Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 2, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320010185
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Lukáčová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8320010185.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 02.07.2021 v Humennom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

obžalovaného: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, okr. H.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že,

dňa 15.04.2019 v čase okolo 17:30 hod. pred rodinným domom č. XXX v obci J., okres H., potom čo
prišiel do konfliktu s K. L., a to z dôvodu, že mal K. L. svojím vozidlom pri otáčaní prejsť po pozemku, kde
pri tomto konflikte sa mali navzájom verbálne napádať a strkať, následne pri vyhrotení tohto konfliktu,
počas toho, ako sa ho K. L. pokúšal udierať a strkať, tento spadol na zem smerom dopredu na kolená

tak, že hlavu a ruky mal pri nohách K. L., pričom ako sa dvíhal zo zeme, tak sa rukami chytil nôh K. L., čím
došlo k ich fixácii a podtrhnutiu, kedy K. L. stratil rovnováhu a spadol rotačným pohybom v smere doľava,
pričom v dôsledku takejto fixácie nohy a rotačného pádu došlo k zraneniu ľavej dolnej končatiny K. L.,
a to trieštivej špirálovitej zlomenine distálnej časti predkolenia vľavo s predpokladanou dobou liečenia
a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 84 až 98 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených:
- K. L., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom J. XXX, okr. H.,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874,
odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal dňa 19.03.2020 na obžalovaného Q. N. obžalobu
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov,
výsluchom znalca, vecnými dôkazmi ako aj listinnými dôkazmi.Obžalovaný Q. N. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm.
a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V rámci výsluchu
na hlavnom pojednávaní k skutku uviedol, že v ten deň, t.j. 15.04.2019, išiel k K. N. okolo 17:00

hod.. Pred jeho domom bolo veľa áut, nebolo možné sa tam s autom otočiť, preto šiel k miestu, kde
býva poškodený, ktorého pozdravil zdvihnutím ruky. Poškodený mu odzdravil, zatvoril bránku a odišiel.
Následne obžalovaný vystúpil z auta, dal preč zábranu z pozemku, ktorú tam mal poškodený, cúvol,
otočil sa a zišiel smerom k domu K. N.. Obžalovaný vypovedal, že zábranu nedával späť na miesto,
pretože vedel, že sa tam ešte raz s autom vráti. Keď bol pri dome K. N. v aute, na ložnej ploche,

po tom, ako ju pozametal a poukladal na ňu koberce, začul nadávanie a krik. Otočil sa a videl za
dodávkou poškodeného, ktorý vulgárne nadával, že sa na jeho pozemku otočil. Obžalovaný tvrdil, že
poškodený ho napadol a ako ho bil rukami, tak obžalovaného stiahol na zem. Obžalovaný vypovedal,
že on poškodeného nenapádal. Obžalovaný uviedol, že bol vo veľkom strese, nevedel, čo sa deje,
uviedol, že poškodený ho stiahol, keď bol v aute, vo výške 25-30 cm nad zemou), Poškodený ho bil
päsťami do vrchnej časti tela, vulgárne nadával, pretože ho nazlostilo to, že sa s autom otočil na jeho

pozemku. Obžalovaný podľa vlastného tvrdenia urobil možno 2 kroky, pričom ho poškodený stále mlátil,
nadával mu a strhol ho za bundu na zem. Obžalovaný spadol k jeho nohám a ako spadol na zem,
hlavu mal dole, kľačal, pričom poškodený ho stále udieral. Obžalovaný nevedel, čo má robiť, chytil
sa rukami nôh poškodeného, niekde v oblasti členkov, ale nevedel uviesť presne, lebo bol v strese,
aby sa nejako postavil, pričom poškodený ho stále udieral do zadnej časti hlavy, krku a tela, pričom ho

udrel približne 7 krát. Keď sa obžalovanému podarilo dostať do pokľaku videl, ako sa pohol poškodený
s pravou nohou dozadu, ako keby ho chcel kopnúť, pričom obžalovaného stále udieral. Obžalovaný
„vyšiel“ rukami po poškodenom, smerom nahor, poškodený bol v záklone a vtedy sa obžalovaný zvalil
na poškodeného. Spadli na zem, kde obžalovaný chytil poškodenému ruky, pretože ten ho chcel stále
udierať. Obžalovaný povedal poškodenému dvakrát nech prestane, na čom ten následne povedal, že

