Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204457
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4218204457.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Pozemné stavby SC, s. r. o.,
Mliekárenská 1, Bratislava, IČO: 43 871 437, zastúpený: KASATKIN & PARTNERS s. r. o., Čajakova
13, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 255 021, proti žalovanému: Dr. O. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. X, C., zastúpený: Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Gróbska 19, Bernolákovo, IČO:

36 860 646, o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 4Cb/42/2018 - 455 zo dňa 23. 10. 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/42/2018 - 455 zo dňa 23. 10. 2020 z r u
š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu zo dňa 10. 08. 2020 na

zrušenie rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/42/2018 - 403 zo dňa 15. 07. 2020 tak, že tento
návrh zamieta.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 281 ods. 1, 2, § 278 písm. a/ a b/ zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že dňa 11. 08. 2020 podal advokát žalobcu návrh na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie, t. j. rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/42/2018 - 403,
zo dňa 15. 07. 2020 a dňa 11. 09. 2020 podal advokát žalobcu aj odvolanie proti rozsudku Okresného
súdu Komárno sp. zn. 4Cb/42/2018 - 403, zo dňa 15. 07. 2020. Advokát žalobcu okrem konkrétnych
tvrdení uvedených v samotnom jeho podaní obsahovo poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu porušuje
právo žalobcu na spravodlivý proces, pričom aplikácia ustanovení o vydaní kontumačného rozsudku

neprichádza do úvahy aj preto, že zmysel a účel tohto inštitútu nie je rozhodovať zakaždým, keď
sa procesná strana nedostaví na pojednávanie, ale zabezpečiť kontinuitu postupu v konaní súdu
v prípadoch, kedy súd vykonal vo veci dokazovanie. Rozhodovanie kontumačným rozsudkom teda
nedáva súdu možnosť zbaviť sa veci samej bez vykonania dokazovania, zistenia skutkového stavu
veci, obídenia postupu pri voľnom hodnotení dôkazov a ďalších postupov, ktoré sú obsahom práva na
spravodlivý súdny proces. V ďalšom v podrobnostiach poukázal na vykonanie všetkých jeho úkonov,

ktoré smerovali k jeho záveru, že vo veci nezachoval nečinnosť. Svoju neúčasť na pojednávaní
preukazoval tým, že sa správal zodpovedne, pričom mal podozrenie, že aj on aj jeho klient t.j. žalobca
sú osobami podozrivými z infekčného ochorenia.
Súd doručil návrh na zrušenie kontumačného rozsudku advokátovi žalovaného, ktorý sa k tomuto
procesnému návrhu nevyjadril, pričom sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, a to podaním zo dňa 03. 10.
2020 (doručené súdu 06. 10. 2020), ktoré však nebolo vyjadrením k návrhu na zrušenie kontumačného

rozsudku a ktoré bolo žalovanému už doručené v rámci procesných postupov.Podľa platnej právnej úpravy súd po podaní návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku buď takémuto
návrhu vyhovie a nariadi nové pojednávanie (akoby k vydaniu kontumačného rozsudku na predošlom
pojednávaní nedošlo), alebo takýto návrh zamietne. V kontexte uvedeného preto súd opätovne poukázal

na to, že rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 písm. a/ a b/ CSP, môže súd rozhodnúť v prípadoch,
keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalobca sa na toto pojednávanie nedostavil, čo v
predmetnej veci splnené bolo. Zároveň do termínu pojednávania bol dodržaný aj procesný postup
podľa § 167 a nasl. CSP, ako aj podľa § 183 ods. 4 CSP a súd písomne poučil žalobcu aj následkoch
jeho neúčasti, ktorým je aj vydanie kontumačného rozsudku. V prípade, ak by sa bol aspoň advokát

