Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218103
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7114218103.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu : X.. S. J., R.. XX.X.XXXX,

D. C. V. XX, zastúpeného: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16
proti žalovanej: N.. Q. J., R.. XX.XX.XXXX, D. C. J., J. XX, zastúpenej: K.. N. J., D. C. J.X., J. XX, o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalobkyne vyporiadava nasledovne:

Do výlučného vlastníctva žalovanej určuje:

- byt č.XX R. X.N., C. C. XX V. A. I..Č..XXXX J. XX,XX, stojaceho na pozemku registra „C“ parc.č.XXXX/
XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 a parc.č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 190 m2 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a k pozemku 3174/100000, zapísaných na LV č.XXXXX, katastrálne územie H., obec J. - I. K., V. J. X.,
v hodnote 135.000 EUR
- nábytok z prírodného dreva a koženú sedaciu súpravu (zariadenie bytu na J. ul.), v hodnote 5.000 EUR
- finančné prostriedky, vyplatené zo životného poistenia žalobcu vo výške 11.268,72 EUR,

t.j. spolu aktíva v hodnote 151.268,72 EUR.

Do výlučného vlastníctva žalobcu určuje:

- radovú garáž súp.č.XXXX ako aj parcelu registra „C“ č.1199 zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2, na ktorej je garáž postavená, zapísané na LV č.XXXXX katastrálne územie T., V. J. - U., V. J.

X., v hodnote 5.000 EUR
- prívesný vozík EČV: J. XXX G., v hodnote 250 EUR
- domácu pekárničku, v hodnote 120 EUR
- koženú gaučovú súpravu (zariadenie domu v V.), v hodnote 330 EUR
- dve pece (zariadenie domu v V.), v hodnote spolu 2.000 EUR,
- trhovú hodnotu obchodného podielu žalobcu v obchodnej spoločnosti X. I.. I. W..V.., I. I. C. J., N. X,
X.:XX XXX XXX ku dňu 24.5.2010 vo výške 14.837,60 EUR,

t.j. spolu aktíva v hodnote 22.537,60 EUR.

Spolu aktíva, tvoriace BSM, predstavujú hodnotu vo výške 173.806,32 EUR.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu vo výške 61.865,56 EUR, v
lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 2.607 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 2.607 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.7.2014 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo sporových strán, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 26.6.1980 a zaniklo
rozvodom manželstva dňa 27.1.2014, z dôvodu, že po zániku BSM sa o vyporiadaní sporové strany
nedohodli.

2. Žalovaná súhlasila s tým, aby BSM vyporiadal súd.

3. Vo veci samej súd prvý krát rozhodol rozsudkom č.k.24 C 204/2014-295 zo dňa 8.1.2019 nasledovne:

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalobkyne vyporiadava nasledovne:

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje:

- byt č.XX R. X.N., C. C. XX obytného domu súp.č.XXXX J. XX,XX, stojaceho na pozemku registra

„C“ parc.č.XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 211 m2 a parc.č.XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 190 m2 ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a k pozemku 3174/100000, zapísaných na LV č.XXXXX, katastrálne územie H., obec
J. - I. K., V. J. X., v hodnote 85.000 EUR
- nábytok z prírodného dreva a koženú sedaciu súpravu (zariadenie bytu na J. ul.), v hodnote 5.000 EUR

- finančné prostriedky, vyplatené zo životného poistenia žalobcu vo výške 11.268,72 EUR,

t.j. spolu aktíva v hodnote 101.268,72 EUR.

Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje:

- radovú garáž súp.č.XXXX ako aj parcelu registra „C“ č.XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
16 m2, na ktorej je garáž postavená, zapísané na LV č.XXXXX katastrálne územie T., V. J. - U., V. J.
X., v hodnote 5.000 EUR

- prívesný vozík EČV: J. XXX G., v hodnote 250 EUR
- domácu pekárničku, v hodnote 120 EUR
- koženú gaučovú súpravu (zariadenie domu v V.), v hodnote 330 EUR
- dve pece (zariadenie domu v V.), v hodnote spolu 2.000 EUR,

t.j. spolu aktíva v hodnote 7.700 EUR.

Spolu aktíva, tvoriace BSM, predstavujú hodnotu vo výške 108.968,72 EUR.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania podielov sumu vo výške 44.284,36 EUR, v

lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.634,50 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.IV. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.634,50 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti vyššie citovanému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Podstatou odvolania žalovanej bolo

spochybnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý pri vyporiadaní BSM nezohľadnil trhovú hodnotu
obchodného podielu žalobcu v spoločnosti X. I..W..V.., nadobudnutého zo spoločných finančných
prostriedkov počas trvania manželstva a ktorý ešte pred rozvodom manželstva bezplatne previedol na
svoju dcéru U. J..

5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.9Co/262/2019 zo dňa 19.5.2020 rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil právny názor, v zmysle ktorého
vzhľadom na tú skutočnosť, že k prevodu obchodného podielu žalobcom došlo bezodplatne, bez
získania adekvátnej peňažnej náhrady, ktorá by takto získaná sa stala predmetom vyporiadania a k
tomutoprevodudošlonaosobublízkužalobcovi-jehodcéru,domasytvoriacejpredmetbezpodielového
spoluvlastníctva je potrebné zahrnúť peňažnú sumu zodpovedajúcu trhovej hodnote tohto obchodného

podielu.

6. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie sa žalobca podaním zo
dňa 11.8.2020 vyjadril k záverom, ktoré vyplynuli z rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom vo vzťahu k
ďalšiemu priebehu konania nastolil dve otázky. Prvou bola otázka určenia hodnoty obchodného podielu

a druhou otázka neaktuálnosti trhovej hodnoty bytu č.XX R. J. XX C. J..

7. Vo vzťahu k otázke určenia hodnoty obchodného podielu žalobca poukázal na to, že jediný dôkaz na
určenie hodnoty, ktorý žalovaná v konaní predložila, bola súvaha k 31.12.2010 a mal za to, že v žiadnom
prípade nie je možné pri určení hodnoty obchodného podielu vychádzať iba z hodnoty nehnuteľností,

ktoré mala spoločnosť v majetku, t.j. z kúpnych zmlúv, na ktoré poukázala. V tomto smere žalobca
poukázalnavýpoveďsúdnehoznalcaX..Q.,ktorýuviedol,ženiejemožnévytrhnúťzcelkovejmajetkovej
podstaty firmy len jej majetok. Súdny znalec zároveň uviedol, že hodnota obchodného podielu za
rozhodné obdobie by sa dala určiť metódou vlastného imania a táto by potom bola v rozmedzí od 15.390
do 19.540 EUR, pričom ide o metódu, ktorá zohľadňuje majetok spoločnosti s odpočítaním jej záväzkov.

Žalobca vzhľadom na vyjadrenie súdneho znalca navrhol, aby súd určil hodnotu obchodného podielu
na sumu vo výške cca 14.837,60 UR, čo predstavuje stred vyššie uvedeného rozmedzia. Žalobca ďalej
poukázal na to, že mu nie je možné klásť vinu za nemožnosť domôcť sa účtovných dokladov spoločnosti,
v ktorej už 8 rokov nie je konateľom a v ktorej prakticky odo dňa jeho úrazu 21.1.2010 nevykonával
žiadnu činnosť vzhľadom k tomu, že bol ležiacim pacientom, pripútaným k lôžku. žalobca ďalej uviedol,

že prevod obchodného podielu na dcéru neuskutočnil za účelom zníženia masy BSM. Tomuto kroku
(zmluva o prevode podielu zo dňa 24.5.2010) predchádzalo to, že žalobca dňa 22.1.2010 utrpel vážny
zdravotný úraz, diagnostikovaný ako polytrauma, ktorý si vyžiadal vyše dvojmesačnú hospitalizáciu a
následné doživotné zdravotné následky a zároveň znemožnil žalobcovi akékoľvek ďalšie fungovanie
v obchodnej spoločnosti. K prevodu podielu na dcéru došlo aj z dôvodu, že táto bola menšinovým

spoločníkom od roku 20065 a aktívne s ním spolupracovala a podieľala sa na zhodnocovaní spoločnosti.

8. Vo vzťahu k otázke neaktuálnosti trhovej hodnoty bytu č.XX R. J. XX v Košiciach žalobca poukázal
na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa pri určení ceny nehnuteľnosti pri vyporiadaní BSM vychádza zo
stavu nehnuteľnosti v čase zániku BSM a jej obvyklej ceny, t.j. z ceny nehnuteľnosti obvyklej na danom

mieste a v dobe rozhodovania súdu, ktorá vyjadruje aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Žalobca
tvrdil, že aktuálna trhová hodnota predmetného bytu v zmysle pripojených vyjadrení realitných kancelárií
sa v júli 2020 pohybovala vo výške cca 135.000 EUR a pre prípad, že by bola táto cena sporná, navrhol
v tomto smere vykonať znalecké dokazovanie.

9. Súd vo veci opätovne rozhodol na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj
nových dôkazov, predložených žalobcom po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorými boli vyjadrenia
realitných kancelárií ATOMIA s.r.o., Košice zo dňa 7.7.2020 a Visual real, s.r.o., Košiciach zo dňa10.7.2020, ďalej tiež prepúšťacia správa nemocnice z hospitalizácie žalobcu v čase od 22.1.2010 do
31.3.2010.

10. Žalovanej bolo dňa 27.8.2020 doručené posledné podanie žalobcu zo dňa 11.8.2020. Žalovaná resp.
jej zástupca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili napriek tomu, že predvolanie mu bolo
doručené dňa 26.6.2020 (č.l.347). Žalovaná sa teda nevyjadrila k tvrdeniam a argumentácii žalobcu a
dôkazom, ktoré predložil a na ktoré poukázal v poslednom podaní po rozhodnutí odvolacieho súdu. Súd
preto vo veci samej druhý krát rozhodol v neprítomnosti žalovanej.

11. V konaní nebolo sporné a súd mal z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 12P 133/2012
za preukázané, že sporové strany uzavreli manželstvo dňa 26.6.1980 a ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom č.k. 12P 133/2012-53 zo dňa 26.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.1.2014.

