Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011234
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717011234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Mária Petrušková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.

apríla 2018 v trestnej veci proti obž. G.. Ľ. M. takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
Ing. Ľ. M. Y. W. G. Ň. Á. O. - nar. XX.XX.XXXX Q. F., S. W. W.,
M. Č.. XXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o

- z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného
zákona,

p r e t o ž e

- v doposiaľ presne nezistenom čase v mesiaci jún 2016 v obci Batizovce, okres Poprad požiadal U. O.
o zabezpečenie falošného vodičského preukazu s rozšírením na skupinu A, ktorému za týmto účelom
odovzdal 2ks fotografií a fotokópie občianskeho preukazu a vodičského preukazu, ktoré potom U. O.
odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco W. F. a ktorý asi do dvoch týždňov zabezpečil
za sumu 250,--eur falošný vodičský preukaz Ukrajiny č. BXX 153425, vydaný na meno Ľ. M., platný
na skupiny A1, A, BI, B od 07.02.1989 a na skupiny C1, C, D1, D, DE, C1E, CE, D1E, DE platný od
19.06.2016 a tento odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco U.Á. O., ktorý ho následne dal

obž. G.. Ľ. M. a ktorý ho prevzal s úmyslom vymeniť ho na príslušnom dopravnom inšpektoráte za pravý
slovenský vodičský preukaz,

t e d a

- spoločným konaním si falošnú verejnú listinu nechal vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona, § 57 ods. 1 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona peňažný trest vo výmere
400,-- /štyristo/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/ mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný G.. Ľ. M. v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní dňa 02.10.2017
nevypovedal, v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku,

aj keď zároveň priznal, že U. O. za odplatu 250,--eur požiadal o pomoc s „vybavením“ rozšírenia svojho
vodičského oprávnenia na motocykle. Obžalovaný ďalej priznal, že hoci U. O. žiadne tlačivá potrebné
k rozšíreniu vodičského oprávnenia o ďalšie skupiny nevypisoval a nepodpisoval, ten mu predmetné
vodičské oprávnenie odovzdal a že on si ho prevzal a ponechal aj preto, že na vodičskom oprávnení
boli podľa neho uvedené všetky potrebné údaje a oprávnenia, hoci súčasne tvrdil, že bol „prekvapený“
z toho, že toto vodičské oprávnenie obsahovalo aj údaj o tom, že na Ukrajine absolvoval kurz autoškoly.

Obžalovaný priznal i to, že po odovzdaní ukrajinského vodičského oprávnenia absolvoval v Poprade
psychologické vyšetrenie potrebné k vodičskému oprávneniu, aj keď meno psychológa, u ktorého
vyšetrenie vykonal už uviesť nevedel. Z jeho výpovede vyplývalo aj to, že okrem tohto psychologického
vyšetrenia žiadne ďalšie úkony vo veci ukrajinského vodičského oprávnenia nevykonal a že nepožiadal
ani o jeho úradný preklad z ukrajinského do slovenského jazyka. Obžalovaný priznal, že ukrajinské

vodičské oprávnenie by použil vtedy, ak by to bolo potrebné pre jeho osobný alebo pracovný život, hoci
zároveň popieral, aby ukrajinské vodičské oprávnenie aj v skutočnosti používal i to, že ho chcel vymeniť
zavodičskéoprávnenievydanépríslušnýmiorgánmiSlovenskejrepubliky.Obžalovanýsazároveňbránil
aj tým, že až od polície sa dozvedel, že ukrajinské vodičské oprávnenie je falošné.
Svedok U. O. v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 uviedol, že hoci obžalovaného pozná, ale nemá k

nemu bližší vzťah i to, že obžalovaný mu spomenul, že potrebuje vodičské oprávnenie na skupinu A,
načo mu on povedal, že pozná osobu, ktorá vie zabezpečiť vodičské oprávnenie a že k tomu potrebuje
prihlášku, 2ks fotografie a 250,--eur, ktoré mu obžalovaný aj odovzdal. Svedok ďalej uviedol, že on
potom všetko odovzdal W. F., ktorý mu asi po 2 týždňoch priniesol vodičské oprávnenie, ktoré odovzdal
obžalovanému, ten ho však odmietal prevziať s tým, že nechce ani ukrajinské vodičské oprávnenie,

ani jeho preklad do jazyka slovenského a že žiada i o vrátenie sumy 250,--eur. Výpoveď svedka
urobená v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 nezodpovedala všetkým podstatným skutočnostiam, o
ktorých svedok vypovedal v prípravnom konaní dňa 28.03.2017 a dňa 22.08.2017 a ktoré sa týkali
toho, či obžalovaný od neho prevzal alebo neprevzal vodičské oprávnenie, či obžalovaný súhlasil alebo
nesúhlasil s jeho prevzatím, či obžalovaný navrhoval alebo nenavrhoval vrátenie vodičského oprávnenia

