Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204933
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2021:5817204933.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Szegedi Közlekedési Kft., so

sídlom Zrínyi ut. 4.-8., 6720 Szeged, Maďarsko, zastúpený: Mgr. Michal Zárecký, advokát, Advokátska
kancelária Zárecký Zeman, so sídlom: Medená 18, 811 02 Bratislava, IČO: 42 137 730 proti žalovanému:
Abc translation, s.r.o., so sídlom Ulica 1. mája 3, 986 01 Fiľakovo, IČO: 44 260 920, zastúpený Viktória
Hellenbart, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: M. Rázusa 23, 984 01 Lučenec, IČO: 47 250 640,
o zaplatenie 85,68 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 85,68 € sa z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške
ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 30.11.2017 sa domáhal na Okresnom súde Námestovo proti žalovanému
označenému ako držiteľ motorového vozidla z EČV F. zaplatenia sumy 85,68 Eur z dôvodu, že vozidlo
žalovaného dňa 11.10.2017 (najmä v čase 12:19 hod.) parkovalo na parkovisku v meste Szeged
bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkované, resp. bez tohto aby potvrdenie o zaplatení
parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle. Žalobca v žalobe žiadal súd, aby požiadal o poskytnutie

údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného a poukázal na nález Ústavného súdu
Českej republiky z 26.03.2009 sp. zn. ÚS 1424/07. K žalobe doložil listinné dôkazy a fotodokumentáciu.

2. Žalobca je právnickou osobou, ktorá ako poskytovateľ služieb vyberá parkovné za použitie
parkovacích miest v meste Szeged, Maďarsko, vrátene parkoviska na ulici Takaréktár ut. Takéto
oprávnenie žalobcu vyplýva z § 2 Nariadenia mesta Szeged č. 23/2016 v spojení s § 9/D ods. 1,
ods. 2 Cestného zákona č. 1998/1 platného v Maďarsku. Žalovaný je osobou, ktorá k 11.10.2017

prevádzkovala motorové vozidlo Citroen s EČV F.. Osobné motorové vozidlo dňa 11.10.2017, najmä
v čase 12:19 hod. parkovalo na vyššie uvedenom parkovisku bez toho, aby za vozidlo bolo zaplatené
parkovné, resp. bez toho, aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidla
počas parkovania na parkovisku. Žalobcovi takto vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy
85,68 Eur.

3. Voči platobnému rozkazu Okresného súdu Námestovo žalovaný prostredníctvom svojho právneho

zástupcudňa07.02.2018doručilnasúdodpor,ktorýodôvodnilneopodstatnenosťouuplatnenéhonároku
žalobcu a žiadal platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie. Zároveň právny zástupca
žalovaného vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti súdu v súlade s dikciou § 41 CSP. V zmysle §
15 CSP je všeobecným súdom právnickej osoby súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresusídla. Týmto súdom je Okresný súd Lučenec. Svoj odpor ďalej odôvodnil pochybnosťou, že z listinných
dôkazov predložených žalobcom vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcom. Konštatoval, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby voči žalovanému.

Právny zástupca žalovaného poukázal na absenciu výpisu z obchodného registra žalobcu, Nariadenia
mesta Szeged č. 23/2016, na ktoré sa žalobca v texte odvoláva v slovenskom jazyku, ako aj preklad
cestného zákona, ktorý mal byť pripojený k žalobe (§ 186 ods. 1 CSP). Zdôraznil nepredloženie dôkazu,
ktorý by preukázal na ktorej ulici mal žalovaný parkovať, hoc est nadôvažok, že sa jednalo o parkovacie
miesta samosprávy. Inter alia žalobca ničím nepodložil svoju citáciu zákonných ustanovení ohľadom

dĺžky trvania parkovania, ktorá je podstatnou okolnosťou a ani od čoho odvíja výšku údajného nároku na
zaplatenie voči žalovanému. Právny zástupca žalovaného v odpore spochybnil fotografiu, podľa ktorej
mala byť za stieračom auta umiestnená „nejaká“ listina, z ktorej nie je podľa jeho názoru jasné o čo sa
jednalo, čo bolo jej obsahom, aký mala spĺňať účel, či bola výzvou na zaplatenie parkovného alebo
sankcie a v akej výške, ako ani to, či sa reálne dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalovaný
totiž žiaden doklad za stieračom vozidla nenašiel. Z uvedených dôvodov právny zástupca žalovaného

žiadal, aby súd žalobu zamietol.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2018 k odporu žalovaného zo dňa 03.02.2018 proti
platobnému rozkazu uviedol opätovne, že žalobcovi vzniklo voči žalovanému právo na zaplatenie:
dodatočnéhohodinovéhopoplatku,pokutovéhopoplatkua nákladovposkytovateľovislužiebpotrebných

na poskytovanie služieb a to v zmysle maďarského cestného zákona. Podľa § 15/D ods. 3: Ak parkovné
alebo pokutové poplatky nie sú zaplatené, potom miestny úrad alebo poskytovateľ služieb uvedený v §
9/D. ods. 6 a §16/A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách má právo uplatniť všetky práva
na občianskom súde. Na rozdiel od slovenského právneho poriadku nejde o priestupok alebo správny
delikt, a teda rozhodnutie o pokute, resp. blok na pokutu sa nevydáva, nejde totiž o pokutu. Žalobca

cituje nasledovné ustanovenia:
§ 15/C ods. 1: Ak vozidlo parkuje bez zaplatenia, alebo ak zaplatené čas je kratší ako 1 hodina a vozidlo
parkuje 5 minút dlhšie, než je zaplatený čas, alebo ak zaplatené čas je 1 hodina alebo viac a vozidlo
parkuje 15 minút dlhšie, než je zaplatený čas, potom musí byť zaplatené dodatočný poplatkov vo výške
hodinového parkovného spolu s pokutovým poplatkom.