12. Súd v konaní o rozvod manželstva mal za preukázané, že k vážnemu narušeniu vzťahov medzi

manželmi došlo v rokoch 2008 - 2009, kedy mali problémy so synom N., ďalšie problémy nastali v
roku 2001, kedy žalobca utrpel ťažký úraz, po ktorom musel byť nemocnične liečený, bol pripútaný na
lôžko, pričom žalobca vyčítal žalovanej, že sa o neho riadne nestarala a neposkytovala mu takú osobnú
starostlivosť, ako si predstavoval. Taktiež jej vyčítal, že finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené z jeho
životnej poistky, žalovaná previedla na účet ich dcéry S. a nepoužila ich na jeho liečbu. Súd ako hlavnú

príčinu podania návrhu na rozvod videl v tom, že finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené zo životnej
poistky žalobcu spoločnosťou Kooperativa a.s., neboli použité v jeho prospech. Súd z vykonaného
dokazovania nadobudol presvedčenie, že bytová otázka a starosť o dcéru boli hlavnými dôvodmi, pre
ktoré žalovaná nesúhlasila s rozvodom.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie o rozvode manželstva bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č.k. 8Co 87/2013-82 zo dňa 27.11.2013. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania,
najmä výpovedí účastníkov konania za preukázané, že manželia majú medzi sebou dlhoročné problémy
vyplývajúce z ich rozdielnych názorov na zabezpečovanie potrieb domácnosti, výchovu detí ako aj
financie, ktoré sa prejavili ich odcudzením vo všetkých oblastiach manželského spolužitia.

14. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudolniektorýzmanželov zatrvaniamanželstva,s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15.Podľaustanovenia§148ods.1Občianskehozákonníka,zánikommanželstvazanikneibezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

16. Podľa ustanovenia § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

17. Podľa ustanovenia § 149 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,

vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

18. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na

jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z nižšie uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou

a súdnou judikatúrou.

20. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť len veci, ktoré
účastníci urobili predmetom konania, a teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov v konaní označilza veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takáto vec bola v konaní o
vyporiadanie prikázaná niektorému z nich za náhradu. To isté platí aj pre pohľadávky každého z
manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili na spoločný majetok a tiež

pre spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. Uvedená zásada je dôsledkom prehĺbenia
dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo.

21. Účastníkom konania nemožno teda vnucovať určitý spôsob vyporiadania. Pokiaľ teda označia

za predmet vyporiadania len určité časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný a
nemusí a vlastne ani nemôže sám zisťovať, čo všetko do bezpodielového spoluvlastníctva patrí a
má byť vyporiadané. Ak v konaní o vyporiadanie niektorých z účastníkov tvrdí, že niektoré veci
do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo
právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov, do

BSM patria a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí,
že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku, alebo ak tvrdí, že na oddelený
majetok sa vynaložilo niečo zo spoločného majetku. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv.
širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov.

22. Pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak
z ich stavu v čase zániku BSM.

23. Čo sa týka rozhodnutia o spôsobe vyporiadania BSM, v súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie

BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu
manželstva, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo
k ich amortizácii.

24. Obe sporové strany zhodne navrhli vyporiadať dve nehnuteľnosti a to vo výroku špecifikovaný 4-

izbový byt a radovú garáž, ako aj vyššie špecifikované hnuteľné veci, ktoré nadobudli počas trvania
manželstva zo spoločných finančných prostriedkov.

25. V priebehu konania sporové strany dospeli k zhode aj v otázke zostatkovej hodnoty vyššie
uvedených vecí ku dňu zániku manželstva s tým, že byt mal (podľa pôvodného zhodného návrhu)

hodnotu 85.000 EUR, nábytok z prírodného dreva a kožená sedacia súprava nachádzajúce sa v
predmetnom byte 5.000 EUR, radová garáž 5.000 EUR, prívesný vozík 250 EUR, domáca pekárnička
120 EUR, kožená gaučová súprava a dve pece tvoriace zariadenie rodinného domu vo výlučnom
vlastníctve žalobcu v V. 330 EUR a 2.000 EUR.

26. V priebehu konania v dôsledku plynutia času došlo k zmene vo vzťahu k hodnote bytu. Pôvodne
stranami zhodne ustálená hodnota 85.000 EUR sa v čase nového rozhodovania o vyporiadaní BSM
stala neaktuálnou. Súd sa stotožňuje s poukazom žalobcu na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa
pri určení ceny nehnuteľnosti pri vyporiadaní BSM vychádza zo stavu nehnuteľnosti v čase zániku
BSM a jej obvyklej ceny, t.j. z ceny nehnuteľnosti obvyklej na danom mieste a v dobe rozhodovania

súdu, ktorá vyjadruje aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že aktuálna trhová hodnota
predmetného bytu v zmysle pripojených vyjadrení realitných kancelárií sa pohybuje vo výške cca
135.000 EUR a svoje tvrdenia preukázal pripojenými vyjadreniami dvoch realitných kancelárií z júla
2020. Z vyjadrení realitných kancelárií je zrejmé, že pri odhade trhovej hodnoty im bola známa presná
špecifikácia bytu, vrátane jeho výmery a stavu ku dňu zániku BSM, pričom zohľadňovali aj lokalizáciu

bytu, stav bytového domu ako celku, možnosť parkovania a občiansku vybavenosť v okolí. Realitná
kancelária ATOMIA s.r.o. Košice odhadovala trhovú hodnotu na sumu vo výške 139.000 EUR a realitná
kancelária Visual real s.r.o., Košice hodnotu v rozmedzí 130.000 až 135.000 EUR. Vychádzajúc z
týchto dôkazov a s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná v tomto smere tvrdenia a dôkazy žalobcu
nerozporovala, súd v novom rozhodnutí vychádzal z hodnoty bytu tak, ako ju navrhol žalobca, t.j. vo

výške 135.000 EUR.