W. F., či ho žiadal alebo nežiadal o vrátenie čiastky 250,--eur, resp. či W. F. povedal, že vodičské
oprávnenie má alebo nemá byť „vybavené“ pre osobu obžalovaného a z tohto dôvodu súd predmetné
rozporyodstraňovalpostupompodľa§264ods.1,ods.2Trestnéhoporiadku,pričomsvedokpoprečítaní
jeho výpovede zo dňa 28.03.2017 potvrdil, že W. F. mal vedomosť o tom, že vodičské oprávnenie
má byť „vybavené“ pre obžalovaného, keďže mu odovzdal okrem 2ks fotografií aj kópiu občianskeho

a vodičského oprávnenia obžalovaného, že obžalovaný od neho vodičské oprávnenie s rozšírením
skupiny A aj prevzal i keď si už nepamätal kedy. Svedok ďalej potvrdil, že obžalovaný mu vodičské
oprávnenie chcel vrátiť, ale až vtedy, keď zistil, že ide o ukrajinské vodičské oprávnenie i to, že
obžalovaný žiadal vrátenie peňazí vo výške 250,--eur tvrdiac, že túto skutočnosť na polícii neuviedol
preto, že to nepovažoval za potrebné a preto, že sa ho nato policajt nepýtal, či preto, že obžalovaný

osobu W. F., ktorý vodičské oprávnenie „vybavoval“ nepoznal. Svedok ďalej potvrdil i to, že od W. F.
mal vedomosť o tom, že ukrajinské vodičské oprávnenie sa dá na území Slovenskej republiky vymeniť
po vyhotovení jeho prekladu, aj keď zároveň tvrdil, že túto skutočnosť vo svojej pôvodnej výpovedi z
prípravného konania neuviedol preto, že nevedel, že sa to má uviesť. Svedok potvrdil i to, že nemá
vedomosti o tom, aby obžalovaný na území Slovenskej republiky absolvoval potrebné skúšky a testy

v autoškole alebo psychologické vyšetrenie ako aj to, že W. F. za „vybavenie“ vodičského oprávnenia
požadoval vo všeobecnosti čiastku od 500,--eur do 600,--eur, že v danom prípade žiadal len čiastku
250,--eur,keďžeobžalovanýmalzáujem„vybaviť“lenrozšírenievodičskéhooprávneniaikeďsazároveň
nevedel vyjadriť k tomu, prečo predmetné vodičské oprávnenie „vybavované“ W.Š. F. pre obžalovaného
obsahovalo aj ďalšie skupiny.

Po prečítaní výpovede zo dňa 22.08.2017 svedok potvrdil, že obžalovaný prostredníctvom neho
„vybavoval“ len rozšírenie vodičského oprávnenia o skupinu A aj keď v konečnom dôsledku „vybavené“
vodičské oprávnenie obsahovalo i ďalšie skupiny, že on od W. F. vedel, že „vybavené“ vodičské
oprávnenie si vyžaduje ukrajinsko-slovenský preklad z toho dôvodu, aby po absolvovaní lekárskej
prehliadky a psychotestov žiadateľa mohlo byť vymenené za slovenské vodičské oprávnenie, o čompovedal aj obžalovanému s tým, že keď túto skutočnosť v prípravnom konaní neuviedol tak len preto,
že nevedel, že i toto má na polícii uviesť.
SvedokW.F.vprípravnomkonanívyužilsvojeprávovzmysleustanovenia§130ods.1,ods.2Trestného

poriadku a dňa 18.04.2017 i dňa 22.08.2017 nevypovedal, v konaní pred súdom dňa 16.04.2018 toto
svoje právo nevyužil a tvrdil, že obžalovaného nepozná, že pozná iba U. O., ktorý vedel, že svedok vie
„vybaviť“ vodičské oprávnenie a za „rozumnú“ cenu. Svedok uvádzal aj to, že Ján Kovalčík síce nevedel,
že „vybavenie“ vodičského oprávnenia sa vykoná mimo územia Slovenskej republiky a cez jeho kontakt
na Ukrajine, ale potvrdil, že od U. O. prevzal 250,--eur i 2ks fotografií obžalovaného, spolu s kópiou

