Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 3, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521010193
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1521010193.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala
Kačániho, PhD. a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. D., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 30.06.2021 sp. zn. 1T/30/2021, na

verejnom zasadnutí konanom 03. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. D., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 30.06.2021 sp. zn. 1T/30/2021 bol obžalovaný A. D. uznaný
za vinného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm.

a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 26.08.2020 v čase asi o 01:45 h v Bratislave na C. ulici smerom k W. viedol ako vodič motorové
vozidlo zn. Volkswagen Golf, ev. č. MA-XXXCR spôsobom, ktorý mohol ohroziť bezpečnosť cestnej
premávky, nakoľko na vozidle odstával roh zadného nárazníka a preto bol kontrolovaný hliadkou
policajného zboru, pričom počas kontroly po poučení dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Tr. por.

1 ks zatavenú injekčnú striekačku s obsahom ružovo-hnedého kryštalického materiálu, po čom bol
obmedzený na osobnej slobode, následne pri umiestnení do miestnosti pre predvedené a zaistené
osoby na OO PZ Petržalka - Sever po poučení dobrovoľne vydal podľa § 89 ods. 1 Tr. por. plastové
vrecko, ktoré obsahovalo 1 ks ružovú tabletku v tvare mužskej hlavy na jednej strane a na opačnej
strane deliacu ryhu, pričom následným kriminalisticko-expertíznym skúmaním bolo zistené, že 1 ks
zatavenej injekčnej striekačky obsahoval ružovo-hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 1574 mg,

s priemernou koncentráciou 53,7% hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 845 mg absolútneho
metamfetamínu, čo zodpovedá 21 obvykle jednorazovým dávkam drogy na použitie, spôsobilých po
aplikácii ovplyvniť ľudskú psychiku a 1 ks ružovej tabletky s hmotnosťou 397 mg obsahujúcu účinnú
látku 3,4 - metyléndioxymetamfetamín (MDMA), s priemernou koncentráciou 37,4%, s obsahom 149
mg absolútneho MD hmotnostných, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy na použitie,
spôsobilej po aplikácii ovplyvniť ľudskú psychiku, ktoré prechovával bez príslušného oprávnenia,

pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok
a MDMA je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok, pričom obvinený A. D. takto
konal napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený rozsudkom Krajinského súdu Eisenstadt sp. zn. 15 Hv
26/17z - 65, zo dňa 05.09.2017, právoplatným dňa 05.09.2017, v bode A./I./a.: za zločin obchodovania s

omamnýmilátkamipodľa§28aods.1druhýatretíprípad,ods.4č.3SMG(Spolkovýzákonoomamných
látkach, psychotropných látkach a látkach na výrobu drog), v bode A./I./b.: za zločin obchodovania somamnými látkami podľa § 28a ods. 1 štvrtý a piaty prípad, ods. 4 č. 3 SMG v spojení s § 15 StGB
(Trestnéhozákona)avbodeA./II.:zazločinnedovolenéhozaobchádzaniasomamnýmilátkamipodľa27
ods. 1 č. 1 prvý a druhý prípad, ods. 2 SMG, spočívajúce v tom, že proti predpisom vo viacerých útokoch

doviezol zo Slovenska, z a do Rakúska omamnú látku (metamfetamín), I./ s ohľadom na množstvo
dvadsaťpäť násobok prekračujúce hraničné množstvo (§28b SMG), a to piko so stupňom čistoty v
priemere 70% metamfetamínhydrochloridu, a) celkom 600 gramov brutto vo vedomej chcenej spolupráci
s inou osobou (K.L.), ako spolupáchateľkou (§ 12 StGB) v čase od začiatku augusta 2016 do 27. marca
2017, b) prenechal a pokúsil sa prenechať (bod 1), resp. ponúknuť iným (bod 2), a to 1) v období

január 2016 do 27. marca 2017 celkom 1102,50 gramov brutto osobám Z.K., R.B., M.J., L.I., D.E., B.T.,
D.R., Z.Y., J.J., utajenej vyšetrovateľke a istej Sevgi, 2) dňa 07. marca 2017 40 gramov brutto utajenej
vyšetrovateľke za kúpnu cenu 2 000,- Eur, II./ v nezistenom období získal a mal v držbe výlučne pre
osobnú potrebu.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm.

n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere
7 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na dobu 2 roky.

