu na sumu
vo výške cca 14.837,60 eur, ktorá predstavuje stred vyššie uvedeného rozmedzia.

16. Trhovú hodnotu obchodného podielu v tejto výške súd prirodzene zahrnul do aktív, určených do

výlučného vlastníctva žalobcu z dôvodu, že on bol spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti.

17. Zhrnúc vyššie uvedené, súd prvej inštancie uzavrel, že celková hodnota všetkých aktív, patriacich
do BSM, predstavuje sumu 173.806,32 eur (t.j. žalovaná 151.268,72 eur + žalovaný 22.537,60 eur).

18. Po porovnaní aktív, ktoré podľa rozhodnutia súdu o ich prikázaní do vlastníctva dostal žalobca i
žalovaná, súd zistil, že táto hodnota je rozdielna; žalovanej boli prikázané aktíva v hodnote 151.268,72
eur a žalobcovi aktíva v hodnote 22.537,60 eur.19. Súd prvej inštancie tak rozhodol o vyporiadacom podiele, teda o sume, ktorú je jeden z účastníkov
konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich (za predpokladu rovnakej veľkosti ich podielov)
dostal súhrnne rovnakú hodnotu. Vychádzajúc z celkovej hodnoty aktív (173.806,32 eur), polovica tejto

hodnoty predstavuje sumu 86.903,16 eur. Túto hodnotu by mal dostať každý z účastníkov konania za
predpokladu rovnakej veľkosti podielov (50: 50).

20. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalovaná, ktorej boli prikázané aktíva vo vyššej hodnote, je
povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 64.365,56 eur.

21. Pri vyporiadaní BSM prihliadol aj na pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM v súvislosti
s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov. V konaní nebolo sporné, že v priebehu
manželstva bolo zo spoločných finančných prostriedkov investovaných na výlučný majetok žalobcu
(rodinný dom v V.) 5.000 eur. Žalovaná má preto nárok na polovicu z týchto vynaložených prostriedkov,
t.j. na sumu vo výške 2.500 eur, ktorá bola zohľadnená pri vyporiadaní BSM.

22. Po zohľadnení uvedenej sumy preto súd uzavrel, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom
vyrovnania podielov sumu vo výške 61.865,56 eur.

23. O vyporiadaní BSM súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku jeho rozsudku. Vzhľadom na osobné,

majetkové a sociálne pomery žalovanej, ktoré žalobca nespochybnil jej poskytol predĺženú lehotu na
zaplatenie sumy, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p.

24. Obom stranám sporu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 2.607 eur vychádzajúc z §
2 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1 písm. h), § 7 ods. 7 a pol. 6 písm. b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu zák.

č. 71/1992 Zb.

25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom
prípadevsúvislostisrozhodnutímvovecisamejatozakonanieovyporiadanieBSM,pričompoplatníkmi
sú obaja účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, ktoré boli

v danom prípade vyporiadané, t.j. 173.806,32 eur. V zmysle pol. 6 písm. b) Sadzobníka tvoriaceho
prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia
konania o vyporiadanie BSM stanovený vo výške 3 % z ceny predmetu konania, čo v danom prípade
činí 5.214 eur. V danom prípade je z výsledkov konania vo veci samej zrejmé, že podiely účastníkov
na vyporiadaní majetku sú rovnaké, preto súd pokladal za spravodlivé, aby obe sporové strany znášali

povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rovnakom rozsahu 50 %, t.j. vo výške 2.607 eur.

26. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. Žalobca mal v
konaní úspech, preto by mu patrilo právo na náhradu trov voči žalovanej. V danom prípade však súd
uplatnil moderačné právo v zmysle § 257 C.s.p., keď prihliadol na charakter predmetného konania a

žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

27. Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalaodvolaniežalovanáaodvolaciemusúdunavrhla,aby
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprela o zistenie, že právny
zástupca žalobcu ani netuší, aký je skutočný záujem jeho klienta (žalobcu) a v akých podmienkach

