Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2719201186
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2719201186.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: otca M. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., M. E. XX, právne zastúpeného:
Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš, Námestie A. H. Škultétyho 5, a matky J.

Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., Z. E. XXXX/XX, právne zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, za účasti Krajskej prokuratúry v Trnave, o návrhu
otca a matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 3. mája 2021, č.k. 7P/82/2019-378, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I. m e n í čo do úpravy styku
otca s maloletým počas veľkonočných sviatkov tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý
nepárny rok počas Veľkonočného pondelka v čase od 08.00 hod. do 18.00 hod. a vo zvyšku výrok I.

p o t v r d z u j e.

II. Napadnutý rozsudok vo výrokoch II., IV., V., VI. a VII. sa p o t v r d z u j e a vo výroku III.
a VIII. r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. upravil styk otca
s maloletým nasledovne:

- počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku, v sobotu a
nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do
18.00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť
a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a
otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť,
- po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku od piatka od
15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od

15.00 hod. do piatka do 8.00 hod., bez prítomnosti matky s tým, že otec je povinný maloleté dieťa
prevziať v predškolskom zariadení, ktoré maloleté dieťa navštevuje a po skončení styku je povinný ho
do predškolského zariadenia priviesť. V prípade, ak maloleté dieťa nebude navštevovať predškolské
zariadenie, matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať
v mieste bydliska, resp. prechodného bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke
v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť,

- počas letných prázdnin po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku od 1.7. od 8.00 hod.
do 7.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 8.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod.,- počas vianočných a novoročných sviatkov po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku
každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00
hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod.,

- počas Veľkonočného pondelka v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska, resp. prechodného
bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste
vrátiť.

Výrokom II. súd rozhodol, že týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Skalica č. k.
7P/30/2018-70 zo dňa 25.9.2018 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, výrokom III. zamietol
protinávrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, výrokom IV. určil nad výchovou maloletého
dieťaťa zo strany otca dohľad v trvaní 12 mesiacov, ktorý bude súd vykonávať za súčinnosti Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, výrokom V. uložil maloletému dieťaťu a jeho
rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť po dobu šiestich mesiacov podrobiť sa psychologickému

poradenstvu, ktoré bude prebiehať v občianskom združení TENENET o.z. so sídlom v Senci, a to za
účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté
dieťa, výrokom VI. a VII. uložil otcovi a matke povinnosť nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v
znalečnom,každémuvovýške1.073,37€naúčetOkresnéhosúduSkalicadotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia a výrokom VIII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, §
37 ods. 2 písm. b), písm. d), § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
návrhotcanaúpravustykubolpodanýdôvodne.Súdmalpreukázané,žerodičiamaloletéhospolunežijú
a rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 7P/30/2018-70 zo dňa 25.9.2018 bola schválená rodičovská

dohoda, na základe ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť na
dieťa výživné v sume 150,- € mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým za prítomnosti
matky. Následne na základe návrhu matky Okresný súd Skalica styk otca s maloletým dieťaťom dočasne
upravil neodkladným opatrením č. k. 7P/82/2019-29 zo dňa 15.5.2020, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 23CoP/25/2020-111 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom

každú stredu a každú sobotu vždy v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska maloletého za
prítomnosti matky, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Skalica vo veci sp. zn.
7P/82/2019 o úprave styku rodičov s maloletým M..

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v predmetnej veci skúmal najlepší záujem dieťaťa a uzavrel,

že je potrebné styk s otcom rozšíriť, nakoľko akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku
odcudzeniasaneskôrlenveľmiťažkonapráva.Zdoloženýchdôkazov(najmäzovzájomnejelektronickej
komunikácie, z fotodokumentácie, z nahrávok, ako aj z písomných vyjadrení opisujúcich situácie pri
realizácii stykov) vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú výrazným spôsobom naštrbené, a sú medzi
nimi nezhody súvisiace s realizovaným stretávaním otca s dieťaťom, pričom sa nevedia dohodnúť v

základnýchotázkachvýchovyichsyna.Vkonaníbolodostatočnýmspôsobompreukázané,žeuplynutím
času od poslednej úpravy styku otca s dieťaťom došlo k zmene pomerov, maloletý už nie je kojený
a septembri 2020 dovŕšil predškolský vek, pričom súd zistil, že minimálne posledné tri mesiace sú
stretnutia otca s maloletým realizované aj bez prítomnosti matky a pravidelne aj za prítomnosti netere
otca (vo veku päť rokov. Preto súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky a

to užším spôsobom počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku a následne v širšom
rozsahu po uplynutí šiestich mesiacov kedy osobitne upravil styk aj počas letných prázdnin, vianočných
a novoročných sviatkov a počas Veľkonočného pondelka, nakoľko sa jedná o významné udalosti, ktoré
si vyžadujú rozdielnu úpravu styku. Súd zohľadnil potrebu postupného zbližovania a vytvárania si vzťahu
maloletého s otcom, z ktorého dôvodu počas prvých šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku

určil styk v užšom rozsahu, stotožniac sa s názorom kolízneho opatrovníka a prokurátora okresnej
prokuratúry. Relatívne širokú úpravu styku a bez prítomnosti matky určil súd vychádzajúc jednak zo
záverov znaleckých posudkov a výpovedí znalcov pred súdom, ako aj z ostatných vykonaných dôkazov,
ktorévyhodnotilvichvzájomnejsúvislosti.Súdmalzato,žemaloletémunehrozíujma,ktorábyspočívala
v nesprávnom vývoji v dôsledku správania otca, a bude rešpektované jeho právo na udržovanie

pravidelného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Doterajší režim stretávania sa otca
s maloletým bol v značnej miere obmedzujúci a preto je potrebné aj za pomoci nezávislých inštitúcií
obnoviť adekvátny vzťah rodiča s dieťaťom. Z reakcií samotného maloletého dieťaťa mal súd totiž
preukázané, že má rado obidvoch rodičov, pričom na stretnutie s otcom sa vždy teší. Z vykonanéhodokazovania (najmä zo znaleckého posudku Mgr. Martina Balka) vyplýva, že v zásade obaja rodičia
majú osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je účelom súdu, aby sa vysporiadal so všetkými životnými
situáciami, na ktoré rodičia v priebehu konania poukazovali, vychádzal však zo základného princípu
v konaniach starostlivosti o maloletých, ktorým je zohľadnenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Nie je
podstatnésazaoberaťokolnosťamizminulosti,ktorébymohlimaloletémudieťaťupripomenúťnegatívne
spomienky alebo pocity. Matka nesúhlasila so závermi znaleckého posudku znalca Mgr. Martina

Balka, a to najmä z dôvodu, že znalec neposkytol adekvátnu odpoveď, či má správanie otca prvky
sexuálneho zneužívania alebo nie, tiež vyjadrila nesúhlas so znalcovým návrhom k rozšíreniu styku
otca s maloletým dieťaťom bez jej prítomnosti pre jej obavy týkajúce sa výchovných postupov otca.
Súd však konštatoval, že závery uvedené v znaleckom posudku znalec na pojednávaní dostatočne
objasnil, vyjadril sa k námietkam účastníkov konania a pričom zdôraznil, že maloleté dieťa má pozitívny
vzťah k obidvom rodičom. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, zo strany prežívania maloletého dieťaťa

nebol zistený žiadny problém, vo vzťahu k obidvom rodičom má vytvorenú kvalitnú citovo a emočne
sýtenú vzťahovú väzbu, v prítomnosti každého z rodičov sa cíti viditeľne spokojne a bezpečne, pričom
v jeho celkových prejavoch správania nie sú prítomné nápaditosti, ktoré by mohli poukazovať na jeho
narušené vzájomné vzťahy s matkou alebo s otcom. U otca nebola zistená porucha osobnosti a ani
hraničné správanie otca sa v zmysle záverov jeho vyšetrenia neukázalo ako patologické. Znalec preto

odporučil primerane rozšíriť styk otca s maloletým dieťaťom, a to vrátane možnosti prespávania u otca,
najmä s prihliadnutím na prirodzené vývinové potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Súd sa
nestotožnil s námietkou matky, že nemožno prihliadať na odporúčania znalca ohľadom rozsahu styku,
nakoľko ide o právnu otázku, ku ktorej znalec nemá právo sa vyjadrovať. Naopak, úlohou znalca z
odboru psychológia je práve zaujatie stanoviska ohľadom rozsahu styku rodičov s maloletými deťmi,