§ 15/C ods. 2: Ak pokutový poplatok je zaplatený do 15 dní po dátume oznámenia o
pokutovom poplatku, potom pokutový poplatok je vo výške poplatku parkovného za celý deň a ďalšie 2
hodiny; ak pokutový poplatok nie je zaplatený do 15 dní, potom jeho výška je 40 násobok hodinového
parkovného. Oznámenie musí byť umiestnené viditeľne na prednom skle vozidla.
Výška nákladov poskytovateľovi služieb potrebných na poskytovanie služieb podľa § 9/D ods. 6

Cestnéhozákona,ktorésaplatiaposkytovateľovislužieburčenémupodľa§ 9/Dods.2Cestnéhozákona
(ktorým je EPC Hungary Kft.) je 7000,-Ft za jednotlivý prípad. Výšku poplatku za parkovanie určuje
Nariadenie, in concreto jeho príloha č. 5, ktorá rozlišuje výšku poplatkov podľa zón: pre zelenú zónu ide
o poplatok vo výške 480,-Ft/hodina. Podľa prílohy č. 2 Nariadenia ( v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia),
ulica Takaréktár utca ( na ktorej žalovaný bez zaplatenia parkoval) patrí do zelenej zóny. Pre spresnenie

žalobca uviedol, že ulica Takaréktár utca patrí do oblasti ulíc, ktoré tvoria hranicu zelenej zóny (príloha).
Navyše, ako vyplýva z interaktívnej mapy „Google Maps“ predmetná ulica bola označená aj dopravnou
značkou. Vzhľadom na uvedené vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie: 1 x 480,-Ft (dodatočný hodinový
poplatok) + 40 x 480,-Ft ( pokutový poplatok) + 7000,-Ft, hoc est in summa 26.680,-Ft. Pri použití
výmenného kurzu 311,39 Ft/Eur ( pre žalovaného ide o výhodnejší kurz, ako keby sa použil kurz ku dňu

nezaplatenia parkovného) uvedená suma predstavuje 85,56 Eur.
a. Žalobca pripojil fotodokumentáciu k žalobe, z ktorej je podľa jeho názoru je evidentné, že predmetné
vozidlo, ktorého žalovaný bol držiteľom ku dňu nezaplatenia parkovného, parkuje bez akéhokoľvek
viditeľne umiestneného parkovacieho lístku, na čo mu následne bolo po vykonaní úkonov zo strany
kontroly na predné sklo umiestnené oznámenie o parkovacích a pokutových poplatkoch vo výraznej

ružovej fólii tak, ako to vyplýva z dikcie § 15/C ods. 2 Cestného zákona. Ďalej žalobca konštatuje, že
z fotografie č. 3 priloženej k žalobe na vozidlo bolo umiestnené oznámenie o dodatočnom hodinovom
a pokutovom poplatku vo výške 6240,-Ft ( 1x 480,-Ft + 12x 480,-Ft, podľa § 3 ods. 2 Nariadenia-
parkovanie je spoplatnené počas 10 hodín, ku ktorým je treba pripočítať 2 dodatočné hodiny = 12 x 480,-
Ft), súčasťou oznámenia bolo aj oznámenie o zvýšení na sumu 19.680 Eur ( 1x 480,-Ft + 40x 480,-Ft).

b. § 15/D ods. 3 Cestného zákona umožňuje poskytovateľovi služieb vymáhať všetky nároky na súde,
pričom § 9/D ods. 6 Cestného zákona reguluje, ktoré platby patria miestnemu zastupiteľstvu a ktoré
patria poskytovateľovi služieb.c. Žalobca ohľadom dĺžky, resp. časového úseku parkovania konštatuje, že táto je podstatná iba v
prípade, ak by žalovaný zaplatil parkovné a následne zotrval na mieste parkovania aj po uplynutí času,
za ktorý bolo parkovné zaplatené.

d. V spojitosti s postojom žalovaného žalobca argumentuje, že nemal možnosť kontaktovať žalovaného
pred podaním žaloby, nakoľko nemal údaje a nemal ich ani ako získať inak, než podaním žaloby. I
napriektomu,žez§15/Cods.2Cestnéhozákonanevyplýva,žeoznámenieopoplatkochsamusíreálne
dostať do dispozície žalovaného, momentom kedy sa žaloba dostala do sféry dispozície žalovaného,
žalovanýmalmožnosťkontaktovaťžalobcuasplniťsvojzáväzok. Pozískaníúdajovžalobcaakouvádza

kontaktoval žalovaného a doručil mu požadovanú špecifikáciu nárokov s vysvetlením.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal opätovne nedoloženie úradného
prekladu kompletného Cestného zákona do jazyka slovenského v súlade s § 186 CSP.
Odkaz na internetovú stránku, kde má byť zverejnené znenie tohto zákona je podľa názoru
právneho zástupcu žalovaného kategorizované ako neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu

pri oboznámení s právne záväzným znením cudzieho právneho poriadku. Bez preloženého znenia
maďarského cestného zákona, na ktorom má byť žaloba postavená sa žalobca nemôže kvalifikovane
vyjadriť. Žalovaný naďalej považuje uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný a zotrváva naďalej na
svojom stanovisku. Právny zástupca žalovaného konštatuje, že z fotografii nie je zrejmé, na akej
ulici žalovaný mal parkovať, pričom fotografia ulice z roku 2011 z aplikácie „Google Maps“ nie je v

nijakom vzťahu k parkovaniu žalovaného, ku ktorému došlo o niekoľko rokov neskôr. Inter alia fotografie
predložené žalobcom nedokazujú, že by žalovaný nemal vo vozidle parkovací lístok. Fotografia listiny
umiestnenej za stieračom podľa názoru právneho zástupcu žalovaného nie je dôkazom, že sa jednalo o
výzvu na zaplatenie ako žalobca uvádza v žalobe, ako ani o tom, že táto sa dostala do dispozičnej sféry
žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení požadoval predloženie dôkazu o právne záväznom, platnom,

účinnom znení právneho predpisu, na ktorý sa žalobca odvoláva, in concreto Nariadenia mesta Szeged
v slovenskom jazyku, až potom bude môcť zaujať stanovisko k právnemu základu žalobou uplatneného
nároku.

