Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010634
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817010634.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.06.2020, v trestnej veci obžalovaného D. R., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 13T/150/2017 zo dňa
29.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 13T/150/2017 zo dňa 29.10.2019 podľa
§ 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného D. R., nar. XX.XX.XXXX vo R. nad Q., trvale bytom C. P., C.
XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou, pre skutok právne posudzovaný ako zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

-dňa 23.03.2017 v čase okolo 10.30 hod. na ním telefonicky iniciovanom stretnutí v mieste jeho bydliska,
vrodinnomdomeč.XXX/XXnaC.ul.vobciC.P.,okresR.nadQ.,pootázke,nakoľkosicenísvojuhlavu,
požadoval od Q. M., nar. XX.XX.XXXX, vyplatenie sumy 400,- eur za to, že stiahne oznámenie, ktoré na
neho podal na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Vranove nad Topľou kvôli napadnutiu v noci z
18. na 19.03.2017, ktorého sa mal Q. Ferčák proti nemu dopustiť pred nočným klubom Reset vo Vranove

nad Topľou, na Ul. B. Nemcovej tým, že ho mal udrieť fľašou po hlave a spôsobiť mu nešpecifikované
zranenia,
spod obžaloby o s l o b o d i l , pretože skutok nie je trestným činom.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, prokurátor Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Prokurátor svoje

odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.03.2020. Prokurátor zdôraznil, že
obžalovaný vediac o tom, že poškodený by skrz svoje konanie mohol prísť o zamestnanie, viackrát
ho kontaktoval za účelom stretnutia. K osobnému stretnutiu došlo, kde obžalovaný od poškodeného
požadoval finančnú hotovosť za stiahnutie trestného oznámenia, pričom v tom čase ani nebolo v
trestnom oznámení uvedené meno poškodeného. Konštatovanie súdu, že len ťažko možno uvažovať o
tom, že obžalovaný v tom čase vedel predpokladať dosah prípadné ho trestného konania obvineného,

tak s týmto nesúhlasí, pretože bol si vedomý, že poškodený by mohol prísť o zamestnanie. Prokurátor
navrhol,abykrajskýsúdzrušilrozsudokOkresnéhosúduVranovnadTopľouauložilsúduprvéhostupňa,
aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Dňa 09.06.2020 obhajca obžalovaného doručil súdu svoje vyjadrenie k odvolaniu, kde konštatuje, že
dôvody odvolania uvádzané prokurátorom sú všeobecné, bez akéhokoľvek odkazu na ten-ktorý dôkaz,

bez akéhokoľvek odvolania sa na príslušné znenie zákona a bez akéhoľkovek právneho odôvodnenia.
Dôvody odvolania možno označiť za zavádzajúce, vytrhnuté z kontextu a nelogické. Prokurátor sav dôvodoch odvolania absolútne nevenuje zákonným znakom trestného činu vydierania a to tomu,
akým spôsobom mal obžalovaný hroziť inou ťažkou ujmou za účelom, aby poškodený niečo plnil.
Prokurátor nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že medzi obvineným a poškodeným išlo o vznik

záväzkového vzťahu a tu obhajca poukazuje na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Porušením
právnejpovinnostibolovprípadepoškodenéhopreukázanéajzápisnicouzprerokovaniadisciplinárneho
previnenia priestupku zo dňa 21.11.2017. Je nesporný faktom, že obžalovaného v čase, kedy podával
trestné oznámenie, napadla neznáma osoba. Bolo preukázané, že v tom čase túto osobu nepoznal,
nevedel ju označiť ani menom ani priezviskom. Na rozdiel od poškodeného si obžalovaný incident pred

barom Reset pamätal, preto vedel identifikovať prostredníctvom facebooku.