a to na základe vykonaných psychologických vyšetrení, z ktorých možno stanoviť záver zohľadňujúci
najlepší záujem maloletého dieťaťa (odhliadnuc od toho, že súd upravil styk otca s maloletým v menšom
rozsahu ako odporučil znalec). Takáto úprava zároveň žiadnym spôsobom neznevýhodňuje matku pri
výkone jej rodičovských práv. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo súkromného znaleckého posudku
znalkyne Mgr. Lenky Lipanovej, zamietol ale návrhy na vykonanie dôkazu výsluchom tejto znalkyne,

keďže závery jej posudku sú zrozumiteľne a výstižne vyjadrené a súd nepovažoval za potrebné vypočuť
znalkyňu na ich ozrejmenie. Znalkyňa sa v znaleckom posudku okrem iného vyjadrila, že pri snahe
rodičov o pretlačenie svojho výchovného konceptu sa nerešpektuje to základné, a to zdravá miera a
forma napĺňania skutočných emočných potrieb dieťaťa. Všeobecne zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že maloleté dieťa je bez prejavov úzkosti, obáv a strachu a že ide o šťastné a spokojné dieťa,

v klinickom obraze neboli prítomné psychopatologické prejavy ani zachytené znaky traumy. Uviedla, že
nič ju neoprávňuje konštatovať, že maloletý má k rodičom negatívny postoj alebo je voči niektorému
z rodičov negatívne popudzovaný. Samozrejme z pohľadu matky sú podstatnými zistenia znalkyne
týkajúcesanevhodnéhosprávaniaotcapristykusmaloletým,naktorépoukázalavzáverochznaleckého
posudku (viď odpoveď na otázku č. 4, strana 56), podľa ktorých rodičovská intimita nemá mať erotizujúci

rozmer, ale naopak má byť bezpečná a má rešpektovať potrebu dieťaťa a nie primárne napĺňať potrebu
rodiča.Súdvšakuzatvára,žeprepotrebydanéhokonaniajerozhodujúcizáverznalkyneonenarušenom
vývine maloletého dieťaťa, ako aj konštatovanie, že ak by sa konanie otca orgánmi činnými v trestnom
konaní preukázalo ako patologicky motivované (t.j. majúce sexualizovaný rozmer), v rámci výskumov
súčasnej viktimológie neexistuje žiadny štandardný zoznam symptómov, ktorých posúdením by bolo

možnédiagnostikovaťCSA,t.j.sexuálnezneužívaniedetí.Súdnevyčkalnaskončenietrestnéhokonania
vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Skalici pod sp. zn. ČVS:ORP-133/VYS-SI-2020 v trestnej veci
za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, z ktorého spáchania je podozrivý otec maloletého dieťaťa.
Súd mal za to, že samotné neukončenie trestného konania nemôže byť dôvodom pre zamedzenie

starostlivosti rodičov (v danom prípade otca) o maloleté dieťa, pričom predĺženie konania vyčkaním na
právoplatné skočenie trestného konania by bolo v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Doteraz voči
otcovi nebolo vznesené obvinenie, pričom až jeho odsúdením by došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane účastníkov konania, čo by bolo dôvodom na prípadnú zmenu rozhodnutia o úprave rodičovských
práv a povinností.

5. Súd vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku č. 30/2020 znalca RNDr. Mgr. Dušana
Kešického, PhD. (ozrejmených súdu aj výsluchom znalca), v zmysle ktorých z hľadiska duševného
zdravia včítane sexuality nejestvujú žiadne relevantné prekážky k tomu, aby sa otec mohol stýkaťs maloletým dieťaťom, a to aj bez prítomnosti matky. V tejto súvislosti súd zobral do úvahy aj
stanovisko okresného prokurátora, ktorý oboznámil závery znaleckého posudku znalca z odboru klinická
psychológia detí podaného v predmetnom trestnom konaní, a z ktorých vyplýva, že u maloletého dieťaťa

nie sú prítomné behaviorálne prehrávania sexuálneho správania, neboli zistené stopy, známky alebo
prejavy, ktoré by nasvedčovali, že by maloleté dieťa mohlo byť objektom sexuálneho správania sa svojho
otca. Znalec uzavrel, že psychický aj fyzický vývoj maloletého je v norme, neboli preukázané prejavy
úzkosti, strachu, obáv či traumy. Súd sa oboznámil aj s fotodokumentáciou a nahrávkami doloženými
účastníkmi konania zachytávajúcimi priebeh stretnutí otca s maloletým dieťaťom, pričom nezistil také

skutočnosti, ktoré by mali otca znevýhodňovať alebo iným spôsobom obmedzovať pri výkone svojich
rodičovských práv. Je evidentné, že otec má dieťa veľmi rád, užíva si spoločne strávené chvíle, nemožno
však uzavrieť, že sa jedná o také správanie otca, ktoré by ho malo diskriminovať pri výkone jeho
rodičovských práv. Súd má za to (čo potvrdil aj znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD.), že sa tu
môže prejavovať dlhodobé odlúčenie, ktoré je spôsobilé vyvolať reakcie nerezidentného rodiča, ktoré sa
môžu navonok javiť prinajmenšom ako nevhodné, z vykonaného vyšetrenia však nebolo preukázané,

že by správanie otca vykazovalo sexuálny motív. Preto súd predchádzajúcu úpravu styku zmenil tak,
aby nová úprava rešpektovala právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo
na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, ako
aj jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

6. Zároveň súd bol toho názoru, že najmä pre nízky vek dieťaťa je nevyhnutné, aby spolu rodičia dokázali
komunikovať aspoň v minimálnom rozsahu v otázkach týkajúcich sa jeho výchovy a starostlivosti, preto
za aplikácie ust. § 37 ods. 2 písm. d/ zákona o rodine uložil dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie po
dobu šiestich mesiacov, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu, ktoré bude
prebiehať v občianskom združení TENENET o.z. so sídlom v Senci, a to za účelom zlepšenia vzájomnej

komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj z dôvodu, aby
zmena spôsobu a rozsahu stretávania sa s otcom nemala na maloleté dieťa negatívny dopad. Tiež súd
podľa § 37 ods. 2 písm. b/ zákona o rodine uložil otcovi maloletého dohľad nad jeho výchovou, ktoré
opatrenie bude zárukou, že výchova a starostlivosť o maloleté dieťa zo strany otca zabezpečia jeho
prirodzený vývoj a vývin a zároveň nebudú predmetom konfliktov medzi rodičmi, ktoré by sa následne

mohli preniesť na maloleté dieťa. Súd trvanie tohto výchovného opatrenia limitoval na dobu 12 mesiacov,
ktorú považuje za primeranú, a to najmä s ohľadom na závažnosť podozrení, ktoré boli voči otcovi
vznesené.

7. Pokiaľ ide o protinávrh matky na zvýšenie výživného, súd prvej inštancie tento zamietol z dôvodu, že

zo strany matky bol podaný až v záverečnej reči a bolo by v rozpore so základnými zásadami civilného
mimosporového procesu (najmä so zásadou rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti konania) pokračovať
v dokazovaní za účelom zisťovania zmeny pomerov účastníkov konania vo vzťahu k výške vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu.

8. Keďže v konaní vznikli štátu trovy, spočívajúce vo vyplatenom znalečnom, súd uložil rodičom
maloletého povinnosť nahradiť ich štátu a keďže znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch
rodičov, súd im uložil zaplatiť každému polovicu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, napadajúc ho vo výrokoch I., II. a

III. Nemala výhrady voči úprave styku počas prvého polroku po právoplatnosti rozsudku, ale vo zvyšku
rozsudok považuje za odporujúci najlepšiemu záujmu maloletého a je aj nedostatočne odôvodnený.
Odôvodnenie je zmätočné a závery súdu sú nesúladné, keď súd pri posudzovaní určenia rozsahu styku
otca s maloletým nekonštatuje akúkoľvek nevhodnosť otcovej výchovy na maloletého syna, ale zároveň
považuje za potrebné určiť nad výchovou zo strany otca dohľad a to z dôvodu nevhodnosti jeho výchovy.

Rozsudok je teda zmätočný, arbitrárny, odôvodnenie je rozporuplné a svojvoľné. Rozporuplným sa javí
aj samotný výrok o úprave styku otca s maloletým, keď na jednej strane súd opakovane konštatuje, že
vzťah otca s maloletým je v súčasnosti dobrý a dieťa má rado oboch rodičov, avšak na druhej strane
považuje za potrebné určiť dočasné právo styku otca s maloletým zohľadňujúc potrebu postupného
zbližovania a vytvárania si vzťahu syna k otcovi. Z vyššie opísaného postupu súdu má matka za to, že

súd sa stotožnil s pochybnosťami matky a znalkyne Mgr. Lipanovej a v konečnom dôsledku aj s názorom
prezentovaným prokurátorom, podľa ktorého je súčasný styk otca pre dieťa nevhodný. V odôvodnení
však absentuje akákoľvek logická úvaha a konzistentnosť medzi jednotlivými výrokmi rozsudku a ich
odôvodneniami. Súd uprednostnil rodičovské práva otca na úkor najlepšieho záujmu maloletého. Akmal súd za preukázané, že výchova maloletého zo strany otca nie je vhodná a teda je v rozpore so
záujmom maloletého, potom styk otca musí byť obmedzený bez ohľadu na jeho rodičovské práva
tak, aby bolo možné zabezpečiť zdravý vývin dieťaťa, čo aj predpokladá § 25 ods. 3 Zákona o rodine.

