Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228400
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115228400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci žalobcov: 1/ K. F., rod. D., nar. XX. XX.
XXXX, 2/ S. F., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom U. - I., A. XXX/XX, zastúpení Mgr. Zuzanou Karkoóvou,
advokátkou so sídlom U., A. A. XX proti žalovaným: 1/ I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - I., A. XXX/XX,
2/ K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., N. XXXX/XX, 3/ K. D., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - I.,

A. XXX/XX, zastúpení JUDr. Jánom Kasenčákom, advokátom so sídlom U., S. F. XXXX/X, o zaplatenie
1 272,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 40C/472/2015-105 zo dňa 06. 09. 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 40C/472/2015-153 zo dňa 19. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým žalobe vyhovel, m e
n í tak, že v tejto časti žalobuz a m i e t a .
Vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej 3/ zamietnutá, p o n e c h á v a

rozsudok nedotknutý.

Vo výroku, ktorým priznal náhradu trov prvostupňového konania žalovanej 3/,
p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.

Žalovaná 3/ m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovaných
1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu vo výške 1 272,89 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 28. 07. 2015 do zaplatenia, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanej 3/ žalobu zamietol. Žalobcom 1/, 2/ priznal nárok
proti žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov konania. Žalovanej 3/ priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % voči žalobcom 1/ a 2/. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná 1/ a žalobcovia
1/, 2/ a 3/ sú, resp. boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti rodinného domu číslo súpisné XXX na pozemku
parcely KNC č. 138/5 v kat. úz. I.. V tejto nehnuteľnosti bol odber elektrickej energie vykonávaný
prostredníctvom odberného elektrického zariadenia umiestneného na fasáde rodinného domu, odkiaľ
viedol rozvod elektrickej energie do ističovej skrine umiestnenej na chodbe rodinného domu, kde
sa hlavný prívod elektrickej energie rozdeľoval a osobitne viedol do časti rodinného domu užívanej

žalovanou 3/ a osobitne do časti nehnuteľnosti - prístavby užívanej žalobcami. Medzi spoluvlastníkmi,
prípadne užívateľmi nehnuteľnosti dochádzalo dlhodobejšie k rozporom ohľadne znášania nákladov
za odber elektrickej energie. Odber elektrickej energie bol evidovaný na žalovanú 3/ K. D.. Táto svojpodiel v nehnuteľnosti previedla na žalovaných 1/, 2/ a následne po predchádzajúcich upozorneniach sa
ako odberateľ elektrickej energie odhlásila z odberu. Dňa 26. 05. 2015 zo strany dodávateľa elektrickej
energie došlo k odpojeniu odberu a do 29. 05. 2015 bol dom bez elektrickej energie. Do časti domu, ktorý

užíva žalovaná 3/ bol odber elektrickej energie zavedený prípojkou z vedľajšieho domu od žalovaného
1/ a napojenie časti domu užívaného žalobcami 1/, 2/ bolo vykonané tiež osobitnou prípojkou, ktorú na
žiadosť žalobcov zhotovila firma ELPRAM s.r.o. Žilina. Za zriadenie elektrickej prípojky do rodinného
domu pre žalobcov 1/, 2/ bola vyúčtovaná suma vo výške 1 056,28 eur a za pripojovací poplatok
a zálohovú platbu bola uhradená suma 216,61 eur dodávateľovi elektrickej energie. Súd vyhodnotil

konanie žalovaných 1/ a 2/ smerujúce k odpojeniu nehnuteľnosti od elektrickej energie a následne
zabezpečenie zapojenia len časti rodinného domu užívanej žalovanou 3/ na odber elektrickej energie
a neumožnenie žalobcom 1/, 2/ využiť pôvodnú elektrickú prípojku, nakoľko na opätovné pripojenie
nezískali súhlas žalovaných, za extrémne riešenie neprimerané okolnostiam posudzovanej veci a
konanie žalovaných 1/, 2/ vyhodnotil ako konanie proti slušnosti pri výkone práv a povinností vlastníkov k
spoločnej veci, v dôsledku ktorého vznikla žalobcom škoda v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka.