6. Právny zástupca žalobcu v úvode svojho vyjadrenia zo dňa 27.12.2018, ohľadom poskytnutia

prekladu maďarského Cestného zákona č. 1998/I. odkázal na link ( obdobu ASPI). Apeloval na
zásadu hospodárnosti konania, na základe čoho poskytol preklad aplikovateľných ustanovení Cestného
zákona. Vyhotovenie úradného prekladu predmetného právneho predpisu považuje za nehospodárne
a nadbytočné, pričom ním poskytnutý preklad je v súlade s dikciou § 53 ods. 1 zákona č. 97/1963
Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisom. Vo vyjadrení

citoval preklad ustanovení Cestného zákona, in concreto § 9/D ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, §
15/C ods. 1, ods. 2, ods. 3. Podľa jeho názoru z fotodokumentácie je evidentné, že vozidlo nemalo
žiadne potvrdenie o zaplatení parkovného. Po vykonaní úkonov zo strany kontroly, bolo na predné sklo
umiestnené oznámenie o parkovacích a poplatkových poplatkoch vo fólii tak, ako to vyžaduje § 15/C
ods. 2 Cestného zákona Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že povinnosť žalovaného nie je dotknutá

ani tým, ak by vozidlo on sám nezaparkoval. Žalobca má totiž právo na žalované platby jednak voči
osobe, ktorá sa protiprávneho konania dopustila, ako aj voči osobe, ktorá bola držiteľom predmetného
vozidla, aj ak je odlišná. (v spojení s § 9/D ods. 3 Cestného zákona).

7. Na pojednávaní zástupca žalobcu poukázal na doterajšie vyjadrenia obsiahnuté tak v žalobnom

návrhu v následných písomných vyjadreniach, podľa jeho názoru nie je sporné, že vozidlo, ktoré
parkovalo na parkovnom mieste nezaplatilo parkovné a toto vozidlo bolo v užívaní žalovaného. Tu
podotkol tú skutočnosť, že medzi prevádzkovateľom toho parkoviska a užívateľom motorového vozidla
vznikáobčiansko-právnyvzťah. Vpodstatepredmetnévozidlopatrížalovanému.Prijehoprevádzkovaní
treba vychádzať z toho, že to vozidlo viedol vtedy konateľ žalovaného, bolo vedené v podstate v

mene žalovaného hoci vodičom mohla byť nejaká konkrétna fyzická osoba. Užívateľ v zmysle daného
maďarského cestného zákona, s ktorým vzniká tento občiansko-právny vzťah nie je definovaný ako
fyzická osoba, ale môže byť ním aj právnická osoba. Je to v podstate podobne ako keby došlo k
zmluvnému vzťahu, ale v tomto prípade teda vznikol tento zmluvný vzťah priamo so žalovaným, keďže
v jeho mene bolo užívané toto vozidlo. Občianskoprávny vzťah, ten vyplýva z § 9/d obs. 3 maďarského

cestného zákona. Pokiaľ teda ide o 60-dňovú prekluzívnu lehotu, resp. premlčaciu lehotu, táto lehota sa
aplikuje pre sekundárny zodpovednostný vzťah, kde popri užívateľovi za zaplatenie žalovaných platieb
zodpovedá aj prevádzkovateľ vozidla. Je tu teda daný sekundárny vzťah, pokiaľ teda nie je zaplatené
parkovnépriamoužívateľom,taknavyšezodpovedázatietoplatbyajprevádzkovateľvozidla.Vpodstatetým, že užívateľom bol priamo žalovaný, tak ide o jeho primárnu povinnosť zaplatiť parkovné a dané
platby, na ktoré sa tá 60-dňová lehota nevzťahuje. Pri týchto právach platí ročná premlčacia lehota. V
každom prípade žaloba voči žalovanému bola podaná v lehote 60-tich dní odkedy sa na danom mieste

parkovalo. To je možné overiť na OS v Námestove, že ako bola podaná žaloba. K parkovaniu došlo
11.10.2017 a k žalobe došlo k 30.11.2017, čo asi nejakých 50 dní od parkovania. Ale bez ohľadu na
to či sa teda tam vzťahuje na to 60-dňová lehota alebo nie alebo bez ohľadu na toto, na žalobu 60-
dňová lehota nevzťahuje, pretože toto je lehota na uplatnenie práv zodpovednosti voči osobe, ktorá
zodpovedá za tieto platby ako sekundárny platiteľ. Žalobca si uplatňuje uvedené právo primárne tak

ako mu ho podľa maďarského práva vzniká a to voči užívateľovi, pričom voči prevádzkovateľovi sa
jedná o sekundárne uplatnenie tohto práva. Žalobca poukázal na § 15/c ods. 3 maďarského cestného
zákona, podľa ktorého suma parkovného a povinnosť príplatku sa premlčí za jeden rok teda tým, že
je 60-dňovú prekluzívnu lehotu voči prevádzkovateľovi, tak je zrejmé, že táto premlčacia lehota jeden
rok sa nemusí vzťahovať na tohto prevádzkovateľa, pretože tá by vždy uplynula po tých 60 dňoch a
je teda zrejmé, že sa musí vzťahovať voči užívateľovi a teda tak je zrejmé, že priama povinnosť voči

užívateľovi exituje bez ohľadu na povinnosť prevádzkovateľa a tá sa premlčuje v lehote jedného roka,
a žaloba bola podaná menej než jeden rok. Zástupca poukázal na potvrdenie správcu registrované v
registri OPP pod č.10/2018 tak ako bolo zažurnalizované na č.l. 88 spisu s tým, že poukázal na výšku
parkovnéhoanákladyspojenésosprávou.Konkrétnesuma7000,-Ft,týmtodôkazompreukazujevýšku
oprávnenosti účtovania tejto sumy, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu táto suma nevychádza,