jeho občianskeho a vodičského preukazu, ktoré potom odovzdal na Ukrajine i to, že ukrajinské vodičské
oprávnenie bolo pre obžalovaného „vybavené“ do 2 týždňov. Svedok ďalej potvrdil, že toto ukrajinské
vodičské oprávnenie odovzdal U. O., ktorý si ho najprv prevziať nechcel, pretože bolo ukrajinské, a nie
slovenské, ale že neskôr ho prevzal a odovzdal obžalovanému. Svedok ďalej tvrdil, že až od U. O. sa
dozvedel, že obžalovaný „vybavené“ vodičské oprávnenie odmieta prevziať a že žiada vrátenie peňazí,
k čomu však nedošlo, pretože jeho ukrajinský „kontakt“ sa na územie Slovenska nevrátil a jemu tak

zostali ďalšie doklady súvisiace s „vybaveným“ vodičským oprávnením - ukrajinsko-slovenský preklad
vodičského oprávnenia, slúžiaceho na výmenu za slovenské vodičské oprávnenie. Svedok zároveň
tvrdil, že hoci mu U. O. neuviedol žiadne podmienky pre „vybavenie“ vodičského oprávnenia on však
vedel, že vodičské oprávnenie má byť „vybavené“ na skupinu A.
Z výpovedí svedkyne G.. X. T. urobených v prípravnom konaní dňa 22.03.2017 a dňa 23.08.2017, ktoré

boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného v konaní pred súdom prečítané v zmysle ustanovenia §
263 ods. 1 Trestného poriadku vyplynulo, že svedkyňa ako úradná prekladateľka zapísaná v zozname
tlmočníkov a prekladateľov MS SR, odbor ruský a ukrajinský jazyk pod č. 3413/05-51, e.č. 970769 v júli
2016 prostredníctvom pošty obdržala od agentúry ATP Translations, s.r.o. Poprad, Nám. sv. Egídia č.
42/97 žiadosť o preklad osvedčenia o absolvovaní kurzu v ukrajinskej Berdyčevskej autoškole na meno

obžalovaného, ale bez samotného vodičského oprávnenia, čo podľa nej nebolo bežnou praxou.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/2799 zo dňa
26.05.2017, ktoré boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného v zmysle § 268 ods. 2 Trestného
poriadku prečítané vyplýva, že vodičský preukaz Ukrajiny ev. č. BXX 153425 platný od 19.06.2016 na
meno Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX je falzifikátom.

Z listinných dôkazov v podobe potvrdenia a zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplývalo, že u
obžalovaného bol dňa 18.10.2016 zaistený ukrajinský vodičský preukaz, výrobná značka: UA, výrobné
číslo: BXX 153425 vydaný na meno Ľ. M., A.. XX.XX.XXXX, čomu zodpovedala aj fotodokumentácia
zaistenej veci.
Z ďalšieho listinného dôkazu v podobe evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplývalo, že

obžalovaný bol v tom čase oficiálnym a legálnym držiteľom vodičského oprávnenia iba na skupinu B old
a to od 07.02.1989 a skupinu A/50 old od 07.02.1989.

Vykonaným dokazovaním bol podľa názoru konajúceho súdu skutkový stav veci zistený spoľahlivo a
tak, že o ňom dôvodne pochybnosti nie sú, že jeho rozsah mu postačuje na rozhodnutie vo veci a

že predmetné dôkazné prostriedky boli zároveň i zabezpečené, vykonané a následne aj vyhodnotené
zákonným spôsobom a v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a preto
potom dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný G.. Ľ. M. na tom skutkom
základe, že v doposiaľ presne nezistenom čase v mesiaci jún 2016 v obci Batizovce, okres Poprad
požiadal U. O. o zabezpečenie falošného vodičského preukazu s rozšírením na skupinu A, ktorému za

týmto účelom odovzdal 2ks fotografií a fotokópie občianskeho preukazu a vodičského preukazu, ktoré
potom U. O. odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco W. F. a ktorý asi do dvoch týždňov
zabezpečil za sumu 250,--eur falošný vodičský preukaz Ukrajiny č. BXX 153425, vydaný na meno Ľ. M.,
platný na skupiny A1, A, BI, B od 07.02.1989 a na skupiny C1, C, D1, D, DE, C1E, CE, D1E, DE platný od
19.06.2016 a tento odovzdal v Poprade pred obchodným centrom Tesco U.A. O., ktorý ho následne dal

