Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 4, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010355
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720010355.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Rastislav Varga, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
05.04.2022 v Prešove vo veci obžalovaného U. G. pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 4T/37/2020 zo dňa 24.05.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa
§ 326 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 281 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 9 ods. 1 písm.
g) Trestného poriadku zastavuje trestné stíhanie vedené proti obžalovanému U. G., nar. XX.XX.XXXX
Y. J., trvale bytom J., F. R. V. Č.. XXXX/X, pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 14.03.2019 v čase okolo 10.20 hod. v budove Okresného súdu Poprad na Štefánikovej ulici 100/71,
po prerušení pojednávania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 4T/11/2019,
počas toho, ako mu pracovník Zboru väzenskej a justičnej stráže stržm. J.. F. Z.Á., J.. prikladal služobné
putá, sa začal správať agresívne, najprv vynadal stržm. J.. F. Z., J.. slovami: „ty kokot, chuj, špina ty
uvidíš“, potom nerešpektoval jeho výzvu, aby sa upokojil a aby ho nasledoval a následne na stržm. J..

F. Z., J.. zaútočil tým spôsobom, že sa postavil do bojového postoja a celou svojou váhou a silou sa
vyrútil proti stržm. J.. F. Z., J.., udrel ho hlavou, rukami a ramenami do jeho hrude, pričom stržm. J.. F.
Z., J.. potlačil dozadu, načo bol stržm. J.. F. Z., J.. spacifikovaný, ale pritom so stržm. J.. F. Z., J.. zápasil
a kládol aktívny odpor a keď bol v predklone, tak sa snažil spútanými rukami uchopiť služobnú zbraň
stržm. J.. F. Z., J.., ktorý mu v tom zabránil, pri vyvádzaní stržm. J.. F. Z., J.. z pojednávacej miestnosti
č. 26, na prahu dverí tejto pojednávacej miestnosti č. 26 uhryzol stržm. J.. F. Z., J.. do pravej ruky a

kopol ho do ľavého predkolenia, v dôsledku čoho bol stržm. J.. F. Z.Č., J.. opätovne spacifikovaný a
preeskortovaný do eskortnej miestnosti v budove Okresného súdu Poprad, pričom počas eskorty stržm.
J.. F. Z., J.. povedal: „nájdem si ťa aj tvoju rodinu a pôjdete do piči“, čím stržm. J.. F. Z., J.. spôsobil
otvorenúranuvčastizápästiaaruky,ktorásivyžiadalalekárskeošetrenie,bezobmedzenianaobvyklom
spôsobe života.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 4T/37/2020 zo dňa 24.05.2021 uznal obžalovaného U. G., nar.

XX.XX.XXXX Y. J., trvale bytom J., F. R. V. XXXX/X, vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 14.03.2019 v čase okolo 10.20 hod. v budove Okresného súdu Poprad na Štefánikovej ulici 100/71,
po prerušení pojednávania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 4T/11/2019,
počas toho, ako mu pracovník Zboru väzenskej a justičnej stráže stržm. J.. F. Z., J.. prikladal služobné

putá sa začal správať agresívne, najprv vynadal stržm. J.. F. Z., J.. slovami: „ty kokot, chuj, špina ty
uvidíš“, potom nerešpektoval jeho výzvu, aby sa upokojil a aby ho nasledoval a následne na stržm. J.. F.Z., J.. zaútočil tým spôsobom, že sa postavil do bojového postoja a celou svojou váhou a silou sa vyrútil
proti stržm. J.. F. Z., J.., udrel ho hlavou, rukami a ramenami do jeho hrude, pričom stržm. J.. F. Z., J..
potlačil dozadu, načo bol stržm. J.. F. Z., J.. spacifikovaný, ale pritom so stržm. J.. F. Z., J.. zápasil a

kládol aktívny odpor a keď bol v predklone, tak sa snažil spútanými rukami uchopiť služobnú zbraň stržm.
J.. F. Z., J.., ktorý mu v tom zabránil, pri vyvádzaní stržm. J.. F. Z., J.. z pojednávacej miestnosti č. 26, na
prahu dverí tejto pojednávacej miestnosti č. 26 uhryzol stržm. J.. F. Z., J.. do pravej ruky a kopol ho do
ľavého predkolenia, v dôsledku čoho bol stržm. J.. F. Z., J.. opätovne spacifikovaný a preeskortovaný do
eskortnej miestnosti v budove Okresného súdu Poprad, pričom počas eskorty stržm. J.. F. Z., J.. povedal:

„nájdem si ťa aj tvoju rodinu a pôjdete do piči“, čím stržm. J.. F. Z., J.. spôsobil otvorenú ranu v časti
zápästia a ruky, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života.