žalobcu pojednávania zúčastnil, nebránilo by mu nič v tom, aby mohol predniesť svoje stanovisko a
vyjadriť sa k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci. Nakoľko sa však pojednávania nezúčastnil
a nerešpektoval rozhodnutie súdu o tom, že sa pojednávanie vykoná, momentom zanedbania svojej
zákonnej procesnej povinnosti, dal možnosť protistrane, aby mohla navrhnúť pred súdom, aby súd
rozhodol kontumačným rozsudkom. Je nutné podotknúť, že v čase pojednávania neexistoval, podľa
názoru súdu, ale aj rozhodovacej praxe súdov, zákonný, v tomto kontexte teda ani procesný dôvod na

odročenie pojednávania. Procesná pasivita žalobcu sa však v rozhodnom čase, v predmetnom konaní
prejavovala tým, že si nesplnil základnú povinnosť sporovej strany zúčastniť sa pojednávania, ktoré sa
mohlo vykonať napríklad aj s potrebnou separácie alebo izolácie strany konania v inej miestnosti súdu,
s možnosťou vykonania pojednávania s využitím video konferenčného spôsobu, na ktorý sú súdy vo
všeobecnosti pripravené (tak tomu je aj v prípade Okresného súdu Komárno) s poukazom na prípadný,

možný pandemický stav. Žalobca si musel uvedomiť, že ako subjekt obzvlášť dotovaný tzv. procesnou
diligenciou, teda zodpovednosťou za priebeh sporu, sa tomuto riziku vystavuje. Nakoľko aj podľa
názoru súdu boli v čase konania pojednávania splnené procesné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom
pre zmeškanie (§ 278 CSP), súd na návrh advokáta žalovaného predneseného na pojednávaní dňa
15. 07. 2020 mohol procesne postupovať iba tak, že rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a žalobu

zamietol v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku vyhláseného a vydaného rozsudku. Zároveň
súd z danej dôkaznej situácie (pri prihliadnutí na všetky už predložené dôkazy) bez ďalšej aktivity
žalobcu vo veci samej, rozhodoval aj po zvážení dôvodnosti, resp. nedôvodnosti podanej žaloby, a
to s poukazom aj na hospodárnosť konania. Je nutné zdôrazniť, že odôvodnenie takéhoto rozsudku
obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie,

čojasnevyplývazdaného,písomnevyhotovenéhorozsudkusúduprvejinštancie.Znáslednéhokonania
žalobcu, resp. jeho advokáta (procesných návrhov) nevyplýva žiadna taká procesná skutočnosť, ktorá
by preukazovala, že na strane žalobcu existoval ospravedlniteľný dôvod, napríklad práceneschopnosť.
Žalobca ani následne nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by sa pojednávania nebol mohol zúčastniť z
ospravedlniteľného dôležitého dôvodu.

V tomto prípade teda ide o zanedbanie zákonnej povinnosti na strane procesnej strany, o ktorej bol
riadne poučený advokát žalobcu v predvolaní. Takýmto nekonaním advokáta žalobcu sa prejavila
jeho nečinnosť, a preto súd mohol vo veci samej rozhodnúť, s poukazom aj na predchádzajúce
jeho procesné úkony. Súd záverom poukázal aj na tú skutočnosť, že ak bol dôvodom na odročenie
pojednávania zdravotný stav strany, v danom prípade strana žalobcu, návrh na odročenie pojednávania

musí obsahovať také vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav strany neumožňuje účasť na
pojednávaní bez ohrozenia jej života alebo závažného zhoršenia jej zdravotného stavu (viď. Uznesenie
NS SR sp. zn. 8Cdo 45/2019, zo dňa 26. 02. 2020). Takéto vyjadrenie nebolo predložené súdu ani po
vyhlásení rozsudku pre zmeškanie dňa 15. 07. 2020, a to v zákonom stanovenej a prípustnej lehote.
Nakoľko súd dospel k vyššie uvedeným záverom, bol toho názoru, že návrhu advokáta žalobcu na

zrušenie kontumačného rozsudku nemôže vyhovieť, a preto ho zamietol. Žalobca totiž ani dôkazne
nepreukázal, že by neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia súdu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd
rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/42/2018 - 403 zo dňa 15. 07. 2020 v

celom rozsahu zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení podaného odvolania poukázal na znenia ustanovení § 355 ods. 2, § 362 ods. 1, § 363,
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ a e/ CSP. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že napriek dostatočne skorému
ospravedlneniu z jeho strany (dňa 13. 07. 2020), v ktorom boli uvedené závažné skutočnosti, ktoré mu
objektívne bránili dostaviť sa na nariadené pojednávanie, súd nerešpektoval skutočnosť, že konateľ