Prehliadanie tejto potreby považuje odvolateľka za zásadný aj neakceptovateľný zásah do práv dieťaťa.
Postup súdu pri rozhodovaní matka napáda tiež z procesného hľadiska, súd porušil zásadu zakotvenú v
§ 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru vysloveného
v rozsudku vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase a nemôže vychádzať z predpokladu,
ktorý teoreticky môže nastať v budúcnosti (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo

10/2013). Nesprávne súd rozhodol tiež pokiaľ otcovi priznal právo styku s maloletým každoročne počas
Veľkonočnéhopondelka,pričomsvojerozhodnutiežiadnymspôsobomnezdôvodnilatakétorozhodnutie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď otec nikdy netrávil Veľkonočný pondelok s maloletým a ak
by aj, matka nevidí reálny dôvod na zvýhodňovanie postavenia otca len pre jeho pohlavie.

10. V ďalšom matka poukazovala na nesprávne vyhodnotenie dokazovania ohľadom výchovných metód

otca. Ako vyplýva z rozhodnutia, súd mal o nich pochybnosti, avšak na ne významnejším spôsobom
neprihliadol. Výchovné metódy otca sa nemenia ani po vydaní rozsudku a matka uvádza, že otec sa
naďalej správa k dieťaťu príliš intímne, pričom na maloletom je čoraz väčšmi badať, že konanie otca mu
je nepríjemné. Súd síce v odôvodnení uvádza, že zohľadnil aj znalecký posudok predložený matkou,
t.j. posudok č. 8/2021 vypracovaný Mgr. Lenkou Lipanovou, avšak súd ho vykladal len v záujme otca a

to na úkor maloletého. Matka poukazuje na viaceré vyjadrenia znalkyne, ktorá uviedla, že isté signály
zaznamenané na videozáznamoch zo strany otca sú jednoznačne sexualizované a nevhodné, napr.
bezúčelné brnkanie po synovom penise (video označené č. 43 zo dňa 11.7.2020). V bode 4. záveru
znalkyňa uvádza, že z videozáznamov, ktoré si prezrela možno jasne zachytiť preokupáciu intímnej
realizáciekontaktovaniasasosynom,dieťaječastonahé,sdieťaťomsaotecčastohráformoušteklenia,

bozkávania, dotýkania sa v blízkosti intímnych zón a to frekventovane aj priamo na intímnych miestach,
na úkor iných hrových aktivít. Samozrejme treba brať do úvahy, že videá neposkytujú obraz o celom
repertoári ich činností, to, čo ale zachytené je, má kontúry suspektného prekračovania rolového tabu.
Už súdom ustanovený znalec vo svojej výpovedi na súde dňa 23.11.2020 okrem iného uviedol, že otec
by nemal robiť určité veci napr. bozkávanie genitálií, hladenie po zadku, čuchanie v rozkroku. Takéto

určite nepatrí do primeraného rodičovského repertoáru intímneho správania. Rodičovská intimita nemá
mať erotizujúci rozmer, má byť bezpečná a rešpektovať potrebu dieťaťa, nie primárne napĺňať potrebu
rodiča. V bode 5. záveru tohto posudku znalkyňa uvádza, že ak by sme brali do úvahy, že správanie otca
budevyhodnotené OČTKasúdomakonezávadné(neprekračujúcetrestnoprávnurovinuabudenaďalej
realizované prevažne tak ako je zachytené na videozáznamoch), môže dieťa postupne posúvať hranice

prežívania intimity a dieťa sa môže neskôr samo správať tak, že nebude vedieť tieto hranice vnímať u
seba alebo iných. Na vyšetrení dieťa svojim správaním signalizovalo, že tento spôsob kontaktovania
nemusí pre neho byť vždy komfortný a dalo najavo, že je to v istých ohľadoch pre neho rušivé a plní
to skôr potrebu otca než samotného dieťaťa, ktoré sa v mnohých ohľadoch odtláčalo, odťahovalo a
pod. Súčasná viktimológia zdôrazňuje, že žiadny všeobecný, univerzálny profil typickej obeti neexistuje.

Problémom je, že mnohé následky CSA môžu byť dlho latentné a výskumníci upozornili, že absencia
symptómovvčaseprešetrovaniaprípaduCSAnemábyťinterpretovanáakoznaktoho,žeobeťneutrpela
psychickú ujmu. Neexistuje teda žiadny štandardný zoznam symptómov, ktorých posúdením by bolo
možné CSA diagnostikovať. Podľa názoru matky sa súd s týmito zisteniami znaleckého posudku
nesprávne vysporiadal a tieto nedôvodne zľahčoval a bagatelizoval. Úlohou súdu v tomto konaní nie je

hodnotiť konanie otca z trestnoprávneho hľadiska, ale zohľadniť správanie otca a jeho možné následky
na vývin dieťaťa. Skutočnosť, že sa následky tohto otcovho správania v súčasnosti na maloletom
neprejavujú, neznamená, že sa tieto neobjavia v neskoršom období. Nie je v záujme dieťaťa upravovať
styk s otcom bez ohľadu na tak závažné zistenia s nádejou, že k takýmto následkom možno nedôjde.
Otcovi bolo správanie vytknuté aj zo strany znalca Mgr. Balka na pojednávaní, ktorý ho upozornil

na nevhodnosť bozkávania genitálií maloletého alebo čuchanie v rozkroku, a negatívne sa k tomuto
správaniu otca vyjadril aj prokurátor, ktorý navrhol nariadenie výchovného opatrenia resp. dohľadu nad
výchovou otca a tiež znalec RNDr. Kešický, ktorý označil konanie otca za javiace sa prinajmenšom
ako nevhodné, pričom nespochybnil možné negatívne následky na psychike maloletého, iba potvrdzuje
skutočnosť, že otec nemá všeobecné pedofilné sklony. Súd mal teda na základe uvedeného viacero

relevantných dôkazov a indícií o nevhodných výchovných metódach otca a o možných negatívnych
následkoch na vývin maloletého. Súd sa s touto otázkou však vysporiadal nedostatočne. Súd tiež
nesprávne zamietol jej návrh na vypočutie znalkyne Mgr. Lenky Lipanovej (keď ostatných znalcov
vypočul) a to bez náležitého odôvodenia, čím bolo odopreté právo matky aj maloletého na spravodlivýproces. Nesprávne bolo aj rozhodnutie, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Jeho
nesprávnosť vyplýva z nesprávneho procesného postupu súdu, ktorý neaplikoval § 28 CMP, navyše
matka nesúhlasí s odôvodnením zamietnutia tohto návrhu zo strany súdu, pretože nie je pravdou, že by

súd k rozhodnutiu nemal dostatočné podklady. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd
napadnutýrozsudokvčastivýrokuI.,II.aIII.zmenilatotak,žeupravístykotcakaždýpárnytýždeňvroku
v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15.00
hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok 23.12. a 25.12. od 9.00 hod. do 18.00
hod. a každý nepárny rok 24.12. a 26.12. od. 9.00 hod. do 18.00 hod., počas Veľkonočného pondelka

každý párny kalendárny rok v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na
styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska resp. prechodného bydliska
maloletého a otec je povinný maloletého matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť. Otec je
povinný platiť výživné na maloletého v sume 250,- eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

11. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok ako správny potvrdiť. Uviedol,
že tvrdenia matky sa zakladajú na jej snahe naďalej otca kriminalizovať a zároveň ide o právnu možnosť
oddialenia a zabránenia rozšírenia styku s maloletým, ktorý v súčasnosti prebieha v zmysle uznesenia
Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/25/2020 zo dňa 10.8.2020, ktoré bolo vydané v čase kedy bol
matkou obvinený z trestnej činnosti, ktorú mal páchať na maloletom synovi. Je všeobecne známe,

