Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821200027
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3821200027.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci posudzovaného: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W. B., t. č. bytom H.-Z., I. B., E. č. XXX/XX, zastúpeného procesným opatrovníkom W. B., R.: XX
XXX XXX, I. M.. XX, B., za účasti Krajskej prokuratúry G., Y. XXXX/X G., o návrhu navrhovateľa: X. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. B., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovaného,

na odvolanie W. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 13Ps/1/2021-80 zo dňa 22. októbra
2021 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením vo výroku I. rozhodol, že obmedzuje I. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. B., t. č. H. - Z., I. B., E. č. XXX/XX spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý

nakladať s hnuteľným aj nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažovať, spísať závet,
preberať peňažné dávky, dávky zo sociálneho poistenia a štátne sociálne dávky, či finančnú hotovosť,
hospodáriť s nimi a hospodáriť so svojimi financiami vo výške viac ako 50,- eur mesačne, nie je spôsobilý
uzatvárať akékoľvek zmluvy, úverové zmluvy, pôžičky a iné zmluvy s právnickými a
fyzickýmiosobami,anibyťručiteľominýmosobám,čidisponovaťsúčtom vbankeaniejespôsobilýsám
konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a nie je spôsobilý rozhodovať o svojej sociálnej

a zdravotnej spôsobilosti vrátane liečebnej starostlivosti a hospitalizácie a ďalších rozhodnutí, ktoré s
jeho zdravotným stavom a zdravotnou liečbou súvisia. Výrokom II. ustanovil I. H., nar.
XX.XX.XXXX, čiastočne obmedzenému na spôsobilosti na právne úkony za opatrovníka W. B.. Výrokom
III.rozhodol,žeoprávnenímajpovinnosťouopatrovníkajestaraťsaočiastočnenesvojprávnehoI.H.nar.
XX.XX.XXXX, zastupovať pred súdmi, úradmi a inými štátnymi orgánmi v rozsahu jeho nespôsobilosti,
preberať za neho dávky a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na jeho majetkových a

iných právach.Úkonypresahujúcerámecbežnejvecipodliehajúschváleniusúdu.Opatrovníkjepovinný
predkladať súdu najmenej dvakrát do roka, a to k 31.01. a 31.07. kalendárneho roka, správy o čiastočne
nesvojprávnom I. H., nar. XX.XX.XXXX a správy o nakladaní s jeho majetkom 1-krát ročne najneskôr do
31.01. nasledujúceho roka (výrok V.). Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva (výrok VI.). Žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Vec právne odôvodnil ust. § 10
ods. 1 a § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 248 ods. 1, 2 a § 272 a nasl. CMP. Skutkovo

vec odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že celkový zdravotný a
psychickýstavposudzovanéhoI.H.sivyžaduje,abybolčiastočneobmedzenýnaspôsobilostinaprávne
úkony. Pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znalkyne W.. Q., ktorá v znaleckom posudku č. XX/XXXX
zo dňa 29.07.2021 uviedla, že I. H. nie je schopný v dôsledku svojej duševnej poruchy samostatne
fungovať. Nie je schopný samostatnej existencie. Vyžaduje pomoc a dozor inej dospelej osobnosti.
Posudzovaný nie je schopný hospodáriť so svojim financiami vo výške viac ako 50,- eur za mesiac, ani s

majetkom akejkoľvek hodnoty, poberať peňažné dávky, dávky zo sociálneho poistenia a štátne sociálne
dávky a hospodáriť s nimi, disponovať s účtom v banke, nie je schopný peňažných majetkovoprávnycha dedičských úkonov, a to uzatvárať kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o úvere, prevádzať svoj
hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a spísať závet. Nie
je schopný rozhodovať o svojej sociálnej a zdravotnej spôsobilosti vrátane liečebnej starostlivosti a

hospitalizácie a ďalších rozhodnutí, ktoré s jeho zdravotným stavom a zdravotnou liečbou súvisia. S
prihliadnutím na uvedené zistenia obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony.
Posudzovanému za opatrovníka ustanovil Mesto B., nakoľko v okruhu čiastočne nesvojprávneho nie je
žiadna iná hodná osoba, ktorá by mohla vykonávať jeho opatrovníka. Otec posudzovaného vzhľadom
na svoj zdravotný stav s ustanovením za opatrovníka nesúhlasil. Jeho ustanovenie nie je vhodné ani z

dôvodu, že otec posudzovaného nemá v súčasnosti stále bývanie, t. j. je ťažko zastihnuteľný. Napriek
nesúhlasu W. B. s ustanovením za opatrovníka, súd ho za opatrovníka posudzovanému ustanovil
vzhľadom na neexistenciu žiadnej inej vhodnej osoby (§ 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Opatrovníkovi bol vymedzený rozsah jeho práv a povinností v súlade s § 274 ods. 2 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podalo v zákonnej lehote odvolanie W. B.. Odvolateľ nesúhlasil s výrokom