jedná sa o sumu, ktorá sa platí právnickej osobe, správcovi, ktorú prevádzkovateľ platí, je to osoba,
ktorávykonávakontroluparkovaniaazabezpečujesprávuparkoviska.Vskratke,žalovanýajehovozidlo
parkovalo v deň a v hodinu na mieste tak, ako je to uvedené v žalobe. Túto skutočnosť preukazuje
fotodokumentácia, ktorá bola priložená k žalobe. K vyjadreniu k odporu žalovaného žalobca predložil
dokumentáciu z Google maps, ktorou preukazuje umiestnenie ulice, na ktorej malo vozidlo žalovaného

parkovať. Teda z tej dokumentácie tam predloženej vyplýva, že na danom mieste sa nachádza tá ulica
a pri porovnaní dokumentácie s fotografiami s vozidlom žalovaného vyplýva, že ide o to isté miesto. Nie
je teda podstatné čo hovorí žalovaná, ale z tejto dokumentácie jednoznačne vyplýva, že, a je jedno,
že kedy bola vyhotovená tá dokumentácia, pretože tá ulica tam stále bola. Je teda z toho zrejmé, že
vozidlo parkovalo na tej ulici a porovnaním tých fotografií sa to nedá ani vyvrátiť. Zároveň táto ulica v

zmysle nariadenia mesta Szeged patrí do zelenej zóny tak ako je vymedzená v nariadení mesta Szeged,
pričom žalovaný predložil aj mapu mesta Szeged, na ktorej je pre zjednodušenie rozdelené na zelené
a žlté zóny, túto dokumentáciu tiež predložil žalobca farebne a je z toho zrejmé, že predmetná ulica sa
nachádza v zelenej zóne, kde je parkovné vo výške 480,- Ft. Vzhľadom na uvedené vznikol žalobcovi
voči žalovanému z tých dôvodov, ktoré už uviedol a nárok na zaplatenie dodatočného hodinového

poplatku 480,- Ft, pokutového poplatku vo výške 40x 480,- Ft a nákladov na správcu vo výške 7.000,- Ft,
t.j. v prepočte na eurá vo výške 85,68 €. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd vydal rozsudok,
ktorýmžalovaného,ktorýmjespoločnosťAbctranslation,s.r.o.,sosídlomul.1.mája3, 98601 Fiľakovo,
IČO: 44 260 920 zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 85,68 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a zároveň, aby žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré

budú vyčíslené po právoplatnosti.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach
a námietkach. V prvom rade apeloval na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil povinnosť,
ktorej porušenie je právnym základom uplatňovaného nároku. Z doterajších dôkazov bolo preukázané

len to, že za stieračom motorového vozidla, ktorého držiteľom je žalovaný bol umiestnený lístok, ktorý
tam niekto odfotil v tom čase keď ho tam umiestnil a že osobné motorové vozidlo sa tam nachádzalo. Nie
je to však dôkazom toho, že by nedošlo k zaplateniu parkovného, ako ani toho, že predmetný lístok by sa
naozajdostaldodispozíciežalovanéhoakotouvádzalvpísomnomvyjadrenížalobca.Pokiaľajžalovaný
parkoval na takomto priestranstve vždy platil parkovné. Z takto predložených dôkazov uplatneného

nároku sa žalovaný nemá možnosť adekvátne brániť pretože pokiaľ nenašiel za stieračom lístok, nevie
ani predložiť dôkaz o tom, že si zakúpil parkovné. Napriek argumentácii žalobcu a jeho vyjadrenia k
námietke preklúzie práva zotrval právny zástupca žalovaného na svojom stanovisku jej uplynutia. Po
porade a konzultácii s advokátskymi kanceláriami v Maďarsku zastávajú jednoznačné stanovisko, že
predpokladom úspešnej žaloby je doručenie výzvy na zaplatenie v 60-dňovej lehote, nie doručenie súdu

ale doručenie žalovanému, teda tomu kto porušil povinnosť. Ak sa zoberú do úvahy špeciálne okolnosti,
že malo dôjsť k doručovaniu prostredníctvom príslušného súdu, tak mala byť zásielka zo strany žalobcu
doručená v 60-dňovej prekluzívnej lehote, avšak žalovanému bola doručená až po uplynutí tejto lehoty.
Právny zástupca žalovaného opakovane poukázal na to, že keby bol žalovaný maďarským štátnymobčanom mal by výhodu podľa príslušných právnych predpisov, že môže v krátkom čase zaplatiť
pokutu v nižšej výške a nie vo výške žalovanej sumy. Právny zástupca žalovaného sa nestotožnil s
právnou argumentáciou žalobcu, že predmetná prekluzívna lehota podľa maďarského práva neplatí

len preto, že sú cudzími štátnymi občanmi a nebolo možné im výzvu v tejto lehote doručiť. Zákon
jednoznačne hovorí, že má byť doručený žalovanému a nie súdu, pričom v tejto lehote prostredníctvom
súdu doručený nebol. Takýto prístup žalobcu považuje za diskriminačný. Je toho názoru, že pokiaľ
by vedel žalovaný o tom, že túto povinnosť má a za stieračom by si lístok s výzvou našiel, určite by
situáciuriešil.Malbymožnosťzaplateniaparkovného,prípadnesankcievoveľanižšejvýškeakovyplýva

z príslušných právnych predpisov. Okrem iného nebola žalobcom preukázaná ani skutočnosť, že by
parkovné žalovaný nezaplatil. Navýšenie poplatkov o trovy konania, súdne trovy a ďalšie, ak má vyplývať
len z tej skutočnosti, že žalovaný je cudzincom a na motorovom vozidle je umiestnené cudzie evidenčné
číslo považuje právny zástupca za diskriminačné a nespravodlivé. Navyše nebol produkovaný dôkaz, že
by bol žalovaný riadne oboznámený s týmito následkami, s právnou úpravou, ako aj s tým, že na neho
ako občana iného štátu bude mať daná situácia oveľa tvrdší dopad, než na občana Maďarska alebo na

obyvateľa Szegedu, ktorým vedia príslušné orgány doručiť výzvu včas, pretože poznajú ich totožnosť.