Za to mu bol uložený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. f),
písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 28 /dvadsaťosem/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie,
ktoré následne vlastnými podaniami, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil. Považoval

napadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste.
Poukazoval na to, že podľa jeho názoru, už bol za skutok, za ktorý bol uznaný vinným v predmetnom
konaní potrestaný, keď podľa správ ÚVTOS Banská Bystrica za uvedený skutok mu bol uložený
disciplinárny trest „celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na 10 dní“ a bol za uvedený skutok
umiestnený v oddieli s bezpečnostným režimom, čím mu bola intenzívnym spôsobom postihnutá jeho

osobná sloboda. Odkazoval tak na zásadu “ne bis in idem“ vyplývajúcu nielen zo zákonov, ale aj z
článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakotvuje právo
nebyť opakovane súdený alebo trestaný, najmä na rozhodnutie vo veci Európsky súd pre ľudské práva /
ESĽP/ Sergej Zolotuchin proti Ruskej federácii č. 14939/03 z 10.02.2009, dodajúc, že podľa jeho názoru,
súd prvého stupňa porušil zásadu „ne bis in idem“ a rozhodol o jeho vine. Popri tom po vykonanom

dokazovaní existujú dôvodné pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, keďže
vina mu nebola dokázaná, pričom súd prvého stupňa mal aplikovať zásadu „v pochybnostiach v
prospech obvineného“ a spod obžaloby ho mal oslobodiť. Obžalovaný vychádzal z vlastného hodnotenia
dôkazov, najmä z toho, že, podľa jeho názoru, výpoveď svedka poškodeného J.. F.. Z., J., je účelová
a poznačená zásadnými rozpormi, keď tento svedok najprv v zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa

15.03.2019 tvrdil, že mu po prerušení pojednávania začal vulgárne nadávať „ty kokot, chuj, špina, ty
uvidíš“ a následne malo dôjsť k priloženiu pút, no na hlavnom pojednávaní tento poškodený uvádzal,
že keď mu chcel zapnúť putá, tak sa poškodenému mal vulgárne vyjadrovať slovami „choď do piče,
čo chceš“. Podľa obžalovaného ale výsluchom svedka F. bolo vyvrátené, že by verbálne napadol
poškodeného takým spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom tieto vulgárne

vyjadrenia majú diametrálne odlišný význam a tvrdenie poškodeného, že ho mal napadnúť po založení
pút hlavou do hrude, spochybňuje zvukový záznam z hlavného pojednávania vo veci vedenej na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4T/11/2019 zo dňa 14.03.2019, z ktorého táto skutočnosť nevyplýva,
rovnako táto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vedenej na Okresnom
súde Poprad sp. zn. 4T/11/2019 zo dňa 14.03.2019. Podľa obžalovaného, vykonaným dokazovaním

na hlavnom pojednávaní výsluchom poškodeného nebolo preukázané, že sa snažil spútanými rukami
uchopiť služobnú zbraň poškodeného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko
z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní vyplýva len toľko, že mu mal rukami siahať na
pravú nohu, na ktorej mal poškodený založenú služobnú zbraň. Za účelové potom označil tvrdenie
poškodeného, ktorý v úradnom zázname ÚVV a ÚVTOS Prešov č. ÚZ 54/2019 zo dňa 14.03.2019

uvádzal, že on sa mu mal vyhrážať aj iným prítomným príslušníkom, a to už počas prikladania pút,
pričom svedok F., ako člen eskorty, vyvrátil tvrdenie, že by sa mu vyhrážal. Prepis zvukovej nahrávky,
nachádzajúci sa v spise, nezodpovedá zvukovej nahrávke, je neúplný a nesprávny a žiadny útok z jeho
strany voči poškodenému na nahrávke nie je zaznamenaný. Zvuková nahrávka tiež vyvracia tvrdenie
svedka F., že útok hlavou proti poškodenému J.. F.. Z., J., mal nastať bezprostredne hneď po založení