Napokon podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou foormou.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a to písomným podaním urobeným
prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný konštatoval, že vzhľadom na povahu skutku,

spôsob jeho vykonania, mieru jeho závažnosti, spôsobené následky a jeho osobu a správanie po
spáchaní skutku nie je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov adekvátne. Na
to, aby bol dosiahnutý účel trestu, ktorým je jednak náprava páchateľa a súčasne ochrana spoločnosti
predprotiprávnymkonaním,postačívjehoprípadeajtrestodňatiaslobodykratšiehotrvania.Obžalovaný
ďalej zdôraznil, že skutok oľutoval a zobral si z neho poučenie pre svoj ďalší život a urobil vyhlásenie

o vine pred súdom. V tomto smere obžalovaný dodal, že ho nie je možné považovať za nebezpečný
a rizikovým subjekt a v prípade, ak mu bude uložený trest odňatia slobody kratšieho trvania, tak tým
nedôjde k ohrozeniu spoločnosti. Má záujem o nápravu, a preto vníma ako potrebné aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré mu bolo uložené a nijako proti nemu nenamieta.
Rovnako tak vníma ako adekvátnu formu sankcie aj ochranný dohľad v trvaní 2 roky, ktorý mu

bol uložený. Na tomto základe je podľa obžalovaného daný dôvod na zrušenie rozsudku v zmysle
ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., a to v časti, v ktorej mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov. Preto navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti.
.
Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa

zúčastnili obžalovaný A. D., jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Na verejnom zasadnutí
odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo
14.09.2021, sp. zn. 0T/148/2021 a trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 11.10.2021, sp.
zn. 0T/162/2021, ako aj čítaním aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovaného.

Obhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutípredodvolacímsúdomsapridržiavaldôvodovuvedených
v podanom odvolaní a ďalej poukázal na rodinné pomery obžalovaného, ktorý má maloleté deti a
vyživovaciu povinnosť. Na záver uviedol, že výmeru trestu ponechával na spravodlivé a zákonné
rozhodnutie odvolacieho súdu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.Obžalovaný A. D. na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje predmetnú trestnú činnosť, chce prijať liečbu
a chce sa aj napraviť a to najmä kvôli svojim deťom, ktoré miluje.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného A.a D. nie je
dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z

uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany
obžalovaného iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu
prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia
skutku a ani výrok o ochrannom opatrení.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný A. D. na hlavnom pojednávaní konanom
30.06.2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, následne samosudca okresného súdu prijal vyhlásenie obžalovaného
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného
poučil o jeho právach, ako aj o dôsledkoch vyhlásenia o vine v súlade s § 257 ods. 5 až 8 Tr. por. Súd

prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.
otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7
Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého
rozsudku, krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému A.ovi D. bol v predmetnej
trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest, vrátane jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok

upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery

na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.V posudzovanej veci prvostupňový súd zistil prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, keď u
obžalovaného A.a D. ustálil dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) ako i napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.) a súčasne nezistil žiadnu z
priťažujúcich okolností upravených v § 37 Tr. zák. (na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Krajinského
súdu Eisenstadt sp. zn. 15 Hv 26/17z - 65, zo dňa 05.09.2017 nebolo možné prihliadnuť ako na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. z dôvodu upraveného v § 38 ods. 1 Tr. zák.,
nakoľko týmto odsúdením bol naplnený zákonný znak kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného

obzvlášť závažného zločinu). V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že so zreteľom na prvú
právnu vetu stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016
(publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017
pod č. 44), by bolo možné vysloviť určité výhrady k ustáleniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Tr. zák., avšak vzhľadom na to, že odvolanie podal iba obžalovaný, neprichádzala do úvahy akákoľvek
zmena napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného (§ 322 ods. 3 Tr. por.), preto sa správnosťou

alebo nesprávnosťou takto ustálenej poľahčujúcej okolnosti odvolací súd ďalej nezaoberal a v rámci
svojej prieskumnej povinnosti vychádzal z ustálených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zistených
súdom prvého stupňa a ich vzájomného pomeru.

Za danej situácie sa v dôsledku aplikácie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. znižovala horná hranica

trestnej sadzby ustanovenej v § 172 ods. 2 Tr. zák. (10 rokov až 15 rokov) o jednu tretinu, t. j. o 20
mesiacov. Výsledné rozpätie trestnej sadzby, z ktorej bolo možné vychádzať pri určovaní výmery trestu
odňatia slobody, tak predstavovalo 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Pri takto ustálenej trestnej sadzby však súd prvého stupňa zohľadnil vyhlásenie obžalovaného o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a pri ukladaní trestu použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu
podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. a to na základe analógie (čo prvostupňový súd vo výroku
o treste opomenul uviesť) v súlade so závermi, ktoré vyslovilo trestnoprávne kolégium Najvyššieho
súdu SR v štvrtej právnej vete vyššie zmieneného stanoviska. Aplikácia týchto zmierňujúcich ustanovení

umožňovala okresnému súdu uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo v posudzovanej veci znamená, že obžalovanému nemohol
byť uložený trest odňatia slobody v nižšej výmere, než je 6 rokov a 8 mesiacov. Z tohto hľadiska preto
súd prvého stupňa nepochybil, ak obžalovanému na základe týchto zákonných ustanovení uložil trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Ani krajský súd pritom nezistil žiadne také mimoriadne okolnosti