Argumentom prokurátora, že obžalovaný ešte deň pred stretnutím s poškodeným sa dozvedel, kde
pracuje a že obžalovaný si bol vedomý toho, že poškodený môže prísť o zamestnanie, tomu nerozumie,
nakoľko skutková veta neobsahuje ako druh inej ťažkej umy hrozbu straty zamestnania. Prokurátor
tieto argumenty ďalej nerozvádza, iba ich stroho konštatuje, bez akýchkoľvek bližších, skutkových a

právnychúvah.Rovnakonamietaajtvrdeniaprokurátora,ževtrestnomoznámenínebolouvedenémeno
poškodeného. Táto skutočnosť nemôže predsa usvedčovať obžalovaného zo spáchania trestného činu.
Nesúhlasí ani s tvrdením, že obžalovaný žiadal peniaze za stiahnutie trestného oznámenia. Obžalovaný
žiadal peniaze z titulu ublíženia na zdraví. O stiahnutie trestného oznámenia žiadal samotný poškodený.
Vtejtosúvislostipoukázalnavýpoveďpoškodenéhozodňa22.01.2019afotosms-správypoškodeného.

Na základe uvedených skutočností obhajca navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku
zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby , ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v

rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti
obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby
umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom súdu došlo k naplneniu základnej zásady
vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich zaobstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd
prvého stupňa dôsledne aplikoval základnú zásadu trestného konania vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr.
poriadku.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti
vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov. Poukázal na vzájomné súvislosti.

Na základe skutočností vyplývajúcich z dôkazných prostriedkov súd prvého stupňa uzavrel a

svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutková podstata trestného činu je charakterizovaná súhrnom
jednotlivých znakov, medzi ktorými znakmi existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej
podmienenosti a z nich sa vytvára určitý systém. V dôsledku toho je potom podmienkou existencie
skutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu a nedostatok jedného
znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Každá skutková podstata trestného činu

vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok
možno považovať za trestný čin. Znaky trestných činov uvedené uvedené v Trestnom zákone
vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov, ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné
skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Trestná
zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej

podstaty trestného činu. Obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt, objektívna
stránka, subjekt, subjektívna stránka.V zmysle obžaloby sa obžalovaný mal dopustiť skutku tým,
že hrozbou inej ťažkej ujmy iného nútil, aby niečo konal. Objektom trestného činu vydierania je
slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnenenúti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej
ťažkej ujmy.Prokurátor poukázal na to, že v obžalobe uvádzanou hrozbou inej ťažkej ujmy, bola strata
zamestnania poškodeného, ktorý je profesionálnym vojakom. Na druhej strane obhajoba poukázala

na to, že v dôsledku napadnutia obžalovaného poškodeným, ku ktorému došlo pred skutkom, vznikol
medzi obžalovaným ako poškodeným a poškodeným ako škodcom občiansko-právny vzťah v zmysle
Občianskeho zákonníka. Každé konanie, ktoré má byť posúdené ako trestný čin, musí naplniť
obligatórne znaky príslušnej skutkovej podstaty, medzi ktoré patrí aj objektívna stránka, ktorá obsahuje
vyjadrenie konania páchateľa, konania, ktorým sa páchateľ protiprávneho konania dopúšťa. V danom

prípade tomu malo byť a obžalovaný sa mal konania dopustiť tým, že od poškodeného žiadal po otázke,
na koľko si cení svoju hlavu, vyplatenie sumy 400,- eur. Súd prvého stupňa poukázal na judikatúru
a konštatuje, že pokiaľ má byť skutok popísaný v odsudzujúcom rozsudku posúdený ako trestný čin
vydierania,ktorýmalbyťspáchanýpodhrozbouinejťažkejujmy,musískutokobsahovaťkonkretizáciu,v
čom spočíva hrozba inej ťažkej ujmy zo strany páchateľa voči poškodenému ako súčasť popisu konania
páchateľa - obžalovaného.