že takýto spôsob kriminalizácie otcov je úplne bežný. V súčasnosti má otec styk s maloletým vyššie
uvedeným rozhodnutím obmedzený, hoci tvrdenia matky boli vyvrátené nielen znaleckými posudkami
Dr. Kešického a Mgr. Balka, ale aj znaleckým posudkom, ktorý dala vypracovať okresná prokuratúra, aj
súkromným znaleckým posudkom matky od Mgr. Lipanovej, ktorá uviedla, že „všeobecne zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že maloleté dieťa je bez prejavov úzkosti, obáv a strachu a že ide o

šťastné a spokojné dieťa, v klinickom obraze neboli prítomné psychopatologické prejavy ani zachytené
znaky traumy“, a uviedla tiež, že nič ju neoprávňuje konštatovať, že maloletý má k rodičom negatívny
postoj alebo je voči niektorému z rodičov negatívne popudzovaný. Odvolateľ poukázal na snahu matky
všemožne obmedziť jeho styk s maloletým spočiatku hrubým zasahovaním do styku a neskôr aktívnym
bránením styku počas pandémie, a keďže ani uvedený spôsob eliminácie nepriniesol želané ovocie,

nasledovala kriminalizácia otca. Otcovi nie je zrejmé, prečo žiaden orgán nedal odpoveď na otázku, z
akého dôvodu sa matka pri otcovom údajnom nemiestnom správaní presahujúcom hranice slušnosti
len prizerala namiesto toho, aby otcovi zabránila v konaní. Samozrejme matka presne vie, že otec nič
nesprávne nerobil a jej cieľom bolo spracovať dôkazy takým spôsobom, aby boli čo najvierohodnejšie,
či už ide o zvukové nahrávky alebo obrazové záznamy vytrhnuté z kontextu. Je evidentné, že sa

zo širokej škály nahratých záznamov nastrihal pár sekundový dej a vytvorila k nemu história. Tento
spôsob riešenia problému sa zdal byť veľmi vhodným, nakoľko trestné konanie patrí medzi časovo veľmi
náročné, počas ktorého je možné dosiahnuť citové odlúčenie dieťaťa od rodiča a následne súd môže
len konštatovať a sanovať vzniknutý stav. Nikto pritom neriešil ani to, z akého dôvodu sa matka rozhodla
riešiť túto situáciu takouto cestou len po zmene právneho zastúpenia. Dovtedy sa totiž v žiadnom podaní

o otcovom údajnom nevhodnom správaní so sexuálnym podtónom nevyjadrovala. Matka svoj plán
dokonala zmenou pobytu maloletého, kedy sa odsťahovala z obvyklého pobytu bez súhlasu otca do K.
a zabránila tým otcovi umožňovať styk počas týždňa, keďže otec bol zamestnaný v Česku. Z uvedených
dôvodov považoval súd za potrebné, aby otec mal možnosť postupne sa so synom zbližovať a vytvárať
zážitky, na ktoré nebol dovtedy priestor, nie je možné budovať vzťah iba počas pár hodinového styku.

Otec ďalej poukázal na to, že v súčasnosti prebieha styk bez prítomnosti matky, čo považuje za veľmi
pozitívny krok, nakoľko maloletý necíti negatívnu energiu, ktorá sa vytvára medzi rodičmi. Je potom
otázne, akým pozorovaním dospela matka k záveru, že otcove výchovné metódy sa nemenia ani po
vydanírozsudkuanaďalejsasprávaksynoviprílišintímne.Otecnasynovivnímabezcitnýprístupmatky,
ktorá ho nepohladí, ani neobjíme, následkom čoho syn nie je naučený citovému zblíženiu. Je pritom

úplne normálne a hlavne dôležité, aby maloleté dieťa vnímalo láskyplný dotyk, nakoľko jeho absencia
v čase dospievania bude mať na ňom veľmi negatívne následky, čo tvrdia detskí psychológovia, ktorí
jednoznačne vyjadrujú potrebu objatia. Na diametrálne odlišné výchovné metódy medzi oboma rodičmi
poukázalo aj znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva, že matka „je na jednom konci a otec na druhom“
čo znamená, že kým matka k svojej existencii nepotrebuje žiaden dotyk, otec je kontaktný typ človeka.

Otec nepovažuje za správne tvrdiť, že sa k synovi správa príliš intímne len preto, lebo pre matku je
dotyk nepríjemný, až odpudzujúci. Otec uvádza, že svoje dotyky voči synovi oklieštil na minimum, dotýka
sa ho už len ako cudzí človek, ktorý tiež môže pohladkať hlavu dieťaťa, pričom verí, že na synovitakéto bezcitné správanie nezanechá také stopy, ktoré mu budú brániť v riadnej socializácii. Na základe
uvedeného otec navrhol, aby rozsudok bol ako vecne správny potvrdený.

12. Matka v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní. Nie je pravda, že sa snaží otca
kriminalizovať a zabrániť mu v rozšírení styku so synom. Matka nikdy voči nemu trestné oznámenie
nepodala,lenjehonevhodnésprávaniekonzultovalasodborníkmiaÚPSVaR,ktorínazákladezistených
skutočností podali trestné oznámenie z dôvodu podozrenia, že otcove konanie by mohlo napĺňať
skutkovúpodstatutrestnéhočinusexuálnehozneužívania.Podotkla,žeotcovenevhodnésprávaniebolo

opakovane zachytené na záznamovom nosiči a matka nepopiera, že výchovné metódy otca považuje
za maximálne nevhodné. Na základe dohody rodičov v súčasnosti neprebieha styk otca s maloletým
tak, ako to otec uvádza, v zmysle neodkladného opatrenia. Po vydaní napadnutého rozsudku sa rodičia
dohodli na realizácii styku v zmysle prvej časti výroku I. rozsudku, a takto sa realizuje do dnešného dňa.
Nie je pravda, že tvrdenia matky mali byť údajne znegované zisteniami znalcov RNDr. Kešického, Mgr.
Balga, Mgr. Lipanovej, ako aj znalkyne ustanovenej v trestnom konaní, pretože ako už matka uviedla,

všetci títo znalci (s výnimkou posledne označeného, o záveroch ktorého matka nemá vedomosť) potvrdili
otcovo nevhodné správanie. Nie je tiež pravda, že v minulosti matka otcovi nedávala priestor na styk s
maloletým,anito,žebymatkapresnevedela,žeotecničnesprávnehonerobilažebycieľommatkymalo
byť spracovanie dôkazov takým spôsobom, aby boli čo najvierohodnejšie, pričom toto tvrdenie vyvracajú
vykonané dôkazy. Nie je tiež pravdou, že by sa matka údajne len prizerala na otcove nemiestne

správanie presahujúce hranice slušnosti, ako otec tvrdí, keďže matka túto otázku aktívne rieši, pričom v
časoch,kedybolasvedkom tohtosprávaniasaproblematikusnažilariešiťsotcom,ktorývšakjejvýhrady
vždybagatelizovalaoznačovaljuzaosobuchladnokrvnúabezcitnú.Otectiežprezentujesúduabsurdné
vyjadreniaoneprejavovanížiadnejláskymatkykmaloletému,žematkahoúdajnenikdyneobjímaapod.,
ide však celkom zrejme len o snahu otca zveličovať a posúvať výchovné metódy matky do extrému a

zároveň obhajovať svoje vlastné. Matka samozrejme syna ľúbi a toto mu dáva aj patrične najavo, avšak v
medziachprimeranejstarostlivosti,kedynapr.priobjatímaloletéhonemápotrebuabybolnahý,aninemá
potrebu držať ho pritom za nahý zadok alebo mu „brnkať“ na penis, ako je tomu podľa videozáznamov
počas styku maloletého s otcom. Z vyjadrenia otca vyplýva, že predpoklady súdu prvej inštancie o tom,
že by v prístupe otca k maloletému malo dôjsť v priebehu šiestich mesiacov k pozitívnej zmene, sa s

najväčšou pravdepodobnosťou nenaplnia. Matka poukázala aj na konanie otca od vydania napadnutého
rozsudku, kedy sa rodičia dohodli na realizácii styku otca s maloletým v zmysle prvej časti výroku I.
rozsudku a matka už po prvých stretnutiach zaznamenala negatívne zmeny v správaní maloletého. Otec
pred maloletým prezentuje súdne konanie a obviňuje matku, naďalej tiež rieši otázku penisu maloletého,
kedy s rôznymi záležitosťami dotýkajúcimi sa tejto témy pravidelne matku konfrontuje. Uviedol, že si

neželá, aby matka jemu alebo jeho rodine zakazovala dotýkať sa penisu maloletého, pričom navyše
riešenie tejto otázky zo strany otca ide na úkor riešenia relevantných otázok týkajúcich sa výchovy
syna, napr. informovanie o záujmových činnostiach maloletého a pod. Túto problematiku v poslednom
období začal riešiť s matkou aj maloletý, ktorý jej vyčítal, že mu zakazuje dotýkať sa penisu a otec
mu to dovoľuje. Syn sa zo stretnutia s otcom pravidelne vracia nahnevaný na matku a to v dôsledku

ovplyvňovania jeho názoru zo strany otca. Pokiaľ ide o preberanie maloletého, otec napriek ústretovosti
zo strany matky, ktorá umožňuje otcovi širšiu úpravu ako podľa aktuálne vykonateľného neodkladného
opatrenia, túto dohodu nerešpektuje a dieťa vracia neskôr, bez akéhokoľvek informovania matky, príp.
jej zašle sms pol hodinu vopred.