ho bolí noha. Obžalovaný z neho zišiel, no poškodený ho stále vulgárne napádal s tým, že bude platiť.
Poškodený sa už bezprostredne na to na nohy nepostavil. Niekto zavolal sanitku, prišli aj policajti.
Medzitým došla aj manželka poškodeného. K zlomeniu nohy došlo podľa obžalovaného asi vtedy, keď
poškodený nohu posúval. Incident nikto nevidel, svedkovia prišli až neskôr, ako už ležali na zemi.
Obžalovaný poukázal na to, že s poškodeným nemal žiaden konflikt, okrem toho, že sa otočil s autom

na pozemku poškodeného. Avšak konflikt mala dcéra obžalovaného s manželkou poškodeného. Aj
obžalovaný bol po konflikte na ošetrení. Bolel ho malíček, na ľavej strane líca mal modrinu a až po
nejakých pár dňoch zistil, že má modriny v okolí zadnej časti krku. K výpovedi poškodeného uviedol, že
poškodený v celom rozsahu klame a každá jeho výpoveď je rozdielna.

Poškodený K. L. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že išlo o zábranu, ktorú
obžalovaný, po tom, ako sa otočil na jeho pozemku, nedal naspäť. Uviedol, že sa šiel obžalovaného
opýtať, prečo predmetnú zábranu nedal naspäť, keď sa otočil. Konflikt sa udial na ceste pred domom
K. N.. Poškodený vypovedal, že obžalovaný, keď bol ešte v dodávke, na jej konci, začal nadávať, že čo
chce. Rovnako mu na to zanadával aj poškodený. Následne, podľa tvrdenia poškodeného, obžalovaný

zoskočil z auta a do poškodeného strkol. Na to aj poškodený strčil do obžalovaného, ktorý ho začal
boxovať. Poškodený ho stiahol na zem, pričom obžalovaný ho hneď chytil za nohy v oblasti píšťaly
smerom nadol, na čo poškodený spadol na chrbát na asfalt, trochu viac na ľavú stranu, lebo neudržal
rovnováhu a obžalovaný v tom momente na neho skočil. Vtom poškodený pocítil, ako mu niečo prasklo.
Povedal obžalovanému, že mu visí noha, no obžalovaný, ktorý bol na ňom, na to nereagoval, bil ho

päsťami po celom tele. Poškodený sa už potom nehýbal, lebo nechcel s tou nohou hýbať. Poškodený
tvrdil, že obžalovaného nijakým spôsobom nenapádal. Na to vyšiel z domu svedok C., ktorý k nim
prišiel,neskôrzavolalajmanželkeaprišielajK.N..Incidentvšakniktonevidel.Poškodenýutrpeltrieštivú
zlomeninu predkolenia. Uviedol, že on osobne v minulosti nezhody s obžalovaným nemal. Na otázku
obhajcu vypovedal, že vedel o tom, že sa bude u pána N. sťahovať, no nevedel, že sa bude na jeho

pozemku otáčať. Na verbálny útok z jeho strany si nepamätal, nakoľko mal silné bolesti.

Z výpovede svedka S. H. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ten bol v čase skutku v dome svedka K.
N., sťahoval nábytok. Nepočul zvonku žiaden krik. Obžalovaný prišiel na dodávke a oni začali vynášať
nábytok von. Vo vnútri domu polepili skrinku a ako vyšli vonku s prvou skrinkou, poškodený už ležal na

zemi, obžalovaný stál pri okraji dodávky. Už sa len hádali, pričom im nebolo veľmi dobre rozumieť, kričali
tam na seba jeden cez druhého. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už konflikt ani nepamätá,
k viditeľným zraneniam uviedol, že obžalovaný mal trocha poškriabané kolená, poškodenému viselanoha, bola taká skrútená. Svedkovi prišlo pri pohľade na poškodeného zle, preto z miesta incidentu
odišiel. Podľa svedka je ložná plocha dodávky od zeme asi do pol metra.

Na návrh obhajoby bola na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku prečítaná
skoršia výpoveď svedka S. H. z prípravného konania zo dňa 10.12.2019 za účelom odstránenia rozporu
vo výpovedi z dôvodu, že svedok v prípravnom konaní tvrdil, že na obžalovanom videl, že má roztrhnuté
nohavice na kolenách a odraté kolená, z ktorých mu tiekla krv a tak isto som videl, že mal poškriabanú
tvár, tak isto videl, že mu tečie krv, pričom obžalovaný bol v tvári celý červený, no nevedel sa vyjadriť či

to bolo v dôsledku fyzického napadnutia alebo len vypätia. Iné viditeľné zranenia si nevšimol. Svedok k
rozporu uviedol, že je to tak, ako to uvádzal v zápisnici z prípravného konania.