Zavinené konanie vo forme úmyslu žalovaných spočívalo predovšetkým v tom, že si boli vedomí, že
odpojením elektrickej energie zostane časť domu užívaná žalobcami bez elektrickej energie. Súd tak
náklady vzniknuté s vybudovaním novej prípojky NN žalobcami 1/, 2/ považoval za škodu, ku ktorej
spoločne a nerozdielne k náhrade zaviazal žalovaných 1/, 2/. Voči žalovanej 3/ žalobu zamietol s
odôvodnením, že táto nebola uzrozumená s následkami, ktoré nastali po odpojení elektrickej energie z

pôvodného odberného miesta a použitá bola len ako prostriedok na realizovanie rozhodnutia žalovanými
1/, 2/ k spoločnej veci. Súd odmietol, že výkon práv žalovaných 1/, 2/ k spoločnej veci bol primeraným
zásahom voči žalobcom. Naopak výkon práv týmto spôsobom považoval za šikanózny, v rozpore s
dobrými mravmi, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu. O trovách konania rozhodol súd podľa §
255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a úspešným účastníkom v spore priznal nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu žalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie odôvodnené tým, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolatelia uviedli, že súd odročil pojednávanie za účelom výsluchu žalovaných 1/ až 3/, avšak
neskôr takýto dôkaz vykonaný nebol s odôvodnením, že po zmene procesného predpisu (CSP) súd

dokazovanie z vlastnej iniciatívy nevykonáva. Pri posúdení veci samotnej súd prvej inštancie zamenil
príčinu a následok. K odpojeniu elektrickej energie na odbernom mieste došlo na základe zmeny
majiteľa, keď dovtedajší spoluvlastník - žalovaná 3/ previedla darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky
podiel na žalovaných 1/, 2/ z dôvodu zlých rodinných vzťahov medzi žalovanou 3/ a žalobcami. Z tohto
dôvodu sa rozhodla odhlásiť z odberu elektrickej energie, avšak žalobkyni 1/ bola ponúknutá možnosť,

aby si odber elektrickej energie previedla na seba. Táto možnosť jej bola ponúknutá aj písomne,
čo potvrdzuje podací lístok. Túto skutočnosť žalobca nijako nerozporoval a nepredložil konajúcemu
súdu alebo nenavrhol vykonať listinný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobkyňa 1/ dostala list s
iným obsahom ako tvrdil žalovaný 1/. Pokiaľ by riadnym spôsobom súd túto skutočnosť vyhodnotil,
nemohol dospieť k záveru, že konanie, ktoré neskôr nastalo, bolo v rozpore s dobrými mravmi, resp.

šikanózny výkon práva. Konanie, ktorým niekto pri výkone svojho práva sleduje vlastný prospech,
nie však poškodenie iného, za šikanózny výkon práva, ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi
považovať nemožno. Odvolatelia poukázali na dlhšie trvajúci stav, keď spoluvlastníci alebo užívatelia
nehnuteľností neboli schopní sa dohodnúť na jednotlivých platbách, ktorými mala byť hradená dodávka
elektrickej energie. Viackrát žiadali žalobcov, aby si z tohto dôvodu zriadili samostatný merač, nakoľko

práve tieto osoby si svojvoľne po smrti manžela žalovanej 3/ určovali, aké veľké majú byť platby
z ich strany na úhradu ich podielu za odber elektrickej energie. Pokiaľ súd vyčítal žalovaným, že
následne neumožnili opätovné zapojenie elektrickej energie na pôvodné odberné miesto, toto nie sú
pravidlá,ktoréstanoviližalovaní,alepravidládodávateľaelektrickejenergie,ktorýnapripojenievyžaduje
súhlas všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Odvolatelia poukazovali tiež na zákonné ustanovenie

upravujúce nakladanie spoluvlastníkov so spoločnou vecou, keď je možnosť ostatných podielových
spoluvlastníkov obrátiť sa na súd, nemôže potom súd z toho istého dôvodu spájať právo na náhradu
škody s nevyužitím tohto práva. Okrem toho pôvodnou príčinou následne sa odvíjajúcich udalostí bol
právny úkon žalovanej 3/, ktorá ukončila zmluvu o odbere elektrickej energie. Nie je preto zrejmé, prečovoči nej bola žaloba zamietnutá a následky by mali znášať len žalovaní 1/ a 2/. Na základe uvedených
skutočnostížiadali,abyodvolacísúdvýrok,ktorýmbolizaviazaníspoločneanerozdielnenahradiťškodu,
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby výrok zmenil a

žalobu smerujúcu aj voči nim zamietol.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie voči výroku, ktorým ich súd zaviazal k náhrade trov konania
žalovanej3/.Ajkeďsúdžalobuvovzťahuktejtoúčastníčkezamietol,otrováchkonaniamoholrozhodnúť
podľa ust. § 257 CSP a výnimočne náhradu trov vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa tomuto

