Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 3, 2021

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/82/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201186
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2021:2719201186.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. A., G..
XX.X.XXXX, bytom ako M., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: M. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. I., M. E. XX, právne zastúpený:
Mgr.GabrielaNováková,advokátkasosídlomVeľkýKrtíš,Nám.A.H.Škultétyho5aJ.Z.,G..X.X.XXXX,
E. K. A., Z. E. XXXX/XX, právne zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom

Bratislava, Ďumbierska 3F, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o návrhu otca a protinávrhu matky
na zmenu úpravy styku takto

r o z h o d o l :

I. Súd u p r a v u j e styk otca tak, že je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým dieťaťom M. A.,
G.. XX.X.XXXX nasledovne:
- počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku, v sobotu a
nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do
18.00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť

a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a
otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť,
- po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku od piatka od
15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od
15.00 hod. do piatka do 8.00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že otec je povinný maloleté dieťa
prevziať v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po skončení styku je povinný ho

do predškolského zariadenia priviesť. V prípade, ak maloleté dieťa nebude navštevovať predškolské
zariadenie, matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať
v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke
v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť,
- počas letných prázdnin po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku od 1.7. od 8.00 hod.
do 7.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 8.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod.,
- počas vianočných a novoročných sviatkov po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku

každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00
hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.,
- počas Veľkonočného pondelka v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného
bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste
vrátiť.

II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX J. V. XX.X.XXXX
v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

III. Súd zamieta protinávrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

IV. Súd určuje nad výchovou maloletého dieťaťa zo strany otca dohľad v trvaní 12 mesiacov, ktorý bude

súd vykonávať za súčinnosti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica.V. Súd ukladá maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť po dobu šiestich
mesiacov podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bude prebiehať v občianskom združení E.

U..J.. A. A. Z. A., a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a
starostlivosti o maloleté dieťa.

VI. Otec je povinný nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 1.073,37 €, ktoré je
povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Matka je povinná nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 1.073,37 €, ktoré je
povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Skalica, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa XX.X.XXXX domáha, aby súd upravil styk s maloletým
dieťaťom M. A., G.. XX.X.XXXX nasledovne: každý párny týždeň v roku v pondelok od 14.00 hod. do
18.00 hod., v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., od piatku od 14.00 hod. do soboty do 9.00 hod., každý
nepárny týždeň v roku v pondelok od 14.00 hod. do 18.00 hod., v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod.,
od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každoročne počas veľkonočného pondelka od 8.00

hod. do 19.30 hod., každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 19.30 hod., každý nepárny rok
od 27.12. od 9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho párneho roka do 19.30 hod., každoročne od 1.7. od 8.00
hod. do 10.7. do 20.00 hod., od 21.7. od 8.00 hod. do 31.7. do 20.00 hod., od 11.8. od 8.00 hod. do 21.8.
do 20.00 hod.. Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody matka maloletého
ešte kojila, z ktorého dôvodu sa rodičia dohodli, že maloletý nebude u otca prespávať. Aktuálne už však

kojený nie je a preto nič nebráni tomu, aby maloletý prespal aj u otca, teda aby styk prebiehal aj bez
prítomnosti matky. Dňa X.X.XXXX podala matka protinávrh na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom,
ktorým sa domáha, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom za prítomnosti matky každý týždeň
v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do
18.00 hod., pričom svoj protinávrh odôvodnila tým, že otcom navrhovaná úprava styku nie je v záujme

maloletého dieťaťa. Má len dva roky a z tohto dôvodu potrebuje prítomnosť matky, ktorá dáva dieťaťu
istotu, pocit bezpečia a ochrany.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich písomnými vyjadreniami, znaleckými
posudkami č. XX/XXXX znalca M.. M. K., č. XX/XXXX znalca P.. M.. V. C., O.. a č. X/XXXX znalkyne M..