Svedok N. C. pred súdom uviedol, že počas incidentu bol vo vnútri domu pána K. N., pripravovali
nábytok, rozoberali skriňu a čakali za dodávkou. Postupne si vynášali nábytok, pričom keď niesli skriňu
videl, ako obžalovaný s poškodeným ležali na zemi vedľa seba. Poškodený K. L. kričal, svedok však

nevedel uviesť, či od bolesti alebo z toho, že bol nervózny. Svedok ma v tom čase podľa vlastného
udania pocit, že obžalovaný je viac dobitý, „ako keby išiel dostať infarkt“, do pár minút už na miesto
prišli asi z rodiny poškodeného a potom aj pán N.. Volali záchranku, policajtov. Poškodený ležal sám
na zemi, neustále kričal, hrešil, nadával obžalovanému, ako keby ho chcel ešte vyprovokovať. Svedok
nemal vedomosť o tom, kto začal konflikt ako prvý. Podľa vyjadrenia svedka mal poškodený zlomenú

nohu, obžalovaný mal potrhanú montérkovú blúzu a bol pravdepodobne poškriabaný na tvári.

Na návrh obhajoby bola na hlavnom pojednávaní v zmysle § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku prečítaná
skoršia výpoveď svedka N. C. z prípravného konania zo dňa 10.12.2019 za účelom odstránenia rozporu
vovýpovedi,keďsvedokvprípravnomkonanítvrdil,žeobajanasebakričali,noL.kričaloveľahlasnejšie,

aj vulgárnejšie, to tak pripadalo, že L. naňho kričal a nadával mu a N. kričal, aby už bol ticho, akoby
už to N. chcel ukončiť. Pamätal si, že ako N. držal L. hovoril mu slová „Už prestaneš, už prestaneš?“
Myslí si, že tým N. myslel, aby už L. prestal niečo robiť. Neskoršie ho N. pustil a postavil sa. K. L. naňho
kričal, nadával mu, že mu zlomil nohu, pričom svedok videl, že túto nohu má K. L. zlomenú. N. sa už do
konfliktu ďalej nijako neangažoval. Svedok k rozporom na hlavnom pojednávaní uviedol, že po roku si

to už nepamätá, no naisto vie, že poškodený kričal, nadával, akoby provokoval. Svedok uviedol, že je
pravda to, čo tvrdil v prípravnom konaní do zápisnice.

Svedok K. N. poukázal na to, že poškodeného pred incidentom prosil, či by mu nepomohol so
sťahovaním, na čo mu poškodený sám povedal, že obžalovaný má aj auto, teda by mu mohol pomôcť.

Svedok uviedol, že on i jeho manželka poškodenému niekedy dopoludnia v predmetný deň povedali, že
príde v ten deň auto, ktoré sa bude otáčať, že naložia nábytok, ktorý odvezú. Skutočnosť o sťahovaní
oznamovali poškodenému L. z dôvodu, že sa tam malo auto otáčať. Aj samotný svedok K. N. potvrdil, že
povedal obžalovanému, nechsanakonciotočí,kdesastáleotáčajúautá.Tentopriestorniejeohradený,
nie je tam nič zasadené. Otáčali sa tam všetky autá. V súčasnosti vedľa toho pozemku, domu, postavil

poškodený prístrešok. Podľa svedka vznikol konflikt medzi obžalovaným N. a poškodeným z dôvodu,
že L. má averziu voči obžalovanému, a ako keby vyčkával na situáciu, kedy môže dôjsť ku konfliktu.
Poškodený je 40 -ročný chlap a obžalovaný 60-ročný. Svedok samotný priebeh skutku nevidel, bol v
dome, po krátkom čase, asi 5 -10 minút po tom, ako sa chlapci, ktorí nosili nábytok z vonku nevracali, mu
volal na mobilný telefón poškodený, aby vyšiel vonku, na čo mu však povedal, že nejde, lebo má robotu.

Vtedy mu poškodený nevravel nič, že majú nejaký konflikt medzi sebou, až po čase, keď svedok vyšiel
vonku, videl plno áut, ľudí, policajné auto. Pýtal sa poškodeného L., že čo tam robí, pretože poškodený
býva inde, no on mu ukazoval, že má zlomenú nohu. Pýtal sa, čo sa stalo, tak mu povedal, že sa s
pánom N. dali do šarvátky, viac nič nepovedal.