pút. Obžalovaný dodal, že podľa jeho názoru nie je žiadne logické vysvetlenie, prečo by sa mal v čase,
keď už bol spútaný, dopustiť útoku, a to počas prestávky pre neho dôležitého pojednávania, a to ešte
pred vyhlásením rozhodnutia, čo by svojím konaním, ktoré sa mu kladie za vinu, dosiahol, najmä, ak
mu ostávali necelé dva mesiace do prepustenia z výkonu trestu. Takéto konanie by bolo absolútnenezmyselné a neprimerané následkom, ktoré by mu z takéhoto konania hrozili. Obžalovaný vytýkal
okresnému súdu, že na podklade vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotil konanie, za ktoré ho
uznal vinným, ako útok na verejného činiteľa, lebo prípadné kladenie odporu pri predvádzaní nemožno

považovať za útok na verejného činiteľa. Takto obžalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru, na základe
výsledkov vykonaného dokazovania za takejto dôkaznej situácie, nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že sa stal skutok, opísaný vo výrokovej časti rozsudku.

Okrem uvedeného odôvodnenia prostredníctvom obhajcu, odvolanie písomne zdôvodnil aj sám

obžalovaný. V dôvodoch odvolania po zhrnutí obsahu napadnutého rozsudku namietal, že tento
považuje za nesprávny a nezákonný vo všetkých výrokoch, nakoľko žiadny relevantný dôkaz
nepreukázal jednoznačne, že spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Jeho vina bola postavená
najmänavýpovediachsvedkaF.,Z.alistinnýchdôkazoch,pričompodľazvukovéhozáznamuzhlavného
pojednávania dňa 14.03.2019 vo veci sp. zn. 4T/11/2019, vo vzťahu k uvedeným výpovediam nie je
absolútne preukázané, že sa mal dopustiť verbálnych útokov, naopak, evidentne tieto skutočnosti sú

spochybňované. Poukázal aj na skreslené a účelové výpovede svedka Z., ktorý mal vypovedať pred
sudcom E.. P., že ho opakovane vyzýval, aby sa postavil, čo nerešpektoval, na čo mu mal svedok F.,
keď už sa postavil, nasadiť putá, na čo mal on sa hýbať, brániť a vulgárne nadávať a nerešpektujúc
ďalšie výzvy mal napadnúť poškodeného Z., ktorý ho spacifikoval, avšak voči nemu mal klásť aktívny
odpor a ďalej na poškodeného útočiť pri odchode z pojednávacej miestnosti a snažil sa uchopiť služobnú

zbraň, spútaný a spacifikovaný. Ďalej mal opakovane poškodeného Z. napadnúť, následne mal byť
odvedený do eskortnej miestnosti Okresného súdu Poprad, kde sa mal poškodenému aj jeho rodine
vyhrážať. Uvedené je v rozpore so skutočnosťou a tvrdenia poškodeného sú účelové a vymyslené,
čo preukazuje zvukový záznam z hlavného pojednávania dňa 14.03.2019 vo veci sp. zn. 4T/11/2019.
Nebol nijakým spôsobom opakovane vyzývaný, aby sa postavil, len, aby si vzal svoje veci zo stola.

Svedkovia poškodení chceli len zakryť svoje nezákonné konanie, keď mu svedok Z. nasadil silno putá
a mal na neho kričať, na čo sa ohradil a to vyvolalo agresívne správanie poškodeného, ktoré malo
za následok, že spadol a následne bol fyzicky napadnutý, pričom obaja poškodení ho napádali aj po
opustení pojednávacej miestnosti a aj neskôr v eskortnej miestnosti súdu. Po prevezení do ÚVTOS
Prešov bol na lekárskom vyšetrení, kde odmietol podpísať lekársku správu, pretože sa jeho zranenia

tam popísané nezhodovali s realitou. Dodal, že jeho tvrdenia by boli potvrdené kamerovými záznamami
z chodby okresného súdu, ktoré ale neboli zabezpečené, a tak vytýkal, že orgány činné v trestnom
konaní nezistili skutkový stav a vychádzali len z výpovedí svedkov F. C. Z., čím porušili ustanovenie §
2 ods. 10 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./. Namietal aj obsah lekárskej správy ohľadom zranení
poškodeného Z.. Svoje odvolanie následne doplnil o ďalšie písomné dôvody, v ktorých v podstate