L. L., výpoveďami znalcov M.. M. K. a P.. M.. V. C., O.., správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia
pomerov, úradnými záznamami z pohovoru na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, záverečnou
správou z mediačného procesu, stanoviskom materskej školy, elektronickou komunikáciou účastníkov
konania, fotodokumentáciou, zvukovými a obrazovými nahrávkami zachytávajúcich priebeh styku otca s
maloletým dieťaťom, čestným prehlásením M. I., spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. XP/XX/XXXX,

fotokópiami časti spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. XEm/X/XXXX, spisom Okresného riaditeľstva
PZ v Skalica sp. zn. Č.:U.-XXX/VYS-A.-XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

3. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX J. V. XX.X.XXXX mal súd preukázané, že
súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bolo maloleté dieťa M. A., G.. XX.X.XXXX zverené

do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od XX.X.XXXX, otec sa zaviazal platiť výživné na maloleté
dieťa v sume 150,- € mesačne s účinnosťou od XX.X.XXXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky a zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom nasledovne: do 1.10.2018
za prítomnosti matky a to v utorok dňa 25.9.2018 od 10:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok dňa 27.9.2018
od 10:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu dňa 29.9.2018 od 10:00 hod. do 18:00 hod.; od 1.10.2018

vrátane tohto dňa za prítomnosti matky: v každý párny týždeň v roku v pondelok od 15:00 hod. do
18:00 hod., v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu od
10:00 hod. do 18:00 hod.; v každý nepárny týždeň v roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v
štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Vyššie uvedený styk sa
nebude realizovať v dňoch 28.9.2018 až 30.9.2018, po dobu jarných školských prázdnin a v 31. týždni

každoročne, kedy bude maloleté dieťa výlučne v starostlivosti svojej matky. Zároveň sa rodičia zaviazalinavzájom sa informovať o zmene svojho bydliska, a to najneskôr 30 dní pred samotnou zmenou, ako
aj o zdravotnom stave maloletého dieťaťa najneskôr nasledujúci deň po jeho ochorení; predmetný
rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňaX.XX.XXXX.Nazákladenávrhumatkysúdstykotcasmaloletým

dieťaťom dočasne upravil neodkladným opatrením č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo
na základe odvolania matky a otca v napadnutej časti zmenené uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. XXCoP/XX/XXXX-XXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú stredu
a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska maloletého za prítomnosti
matky, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Skalica vo veci sp. zn. XP/XX/XXXX

o úprave styku rodičov s maloletým M.. Následne opätovne Okresný súd Skalica rozhodol o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XXX J. V. XX.XX.XXXX
čiastočne návrhu vyhovel, Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. XXCoP/X/XXXX-
XXX J. V. XX.X.XXXX na základe odvolania matky však uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch I. a II. zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Z výsluchu otca mal súd preukázané, že na podanom návrhu trvá. Uviedol, že s maloletým M. má
od narodenia veľmi úzky vzťah a vidí na ňom, že túži po jeho prítomnosti. Zdôraznil, že je schopný
zabezpečiťriadnustarostlivosťomaloletého,čopreukázalkonkrétnymisituáciamipočasrealizáciestyku
(napr. týkajúcimi sa spánku, stravovania a pod.). Takisto sa vyjadril k priebehu jednotlivých stykov s
maloletým a k viacerým konfliktom s matkou maloletého dieťaťa. Podľa názoru otca mu matka často

ukracovala čas strávený s maloletým dieťaťom najmä tým, že bola pri ňom prítomná.

5. Matka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že dôvodom rozchodu s otcom maloletého dieťaťa
bola okrem iného tá skutočnosť, že sa od jeho troch mesiacov často v noci budil, čo bolo podľa jej
názoru spôsobené napätím medzi ňou a otcom maloletého dieťaťa. Vyjadrila sa tiež, aký spánkový

režim má maloletý v súčasnosti, ako aj k priebehu jednotlivých stykov s otcom. Odmietla tvrdenie otca,
že by detských psychológov začala navštevovať za účelom získania znaleckého posudku. Upresnila,
že jedným z dôvodov boli situácie týkajúce sa lúčenia otca s maloletým, ktoré bolo často spojené s
plačom maloletého. Vyslovila obavu, že otec bude maloletého vychovávať proti nej, resp. že ju bude
vykresľovať v zlom svetle. Poukázala na skutočnosť, že hoci má maloletý dobrý vzťah s otcom, nevie

sa vyjadriť, či by sa o maloletého otec dokázal postarať, nakoľko pri styku nikdy nie je sám, vždy je
prítomná minimálne jedna osoba (rodinný príbuzný). Dodala, že vzhľadom na vek maloletého je vhodná
aj naďalej jej prítomnosť pri styku.

6. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní

o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

7. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.10. Podľa § 37 ods. 2 písm. b), písm. d) zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

11.Podľa§62ods.1,ods.2,ods.3,ods.4,ods.5zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh
otca na úpravu styku bol podaný dôvodne. Súd mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu
nežijú, maloletý bol predchádzajúcim rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky a
úprava styku s otcom je potrebná v záujme maloletého dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal

zo skutočnosti, že starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, kde má vytvorené stabilné
rodinné zázemie. V predmetnej veci súd skúmal najlepší záujem dieťaťa a uzavrel, že je potrebné
styk s otcom rozšíriť, nakoľko akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa
neskôr len veľmi ťažko napráva. Z obsahu vyjadrení rodičov je zrejmé, že sú medzi nimi problémy a
nezhody súvisiace s reálne vykonávaným stykom otca s maloletým dieťaťom. Z doložených dôkazov

(najmä zo vzájomnej elektronickej komunikácie, z fotodokumentácie, z nahrávok, ako aj z písomných
vyjadrení opisujúcich situácie pri realizácii stykov) vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú výrazným
spôsobom naštrbené, nevedia sa dohodnúť na základných bodoch týkajúcich sa výchovy o maloletého,
čo vyvoláva mnohé konfliktné situácie. V záujme zachovania stabilných väzieb obidvoch rodičov k
maloletémudieťaťujepotrebnézachovanievzťahukobidvomrodičom,atoprostredníctvomudržiavania

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku. Podľa názoru súdu bolo v konaní dostatočným
spôsobompreukázané,žeodposlednejúpravystykuotcasmaloletýmdieťaťomdošlokzmenepomerov
spočívajúcej najmä v tej skutočnosti, že maloleté dieťa už nie je zo strany matky kojené, pričom k
mesiaci september 2020 dovŕšilo predškolský vek. Vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu
a protinávrhu a vykonania výsluchov účastníkov konania uplynul dlhší čas, súd zistil, že minimálne

posledné tri mesiace sú stretnutia otca s maloletým dieťaťom realizované aj bez prítomnosti matky a
pravidelne aj za prítomnosti netere otca (vo veku päť rokov, t.j. veku blízkom maloletému dieťaťu).

13. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s ním
stýkať počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku v sobotu

a nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15.00 hod.
do 18.00 hod. a po uplynutí šiestich mesiacov po právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku od
piatka od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od
15.00 hod. do piatka do 8.00 hod., a to bez prítomnosti matky. Zároveň osobitne upravil styk po uplynutí
šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku počas letných prázdnin, počas vianočných a novoročných

sviatkov a počas Veľkonočného pondelka, nakoľko sa jedná o významné udalosti, ktoré si vyžadujú
rozdielnu úpravu styku. V tejto súvislosti súd uvádza, že zohľadnil potrebu postupného zbližovania
a vytvárania si vzťahu maloletého s otcom, z ktorého dôvodu počas prvých šiestich mesiacov od
právoplatnosti rozsudku určil styk v užšom rozsahu, a to stotožniac sa s názorom kolízneho opatrovníka
a prokurátora okresnej prokuratúry. Súd si je vedomý skutočnosti, že styk upravil relatívne široko, a to aj

bez prítomnosti matky, vychádzajúc jednak zo záverov znaleckých posudkov a výpovedí znalcov pred
súdom, ako aj z ostatných vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Súd má za
to, že maloletému nehrozí ujma, ktorá by spočívala v nesprávnom vývoji v dôsledku správania otca a že
bude rešpektované jeho právo na udržovanie pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomirodičmi. Súdu sa javil tento model vhodnejší najmä z toho dôvodu, že doterajší režim stretávania sa otca
s maloletým bol v značnej miere obmedzujúci a preto je potrebné aj za pomoci nezávislých inštitúcií
obnovenie adekvátneho vzťahu rodiča s dieťaťom. Z reakcií samotného maloletého dieťaťa mal súd totiž