Z výpovede svedka N. N., ktorý vyhotovil fotografie predložené splnomocnencom poškodeného
vyplynulo, že na miesto skutku prišiel až po incidente, keď poškodený ležal na zemi, zjavne so zlomenou
nohou a plakal od bolesti. Obžalovaný v tom čase telefonoval a vykladal z auta nábytok. Svedok taktiež
uviedol, že fotografie, ktoré boli predložené súdu, vyhotovil zo zaujímavosti, fotil všetko, čo sa dialo.
Potvrdil, že je v kamarátskom vzťahu s poškodeným K. L., ohľadom predmetného incidentu mu volal

brat poškodeného, s ktorým je svedok v bližšom kamarátskom vzťahu, poznajú sa od detstva. Nevedel
uviesť,koľkofotiekvtendeňohľadomincidentuvyhotovil,nespomenulsi,kedyakomuichodovzdával,či
poškodenému alebo jeho splnomocnencovi. Uviedol, že o vydanie fotografií ho požiadal pravdepodobnepoškodený.Naotázku,čividelnatvári,tele,alebošatáchobžalovanéhonejakézraneniasvedokuviedol,
že nevidel.

Znaleczodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia,úrazováchirurgia,MUDr.DušanSukovský,
sa na hlavnom pojednávaní odvolal na písomný znalecký posudok č. 33/2019 zo dňa 18.05.2019 a v
celom rozsahu zotrval na jeho obsahu a obsahu vyjadrení v zápisnici o výsluchu dňa 16.01.2020.

Na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2020 znalec uviedol, že nevie odpovedať na otázku, kde a ako držal

obžalovaný poškodeného. Taktiež uviedol, že predmetné poranenie poškodeného nemohlo vzniknúť na
základe priameho mechanizmu. Čo sa týka doby nutnej imobilizácie 8 týždňov uviedol, že táto lehota
je minimálna a nemôže dôjsť k jej skráteniu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 33/2019 zo dňa 18.05.2019 znalca MUDr. Dušana Sukovského
vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 15.04.2019 trieštivú špirálovitú zlomeniu distálnej časti predkolenia

vľavo s posunom. Čo sa týka mechanizmu vzniku poranenia poškodeného znalec uviedol, že v čase
vznikuzlomeninyľavéhopredkoleniadošlokrotáciitelaprizafixovanejľavejdolnejkončatineopodložku,
pričom rotácia tela poškodeného smerovala proti smeru hodinových ručičiek, t.j. po ľavej ruke. S
prihliadnutím na výpovede obsiahnuté v spise znalec uviedol, že možno konštatovať, že poškodený
mohol mať predkolenie fixované rukami obžalovaného. Ľavá dolná končatina poškodeného bola pevne

fixovaná k zemi a došlo k rotácii tela okolo takto zafixovanej dolnej končatiny. Uvedené poranenie
nevzniklo na základe priameho mechanizmu, t.j. nie na základe vyvolávajúcej sily ako napríklad
kopnutia do miesta zlomeniny. Počas nutnej doby imobilizácie ľavého predkolenia t. j. cca 8-10 týždňov
mohol byť poškodený obmedzený vo fyzickej aktivite. Poškodený utrpel poranenie ťažkého stupňa s
predpokladanou dobou liečenia 12-14 týždňov. Poranenie mohlo vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých

následkov. K zraneniam obžalovaného znalec uviedol, že ten utrpel pohmoždenie ľavého líca ľahkého
stupňa, pohmoždenie malíčka ľahkého stupňa, povrchové odreniny chrbta ľavej ruky, povrchové
odreniny kolena vpravo a povrchové odreniny kolena vľavo. K mechanizmu vzniku jednotlivých poranení
uviedol, že na oblasť ľavého líca pôsobila tupá sila, ktorou mohol byť úder rukou malej intenzity. Toto
poranenie nevzniklo na základe pádu a nárazu do tvrdej podložky. Na oblasť ľavej ruky a oboch kolien

obžalovanéhopôsobilatengenciálnasila,ktoroumoholbyťnárazdotvrdejpodložkyakojeasfalt,dlažba,
kde na základe priameho pôsobenia pôsobiacej sily došlo k vzniku poranení: pohmoždenie malíčka
ľahkého stupňa, povrchové odreniny chrbta ľavej ruky, povrchové odreniny kolena vpravo a povrchové
odreniny kolena vľavo. Obžalovaný utrpel poranenie ľahkého stupňa s dobou liečenia 6 dní, pričom
počas nutnej doby liečenia mohol byť obmedzený vo fyzickej aktivite, hlavne v činnostiach, ktorých výkon

je závislý na záťaži dolných končatín.

