Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120313284
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120313284.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátuJUDr.KarolaKrochtuaJUDr.EduardaValenčinavsporežalobcu:Ľ.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Ž. X, zastúpený: JUDr. Jozef Tomko, advokát, so sídlom v Prešove, Florianova 2, proti žalovanému:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO:
00585441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, o zaplatenie
691,60 Eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/88/2020-137
zo dňa 17.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

644,48 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o trovách konania.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému
s tým, že o výške tejto náhrady i náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške
47,12 Eur. II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 644,48 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. III. žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. IV. vyslovil, že žalobca má voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86%.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa us. § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, §
443 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 4 ods. 1, 2 písm. b), § 11 ods. 6, 8 Zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 27.5.2019 o 19.30 hod. na ulici Škultétyho v Prešove došlo

k dopravnej nehode, pri ktorej U. M. ako vodič osobného motorového vozidla N. Q. s EČV W. XXX N.
pri cúvaní narazil do stojaceho osobného motorového vozidla žalobcu G. Y. s EČV A. XXX B.. Účastníci
tejto dopravnej nehody spísali o nej záznam prostredníctvom formulára „správa o nehode“, v ktorom
uznal výlučne svoje zavinenie na tejto nehode vodič M. a pri popise poškodenia motorového vozidla
žalobcu bola uvedená predná kapota a predný nárazník.

4. Dňa 21.2.2020 podpísal U. M. čestné vyhlásenie, že 27.5.2019 nacúval s vozidlom s ŠPZ W. XXXBO

do vozidla poškodeného ŠPZ A. XXX B. a spôsobil tým, okrem iného, aj poškodenie jeho prednej kapoty.

5. Vozidlo žalobcu bolo opravované v spoločnosti AL-AUTO s.r.o. od 14.6.2019 do 28.6.2019 v súvislosti
s poistnou udalosťou č. XXXXXXXXXX a za dodaný materiál a vykonané práce opravca vyfakturovalžalobcovi sumu 1242,29 Eur faktúrou č. XXXXXXX. Táto poistná udalosť bola nahlásená žalovanému, u
ktorého bolo poistené vozidlo škodcu titulom povinného zmluvného poistenia a to dňa 28.5.2019, pričom
poistná udalosť bola evidovaná pod č. XXXXXXXXXX.

6. Žalovaný listom z 22.7.2019 oznámil žalobcovi, že 19.7.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a
priznal poistné plnenie len vo výške 550,69 Eur podľa výpočtu Slovexporty. Nepriznal náklady na opravu
prednej kapoty z dôvodu, že poškodenie nie je možné technicky priradiť k vozidlu škodcu. Priznaná bola
normohodina práce servisu 16,67 Eur bez DPH s poukazom na to, že išlo o nezmluvný a neautorizovaný

servis.

7. Žalobca preukázal, že sumu 691,60 Eur uhradil na účet spoločnosti AL-AUTO s.r.o. dňa 28.5.2020
na základe platobného príkazu potvrdeného Unicredit bank a.s..

8. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že nepochybne základ nároku bol daný. Uznal ho aj

žalovaný, ktorý žalobcovi poskytol poistené plnenie na základe vyššie popísanej poistnej udalosti, avšak
nie v celom rozsahu. Sporná preto bola len výška škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s danou
škodovou udalosťou. Je pritom nepochybné, že výšku škody a príčinnú, súvislosť medzi škodovou
udalosťou a škodou, ktoré predstavujú základne predpoklady zodpovednosti za škodu musí preukázať
poškodený, teda žalobca. Žalovaný spochybňoval, že pri predmetnej dopravnej nehode mohlo dôjsť aj

k poškodeniu prednej kapoty. Táto jeho námietka však ostala len v rovine jeho tvrdenia bez predloženia
konkrétneho dôkazu prípadne návrhu na dokazovanie v tomto smere. Na druhej strane žalobca predložil
záznam o nehode podpísaný jej oboma účastníkmi, z ktorého jasne vyplýva, že došlo aj k poškodeniu
prednej kapoty motorového vozidla žalobcu a túto skutočnosť navyše potvrdil v čestnom vyhlásení aj
druhý vodič ako škodca U. M.. Súd prvej inštancie pritom popísaný priebeh škodovej udalosti žalobcom

nepovažoval za nehodnoverný, keďže vozidlo škodcu N. Q. má výrazne vyšší podvozok ako poškodené
vozidlo a preto súd považuje za logické, ak pri jeho cúvaní a následnom náraze došlo nielen k
poškodeniu nárazníka, ale aj prednej kapoty.