preukázané, že má rado obidvoch rodičov, pričom na stretnutie s otcom sa vždy teší. Súd je toho názoru,
že maloletý je aktuálne vo veku, v ktorom je potrebné, aby sa neprerušil jeho kontakt s otcom, pričom
určený styk môže zabezpečiť pozitívny rozvoj vzájomného vzťahu otca a maloletého dieťaťa. Na druhej
strane z vykonaného dokazovania (najmä zo znaleckého posudku M.. M. K.) vyplýva, že v zásade obaja
rodičia majú osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa.

14. Čo sa týka miesta odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa, súd ho po uplynutí šiestich
mesiacov od právoplatnosti rozsudku určil v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje,
resp. ak v danom čase predškolské zariadenie nebude navštevovať, v mieste bydliska alebo
prechodného bydliska maloletého dieťaťa. Súd vychádzal jednak zo záverov znaleckého posudku M..
M. K. ako aj zo záverečnej správy z mediačného procesu B.. M.. E. Š., z ktorých vyplýva odporúčanie,

aby odovzdávanie a preberanie maloletého dieťaťa prebiehalo v predškolskom zariadení, a to z dôvodu
minimalizácie vzniku konfliktných situácií medzi rodičmi.

15. Nie je účelom súdu, aby sa vysporiadal so všetkými životnými situáciami, na ktoré rodičia v priebehu
konania poukázali, nakoľko v živote sa udejú rozmanité situácie, na ktoré nemusí dotyčná osoba

zareagovať vždy ideálne. Zároveň súd vychádzal zo základného princípu v konaniach starostlivosti
o maloletých, ktorým je zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd má za to, že pre zdravý vývoj
osobnostimaloletéhodieťaťajepotrebnézostranyrodičovsavkaždommomentesnažiťvytvoriťvhodné
podmienkyzabezpečujúcezákladnépotrebyčiužpofyzickejaleajpopsychickejstránke.Ztohtodôvodu
nie je podstatné sa zaoberať okolnosťami z minulosti, ktoré by mohli maloletému dieťaťu pripomenúť

negatívne spomienky alebo pocity. Uvedená úprava rodičovských práv podľa názoru súdu rešpektuje
právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ako aj na jeho citové väzby k
rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd uvádza, že obidvaja rodičia
majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti a zodpovedajú za všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je

ich povinnosťou prejaviť potrebnú dávku tolerancie a ústretovosti, aby maloleté dieťa pociťovalo v čo
najmenšej miere tú skutočnosť, že nevyrastá v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi.

16. Z vyjadrenia matky vyplýva, že nesúhlasí so závermi znaleckého posudku znalca M.. M. K., a to
najmä z dôvodu, že znalec neposkytol adekvátnu odpoveď, či má správanie otca prvky sexuálneho

zneužívania alebo nie, hoci uvedená okolnosť by mohla značne ovplyvniť ďalší vývin maloletého dieťaťa.
Takisto vyjadrila nesúhlas so znalcovým návrhom k rozšíreniu styku otca s maloletým dieťaťom bez jej
prítomnostiprejejobavytýkajúcesavýchovnýchpostupovotca.Súdvšakkonštatuje,žezáveryuvedené
v znaleckom posudku znalec na pojednávaní dostatočne objasnil, vyjadril sa k námietkam účastníkov
konania, pričom zdôraznil, že maloleté dieťa má pozitívny vzťah k obidvom rodičom. Ako vyplýva zo

znaleckého posudku, zo strany prežívania maloletého dieťaťa nebol zistený žiadny problém, vo vzťahu k
obidvom rodičom má vytvorenú kvalitnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu, v prítomnosti každého
z rodičov sa cíti viditeľne spokojne a bezpečne, pričom v jeho celkových prejavoch správania nie sú
prítomné nápaditosti, ktoré by mohli poukazovať na jeho narušené vzájomné vzťahy s matkou alebo s
otcom. Doplnil, že u otca nebola zistená porucha osobnosti a ani hraničné správanie otca sa v zmysle

záverov jeho vyšetrenia neukázalo ako patologické. Na záver zotrval na odporúčaní primerane rozšíriť
styk otca s maloletým dieťaťom, a to aj vrátane možnosti prespávania u otca, najmä s prihliadnutím na
prirodzené vývinové potreby maloletého dieťaťa nachádzajúceho sa v predškolskom fyzickom veku.