27. Žalovanážiadala,abysúdprivyporiadanízohľadnilinvestície,vynaloženézospoločnýchfinančných
prostriedkov na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu - rodinného domu súp.č.XX v V., sodôvodnením, že žalobca počas trvania manželstva sústavne túto nehnuteľnosť zveľaďoval a to najmä
výstavbou záhradného altánku, vrátane záhradného krbu, rekonštrukciou strechy, opravou oplotenia,
betónovanímschodovnaprístupovejceste.Vpriebehukonaniasporovéstranydospelikzhodevtom,že

investície zo spoločných finančných prostriedkov na výlučný majetok žalobcu boli vynaložené v rozsahu
5.000,- EUR.

28. V konaní nebolo sporné, že byt na J. ulici užíva žalovaná, pričom v ňom uspokojuje nielen svoju
bytovú potrebu, ale aj bytovú potrebu nezaopatreného dospelého dieťaťa sporových strán S. J., ktoré

má mentálny hendikep. Žalobca platí na toto dieťa výživné. Žalobca býva v podnájme.

29. Čo sa týka prikázania jednotlivých vecí do vlastníctva niektorej zo sporových strán, sporové strany
sa zhodli na tom, že do výlučného vlastníctva žalovanej majú byť prikázané byt, nábytok z prírodného
dreva,koženásedaciasúprava,resp.zariadenieumiestnenévbytenaJ.ulici adovýlučnéhovlastníctva
žalobcu majú byť prikázané prívesný vozík a hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome vo

výlučnom vlastníctva žalobcu.

30. Spornou bola otázka, komu má byť prikázaná garáž. Žalobca navrhoval, aby aj garáž bola prikázaná
do výlučného vlastníctva žalovanej.

Žalovaná uviedla, že podľa jej vedomostí je garáž prázdna, nikto ju neužíva a ona kľúčmi od nej
nedisponuje. Garáž sa nenachádza bezprostredne pri byte, užívanom žalovanou, ale na Luníku VIII.
Domnievalasa,žegarážužívadcéražalobcuzprvéhomanželstva,U.J.,eventuálnedruhdcéryžalobcu,
ktorý tam má uložené svoje veci. Garáž sa nenachádza bezprostredne pri byte na J. ulici užívanom
žalovanou, ale na Luníku VIII.

Strany zhodne uviedli, že žiadna z nich nepoužíva osobné motorové vozidlo.

Žalobca uviedol, že garáž jeho dcéra neužíva, tá má svoju vlastnú garáž na Južnej triede a jeho dcéra
motorové vozidlo ani nevlastní. Kľúče od garáže sú uložené vo firme X. a to z dôvodu, aby druh jeho

dcéry mohol priebežne vykonávať kontrolu garáže.

31. Súd vo vzťahu k tejto otázke uzavrel, že je namieste, aby bola garáž prikázaná do výlučného
vlastníctva žalobcu. Prihliadol pritom jednak na to, že aktíva významnejšej hodnoty majú byť prikázané
žalovanej, čím sa zvyšuje suma, potrebná na vyrovnanie podielov a jednak na princíp účelného využitia

veci, keď je z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaná garáž neužíva, motorové vozidlo nevlastní
a na rozdiel od žalobcu ani nedisponuje kľúčmi od garáže.

32. V priebehu konania žalovaná žiadala, aby súd vyporiadal aj finančné prostriedky, vyplatené titulom

poistného plnenia zo životnej poistky žalobcu za úraz a dožitie. Žalobca s návrhom súhlasil.

V súvislosti s touto otázkou nebolo sporné, že žalobca vedie súdny spor proti dcére sporových strán S.
J. z dôvodu, že poistné plnenie bolo počas trvania manželstva vyplatené jej a to bez právneho titulu,
pretože jeho dcéra nebola určená v poistnej zmluve za osobu, v prospech ktorej malo byť vyplatené

poistné plnenie z dôvodu poistnej udalosti úrazu a dožitia. Dcéra bola určená za oprávnenú osobu
len pre prípad smrti. Po tom, čo žalobca utrpel úraz, žalovaná vypísala pokyn na vyplatenie poistného
plnenia do rúk dcéry. Bolo to v čase, kedy bol žalobca imobilný a v stave, kedy nemohol posúdiť, aké
údaje sú uvedené v tomto pokyne. Žalobca popieral, že by uvedené finančné prostriedky dcére daroval.

Medzi stranami nebolo sporné, že poistné plnenie bolo vyplatené dcére sporových strán S. J. dňa
7.11.2011 vo výške 11.268,72 EUR.

33. Sporové strany vo vzťahu k tejto otázke zhodne uviedli, že plnenie z poistnej zmluvy, ktoré bolo
vyplatené počas trvania manželstva patrí do BSM a preto ho žiadajú vyporiadať. Vzhľadom na

skutočnosť,žetietofinančnéprostriedkysanachádzajúvdispozičnejsférežalovanej,ktorájeoprávnená
disponovať jednak s účtom ako aj s vkladnou knižkou dcéry sporových strán S. J., s ktorou žalovaná
žije v jednej domácnosti a o ktorú sa stará, žalobca navrhol finančné prostriedky prikázať do výlučného
vlastníctva žalovanej, čomu súd vyhovel.34. Okrem toho žalovaná žiadala, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil aj trhovú hodnotu obchodného
podielu žalobcu v spoločnosti X. I..W..V.., ktorý nadobudol zo spoločných finančných prostriedkov v

priebehu trvania manželstva a ktorý ešte pred rozvodom manželstva, dňa 15.6.2010 bezplatne previedol
na svoju dcéru U. J.. Žalovaná mala za to, že hodnota obchodného podielu ku dňu prevodu činila
59.093 EUR netto podľa výročnej správy z roku 2010. Táto hodnota ale nezodpovedá skutočnej trhovej
hodnote spoločnosti a to z dôvodu nízko ocenenej nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločnosti.
Tá totiž podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností vlastní od roku 2005 nebytový priestor č. 1

zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. I. K., V. J. X., ktorý má výmeru približne 70 m2, nachádza sa v centre
mesta Košice, kde sa obdobné priestory predávajú za priemernú trhovú cenu 1.500 EUR za m2. Trhová
hodnota nebytového priestoru podľa názoru žalovanej teda predstavovala 105.000 EUR.

35. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu súd zistil, že žalobca ako prevodca a U. J. ako
nadobúdateľka uzatvorili dňa 24.5.2010 zmluvu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu

žalobcu v spoločnosti X. I..W..V.. v celom rozsahu s tým, že mu zodpovedá vklad na základnom
imaní spoločnosti vo výške 7.302,662153 EUR. Podľa článku 5 zmluvy sa účastníci dohodli, že prevod
obchodného podielu je bezodplatný.

36. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 26Cb 49/2013 súd zistil, že žalobkyňa sa

žalobou zo dňa 18.4.2013 domáhala proti žalobcovi ako žalovanému v 1. rade a jeho dcére U. J. ako
žalovanej v 2. rade určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu. Okresný súd Košice I
rozsudkom č.k. 26Cb 49/2013-82 zo dňa 10.6.2014 žalobu zamietol.

Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,

že žalobca bol jedným zo zakladateľov spoločnosti X. s.r.o. s výškou vkladu v čase založenia spoločnosti
20.000,- Sk, pričom zmluvou zo dňa 24.5.2010 previedol celý svoj podiel na svoju dcéru, ktorá je v
súčasnosti jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej (v tomto
konaní žalobkyne) o absolútnej neplatnosti spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti X. súd uviedol,
že tento právny úkon nie je neplatný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná súhlasila s tým,

aby jej manžel (žalobca) sa spoločnými prostriedkami z manželstva podieľal na založení spoločnosti X..
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu súd poukázal na ust.
§ 114 a 115 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nakladať s obchodným podielom môže len spoločník
so súhlasom valného zhromaždenia, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Obchodný podiel je teda
majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti bez ohľadu na to, či vklad do

spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Spoločník obchodnej spoločnosti tak nie je
obmedzený vo svojej činnosti povinnosťami vyplývajúcimi z Občianskeho zákonníka a to ani v súvislosti
s nakladaním s obchodným podielom. Ak by aj bol splatený vklad obchodnej spoločnosti z prostriedkov
patriacich do BSM, podľa ustanovení Obchodného zákonníka len spoločník obchodnej spoločnosti je
oprávnenýdisponovaťsobchodnýmpodielomamôžetedasosúhlasomvalnéhozhromaždeniapreviesť

obchodný podiel na iného spoločníka alebo na inú osobu. Pre disponovanie s obchodným podielom a
platný prevod obchodného podielu preto nie je potrebný súhlas manžela podľa ust. § 145 ods. 1 Obč.
zákonníka. Obchodný podiel nepatrí do BSM, aj keď môže byť nadobudnutý za trvania manželstva a
vkladmôžebyťzaplatenýzpeňazípatriacichdoBSM.Nieobchodnýpodiel,alejehohodnotajesúčasťou
BSM. Táto hodnota sa zhmotní okamihom získania zisku vyrovnávacieho podielu likvidačného zostatku,

prípadne pri rozdelení BSM.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.8.2014.

37. Žalobca s návrhom žalovanej vo vzťahu k obchodnému podielu nesúhlasil, pričom argumentoval,

že obchodný podiel mu už ku dňu rozvodu manželstva nepatril a preto ani nemôže byť predmetom
vyporiadania.

38. Pri riešení tejto otázky súd v novom rozhodnutí vo veci samej musel vychádzať z právneho názoru
odvolaciehosúdu,ktorýmbolviazaný.Odvolacísúdvyslovilprávnynázor,vzmyslektoréhovzhľadomna

tú skutočnosť, že k prevodu obchodného podielu žalobcom došlo bezodplatne, bez získania adekvátnej
peňažnej náhrady, ktorá by takto získaná sa stala predmetom vyporiadania a k tomuto prevodu došlo
na osobu blízku žalobcovi - jeho dcéru, do masy tvoriacej predmet bezpodielového spoluvlastníctva je
potrebné zahrnúť peňažnú sumu zodpovedajúcu trhovej hodnote tohto obchodného podielu.39. Súd preto v ďalšom konaní zahrnul hodnotu obchodného podielu do masy BSM a zaoberal sa
spornouotázkoutrhovejhodnotyobchodnéhopodielukudňu24.5.2010(deňuzavretiazmluvyoprevode

podielu).

40. Pre tento účel súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru Ekonómia, manažment, odvetvia
účtovníctva, daňovníctva a kontrolingu a uložil znaleckej organizácii Expertise s.r.o., so sídlom v
Košiciach vypracovať písomný znalecký posudok. Úlohou znalca bolo určiť trhovú hodnotu obchodného

podielu žalobcu v obchodnej spoločnosti X. s.r.o. ku dňu 24.5.2010, teda ku dňu uzavretia zmluvy o
prevode obchodného podielu medzi žalobcom a U. J..