II. rozsudku, ktorým bol ustanovený za hmotnoprávneho opatrovníka posudzovaného. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Uviedol, že v zmysle ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka najzákladnejším
predpokladom, ktorý musí byť splnený na to, aby mohol byť za opatrovníka ustanovený orgán miestnej
správy,jenemožnosťustanoveniapríbuzného,resp.inejvhodnejosoby.W.B.mázato,žeprvostupňový

súd riadne neskúmal všetky osoby, ktoré by prichádzali do úvahy na výkon funkcie hmotnoprávneho
opatrovníka, čo bol súd povinný urobiť predtým, ako do tejto funkcie ustanovil W. B.. Namietal, že súd
bez ďalšieho skúmania prijal tvrdenie otca posudzovaného, že matka o posudzovaného nejaví záujem,
pričomtototvrdeniesisúdžiadnymspôsobomneoveril.Nevysporiadalsastvrdenímposudzovaného,že
„mamahonedávnobolapozrieť“vZ..Pokiaľbymatkaskutočneoposudzovanéhonejavilazáujem,určite

by sa nerozhodla posudzovaného navštíviť. Súd mal skúmať, či matka spĺňa alebo nespĺňa predpoklady
na výkon tejto funkcie a mala mať možnosť vyjadriť sa, či o výkon tejto funkcie má záujem. Uviedol,
že rodičia sú najdôležitejšie osoby v živote dieťaťa a matka je určite vhodnejšou osobou na výkon tejto
funkcie ako W. B..

3. Okresná prokuratúra B. v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím súdu
o osobe ustanoveného opatrovníka sa stotožňuje. Rozsudok považuje za vecne správny a zákonný.
Zhodne so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že v okruhu čiastočne nesvojprávneho nie je žiadna
iná vhodná osoba, ktorá by mohla vykonávať jeho opatrovníka. Poukázala na doterajší spôsob života
posudzovaného a pasívny prístup jeho matky k riešeniu starostlivosti o neho a k uspokojovaniu jeho

potrieb. Len samotná existencia matky posudzovaného neznamená, že je vhodnou osobou na výkon
funkcie hmotnoprávneho opatrovníka. Postoj matky k posudzovanému sa nezmenil, pretože jedna
návšteva v zariadení nepredstavuje žiadnu reálnu zmenu v jej dlhodobom nezáujme o svoje dieťa.
Matka posudzovaného sa nevedela a nechcela o posudzovaného postarať od jeho detského veku
(opustila ho, keď mal 7 mesiacov), a preto možno dôvodne pochybovať, či by sa v súčasnosti o

posudzovaného vedela postarať ako jeho hmotnoprávny opatrovník. Zhodné skutočnosti o nezáujme
matky o posudzovaného od detského veku vyplynuli aj zo znaleckého posudku W.. Q. č. XX/XXXX.
Pripustiac, že by matka posudzovaného na súdnom pojednávaní vyjadrila súhlas s ustanovením za
hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanému zastávala názor, že by išlo len o jej formálne stanovisko,
ktoré nie je podporené jej doterajším spôsobom života vo vzťahu k posudzovanému.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku II. potvrdiť podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

5. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom vo výroku I. obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na
právne úkony, vo výroku II. ustanovil posudzovanému za opatrovníka W. B., vo výroku III., IV., V.
vymedzil oprávnenie a povinnosti opatrovníka, vo výroku VI. rozhodol o náhrade trov konania štátu a
vo výroku VII. o trovách konania. Nakoľko odvolanie smerovalo len proti výroku II., ktorým súd ustanovil
posudzovanému za opatrovníka W. B., ostatné výroky nadobudli právoplatnosť a sú

týmto rozhodnutím nedotknuté.6. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

7. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej
osoby alebo iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).

8. Z citovaného ustanovenia vyplýva poradie osôb, ktoré môžu byť súdom ustanovené do funkcie
opatrovníka, ktoré je pre súd záväzné.