Zo zápisnice o výsluchu znalca dňa 16.01.2020 vyplýva, že typ zlomeniny, ktorý utrpel poškodený
vzniká nepriamym mechanizmom napr. pri bežnom páde, keď sa osoba pošmykne a telo čiastočne
rotuje okolo pozdĺžnej osi predkolenia, t.j. nemusí byť zafixované nejakou osobou, prípadne nejakým

predmetom. Predpokladá sa, že v čase pádu mal poškodený chodidlo na zemi, predpokladá sa určitý
odpor o podložku.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a prečítal na vec vzťahujúce sa
listinné dôkazy, okrem iného aj lekárske správy, zápisnicu o ohliadke miesta činu, zápisnicu o prehliadke

tela obžalovaného s fotodokumentáciou, záznam o dychovej skúške obžalovaného i poškodeného,
zápisnice o výpovedi svedkyne S.. X. D., vyčíslenie škody, taktiež výpis ústrednej evidencie priestupkov,
odpis registra trestov. V súlade s § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli oboznámené fotodokumentácie
na čl. 91 - 94 a na č.l. 96 - 103 súdneho spisu. Taktiež bola podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku
oboznámená fotodokumentácia, ktorú súdu predložil splnomocnenec poškodeného, č.l. 235.

Z lekárskych správ oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice A. Leňa Humenné, a.s. vyplýva, že
rovnako ako obžalovaný, aj poškodený boli na lekárskom ošetrení. Obidvaja uviedli, že boli napadnutí
druhou osobou. U poškodeného bola stanovená diagnóza: trieštivá zlomenina distálnej časti predkolenia
vľavo s výrazným posunom s predbežnou dobou liečenia nad 42 dní. U obžalovaného je popisovaný

v oblasti líca vľavo mierny opuch a začervenanie, v oblasti prepatelárnej bilat. povrchové odreniny, na
dorze ľavej ruky popisované prítomné povrchové odreniny.Fotodokumentáciou č.l. 96-103 súd oboznámil zadokumentované poškodenie oblečenia obžalovaného
a viditeľné zranenia na jeho oboch kolenách, ako následok po incidente u obžalovaného Q. N..

Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia na čl. 235, ktorú predložil na hlavnom pojednávaní dňa
18.08.2020 splnomocnenec poškodeného. Podľa tvrdenia splnomocnenca poškodeného boli fotografie
vyhotovené bezprostredne po incidente svedkom N. N.. Jednalo sa o 6 ks fotografií, a to 3 ks malého
formátu A5 a 3 ks fotografie vo formáte A4.

Obhajca sa k jednotlivým fotkám, že fotografia č. 1 je pohľadom do korby vozidla, pričom z
fotografie je možné posúdiť výšku korby motorového vozidla. Na fotografii č. 2 je zrejmá opäť výška
korby dodávkového vozidla, z fotografie č. 3 je zrejmá výška korby vozidla, roztrhnutie nohavíc u
obžalovaného, a to v oblasti kolena a bundy obžalovaného, pričom sa jedná o vrecko na jeho ľavej
strane. Fotografia č. 6 znázorňuje obžalovaného, kde na nohaviciach, ako aj na bunde vidno ich
poškodenie. Na rozdiel od obhajcu splnomocnenec poškodeného uvádzal, že na predložených fotkách

jednoznačne nevidno poškodenie odevu obžalovaného, a že samotný poškodený pri konfrontácii pred
povereným príslušníkom uviedol, že obžalovaný si bundu roztrhol sám. Podľa názoru splnomocnenca
došlo k poškodeniu oblečenia samotným obžalovaným.

Počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovaným a poškodeným, poškodený uviedol, že

obžalovaného pozná, videl ho s dodávkou otočiť sa, ale keď zbadal, že zábranu nedal späť na svoje
miesto, chcel sa ho slušne opýtať, prečo ju nedal naspäť. Podľa tvrdenia poškodeného obžalovaný, keď
schádzal dole z dodávky, do neho sotil, čo mu poškodený vrátil. Vtedy ho obžalovaný chytil za nohy,
hlavou ho tlačil a poškodený následne spadol. Obžalovaný sa postavil a skočil na poškodeného, kedy
on zacítil bolesť nohy. Aj keď obžalovanému povedal, že mu zlomil nohu, obžalovaný ho bil ďalej. Prestal

až neskôr, zišiel z neho dole. Poškodený popieral, že by nadával obžalovanému. Nadával až vtedy, keď
mu obžalovaný zlomil nohu a on bol v šoku. Obžalovaný trval na tom, že poškodený nadával už keď
prichádzal k autu, stiahol ho z auta a začal biť. Obžalovaný spadol a poškodený ho stále bil. Potom sa
obžalovaný chytil nôh poškodeného, lebo chcel vstať. Nato poškodený spadol na chrbát a obžalovaný
spadol na poškodeného. Poškodený mu roztrhol aj bundu.