17. Súd sa nestotožňuje s námietkou vyslovenou právnym zástupcom matky, že nemožno prihliadať na

odporúčania znalca ohľadom rozsahu styku, nakoľko ide o právnu otázku, ku ktorej znalec v zmysle §
207 ods. 2 CSP nemá právo vyjadrovať. Súd má za to, že úlohou znalca z odboru psychológia je práve
zaujatie stanoviska ohľadom rozsahu styku rodičov s maloletými deťmi, a to na základe vykonaných
psychologických vyšetrení, z ktorých možno stanoviť záver zohľadňujúci najlepší záujem maloletého
dieťaťa. Súd navyše dodáva, že styk otca s maloletým dieťaťom upravil v menšom rozsahu ako odporučil

znalec. Podľa názoru súdu upravený styk žiadnym spôsobom neznevýhodňuje matku pri výkone jej
rodičovských práv (obaja rodičia majú možnosť vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa každý druhý
víkend, otec má okrem toho právo styku každý druhý týždeň od štvrtka do piatka), naopak ako už bolouvedené vyššie, je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo zachovanú rovnocennú možnosť stretávať
sa s oboma rodičmi.

18. Súd neprihliadol na námietky otca a pri rozhodovaní vychádzal aj zo znaleckého posudku znalkyne
M.. L. L., nakoľko nemožno akceptovať spochybňovanie záverov predmetného znaleckého posudku
odkazom na konzultáciu s inými znalcami bez doloženia konkrétnych odborných vyjadrení iných znalcov
alebo odborníkov na danú problematiku. Súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne
M.. L. L. ako aj poskytnutím lehoty na písomné vyjadrenie matky k výpovedi J. P.. M.. V. C., O... Súd

v tejto súvislosti poukazuje najmä na závery práve súkromného znaleckého posudku M.. L. L., ktoré
sú zrozumiteľne a výstižne vyjadrené a súd teda nepovažoval za potrebné vypočuť znalkyňu na ich
ozrejmenie. Znalkyňa sa v znaleckom posudku okrem iného vyjadrila, že pri snahe rodičov o pretlačenie
svojho výchovného konceptu sa nerešpektuje to základné, a to zdravá miera a forma napĺňania
skutočných emočných potrieb dieťaťa (viď odpoveď na otázku 3, strana 55). Všeobecne zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že maloleté dieťa je bez prejavov úzkosti, obáv a strachu a že ide o šťastné

a spokojné dieťa, v klinickom obraze neboli prítomné psychopatologické prejavy ani zachytené znaky
traumy. Uviedla, že nič ju neoprávňuje konštatovať, že maloletý má k rodičom negatívny postoj alebo
je voči niektorému z rodičov negatívne popudzovaný. Samozrejme z pohľadu matky sú podstatnými
zistenia znalkyne týkajúce sa nevhodného správania otca pri styku s maloletým, na ktoré poukázala v
záveroch znaleckého posudku (viď odpoveď na otázku č. 4, strana 56), podľa ktorých rodičovská intimita

nemá mať erotizujúci rozmer, ale naopak má byť bezpečná a má rešpektovať potrebu dieťaťa a nie
primárnenapĺňaťpotreburodiča.Súdvšakuzatvára,žeprepotrebydanéhokonaniajerozhodujúcizáver
znalkyne o nenarušenom vývine maloletého dieťaťa, ako aj konštatovanie, že ak by sa konanie otca
orgánmi činnými v trestnom konaní preukázalo ako patologicky motivované (t.j. majúce sexualizovaný
rozmer), v rámci výskumov súčasnej viktimológie neexistuje žiadny štandardný zoznam symptómov,