41. Podľa oznámenia znaleckej organizácie zo dňa 20.10.2017 boli sporové strany vyzvané na
predloženie dokladov, potrebných na vykonanie znaleckej úlohy. Žalobca žiadne podklady nepredložil a
žalovaná predložila len zmluvu o predaji nebytového priestoru. V účtovných závierkach sú len stavové

údaje k 31.12.2009 a 2010 a sú agregované, takže znalecká organizácia nemohla presne určiť, napr.
aké konkrétne zásoby boli k uvedenému dátumu. Z dôvodu chýbajúcich podkladov preto znalecká
organizácia nevedela vypracovať riadny znalecký posudok. Znalecká organizácia uviedla, že v danom
prípade by sa dala hodnota firmy stanoviť iba intervalovo metódou vlastného imania, čiže čo by ostalo
firme po úhrade všetkých dlhov. Uvedený postup však nie je presný, je iba intervalom hodnoty a

neodráža reálnu hodnotu firmy. Ide len o účtovnú metódu. Znalecká organizácia žiadala o predloženie
podkladov so stavom k 31.12.2009 a 24.5.2010 - podpísanej súvahy inventúry majetku a záväzkov
hlavnej knihy s analytickou evidenciou, evidenciou dlhodobého majetku so stručným popisom skladovej
karty zásob, evidencie pohľadávok, vydokladovanie daňových pohľadávok - záväzkov (kópie daňového
priznania), pokladničného skontra, kópie bankového výpisu preukazujúceho zostatok k uvedeným

dátumom, rozpisu účtu 381 - náklady budúcich období, zápisnice z valného zhromaždenia za rok 2009
a 2010, evidencie záväzkov, prehľadu čerpania sociálneho fondu, rozpisu nevyfakturovaných dodávok,
obratu účtu 365 - záväzky voči spoločníkom, mzdovej inventúry a úverovej zmluvy s rozpisom splátok
s bankou ako aj zmluvu o prevode obchodného podielu.

42. Súd na základe oznámenia znaleckej organizácie požiadal o predloženie týchto dokladov priamo
spoločnosť X. I..W..V... Spoločnosť X. oznámila, že účtovné doklady nemá k dispozícii, nakoľko tieto boli
u externej účtovníckej firmy, ktorá medzičasom zanikla a doklady staršie ako 6 rokov skartovala.

43. Žalovaná mala za to, že pre určenie hodnoty obchodného podielu je potrebné vychádzať z účtovnej

závierky ku dňu 31.12.2010, ktorá obsahuje aj údaje z predchádzajúceho obdobia, pričom podstatnú
časť majetku spoločnosti predstavujú dva nebytové priestory, prvý priestor č. 3 NP1 zapísaný na LV
XXXXX kat. úz. I. K., V. J. X. bol v okamihu prevodu obchodného podielu vo vlastníctve tejto obchodnej
spoločnosti a následne prevedený na K.. S. D. ocenila na kúpnu cenu 43.500 EUR. Druhý priestor č. 1
zapísaný na tom istom LV je naďalej vo vlastníctve tejto spoločnosti, jedná sa o rekonštruovaný priestor

približne rovnakej výmery a mala za to, že jeho hodnota je cca 60.000 EUR. Obežný majetok navrhla
ohodnotiť cenou 27.000 EUR, keďže na konci roku 2010 podľa súvahy činila táto hodnota 27.016 EUR
a na začiatku roka 28.823 EUR. Spoločnosť mala v roku 2010 naviac záväzok voči spoločníkom 24.466
EUR k 31.12.2010, resp. 20.466 EUR k 31.12.2009. Ak v tomto období bol spoločníkom aj žalobca, v
prospech žalobcu musí byť zohľadnená suma 17.396,10 EUR.

44. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou X. I..W..V.. a K.. S. D. zo dňa 22.11.2013 súd zistil,
že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru č. 3 - NP1 vo vchode č. 7 v
suteréne v bytovom dome súp.č. XXX, XXX R. B.. N. ako aj podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu zapísaný na LV č. XXXXX za kúpnu cenu 43.500 EUR.

45. Žalobca potvrdil, že v súčasnosti je spoločnosť vlastníkom už len jedného nebytového priestoru č.
1, ktorý nadobudla v roku 2005.

46. Podľa správy Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru spoločnosť X. bola vlastníkom

nebytového priestoru NP1 od 29.4.2004.

47. Súd vzhľadom na vyjadrenie znaleckej organizácie a ňou spomínané alternatívne možnosti určenia
hodnoty obchodného podielu v prípade absencie príslušných podkladov potrebných k ohodnoteniuobchodného podielu vykonal dotaz na znaleckú organizáciu, či s použitím tých dokladov, ktoré sú k
dispozícii (súvaha a kúpna zmluva) je možné splniť znaleckú úlohu, resp. akú výpovednú hodnotu by
mal výsledok zistený len na základe týchto neúplných podkladov oproti výsledku, ktorý by bol určený

na základe úplných podkladov.

48. Znalecká organizácia oznámila, že uvedené podklady mala k dispozícii už pri pôvodnom stanovisku
a teda, naďalej zotrváva na tom, že znaleckú úlohu nemožno riadne splniť.