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol návrh obhajcu obžalovaného na vykonanie
dôkazu prehratím obrazového a zvukového záznamu, ktorý bol odvysielaný TV JOJ ohľadom
predmetného skutku. S poukazom na to, že na nahrávke nie je zaznamenaný priebeh skutku, a obsahuje
podľa tvrdenia obhajcu vyjadrenie poškodeného po vyliečení, súd mal za to že uvedenú skutočnosť

možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, ktoré postačujú na preukázanie relevantných
skutočností pre potreby zákonného rozhodnutia súdu.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd poukazuje, že zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny
uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine

obžalovaného, a v prípade, ak vina obžalovanému nie je preukázaná, musí byť obžalovaný oslobodený
spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku.

Podľa názoru súdu bolo preukázané len to, že poškodený K. L. utrpel dňa 15.04.2019 po incidente s
obžalovaným poranenie ťažkého stupňa, a to trieštivú špirálovitú zlomeninu distálnej časti predkolenia

vľavo s posunom, pričom jeho obvyklý spôsob života bol závažne ovplyvňovaný minimálne 8 týždňov, t.j.
56 dní, počas nutnej doby imobilizácie ľavého predkolenia. Tento záver vyplynul jednak zo znaleckého
dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia, jednak z výpovede poškodeného, ktorý ako jediný
vypovedal, že ho obžalovaný fyzicky napadol ako prvý. Taktiež tvrdil, že nakoľko obžalovaný nedal späť
zábranu, keď sa otáčal na jeho pozemku autom, šiel sa ho na to opýtať, pričom mu obžalovaný mal začať

nadávať, strkol do neho a začal ho boxovať. Po tom, ako obžalovaného stiahol na zem, ten ho chytil za
nohy v oblasti píšťaly, na čo on neudržal rovnováhu a spadol na chrbát. Obžalovaný na neho skočil a v
tom momente pocítil, akoby mu niečo v nohe prasklo. Záverom uviedol, že nik iný priebeh skutku nevidel.Na druhej strane v prospech obžalovaného vyznieva výpoveď obžalovaného, zápisnica o prehliadke tela
spolu s fotografickým zadokumentovaním objektívnych zranení na tele obžalovaného, ktoré svedčia o
tom, že obžalovaný bol poškodeným fyzicky napádaný, čo potvrdzuje aj zadokumentované poškodenie

oblečenia obžalovaného nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise. Znalecký posudok, lekárske správy,
zápisnice o prehliadke s fotodokumentáciou i výpoveď obžalovaného a svedka S. H., po odstránení
rozporov na hlavnom pojednávaní, jednoznačne potvrdili, že zranenia po fyzickom napadnutí vykazoval
len obžalovaný Q. N.. Súd poukazuje na to, že tieto zranenia korešpondujú s výpoveďou obžalovaného.
Taktiež svedok N. C., ktorý prišiel na miesto v čase, keď bol obžalovaný a poškodený ešte na

zemi potvrdil, že obžalovaný mal roztrhanú montérkovú blúzu. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol
prítomný pri samotnom priebehu skutku, avšak ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by mal
poškodený nejaké viditeľné zranenia po útoku (okrem zlomeniny dolnej končatiny) tak, ako boli voľným
okom viditeľné u obžalovaného. Lekárske správy ani znalecký posudok či výpovede svedkov taktiež
nepopisujú zranenia poškodeného po fyzickom útoku.

V prospech obžalovaného nepriamo vyznievala aj výpoveď svedka K. N., ktorý uviedol, že poškodený
má averziu voči obžalovanému, a že ako keby vyčkával na situáciu, kedy môže dôjsť ku konfliktu. Aj zo
samotnej výpovede obžalovaného vyplynulo, že aj keď sám nemal s poškodeným konflikt, jeho dcéra
mala v minulosti konflikt s manželkou poškodeného.