obž. G.. Ľ. M. a ktorý ho prevzal s úmyslom vymeniť ho na príslušnom dopravnom inšpektoráte za pravý
slovenský vodičský preukaz, čím sa z hľadiska právnej kvalifikácie dopustil konania, ktoré po všetkých
stránkach naplnilo znaky prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona, pretože obžalovaný spoločným konaním si falošnú verejnú listinu nechal

vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú.
Pri ustálení predmetného skutkového a právneho stavu súd vychádzal predovšetkým z vyššie
uvedených výpovedí svedkov U. O., W. F. Y. G.. X. T., ďalej z citovaných listinných dôkazov i záverov
znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/2799 zo dňa 26.05.2017,pretože predmetné dôkazné prostriedky na seba vzájomne nadväzovali a medzi sebou korešpondovali
do takej miery, že o nich súd žiadne relevantné pochybnosti nemal a tento záver súdu potvrdzovala aj
samotná výpoveď obžalovaného urobená v konaní pred súdom, v ktorej priznal, že U. O. za čiastku

250,--eur požiadal o pomoc s rozšírením vodičského oprávnenia na skupinu A, aj keď sa súčasne bránil
tým, že U. O. nežiadal o to, aby predmetné vodičské oprávnenie bolo ukrajinské alebo falošné alebo tým,
že vybavené vodičské oprávnenie v skutočnosti nepoužíval a ani sa ho nepokúsil vymeniť za slovenské
vodičské oprávnenie.
V súvislosti s hodnotením vyššie uvedenej obrany obžalovaného je potrebné poukázať nato, že konajúci

súd tejto obrane obžalovaného spočívajúcej v tom, že U. O. nežiadal o „vybavenie“ ukrajinského
vodičského oprávnenia a že nemal záujem vybavené a získané ukrajinské vodičské oprávnenie
používať na území Slovenskej republiky ako pravé neuveril konštatujúc, že obžalovaný mal dôvod pod
ťarchou dôkazov vypovedať vo veci účelovo a v snahe vyviniť sa z následkov svojej trestno-právnej
zodpovednostispoukazomnato,žeakodržiteľriadnehoaplatnéhovodičskéhopreukazuč.X.XXXXXX,
vydaného mu príslušným správnym orgánom - Dopravným inšpektorátom OR PZ Poprad na skupinu B

old a A/50 old dňom 07.02.1989 mal a musel vedieť, že vodičský preukaz podľa právnej normy platnej
na území Slovenskej republiky - zákon NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v znení neskorších
právnych predpisov sa neudeľuje a nevybavuje prostredníctvom fyzických osôb, ale len prostredníctvom
orgánov Policajného zboru - § 73 ods. 3 citovaného zákona a po splnení podmienok ustanovených v
§ 77 a nasl. citovaného zákona platných pre žiadateľov o vydanie vodičského preukazu i pre držiteľov

už vydaných vodičských preukazov a ani prípadná neznalosť tohto právneho predpisu ho z následkov
jeho konania nevyviňuje, pretože neznalosť zákona, teda tzv. právny omyl neospravedlňuje, keďže táto
sa nevzťahuje len na ustanovenia Trestného zákona, ale aj na všeobecne záväzné právne predpisy na
úseku cestnej premávky.
V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 102 ods. 1 písm. a/, písm.

b/ citovaného zákona , podľa ktorého na vedenie motorových vozidiel v Slovenskej republike sa okrem
vodičského preukazu vydaného v Slovenskej republike uznáva aj
a/ platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho priestoru
b/ platný vodičský preukaz štátu, ktorý je zmluvnou stranou Ženevského dohovoru alebo zmluvnou
stranou Viedenského dohovoru.

Rovnako tak je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 104 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého
orgán Policajného zboru vymení platný vodičský preukaz vydaný v štáte Európskeho hospodárskeho
priestoru alebo vydaný v štáte dohovoru za vodičský preukaz podľa tohto zákona, ktorého však Ukrajina
nie je členom ani zmluvnou stranou dohovorov a že aj z tohto dôvodu mohol potom obžalovaný odmietať
prevzatie vybaveného falošného ukrajinského vodičského oprávnenia.

