Rozhodnutie – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. marec 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 30C/6/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021200275
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Melichárek
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:0021200275.4

Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: H. zastúpená: Mgr.
Michal Gargulák, advokát, so sídlom kpt. Nálepku 8, Michalovce, proti žalovanej: Slovenská republika,
v mene ktorej koná: Generálna Prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 2.729,31
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.054,31 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.054,31 eura od 6.8.2019 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Michalovce dňa 20.1.2021 domáhala zaplatenia
2.729,31 eura s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že uznesením zo dňa 10.05.2017, ČVS:ORP-1012/ST-MI-2015 bolo
vznesené obvinenie žalobkyni za prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., voči ktorému bola podaná sťažnosť zo dňa 17.05.2017. Okresná prokuratúra v Michalovciach v
rámci svojich zákonných oprávnení a povinností vyplývajúcich z ust. § 230 Tr. por. aktívne vykonávala
dozor nad zákonnosťou predmetného trestného konania už pri vznesení obvinenia. Na základe
rozhodnutia prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach, a to uznesenia zo dňa 04.06.2017,
Číslo: 1Pv 693/15/8807 bola sťažnosť žalobkyni voči uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá
ako nedôvodná. Z dôvodu vyhovenia návrhu žalobkyni na zrušenie právoplatného rozhodnutia zo
dňa 03.07.2017 a to uznesením Generálneho prokurátora SR zo dňa 24.10.2017 sp. zn. IV PZ
189/17/1000-12, žalobkyňa považuje uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa zo dňa 10.05.2017, ČVS:
ORP-1012/ST-MI-2015, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie za prečin ublíženie na zdraví podľa
ust. § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák za rozhodnutie nezákonné, pričom je toho názoru, že sú splnené
podmienky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy špecifikovaných nižšie, v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z.. Zároveň žalobkyňa poukazuje na to, že sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia nemá
odkladný účinok, nakoľko zákon odkladný účinok pri sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia
nepriznáva. Žalobkyňa má za to, že uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia zo dňa
10.05.2017 ČVS: ORP-1012/ST-MI-2015, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie je rozhodnutím
nezákonným, zakladajúcim nárok žalobkyne na náhradu škody (skutočnej škody a nemajetkovej ujmy)
od žalovanej, a to v súlade s ustanoveniami zák. č. 514/2003 Z. z.. V rámci predmetného trestného
konania, ktoré bolo vedené pred OR PZ Michalovce, OO PZ Strážske, bola žalobkyňa za účelom
ochrany jej práv a právom chránených záujmov zastúpená obhajcom, Mgr. Michalom Gargulákom,
advokátom, pričom za poskytovanie ktorých právnych služieb bola zo strany žalobkyne poskytnutá
úhrada za poskytnuté právne služby v predmetnej trestnej veci v celkovej výške 554,31eura a to

na základe vyúčtovania zo dňa 04.04.2019. Z dôvodu vznesenia obvinenia voči poškodenej došlo k
nadmernej psychickej záťaži a k stresu nie len u poškodenej ale aj u jej syna a rodičov poškodenej, čo
len umocňovalo psychický stres a záťaž u poškodenej. Vznesenie obvinenia voči žalobkyni zasiahlo jej
súkromný život aj tým, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu rodičov poškodenej, čo u nej umocňovalo
kvalitu života a zhoršovalo jej psychický stav. Poškodená chce poukázať na to, že musela žiť s pocitom,
že jej bolo vznesené obvinenie za skutok, ktorý obvinená nespáchala. Vplyvom obvinenia žalobkyni zo
spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, došlo u niektorých dovtedy známych osôb a rodinných
známych k dištancovaniu sa od jej osoby. Z dôvodu, že o žalobkyni bolo známe, že je voči nej vedené
trestné stíhanie, žalobkyňa nemohla v obci chodiť do obchodu na nákup a taktiež bola donútená
nezúčastňovať sa žiadnych kultúrnych podujatí v obci, či v blízkom okolí. Z dôvodu včasného „zásahu“
zo strany generálneho prokurátora SR, ktorý zrušil vyš. cit. nezákonné rozhodnutia uznesením zo dňa
24.10.2017, ktoré bolo doručené obhajcovi dňa 02.11.2017, uplynula doba „len“ niečo vyše 5 mesiacov,
došlo na strane žalobkyni k značným útrapám, ktoré mali za následok zhoršenie psychického stavu,
kvality života a príjmu žalobkyne. Žalobkyňa opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že počas jeho života
viedla život riadny, pričom v minulosti voči nej nebolo vedené žiadne trestné konanie, a teda bol osobou
bezúhonnou. Poškodená si týmto uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške
2.175,- eur. Generálna prokuratúra SR svojim listom zo dňa 17.07.2019, ktorý bol právnemu zástupcovi
žalobkyne doručený dňa 05.08.2019, oznámila GP SR právnemu zástupcovi žalobkyne, že: - žalobkyni
bola v príčinnej súvislosti spôsobená škoda alebo nemajetková ujma, pričom k veci uviedla aj svoj právny
názor, - nebol preukázaný vznik škody za právne služby, ktorá mala vzniknúť úhradou trov vo výške
554,31 eura, z dôvodu, že časť vo výške 300,- eur nie je zaúčtovaná a časť vo výške 254,13 eura bola
uhradená nie zo strany klientky, nakoľko ide o podnikateľský účet. - nebola preukázaná nemajetková
ujma a preto GP SR žiadosť žalobkyne ako nedôvodnú odmietla.