9. Zástupkyňa žalovaného taktiež uviedla, že zotrváva na svojich stanoviskách tak ako aj počas celého
konania, v súlade s názorom, ktorý bol vyslovený už v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, krajský
súd podstatne naznačil, že ak by sa aj vyžiadal preklad nariadenia mesta Szeget ohľadom úpravy

riešenia parkovného, tak aj v tom prípade by žalobu bolo treba s ňou tvrdených dôvodov zamietnuť.
Takže zotrváva na svojej právnej argumentácii a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K prednesu
zástupcu žalobcu na pojednávaní v prvom rade uviedla, že skutočnosti, ktoré prednáša z časti sú novou
právnou argumentáciou, poukazuje aj na iné ustanovenia nielen cestného zákona, ale domnieva sa, že
aj na ustanovenia iných právnych predpisov upravujúcich hmotné právo v Maďarsku a s poukazom na

koncentračnú zásadu, keďže sa nejedná o žiadne nové skutočnosti, ktoré by žalobca nemohol tvrdiť od
začiatku spoločne s podaním žaloby a s perfektným podaním žaloby s pripojením prekladov všetkých
právnych predpisov, na ktoré sa odvoláva. Navrhuje preto, aby súd na takúto argumentáciu neprihliadol.
Súčasne by chcela uviesť, že z tých listín, ktoré jej súd doručil ako preklad cestného zákona, pričom
ona žiadala aj preloženie nariadenia mesta Szeged, skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal na tomto

pojednávaní, podľa jej názoru, nevyplývajú. Strana žalovaná namietala písomne neúplnosť prekladu,
ktorý bol predložený, ktorý sa podľa nej týkal len novely tohto zákona, nie však úplnej právnej úpravy.
Argumentáciu žalobcu nepovažuje za správnu, že by medzi žalovaným a žalobcom vznikol iný právny
vzťah, na ktorý by sa nevzťahovala prekluzívna 60-dňová lehota z titulu a dôvodu, ktoré uviedol. Nevie
sa vyjadriť podrobnejšie, pretože sa jedná o novú skutočnosť pre stranu žalovanú. Rozporuje aj ďalšie

skutkové tvrdenia žalobcu, že údajne bolo potvrdené v tomto konaní, že auto parkovalo tam, kde označil
žalobca, to nie je pravda, žalovaný už v čase podania odporu toto rozporoval a tvrdil, že fotografický
materiál, ktorý predložil žalobca nie je dôkazom o tom, že by žalovaný, teda jeho vozidlo parkovalo na
tej ulici, ktorú oznámil žalobca. Pokiaľ žalobca predložil nejakú fotografiu z Google, tak tá bola úplne
z iného roku než parkoval žalovaný podľa tvrdenia žalobcu. Takže nebolo preukázané v akom pásme,

či takom pásme ako tvrdí žalobca žalovaný parkoval. Rovnako považuje za nepreukázané, že by ten
parkovací lístok bol žalovanému doručený. Nevie z čoho zástupca žalobcu vychádzal pri skutkovom
tvrdení, že bolo preukázané, že vozidlo viedol štatutárny orgán žalovaného. O tomto zatiaľ nebola ani
zmienka, nie že vykonané dokazovanie. Poukazuje na to, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a toto
neuniesol a preto žiada, aby bola žaloba zamietnutá. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že

uniesol dôkazné bremeno o tom, že by žalovaný, teda jeho auto, ktoré je evidované na žalovaného,
parkovalo v tom čase a takým spôsobom ako to uvádza žalobca na tej ulici. Dovoľuje si namietať voči
jeho záverom, že tie dve fotografie, teda fotografiu, ktorú predložil žalobca, auta a fotografiu z Google
maps, sú jednoznačným dôkazom o tom, že sa jedná o tú istú ulica a že teda auto žalovaného na
tejto ulici parkovalo. Taktiež rozporuje, že by sa do dispozičnej sféry žalovaného dostalo oznámenie

o tom, že nezaplatil za parkovanie. Rozporuje aj neunesenie dôkazného bremena čo sa týka výšky
nezaplateného parkovného a zotrváva na svojej námietke, že pokiaľ aj by žalovaný nezaplatil parkovné
podľa maďarského cestného zákona, na ktorý žalobca odkazuje, v 60-dňovej prekluzívnej lehote malo
byť uplatnené u žalovaného.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením fotografií č.l. 15, mapy mesta Szeged č.l. 48,
fotografie z Google maps obec Szeged Takaréktár ut. č.l. 49, Nariadenia mestského zastupiteľstva č.
23/2016 miestnej samosprávy mesta Szeged č.l. 65-68, výpisu z obchodného registra žalobcu, výpis zobchodného registra žalovaného, potvrdenia spoločnosti Euro Parking Collection plc. č.l. 88, Úradného
prekladu č. 36/2020 Mgr. B. O..l. 232 a zistil tento skutkový stav:

11. Z Úradného prekladu č. 36/2020 prekladateľky Mgr. B. O. vo vzťahu k prekladu časti zákona č.
XLVII. z roku 2010 o úprava zákona I. z roku 1988 o cestnej premávky v záujme vytvorenia právnych
podmienok parkovania na verejnom priestranstve a úprave zákona LXXXIV. z roku 1999 o evidencii
cestnej premávky cestnej premávky
§ 1 (1) Odsek (1) § 2 zákona I. z roku 1998 (ďalej len ZCP) sa nahrádza týmto nariadením:

„(1) Pôsobnosť zákona zahŕňa účastníkov cestnej premávky na území Maďarskej republiky, cestné
motorové vozidlá (ďalej ako vozidlá), - s odchýlkou obsiahnutou v odseku (4) § 48 -, cesty, okolie ciest
a zariadenia pre služby cestnej premávky, ako aj poriadok odstavenia vozidiel na odstavných plochách
vytvorených na cestách, námestiach, v parkoch a na iných verejných priestranstvách vo vlastníctve
miestnej samosprávy.“
(2) § 8 ZCP sa dopĺňa bodom (1) v nasledujúcom znení:

„i)zabezpečenieodstaveniavozidlanamiestnychkomunikáciách,nasúkromnýchcestáchvovlastníctve
miestnej samosprávy, ktoré nie sú uzatvorené pred verejnou premávkou, v parkoch a na iných verejných
priestranstvách.“
(3) ZCP sa dopĺňa o nasledujúci § 9/D:
„§ 9/D (1) Odstavenie vozidiel na miestnych komunikáciách, na cestách vo vlastníctve miestnej

samosprávy, ktoré nie sú uzatvorené pred verejnou premávkou, v parkoch a na iných verejných
priestranstvách je používanie miestnych komunikácií, ciest vo vlastníctve miestnej samosprávy, ktoré
nie sú uzatvorené pred verejnou premávkou, parkov a iných verejných priestranstiev za účelom dopravy.
Udržiavanie vyznačenej odstavnej plochy je úlohou správcu odstavnej plochy.
(2) Verejnú službu zameranú na zabezpečenie odstavenia vozidla na miestnych komunikáciách, na

cestách vo vlastníctve miestnej samosprávy, ktoré nie sú uzatvorené pred verejnou premávkou, v
parkoch a na iných verejných priestranstvách je povinná zabezpečiť miestna samospráva ako vlastník,
resp. poskytovateľ podľa odseku (5) § 9 zákona LXV. z roku 1990 o miestnych samosprávach (ďalej
len ZS).
(3) Odstavenie vozidiel na miestnych komunikáciách, na cestách vo vlastníctve miestnej samosprávy,

ktoré nie sú uzatvorené pred verejnou premávkou, v parkoch a na iných verejných priestranstvách je
občianskoprávnym právnym vzťahom medzi miestnou samosprávou, resp. poskytovateľom stanoveným
v odseku (5) § 9 ZS a využívateľom odstavnej plochy. Za zaplatenie poplatku a príplatku za parkovanie
zodpovedá prevádzkovateľ vozidla.
§ 15/A. (1) Miestna samospráva (v hlavnom meste: samospráva hlavného mesta) môže vo svojom

nariadení vyznačiť odstavnú zónu, resp. odstavné miesto mimo odstavnej zóny (ďalej spoločne ako:
odstavná plocha) na miestnych komunikáciách, na cestách vo vlastníctve miestnej samosprávy, ktoré
niesúuzatvorenépredverejnoupremávkou,vparkochanainýchverejnýchpriestranstvách-nazáklade
dôvodov organizácie dopravy, ak aj podľa dôvodov uvedených v odseku (2) § 13, v zákonom určených
rámcoch -, kde sa používanie za účelom odstavenia vozidla s počtom kolies tri a viac platí poplatok za

parkovanie (ďalej len platobná povinnosť).
(4) Výšku parkovného stanoví stanoví miestna samospráva (v hlavnom meste samospráva hlavného
mesta) ako parkovné za jednu hodinu času odstavenia. Pri stanovení výšky parkovného je potrebné
zohľadniť rovnocennosť služby a protislužby. Parkovné musí byť určení tak, aby pokrylo aspoň výdavky
na udržiavanie a prevádzku. Výška parkovného musí byť určená s prihliadnutím na charakteristiku

odstavnej plochy, a to najmä: danosti odstavnej plochy v rámci obce, infraštruktúra, zabezpečenie
rôznych možností zaplatenia.

12. Podľa Článku 4 Nariadenia Európske parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu
na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
2. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú
normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

13. Podľa Článku 3 - Voľba rozhodného práva Nariadenia Európske parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):1. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená
výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si
môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2. Zmluvné strany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom
ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskutočnenej podľa tohto článku
alebo iných ustanovení tohto nariadenia spravovala dovtedy. Žiadna zmena a doplnenie zvoleného
rozhodného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť podľa článku 11, ani nemá
nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

3. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v inej krajine, než je
krajina, ktorej právo sa zvolilo, voľba strán nemá vplyv na uplatnenie ustanovení práva tejto inej krajiny,
od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou.
4. Ak sa v čase voľby všetky ostatné prvky súvisiace so situáciou nachádzajú v jednom alebo viacerých
členských štátoch, voľba iného rozhodného práva stranami ako právneho
5. Existencia a platnosť dohody zmluvných strán o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa

ustanovení článkov 10, 11 a 13.

14. Podľa Článku 4 - Rozhodné právo pri absencii voľby Nariadenia Európske parlamentu a Rady (ES)
č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):
1. Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli

dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto:
a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b)zmluvaoposkytovaníslužiebsaspravujeprávnymporiadkomkrajinyobvykléhopobytuposkytovateľa
služieb;
c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje

právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza;
d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie
maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého
pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má svoj obvyklý pobyt v tej istej
krajine;

e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta;
f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora;
g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také
miesto možno určiť;
h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov

viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17
smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym
poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.
2. Ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a)
až h) odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá

má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu.
3. Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je
krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.
4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym
poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.

15. Podľa Článku 10 - Vecná platnosť Nariadenia Európske parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I):
1. Existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustanovenia sa určí podľa právneho poriadku,
ktorým by sa podľa tohto nariadenia spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich platnosti.