Je vylúčené a nelogické, aby U. O. alebo W. F. konali vo veci zabezpečenia a „vybavenia“ falošného
ukrajinského vodičského oprávnenia s rozšírením na skupinu A bez vedomia a súhlasu obžalovaného,
teda aby vo veci konali svojvoľne alebo z vlastnej iniciatívy, bez popudu samotnej osoby obžalovaného,
keďže sám obžalovaný U. O. na tento účel odovzdal tak finančnú hotovosť vo výške 250,--eur, ako aj
2ks fotografií a fotokópie svojho občianskeho preukazu a platného vodičského oprávnenia, ktoré potom

U. O. odovzdal W. F., ktorý v konečnom dôsledku pre obžalovaného zrealizoval a zabezpečil vybavenie
falošného ukrajinského vodičského oprávnenia rozšíreného o skupinu A, aj keď obžalovaný nemusel už
v tom štádiu s konečnou platnosťou vedieť, že falošné vodičské oprávnenie bude vybavené na Ukrajine
a aj keď po jeho vybavení a prevzatí o jeho úradný preklad do slovenského jazyka nežiadal.
Celé konanie obžalovaného cez požiadanie U. O. o „vybavenie“ vodičského oprávnenia, zaplatenie

čiastky 250,--eur ako odplatu za jeho vybavenie inej osobe, odovzdanie 2ks svojich fotografií i
fotokópií základných osobných dokladov obžalovaného vrátane zabezpečenia prekladu osvedčenia
o absolvovaní kurzu ukrajinskej autoškole ešte asi mesiac po tom, čo mu bolo odovzdané falošné
ukrajinské vodičské oprávnenie smerovalo k tomu, aby obžalovaný nelegálnym spôsobom vodičské
oprávnenie získal a aby ho potom výmenou za pravé vodičské oprávnenie používal na území Slovenskej

republiky.
Z hľadiska vyššie uvedeného neobstojí ani ďalšia obrana obžalovaného, že U. O. „vybavené“ ukrajinské
vodičské oprávnenie nepoužíval na území Slovenskej republiky ako pravé aj preto, že sa ho nepokúsil
vymeniť a dokonca ani nevymenil za oficiálne slovenské vodičské oprávnenie brániac sa tým, že U. O.
za sumu 250,--eur požiadal len o pomoc s tým, aby mu on „vybavil“ alebo urýchlil „vybavenie“ nástupu

na absolvovanie kurzu v autoškole.
Sám obžalovaný priznával, že potom, čo mu bolo predmetné vodičské oprávnenie U. O. odovzdané
absolvoval psychiatrické vyšetrenie potrebné pre účely vydania slovenského vodičského oprávnenia vzmysle podmienok na udelenie vodičského oprávnenia uvedených v § 77 ods. 1 písm. e/ zákona č.
8/2009 Z.z.
Nedá sa totiž objektívne nekonštatovať, že oficiálny preklad osvedčenia o absolvovaní kurzu v

ukrajinskej Berdyčevskej autoškole bolo vyhotovené na meno obžalovaného a asi mesiac po tom,
čo od U. O. prevzal falošný ukrajinský preukaz, čo bolo podľa názoru konajúceho súdu súčasťou
„vybavenia“ vodičského oprávnenia, o ktoré obžalovaný požiadal U. O. a ten potom aj W. F., ktorý celú
vec organizoval, o čom má svedčiť aj jeho údajné trestné stíhanie za rovnaké konanie a trestný čin, ktoré
má byť v súčasnosti voči nemu vedené príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

Z tohto pohľadu žalovanej i súdom ustálenej právnej kvalifikácie skutku je teda úplne jedno či falošné
vodičské oprávnenie bolo ukrajinské alebo iného štátu, alebo či ho obžalovaný v skutočnosti použil alebo
nepoužil ako pravý, keďže dôležitá bola pohnútka konania obžalovaného, ktorý si falošnú verejnú listinu,
teda vodičské oprávnenie nechal vyhotoviť inou osobou za účelom jej používania ako pravého.
V súvislosti s hodnotením ďalších častí výpovedí svedkov U. O. Y. W. F.Š. je potrebné poukázať nato,
že konajúci súd ich tvrdenia spočívajúce v tom, že obžalovaný odmietal prevziať „vybavené“ ukrajinské

vodičské oprávnenie a že žiadal i o vrátenie peňazí vo výške 250,--eur a že k jeho legálnemu používaniu
na území Slovenskej republiky sa vyžadoval úradný preklad považoval vo vzťahu k žalovanému skutku
a konaniu obžalovaného za právne irelevantné, pretože obžalovanému sa kládlo za vinu iba to, že si v
súčinnosti s ďalšími osobami nechal vyhotoviť vodičské oprávnenie, ktoré podľa záverov znaleckého
posudku KEÚ PZ Bratislava bolo v skutočnosti falošným, a nie iná forma konania a spáchania