žalobcu prišiel do kontaktu s osobou podozrivou z infekčného ochorenia COVID-19 a postupoval v
súlade s opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia
sp. zn.: OLP/4739/2020 zo dňa 09. 06. 2020 a zdržal sa sociálnych kontaktov, zdržal sa cestovania,zdržal sa akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadovali opustenie miesta izolácie, okrem času, kedy sa bol
podrobiť odberu biologického materiálu (dňa XX. XX. XXXX o XX.XX. hod).
K uvedenému postupu pristúpili všetky osoby, ktoré prišli s osobou podozrivou z infekčného ochorenia

COVID-19, do kontaktu, vrátane konateľa žalobcu a následne aj osôb, ktoré prišli do kontaktu s Dr. M.N.
(vrátane právneho zástupcu žalobcu).
Súd bral jeho ospravedlnenie na ľahkú váhu. S poukazom na jeho konanie, vsadené do kontextu
spoločenskej situácie, kde sa na každého občana apeluje, aby bol obozretný a dodržiaval prijaté
opatrenia,ktorémajúvplyvnavšetkysférybežnéhoživota,nevievyhodnotiť,akéospravedlneniebybolo

dostatočne závažné a ktoré by súd zobral do úvahy. Natíska sa otázka, ako by bolo pristupované spätne
k oznámeniu súdu zo dňa 14. 07. 2020 v prípade, ak by vzhľadom na skutočnosť, že jeho ospravedlnenie
nebolo akceptované, sa dostavil na nariadené pojednávanie, a následne by vyšlo najavo, že je pozitívny,
nerešpektoval opatrenie a svojim konaním vystavil ďalšie osoby hrozbe nákazy ochorením COVID-19.
Neboli splnené všetky predpoklady umožňujúce vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. V prípade,
ak by aj mal súd za to, že sú splnené predpoklady na vydanie kontumačného rozsudku, je vždy potrebné

návrh posudzovať vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam sporu.
Rozsudok pre zmeškanie je reakciou na procesnú pasivitu sporovej strany, žalobca však pasívny nebol,
riadneavčassaospravedlnil,svojužiadosťodôvodnilzávažnýmiskutočnosťami.Počasceléhopriebehu
súdneho konania aktívne bránil svoj žalobný návrh a označoval dôkazy určené na ich vykonanie.
Naposledy podaním žalobcu zo dňa 09. 07. 2020, kde žalobca označil ďalšie dôkazy, ktoré vyšli

dodatočne najavo a bolo ich potrebné vykonať. Vzhľadom na súdom zvolený spôsob rozhodnutia tejto
veci, však k vykonaniu ďalších dôkazov nedošlo, čo je výrazný zásah do procesných práv žalobcu.
Príčina zmeškania pojednávania žalobcom mala s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť
a rozsah aspekt ospravedlniteľnosti.
Postupom súdu došlo k znemožneniu účinnej realizácie procesných práv žalobcu, k porušeniu Ústavou

Slovenskej republiky garantovaného práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa a po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania s prihliadnutím na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, byť viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej
inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP).

6. Predmetom konania pred odvolacím súdom s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia,

jeho odôvodenie a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
postupoval správne, keď návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

7. Podľa ust. § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak po a) sa žalobca nedostavil na

pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca
poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a po b) žalobca
neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Podľa ust. § 281 ods. 1 a 2 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo

veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

9. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok

procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byt nositeľom
procesnej iniciatívy sporové strany, pričom žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom
vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo
forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalobca nerešpektuje súdom uloženú povinnosť zúčastniťsa na nariadenom pojednávaní prikročí súd za splanenia podmienok podľa § 278 CSP k vydaniu
kontumačného rozsudku. Žalobca má pritom zodpovednosť za priebeh sporu.