2. Napriek tomu strana, aby preukázala, že s uzavretím zmluvy nesúhlasila, môže sa odvolať na právny
poriadok krajiny svojho obvyklého pobytu, ak z okolností vyplýva, že by nebolo odôvodnené posudzovať
účinky jej správania podľa právneho poriadku uvedeného v odseku 1.

16. Preklad predmetných ustanovení Cestného zákona znie nasledovne:

§ 9/D ods. 1: Parkovanie vozidlami na verejných cestách, námestiach, parkoch a ostatných verených
priestoroch, na súkromných cestách, ktoré nie sú uzatvorené pre verejnú dopravu a vlastnených
miestnym zastupiteľstvom predstavuje užívanie pre dopravné účely.§ 9/D ods. 2: Verejné služby upravujúce parkovanie na miestnych cestách, námestiach, parkoch,
a ostatných verených priestoroch, na súkromných cestách, ktoré nie sú uzatvorené pre verejnú
dopravu a vlastnených miestnym zastupiteľstvom, sú poskytované miestnym zastupiteľstvom alebo

poskytovateľom služieb podľa zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách (2011. CLXXXIX 16/
A. §).
§ 9/D ods. 3:Parkovanie vozidlami na verejných cestách, námestiach, parkoch a ostatných verených
priestoroch, na súkromných cestách, ktoré nie sú uzatvorené pre verejnú dopravu a
vlastnených miestnym zastupiteľstvom zakladá občiansku zmluvu medzi užívateľom parkovacieho

miesta a miestnym zastupiteľstvom alebo poskytovateľom služieb podľa zákona
· maďarských miestnych zastupiteľstvách (2011. CLXXXIX 16/A. §). Držiteľ vozidla je
zodpovedný za zaplatenie parkovného a pokutových poplatkov.
§ 9/D ods. 6: Na základe občianskej zmluvy uvedenej v § 9/D ods. 3, miestne zastupiteľstvo je oprávnené
na platbu parkovného a pokutových poplatkov. Poskytovateľ služieb je oprávnený na náklady spojené
s týmito službami.

§ 15/C ods. 1: Ak vozidlo parkuje bez zaplatenia, alebo ak zaplatené čas je kratší ako 1 hodina a vozidlo
parkuje 5 minút dlhšie, než je zaplatený čas, alebo ak zaplatené čas je 1 hodina alebo viac a vozidlo
parkuje 15 minút dlhšie, než je zaplatený čas, potom musí byť zaplatené dodatočný poplatkov vo výške
hodinového parkovného spolu s pokutovým poplatkom.
§ 15/C ods. 2: Ak pokutový poplatok je zaplatený do 15 dní po dátume oznámenia o

pokutovom poplatku, potom pokutový poplatok je vo výške poplatku parkovného za celý deň a ďalšie 2
hodiny; ak pokutový poplatok nie je zaplatený do 15 dní, potom jeho výška je 40 násobok hodinového
parkovného. Oznámenie musí byť umiestnenie viditeľne na prednom skle vozidla.
§ 15/D ods. 3: Ak parkovné alebo pokutové poplatky nie sú zaplatené, potom miestne úrad alebo
poskytovateľ služieb uvedený v § 9/D. ods. 6 a §16/A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách

(2011. CLXXXIX 16/A.§) má právo uplatniť všetky práva na občianskom súde.

17. Z § 15D ods. 1 vyplýva, že pokiaľ parkovné a dodatočný hodinový poplatok nebudú zaplatené
prevádzkovateľom motorového vozidla, miestne zastupiteľstvo alebo poskytovateľ služieb, v súlade s
§ 9/D ods. 6 prvá veta a §16/A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách vyzve v 60- dňovej

prekluzívnej lehote odo dňa parkovania bez zaplatenia parkovného prevádzkovateľom motorového
vozidla na úhradu tohto poplatku prostredníctvom pošty, alebo iným preukázateľným spôsobom.

18. Nakoľko ide o spor s medzinárodným prvkom (žalobcom je právnická osoba sídliaca v Maďarsku
a súčasne uplatnený nárok vychádza zo skutočností, ku ktorým taktiež došlo v Maďarsku. Právomoc

tunajšieho súdu na toto konanie, keďže medzinárodný prvok je viazaný na územie iného členského štátu
EÚ, vyplýva z článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, pričom rozhodujúcim
právom podľa článku 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, je právo Maďarskej republiky.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v rámci svojej obrany namietal prekludovanie práva žalobcu,
súd sa zameral v prvom rade na vyriešenie otázky, či právo žalobcu je prekludované, a teda či z tohto
dôvodu je ho možné priznať, a teda ďalej skúmať či došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok v
zmysle vyššie uvedeného maďarského zákona vo vzťahu k povinnosti žalovaného uhradiť parkovné a

s tým súvisiace poplatky.

20. Pre rozhodnutie súdu ohľadom vyriešenia otázky plynutia prekluzívnej, resp. premlčacej lehoty tak
ako strany sporu na jej plynutie poukazovali, je Úradný preklad č. 36/2020, ktorý súd zabezpečil z
úradnej povinnosti dostačujúci. Z tohto dôvodu súd nevykonal dokazovanie celou právnou normou,

keďže v otázke posúdenia plynutia prekluzívnej lehoty je možné z uvedeného prekladu dospieť
jeho systematickým a logickým výkladom k dostatočnému záveru. Tak ako to uviedol aj krajský súd
vo svojom uznesení sp. zn. 15Co/114/2019 v časti odôvodnenia pod bodmi 30-34, poukazuje na
zákonné ustanovenie § 15/D odsek 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého ak nebola uhradená
suma za parkovanie a príplatok, miestna samospráva, resp. poskytovateľ stanovených v odseku 5