Výklad ustanovenia § 25 ods. 1 Trestného zákona považuje za nutnú obranu čin inak trestný, ktorým
niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom. Taký čin
by za iných okolností naplnil zákonné znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu vymedzeného
v Trestnom zákone. Nevyhnutným predpokladom pre splnenie zákonných podmienok nutnej obrany je
teda existencia bezprostrednej hrozby alebo trvania útoku, pričom za nutnú obranu možno považovať

len taký útok, ktorý sa uplatní pri priamej hrozbe útoku alebo za útokom, ktorý už začal a stále prebieha.
Ak pominie hrozba útoku alebo útok sa ukončí, nutnú obranu voči útočníkovi už nie je možné použiť, v
opačnom prípade sa z obrancu stáva útočník. Z uvedeného je teda zrejmé, že nutnú obranu je možné
použiť iba po dobu, pokiaľ hrozba útoku alebo útok trvá na záujem chránený Trestným zákonom. Ďalšou
podmienkoupreposúdenieinakprotiprávnehokonaniaakonutnúobranujeto,abyobrananebolazjavne

neprimeraná útoku, najmä spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo
k osobe obrancu. Obrana by teda mala byť tak intenzívna, aby útok odvrátila, čo znamená, že by mala
zodpovedať intenzite hroziacemu alebo realizovanému útoku, prípadne by mala byť silnejšia ako útok,
ale nemala by byť výrazným spôsobom intenzívnejšia. Primeranosť nutnej obrany sa tak posudzuje
predovšetkým so zreteľom na použité prostriedky útoku, prihliada sa pritom i na miesto a čas odvracania

útoku, ako aj na fyzické a mentálne danosti útočníka a brániaceho sa.

V posudzovanom prípade súd uveril verzii obžalovaného, nakoľko jeho obrana nebola v konaní
vyvrátená, obžalovaný vypovedal počas celého konania konštantne a je podporovaná ostatnými
vykonanými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že útočníkom bol poškodený, ktorý prišiel

na miesto pod zámienkou neodstránenia zábrany obžalovaným pri otáčaní sa s motorovým vozidlom.
V konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa snažil zabrániť poškodenému, aby pokračoval v útoku na
jeho telesnú integritu. Obžalovaný teda nebol útočníkom, ale osobou, ktorá sa snažila konflikt ukončiť.
Agresorom a útočníkom bol poškodený K. L..

Súd dospel k záveru, že priamo hroziaci útok na obžalovaného zo strany poškodeného trval, a to
súdiac z priebehu skutku podporeného vykonanými dôkazmi, i agresívneho správania poškodeného po
skutku. K splneniu druhej zákonnej podmienky uvedenej vyššie súd uvádza, že zákon pri nutnej obrane
nevyžaduje zásadu subsidiarity. Napadnutý subjekt sa môže sám rozhodnúť, či sa bude útoku brániť
alebo sa mu vyhne aj iným spôsobom (NS SR sp. zn. 8Tz/169/1995). Neprimeranosť útoku nemôže

byť založená na skutočnosti, že napadnutý subjekt sa rozhodne brániť a riziko vyvolané útokom, teda
v tomto prípade spôsobenú škodu, musí znášať útočník.

Škoda spôsobená obrancom môže byť väčšia ako škoda hroziaca z útoku. Výrazne hrubý nepomer
škody hroziacej z útoku a škody spôsobenej obranou však môže viesť k záveru, že obrana bola vo

vzťahu k útoku celkom zjavne neprimeraná. Nevyžaduje sa, aby sa obranca striktne obmedzil len na to,
čo je primerané útoku. Zákon dovoľuje, aby obrana bola intenzívnejšia než len primeraná. Zákon totiž
hovorí o nutnej obrane, a nie o primeranej obrane. Hranice dovolenej obrany sú veľmi široké, ale istá
krajná hranica musí byť vždy. Tá sa však musí určiť podľa konkrétneho prípadu a konkrétnych okolností,za ktorých k nutnej obrane došlo. Zákonodarca túto požiadavku vyjadril slovami, že obrana nesmie byť
„celkom zjavne neprimeraná“

Súd poukazuje na okolnosti skutku, skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorý prišiel za obžalovaným
z miesta jeho bydliska na miesto sťahovania z dôvodu, že obžalovaný nedal drevenú zábranu
späť na miesto. Na základe výsluchu obžalovaného i poškodeného bolo preukázané, že poškodený
obžalovaného stiahol za bundu na zem. Poškodený obžalovaného po celý čas fyzicky napádal. Ako
obžalovaný spadol na zem k nohám poškodeného, chytil sa nôh poškodeného v oblasti nad jeho

členkami, nakoľko sa chcel postaviť. Rukami sa pridržiaval nôh poškodeného a rukami vyšiel po
poškodenom vyššie, pričom následne obaja stratili rovnováhu a spadli na zem. Súd mal preukázané,
že poškodený fyzicky útočil na obžalovaného. Útoky obžalovaného na poškodeného preukázané
neboli. Podľa výpovedí svedkov, ktorí prišli na miesto bol to práve poškodený, ktorý hlasno vulgárne
obžalovanému nadával a snažil sa ho ako keby vyprovokovať. Svedok N. C. potvrdil, že obžalovaný
kričal, aby už bol poškodený ticho, akoby chcel konflikt ukončiť.