žalobca aktuálne žije. Podľa názoru žalovanej právny zástupca žalobcu v spore nezastupoval záujmy
žalobcu, ale U. J., dcéry žalobcu, ktorá má majetkový záujem na vyriešení sporu. Podľa zistení žalovanej
U. J. umiestnila žalobcu v roku 2018 do Domu pokojnej staroby O..F..P. C. J. na S. T. bez toho,
aby o tom informovala zvyšok rodiny. Po niekoľkých návštevách o neho stratila záujem. 14.08.2020
zástupca žalovanej (syn strán sporu N. J.) navštívil žalobcu v domove. Pri tejto návšteve žalobca

nič nehovoril o vyjadrení zo dňa 11.08.2020, podpísanom jeho právnym zástupcom. Ani pri ďalšej
návšteve dňa 21.08.2020 sa žalobca nezmienil o tom, že by žiadal od žalovanej zaplatenie 71.784,44
eur. Pýtal sa na zdravotný stav žalovanej, ako sa má. Pri návšteve dňa 04.09.2020 zástupca žalovanej
K.. N. J. vyhotovil video, ktoré priložil k odvolaniu. Počas tejto návštevy odovzdal žalobcovi vyjadrenie
spísané jeho právnym zástupcom, na ktoré žalobca reagoval s údivom. Z tohto rozhovoru vyplynulo,

že právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom neinformoval a neinformuje žalobcu o vedenom spore,
jeho možnostiach, právach a možnosti riešenia sporu. V rozpore s ust. § 6 zákona o advokácii
nevyžiadal súhlas klienta s podaním vyjadrenia zo dňa 11.08.2020, ale ani následne ho o tomto podaní
neinformoval. Podľa vyjadrení žalobcu sa so svojím právnym zástupcom stretol asi pred rokom. Žalobcav súčasnosti nedisponuje svojím majetkom, nakoľko sa nachádza v Dome pokojnej staroby a celým
jeho majetkom disponuje jeho dcéra U. J.. Podľa názoru žalovanej v konaní došlo k vadám, ktoré
môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď právny zástupca žalobcu nepostupuje v

súlade so zákonom o advokácii. Počas celého vedenia sporu vystupoval právny zástupca žalobcu proti
zmierlivému vyriešeniu sporu a to aj v dobe, keď ešte s klientom komunikoval. Právny zástupca žalobcu
neinformoval žalobcu ani o rozsudku.

28.Žalobcavovyjadreníkodvolaniunavrhol,abysúdodmietolodvolaniežalovanejaleboabynapadnuté

rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru
žalobcu z odvolania nie je zrejmé, o aké odvolacie dôvody toto odvolanie žalovaná opiera. Z procesnej
opatrnosti uviedol, že v spise sa nachádza plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil svojho právneho
zástupcu, aby ho v konaní zastupoval a robil za neho všetky hmotnoprávne a procesné úkony.
Uvedené plnomocenstvo ku dňu podania spomínaného vyjadrenia trvá. Právny zástupca žalobcu je tak
oprávnený za žalobcu podávať v konaní vyjadrenia, podania, navrhovať dôkazy, resp. uskutočňovať

všetkyhmotnoprávneaprocesnéúkony.Advokátmázozákonapovinnosťzastupovaťklienta,jehopráva
a záujmy a nie záujmy protistrany, ktorá skutočnosť zjavne žalovanej uniká. Žalovanej neprináleží robiť
za žalobcu v konaní žiadne úkony, či vyhlásenia. Tiež jej neprináleží rozhodovať o tom, kto bude žalobcu
v konaní právne zastupovať. Takéto oprávnenie má jedine žalobca. K mimosúdnej dohode nedošlo,
nakoľko žalovaná nebola ochotná žalobcovi vyplatiť adekvátnu protihodnotu na vyrovnanie podielov

zaniknutého BSM. Všetky úkony, ktoré právny zástupca žalobcu v konaní vykonal, boli v jeho najlepšom
záujme, v súlade s jeho vôľou, čo preukazuje aj osobná výpoveď žalobcu v konaní.

29. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu.

30. Žalobca v odvolacej duplike k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Nič
nebráni žalobcovi kontaktovať sa so svojím právnym zástupcom v prípade zmeny svojho doposiaľ
prezentovaného postoja k veci. Doposiaľ sa však tak nestalo. Je pravdou, že žalobca sa v súčasnej
dobe nachádza v A. N. I. O..F.. P.. Tiež sa vyjadril, že sa mu tam nepáči a je presvedčený, že po získaní
finančných prostriedkov z vyporiadania BSM bude schopný sa presunúť do lepšieho zariadenia. Tiež

vyslovil obavu vzhľadom na zdĺhavosť súdneho konania.