9. Podaným odvolaním W. B., kde má I. H. evidovaný trvalý pobyt, vyjadrilo nesúhlas s ustanovením
za opatrovníka s poukazom na námietku, že súd v rozpore s ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka

riadne nepreskúmal, či neexistuje príbuzný alebo iná vhodná osoba, ktorá by spĺňala predpoklady pre
výkon funkcie hmotnoprávneho opatrovníka a následne, či má táto osoba o funkciu hmotnoprávneho
opatrovníka záujem.
10. Pokiaľ ide o ustanovenie opatrovníka osobe čiastočne pozbavenej spôsobilosti na
právne úkony, zákon stanovuje, že opatrovníkom takejto osoby má byť predovšetkým príbuzný alebo

iná vhodná osoba. V prípade, keď sa súdu nepodarí napriek úsiliu nájsť z okruhu príbuzných či iných
vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd výnimočne za opatrovníka ustanoví orgán
miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene. Tzv. verejný
opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe rozhodnutia súdu
a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Kým pri ustanovení fyzickej osoby

do funkcie opatrovníka zákon vyžaduje jej súhlas, ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka
nie je viazané na súhlas tohto orgánu. Neexistuje zákonná povinnosť prevziať opatrovníctvo, najmä ak
by prevzatie opatrovníctva bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo najmä ak by vzhľadom k rodinným,
sociálnym a iným okolnostiam budúcich opatrovníkov nebolo možné od nich spravodlivo žiadať, aby
takúto povinnosť splnili.

11.Vdanejvecizobsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštancieneobišielzákonnýpostuppreustanovenie
za opatrovníka osobe, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu. Robil
šetrenie ohľadne fyzickej osoby, ktorá by spĺňala zákonné predpoklady pre ustanovenie za opatrovníka,
kontaktoval navrhovateľa - otca posudzovaného za účelom jeho ustanovenia za hmotnoprávneho

opatrovníka, čo navrhovateľ podmieňoval svojím zdravotným stavom. Z obsahu spisu vyplynulo, že
s navrhovateľom bol sťažený kontakt, viackrát bol súdom telefonicky vyzvaný, aby si prišiel prevziať
zásielku na Okresný súd Prievidza, čo aj prisľúbil, avšak podľa vyjadrenia navrhovateľa mu zdravotné
problémy zakaždým nedovolili dostaviť sa osobne na súd pre súdne zásielky. S prihliadnutím na
vek a prekonanú operáciu srdca navrhovateľ sa vyjadril, že nevie riadne zabezpečiť starostlivosť o

syna, pričom požiadal o prijatie do domova dôchodcov. Vo svojom záverečnom stanovisku navrhovateľ
nesúhlasil s tým, aby bol ustanovený za opatrovníka. Súd prvej inštancie vykonával úkony smerujúce
k zisteniu vhodných osôb, ktoré by mohli vykonávať opatrovníctvo a zabezpečoval ich stanovisko, robil
dopyt na ošetrujúceho všeobecného lekára posudzovaného, na H. M. M. - Z.. Súd prvej inštancie sa
zaoberal aj možnosťou ustanoviť za opatrovníka matku, o ktorej sa navrhovateľ vyjadril, že s ňou nie je

v kontakte, ona nikdy o posudzovaného záujem nemala. Zhodný záver vyplynul aj zo
znaleckého posudku W.. Q. č. XX/XXXX, podľa ktorého posudzovaný pochádza z neúplnej rodiny, bol
vychovávaný otcom, od detstva vedený psychiatricky pre poruchy správania, od skončenia 5. ročníka
základnej školy pre poruchy správania umiestnený vo výchovných ústavoch. Z týchto
zistení možno vyvodiť, že matka nikdy nebola prítomná pri výchove a starostlivosti o posudzovaného, je

zrejmý jej nezáujem o posudzovaného a zhodne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd zastáva názor,
že vzhľadom na doterajší postoj a správanie sa matky k posudzovanému ju nemožno považovať za
osobu vhodnú na vykonávanie funkcie hmotnoprávneho opatrovníka posudzovanému. Nie
je totiž splnený predpoklad, že by matka bola schopná a ochotná zabezpečiť dostatočnú ochranu práv
a záujmov posudzovanému v oblastiach, na ktoré prichádza do úvahy jeho obmedzenie v spôsobilosti

na právne úkony.

12. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku odvolateľa
o nedostatočnom šetrení ohľadne vhodnej osoby na ustanovenie opatrovníka pre čiastočnenesvojprávneho.Nakoľkošetrenímnebolanájdenávhodnáosobaspĺňajúcapodmienkypreustanovenie
opatrovníkačiastočnenesvojprávnemu,súddôvodnevsúladesust.§27ods.3Občianskehozákonníka
ustanovil na funkciu opatrovníka Mesto B..

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdil.

14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).