Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/103/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113217433
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1113217433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: wbx, s.r.o., so sídlom
Ostrovského 2, 040 01 Košice, IČO: 46 530 622, zastúpeného JUDr. Peter Strapáč, PhD., advokát, Ul.
17. novembra 3215, 022 01 Čadca, proti žalovanému: iZLATO, s.r.o., so sídlom budova CENTRAL 1,
Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 505 595, o zaplatenie 528,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/152/2013-71 zo dňa 08.06.2017, v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/152/2013-85 zo dňa 23.07.2019
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/152/2013-71 zo dňa
08.06.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/152/2013-85 zo
dňa 23.07.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
528,70 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,70 Eur od 18.07.2009 do zaplatenia, zo sumy

280,- Eur od 01.01.2010 do zaplatenia (výrok I) a tiež povinnosťou zaplatiť žalobcovi 100% trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(výrok II).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou dňa 17.05.2013 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 528,70 Eur s
príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. 091179, splatnej dňom 17.07.2009 a faktúry č. 092267,

splatnej dňom 31.12.2009, vystavených na základe zmluvy o reklame, uzavretej medzi sporovými
stranami dňa 09.04.2009, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému vypracovať a uverejniť
reklamnú inzerciu.

3. V predmetnej sporovej veci bolo na deň 08.06.2017 nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavil
právny zástupca žalobcu a ani právny zástupca žalovaného, hoci doručenie predvolaní naň mali obe
sporové strany riadne vykonané. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní

ospravedlnil a súhlasil, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 269 ods. 2, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a dospel k záveru, žesporové strany uzavreli nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného
podľa jeho objednávky vykonať a uverejniť reklamu. Žalobca svoje povinnosti, vyplývajúce z predmetnej
zmluvy plnil, pričom uvedenú skutočnosť mal súd prvej inštancie za preukázanú z dokladov založených

v spise, avšak žalovaná strana sporu si svoju povinnosť uhradiť za dodanú inzerciu dohodnutú cenu
nesplnila. Súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný svoju povinnosť
nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo požadovať aj úroky z
omeškania v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, preto mu súd prvej inštancie priznal
aj požadovaný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

5.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancievzmysleustanovenia§255vspojenís§262ods.
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“).

6. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p. tým, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

7. Žalovaný v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný,
nakoľko rozhodnutie o vyhovení žalobe založil súd prvej inštancie na tom právnom základe, že v
konaní bolo preukázané splnenie záväzku žalobcu z nepomenovanej zmluvy, pričom však súd prvej
inštancie opomenul, že žalobca takýto doklad mal doručiť až po podaní žaloby na súd a tento nebol
žalovanému predložený na vyjadrenie, čím došlo k porušeniu procesných práv žalovaného. Rovnako

tak má žalovaný za to, že existencia vnútorného rozporu v rozhodnutí súdu prvej inštancie zakladá to, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a uvedená skutočnosť nedovoľuje sporovej strane posúdiť,
ako bola jeho vec posúdená a ako boli aplikované príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a ani
to, akými úvahami sa spravoval súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu je súčasťou spravodlivého súdneho procesu a jedným zo základných práv na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 45 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa žalovaného má sporová strana právo na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Vzhľadom na uvedené preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že z neho nie je zrejmé, čo ním sleduje,
nakoľko žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému v predmetnom sporovom konaní
uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie svojho záväzku, na čo následne žalobca spolu s vyjadrením k

odporu predložil taktiež fotokópiu uverejnenej reklamy, ktorá bola v potrebnom počte vyhotovení zaslaná
súdu prvej inštancie, a teda žalovaný sa s ňou kedykoľvek počas konania mohol oboznámiť. Navyše,
žalovaná strana sporu a ani jej právny zástupca sa pojednávania, nariadeného súdom prvej inštancie na
deň 08.06.2017, nezúčastnili a nijakým spôsobom svoju neúčasť neospravedlnili. Žalobca sa domnieva,
že predmetné odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie je len snahou žalovaného

oddialiť si splnenie svojej povinnosti, preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok ako
vecnesprávnypotvrdilazaviazalžalovanéhopovinnosťounahradiťžalobcovitrovyodvolaciehokonania.

9. Následne, nakoľko chybou v písaní došlo k nesprávnemu uvedeniu obchodného mena žalujúcej
strany sporu a rovnako chybou v písaní došlo k nesprávnemu uvedeniu obchodného mena žalovanej

strany sporu a jej právneho zástupcu v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň žalobca
podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.07.2017 požiadal o vykonanie opravy, súd prvej
inštancieopravnýmuznesenímč.k.33Cb/152/2013-85zodňa23.07.2019opravilzáhlaviepredmetného
meritórneho rozhodnutia v zmysle uvedených skutočností.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený
naúradnejtabulianawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislavedňa30.11.2021(t.j.vzákonnejlehotenajmenej päť dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolaním žalovaného
a písomným podaním žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté meritórne rozhodnutie je
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd v danom prípade konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, nakoľko
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z akých dôkazov
vychádzal (ods. 5 napadnutého rozhodnutia) a aké skutočnosti mal nimi preukázané, dôkazy vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil (ods. 10 napadnutého rozhodnutia). Súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a

vysporiadal sa s podstatnými argumentami oboch sporových strán. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti predmetného rozhodnutia uvádza nasledovné:

13. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že na pojednávanie, nariadené súdom prvej
inštancie v predmetnej sporovej veci na deň 08.06.2017 boli predvolané obe sporové strany riadne

a včas (§ 178 ods. 2 C.s.p.), a to prostredníctvom ich právnych zástupcov, pričom právnemu
zástupcovižalobcubolopredvolaniespoluspoučenímdoručenédňa04.05.2017aprávnemuzástupcovi
žalovaného dňa 09.05.2017 (obe doručenky sa nachádzajú na č. l. 63 spisu). Rovnako tak z obsahu
spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu e-mailovým podaním, doručeným súdu prvej inštancie
dňa 07.06.2017 (č. l. 66 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť a taktiež neúčasť žalobcu na predmetnom

pojednávaní a zároveň požiadal, aby súd prvej inštancie konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaná
strana sporu vo vzťahu k predmetnému pojednávaniu nijakým spôsobom nereagovala, nepožiadala o
jeho odročenie (§ 183 C.s.p.) a ani neospravedlnila svoju neúčasť, čo vyplýva nielen z obsahu spisu, ale
aj zo zvukového záznamu, vyhotoveného súdom prvej inštancie z predmetného pojednávania (podľa
§ 56 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,

krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení účinnom v rozhodnom čase). Súd prvej
inštancie následne, postupujúc v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. rozhodol o tom, že sa predmetné
pojednávanie bude konať v neprítomnosti sporových strán.

14. Odvolací súd považuje (žalovaným v odvolaní namietaný) postup súdu prvej inštancie na

predmetnom pojednávaní, na základe ktorého s poukazom na ustanovenie § 204 C.s.p. dokazovanie
listinami oboznámením ich obsahu nevykonal, za správny, nakoľko súd prvej inštancie mal v danom
prípade za jednoznačne preukázané, že odpisy daných listín, bližšie špecifikovaných v ods. 5
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, boli obom stranám sporu v priebehu sporového konania
doručenéaichobsahnebolsporovýmistranaminijakspochybnený.Pokiaľžalovanýnáslednevosvojom

odvolaní spochybňuje splnenie záväzku žalobcu zo zmluvy, uzavretej medzi sporovými stranami dňa
09.04.2009,jepotrebnézdôrazniť,žežalobcapodaním,doručenýmsúduprvejinštanciedňa08.03.2013
(č. l. 27 a nasl. spisu), ktorým sa vyjadril k žalovaným podanému odporu proti platobnému rozkazu
č. k. 31Rob/126/2013-20 zo dňa 13.06.2013, doručil dôkaz preukazujúci spracovanie a uverejnenie
reklamy z jeho strany, pričom žalovaný sa k nemu v priebehu sporového konania nijakým spôsobom

nevyjadril. Pokiaľ sa žalovaná strana sporu s daným dôkazom, majúcim potenciál preukázať rozhodný
skutkový poznatok tvrdený žalobcom, nestotožnila, bolo na jej procesnej zodpovednosti a jej aktívnom
a zodpovednom prístupe k povinnosti včasného predkladania prostriedkov procesnej obrany, aby
predmetnú skutočnosť poprela, k čomu však nedošlo.

15. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že právom sporovej strany je byť prítomný na pojednávaní, z čoho
vyplýva, že žalovaný predvolaním na predmetné pojednávanie, nariadené súdom prvej inštancie na deň
08.06.2017 dostal aj týmto spôsobom príležitosť sa pred súdom prvej inštancie ku všetkým žalobcom v
žalobeajostatnýchpísomnostiachtvrdenýmskutočnostiamadôkazom,ktorémuzároveňbolivpriebehu
sporového konania zo strany súdu prvej inštancie riadne doručené, vyjadriť (bližšie viď napr. uznesenie

NS SR sp. zn. 2 Cdo 177/2014 zo dňa 29.09.2015). Na základe uvedeného tak možno jednoznačne
konštatovať, že je to práve pasivita žalovanej strany sporu, spočívajúca v jej neúčasti na predmetnom
pojednávaní bez akéhokoľvek predošlého ospravedlnenia, ktorou sa sama diskvalifikovala z možnosti
vyjadriť sa k dokladu, predloženému žalobcom z dôvodu preukázania splnenia si svojej zmluvnejpovinnosti, a prípadnému rozporovaniu jej obsahu, nakoľko práve za účelom prejednania danej sporovej
veci vrátane vykonania dokazovania (§ 188 ods. 1 C.s.p.) bolo predmetné pojednávanie zo strany súdu
prvej inštancie nariadené. Pokiaľ by sa uvedeného pojednávania žalovaný zúčastnil, mohol v danom

prípade uplatniť svoju procesnú povinnosť poprieť žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia, vrátane
(následne v odvolaní namietaného) dokladu. Keďže zo strany žalovaného k popretiu predmetného
skutkového tvrdenia žalobcu, spočívajúceho v splnení si zmluvnej povinnosti vykonaním a zverejnením
reklamy (preukazovanej zároveň uvedeným dokladom) v priebehu konania a ani na predmetnom
pojednávaní nijakým spôsobom nedošlo, súd prvej inštancie tak po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo

dokazovanie skončené (§ 154 C.s.p.), vychádzajúc z výsledku hodnotenia dôkazov, špecifikovaných
v ods. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zo zisteného skutkového stavu, vyhlásil meritórne
rozhodnutie (§ 219 ods. 2 C.s.p.).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že predmetný postup
súdu prvej inštancie bol správny a keďže ani žalovaným v odvolaní uvádzaná argumentácia nie je

spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto
ho ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).