3. Žalovanej sa podarilo doručiť žalobu dňa 27.4.2021. Žalovaná sa vyjadrila dňa 21.5.2021 tak, že nie
sú splnené podmienky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z.. Pre osvedčenie nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky
atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaná existencia
nezákonného rozhodnutia, musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené
príslušným orgánom, tiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom dochádzalo k
častým hádkam a schválnostiam, ktoré pramenili z toho, že aj keď boli rozvedení, neboli majetkovo
vysporiadaní. Aj tento konflikt vznikol z dôvodu ich majetkového vysporiadania. Nikto iný pri uvedenom
incidente nebol. Tvrdenia bývalého manžela žalobkyne boli v čase vznesenia obvinenia jednoznačne
podporené znaleckým posudkom.
V druhom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že trestné konanie, od ktorého žalobkyňa odvodzuje
svoj nárok na náhradu škody, nebolo ojedinelým či výnimočným konaním v živote žalobkyne, práve
naopak, čo je žalobkyni známe. Tunajšia prokuratúra sa opakovane zaoberala podnetmi buď zo strany
žalobkyne H. alebo jej bývalého manžela I. Prokuratúra eviduje celkom 10 vecí, kde žalobkyňa podala
oznámenie na svojho bývalého manžela. Tieto konania boli ukončené zastavením konania na OU OVVS
Michalovce. Ďalších šesť vecí je vedených v registri 1Pn, kde tri oznámenia podala žalobkyňa a tri podal
na žalobkyňu jej manžel. Z predlžených dokladov nie je zrejmé, či došlo k skutočnej úhrade fakturovanej
sumy a či vznikla škoda žalobkyni ako fyzickej osobe. Z dokladov o hotovostnom vklade nie je zrejmé,
že ide o úhradu právnych služieb v spojitosti s trestným stíhaním a bezhotovostnú úhradu z účtu salónu
Picasso nemožno považovať za škodu, ktorá vznikla fyzickej osobe vystupujúcej v trestnom konaní.
Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, žalobkyňa svoj nárok opiera o tú skutočnosť, že do vznesenia
obvinenia viedla riadny život. Nepriaznivý dopad trestného stíhania bol voči jej osobe umocnený tou
skutočnosťou, že pracuje ako živnostníčka s predmetom podnikania kaderníctvo, holičstvo a vzhľadom
na množstvo zákazníkov ide o osobu všeobecne známu. V mieste jej bydliska malo veľké množstvo
obyvateľov vedomosť o jej trestnom stíhaní a títo ju odsudzovali, aj keď bolo známe, že obvinenia sú
jej exmanželom vymyslené. Tieto skutočnosti prispeli k zhoršeniu aj jej psychického stavu, ako aj k
zhoršeniu spoločenského vnímania jej osoby. Uvedené tvrdenia žalobkyne výrazne spochybňuje počet
správnych či trestných konaní, ktoré sa týkali žalobkyne a jej exmanžela, realizovaných v rokoch 2015
- 2017. Preto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že práve uvedené trestné konanie, na základe ktorého
odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, malo vyvolať zhoršené spoločenské vnímanie jej osoby
a zhoršenie jej psychického stavu. Daná vec nebola ojedinelým vybočením z bežného, pokojného
spôsobu vedenia života s usporiadanými rodinnými vzťahmi. Nešlo o „prekvapujúcu“ situáciu, ktorá by v