zopakoval už skôr prezentované odvolacie námietky, no zároveň poukázal aj na zápisnicu o podaní
vysvetlenia zo dňa 15.03.2019, kde poškodený uvádzal, že mu mal po prerušení pojednávania vulgárne
nadávať a následne malo dôjsť k priloženiu pút, avšak už na hlavnom pojednávaní poškodený tvrdil, že
keď mu chcel zapnúť putá, až vtedy mu mal začať nadávať, čo sú rozporné tvrdenia. Opätovne poukázal
na to, že zvukový záznam z hlavného pojednávania zo dňa 14.03.2019, podľa jeho názoru, jednoznačne

neguje skutkový dej popísaný poškodenými, predovšetkým čo sa týka nasadenia pút a potvrdzuje od
počiatku jeho verziu udalostí, keď poškodený ho len vyzval, aby si vzal svoje veci, on ho požiadal, aby
na neho nekričal, čo sa niekoľkokrát zopakovalo až do upozornenia sudcu, ktorý mu povedal, aby sa
upokojil. Z rovnakých dôvodov spochybnil aj zaprotokolované skutočnosti samosudcom do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktoré popisujú jeho agresívne správanie, čo je tiež v rozpore so zvukovým

záznamom, s tým, že podľa jeho názoru, vyjadrenie samosudcu nemohlo napĺňať trestný čin útoku
na verejného činiteľa, keďže k samotnému napadnutiu nedošlo. Poukazoval aj na to, že skutkový dej
zachytený samosudcom bol diametrálne odlišný od popisu skutkových udalostí zo strany svedkov Z. C.
F..Účelovosťodstráneniačastinahrávky predmetnéhohlavnéhopojednávaniavidelvtom,žepodľajeho
názoru, cieľom bolo, aby tento dôkaz nemohol použiť vo svoj prospech. V ďalšom písomnom doplnení

dôvodov odvolania obžalovaný poukázal na povinnosť spísať úradný záznam o použití donucovacích
prostriedkov podľa § 44 ods. 2 zákona o zbore väzenskej a justičnej stráže, keď povinnosťou svedkov Z.
C. F. v zmysle § 31 ods. 2 uvedeného zákona bolo, v prípade použitia niektorého z týchto prostriedkov,
túto skutočnosť ihneď hlásiť svojmu bezprostredne nadriadenému a tento prešetrí oprávnenosť ich
použitia, výsledok šetrenia následne predloží riaditeľovi ústavu, ktorý vyhodnotí, či boli použité v súlade

so zákonom a o výsledkoch šetrenia sa upovedomí aj dozorujúci prokurátor, k čomu však v jeho prípade
nedošlo, teda použitie donucovacích prostriedkov zo strany menovaných voči jeho osobe bolo účelové
s cieľom zakryť svoje konanie, čo preukazuje fakt, že ich postup nebol vôbec prešetrený nadriadenými,
ani riaditeľom ústavu, ani nebol spísaný úradný záznam, na ktoré skutočnosti poukázal aj na hlavnompojednávaní dňa 24.05.2021, čo však prvostupňový súd nebral do úvahy, preto považoval takýto postup
za nesprávne vyhodnotenie veci zo strany konajúceho súdu.

V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v
zmysle zásady „ne bis in idem“ trestné stíhanie zastavil alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a sám vo
veci rozhodol tak, že v zmysle zásady „in dubio pro reo“ aby ho spod podanej obžaloby oslobodil alebo
aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom vypočutia
svedka B., ďalších svedkov, odsúdených a právnych zástupcov prítomných na súde dňa 14.03.2019.

Na základe takto podaného odvolania postupoval Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, v intenciách
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316
ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a po takomto preskúmaní dospel k záveru,
že trestné stíhanie obžalovaného je neprípustné.

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Tr. por., trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného, v danom prípade, aj keď § 52 ods. 4 zákona č. 475/2005 Z. z.
o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov ustanovuje, že uložením disciplinárneho
trestu nie je vylúčené trestné stíhanie odsúdeného, ak konanie odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej
podstaty trestného činu, odvolací súd poukazuje na to, že pred týmto ustanovením má prednosť

medzinárodná zmluva, a to Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a jeho protokoly.

Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru, nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní
podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený

právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a Trestným poriadkom tohto štátu.

Pri výklade tohto článku sú súdy viazané judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len
„ESĽP“), ktorý rozhodol, že zákonná charakterizácia konania vo vnútroštátnom práve nemôže byť
jediným relevantným kritériom pri určovaní, či možno uplatniť zásadu „ne bis in idem“ v zmysle článku 4

ods. 1 protokolu č. 7. Inak by sa aplikácia predmetného ustanovenia ponechala na uvážení zmluvného
štátu v rozsahu, ktorý by mohol viesť k následkom nezlučiteľným s účelom a cieľom dohovoru. Tu
odvolací súd poukazuje práve na rozhodnutie veľkého senátu vo veci Sergey Zolotukhin proti Rusku,
ktorý poskytol zjednocujúci výklad týkajúci sa použitia článku 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru, s tým že
za rozhodujúce považoval tri kľúčové otázky: 1. či prvá sankcia (správna detencia) mala trestnú povahu

v zmysle čl. 6 Dohovoru, 2. či delikty, za ktoré bol sťažovateľ stíhaný, boli rovnaké (idem) a 3. či išlo
o dve konania (bis).

Možno poukázať aj na judikatúru najvyššieho súdu Slovenskej republiky /R125/2012/, že základná
zásada "ne bis in idem" vyjadrená v § 2 ods. 8 Tr. por. nie je obmedzená len na trestné konanie, keďže

z hľadiska uplatnenia tejto zásady je rozhodujúcou totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.

Veľký senát ESĽP zdôraznil, že pojem trestné konanie použitý v článku 4 ods. 1 protokolu č. 7 k
Dohovoru musí byť vykladaný vo svetle všeobecných zásad vzťahujúcich sa k pojmu trestné obvinenie
zakotvenému v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a k pojmu trestný čin uvedenému v čl. 7 Dohovoru, pričom pre

posúdenie toho, či v konkrétnom prípade šlo o obvinenie z trestného činu, pripomenul tzv. Engel kritériá.
Prvé kritérium spočíva v zákonnej klasifikácii činu podľa vnútroštátneho práva, druhé rieši samotnú
povahu činu a tretie predstavuje mieru intenzity postihu, ktorý príslušnej osobe hrozí. Druhé a tretie
kritérium sú alternatívne a nie nutne kumulatívne. Nevylučuje to však [ich] kumuláciu, ak oddelenáanalýza každého kritéria neviedla k jasnému záveru, či ide o obvinenie z trestného činu (Sergey
Zolotukhin proti Rusku, ods. 53, Jussilaproti Fínsku [VK], ods. 30 - 31).

Zásady vytýčené v rozsudku Engel platia pritom obdobne i vo väzenskom prostredí, pretože odsúdení,
ako ani žiadna iná skupina obyvateľov, nemôže byť zbavená záruky spravodlivého konania, ktorá
je cieľom ochrany poskytovanej čl. 6 Dohovoru len preto, že sa nútene zdržiavajú vo vymedzenom
priestore, kde sú povinní zachovávať verejný poriadok, rešpektovať právo na zdravie iných, a teda
pravidlá slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzajú do styku. Hlavným

účelom deliktu je potrestanie a odstrašenie, čo sú charakteristické rysy trestných sankcií. (Ezeh a
Connors proti Spojenému kráľovstvu)

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o VTOS“), disciplinárnym previnením
je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho

vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má
znaky priestupku podľa osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 zákona o VTOS, odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.

Podľa § 39 písm. b) zákona o VTOS, odsúdený je povinný plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a
zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými
prichádza do styku.

Jedným z disciplinárnych trestov ukladaných za takýto delikt je podľa § 52 ods. 3 písm. f) zákona o

VTOS v znení ku dňu ukladania disciplinárneho trestu, celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu
až na dobu 14 dní.