Čo sa týka fyzických a mentálnych daností útočníka a brániaceho sa, je potrebné poukázať na vek
obžalovaného, ktorý mal v čase skutku viac ako 60 rokov. Naproti tomu poškodený mal 43 rokov a je
zrejmé, že bol v čase skutku v lepšej fyzickej kondícii ako obžalovaný. Jeden zo svedkov pri výpovedi
tiež uviedol, že tesne po incidente obžalovaný bol ako keby viac dobitý, ako keby išiel dostať infarkt.

Vyššie uvedené dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného podľa názoru súdu nie sú dostatočným
podkladom pre vyslovenie záveru o jeho vine, keďže ten môže byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a súčasne
vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonané dôkazy však jednoznačnému záveru o vine

obžalovaného nenasvedčujú, keďže incident okrem poškodeného a obžalovaného nik nevidel a
svedkovia sa k priebehu skutku nevedeli vyjadriť. Skutočnosti zaznamenané v znaleckom posudku
znalca samé o sebe sú pre vyslovenie viny obžalovaného nepostačujúce, zvlášť v situácii, keď v
prospech obžalovaného vyznievajú výpovede svedkov, ktorí vyšli z domu bezprostredne po incidente.
Súd považoval výpoveď svedka N. N. za účelovú a tendenčnú, nakoľko ten sám potvrdil, že je s

poškodeným a najmä jeho bratom vo veľmi blízkom kamarátskom vzťahu a na miesto sa dostavil
po tom, ako ho o to požiadal brat poškodeného. Z jeho výpovede nevyplynula žiadna relevantná
skutočnosť. K fotografiám predložených splnomocnencom poškodeného súd uvádza, že aj keď na
uvedených fotografiách nie je jasne zobrazené poškodenie oblečenia, prípadne zranenie obžalovaného,
súd disponuje s fotodokumentáciou, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, ktorá jasne uvedené

skutočnosti dokazuje a predloženie uvedených fotografií súd považuje za snahu poškodeného
a jeho splnomocnenca podsúvať súdu dôkazy, ktoré nenadväzujú na priebeh skutkového deja.
Fotodokumentácia nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise je podporená aj svedeckými výpoveďami
svedkov (najmä svedka C.), ktorý prišli na miesto skutku bezprostredne po incidente. Na základe
uvedeného považoval súd tvrdenie poškodeného, že obžalovaný si mal oblečenie poškodiť sám za

nepravdivé a účelové.

Z pohľadu hodnotenia spôsobu obrany, ktorej spôsob zodpovedal útoku, ako aj okolností, za ktorých
k obrane došlo, je nutné vyvodiť len jeden logický záver a to, že sa obžalovaný bránil v čase
trvajúceho útoku na jeho fyzickú integritu primeraným spôsobom. Výsledky vykonaného dokazovania

teda odôvodňovali postup podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie má súd za to, že v tomto štádiu
trestného konania a na podklade doposiaľ vykonaných dôkazov, že výsledky dokazovania jednoznačne
nepreukázali trestnoprávnu zodpovednosť konania obžalovaného Q. N. tak, ako mu to bolo kladené

obžalobou za vinu. Súd nemôže na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo, teda bez rozumných
a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok kladený obžalovanému za vinu, je trestným činom.
Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však
nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné
pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Súd je

toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech).
Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne
prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavuveci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje,
aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek
rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Nie je

totiž povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s
najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú
hrozbu pre spoločnosť, je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku
dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech
obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre

odsudzujúci výrok.

Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si riadne uplatnila nárok na náhradu škody. Žiadala
nahradiť spôsobenú škodu vo výške 3369,94 eura. Poškodený K. L. žiadal, aby súd uložil páchateľovi
povinnosť uhradiť spôsobenú škodu v sume 3434,40 eura.

Súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod podanej obžaloby, poškodených v zmysle § 288
ods. 3 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže v prípade
vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku nie je ani iný postup vo vzťahu k poškodeným možný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie
má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného
môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Trestného poriadku),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech
týmito osobami,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.