spoločnosti vyvolala rozruch. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení neuviedla žiadne konkrétne dôkazy,
nenavrhla vypočuť svedkov ani nepredložila žiadne listinné podklady.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila dňa 14.7.2021 k vyjadreniu žalovanej tak, že celé vyjadrenie žalovanej
je účelové, nepravdivé a nelogické a to vzhľadom na rozhodnutie GP SR zo dňa 24.10.2017, kde
je jednoznačne konštatované, že došlo k porušeniu zákona a že došlo k závažným pochybeniam
na strane prokurátora, ktorý rozhodol protizákonne, arbitrárne a zrejme aj účelovo, keď nevyhovel
sťažnosti žalobkyne resp. k pochybeniam aj zo strany očtk. V danej trestnej veci došlo nie len že k
jednému nezákonnému rozhodnutiu, ale hneď k dvom rozhodnutiam o vznesení obvinenia, pričom prvé
rozhodnutie o vznesení obvinenia nie je predmetom tohto konania, a preto sa k nemu nebude žalobkyňa
vyjadrovať, avšak i táto skutočnosť svedčí o neodbornosti a nezákonnosti postupu orgánov činných
v trestnom konaní, nakoľko i prvé uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené. Predmetné konanie
vzniklo z dôvodu nezákonných rozhodnutí OČTK a závažných pochybení prokurátora, ktorý „ignoroval“
dôvody sťažnosti uvedené v samotnej sťažnosti žalobkyne voči uzneseniu o vznesení obvinenia a
dokonca arbitrárne rozhodol tak, že predmetnú sťažnosť zamietol. Účelovosť celého vyjadrenia len
preukazuje konštatovanie žalovanej, ktorá vo veci uviedla, že k trestnému stíhaniu nemuselo dôjsť, ak
by neboli vážne narušené medziľudské vzťahy a nevyporiadané majetky medzi žalobkyňou a jej bývalým
manželom, nakoľko k trestnému stíhaniu by nedošlo, ak by si bývalý manžel nevymyslel zranenie resp.
napadnutie žalobkyne a prokurátor a poverený príslušník by dodržali zákon a postupovali by nie účelovo,
ale odborne.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.12.2021. Pojednávania sa zúčastnila žalobkyňa ktorá k
veci uviedla, že „vďaka generálnej prokuratúre sa mi podarilo vlastne získať, lebo túto GP vydala voči
mne vlastne, že ma uznáva za vinnú, čo sa skutok nestal. To čo som si prežila ja a môj syn, neviem, či
môžem všetko tu vyrozprávať, koľko som si vlastne užila aj s ľuďmi, keďže je to v dedine. Koľko bolo
toho psychického zaťaženia, koľko som chodila na polície. Nič horšie sa vám nemôže stať, keď ste
obvinený za niečo, čo ste nespáchali len preto, lebo niekto má viac známych. Keďže pán prokurátor,
ktorý vydával rozhodnutie, je hneď z vedľajšej dediny a bolo veľmi jednoduché vyjsť v ústrety môjmu
exmanželovi v tomto smere, že dal voči mne, ani, podľa mňa, poriadne spis nečítal, obvinenie. Kdež môj
právny zástupca by vám vedel napísať, alebo vyrozprávať, by som povedala román, koľko som sa mu
naplakala a koľko som sa mu vlastne natelefonovala, keďže skutok sa nestal. Cítila som krivdu. Nakoniec
sme museli písať na GP, aby vlastne to stiahla, pretože to bolo založené na nepravdivosti. Domáham sa
pravdy, pretože fakt ten skutok sa nestal. Obvinenie bolo vznesené voči mojej osobe neprávom. Chcem
iba toľko dodať, že každému by som priala zažiť, aké je to strašné, keď vami ľudia opovrhujú, keďže
som kaderníčka a mnoho ľudí ma pozná, žiť v dedine, keď niekto na vás poukazuje prstom, že ste
niečo spáchala a pritom to tak nie je. Alebo niektorí dokonca aj vedeli, že to tak nebolo, ale že sa mi
posmievali. Môj syn mal problémy chodiť do školy. Musel chodiť na autobusovú zastávku. Čo si prežil
on, koľko sa bál, že ma zatvoria do väzenia, lebo viete, keď bol malé dieťa, tak nemal predstavu, že čo
to obnáša. Bál sa ostávať doma. Chodil so mnou na políciu, vypočutia a nebolo to veľmi jednoduché.
Chcem dodať, že psychicky som to ustála vďaka mojej mame, ktorá bohužiaľ už nie je medzi nami. Ani
vám nechcem hovoriť o koľko peňazí som prišla, keďže som nebola schopná v práci fungovať. Nebola
som schopná vôbec ani doma. Vyhýbala som sa ľuďom. Nie sú to jednoduché veci. Chcem, aby tento
súd bol voči mne spravodlivý a žeby mi proste uznal to, čo mi patrí.“ Súd ponechal vyjadrenie žalobkyne,
tak ako ho uviedla do zápisnice z dôvodu autentickosti vyjadrenia sa k veci. Právny zástupca žalovanej
sa opýtal, aký bol vzťah žalobkyne k jej manželovi. Žalobkyňa sa vyjadrila, že vzťah k manželovi bol
dobrý. K zhoršeniu došlo po rozvode a žalobkyňa uviedla veci, ktoré obsahujú jej podania a je to v
spise. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, koľko bolo konaní medzi žalobkyňou a jej manželom,
tak žalobkyňa sa vyjadrila, že to bolo veľmi veľa konaní. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či
žalobkyňa podala trestné oznámenie vo veci týrania blízkej osoby, tak žalobkyňa uviedla, že áno. Ešte
uviedla, že zmenili kvalifikáciu trestného činu. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či vie žalobkyňa,
ako skončila vec týrania blízkej osoby, tak povedala, že áno. Na otázku právneho zástupcu žalovanej,
či bol manžel žalobkyne odsúdený, žalobkyňa uviedla, že bol v cpz, ale nebol odsúdený. Na otázku
právneho zástupcu žalovanej, či žalobkyňa vie prečo nebol jej manžel odsúdený, žalobkyňa uviedla, že
sa nepotvrdil syndróm týranej osoby u žalobkyne. Právny zástupca žalovanej uviedol, že chcel týmto
poukázať, že bolo zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že pani žalobkyňa nebola týraná. A z tohto
dôvodu takisto manžel pani žalobkyne žaluje SR o náhradu škody, ktoré konanie sa vedie takisto na
tomto súde. Súd odročil pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania.

6. Súd pokračoval v pojednávaní dňa 28.2.2022 a to výsluchom svedka I., ktorý sa vyjadril, že „no tak
mama veľmi plakala, veľmi zle to znášala to obvinenie. Stále som len počul plač. Snažila sa to skrývať,
ale veľmi jej to nešlo. Bola z toho zničená a nevedela spať. Veľakrát som si všimol, že bola dlho do
noci hore. Aj kvôli tomu som vlastne prestal chodiť na autobuse do školy, lebo som počul ako ju ľudia
ohovárajú, moju mamu. Môjho kamaráta dedo on viezol svojho syna do školy, tak aj mňa viezol rovno.
Som prestal chodiť na autobuse. Bolo to veľmi zlé obdobie pre moju mamu, veľmi sa to poznačilo na nej
ako tak, že bola psychicky zle na tom.“ Súd ponechal vyjadrenie svedka, tak ako ho uviedol do zápisnice
z dôvodu autentickosti vyjadrenia sa k veci. Na otázku právneho zástupcu, či sa stretávala žalobkyňa
s niekým v obci, svedok odpovedal, že nie. Na otázku, ako vnímal svedok obvinenie žalobkyne, tak
uviedol, že vnímal to veľmi zle a jednak podľa neho to bolo absurdné. Na otázku právnej zástupkyne
žalovanej, aký má vzťah svedok so svojou matkou, svedok uviedol, že je to jeho mama, ktorú veľmi ľúbi
a na otázku, či sa stretáva so svojím otcom aký je k nemu vzťah, odpovedal, že nie, nestretáva sa a
v podstate s ním nemá žiaden vzťah. Právna zástupkyňa žalovanej chcela prečítať časť z uznesenia
prokuratúry, kde bola zamietnutá sťažnosť otca, v ktorom len bolo uvedené, že vzhľadom na to, že
svedok je naviazaný na svoju mamu, jeho výpovedná hodnota je trocha znížená. Súd doplnil, že šlo o
citáciu z uznesenia prokuratúry na dotvorenie výsluchu.