31.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

32. Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

33. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19. 01. 2022 o 09.40 hod. v
poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 13.01.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 3 C.s.p.

34. Žalovaná podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., teda,
že neboli splnené procesné podmienky. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej je, že v konaní
zastupoval žalobcu advokát ako jeho zástupca síce na základe plnomocenstva, avšak podľa názoru
žalovanej nezastupoval záujmy žalobcu, ale jeho dcéry U. J., ktorá má majetkový záujem na vyriešení
sporu. Žalovaná v odvolaní tvrdí, že právny zástupca žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom

o advokácii, keď žalobcu neinformoval o vedenom spore, o jeho právach a možnostiach vyriešenia
sporu, vrátane ukončenia sporu súdnym zmierom. Podľa tvrdení žalovanej právny zástupca žalobcu
neinformoval svojho klienta ani o rozsudku.

35. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovaná namieta, že v konaní nebola splnená procesná

podmienka, a to nedostatok na strane zastúpenia žalobcu.

36. Podľa § 89 ods. 1 C.s.p. strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.37. Podľa § 92 ods. 1 C.s.p. zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na
celé konanie, alebo len na určité úkony.

38. Podľa § 92 ods. 2 C.s.p. splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené
advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na
všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

39. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v spise na č.l. 5 sa nachádza
plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Katunského,
advokáta so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, aby ho v konaní zastupoval a robil za neho všetky
hmotnoprávne a procesné úkony, včítane prijímania písomností a zastupovania v predmetnej veci. Toto
plnomocenstvo ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu
trvá, keďže nenastala žiadna právna skutočnosť vyplývajúca z ust. § 33b Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené; ak ho splnomocniteľ
odvolal; ak ho vypovedal splnomocnenec alebo ak splnomocnenec zomrie.

40. Odvolací súd tak konštatuje, že v konaní konal za žalobcu jeho advokát JUDr. Miroslav Katunský
na základe plnomocenstva ako zástupca žalobcu, keďže v konaní bolo preukázané jeho oprávnenie

zastupovať žalobcu na základe písomného splnomocnenia tak, ako má na mysli vyššie cit. ust. § 92
C.s.p. Nemožno tak považovať za opodstatnenú námietku žalovanej, že zástupca žalobcu (advokát)
nebol oprávnený uskutočňovať procesnoprávne úkony za zastúpeného, ktorým je žalobca. V danom
prípade tak nemožno konštatovať, že by v konaní nebola splnená procesná podmienka, ktorou je
nedostatok zastúpenia na strane žalobcu.

41. Pokiaľ žalovaná vytýka v odvolaní, že právny zástupca žalobcu postupoval v rozpore so zák. č.
586/2003 Z.z. v platnom znení o advokácii, ani túto námietku nemožno považovať za opodstatnenú.

42. Vzťah advokáta vo vzťahu ku klientovi má zmluvný základ a z tohto dvojstranného právneho vzťahu

vznikajú práva a povinnosti len medzi týmito subjektmi. Niet pochýb o tom, že zák. č. 586/2003 Z.z. v ust.
§24stanovujepovinnostiadvokátavovzťahukuklientoviatiežjehozodpovednosťzaškodu,spôsobenú
klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Ide však vždy o dvojstranný vzťah medzi advokátom a
jeho klientom, z ktorého môžu odvíjať práva povinnosti len strany tohto zmluvného vzťahu, ktorou
žalovaná nie je. Pokiaľ by aj došlo k pochybeniu pri poskytovaní právnych služieb advokátom vo vzťahu

ku klientovi, len tento klient by bol oprávnený uplatniť následky takejto zodpovednosti, avšak nie tretí
subjekt, ktorým je žalovaná.

43. Námietky, vznesené žalovanou tak nemôžu ovplyvniť výsledok konania a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v jej prospech, preto tieto námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

44. Na základe týchto úvah odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a v
súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

45.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalovanej.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).