Druh disciplinárneho potrestania použitého ústavom na výkon trestu predstavuje, podľa názoru
odvolacieho súdu, zjavné sprísnenie podmienok obmedzenia osobnej slobody jednotlivca, ktoré navyše

trvalo nezanedbateľný čas. V zmysle § 54 a § 55 zákona, totiž počas výkonu tohto disciplinárneho
trestu sa odsúdený nezúčastňuje na kultúrno-osvetových, vzdelávacích činnostiach a činnostiach vo
voľnomčase,niejemudovolenénakupovaťpotraviny,veciosobnejpotrebyainéveci,okremzákladných
potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
telefonovať, fajčiť, prechovávať cigarety, tabak, tabakové výrobky a odpočívať na lôžku mimo doby

určenej ústavným poriadkom. Odsúdený nepracuje, je však povinný upratovať na uzavretom oddiele a v
prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstránenie havarijného stavu v ústave. Odsúdený
používa určený odev. Vychádzky odsúdených umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú
oddelene od ostatných odsúdených v rozsahu jednej hodiny denne. Odsúdený sa musí podrobiť osobnej
prehliadke podľa pokynov príslušníka zboru, odoberú sa mu všetky veci, ktoré by mohol použiť na

úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby a strava sa odsúdenému vydáva spravidla
v cele výkonu disciplinárneho trestu.

Pri posudzovaní charakteru deliktu podľa § 39 písm. b) zákona o VTOS, dospel odvolací súd k záveru, že
všeobecný charakter tohto zákonného ustanovenia (každý je povinný správať sa slušne), odstrašujúci

a kárny účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 52 ods. 3 písm. f) zákona o VTOS s ohľadom aj na
závažnosť uloženej sankcie vo vzťahu k povahe a následkom stíhaného konania, odôvodňujú použitie
Engel kritérií. K použitiu tretieho Engel kritéria pristúpil krajský súd z dôvodu vágnosti ustanovenia §
39 písm. b) zákona o VTOS v spojení s ustanovením § 52 ods. 2 zákona o VTOS, ktoré neobsahujú
ani príkladný výpočet, čo sa považuje za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania

a vystupovania, čo vedie k ich vztiahnutiu na konanie v rozsahu od absolútne nepatrných z hľadiska
závažnosti až po tie najzávažnejšie. Takéto konanie má trestnú povahu v zmysle článku 6 Dohovoru.

Totožnosť skutku je daná, ak sa konkrétne skutkové okolnosti týkajú toho istého obžalovaného a sú
neoddeliteľne spojené v čase a mieste, pričom kľúčovým kritériom je práve totožnosť skutku, bez ohľadu

na odlišnú právnu kvalifikáciu s tým, že pre zachovanie totožnosti skutku postačí, ak je aspoň sčasti
totožné konanie, ktoré tvorí podstatu skutku a bolo príčinou následku.Pokiaľ ESĽP dospel k záveru, že článok 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru zakazuje stíhanie pre druhý
„trestný čin“, ak je tento druhý trestný čin založený na rovnakom, či v podstatných rysoch totožnom
skutku, tak v predmetnom prípade je potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti.

Odvolací súd si za účelom bližšieho preskúmania zabezpečil spis ÚVTOS Banská Bystrica č.
1158141-3/2019-DT a v kontexte uvedeného poukazuje na to, že obžalovaný U. G. bol v disciplinárnom
konaní vedenom pod č. 1158141-3/2019-DT po vyjadrení sa obžalovaného k záznamu o disciplinárnom
previnení, rozhodnutím Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská

Bystrica zo dňa 02.04.2019, uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa § 39 písm. b) zákona
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov na tom skutkovom
základe, že

- dňa 14.03.2019 počas vykonávajúcej eskorty na súdne pojednávanie OS Poprad nezachoval zásady
slušného správania sa, a to spôsobom, že sa správal arogantne a vulgárne. Neskôr, toho istého dňa,

počas pojednávania fyzicky napadol príslušníka ZVJS pričom sa mu vyhrážal ujmou na zdraví,

začomuboluloženýdisciplinárnytrestpodľa§52ods.3písm.f)zákonač.475/2005Z.z.ovýkonetrestu
odňatia slobody v znení neskorších predpisov, a to celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na
dobu 10 dní. Obžalovaný bol v danom prípade zároveň poučený o práve podať proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie, pričom uložený disciplinárny trest vykonal v čase od 10.04.2019 do 20.04.2019.