Pokiaľ sa týka samotnej skutkovej vety obžaloby, podanej na obžalovaného, tento popis inej ťažkej
ujmy, ktorá mala byť poškodenému spôsobená, konanie obžalovaného neobsahuje. Súd sa zaoberal
aj skutočnosťou, aké dôsledky by malo konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenému, ktorý je v
služobnom pomere, ak by poškodený obžalovanému požadovanú sumu neposkytol a tento by prišiel

o zamestnanie, či by táto skutočnosť naplnila zákonom požadovaný predpoklad pre trestnosť konania,
ktorým je v tomto prípade hrozba spôsobením inej ťažkej ujmy. Je nepochybné, že zamestnanie je pre
každého človeka dôležité, je zdrojom príjmov a obživy. Zánik služobného pomeru by nenapĺňal, podľa
názoru súdu prvého stupňa, hrozbu spôsobením inej ťažkej ujmy predpokladanej zákonom. Inou ťažkou
ujmou v zmysle znakov trestného činu vydierania môže byť aj začatie trestného stíhania v dôsledku

trestného oznámenia, ktorým páchateľ inému hrozí a núti ho tak, aby sa zaviazal k náhrade škody, ktorá
páchateľovi v skutočnosti vôbec nevznikla alebo vznikla v podstatne nižšej ako požadovanej miere.
Pokiaľ však páchateľ koná za situácie, kedy bol sám v dôsledku konania iného poškodený a to najmä
pokiaľ sa tak malo stať trestnou činnosťou, ako tomu bol v tomto prípade, keď konanie poškodeného bolo
pôvodne posudzované a bolo vedené vojenskou políciou trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví

a výtržníctva a až v ďalšom konaní bolo posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Cieľom obžalovaného bolo dosiahnutie dohody ohľadne náhrady škody spôsobenej mu poškodeným.
Súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením obhajoby o vzniku záväzkového vzťahu poškodeného ako
škodcu a obžalovaného ako poškodeného titulom náhrady škody spôsobenej obžalovanému ublížením
na zdraví. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že trestného činu by sa páchateľ za vyššie popísanej

situácie dopustil, pokiaľ by spolu s ávrhom dohody o náhrade škody nútil poškodeného spôsobom
a prostriedkami, na použitie ktorých by nebol vôbec oprávnený. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pri
zločine vydierania je nutné pristupovať k prípadnej kriminalizácii konania veriteľa obzvlášť opatrne, teda,
za akých okolností možno použiť právnu kvalifikáciu trestného činu vydierania v prípadoch, v ktorých
veriteľ hrozí svojmu dlžníkovi použitím právnych krokov, ak ten neuhradí svoj dlh, nakoľko veriteľ je

vo všeobecnosti oprávnený hroziť svojmu dlžníkovi využitím svojich práv, ak ten neuhradí skutočnú
pohľadávku.

Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že je nepochybné, že medzi obžalovaným
a poškodeným došlo ku konfliktu pred nočným barom Reset vo Vranove nad Topľou. Poukázal

na jednotlivé dôkazné prostriedky, na základe ktorých vyplýva tieto skutočnosti. Obžalovaný po
ošetrení bezprostredne po útoku podal trestné oznámenie o spáchaní trestného činu vo vzťahu k
jeho osobe. V konečnom dôsledku konanie poškodeného bolo posúdené ako disciplinárne previnenie.
Súd poukázal, že obžalovaný v čase podania trestného oznámenia a následného vykonávania
úkonov s tým súvisiacich, s najväčšou pravdepodobnosťou nemal vedomie na takej úrovni, aby si

uvedomoval v týchto samotných počiatkoch, krátko po napadnutí poškodeným, prípadné následky
protiprávneho konania poškodeným. Riešil to podaním trestného oznámenia a len ťažko možno
uvažovať o tom, že v tom čase by obžalovaný vedel predpokladať dosah prípadného trestného
oznámenia voči poškodenému, čo sa týka jeho pracovného alebo služobného zaradenia, posúdenia
a dôsledkov až do prípadnej straty zamestnania poškodeného, k čomu v konečnom dôsledku

nedošlo. Ťažko hľadať v konaní obžalovaného v úplnom počiatočnom štádiu podávania trestného
oznámenia a následného kontaktovania poškodeného akýkoľvek úmysel, teda, že by obžalovaný v
čase kontaktovania poškodeného tohto kontaktoval s tým, že by v prípade trestného konania po podaníoznámenia obžalovaným bola poškodenému spôsobená iná ťažká ujma spočívajúca práve v strate
zamestnania.