7. Svedok U. uviedol na pojednávaní dňa 28.2.2022, že „no tak odkedy bolo uznesenie o obvinení, tak
bola psychicky na tom veľmi zle. My sme si veľa volali. Stále to proste nezvládala, stratila klientelu. Z
dediny kde býva, už nikto ku nej nechodil. Keď sme boli niekde na nákup, stretli sme nejakú zákazníčku,
tá sa radšej otočila od nej, proste nepozdravila jej, proste ju ignorovali. Veľmi bola zle na tom psychicky.
Ani na dovolenku sme dokonca nešli v tom roku proste, lebo nechcela, nezvládala to vtedy. A hlavne,
ľudia sa k nej otočili chrbtom, veľa. Na ktorých by ani nebola povedala. Fakticky všetky zákazníčky od
nej, nieže všetky, ako tak, ale určitá časť sa odvrátila, našla si inú kaderníčku a už nechodili ku nej.
Dostalo sa jej to uší, lebo oni sa poznajú, tak povedali, že prečo tam nešli a tak. Vďaka tomu obvineniu.
Takže zhruba asi toľko.“ Súd ponechal vyjadrenie svedka, tak ako ho uviedol do zápisnice z dôvodu
autentickosti vyjadrenia sa k veci. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, v akom konkrétnom vzťahu
sú svedok a žalobkyňa, svedok uviedol, že sú priateľmi, nežijú v spoločnej domácnosti ale stretávajú sa.

8. Svedkyňa W. uviedla na pojednávaní dňa 28.2.2022, že „ s H. sme veľmi dobré kamarátky, sme
prakticky spolužiačky zo strednej a poznám ju akože ako osobu aj celkove aká je. Po tomto incidente čo
sa stalo s I. tak bol iný človek, hej? Po psychickej stránke veľmi to zlé znášala, lebo sme dosť v úzkom
kontakte čo sa týka s H. Navštevujeme sa, čo sa týka, aj rodinne. Veľmi zle to znášala, že na ňu tak
krivo, že ju krivo obvinil, že mu niečo urobila. Obvinil ju z toho, čo sa vôbec ani nestalo, hej. Tak my sme
prakticky spolužiačky, tak sme v tom istom fachu. Dosť veľa som počula aj o nej, čo mi hovorili ľudia.
Že čo sa vlastne stalo H., čo to je vlastne. Že oni už tam asi nepôjdu a také proste, stále o tom. Snažila
som sa stále porozprávať o tom, že nie je to pravda, že im to vyvrátiť, že na základe nejakých počutých
vecí, hej, že čo sa vlastne stalo. Že nie je to pravda, hej, ako počúvajú, a ako to počuli. Tak viem, že H.
čo sa týka aj z tej dediny, jej chodilo dosť veľa ľudí a zvláštne je, že to prestali, vtedy. Že dosť ju tam aj
obviňovali z toho. Neviem, aké sú tam vlastne, lebo H. prakticky býva tam, kde bývajú aj rodičia I. akože
svokrovci. Tým pádom viete, dosť veľa ľudí, asi si myslím, že dávali jej za vinu, hej. Verili, hej. A ona
dosť bola na tom tak psychicky zle, že no. Tak vám poviem, že dosť som ju aj snažila sa, že H. bude
všetko dobré. Ona sa bála, aj čo sa týka toho, že stratí tých ľudí, zákazníkov. Čož aj stratila, hej. Takže
asi zhruba toľko, že plakala mi dosť veľa. Snažila som sa ju aj zobrať, že niekam ideme. Nechcela veľmi,
lebo každý na ňu bude pozerať, že ona zle niečo urobila, hej. Takže poznám ten pocit, lebo niekedy
tiež človek nejaké veci mal v minulosti, takže viem, že ako to znášala, určite, keď na ňu niekto krivo
niečo povie a nie je to pravda, hej. Tak sa cíti, ja si myslím, že taká krivdená, hej. Že niečo sa nestalo a
hovoria o nej, že sa stalo. Tak si myslím, že no.“ Súd ponechal vyjadrenie svedkyne, tak ako ho uviedla
do zápisnice z dôvodu autentickosti vyjadrenia sa k veci. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či
svedkyňa vie povedať, keď uviedla, že žalobkyňa bola v zlom psychickom stave, či postúpila žalobkyňa
nejakú liečbu, resp. či brala lieky, k tomu svedkyňa uviedla, že nie je si istá, či žalobkyňa podstúpila
takúto liečbu, zároveň či brala lieky, k tomu uviedla, že predpokladá, že každý v takejto situácii by bral
lieky, ale čo sa týka jej konkrétne, tak uviedla, že ona sa snažila byť pre ňu tou psychickou podporou v
tej situácii. Na otázku súdu, čo vie bližšie povedať k odlivu zákazníkov od žalobkyne, svedkyňa uviedla,
že jednak pozná prácu pani žalobkyne. Svedkyňa má takisto kaderníctvo a preto vie, že k tomu odlivu
zákazníčok došlo, lebo dosť ich prešlo ku svedkyni. Na otázku súdu, či už aj predtým niečo znášala,
nejakú kritiku napríklad, alebo niečo také, alebo keď niekto ju nespravodlivo obvinil, svedkyňa k tomu
uviedla, že toto krivé obvinenie podľa nej žalobkyňa znášala ešte viac ako svoj vlastný rozvod.