ktorých posúdením by bolo možné diagnostikovať CSA, t.j. sexuálne zneužívanie detí. Navyše je
potrebné zobrať do úvahy tú skutočnosť, že na vyšetrení maloletého dieťaťa nebol otec prítomný a teda
nebolo možné z jej strany sa podrobnejšie a exaktnejšie vyjadriť ku kvalite vzťahových väzieb medzi
maloletým a otcom. Zamietnutie návrhu matky na poskytnutie lehoty na písomné vyjadrenie k výsluchu
znalcaP..M..V.C.I.,O..súdodôvodňujezásadourýchlosti,hospodárnostiaefektívnostikonania,keďnie

je v záujme maloletého dieťaťa predĺženie konania len za účelom vyjadrenia k výpovedi znalca, ku ktorej
mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa priamo po jej vykonaní pred súdom. Súd takisto zamietol
návrh matky na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne M. I., nakoľko ho považoval za nadbytočný
pre rozhodnutie vo veci, pričom za postačujúce považuje jej čestné prehlásenie, v ktorom dostatočným
spôsobom opísala, v čom mala pochybnosti o vhodnosti styku otca s maloletým dieťaťom. Súd už len

dodáva, že nevykonal dôkaz výsluchom svedkov M.. B. A. (starej matky maloletého dieťaťa), M.. V. R.
(rodinnejpriateľky)aM..M.A.(psychológanaúradepráce,sociálnychvecíarodiny)navrhnutýchotcom,
nakoľko v neskoršom štádiu konania na uvedených návrhoch otec netrval (viď zápisnica o pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX).

19. Súd dodáva, že nevyčkal na skončenie trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v
Skalici pod sp. zn. Č.:U.-XXX/VYS-A.-XXXX v trestnej veci za zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona,
z ktorého spáchania je podozrivý otec maloletého dieťaťa. Súd má za to, že samotné neukončenie
trestného konania nemôže byť dôvodom pre zamedzenie starostlivosti rodičov (v danom prípade otca)

o maloleté dieťa a predĺženie konania vyčkaním na právoplatné skočenie trestného konania by bolo
v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Súd konštatuje, že doteraz voči otcovi nebolo vznesené
obvinenie, pričom až odsúdením otca by došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov
konania, čo by bolo dôvodom na prípadnú zmenu rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností.
V zmysle uvedeného súd dodáva, že po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že

zmena úpravy styku otca je v záujme maloletého dieťaťa. Súd vychádzal najmä zo záverov znaleckého
posudku č. XX/XXXX znalca P.. M.. V. C., O.., v zmysle ktorých je osobnosť otca maloletého dieťaťa
bez nápadnejšej akcentácie v črtách, čo minimalizuje úvahy o pravdepodobnosti prítomnosti poruchy
osobnosti ako rizikového faktora pre nepedofilne motivované sexuálne neadaptívne správanie. Takisto
nebola zistená afinita k podnetom s obsahmi detských objektov a nie je predpoklad, že pedofilné

formy sexuálnej interakcie by mohli významným spôsobom patriť do spektra foriem smerujúcich k
vzrušeniuanáslednémuuspokojovaniupohlavnéhopudu.Sexuálnapreferenciaotcamaloletéhodieťaťa
je s orientáciou na dospelé, výzorovo zrelé, heterosexuálne objekty. Zo znaleckého posudku takisto
vyplýva, že vyšetrením otca nebolo zistené podozrenie zo sexuálnej deviácie v zmysle pedofílie (tedaani homosexuálnej formy). Z hľadiska duševného zdravia včítane sexuality nejestvujú žiadne relevantné
prekážky k tomu, aby sa mohol stýkať s maloletým dieťaťom, a to aj bez prítomnosti matky. Znalec
P.. M.. V. C., O.. skutočnosti uvedené v znaleckom posudku ozrejmil aj pred súdom, keď zotrval na

