Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/29/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203100
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2022:5621203100.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu U. L., nar. XX. X.
XXXX, bytom G. U., B. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský
Mikuláš, Garbiarska 695, proti žalovaným: 1) C.. P. L., nar. XX. XX. XXXX a 2) C.. U. L., nar. XX. X.
XXXX, obaja bytom G. U., P. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, v spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému 1) sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej 2) sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 8. 2021, sa žalobca domáhal voči
žalovaným zaslania ospravedlnenia, v ktorom sa mu žalovaní mali ospravedlniť za to, že na jeho adresu
uviedli urážlivé tvrdenia, že sa im mal vyhrážať podpálením, a že ho krivo obvinili zo spáchania trestného
činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, a súčasne nahradenia
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 600 eur, ktorú žiadal zaplatiť spoločne a nerozdielne. V žalobe
uviedol, že konaním žalovaných, ktorí ho krivo obvinili z trestného činu nebezpečného vyhrážania,
následným trestným konaním a priestupkovým konaním, mu bolo ublížené na cti. Obvinenie zo
spáchania trestného činu bez relevantných a dostatočných dôkazov bolo prejednávané pred orgánmi
činnými v trestnom konaní aj na správnom orgáne. Taktiež mohli vidieť susedia, ako ho odviedla
hliadka. O trestnom oznámení vedela aj jeho manželka, čím sa zhoršilo ich spolužitie. Protiprávnym
konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho
zákonníka, došlo k zneváženiu jeho povesti, cti, mena v očiach orgánov verejnej moci s teritoriálnou
pôsobnosťou zodpovedajúcou miestu jeho pobytu. Zásah bol od počiatku urobený verejne, keďže
nepravdivé a urážlivé tvrdenie o nebezpečnom vyhrážaní bolo nielen obsahom trestného oznámenia,
ale bolo tvrdené aj privolanej hliadke, čo malo za následok jeho verejné zadržanie privolanou hliadkou a
jeho predvedenie na Obvodné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš, kde bol držaný 3 hodiny. K uvedenému
došlo pred očami susedov. Tvrdenie o nebezpečnom vyhrážaní slúžilo ako podklad na začatie trestného
konania ako aj rozhodovania o priestupku. S predmetným tvrdením preto boli oboznamovaní príslušníci
Policajného zboru SR, prokurátori Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a zamestnanci Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy. Nakoľko len ospravedlnenie nedokáže
napraviť mienku iných osôb o ňom a značne naštrbenú dôveru iných osôb v jeho osobu, domáhal sa aj
nahradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dňa 20. 5. 2021 zaslal žalovaným predžalobnú výzvu, na
ktorú reagovali listom zo dňa 28. 5. 2021, v ktorom popreli jeho nárok.

2. Žalovaní vo vyjadrení ku podanej žalobe navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že žalobu
považujú v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko sa voči žalobcovi nedopustili žiadneho protiprávneho
konania a nezasiahli do jeho osobnostných práv. Tvrdenie žalobcu, že nebol uznaný za vinného zo
spáchania priestupku, je nepravdivé, nakoľko bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 7. 2018, sp.
zn. OU-LM-OVVS-2018/006755, ktorého sa dopustil dňa 20. 1. 2018 v čase okolo 13:30 hod. na adrese
P. XXX/XX X. G. U., keď fyzicky napadol U. L. F.. tak, že ho chytil za sveter popod pazuchy a odsotil ho
od seba, následkom čoho spadol na zem a utrpel pomliaždenie mäkkých častí v oblasti hlavy a ľavého
bedra a sedacieho svalu, s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní do 6 dní, čím mu ublížil z
nedbanlivosti na zdraví. Poukázali na to, že žalobca sa v roku 2013 svojvoľne nasťahoval do domu, bez
súhlasu majiteľov, jeho rodičov a ich súhlasu. Nezhody začali vtedy, keď začal používať ich veci, uložené
v pivničných priestoroch. Asi v roku 2011 pri ústnom rozhovore začal po žalovanej 2) hádzať kamene.
Konflikty sa stupňovali. Žalobca si pozýval na záhradu návštevy, ktorým dovolil pohybovať sa po celej
záhrade, používať ich hračky pre deti, kúpať sa v ich bazéne, trhať dozreté ovocie na kríkoch, ktoré
si vysadili. Po upozornení na uvedené skutočnosti im verejne a oplzlo nadával. Asi v roku 2015 si bez
ich súhlasu a oznámenia doniesol na pozemok šteňa, hoci aj oni vlastnia psa, čo spôsobuje dlhodobo
problémy. Ich dom často navštevovala mestská polícia, a to kvôli psovi, ktorý napadol susedu, ako aj kvôli
motorovému vozidlu, ktoré žalobca zaparkoval pár blokov od domu na ulicu, kde vzbudzovalo pozornosť.
Nakoľko žalobca je veľmi agresívny, majú oprávnené dôvody na obavu nielen o svoje psychické, ale aj
fyzické zdravie, ako aj o zdravie svojich detí. Tvrdenie žalobcu, že sa mali dopustiť trestného činu krivého
obvinenia, je klamlivé, nakoľko zo žaloby nevyplýva, že by mali spáchať uvedený trestný čin, pričom
o uvedenej skutočnosti môže rozhodovať len orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Návrh výroku
súdneho rozhodnutia je nezákonný a zasahujúci do ich základných práv. Hliadku zavolali na žalovaného
oprávnene. Žalobca nebol uznaný za vinného len z dôvodu, že mu bez akýchkoľvek pochybností nebola
preukázaná vina. To však neznamená, že sa konania nedopustil.