žalovaného skutku - falšovanie verejnej listiny, alebo podstatné pozmeňovanie obsahu verejnej listiny
v úmysle, aby sa použila ako pravá, alebo použitie verejnej listiny ako pravej v zmysle ustanovenia §
352 ods. 1 Trestného zákona.
Zistený skutkový stav potom jednoznačne zodpovedal i právnej kvalifikácie prečinu falšovania a
pozmeňovaniaverejnejlistiny,úradnejpečate,úradnejuzávery,úradnéhoznakuaúradnejznačky podľa

§ 352 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Predmetný ustanovením Trestného zákona sa chráni záujem na riadnom chode štátneho aparátu a
dôvera v pravosť a pravdivosť verejných listín vydaných na základe zákona štátnym orgánom alebo
iným orgánom verejnej moci v rámci jeho pôsobnosti, ktoré zakladajú, menia alebo rušia práva alebo
povinností, alebo osvedčujú ich zmenu alebo zánik, alebo osvedčujú totožnosť osoby alebo veci, ich

stav, vlastnosti alebo spôsobilosť, alebo právom chránené záujmy.
Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodičský preukaz je verejnou listinou, ktorou
jej držiteľ preukazuje oprávnenie viesť motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom.
Falšovanie verejnej listiny sa rozumie jej úplné vyhotovenie, ktoré má vyvolať dojem, akoby bola
skutočne vydaná príslušným orgánom a predpísaným spôsobom.

Zákonný znak objektívnej stránky tohto trestného činu - v úmysle, aby sa verejná listina použila ako
pravá vyjadruje pohnútku konania páchateľa a pre dokonanie činu nie je podstatné, či k jej použitiu došlo
alebo nie.
Ochrana verejných listín podľa ustanovenia § 352 ods. 1 až ods. 6 Trestného zákona sa poskytuje aj
cudzozemským verejným listinám v zmysle ustanovenia § 352 ods. 7 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne
zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom a ako je zrejme
z následku jeho konania, tento záujem aj porušil.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov /spolupáchatelia/, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Základným predpokladom spolupáchateľstva je teda spáchanie trestného činu spoločným konaním
dvochaleboviacerýchpáchateľovaúmyselktomusmerujúci,ajkeďkaždýznichsvojimkonanímnaplnil
len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto

konaní, resp. keď každý z nich vykonáva určitú činnosť, ktorá až ako celok tvorí konanie požadované
skutkovou podstatou trestného činu.
Konanie obžalovaného je potom z hľadiska porušenej objektívnej stránky trestného činu potrebné a
nutné kvalifikovať ako konanie, ktoré zásadným spôsobom porušilo záujem štátu na ochrane riadneho
fungovania štátnych orgánov alebo orgánov verejnej moci i dôveru v pravosť a pravdivosť nimi

vydávaných písomností - verejných listín v zmysle ustanovenia § 131 ods. 4 Trestného zákona.
Obžalovaný nebol doposiaľ na území Slovenskej republiky súdne trestaný, v evidencii priestupkov má
len 1 záznam za porušenie pravidiel cestnej premávky z roku 2012, z miesta trvalého bydliska je
hodnotený len všeobecne.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu u obžalovaného vzal súd do úvahy všetky základné i
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol pritom nato, aby trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, aby iných odradil od páchania trestných činov a aby
zároveň vyjadril morálne odsúdenie spoločnosťou. Súčasne prihliadol nato, aby trest, ktorý súd uloží
postihol iba páchateľa a tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby,
prihliadol i nato, akým spôsobom bol trestný čin spáchaný, jeho následok, formu zavinenia, pohnútku
i na samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy, so zistením poľahčujúcej okolnosti v

zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcej vo vedení riadneho spôsobu života pred spáchaním
skutku a bez zistenia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona a po takto vykonaných a
vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného sa tento účel trestu dosiahne aj uložením
peňažného trestu vo výmere 400,--eur, spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 /dvoch/
mesiacov.
Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného

druhu trestu či inej výmery peňažného trestu, vyššie uložený peňažný trest zodpovedá podľa konajúceho
súdu konkrétnym okolnostiam prípadu, po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobených
následkov i samotnej osobe obžalovaného, ako aj tomu, aby tento trest účinne pôsobil tak na
obžalovaného ako aj na ostatných členov spoločnosti.
- spoločným konaním si falošnú verejnú listinu nechal vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto

osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.