jeho záveroch. V tejto súvislosti súd zobral do úvahy aj stanovisko prokurátora okresnej prokuratúry,
ktorý oboznámil závery znaleckého posudku znalca z odboru klinická psychológia detí podaného v
predmetnom trestnom konaní, o ktorom má vedomosť v rámci svojej dozorovacej právomoci. Vyplýva z
nich, že u maloletého dieťaťa nie sú prítomné behaviorálne prehrávania sexuálneho správania, neboli
zistené stopy, známky alebo prejavy, ktoré by nasvedčovali, že by maloleté dieťa mohlo byť objektom

sexuálneho správania sa svojho otca. Znalec doplnil, že vo veku maloletého dieťaťa sú spomienky
referované viac neverbálne, prehrávaním prežitých udalostí, čo však v danom prípade nezistil. Uzavrel,
že psychický aj fyzický vývoj maloletého je v norme, neboli preukázané prejavy úzkosti, strachu, obáv
či traumy.

20. Súd uvádza, že sa oboznámil s fotodokumentáciou ako aj nahrávkami doloženými účastníkmi

konania zachytávajúcimi priebeh stretnutí otca s maloletým dieťaťom, pričom nezistil také skutočnosti,
ktoré by mali otca znevýhodňovať alebo iným spôsobom obmedzovať pri výkone svojich rodičovských
práv. Je evidentné, že otec má maloleté dieťa veľmi rád, užíva si spoločne strávené chvíle, bez ďalšieho
však nemožno uzavrieť, že sa jedná o také správanie otca, ktoré by ho malo diskriminovať pri výkone
jeho rodičovských práv. Súd má za to (čo potvrdil aj znalec P.. M.. V. C., O..), že sa tu môže prejavovať

dlhodobé odlúčenie, ktoré je spôsobilé vyvolať reakcie nerezidentného rodiča, ktoré sa môžu navonok
javiť prinajmenšom ako nevhodné, z vykonaného vyšetrenia však nebolo preukázané, že by správanie
otca vykazovalo sexuálny motív. Čo sa týka námietky matky týkajúcej sa nezrovnalostí znalcov M.. M.
K. Q. P.. M.. V. C., O.. ohľadom rozporu Rorschachovej metódy týkajúcej sa posúdenia osobnosti otca z
pohľadujehoextrovertnostialebointrovertnostisúdpoukazujenavýpoveďznalcanapojednávaní,podľa

ktorého sa jedná o iný spôsob spracovania tej istej metódy, čo však nie je v danom prípade podstatné,
nakoľko relevantnou je suma šírky prežívania, ktorá je u vyšetrovaného otca podlimitná. Znalec dodal,
že prípadné zistenia o mierne prevyšujúcej extrovertnosti alebo mierne prevyšujúcej introvertnosti nie
sú vo vzťahu k posudzovanému správaniu otca rizikovými.

21. Súd týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. XP/XX/XXXX-XX J. V.
XX.X.XXXX naposledy upravujúci styk otca s maloletým dieťaťom.

22. Tretím výrokom súd zamietol protinávrh matky na zvýšenie výživného otca na maloleté dieťa na
sumu 250,- € mesačne z dôvodu, že zo strany matky bol uvedený protinávrh prostredníctvom jej

právneho zástupcu podaný až v záverečnej reči a bolo by v rozpore so základnými zásadami civilného
mimosporového procesu (najmä so zásadou rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti konania) pokračovať
v dokazovaní za účelom zisťovania zmeny pomerov účastníkov konania vo vzťahu k výške vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 28 síce upravuje
postup v prípade zmeny návrhu na začatie konania (v danom prípade protinávrhu), súd však vzhľadom

na skutočnosť, že zmena návrhu matky bola vykonaná po rozsiahlom dokazovaní v záverečnej reči,
nepostupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a protinávrh matky na zvýšenie výživného zamietol
v konečnom rozhodnutí vo veci, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre
rozhodnutie o zmenenom návrhu.