10. Kontumačný rozsudok teda môže byť zrušený iba v prípade, že žalobca požiada o jeho zrušenie, ak
pojednávanie preukázateľne zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.

11. Vychádzajúc z obsahu spisu je teda nepochybné, že na pojednávanie konané dňa 15. 07. 2020
súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok č. k. 4Cb/42/2018 - 403, pričom pojednával v neprítomnosti

žalobcu, ktorého riadne splnomocnený advokát sa na predmetné pojednávanie nedostavil, a to na
základe riadneho a včasného predvolania, ktoré mu bolo doručené dňa 01. 06. 2020. Dňa 13. 07. 2020
právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 15. 07. 2020 spolu
so žiadosťou o určenie nového termínu pojednávania, pričom v tejto žiadosti taktiež uviedol dôvod pre
ktorý predmetnú žiadosť súdu prvej inštancie podal. Týmto dôvodom mala byť skutočnosť, že konateľ
žalobcu sa dňa XX. XX. XXXX stretol s osobou podozrivou na infekčné ochorenie COVID-19, pričom

následne dňa XX. XX. XXXX sa konateľ žalobcu osobne stretol s jeho právnym zástupcom JUDr. Q. C.,
LL.M. a z dôvodu jednak zdržania sa ďalších sociálnych kontaktov, ako aj dôvodu, že konateľ žalobcu
sa objednal na O. test, ktorý mu bol určený na deň XX. XX. XXXX o XX.XX hod., považoval uvedené
skutočnosti za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní konanom dňa 15. 07. 2020 o 8.45 hod
na Okresnom súde Komárno.

12. Odvolací súd mal za to, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý podal žalobca, bol
podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, čím bola splnená jedna z kumulatívnych podmienok konania o
tomto návrhu. Odvolací súd ďalej posudzoval existenciu ospravedlniteľného dôvodu podľa ust. § 281
ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tomto prípade nesprávne vyhodnotil

existenciu, resp. neexistenciu takých dôvodov na strane žalobcu z ktorých by bolo možné vyvodiť
ospravedlniteľnosť a dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania konaného dňa 15. 07. 2020.

13. Samotné posúdenie, či konkrétne skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v podanom návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, možno považovať za ospravedlniteľné nie je jednoznačne uvedené v ust. §

281 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom k rôznosti možných okolností je nutné tieto posudzovať špecificky
a individuálne. V danom prípade mal odvolací súd za to, že žalobca zaslal súdu prvej inštancie včas
žiadosť o odročenie pojednávania konaného dňa 15. 07. 2020, pričom taktiež uviedol dôvody, ktoré je
nutné požadovať s ohľadom na v tom čase prebiehajúcu pandemickú situáciu súvisiacu s COVID-19, a
teda je nutné vziať do úvahy aj povinnosť tzv. karantény pri kontakte s pozitívnou osobou, resp. nutnosť

testovania na možnosť prenosu infekcie pri kontakte s takouto pozitívnou osobou. V danom prípade
teda právny zástupca žalobcu konal primerane podmienkam a okolnostiam súvisiacich s už spomínanou
pandemickou situáciou, svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil a taktiež z jeho predchádzajúceho
konania nemožno vyvodiť, že by bol v priebehu konania pasívny.

14.Naviac,odvolacísúddávadopozornostisúduprvejinštancie,abyzvážilpriďalšompostupemožnosť
a dôvodnosť vydania rozhodnutia, rozsudku v zmysle § 278 CSP, keďže predpokladom na vydanie
rozsudku pre zmeškanie žalobcu je žaloba podľa § 137 písm. a/ CSP, a teda splnenie povinnosti, pričom
predmetom tohto konania je žaloba o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti.

15. S poukazom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba

a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).