13. Počas odvolacieho konania boli súdu doručované správy občianskeho združenia TENENET o
priebehu práce s rodinou. Z týchto vyplýva, že v posledných mesiacoch boli absolvované viaceré
individuálne psychologické poradenstvá s matkou a s otcom. S matkou bola opäť otvorená téma
rozdielnych hraníc intimity medzi oboma rodičmi, matka nesúhlasí s otcovým prístupom k nahote a
vyjadruje určité obavy, ako to môže ovplyvniť maloletého, otec naopak vyjadril kritiku na adresu starej

matky zo strany matky. Maloletý sa podľa otca vyjadril, že stará matka mu zakázala dotýkať sa vlastných
genitálii. Obaja rodičia síce uznávajú, že maloletý je vo veku kedy objavuje vlastné telo, majú ale odlišné
názory o miere nakoľko je to prirodzené a vyjadrili potrebu diskutovať na danú tému na spoločných
stretnutiach. Zo strany matky sa tiež objavila potreba prediskutovať s otcom priebeh stretnutí maloletého
s ním, konkrétne ukončovanie stretnutí, kedy otec podľa vyjadrení matky predlžuje lúčenie a komunikuje

so synom spôsobom, ktorý u neho zbytočne vyvoláva pocity ľútosti a smútku. Podobná komunikácia
môže podľa matky následne viesť k tomu, že maloletý bude vnímať matku ako niekoho, kto mu bráni
v styku s otcom.14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie, s výnimkou rozsahu stretávania otca s
maloletým počas veľkonočných sviatkov, vecne správne.

16. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov
medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne škodlivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho

citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť vytváranie a udržiavanie rodičovského
vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom tak, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere
pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť
sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti
nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom,

ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných
životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených
prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu
dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba výnimočne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa,
súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý

nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava
tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je
podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré
okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov, predovšetkým
zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných

a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti a ďalšie
významné okolnosti a tomuto potom treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s
druhým rodičom dieťaťu na prospech. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom
vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa
okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva

na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.

19. V prejednávanej veci rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý M. je zverený do
osobnej starostlivosti matky a styk otca so synom bol súdom upravený v čase, keď dieťa bolo ešte
kojené a jeho potreby vzhľadom na útly vek dieťaťa, boli sýtené predovšetkým prítomnosťou matky a

jej osobnou starostlivosťou, na ktorej sa otec podieľal v zmysle pôvodného rozhodnutia iba obmedzene.
Od septembra 2018, kedy bol styk upravený rozsudkom sp.zn. 7P/30/2018, však uplynulo niekoľko
rokov, počas ktorých maloletý vyrástol, má viac než štyri roky a táto zmena pomerov si vyžiadala aj
zmenu úpravy styku otca s maloletým. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, maloletý je zvyknutýs otcom sa pravidelne stretávať a ich vzťahy sú výborné, maloletý si stretnutia s otcom si užíva a otec,
ktorý má syna veľmi rád, by s ním chcel tráviť čo najviac času, aj s prespávaním u neho, čomu matka
vytrvalo bráni. Pôvodnou rodičovskou dohodou, schválenou súdom bol upravený styk otca s maloletým

do 1.10.2018 za prítomnosti matky a to v utorok dňa 25.9.2018 od 10:00 hod. do 18:00 hod., vo štvrtok
dňa 27.9.2018 od 10:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu dňa 29.9.2018 od 10:00 hod. do 18:00 hod.; od
1.10.2018 vrátane tohto dňa za prítomnosti matky: v každý párny týždeň v roku v pondelok od 15:00
hod. do 18:00 hod., v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v nedeľu
od 10:00 hod. do 18:00 hod.; v každý nepárny týždeň v roku v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v

štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. Išlo teda o úpravu, ktorá
zabezpečovala dieťaťu častú frekvenciu (ktorá je najmä pre dieťa v útlom veku veľmi dôležitá) kratšieho
trvania.

20. Otec sa v predmetnom konaní domáhal zmeny úpravy styku a navrhoval upravil styk s maloletým
každý párny týždeň v roku v pondelok od 14.00 hod. do 18.00 hod., v stredu od 14.00 hod. do 18.00

hod., od piatku od 14.00 hod. do soboty do 9.00 hod., každý nepárny týždeň v roku v pondelok od 14.00
hod. do 18.00 hod., v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod., od piatku od 14.00 hod. do nedele do 18.00
hod., každoročne počas veľkonočného pondelka od 8.00 hod. do 19.30 hod., každý párny rok od 23.12.
od 9.00 hod. do 26.12. do 19.30 hod., každý nepárny rok od 27.12. od 9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho
párneho roka do 19.30 hod., každoročne od 1.7. od 8.00 hod. do 10.7. do 20.00 hod., od 21.7. od 8.00

hod. do 31.7. do 20.00 hod., od 11.8. od 8.00 hod. do 21.8. do 20.00 hod., poukazujúc na potreby a
záujem dieťaťa, ktorý má právo na plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi, čo však matka, napriek tomu,
že toto garantujú medzinárodné dohovory, odmieta podľa neho rešpektovať. Zároveň otec poukazoval
na neexistenciu prekážok, ktoré by ich širšiemu stretávaniu bránili, s výnimkou nevôle matky, ktorá sa
k maloletému stavia ako k predmetu jej vlastníckeho práva.

21. Matka s jeho návrhom nesúhlasila a podala protinávrh, ktorým sa ona sama domáhala zmeny
pôvodného rozhodnutia, ale iným spôsobom ako otec, navrhujúc ich styk upraviť za prítomnosti matky
každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00
hod. do 18.00 hod. Z návrhu matky vyplýva, že stretnutia otca s maloletým prebiehajú za jej prítomnosti,

otec sa proti tomuto stavia a prejavuje neochotu kooperovať s ňou počas styku, pričom neakceptuje
potreby dieťaťa. Zároveň matku obviňuje zo separácie od dieťaťa. Matka je však toho názoru, že
predstavy otca o styku s dieťaťom sú nereálne, navyše dieťa si už otca pamätá a ich stretávania preto
nemusia byť také časté, ako keď bolo v útlom veku. Ako hlavný motív nerozširovania styku, resp. jeho
zúženia, uvádzala matka spánok maloletého a osobitné potreby dieťaťa s tým spojené. Navrhla znalecké

dokazovanie na zistenie vhodného rozsahu styku.

22. V priebehu konania matka začala poukazovať na prejavy otca pri výchove dieťaťa, ktoré sa jej
zdajú nevhodné, má za to, že otec sa počas hry neprimerane dotýka synových genitálií. Matka začala
prejavovať obavy o zdravý vývin maloletého a túto okolnosť uviedla dňa 07.01.2020 pri pohovore na

príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 25.06.2020 bolo
začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku za trestný čin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, pričom z odpovede riaditeľa OR PZ v Skalici zo dňa 27.01.2021 adresovanej Okresnému súdu
Skalica na jeho výzvu, sa uvádza, že v danej veci bolo vypočutých viacero svedkov a zabezpečených

viacero písomností, ale vzhľadom na dôkazy vo vyšetrovacom spise plánuje trestné stíhanie zastaviť.

23. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Mgr. Martina Balka z odboru psychológia,
odvetvieklinickápsychológiadetíadospelých.Znalecnazákladevýsledkovpsychologickéhovyšetrenia
maloletého dieťaťa, v rámci ktorého mal možnosť pozorovať aj vzájomnú interakciu maloletého v

prítomnosti oboch rodičov, odporúča ako v súčasnej dobe najoptimálnejšie individuálne stretávanie
otca s maloletým bez prítomnosti matky, čo rešpektuje tak vývinové potreby maloletého ako aj dobrú
kvalitu jeho vzájomných a citových a emočných väzieb nielen vo vzťahu k matke ale aj k otcovi. Podľa
názoru znalca má maloletý k obom rodičom vytvorenú kvalitnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu.
V prítomnosti každého z rodičov sa cíti viditeľne spokojne a bezpečne a v jeho celkových prejavoch

správania nie sú prítomné nápaditosti, ktoré by mohli poukazovať na jeho narušené vzájomné väzby
s matkou alebo s otcom. Znalec preto odporúča prispôsobiť rozsah ako aj frekvenciu stretávania
maloletého s otcom jeho predškolskému veku, do ktorého vstupuje. V rámci jeho ranného fyzického veku
sa rodičom podarilo udržiavať frekventovaný styk maloletého s otcom každý druhý deň, vďaka čomusi mohol maloletý M. vytvoriť aj k otcovi kvalitné a autentické citové puto. Určitým nedostatkom tohto
zaužívaného modelu stretávania bol relatívne krátky čas v rozsahu troch hodín, ako aj prítomnosť matky
na stretnutiach, ktorá potencovala rivalizáciu a konflikty rodičov. S ohľadom na prirodzené vývinové

potreby maloletého, ktoré sa začne separovať od matky ako primárnej rodičovskej postavy, by bolo
z psychologického hľadiska optimálne v tomto predškolskom období stabilizovať extenzívny rozsah
stretávania maloletého s otcom, vrátane prespávania. Namiesto doterajšieho modelu by bolo podľa
znalca vhodnejšie upraviť styk do časovo kompaktnejších blokov každý druhý víkend od štvrtku do
pondelka a v týždni, kedy bude maloletý cez víkend u matky, zo štvrtku na piatok. Podľa názoru znalca

rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti
o maloleté dieťa, registrujú jeho potreby a dokážu ich efektívne saturovať. Je potrebné aby rodičia
rešpektovali individuálny výchovný prístup druhého rodiča a nezasahovali si navzájom do realizácie
svojich rodičovských kompetencií. U otca nebola zistená psychopatologická symptomatika. Maloletý M.
je z psychologického hľadiska bez klinických pozoruhodností v správaní a v stabilizovanom psychickom
stave. Obaja rodičia majú k maloletému vytvorenú kvalitnú rodičovskú väzbu a majú dostatočné

osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti, problematická je kvalita ich vzájomnej
komunikácie a kooperácie. Znalec v priebehu psychologického vyšetrenia maloletého registroval deficit
v aktuálnom rozsahu stretávania maloletého s otcom, ktorý sa prejavil v aktívnom dožadovaní sa
času s otcom tak v priebehu vyšetrenia ako aj pri jeho skončení. Znalec hodnotil dopad zníženia
stretávania na maloletého negatívne a v zhode s týmto odporučil rozšírenie styku dieťaťa s otcom bez

prítomnosti matky a to vrátane prespávania. Podľa výsledkov psychologického vyšetrenia je priekazné,
že primárne rodičovské puto medzi M. a otcom je vytvorené a je kvalitné, a že dôvodom rozporov
sú rozdielne predstavy rodičov o optimálnom fungovaní rodičovskej starostlivosti vrátane rozdielov
vo výchovnom štýle rodičov. Znalec bol následne vypočutý aj súdom, kde sa v podstate pridržiaval
záverov svojho posudku, pričom v rámci vypočúvania okrem iného uviedol, že keby bolo dieťa sexuálne

zneužívané, boli by viditeľné prejavy. Podľa názoru znalca, keďže ani u jedného z rodičov nebola zistená
deviácia, je potrebné, aby matka dôverovala otcovi, keďže maloletý nie je zneužívaný. Matka musí
rešpektovať výchovný štýl otca, ktorý je viac emotívny, je v ňom viac intimity. Na druhej strane otec by
mal rešpektovať matku a jej rodičovské kompetencie a nájsť prienik vo výchovnom štýle, ktorý nebude
druhého pohoršovať. Otec by však nemal robiť určité veci napr. bozkávanie genitálií, hladenie po zadku,

čuchanie v rozkroku. Otec má potenciál akceptovať výchovný štýl matky, potrebuje však dostať priestor
naspoločnétráveniečasusmaloletýmbezstresuajepredpoklad,žebysataktosituáciamohlaupokojiť.

24. Matka predložila v konaní znalecký posudok č. 8/2021 zo dňa 20.03.2021 znalkyne Mgr. Lenky
Lipanovej, ktorého závery súd tiež vzal do úvahy. Táto na základe komplexného psychologického

vyšetrenia maloletého, ktorého cieľom bolo posúdiť jeho psychický stav a vývin, uviedla, že dieťa je
bez prejavov úzkosti, obáv a strachu, ide o šťastné a spokojné dieťa, bez známok traumy. V klinickom
obraze neboli prítomné psychopatologické prejavy, nemá nadmerný záujem o sexuálne témy, prirodzene
zachytáva pohlavné rozdiely, čo je normálna súčasť vývinu. Podľa znalkyne má maloletý kladné postoje
ako k mame, tak aj k otcovi. Ďalej uviedla, že poruchy správania sa u maloletého nevyskytli, neudáva

ich ani matka a nenašla takúto zmienku ani v dostupnej dokumentácii. Na vyšetrení ale zachytila
aktivované obranné mechanizmy a projektívne signály, ktoré dieťaťu pomáhajú vyrovnať sa s tým, čo
je pre neho rušivé a na vyšetrení sa to manifestovalo v súvislosti s prejavmi svojho otca, pri provokácii
témy otec a hry s otcom, s ktorými nie je zrejme úplne súhlasné. Podvedome ho môžu rušiť, zaplavovať,
preťažovať a má sklon od nich utekať, brániť sa im. Problémom, ktorý môže nastať je, že rodičia,

ktorí sa zameriavajú na súboj v pretláčaní správnosti svojho výchovného konceptu, môžu prehliadať,
že sa nerešpektuje to základné, a to zdravá miera a forma napĺňania skutočných emočných potrieb
dieťaťa. Otázne je, či dieťa potrebuje práve túto formu správania rodiča, ako je zachytená na videách,
ako jednu z primárnych, o ktorých sa vedie medzi rodičmi polemika. Isté signály zaznamenané na
videozáznamoch zo strany otca sú jednoznačne sexualizované a nevhodné (napr. bezúčelné brnkanie

po synovom penise). Z videozáznamov, ktoré si znalkyňa prezrela, možno zachytiť preokupáciu intímnej
realizácie kontaktovania sa so synom. Dieťa je často nahé, často sa s ním otec hráva formou šteklenia,
bozkávania, dotýkania sa v blízkosti intímnych zón, a to frekventovane, aj priamo na intímnych miestach
na úkor iných hrových aktivít. Znalkyňa dopĺňa, že bozkávanie genitálií, nadmerné hladenie zadku,
napriek opakovaným výhradám okolia a čuchanie v rozkroku alebo čuchanie odevov dieťaťa, určite

nepatrí do primeraného rodičovského repertoáru intímneho správania. Rodičovská intimita nemá mať
erotizujúci rozmer. Na otázku, či môže mať správanie otca zachytené na videozáznamoch negatívny
dopad na vývoj maloletého, uviedla znalkyňa, že sa dá odpovedať iba hypoteticky. Ak správanie otca
bude vyhodnotené OČTK a súdom ako nezávadné a naďalej bude realizované prevažne tak, ako jezachytené na videozáznamoch, môže dieťa postupne posúvať hranice prežívania intimity a dieťa sa
môže neskôr samo správať tak, že nebude vedieť tieto hranice vnímať u seba alebo u iných. Ak by sa v
konanípreukázalo,žekonanieotcamôžebyťpatologickymotivované,tedažemásexualizovanýrozmer,

existujerizikopoškodeniapsychikydieťaťa.Znalkyňauviedla,žeproblémomje,žemnohénásledkyCSA
môžu byť dlho latentné a výskumníci preto upozorňujú, že absencia symptómov v čase prešetrovania
prípadu CSA nemá byť interpretovaná ako znak toho, že obeť neutrpela psychickú ujmu.