49. Súdny znalec X.. K. Q. vypovedal, že kúpne zmluvy nie sú podkladom pre stanovenie hodnoty
obchodného podielu v obchodnej spoločnosti. K dispozícii síce bola súvaha k 31.12.2010, z ktorej by
sa dala hodnota firmy stanoviť intervalovo a ktorá obsahuje aj bezprostredne predchádzajúce obdobie
s údajmi k 31.12.2009. Hodnota obchodného podielu za obdobie od 31.12.2009 do 31.12.2010 by sa
teda dala určiť metódou vlastného imania a táto by bola v rozmedzí od 15.390 do 19.540 EUR. Ide o
metódu, ktorá vlastne zohľadňuje len majetok spoločnosti, bez poznania rozsahu, charakteru a hodnoty

jej záväzkov alebo pohľadávok. Znalec mal za to, že nie je možné vytrhnúť z celej majetkovej podstaty
firmy len jej majetok.

50. Z vyššie uvedených výsledkov dokazovania je zrejmé, že súd v danom prípade nemal k dispozícii

jednoznačný záver vo vzťahu k otázke hodnoty obchodného podielu. Jedná sa pritom o odbornú otázku,
ktorej riešenie štandardne v súdnej praxi poskytuje znalecký posudok.

51. Vo vzťahu k otázke splnenia dôkaznej povinnosti v súvislosti s otázkou určenia hodnoty obchodného
podielu súd uvádza, že žalovaná v konaní predložila súvahu k 31.12.2010 a kúpnu zmluvu (kúpa

nebytového priestoru) a žalobca nemal k dispozícii žiadne podklady, čo je pochopiteľné z dôvodu, že
už 10 rokov nie je konateľom ani spoločníkom v spoločnosti. Ako vyplynulo z predloženej lekárskej
správy (prepúšťacia správa), žalobca dňa 21.1.2010 utrpel vážny zdravotný úraz, diagnostikovaný
ako polytrauma, ktorý si vyžiadal vyše dvojmesačnú hospitalizáciu a následné doživotné zdravotné
následky a zároveň znemožnil žalobcovi akékoľvek ďalšie fungovanie v obchodnej spoločnosti. Z tohto

dôvodu pristúpil dňa 24.5.2010 k uzavretiu zmluvy o prevode podielu na dcéru, ktorá bola menšinovým
spoločníkom v obchodnej spoločnosti od roku 2006.

52. Za takejto situácie, vzhľadom na absenciu relevantných resp. úplných podkladov, potrebných na
určenie trhovej hodnoty obchodného podielu, súd vychádzal zo stanoviska súdneho znalca X.. K. Q.,

podľa ktorého pri určení hodnoty obchodného podielu nemožno vychádzať iba z hodnoty nehnuteľností,
ktoré mala spoločnosť v majetku a teda, nie je možné vytrhnúť z celkovej majetkovej podstaty firmy len
jej majetok. Súd preto vychádzal z vyjadrenia súdneho znalca X.. K. Q., podľa ktorého by sa hodnota
obchodného podielu za rozhodné obdobie dala určiť metódou vlastného imania a táto by potom bola v
rozmedzí od 15.390 do 19.540 EUR, pričom ide o metódu, ktorá zohľadňuje majetok spoločnosti, ako aj

jej záväzky. V súlade s návrhom žalobcu tak súd napokon určil hodnotu obchodného podielu na sumu
vo výške cca 14.837,60 EUR, ktorá predstavuje stred vyššie uvedeného rozmedzia.

53. Trhovú hodnotu obchodného podielu v tejto výške súd prirodzene zahrnul do aktív, určených do
výlučného vlastníctva žalobcu z dôvodu, že on bol spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti.

54. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že celková hodnota všetkých aktív, patriacich do BSM,
predstavuje sumu 173.806,32 EUR (t.j. žalovaná 151.268,72 EUR + žalovaný 22.537,60 EUR).

55. Po porovnaní aktív, ktoré podľa rozhodnutia súdu o ich prikázaní do vlastníctva dostal žalobca i

žalovaná, súd zistil, že táto hodnota je rozdielna; žalovanej boli prikázané aktíva v hodnote 151.268,72
EUR a žalobcovi aktíva v hodnote 22.537,60 EUR.

56. Povinnosťou súdu bolo preto samostatným výrokom rozhodnúť o tzv. vyporiadacom podiele a
teda o sume, ktorú je jeden z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich (za

predpokladu rovnakej veľkosti ich podielov) dostal súhrnne rovnakú hodnotu. Vychádzajúc z celkovej
hodnoty aktív (173.806,32 EUR), polovica tejto hodnoty predstavuje sumu 86.903,16 EUR. Túto hodnotu
by mal dostať každý z účastníkov konania za predpokladu rovnakej veľkosti podielov (50 : 50).57. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalovaná, ktorej boli prikázané aktíva vo vyššej hodnote, je
povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 64.365,56 EUR.

58. Uvedenú sumu vo výške 64.365,56 EUR však súd s prihliadnutím na princípy vyporiadania BSM
znížil o sumu 2.500 EUR.

59. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je totiž nutné prihliadať aj na tie pohľadávky a
dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov,

vrátane pohľadávok každého z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho výlučného majetku vynaložili
na spoločný majetok a tiež pre spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo
bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov. To samozrejme
za predpokladu, že ich účastníci svojimi dispozičnými návrhmi učinili predmetom vyporiadania.

60. Ako už súd uviedol vyššie, v konaní nebolo sporné, že v priebehu manželstva bolo zo spoločných

finančných prostriedkov investovaných na výlučný majetok žalobcu (rodinný dom v V.) celkovo 5.000
EUR. Žalovaná má preto nárok na to, aby polovica z vynaložených prostriedkov, t.j. suma 2.500 EUR
bola zohľadnená pri vyporiadaní BSM.