9. Svedkyňa F. uviedla na pojednávaní dňa 28.2.2022, že „Takže, to obdobie, keď sa to stalo, tak viem,
že H. bola veľmi nešťastná, bola na tom psychicky zle a keďže si spolu telefonujeme a píšeme každý deň
skoro, takže s ňou prežívam všetky traumy aj radosti. Viem, že vtedy na to bola naozaj veľmi zle, pretože
vravela, že ju obvinili z takých vecí, ktoré sa mi zdajú úplne absurdné a tým pádom stratila zákazníkov,
ľudia sa k nej otočili chrbtom a proste nebolo to dobré obdobie pre ňu. Vôbec. To je asi všetko.“ Súd
ponechal vyjadrenie svedkyne, tak ako ho uviedla do zápisnice z dôvodu autentickosti vyjadrenia sa
k veci. Na otázku právneho zástupcu, či sa stretávali aj osobne s pani žalobkyňou, svedkyňa uviedla,
že áno. Na otázku, kde sa stretávali, svedkyňa odpovedala, že chodila k nej do kaderníctva na kávu.
Na ďalšiu otázku, že kde v tom čase pracovala, svedkyňa odpovedala, že pracovala vo fitnes centre v
Michalovciach. Na otázku, či má svedkyňa vedomosť, kedy bola žalobkyňa obvinená, svedkyňa uviedla,
že bolo to približne niekedy v jari 2017. Na otázku, či svedkyňa vie, že či bolo zo strany súdu zakázané
priblíženie a vstup do obydlia zo strany manžela pani žalobkyne, svedkyňa uviedla, že áno, vie o tom.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či boli v dennodennom kontakte, svedkyňa uviedla, že áno.
Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či svedkyňa vie o tom, v rámci nadväznosti na tento incident,
či žalobkyňa absolvovala nejakú psychologickú liečbu, tak svedkyňa uviedla, že nevie o tom. Na otázku
právnej zástupkyne žalovanej, či má vedomosť o tom, že žalobkyňa podala nejaké trestné oznámenie na
svojho manžela, tak svedkyňa uviedla, že má vedomosť o niekoľkých trestných oznámeniach vzhľadom
na to, že manžel žalobkyne chodil do jej domu a kradol jej veci. Na otázku, že či svedkyňa má vedomosť
o tom, že boli podané trestné oznámenia aj zo strany manžela pani žalobkyne, uviedla, že áno, mám o
tom vedomosť, že boli podané nejaké. Na otázku, či aj tie ostatné oznámenia žalobkyňa brala tak zle,
tak svedkyňa uviedla, že áno, hlavne to, že žalobkyňa musela chodiť toľko na políciu.

10. Žalobkyňa vo svojej záverečnej reči uviedla, že predmetná žaloba bola podaná dôvodne a to čo aj
do výšky aj do rozsahu.

11. Žalovaná vo svojej záverečnej reči uviedla, že žalobkyňa si uplatňuje škodu titulom majetkovej
ujmy, úhradou sumy 2.729,31 eura, ako aj úroky z omeškania od 6.8.2019. Odôvodňuje svoj nárok od
uznesenia príslušníka OO PZ Strážske, ktorý konanie voči nej, kedy bolo vznesené obvinenie, postúpil
na priestupok. Podmienky pre splnenie a priznanie majetkovej ujmy, alebo náhradu škody spôsobnej
nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona č. 514/2003 neboli splnené. Takže, vzhľadom na uvedené
mám za to, že žalobkyni nemá byť priznaná náhradu škody.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, ako aj výsluchom žalobkyne
a svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

13. Uznesením ORPZ Strážske, odbor poriadkovej polície ČVS: ORP-1012/ST-MI-2015 zo dňa
10.5.2017 (č.l. 10) vzniesol žalobkyni obvinenie za prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedené
v odôvodnení predmetného uznesenia. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce zo
dňa 04.06.2017, Číslo: 1Pv 693/15/8807 bola sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zamietnutá ako nedôvodná. Návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bolo
zo strany Generálneho prokurátora SR vyhovené a to uznesením zo dňa 24.10.2017 sp. zn. IV PZ
189/17/1000-12, ktorý bol obhajcovi doručený dňa 02.11.2017 a ktorým vyhovel návrhu žalobkyne v
celom rozsahu, zrušil rozhodnutia prokurátora a povereného príslušníka a vec vrátil na ďalšie konanie
(č.l. 26 a nasl.). Okresný úrad Michalovce, Odbor všeobecnej vnútornej správy. rozhodnutím zo dňa
19.12.2018, číslo: OU-MI-OVVS-2018/016877, zastavil priestupkové konanie ( č.l. 38 a nasl.). Generálna
prokuratúra SR oznámila žalobkyni listom zo dňa 17.7.2019 (č.l. 56 a nasl.), že neboli zistené zákonné
podmienky pre uspokojenie jej nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 1 písm. a) a c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 514/2003 Z.z.“), tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

18. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. a písm. f) zák.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru,3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného
zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému
súdu, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

20. Podľa § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

21. Podľa § 6 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

23. Podľa § 17 ods. 1 až 4 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.1a) (1) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. (2) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení. (3) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška
náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. (4)

24. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zák.č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (1) Súčasťou trov konania
sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. (3)

25. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

26. Podľa čl. 39 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „LZPS“), každý má právo na náhradu
škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávny úradný postup.

27. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

28. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

29. Predmetom tohto konania je žalobkyňou uplatnená náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy,
vrátane príslušenstva, ktorá škoda a nemajetková ujma mali byť žalobkyni spôsobené uznesením o
vznesení obvinenia zo dňa 10.5.2017 a uznesením Okresnej Prokuratúry Michalovce o zamietnutí
sťažnosti zo dňa 4.6.2017, ktoré majú byť považované za nezákonné, pretože uznesením Generálneho
prokurátora zo dňa 24.10.2017 sp. zn. IV PZ 189/17/1000-12, ktorým vyhovel návrhu žalobkyne v celom
rozsahu, zrušil rozhodnutia prokurátora a povereného príslušníka a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný
úrad Michalovce, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 19.12.2018, číslo: OU-MI-
OVVS-2018/016877, zastavil priestupkové konanie ( č.l. 38 a nasl.). Súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba je v zásade dôvodná.

30. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nemôže zbaviť. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. rozlišuje viaceré prípady spôsobenia
škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v
mene štátu. V prípade konkurencie príslušnosti Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR je
rozhodujúce, či prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a či podal v trestnej
veci obžalobu. Keďže v tu prejednávanej veci bola prokurátorom zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia, bola daná príslušnosť Generálnej prokuratúry SR pre konanie v mene štátu.

31. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 10.5.2017 a uznesení
Okresnej prokuratúry zo dňa 4.6.2017, ktoré považovala za nezákonné, pretože s poukazom na
uznesenie Generálneho prokurátora zo dňa 24.10.2017 sp. zn. IV PZ 189/17/1000-12, ktorým vyhovel
návrhu žalobkyne v celom rozsahu a zrušil rozhodnutia prokurátora a povereného príslušníka a vec vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, že Generálny prokurátor SR zistil, že nedostatky napadnutého uznesenia
predstavujú porušenie zákona, ktoré nemožno napraviť iným zákonným spôsobom. Preto vyslovil, že
napadnutým uznesením bol porušený zákon a toto uznesenie zrušil. Z rovnakých dôvodov zrušil aj
uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia.

32. V tejto súvislosti súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 754/2016-42 zo dňa
24.01.2017, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu
škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby (či zastavením
trestného stíhania), je však potrebné hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny, ale vo
všeobecnej rovine aj v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát považovaný za právny
štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými zasahujú do základných
práv jednotlivca. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie skutočne v trestnom konaní potvrdilo (napr. rozhodnutia
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 590/08 zo 17. júna 2008 a sp. zn. IV. ÚS 642/05 z 28.
augusta 2007). Je iste právom a povinnosťou štátu zabezpečovať ochranu spoločnosti vyšetrovaním
podozrení zo spáchania trestnej činnosti a jednotlivec je povinný v určenom rozsahu znášať obmedzenia
z toho vyplývajúce, avšak pokiaľ orgány činné v trestnom konaní dospejú k rozhodnutiu, ktoré sa neskôr
ukáže ako nezákonné, ide vo vzťahu k takto stíhanej osobe o postup porušujúci jej základné ľudské
práva. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť sa úkonom trestného konania, musí v právnom štáte
existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nepáchal, dostane sa mu odškodnenia
za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený (Ústavný súd Českej republiky nález sp. zn. I.
ÚS 554/04 z 31. marca 2005).“ Obdobne sa vyjadril Ústavný súd SR aj v náleze č.k. III.ÚS 44/2017-25
zo dňa 21.11.2017, kde uviedol, že „súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti
štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom

dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti
zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 z 18. augusta 2010).“

33. Vzhľadom na vyššie uvedené možno potom konštatovať, že uznesením Generálneho prokurátora
zo dňa 24.10.2017 bola fakticky konštatovaná nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa
10.5.2017 a uznesenia Okresnej prokuratúry zo dňa 4.6.2017. Je totiž zodpovednosťou štátu, že jeho
orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie voči osobe, pri ktorej sa neskôr zistilo, že k tomu
dôvody dané neboli.

34. Okrem toho súd poukazuje aj na predbežnú informáciu Ministerstva spravodlivosti SR podľa
§ 9 zákona č. 400/2015 Z.z. (verejne dostupná na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/
PI/2021/68) o pripravovanom právnom predpise, ktorým je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 514/2003 Z.z., pričom základným cieľom právnej úpravy je o.i. zrevidovať právnu úpravu jednotlivých
prípadov zodpovednosti štátu za škodu, vrátane výslovnej legislatívnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím, ak sa trestné konanie
neskončilo odsúdením. Z predbežnej informácie MS SR tiež vyplýva záver, že súčasná právna úprava
explicitne neupravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ak sa
trestné konanie neskončilo odsúdením, pričom rozhodovacia činnosť takúto zodpovednosť jednoznačne
a opakovane potvrdzuje. Z uvedeného je zrejmé, že nová právna úprava má iba výslovne potvrdiť už
ustálenú súdnu prax, ktorú uznáva i Ministerstvo spravodlivosti SR, ako ústredný orgán žalovanej, a
preto iniciuje v tomto smere precizovanie právnej úpravy.

35. Podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. na súde je
predchádzajúce predbežné prerokovanie s príslušným orgánom (§ 15 ods. 1), čo bolo preukázané
odpoveďou Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.7.2019, a teda táto podmienka bola splnená.

36. Pre úspešnosť v konaní o priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné
súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, a síce existencia nezákonného rozhodnutia, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

37. Škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení, či v inom znehodnotení už existujúceho majetku
poškodeného.

38. Žalobkyňa si v konaní ako majetkovú škodu uplatnila náhradu trov konania, resp. trov právneho
zastúpenia, ktoré jej vznikli v trestnom konaní z dôvodu, že bola zastúpená obhajcom. Uznesením
Generálneho prokurátora zo dňa 24.10.2017 sp. zn. IV PZ 189/17/1000-12, ktorým vyhovel návrhu
žalobkyne v celom rozsahu, zrušil rozhodnutia prokurátora a povereného príslušníka a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutím Okresného úradu Michalovce, Odbor všeobecnej vnútornej správy
zo dňa 19.12.2018, číslo: OU-MI-OVVS-2018/016877 o zastavení priestupkového konania spätne
znamená, že nezákonné začatie trestného stíhania vyvolalo zo strany pôvodne obvinenej procesné
úkony, ktoré smerovali k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov, ktoré procesné úkony by v
prípade neexistencie daného rozhodnutia neboli potrebné. Náklady konania vedúceho k zastaveniu
trestného stíhania sú potom v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia a boli potrebným a
primeraným krokom k dosiahnutiu spravodlivosti. K vzniku majetkovej škody uplatnenej žalobkyňou tak
prišlo v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím a štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým,

že obvinená vynaložila náklady na obhajobu smerujúcu k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov
nezákonného rozhodnutia na obvinenej.