25. Vzhľadom, na podozrenia matky otec podstúpil vyšetrenie aj u znalca RNDr. Mgr. Kešického,

PhD. so zameraním na charakteristiky osobnosti otca s dôrazom na črty súvisiace s podozrením
na možné zneužívanie udávané matkou maloletého. Výsledkom bolo zistenie, že ide o osobnosť
bez nápadnejšej akcentácie v črtách, čo minimalizuje úvahy o pravdepodobnosti prítomnosti poruchy
osobnosti ako rizikového faktora pre nepedofilne motivované sexuálne neadaptívne správanie, pričom
nebola u otca zistená afinita k podnetom s obsahmi detských objektov. Znalec uviedol, že z pohľadu
odboru psychológa odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, nie sú prítomné

znaky, črty osobnosti ani ich prejavy, ktoré by boli obsiahnuté v dostupných anamnestických údajoch,
ktoré by mohli byť rizikovými vo vzťahu ku kontaktu otca so synom. Tento znalec bol rovnako vypočutý
súdom prvej inštancie a plne sa pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku. Mimo toho tiež uviedol,
že zneužívanie maloletého dieťaťa v predškolskom veku vlastným otcom je znakom ťažkej patológie,
ktorá by bola nápadná a súvisela by so zníženou sociálnou prispôsobivosťou. Znalec trval na tom, že

z hľadiska osobnosti u vyšetreného nenachádza znaky, ktoré by podporovali úvahu o jeho rizikovosti
vo vzťahu k zneužívaniu maloletého. Na otázku matky, či má vedomosť, že existujú záznamy, ktoré
zachytávajú správanie otca k synovi, znalec uvádza, že si nepamätá, že by takúto vedomosť mal,
pravdepodobne nie, avšak závery jeho posudku vyplývajú z odborných postupov, ktoré mu umožňujú
tvrdiť tvrdenia, ktoré do záverov posudku premietol. Zo skúseností znalec vie, že videozáznam môže

sám o sebe pôsobiť nápadne vo vzťahu k prípadu, avšak v skutočnosti to nič nemení na zisteniach,
ktoré boli urobené vo vzťahu tak k deviantným sklonom, ako aj k faktorom, ktoré zvyšujú riziko takéhoto
správania. Poukázal tiež na to, že osoby, ktoré nie sú naplnené vo svojich emočných potrebách, sa
upínajú k objektom, kde takéto emočné naplnenie nachádzajú. Súčasne uviedol, že takáto emočná
blízkosť v žiadnom prípade nemusí byť sexualizovaná. V tejto súvislosti poukázal na správania, ktoré

môžubyťnápadnéamôžubyťzaznamenanéamôžubyťdôvodomvznikupodozrení.Idevšakoznalcovi
známe správanie, ktoré sa z jeho skúseností častokrát stáva objektom skúmania, akoby zneužívania,
pričom toto správanie nemá žiadny sexuálny motív.

26. Vyhodnotením zistení, uvádzaných znalcami a berúc do úvahy všetky ďalšie dôkazy vykonané v

konaní, dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru o potrebe rozšírenia stykov
otca s maloletým. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že rozšírenie styku otca s maloletým je v záujme
maloletého dieťaťa a načrtol ucelenú predstavu o tom, ako by z jeho pohľadu mal vyzerať optimálny
model, ktorý by najviac zodpovedal veku a vývinovým potrebám maloletého. Správne preto postupoval
súd prvej inštancie, pokiaľ styk nezúžil ako požadovala matka, ale ho rozšíril a to spôsobom ako je

uvedené v prvom výroku jeho rozhodnutia. Výnimku tvorí úprava styku v čase veľkonočných sviatkov,
v ktorej časti odvolací súd vyhodnotil argumentáciu matky ako dôvodnú, majúc za to, že niet žiadneho
dôvodu odoprieť matke možnosť tiež stráviť s maloletým Veľkonočný pondelok, keďže ide o výnimočný
deň, doposiaľ poznamenaný tradíciami často spojenými s návštevami u príbuzných, ktoré má možnosť
uplatňovať každý z rodičov podľa vlastných predstáv a v ich zmysle tento sviatok prezentovať aj svojmu

dieťaťu. Preto odvolací súd v tejto časti napadnuté rozhodnutie považoval za potrebné zmeniť tak ako
to urobil vo výroku tohto rozsudku.

27. Odhliadnuc od tejto čiastkovej úpravy, v ktorej odvolací súd posúdil vec inak ako súd prvoinštančný,
je inak rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, majúce podklad vo vykonanom dokazovaní a

vychádzajúce z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa plne stotožňuje s modelom
stretávania, nastaveným súdom prvej inštancie, ktorý na jednej strane rešpektuje právo dieťaťa
na rovnocenný a pravidelný styk s otcom a zároveň pristupuje k úprave styku po zohľadnení
individuálnych potrieb dieťaťa. Odvolací súd považuje za správne a dôvodné jeho rozhodnutie, ktorým
odstupňoval intenzitu stretávania, berúc do úvahy, že pre maloletého, ktorý sa stýkal s otcom v

zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, bude prijateľnejšia pozvoľná zmena v stretávaní formou
postupného rozširovania styku. Takto sa otec bude stýkať s maloletým (už namiesto každej stredy a
soboty od 15.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska maloletého za prítomnosti matky) počas prvých
šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku v sobotu a nedeľu od 9.00hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a po
uplynutí šiestich mesiacov po právoplatnosti rozsudku každý párny týždeň v roku od piatka od 15.00
hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15.00 hod.

do piatka do 8.00 hod., ako aj osobitne v čase niektorých sviatkov to bez prítomnosti matky. Matka
v odvolaní argumentovala tým, že takýto postup súdu je v rozpore so zásadou zakotvenou v § 217
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru vysloveného v
rozsudku vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase a nemôže vychádzať z predpokladu, ktorý
teoreticky môže nastať v budúcnosti. Súd podľa nej nemôže predpokladať akým smerom sa bude

správanie a výchovné metódy otca po právoplatnosti rozsudku vyvíjať a nemôže predpokladať ani
záujem maloletého na určitom spôsobe styku v ďalekej budúcnosti, prípadné rozšírenie styku otca s
maloletým je možné v budúcnosti na návrh, v prípadne aj bez návrhu, v súčasnosti však podľa jej názoru
na takéto rozširovanie priestor nie je a preto súd mal v rozhodnutí upraviť styk otca len spôsobom, ako
je uvedené v prvej časti výroku I. Odvolací súd matke v tomto nedal za pravdu. Súd prvej inštancie
nijako neporušil týmto výrokom procesné normy, postupoval v súlade s bežnou rozhodovacou praxou

všeobecných súdov SR a v záujme maloletého, pričom výsledky dokazovania umožňujú prijať záver
o vhodnosti kontinuálneho prechodu na širšiu úpravu s prespávaním u otca po uplynutí určitej doby
realizácie styku podľa užšieho modelu. Ani maloletému dieťaťu nemôže byť na prospech, aby každých
pár mesiacov bolo zahajované súdne konanie, v ktorom bude dieťa podrobované dokazovaniu, treba si
uvedomiť, že dieťa citlivo vníma nezhody rodičov a každá konfliktná atmosféra nepriaznivo ovplyvňuje

psychiku dieťaťa. Súdy vo svojej praxi bežne postupujú uvedeným spôsobom, ktorý je vyskúšaný a
osvedčený. Vzťahy dieťaťa a rodiča sú v neustálom vývine, a preto pokiaľ ide o malé dieťa, nemožno
v čase vydania rozhodnutia s istotou tvrdiť ani to, že súdom nastavený model styku bude pre dieťa
optimálny o mesiac, alebo o dva. Často sa stáva, že sú naplnené v súdnom konaní podmienky pre
takú úpravu styku, ktorá sa vzhľadom na doterajší priebeh môže javiť pre účastníkov konania ako

radikálna a i keď by inak bol vzhľadom na závery vykonaného dokazovania dôvod na takú úpravu,
súd zváži postupnosť prechodu na takýto optimálny model, aby účastníci ( a najmä maloleté dieťa) čo
najmenej pociťovali akýkoľvek diskomfort spojený so zmenou úpravy. Sem patrí i prejednávaný prípad,
kde výsledky vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého odôvodňujú prijatie záveru, že optimálnym
modelom stretávania maloletého s otcom s prihliadnutím na vývinové potreby maloletého ako aj dobrú

kvalitu jeho vzájomných a citových a emočných väzieb k otcovi, je stretávanie s prespávaním u otca
a to v rozsahu, ako bol určený napadnutým rozhodnutím v druhej časti jeho výroku I. ( t.j. spôsobom
nastaveným po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku), zároveň však súd pristúpil citlivo
k zavádzaným zmenám tak, aby si maloletý na rozšírenie styku zvykol krokmi postupného zvyšovania
času stráveného s otcom a na optimálny model styku potom prešiel bez stresov čo najprirodzenejším

spôsobom. Pokiaľ by medzičasom došlo k takej významnej zmene pomerov, ktorá by ukázala na potrebu
zmeny súdneho rozhodnutia, styk upravený súdom môže byť zmenený.