§ 9 zákona, zašle prevádzkovateľovi vozidla výzvu na úhradu poplatku a príplatku do prekluzívneho
obdobia 60 dní od využitia odstavnej plochy bez úhrady poplatku ako poštovú zásielku alebo iným
preukázateľným spôsobom. V zmysle odseku 3 § 15/D citovaného zákona, v prípade nesplnenia
povinnosti úhrady poplatku a príplatku za parkovné si môže miesta samospráva, resp. poskytovateľstanovený v odseku 5 § 9 zákona uplatniť svoj nárok súdnou cestou. V prípade uplatnenia nároku v
súvislosti s parkovným je výhradne príslušným miestny súd podľa bydliska povinnej osoby. V zmysle
odseku 3 § 9/D citovaného zákona odstavenie vozidiel na miestnych komunikáciách, na cestách vo

vlastníctve miestnej samosprávy, ktoré nie sú uzatvorené pred verejnou premávkou, v parkoch a na
iných verejných priestranstvách je občianskoprávnym právnym vzťahom medzi miestnou samosprávou,
resp. poskytovateľom stanoveným v odseku (5) § 9 ZS a využívateľom odstavnej plochy. Za zaplatenie
poplatku a príplatku za parkovanie zodpovedá prevádzkovateľ vozidla. Právo na odstavenie motorového
vozidla na miestnej komunikácii, ceste vo vlastníctve miestnej samosprávy, resp. v parkoch, iných

verejných priestranstvách, nepochybne je občianskoprávnym vzťahom medzi samosprávou (resp.
samosprávou určeným poskytovateľom) a osobou, ktorá odstavnú plochu využíva. V tomto smere súd
s argumentáciou žalovanej strany súhlasí. Osoba, ktorá zaparkovaním motorového vozidla, ktorého
nemusí byť prevádzkovateľom, toto vozidlo na uvedenej ploche odstaví, založí občianskoprávny vzťah
umožňujúci mu využívanie tejto odstavnej plochy. V prípade, že takáto osoba parkovné dobrovoľne
zaplatí z hľadiska predmetného občianskoprávneho vzťahu k žiadnemu sporu nedochádza a predmetný

zmluvný vzťah sa týmto spôsobom naplní. V prípade, že nedôjde k zaplateniu parkovného, s čím zákon
priamopočíta,zazaplateniepoplatku,akoajpríplatkuzaparkovaniezodpovedáprevádzkovateľvozidla.
Zákon teda priamo ako zodpovednú osobu za zaplatenie poplatku menuje prevádzkovateľa vozidla, čo
jelogickéknáslednémupostupuvzmysle§15/Dodsek1,odsek3citovanéhozákona,pretoževprípade
neuhradenia sumy za pakovanie a príplatok nasleduje postup v zmysle § 15/D, a to zodpovednej osobe

za zaplatenie, t.j. prevádzkovateľovi vozidla zašle samospráva výzvu na úhradu poplatku, na ktorú má
60-dňovú prekluzívnu lehotu. Predmetná 60-dňová prekluzívna lehota je lehota, v ktorej samospráva je
povinná zaslať výzvu prevádzkovateľovi vozidla pod následkami zániku práva. V predmetnom konaní
zaslanie takejto výzvy preukázané nebolo. V prípade, ak by táto výzva bola zaslaná o vyššie uvedenej
prekluzívnej lehote, tak potom začína plynúť jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie si tohto práva

na súde. Zo systému právnej normy je nepochybné, že predpokladom uplatnenia práva na súde je
najskôr postup podľa § 15/D odsek 1, a to vyzvať v 60-dňovej prekluzívnej lehote odo dňa parkovania
bez zaplatenia prevádzkovateľovi motorového vozidla na úhradu poplatku, a to prostredníctvom pošty
alebo iným preukázateľným spôsobom. Žalobca preto mal v tejto lehote žalovanému doručiť výzvu na
zaplatenie. Napriek tomu, že zákon pojmovo uvádza v § 9/D odsek 3 využívateľa odstavnej plochy,

ktorýobčianskoprávnyvzťahsosamosprávouzakladá,avšaknazaplateniepoplatkuurčujezodpovednú
osobu, a to prevádzkovateľa vozidla a na túto osobu pojmovo viaže aj postup v zmysle § 15/D odsek 1,
odsek 3 citovaného zákona. Obrana žalovaného, ktorý poukazuje na rozdielnosť postavenia využívateľa
odstavnej plochy a prevádzkovateľa vozidla, podľa názoru súdu, je účelová, pretože takýmto postupom
by fakticky došlo k rozdielnemu spôsobu akým sa poplatky uplatňujú voči osobe využívateľa odstavnej

plochy, pre ktorého by mala platiť jednoročná premlčacia lehota tak, ako to uvádza žalovaný a pre
prevádzkovateľa, pre ktorého by bola potrebná výzva v 60-dňovej prekluzívnej lehote. V súdenom
prípade je žalovaný tvrdený ako využívateľ odstavnej plochy a rovnako ako aj prevádzkovateľ vozidla,
avšak zodpovednosť za neplnenie je možné voči nemu vyvodiť s poukazom na § 9/D odsek 3 za
zaplatenie poplatku v postavení prevádzkovateľa vozidla, a to postupom podľa § 15/D odsek 1, odsek

3 citovaného zákona.

21. Pokiaľ teda žalobca uvádza, že k parkovaniu bez úhrady malo dôjsť dňa 11.10.2017, žaloba bola
podaná dňa 30.11.2017, doručená žalovanému 19.01.2018, t.j. po uplynutí 60-dňovej prekluzívnej
lehoty, pričom žalobca nepreukázal, že by došlo k výzve v zmysle § 15/D žalovanému, potom bez

takejto výzvy vo vyššie uvedenej 60-dňovej lehote si žalobca právo na súde ani uplatniť nemohol
a jeho právo je prekludované, z uvedeného dôvodu bola žaloba zamietnutá a akékoľvek ďalšie
dokazovanie ohľadom skutkových okolností týkajúcich sa parkovania motorového vozidla eventuálne
bez zaplateného parkovaného je nadbytočné.

22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu
v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287,
984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.