61. Po zohľadnení uvedenej sumy preto súd uzavrel, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom

vyrovnania podielov sumu vo výške 61.865,56 EUR.

62. Už len na margo súd dodáva, že v danej veci obe sporové strany tvrdili, že nemajú k dispozícii
dostatok finančných prostriedkov na vyrovnanie podielov. K tomu súd uvádza:

63. Vyporiadaním BSM majú obaja manželia dostať rovnakú hodnotu a to či už vo forme prikázania
veci do výlučného, resp. podielového vlastníctva alebo vo forme peňažného vyrovnania. Ideálna situácia
nastáva samozrejme vtedy, ak by majetok mohol byť rozdelený tak, že bývalí manželia si nemusia na
vyrovnanie platiť nič. Takáto situácia je ale zriedkavá. Ak nejde o prípad, kedy by rozhodnutím súdu
mal každý z bývalých manželov dostať také aktíva a pasíva, aby čistá hodnota im prikázaného majetku

bola rovnaká, je potom nutné rozhodnúť o tzv.vyporiadacom podiele, presnejšie o sume, ktorú je jeden
z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich dostal súhrnne rovnakú hodnotu.

64. V danej veci je potrebné zdôrazniť, že po kvantitatívnej stránke rozhodujúcu položku BSM
predstavovala nehnuteľnosť - byt na J. ulici, v hodnote 135.000 EUR, ktorú súd aj s ohľadom na zhodný

návrh sporových strán musel prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, pretože táto v ňom uspokojuje
nielen svoju bytovú potrebu, ale aj potrebu plnoletej nezaopatrenej dcéry sporových strán. S ohľadom
na skladbu ostatných aktív je teda evidentné, že v danej veci nebolo možné, aby každému z bývalých
manželov boli do výlučného vlastníctva prikázané veci v rovnakej hodnote, t.j. bez určenia povinnosti
zaplatiť sumu na vyrovnanie podielu či už zo strany jedného alebo druhého z bývalých manželov. Súdna

prax je síce ustálená v otázke, že pri takomto spôsobe vyporiadania musí byť vzatá na zreteľ aj otázka
solventnosti resp. objektívnej pripravenosti tej strany, ktorá má byť zaviazaná na zaplatenie finančnej
čiastky, potrebnej na vyrovnanie podielov. Tento princíp však nemôže byť uplatňovaný formalisticky; v
situácii, kedy je nesolventnosť prítomná u oboch strán (ako je to aj v danej veci) by potom neexistoval
optimálny spôsob vyporiadania BSM, pričom v konaní o vyporiadanie BSM je vylúčené nariadenie

predaja veci a rozdelenie výťažku medzi účastníkov.

65. Súd preto o vyporiadaní BSM rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom
na osobné, majetkové a sociálne pomery žalovanej, ktoré žalobca nespochybňoval, jej súd poskytol

predĺženú lehotu na zaplatenie uvedenej sumy, a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3
Civilného sporového poriadku).

66. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 písmena c/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, poplatníkom sú obaja účastníci v

konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia
súdu.67. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 písmena h/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká v
ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť
poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

68. Podľa ustanovenia § 7 ods.7 citovaného zákona, v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

69. Podľa položky 6 písm.b) Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, v
znení účinnom v čase začatia tohto konania, súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, ak sa konanie skončilo rozsudkom, je 3 % z ceny predmetu konania.

70. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom
prípadevsúvislostisrozhodnutímvovecisamejatozakonanieovyporiadanieBSM,pričompoplatníkmi

sú obaja účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, ktoré boli
v danom prípade vyporiadané, t.j. 173.806,32 EUR. V zmysle pol.6 písm.b) Sadzobníka tvoriaceho
prílohu citovaného zákona o súdnych poplatkoch, bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia
konania o vyporiadanie BSM stanovený vo výške 3 % z ceny predmetu konania, čo v danom prípade
činí 5.214 EUR. V danom prípade je z výsledkov konania vo veci samej je zrejmé, že podiely účastníkov

na vyporiadaní majetku sú rovnaké, preto súd pokladal za spravodlivé, aby obe sporové strany znášali
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v rovnakom rozsahu 50 %, t.j. vo výške 2.607 EUR.

71. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Žalobca mal v konaní úspech, preto by mu podľa ust. § 255 ods.1 CSP patrilo právo na náhradu
trov konania. Súd však konštatoval, že v danom prípade je namieste použitie moderačného práva súdu
zmierniť dôsledok vyššie citovanej právnej normy, upravujúcej náhradu trov konania a to podľa ust. §
257 CSP.

73. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

74. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady

na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Potreba použitia tohto ustanovenia je odôvodnená tým, že by
strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla viesť v konkrétnom prípade k nežiaducej
tvrdosti. Musí však ísť o výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

75. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa týkajú dvoch oblastí. Buď ide o určitý charakter konania resp.
procesnej situácie alebo o sociálne aspekty.

76. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade považoval charakter predmetného

konania. V konaní o vyporiadanie BSM je problematické posúdiť výsledok sporu vyjadrením rozsahu
úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania. Konanie sa začalo z dôvodu, že medzi
účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto bolo v
záujme oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie spoločného majetku vykonal súd. Napokon, ako
to vyplýva z rozhodnutia súdu vo veci samej, obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo

spoločného majetku. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).