účastníkovi nepriznať. Súd mal v tomto prípade preukázané, že k odpojeniu nehnuteľnosti užívanej
žalobcami od elektrickej energie došlo na základe oznámenia o ukončení odberu elektrickej energie,
ktoré realizovala žalovaná 3/. Táto je osobou na právne úkony v celom rozsahu spôsobilou, a teda
zodpovedá v celom rozsahu za svoje konanie, t. j. aj za dôsledky vyvolané jej oznámením o ukončení
odberu elektrickej energie. Žalobcovia majú za to, že by bolo v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, ak
by bola žalovanej 3/ priznaná v celom rozsahu náhrada trov konania, napriek tomu, že bez jej iniciatívy

by nebolo došlo k ukončeniu dodávky elektrickej energie do nehnuteľnosti užívanej žalobcami. Na tieto
okolnosti mal súd prihliadať pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania. Žiadali, aby napadnutý
výrok súd zmenil tak, že žalovaná 3/ nemá nárok na náhradu trov konania, resp. aby výrok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 až § 381 CSP a po
vykonanompojednávanínapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmsúdžalobevyhovel,
zmenil a v tejto časti žalobu zamietol. Vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanej 3/ zamietnutá,
odvolaním nenapadnutom, ponechal nedotknutý a o trovách konania rozhodol tak, že potvrdil výrok
súdu prvej inštancie, ktorým boli žalovanej 3/ priznané trovy konania. Žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na

náhradu trov celého konania v celom rozsahu a žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu jednotlivých odvolaní,
napadnutého rozsudku a spisového materiálu, vrátane listinných dôkazov. Medzi účastníkmi nebolo

sporné, že v minulosti boli spoluvlastníkmi nehnuteľností žalobkyňa 1/, žalovaní 1/ a 3/ a nebohý
manžel žalovanej 3/. Spoločne bola užívaná nehnuteľnosť vo vydelenom rozsahu žalobcami 1/, 2/
a ostatnými spoluvlastníkmi rodinného domu. Do smrti manžela žalovanej 3/ boli platby za odobratú
elektrickú energiu platené tak, ako to rozpočítaval nebohý manžel žalovanej 3/. Po jeho smrti došlo
medzi spoluvlastníkmi k nezhodám, nakoľko sa nevedeli dohodnúť o výške jednotlivých platieb za

odber elektrickej energie. Podľa žalobcov 1/, 2/ rozdelenie platieb za úhradu elektrickej energie medzi
jednotlivých spoluvlastníkov nebolo správne, preto prispievali čiastkou, ktorú považovali za dostačujúcu.
Nakoľko opakovane dochádzalo k rozporom, žalobcovia boli zo strany ostatných spoluvlastníkov
žiadaní, aby si zabezpečili osobitný merač, prípadne samostatnú prípojku elektrickej energie. Pre
pretrvávajúce spory v rodine žalovaná 3/ previedla svoj podiel nehnuteľností na žalovaných 1/, 2/.

Ako odberateľ elektrickej energie dovtedy bola evidovaná u dodávateľa ona. Dňa 21. 01. 2015 bol
žalobkyni1/zaslanýdoporučenýlistodžalovaného1/.Podľatvrdeniažalovaného1/týmtolistomvyzýval
žalobkyňu 1/, aby si prehlásila odber elektrickej energie na seba. Keďže k tomuto nedošlo, v apríli
2015 žalovaná 3/ uskutočnila odhlásenie odberu elektrickej energie do nehnuteľnosti s odôvodnením, že
prestala byť spoluvlastníčkou. Na základe tohto dňa 26. 05. 2015 došlo k odpojeniu odberného miesta

od dodávky elektrickej energie a tento stav trval až do 29. 05. 2015, keď na základe žiadosti žalobcov
1/, 2/ spoločnosťou ELPRAM s.r.o. bola vyhotovená elektrická prípojka NN do rodinného domu, a to
do časti užívanej žalobcami 1/, 2/. Druhá časť domu bola napojená na odber elektrickej energie zo
susediaceho rodinného domu žalovaného 1/. Za vyhotovenie elektrickej prípojky bola vyúčtovaná suma
1056,28eur,distribútorelektrickejenergievyúčtovalzaprijatiezálohovejplatbyazapripojovacípoplatok

sumu 216,61 eur. Žiadosť žalobcov 1/, 2/ na pripojenie elektrickej energie k pôvodnému odbernému
miestu nebola zo strany distribučnej spoločnosti realizovaná, nakoľko nebol doložený súhlas všetkých
spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu dospel
k záveru, že hoci žalovaná 3/ bola tou osobou, ktorá vykonala odhlásenie odberu elektrickej energie z
pôvodného odberného miesta, čo následne zapríčinilo sled ďalších udalostí (odpojenie domu od prívodu

elektrickej energie), podľa záverov súdu prvej inštancie bola len nástrojom žalovaných 1/, 2/, ktorí
takýmto spôsobom chceli úmyselne poškodiť žalobcov tak, že konali proti dobrým mravom, resp. výkon
ich práva bol šikanózny.6. S takýmito závermi sa odvolací súd nestotožnil.