9. Zároveň sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalovaného že na preukázanie výšky škody

nepostačuje faktúra opravcu a doklad o jej zaplatení žalobcom. V spomínanej faktúre sú uvedené
položky súvisiace s opravou prednej kapoty, nárazníka, prednej mriežky a pravého svetlometu, čo
korešponduje s údajmi v zápise o nehode. Pokiaľ žalovaný spochybňuje túto výšku škody, mal predložiť
o tom dôkaz a to odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, čo však neurobil. Je nemysliteľné,
aby poškodený musel predkladať za účelom preukázania výšky škody aj znalecký posudok ako to

naznačil žalovaný, keď jej výšku žalobca preukázal skutočne vynaloženými nákladmi na opravu vozidla
súvisiacimi s poškodenými časťami v dôsledku spomínanej dopravnej nehody. Súd prvej inštancie
považoval dôkazy predložené žalobcom za dostatočné, preukazujúce výšku škodu a príčinnú súvislosť
s predmetnou poistnou udalosťou po zohľadnení správy o nehode a čestného vyhlásenia škodcu. Pokiaľ
žalovaný bol iného názoru, mal na jeho podporu označiť aj dôkazy, čo však neurobil.

10. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo záveru, že predmetnou dopravnou nehodou došlo ku škode
na motorovom vozidle žalobcu vo výške 1195,17 Eur, keďže žalobca ešte pred pojednávaním uznal, že
výmena pántov (závesov kapoty) nesúvisela s poistnou udalosťou.

11. Žalovaný zaplatil žalobcovi len 550,69 Eur a preto súd prvej inštancie považoval za dôvodné vyhovieť
žalobe o zaplatenie sumy 644,48 Eur. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že hoci žalobca uznal, že
výmena závesov kapoty nesúvisí s poistnou udalosťou neznamená to, že nedošlo k poškodeniu prednej
kapoty.

12. Súd prvej inštancie súhlasil so žalovaným len ohľadom nároku na úroky z omeškania. Ten je totiž
upravený v osobitnom právnom predpise, ktorý má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v
Občianskom zákonníku a konkrétne vznik nároku na úroky z omeškania vyplýva z § 11 ods. 6 a 8 zákona
č. 381/2001 Z.z..

13. Poisťovňa má platiť úroky z omeškania len v prípade, ak si nesplní povinnosť upravenú v § 11 ods.
6 citovaného zákona. V danom prípade si však žalovaný túto svoju povinnosť splnil, keďže v zákonnej
trojmesačnej lehote od uplatnenia nároku oznámil žalobcovi skončenie šetrenia poistnej udalosti a
písomné vysvetlenie dôvodov čiastočného neuspokojenia nároku žalobcu. Preto súd prvej inštanciežalobu o priznanie úrokov z omeškania zamietol. Nárok na ne vznikne až v prípade, ak žalovaný nebude
plniť podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku.

14. Výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

15. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a

§ 255 ods. 2 CSP v náväznosti na § 256 CSP. Rozhodujúci je teda pomer úspechu strán v tomto spore,
pričom žalobca mal úspech v podiele 93%, neúspech súvisiaci so zavinením čiastočného zastavenia
konania v podiele 7% a preto mu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
86% (93-7). Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 262 ods.
2 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to voči výroku II. o jeho povinnosti zaplatiť
žalobcovi 644,48 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o trovách konania.
Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že výroky
I. ktorým bolo zastavené konanie vo výške 47,12 Eur a III. o zamietnutí žaloby o zaplatenie úrokov

z omeškania ostávajú odvolaním nedotknuté. Žalovaný nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu,
ktorý uvádza v odôvodnení napadaného rozsudku. Odôvodnenie považuje za nepresvedčivé kedy
sa konajúci súd nedokázal vyporiadať so všetkými námietkami žalovaného. Akceptoval vyjadrenie a
predložené dôkazy bez toto, aby ich konfrontoval s argumentmi žalovaného. Zároveň mal žalovaný
za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok.
Konajúci súd sa podľa názoru žalovaného nesprávne vyporiadal so zásadnými skutočnosťami a
to vo vzťahu k spornej otázke rozsahu a výšky uplatňovaného nároku na náhradu škody. Žalovaný
má za to, že v prípade žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody neboli naplnené všetky
tri zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. splnenie základnej schémy- škodová

udalosť- príčinná- súvislosť- vznik škody. Žalobca v konaní podľa názoru žalovaného neprodukoval také
dôkazy, ktorými by preukázal, že k poškodeniu kapoty motorového vozidla došlo podľa popisovaného
priebehu účastníkov škodovej udalosti. Pritom práve žalobcu v konaní zaťažuje dôkazné bremeno.
Prvoinštančný súd mal poškodenie motorového vozidla žalobcu pri poistnej udalosti za preukázané
na základe záznamov o nehode a čestného vyhlásenia vodiča škodcu U. M.. Žalovaný je tohto