39. V tu prejednávanej veci tak možno konštatovať, že majetok žalobkyne sa zmenšil v príčinnej
súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa si ako skutočnú škodu uplatnila sumu 554,31
eura, ktorej výška vyplýva z vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 3.4.2019 a ktoré trovy
právneho zastúpenia súd s prihliadnutím na ich rozpis považoval za účelne vynaložené hotové výdavky
a odmenu za zastupovanie žalobkyne ako obžalovanej.

40. Hoci žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe uviedla, že nesúhlasí s uplatnenou výškou náhrady škody,
a teda spochybnila výšku náhrady škody, súd takúto obranu nepovažoval za účinnú, a to s poukazom
na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenie, uvedie vlastné
tvrdenie o predmetnej skutkovej okolnosti, inak je popretie neúčinné. Žalobkyňa v konaní predložila
vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa 3.4.2019, z ktorého vyplýva spôsob výpočtu odmeny,
náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Žalovaná však neuviedla, ktorú z jednotlivých
položiek vo vyúčtovaní neuznáva a z akého dôvodu, a preto spochybnenie výšky náhrady skutočnej
škody spôsobom, že celú sumu sporuje, je s poukazom na § 151 ods. 2 CSP neúčinným popretím
skutkového (a listinným dôkazom preukázaného) skutkového tvrdenia žalobkyne o výške skutočnej
škody. Súd dodáva, že žalovaná spochybnila uhradenie trov právneho zastúpenia zo strany žalobkyne
v časti výšky 300,- eur jej obhajcovi, avšak túto skutočnosť vyvrátila žalobkyňa čestným vyhlásením č.l.
134 účtovníka žalobkyne.

41. Keďže v konaní bolo preukázané súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, a síce
existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, súd dospel k záveru,
že žalobkyni vznikol proti žalovanej nárok na náhradu škody v sume 554,31 eura.

42. Trestné stíhanie, ktoré bolo realizované v rozpore so zákonom, je spôsobilé vyvolať nielen vznik
materiálnej škody, ale aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv, čo nakoniec predpokladá
aj ustanovenie § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z..

43. Žalobkyňa si v konaní v súvislosti s nezákonným stíhaním uplatnila tiež nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 2.175,- eur. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalobkyňa uviedla, že aj napriek
tomu, že z dôvodu včasného „zásahu“ zo strany generálneho prokurátora SR, ktorý zrušil vyš. cit.
nezákonné rozhodnutia uznesením zo dňa 24.10.2017, ktoré bolo doručené obhajcovi dňa 02.11.2017,
uplynula doba „len“ niečo vyše 5 mesiacov, došlo na strane žalobkyni k značným útrapám, ktoré mali
za následok zhoršenie psychického stavu, kvality života a príjmu žalobkyne. Žalobkyňa poukazal na tú
skutočnosť, že počas jej života viedla život riadny, pričom v minulosti voči nej nebolo vedené žiadne
trestné konanie, a teda bol osobou bezúhonnou.

44. Pre rozhodnutie o existencii nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je rozhodujúce, že trestné
stíhanie voči žalobkyni bolo zrušené pre nezákonnosť rozhodnutí viď vyššie v odôvodnení.

45. V prípade zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby má táto v zmysle § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003
Z.z. právo požadovať zodpovedajúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť
ju inak a ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je výsledkom voľnej úvahy súdu.

46. Každá fyzická osoba má o.i. právo na ochranu svojej osobnosti, svojho života a zdravia, ako aj
súkromia (§ 11 OZ), pričom súčasťou súkromného života je nepochybne tiež rodinný život, ktorý zahŕňa
vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ich rozvíjanie, čím sa napĺňa a rozvíja vlastná osobnosť danej fyzickej
osoby. Nezákonné trestné stíhanie môže zasahovať do súkromného života jednotlivca, do jeho cti, dobrej
povesti, preto je spôsobilé obmedziť, či porušiť aj právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a
rodinného života, tak ako to zaručuje čl. 19 Ústavy SR.

47. Výpoveďami žalobkyne a svedkov bolo preukázané, že trestné stíhanie malo vplyv aj na jej rodinný
život a profesionálny život. Z uvedeného bolo možné mať za preukázané, že nezákonné trestné stíhanie
malo negatívny dopad na súkromný a rodinný život žalobkyne,

resp. zasiahlo do jej osobnostných práv. Súd sa však nestotožnil so žalovanou, že k samotnému stíhaniu
nemuselo dôjsť, ak by hlavnou príčinou neboli vážne narušené medziľudské vzťahy a nevysporiadané
majetkové vzťahy medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom, keďže z výpovedí žalobkyne a svedkov
vyplynulo, že len samotná skutočnosť vedenia trestného stíhania proti osobe žalobkyne bola dôvodom
zhoršenia psychického stavu, kvality života a príjmu žalobkyne, ako aj zhoršených vzťahov v mieste
bydliska.