Zo samotného rozhodnutia o uložení predmetného disciplinárneho trestu teda vyplynulo, že účelom
uloženého disciplinárneho trestu bolo nepochybne potrestanie a odstrašenie, a to vo forme výrazného
obmedzenia výkonu viacerých práv odsúdeného U. G. týkajúcich sa jeho osobnej slobody.

V danej veci bol teda disciplinárne potrestaný, pričom jeho potrestanie súviselo s porušením povinnosti
podrobiť sa príkazom príslušníka ZVJS, povinnosti nekonať proti tomuto verejnému činiteľovi ani
verbálne ani iné násilie, teda povinnosti ktorá je v zákone o VTOS formulovaná ako povinnosť plniť
pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a

vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.

Skutková veta uvedená v obžalobe, resp. v napadnutom rozsudku, obsahuje oproti tomu vo svojej
podstate identické, aj keď bližšie popísané konanie obžalovaného proti poškodenému F. Z., spôsob
verbálneho aj fyzického napadnutia tohto poškodeného, pričom zahrňuje celé obdobie vykonávanej

eskorty, vrátane konania obžalovaného na samotnom hlavnom pojednávaní. V posudzovanej veci ide
tak v obžalobe, resp. napadnutom rozsudku, ako aj v rozhodnutí o disciplinárnom previnení o konania,
v ktorých je poškodený označený ako príslušník ZVJS, ktorý vykonával služobné úkony v kontakte s
obžalovaným. Z porovnania oboch uvedených skutkových viet je potom zrejmé, že totožnosť skutku je
zachovaná totožnosťou konania, resp. jedná sa len o podrobnejší popis toho istého skutku.

Odvolací súd dospel k záveru, že predmetný rovnaký delikt mal povahu trestnú a v konaní, ktoré malo
rysy trestného konania (obsahovalo najmä oznámenie o disciplinárnom previnení ako úkon štátneho
orgánu smerujúci k začatiu disciplinárneho konania a k objasneniu skutku a zisteniu páchateľa, ku
ktorému boli vypočutí dňa 14.03.2019 svedkovia H.. E. R. C. H.. Y. F. a k veci mal obžalovaný

možnosť sa vyjadriť, úradný záznam o popise a príčine vzniku udalosti, informácie o účastníkoch ako
spôsobu ukončenia objasňovania, po tomto vydané rozhodnutie štátneho orgánu, ktorého obsahom
bol popis skutku, pomenovanie disciplinárneho previnenia odkazom na príslušné ustanovenie zákona
o VTOS a disciplinárny trest, proti výroku ktorého mohla osoba uznaná za vinného podať opravný
prostriedok, vyznačenie právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré bolo vykonané a znamenalo kvalitatívne

širšie obmedzenie osobnej slobody tejto osoby), bol obžalovanému U. G. uložený trest, ktorého účelom
bolo jeho individuálne potrestanie a individuálne a generálne odstrašenie.

Práve predmetné rozhodnutie o disciplinárnom previnení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
05.04.2019 a ktoré bolo obžalovaným vykonávané výkonom disciplinárneho trestu od 10.04.2019 do

20.04.2019 a doposiaľ nebolo v predpísanom konaní zrušené, vytvára prekážku rozhodnutej veci v
zmysle čl. 4 ods. 1 protokolu 7 k Dohovoru, keďže sa týka tohto istého skutku, pre ktorý bolo v
preskúmavanej veci neskôr začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie, podaná obžaloba a vyhlásený
rozsudok. Proti obžalovanému tak bolo vedené trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, čo je dôvoddovolania podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por.. Preto bolo namieste, bez ďalšieho, napadnutý rozsudok
zrušiť a trestné stíhanie zastaviť.

Tieto dôvody viedli na neverejnom zasadnutí odvolací súd k tomu, že na podklade odvolania
obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu podľa § 320 ods. 1 písm. c) Tr. por. a sám
rozhodol tak, že trestné stíhanie obžalovaného U. G. ako neprípustné zastavil použitím § 326 ods. 1
písm. b) Tr. por. v spojení s § 281 ods. 1 Tr. por., keďže zistil, že je tu okolnosť uvedená v § 9 ods. 1
písm. g) Tr. por. a je zrejmé, že zistenú chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.