Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Brezno
Rozhodutie vydal sudca PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/92/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6321203021
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2022:6321203021.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o
maloletého - U. M., narodený XX. U. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa P.. C. T., narodenej XX. L. XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, právne
zastúpenej JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom Brezno, Kiepka 80 a L. M., narodeného XX.
Y. XXXX, bytom I. V., L., X. XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Žembom, PhD., advokátom,
so sídlom Brezno, ČSA 5, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu.
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/93/2019-94 zo dňa 10. októbra 2019 vo výroku III.
o výživnom na maloletého U. M., nar. XX. U. XXXX tak, že otec je povinný s účinnosťou od 1. septembra
2021 prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 150 (jednostopäťdesiat) Eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho
mesiaca dopredu.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 1. septembra 2021 do 22. apríla 2022 vo výške 640
(šesťstoštyridsať) Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 31. januára 2023.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka maloletého U. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11. novembra 2021 žiadala, aby súd
upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého a výživné zvýšil na sumu 300 Eur mesačne počnúc dňom
1. septembra 2021. Návrh odôvodnila tým, že u maloletého sa zmenili pomery, nakoľko tento sa stal
žiakom základnej školy s čím sú spojené zvýšené náklady na maloletého.
2. Otec maloletého v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Poukázal na svoj príjem ako aj na svoje
výdavky s tým, že zvýšenie výživného by bolo pre neho likvidačné.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v
záujme maloletého.
4. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 22. apríla 2022, vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil
podmienky na schválenie rodičovskej dohody.
5. Rodičia maloletého na pojednávaní predniesli návrh rodičovskej dohody, na základe ktorej by bol
otec maloletého povinný platiť výživné zvýšené na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 1. septembra
2021, a dlžné výživné od tohto dátumu do dňa 22. apríla 2022 vo výške 640 Eur by doplatil matke do
31. januára 2023.
6. Kolízny opatrovník potom čo sa oboznámil s rodičovskou dohodou, tiež navrhol rodičovskú dohodu
schváliť, nakoľko sa rodičia dohodli na výške výživného ako aj na doplatení zameškaného výživného.
7. Otec maloletého pracuje na HPP s netto mesačným príjmom 750 Eur, inú vyživovaciu povinnosť
nemá a mesačné výdavky vyčíslil na sumu 535 Eur.
8. Matka maloletého poberá rodičovský príspevok vo výške 435 Eur, má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť a mesačné výdavky na maloletého vyčíslila na sumu cca. 600 Eur.
9. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/93/2019-94 zo dňa 10. októbra 2019, právoplatným dňom
12. novembra 2019, súd stanovil otcovi výživné na sumu 70 Eur mesačne, s účinnosťou odo dňa 12.
novembra 2019.
10. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.
11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
21. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.
22. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
24. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na
maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške
výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je
v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa.
Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v
porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu
zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene
na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže
dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola
neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie
doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom
prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
25. V súdenej veci súd prihliadol na dohodu rodičov ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému, ktorá dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani
iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil. Súd má za to, že výška takto určeného výživného
nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude
v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov
otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a
životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach, ale takto stanovené výživné najmä
pokrýva časť odôvodnených potrieb maloletého.
26. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa ho osoby oprávnené podať odvolanie
vzdali po vyhlásení rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.