48. Aj v tejto súvislosti je potrebné odkázať na nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 754/2016-42 zo dňa
24.01.2017, v ktorom Ústavný súd SR poukázal na to, že „každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje
osobný život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia
prihliada ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného.
Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho
cti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak ide o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom súdu (Ústavný súd Českej republiky nález sp. zn. I. ÚS 554/04 z 31. marca
2005).“

49. Právna úprava zákona č. 514/2003 Z.z. výslovne nestanovuje spôsob výpočtu výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, určuje iba kritériá na jej určenie, aj to príkladmo („najmä“). Horná
hranica výšky náhrady nemajetkovej ujmy je pritom limitovaná a nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým je v
súčasnosti zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

50. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadnil súd negatívny dopad trestného
stíhania na žalobkyňu pričom zohľadnil kritériá uvedené v § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď
prihliadol na osobu žalobkyne, jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje (žalobkyňa predtým
nebola trestne stíhaná); na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo (trvanie
trestného stíhania voči osobe žalobkyne 5 mesiacov); závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobkyni v
súkromnom živote (zhoršenia psychického stavu, kvality života a príjmu žalobkyne, ako aj zhoršených
vzťahov v mieste bydliska), s tým, že súd mal za to, že v spoločenskom uplatnení žalobkyni následky
vznikli.

51. Za rozhodujúce obdobie, v rámci ktorého súd prihliadal na zásahy do života žalobkyne, súd
považoval obdobie vedenia trestného stíhania voči žalobkyni (od vznesenia obvinenia dňa 10.5.2017
do rozhodnutia Generálneho prokurátora dňa 24.10.2017). Súd pritom neprihliadal na obdobie pred
uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 10.5.2017, keď sama žalobkyňa špecifikovala ako začiatok
vzniku ujmy nezákonné rozhodnutie zo dňa 10.5.2017 (čl. V žaloby), čím bol súd viazaný.

52. Súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedenú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím by
samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením, a preto je namieste, aby
žalovaná žalobkyni uhradila aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, keďže nie je možné ju uspokojiť inak.
Súd ako primeranú určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100,- eur za mesiac trestného
stíhania (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/66/2020-138 zo dňa 16.03.2021).
Keďže trestné stíhanie trvalo od 10.5.2017 do 24.10.2017, t.j. 5 mesiacov, súd žalobkyni priznal ako
náhradu nemajetkovej ujmy celkom sumu 500,- eur (100,- eur x 5 mesiacov) nie 2.175,- eur ako žiadala
žalobkyňa.

53. Súd mal za to že priznaná suma nemajetkovej ujmy 500,- eur je primeraná následkom nezákonného
rozhodnutia, keď pri určení mesačnej náhrady súd zohľadnil povahu trestnej veci, dĺžku trestného
stíhania, preukázané dopady trestného stíhania na osobnostnú sféru žalobkyne a okolnosti, za ktorých k
nemajetkovej ujme došlo, ale zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že žalobkyňa z dôvodu trestného stíhania
nepodstúpila žiadnu liečbu, ani nedošlo k rozpadu jej manželského zväzku nakoľko už bola rozvedená
ani k nenapraviteľnému narušeniu rodinných väzieb, ale negatívne dôsledky trestného stíhania boli
dočasné. Súdom určená výška priznanej náhrady za nemajetkovú ujmu pritom nevybočuje z medzí
rozsahu náhrad nemajetkovej ujmy priznávaných v obdobných prípadoch, pričom súd poukazuje napr.
na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/169/2018 zo dňa 06.03.2019 (priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie v trvaní viac ako 3 roky vo výške 2.500,- eur); rozsudok Okresného
súdu Košice II č.k. 37C/31/2014-126 zo dňa 11.07.2016 (priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za trestné
stíhanie v trvaní viac ako 3 roky vo výške 5.000,- eur, keď poškodený bol v dôsledku trestného stíhania

o.i. aj prepustený zo služobného pomeru); rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 6C/131/2014-328
zo dňa 09.12.2015 (priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie v trvaní 6 rokov vo výške
4.800,- eur, keď o.i. trestné stíhanie sa dostalo do povedomia širšej verejnosti); rozsudok Okresného
súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/227/2015-105 zo dňa 15.12.2015 (priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
za trestné stíhanie v trvaní viac ako 5 rokov vo výške 8.500,- eur, keď poškodený lekár v dôsledku
trestného stíhania opustil svoje zamestnanie). Súd dodáva, že z dôvodu, že výška nemajetkovej ujmy
je vecou voľnej úvahy súdu.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie
sumy 1.054,31 eura (554,31eura + 500,- eur), preto jej súd vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

55. Podľa § 517 ods. 1/,2/ OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

57. Vzhľadom na omeškanie žalovanej dňom 23.4.2018 ( doručenie zamietaného stanoviska
Generálnou prokuratúrou SR ) doručenou právnemu zástupcovi žalovaného dňa 5.8.2019, súd priznal
žalobkyni 5% úrok z omeškania od 6.8.2018 z priznanej sumy až do zaplatenia.

58. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

59. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, mal súd
za to, že je dôvodné poskytnúť žalovanej na splatenie dlhu primeranú dlhšiu lehotu v trvaní 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

60. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

62. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni bola z uplatnenej istiny vo výške 2.729,31 eura (náhrady škody 554,31

eura + náhrada nemajetkovej ujmy 2.175,- eur) s príslušenstvom priznaná istina vo výške 1.054,31 eura
(náhrady škody 554,31 eura + náhrada nemajetkovej ujmy 500,- eur) s príslušenstvom, z čoho vyplýva
plný úspech žalobkyne, a to z dôvodu, že rozhodnutie o výške plnenia v časti nemajetkovej ujmy záviselo
od úvahy súdu. Súd tu poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/66/2020-138 zo
dňa 16.03.2021, v ktorom tunajší odvolací súd uzavrel, že „zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na
konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku, keďže ho nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie
výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (porovnaj nálezy Ústavného súdu sp.zn. IV.
ÚS 142/2014, II. ÚS 399/2019).“ To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanej na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku III.
rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia §
257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Súd dodáva, že základná sadzba tarifnej odmeny advokáta bude vypočítaná z výšky súdom
priznaného plnenia, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 8. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.