názoru, že takéto dôkazy nezodpovedajú požiadavke vierohodnosti dôkazného prostriedku. Naopak
prvoinštančný súd sa nijakým spôsobom nevyporiadal s predloženými závermi likvidátorov žalovaného,
ktoré preukazujú, že konkrétne poškodenie kapoty motorového vozidla nekorešponduje s príčinou
vzniku a nehodovým vznikom, ktorý popisuje žalobca. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby uznal,
že poškodenie závesov kapoty motorového vozidla nekorešponduje s nehodovým dejom tak, ako ho

popísal. Žalovaný považoval za nevyhnutné, aby sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal všetkými argumentmi strán v konaní a nadväzne sa buď s nimi stotožnil, alebo ich vyvrátil resp.
spochybnil.Žalobcavkonanítiežneprodukovaltakédôkazy,ktorýmibypreukázalskutočnúvýškuškody.
Nie je možné stotožniť sa s posúdením a konštatovaním súdu prvej inštancie kedy má za preukázanú
výšku škody na základe faktúry a dokladov o jej zaplatení predloženej žalobcom. Žalovaný mal za to,

že absenciu v preukázaní výšky škody zo strany žalobcu nemožno odstraňovať prenášaním dôkazného
bremena na žalovaného. Zároveň konštatoval čo sa rozumie skutočnou škodou a v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009. Prezentovanie
sumy určenej faktúrou ako preukázanie náhrady vzniknutej škody v predmetnom prípade považuje
žalovaný za neprípustné. Ak by sa tieto závery žalobcu priviedli k absurdum tak akákoľvek škodová

udalosť, ktorej následkom je vznik škody sa rovná automatickému poskytnutiu poistného plnenia bez
skúmania vzniknutej škody, alebo dokonca aj jej skutočnej existencie. V prejednávanej veci si žalobca
uplatnilhypotetickúškodu,škodu,ktorámunevznikla.Jehomajetoksaonímvyčíslenúškodunezmenšil.
Žalobcazmenšeniemajetkupráveotútosumunepreukázal. Nepreukázalreálnevynaloženénákladyna
opravu vozidla na základe ktorých by mu bolo možné priznať žalovaný nárok. V tejto súvislosti žalovaný

zdôraznil, že v konaní nemôže byť zásada voľného hodnotenia dôkazov zamieňaná za svojvôľu súdneho
orgánu. Podľa názoru žalovaného má konanie aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a to odňatie súdom prvej inštancie konať žalovanému pred súdom a nedostatočné
chybné odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 220 ods. 2 CSP, ktorécitoval. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu voči žalovanému v
celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Zároveň si uplatnil i trovy odvolacieho konania.

17.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobca.Snázoromžalovanéhonesúhlasil.Uviedol,žesvojnárok
dostatočne odôvodnil a preukázal. Ak žalovaný spochybňuje jeho dôkazy, jeho povinnosťou je svoje
tvrdenia takisto preukázať. Platí to aj pre tvrdenie žalovaného, že žalobca čiastočným späťvzatím žaloby
uznal, že poškodenie závesov kapoty motorového vozidla nekorešponduje s nehodovým dejom. Toto

tvrdenie žalovaného nemá podľa názoru žalobcu oporu v predložených dôkazoch aj je to iba tvrdenie.
Poškodenie závesov a poškodenie kapoty nutne nemusia vzájomne súvisieť. Preto považoval žalobca
odvolanie za nedôvodné a navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

18. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie žalovanému prostredníctvom
jeho právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

19. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti t. j. vo výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 644,48 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o trovách konania v
zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.

§385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.03.2022 a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti
nie je dôvodné.

20. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný
ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len
do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom
konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že

odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods.
1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli
byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje
podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré
sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

21. Pretože odvolací súd v napadnutej časti preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ

ideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniestranamitvrdenéhonároku,pričomipodľaodvolacieho
súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver
vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,

a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné.

22. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie

na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

23. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd poznamenáva, že nezávislosť
rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho aspravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v ust. § 220

ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru. Odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

24. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní ( pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že ani táto odvolacia námietka naplnená
nebola.

25. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,

ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje

hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f/ CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

26. Súd prvej inštancie správne zistil, že nepochybne základ nároku bol daný a uznal to aj žalovaný,
ktorý žalobcovi poskytol poistné plnenie na základe poistnej udalosti avšak nie v celom rozsahu. Sporná
bola len výška škody, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s danou škodovou udalosťou. Žalovaný aj
v priebehu konania i v odvolaní spochybňoval, že pri dopravnej nehode mohlo dôjsť aj k poškodeniu
prednej kapoty. I odvolací súd má zhodne s názorom súdu prvej inštancie (bod 20 odôvodnenia) za to,

že táto námietka žalovaného ostala len v rovine jeho tvrdenia bez predloženia konkrétneho z dôkazu
prípadne návrhu na dokazovanie v tomto smere. Žalobca predložil záznam o nehode podpísaný jeho
oboma účastníkmi z ktorého jasne vyplýva, že došlo aj k poškodeniu prednej kapoty motorového vozidla
žalobcu a túto skutočnosť potvrdil v čestnom prehlásení aj druhý vodič, škodca U.Á. M.. Ani odvolací súd
zhodne s názorom súdu prvej inštancie popísaný priebeh škodovej udalosti žalobcom nepovažuje za

nehodnoverný. V súlade s pravidlami formálnej logiky súd prvej inštancie konštatoval, že vozidlo žalobcu
N. Q. má výrazne vyšší podvozok ako poškodené vozidlo. Preto ak pri jeho cúvaní a následnom náraze
došlonielenkpoškodeniunárazníka,aleajprednejkapotymožnotopovažovaťzalogické.Iodvolacísúd
má za to, že na preukázanie výšky škody postačuje faktúra opravcu a doklad o jej zaplatení žalobcom.Námietka žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. V faktúre sú uvedené položky súvisiace s opravou
prednej kapoty, nárazníka, prednej mriežky a pravého svetlometu čo korešponduje s údajmi v zápise o
nehode. I odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný spochybňuje túto výšku škody mal predložiť dôkaz o

tom a to odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok čo neurobil. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvejinštancie,žejenemysliteľné,abypoškodenýmuselpredkladaťzaúčelompreukázaniavýškyškody
aj znalecký posudok ako to naznačil žalovaný keď jej výšku žalobcu preukázal skutočne vynaloženými
nákladmi na opravu vozidla súvisiacimi s poškodenými časťami v dôsledku dopravnej nehody. I odvolací
súd považuje dôkazy predložené žalobcom za dostatočné preukazujúce výšku škody a príčinu súvislosť

s predmetnou poistnou udalosťou po zohľadnení správy o nehode a čestného vyhlásenia žalobcu.
Skutočne pokiaľ žalovaný bol iného názoru mal na jeho podporu označiť aj dôkazy čo neurobil. Pri
dopravnej nehode došlo ku škode na motorovom vozidle žalobcu vo výške 1195,19 Eur. keďže žalobca
ešte pred pojednávaním uznal, že výmena pántov (závesov kapoty) nesúvisia s poistnou udalosťou.
Preto čo do sumy 47,12 Eur zobral žalobu späť. Žalovaný zaplatil žalobcovi 550,69 Eur. Preto súd
prvej inštancie správne vyhovel žalobe o zaplatenie 644,48 Eur. Odvolací súd k odvolacej námietke

žalovaného, že späťvzatím žaloby žalobca uznal, že poškodenie záverov kapoty motorového vozidla
nekorešponduje s nehodovým dejom tak ako to popísal konštatuje, že súd prvej inštancie sa aj s touto
námietkou vyporiadal keď uviedol, že to neznamená, že nedošlo k poškodeniu prednej kapoty. S týmto
názorom odvolací súd súhlasí.

27. Zároveň odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal
s predloženými závermi likvidátorov žalovaného uvádza, že táto odvolacia námietka žalovaného sa
nezakladá na pravde. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne zaoberal všetkými
námietkami žalovaného, ktoré vyplývajú práve so záverov likvidátorov žalovaného. Pre úplnosť odvolací
súd uvádza, že likvidátorov žalovaného pre účely súdneho konania vo vzťahu k žalovanému nemožno

považovať za znalcov prípadne takých odborníkov, ktorí by mohli nezaujato prezentovať názor v danej
veci. Títo konajú výlučne v záujme žalovaného.

28. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania.

29. Preto odvolací súd I. potvrdil rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku II. o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi 644,48 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku IV. o trovách konania.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému v zmysle ust. § 396
ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Zároveň odvolací súd konštatoval, že o výške tejto náhrady
i náhrady trov prvoinštančného konania ( pretože to neuviedol súd prvej inštancie v svojom rozsudku
odvolací súd uvedené doplnil) rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust. § 262
ods. 2 CSP.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.