28. Podstatná časť odvolacích námietok matky vytýka prvoinštančnému súdu, že nesprávne vyhodnotil
dokazovania ohľadom výchovných metód otca, keď ako vyplýva z videozáznamov a fotodokumentácie,

tieto sú zo strany otca jednoznačne sexualizované a nevhodné. Otec sa správa k dieťaťu príliš intímne,
poukazovali na to aj znalci, osobitne znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová, súd sa však s týmito signálmi
nedostatočne vysporiadal a bagatelizoval ich, hoci podľa názoru matky môžu mať negatívne následky
na psychike maloletého. Odvolací súd nezdieľa názor matky, že by súd prvej inštancie uvedené zistenia
zľahčoval. Súd prvej inštancie sa s nimi riadne a dostatočne vysporiadal a správne rozhodol, pričom

odvolací súd dospel k rovnakému záveru. V konaní bolo zistené, že prístup otca k nahote je úplne odlišný
od prístupu matky, ktorá odmieta akceptovať výchovný štýl otca a uvádza, že má obavy o zdravý vývoj
dieťaťa. Treba dať síce za pravdu matke, že rodičovská intimita nemá mať erotizujúci rozmer, na čo
poukazujú aj znalci, a otec sa pri výchove a starostlivosti o dieťa niekedy správa spôsobom, ktorý nepatrí
do primeraného rodičovského repertoáru intímneho správania. Uvedené však samo osebe nerobí z

neho rodiča, ktorý by mal mať obmedzený styk s dieťaťom a zostávať pod dozorom matky. Znalecké
dokazovanie (por. vyjadrenie znalca Kešického, ktorý sa na uvedenú otázku zameriaval) preukázalo, že
z hľadiska osobnosti otca niet u neho znakov, ktoré by podporovali úvahu o jeho rizikovosti vo vzťahu k
zneužívaniu maloletého. Podľa názoru znalcov (por. závery znalca Balka aj znalkyne Lipanovej) obaja
rodičia, teda aj otec, majú podľa výsledkov vyšetrenia dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre

zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a obaja dokážu uspokojovať potreby dieťaťa.
Z psychologického vyšetrenia maloletého M. vyplýva, že je bez klinických pozoruhodností v správaní,
ide o dieťa zdravé, spokojné, bez prejavov úzkosti, obáv a strachu (por. závery znalca Balka aj
znalkyne Lipanovej). Matka vytýkala súdu, že jeho úlohou v tomto konaní nie je hodnotiť konanie otcaz trestnoprávneho hľadiska, ale zohľadniť správanie otca a jeho možné následky na vývin dieťaťa,
bez ohľadu na skutočnosť, či konanie otca dosahuje alebo nedosahuje stupeň závažnosti odôvodňujúci
prípadné odsúdenie otca v trestnom konaní resp. či je možné trestnosť jeho konania za súčasných

psychologických metód v trestnom konaní dokázať. Podľa nej skutočnosť, že sa následky tohto otcovho
správania v súčasnosti na maloletom neprejavujú, neznamená, že sa tieto neobjavia v neskoršom
obdobíaniejevzáujmedieťaťaupravovaťstyksotcombezohľadunatakzávažnézisteniasnádejou,že
k takýmto následkom možno nedôjde. Odvolací súd k tejto argumentácii považuje za potrebné uviesť, že
úlohou súdu bolo dôsledne vyhodnotiť záujem dieťaťa z pohľadu jednak práva dieťaťa byť vychovávané

oboma rodičmi, (čomu korešponduje právo mať rovnocenný styk s oboma rodičmi) a súčasne práva
dieťaťa na zdravý vývin, v zmysle uvedeného vyhodnocoval a pomeroval prípadné riziká. Z uvedeného
pohľadu bolo nutné pristupovať k rozhodnutiu z hľadiska vyhodnotenia prípadnej hrozby, že by vývin
maloletéhopriúpravenastolenejsúdommoholbyťohrozenýspôsobom,akývhypotetickejrovinenačrtla
znalkyňa Lipanová (a síce, že ak správanie otca bude vyhodnotené OČTK a súdom ako nezávadné a
naďalej bude realizované prevažne tak, ako je zachytené na videozáznamoch, môže dieťa postupne

posúvať hranice prežívania intimity a dieťa sa môže neskôr samo správať tak, že nebude vedieť tieto
hranice vnímať u seba alebo u iných). Súd však nemôže vychádzať pri rozhodovaní prioritne z hypotézy,
obzvlášť vtedy, ak by jej aplikácia nevyhnutne zasahovala do základných práv účastníkov. Dôvod na
obmedzenie styku otca s maloletým, spôsobom požadovaným matkou, musí byť náležite preukázaný,
v tomto konaní však preukázaný nebol, naopak, dôkazy potvrdzujú nutnosť rozšírenia styku, vrátane

prespávania dieťaťa u otca. Navyše to, že otec sa v minulosti správal pri výchove nie vždy vhodným
spôsobom neznamená, že v súčasnosti, keď pozná názory odborníkov, bude v takomto správaní
pokračovať. On sám sa vyjadril v odvolacom konaní, že od takýchto prejavov upustil a hoci matka tvrdí
opak, neponúkla o tomto tvrdení žiadny relevantný dôkaz. Správanie otca však v danom prípade nemá
preukázateľne žiadny sexuálny motív, je prejavom náklonnosti otca, i keď nie príliš vhodným. Odvolací

súd za uvedenej situácie zhodne so súdom prvej inštancie nemal za preukázané, že by v najlepšom
záujme maloletého bolo obmedzenie jeho styku s otcom, práve naopak a preto považoval rozhodnutie
za správne. Keďže výsledky vykonaného dokazovania postačovali na prijatie tohto záveru, nevidel ani
odvolací súd potrebu vypočúvať znalkyňu Lipanovú, a považoval preto postup prvoinštančného súdu v
tomto smere za správny. Jej závery boli jasne predostreté v znaleckom posudku a ani ich zopakovanie

na pojednávaní nemohlo zvrátiť rozhodnutie súdu vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy.

29. Nie je dôvodná ani tá námietka matky, že by záverom súdu o potrebe rozšírenia styku spôsobom
ako je uvedené vyššie, malo odporovať jeho rozhodnutie o nariadení výchovného opatrenia. Odvolací
súd v tomto nevidel žiadny rozpor ani protirečenie. Naopak, uvedené rozhodnutie svedčí o dôkladnom a

správnom vyhodnotení situácie súdom prvej inštancie. Je totiž treba konštatovať, že v zistenom správaní
otca je určitý náznak rizika pre maloletého, ktorý by v prípade, ak by otec (či už vedome, nevedome
alebo dokonca zo vzdoru voči matke maloletého) pokračoval alebo dokonca ešte akcentoval chovanie
k synovi, ktoré sa mu vytýka, mohlo toto riziko prevážiť eminentný záujem maloletého na čo najširších
stykochsotcom.Pretojenamieste,abynadvýchovoumaloletéhozostranyotcabolvykonávanýdohľad,

ktorý je schopný detekovať varovné signály v správaní otca či maloletého, vedúce k predídeniu vzniku
prípadnej ujmy u maloletého a spolu s nariadeným psychologickým poradenstvom zaistí jednak to, že
otec, pokiaľ tak už neurobil, bude korigovať svoj výchovný štýl a zároveň obaja rodičia zosúladia svoje
predstavy o optimálnom fungovaní rodičovskej starostlivosti o maloletého M..

30. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy
styku považoval za zodpovedajúce najlepšiemu záujmu maloletého a preto ho podľa § 387 ods. 1
CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil s výnimkou už vyššie zdôvodnenej odlišnej úpravy v čase
veľkonočných sviatkov, v ktorej časti rozhodnutie za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil.

31. Ako dôvodné však odvolací súd považoval odvolanie matky čo do výroku III. napadnutého
rozhodnutia, ktorým súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného. Rozhodnutie súdu je založené na
nesprávnom procesnom postupe, ktorým boli účastníkom konania odňaté práva priznané zákonom,
v dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné. Súd prvej inštancie v prípade návrhu matky na zvýšenie
výživného nesprávne aplikoval právne normy. Matka síce podala návrh na zvýšenie výživného až v rámci

záverečnej reči v konaní o úpravu styku otca s maloletým, napriek tomu ide o riadny návrh, o ktorom
súd musí meritórne rozhodnúť zákonným spôsobom, teda po vykonanom dokazovaní. Súd nemohol
vydať meritórne rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného jeho zamietnutím z dôvodu, že
výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Takýmto spôsobom jemožné rozhodnúť iba o procesnom návrhu účastníka na zmenu jeho návrhu (§ 28 CMP). Ak matka
podala na súd riadny návrh na zvýšenie výživného, súd je povinný vo veci konať a meritórne rozhodnúť.
Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v jeho výroku III. z dôvodu, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 CSP vrátil v tejto časti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to spolu so závislým výrokom VIII. o trovách konania.

32. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,

styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.