prípadu alebo mimoriadne pomery páchateľa, pre ktoré by vôbec mohlo prichádzať do úvahy uloženie
ešte miernejšieho trestu odňatia slobody (nie kratšieho ako 5 rokov) za použitia ustanovení § 39 ods.
1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Za danej situácie je okresným súdom uložený trest primeraný, zodpovedajúci povahe a závažnosti

stíhaného trestného činu, pričom s ohľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo až v konaní pred
odvolacím súdom a ktoré sa vzťahujú na osobu obžalovaného, by bolo možné uvažovať o tom, že ide o
trest skôr mierny, ako prísny, keďže obžalovaný sa po vyhlásení napadnutého rozsudku dopustil ďalších
dvoch úmyselných trestných činov. Z dokazovania doplneného na verejnom zasadnutí odvolací súd totiž
zistil, že obžalovaný sa dňa 10.09.2021 dopustil skutku právne kvalifikovaného ako prečin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., pre ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava V zo 14.09.2021 sp. zn. 0T/148/2021 a za ktorý mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na 3 roky. Následne dňa 09.10.2021 obžalovaný A. D. spáchal ďalší skutok právne posúdený

ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo mu po
uznaní viny bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 11.10.2021 sp. zn. 0T/162/2021
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na 3 roky.

V osobe obžalovaného teda treba vzhliadnuť recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa rôznorodej
trestnej činnosti, od páchania ktorej ho neodradili ani predchádzajúce odsudzujúce súdne rozhodnutia.
Obžalovaným deklarovanú snahu po náprave tak možno považovať za značne pochybnú, keď sa ibanecelé štyri mesiace po vyhlásení napadnutého rozsudku dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu
a po právoplatnom odsúdení za tento trestný čin sa ani nie o mesiac opätovne dopustil úmyselnej
trestnej činnosti. Tvrdenie obžalovaného, že si zo spáchania stíhaného trestného činu vzal poučenie pre

svoj ďalší život nezodpovedá uvedeným zisteniam. Naopak, obžalovaný A. D. zjavne neprejavil takmer
žiadnu mieru sebareflexie a so zreteľom na uvedené skutočnosti možno usudzovať na to, že osoba
obžalovaného neprejavuje rešpekt nielen k hodnotám a záujmom chránených Trestným zákonom, ale
ani k samotným rozhodnutiam súdov.

Preto s poukazom tak na charakter skutku, ako aj osobu obžalovaného, krajský súd vyvodil, že
uloženie trestu odňatia slobody v akejkoľvek nižšej výmere, než akú obžalovanému A.ovi Krškovi
uložil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, nie je dôvodné, nakoľko by sa výrazným spôsobom
vymykalo požiadavke na dosiahnutie účelu trestu. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne
pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je
súčasne nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia

slobody v stanovenej výmere (zásada jednoty prevencie a represie). Takýto druh trestu odráža
v sebe nielen uvedené protiprávne konanie obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu
jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti
a v neposlednom rade prispieva k naplneniu ďalšej funkcie trestu, ktorou je ochrana spoločnosti pred
páchateľom trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o rodinné pomery obžalovaného, ktorý má maloleté deti, krajský súd konštatuje, že nejde
o žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by sa bežne nevyskytovala pri obdobnej trestnej činnosti u
páchateľov približne rovnakého veku, ako je obžalovaný, pričom v tejto súvislosti treba zdôrazniť, že
to mal byť práve obžalovaný, ktorý mal myslieť na svoju rodinu a jemu blízke osoby predtým, ako sa

dopustil danej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené, požiadavka obžalovaného, aby mu odvolací súd
uložil miernejší trest odňatia slobody, bola zjavne neopodstatnená. Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie
trestov a z použitých zákonných ustanovení, súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny a takto uložený trest zohľadňuje
aj postoj obžalovaného, ktorý v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine

podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Pokiaľideovonkajšiudiferenciáciuvýkonutrestuodňatiaslobodykrajskýsúdkonštatuje,žeokresnýsúd
nepochybil a postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia pri použití § 48 ods. 4 Tr. zák., keďže dospel k

záveru, že v ústave na výkon trestu tohto stupňa stráženia bude náprava obžalovaného lepšie zaručená.
Akékoľvek iné a pre obžalovaného nepriaznivejšie rozhodnutie v tejto otázke ani neprichádzalo do úvahy
z dôvodu absencie odvolania prokurátora.

Odvolací súd tak na podklade uvedených úvah, keďže nezistil žiadny relevantný dôvod na prípadnú

zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolanie obžalovaného A.a D. podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.