23. V zmysle zákona o rodine možno uložiť výchovné opatrenie v prípade, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, vzťahy medzi rodičmi maloletého M. sú vážne
narušené, konfliktné a môžu mať negatívny vplyv na výchovu a celkový vývoj maloletého dieťaťa. Súd je
toho názoru, že najmä pre jeho nízky vek je nevyhnutné, aby spolu rodičia dokázali komunikovať aspoň
v minimálnom rozsahu v otázkach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa. Z uvedeného

dôvodu podľa § 37 ods. 2 písm. d/ zákona o rodine uložil maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné
opatrenie,atopovinnosťpodrobiťsapsychologickémuporadenstvu,ktorébudeprebiehaťvobčianskom
združení E. U..J.. A. A. Z. A., a to za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom
výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj z dôvodu, aby zmena spôsobu a rozsahu stretávania sa
s otcom nemala na maloleté dieťa negatívny dopad. Podstatou tohto výchovného opatrenia by malo byť

nastavenie takej spolupráce medzi rodičmi, ktorá nebude mať negatívny vplyv na výchovu maloletého
dieťaťa a zároveň vytvorenie určitého rámca výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, ktoré budú obaja
rodičia vzájomne rešpektovať. Čo sa týka rozsahu výchovného opatrenia, súd na dosiahnutie jeho účelu
považuje za dostačujúce obdobie šiestich mesiacov, t.j. počas obdobia užšie upraveného styku (výrokI. rozsudku). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetom výchovného opatrenia by malo byť aj
budovanie vzťahu, resp. dôvery medzi maloletým dieťaťom a rodičmi (v danom prípade najmä s otcom),
ako aj medzi rodičmi navzájom v tom smere, aby zmena úpravy styku maloletému dieťaťu nespôsobila

akékoľvek psychické problémy. Súd je toho názoru, že odborná pomoc zo strany akreditovaného
subjektu na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže napomôcť
dosiahnuť požadovaný cieľ, ktorým je zachovanie rovnoprávneho vzťahu maloletého dieťaťa k obidvom
rodičom.

24. Zároveň súd podľa § 37 ods. 2 písm. b/ zákona o rodine uložil otcovi maloletého M. dohľad nad
jeho výchovou. Uvedené výchovné opatrenie možno uložiť v prípadoch závažnejšieho narušenia alebo
ohrozenia výchovy maloletého, ak si záujem na riadnej výchove dieťaťa vyžaduje jej dlhodobejšie
sledovanie. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním zistené, že prejavy správania otca počas
stykusmaloletýmdieťaťommožnohodnotiťprinajmenšomakoprílišcitovéčiintímne,zurčitéhohľadiska
za nevhodné alebo netypické. Vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody má súd za to, že výchovné

opatrenie bude zárukou, že výchova a starostlivosť o maloleté dieťa zo strany otca zabezpečia jeho
prirodzený vývoj a vývin a zároveň nebudú predmetom konfliktov medzi rodičmi, ktoré by sa následne
mohli preniesť na maloleté dieťa. Súd trvanie tohto výchovného opatrenia limitoval na dobu 12 mesiacov,
ktorú považuje za primeranú, a to najmä s ohľadom na závažnosť podozrení, ktoré boli voči otcovi
vznesené.

25. Súd takisto uložil rodičom maloletého dieťaťa povinnosť nahradiť štátu trovy konania spočívajúce v
znalečnom vyplatenom znalcovi M.. M. K., a to každému vo výške jednej polovice zo sumy priznanej
z rozpočtových prostriedkov súdu, t.j. zo sumy 2.146,74 €, ktorá bola znalcovi priznaná a vyplatená na
základe uznesení č. k. XP/XX/XXXX-XXX J. V. X.X.XXXX a č. k. XP/XX/XXXX-XXX J. V. XX.XX.XXXX.

Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého možno náhradu trov konania priznať
aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd má za to, že hoci v danom prípade
podala návrh na znalecké dokazovanie matka, jeho vykonanie však bolo v záujme oboch rodičov. Súd
dodáva, že pre určenie povinnosti nahradiť trovy konania medzi účastníkmi nie je významné, že niektorý
z nich je oslobodený od súdnych poplatkov. Navyše účastníci konania nevzniesli po poskytnutí priestoru

na vyjadrenie zo strany súdu voči postupu v zmysle citovaného ustanovenia žiadne výhrady.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné
účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).