Súd poukázal aj na správanie samotného poškodeného, ktorý podľa vyjadrenia svedkov ľutoval svoje
konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k obžalovanému. Prosil ho, aby sa dohodli, aby mu pomohol, aby
neprišiel o prácu. A po následnej kolízii v ich komunikácii, čo predstavuje označenie žiadanej sumy „4“ sa
rozhodol trestné oznámenie podať. Pri stretnutiach nebolo ničím hrozené poškodenému. Jeho slobodná
vôľa nebola nijako obmedzená, nebol na neho vyvíjaný zo strany obžalovaného žiaden nátlak. Vydieraný

sa cítil len preto, lebo si nepamätal, že obžalovaný napadol. Zákon každému, teda aj obžalovanému,
umožňuje kontaktovať osobu, voči ktorej sa domnieva, že má nárok na náhradu škody či iné právo. Či
obžalovaný zvolil vhodnú formu, ktorú začal telefonickým anonymným kontaktom s poškodeným alebo
nie, sa nanajvýš javia súdu prvého stupňa ako zvláštne okolnosti spáchania skutku, ku ktorému malo
dôjsť v rodinnom dome obžalovaného, kde poškodeného pozval za prítomnosti, aj keď nie priamej,
svojich rodičov a ďalších osôb a to svedka R. Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa oslobodil

obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa
na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym záverom. Argumentácia súdu prvého stupňa
je presvedčivá. Správne súd prvého stupňa poukázal na pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona. Zdôraznil, že v rámci objektívnej stránky skutkovej podstaty
musí byť popísané konanie, vrátane opomenutia následok a príčinná súvislosť medzi konaním a
následkom a v rámci subjektívnej stránky musí byť preukázané zavinenie páchateľa. Súd prvého
stupňa dôsledne sa zaoberal skutkovou vetou obžaloby a dospel k správnemu záveru, že základným
predpokladom pre spáchanie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, je hrozba inej ťažkej

ujmy, ktorou sa páchateľ domáha, aby poškodený niečo konal. V danom prípade prokurátor zdôrazňuje,
že hrozba inej ťažkej ujmy, je hrozba straty zamestnania. Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že od
začiatku, kedy bolo vedené trestné stíhanie v tejto trestnej veci, ani v skutkovej vete obžaloby, nie je
takáto hrozba vyjadrená. Táto hrozba je vyjadrená iba v úvahách prokurátora, v rámci odôvodnenia
obžaloby. Nie je vyjadrená v skutkovej vete obžaloby a prokurátor túto úvahu rozvíja v rámci odvolacieho

konania. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne poukázal aj na okolnosti, ktoré sa udiali
pred spáchaním skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako
zločin vydierania. Prokurátor neprihliadol na samotnú okolnosť, že tomuto skutku malo predchádzať
konanie, kedy Q. M. - poškodený, napadol D. R.. Evidentne mu spôsobil ujmu na zdraví. Aj keď
prokurátor v skutkovej vete použil konštatovanie, že poškodený mal udrieť obžalovaného fľašou po hlave

a spôsobiť mu nešpecifikované zranenia, krajský súd poukazuje v tejto súvislosti, že tieto poranenia
boli špecifikované a ustálené aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva - súdneho lekárstva, ktorý
je súčasťou pripojeného spisu. Teda objektívne, konaniu, ktoré je kvalifikované ako zločin vydierania,
predchádzalo protiprávne konanie, ktorého sa dopustil poškodený Q. M. vo vzťahu k D. R.. Prijateľná
je aj argumentácia súdu prvého stupňa, že obžalovaný snažil sa riešiť otázku náhrady škody, ktorá mu

bola práve konaním poškodeného spôsobená.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že argumentácia súdu prvého stupňa je
správna, presvedčivá, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.