7. Je nepochybné, že konaniu žalovanej 3/ predchádzali dlhšie trvajúce spory, ktoré nastali po smrti

jej manžela, ktorý dovtedy rozúčtovával platby za elektrickú energiu medzi jednotlivých užívateľov
nehnuteľnosti.Pojehosmrtisrozúčtovávanímasrozsahomplatieb,ktorémaliplatiťžalobcovia1/,2/,títo
neboli spokojní, preto sami si upravili výšku platieb, ktoré poukazovali za „nimi“ spotrebovanú elektrickú
energiu. Takéto konanie viedlo k sporom medzi ostatnými užívateľmi nehnuteľností a žalobcovia boli
nabádaní, aby si riešili samostatný odber elektrickej energie, prípadne zabezpečili podružné meranie,

ktoré by umožňovalo exaktne merať množstvo nimi odobratej a spotrebovanej elektrickej energie.
Pretože takéto riešenie neboli ochotní realizovať, upozornení boli aj na možnosť, aby žalobkyňa 1/
sa stala osobou, na ktorú bude prehlásený odber elektrickej energie a stala sa tak zodpovednou
za riadne vykonávané platby vo vzťahu k distribútorovi elektrickej energie. Ani k takémuto riešeniu
nedošlo. Žalobcovia 1/, 2/ boli upozornení aj na možnosť, pokiaľ sa situácia nevyrieši, dom bude
odpojený od odberu elektrickej energie. Keďže k žiadnej dohode medzi spoluvlastníkmi nedošlo, v apríli

2015 požiadala žalovaná 3/, ktorá prestala byť spoluvlastníčkou podielu nehnuteľnosti, o ukončenie
odberu elektrickej energie na jej meno. Nebolo preukázané, že by aktívnym konaním žalovaní 1/,
2/, ktorí nakoniec boli súdom prvej inštancie zaviazaní spoločne a nerozdielne na náhradu škody v
zmysle § 424 Občianskeho zákonníka, nejakým spôsobom porušili svoje povinnosti, prípadne konali v
rozpore s dobrými mravmi, keď aktívne sa do odpojenia elektrickej energie nezapojili. Až po odpojení

elektrickej energie vykonali aktívne zásah, keď časť nehnuteľnosti užívanej žalovanou 3/ napojili na
odber elektrickej energie z vedľajšej nehnuteľnosti žalovaného 1/.

8. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci, že žalovaní 1/, 2/ úmyselným konaním proti
dobrým mravom zapríčinili vznik škody, nakoľko svojím konaním nijako nezasiahli do ukončenia odberu

elektrickej energie distribučnou spoločnosťou. Pretože voči osobe, ktorá podľa názoru súdu zapríčinila
sled udalostí po odpojení elektrickej energie pôvodného odberného miesta (tak ako na to poukázali
žalobcovia 1/, 2/ vo svojom odvolaní, keď konštatovali, že sa jedná o osobu spôsobilú ku všetkým
právnym úkonom a uvedomujúcu si následky svojho konania) súd žalobu zamietol a proti tomuto výroku
odvolanie podané nebolo a keďže u žalovaných 1/, 2/ nevzhliadol zodpovednosť za následok, ktorý

nastal po odhlásení odberu elektrickej energie žalovanou 3/, nestotožnil sa so závermi súdu prvej
inštancie a odvolací súd žalobu aj v časti smerujúcej proti žalovaným 1/, 2/ ako nedôvodnú zamietol.

9. Vzhľadom na úspech účastníkov v konaní postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania
jednotlivých strán sporu. Žalobcovia 1/, 2/ úspešní v konaní neboli, preto súd priznal žalovaným 1/,

2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovanej 3/ súd prvej inštancie tejto
priznal nárok na náhradu trov, avšak žalobcovia v podanom odvolaní žiadali zvážiť použitie ust. § 257
CSP a trovy tejto účastníčke nepriznať s tým, že zapríčinila to, že žalobcovia boli nútení riešiť dodávku
elektrickej energie cez zhotovenú vlastnú prípojku, čo mal súd považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa. S takýmito závermi sa odvolací súd nestotožnil (práve súd prvého stupňa nevzhliadol u nej

zavinenie a zodpovednosť za vznik škody), preto výrok o trovách prvoinštančného konania, ktoré boli
priznané žalovanej 3/ potvrdil a keďže vo vzťahu k nej neboli úspešní žalobcovia 1/, 2/ ani v odvolacom
konaní, priznal jej aj náhradu týchto trov.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).