3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike) uviedol, že skutočnosť jeho uznania vinným
zo spáchania priestupku v roku 2018 je bez súvisu s podanou žalobou, nakoľko konanie žalovaných, z
ktorého si odvodzuje žalovaný nárok, sa udialo dňa 8. 5. 2020, keď na neho zavolali políciu, následne
bolo voči nemu začaté trestné stíhanie na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS:
ORP-284/OO-LM-2020, ktoré bolo skončené tak, že vec bola postúpená na prejednanie priestupku
na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý viedol konanie pod sp.
zn. OU-LM-OVVS-2020/008327-009. Priestupkové konanie bolo skončené rozhodnutím o zastavení
konania zo dňa 14. 9. 2020, nakoľko nebolo preukázané spáchanie priestupku. Tvrdenia žalovaných
ohľadne ich vzájomného spolužitia považuje za nesúvisiace so situáciou z roku 2020. Rovnako za
nesúvisiace s uplatneným nárokom považuje konanie, ku ktorému došlo v roku 2018, keď, navyše,
poškodeným bol jeho otec a nie žalovaní. Tvrdenia žalovaných o údajných škodách na stromoch,
plodoch, účtoch za elektrinu sú bez predložených dôkazov irelevantné. Nepopiera však, že vzťahy
medzi nimi sú napäté. Za nesprávne považuje tvrdenie žalovaných, že použitie zásady in dubio pro
reo a rozhodnutie o nepreukázaní spáchania skutku nie sú relevantné. Hoci sa preukázala jeho nevina,
došlo k naštrbeniu jeho povesti pred orgánmi verejnej moci, čo môže ovplyvniť ich mienku o ňom do
budúcna. Je absolútne neprípustné, aby bolo zasahované do práv na ochranu osobnosti len z pomsty
a kvôli zhoršeným vzťahom v rodine. Zásah do jeho práva na ochranu osobnosti je nutné vnímať ako
kvalifikovaný zásah do práva na ochranu mena, povesti a občianskej cti, ku ktorému došlo verejne,
krivým obvinením.

4. Žalovaní vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedli, že uznanie žalobcu vinným zo spáchania
priestupku v roku 2018 súvisí s prejednávanou vecou, nakoľko preukazuje dlhodobo narušené vzťahy
medzi stranami sporu a skutočnosť, že žalobca sa už v minulosti, minimálne raz, dopustil protiprávneho
konania. Už vtedy vyhodnotili žalobcovo konanie ako protiprávne, preto zavolali políciu. Nakoľko
situáciu vyhodnotili podobne, znovu na žalobcu zavolali policajnú hliadku. Spory so žalobcom sa
snažili vyriešiť mimosúdnou cestou, preto na neho nepodávali žaloby, ani neohlasovali jeho konanie
na správnych orgánoch. Poukázali na to, že v priestupkovom konaní bolo rozhodnuté, že žalobca
nespáchal priestupok, ale nebolo úplne zistené, či sa dopustil konania, ktoré uvádzali. Taktiež nemohli
ovplyvniť, že orgány činné v trestnom konaní si skutok kvalifikovali podľa ustanovenia § 360 ods.
1, 2 písm. b) Trestného zákona a správny orgán ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Uviedli, že je rozdiel, ak správny orgán zastaví

priestupkové konanie z dôvodu, že skutok sa nestal alebo ho nespáchal obvinený alebo zastaví konanie
na zásade zásady in dubio pro reo. Správny orgán v prejednávanej veci nezastavil konanie preto, že
ho žalobca nespáchal alebo sa skutok nestal. Navyše, v priestupkovom konaní neboli plnohodnotnou
stranou a proti rozhodnutiu ani nemohli podať opravný prostriedok. Namietli svoju pasívnu vecnú
legitimáciu v spore, nakoľko nemôžu zodpovedať za konanie správneho orgánu a orgánu činného
v trestnom konaní, nemôžu ovplyvniť to, že orgán činný v trestnom konaní alebo správny orgán
niekoho obviní. Keďže nemajú právne vzdelanie, v danom čase nemohli posúdiť, či sa žalobca dopúšťa
trestného alebo priestupkového konania. Taktiež nemohli ovplyvniť, že žalobcu zobrala policajná hliadka,
nakoľko nemôžu hliadke dávať akékoľvek pokyny alebo rozkazy. Pokiaľ má žalobca dojem, že zásah
bol neopodstatnený, náhradu škody si mal žiadať od policajnej hliadky. Podľa ich názoru, nebolo
preukázané, že zasiahli do žalobcových osobnostných práv, nakoľko nijakým spôsobom neznevažovali
jeho povesť, česť alebo dobré meno.

5. Uznesením zo dňa 28. 2. 2022 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaným mala byť uložená
povinnosť zaslať žalobcovi list, v ktorom sa mali ospravedlniť za to, že dňa 8. 5. 2020 približne
o 18:15 hodine na adrese P. XXX/XX X. G. U. v telefonáte na tiesňovú linku ako aj v následnom
trestnom oznámení na Obvodnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš na adresu jeho osoby uviedli urážlivé
a nepravdivé tvrdenia, že sa im mal vyhrážať podpálením rodinného domu, ako aj ublížením na zdraví, a
že ho týmto spôsobom krivo obvinili zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. e) zákona o priestupkoch a súčasne uložená povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch
vo výške 600 eur spoločne a nerozdielne. V súvislosti s rozhodnutím o pripustení zmeny žaloby súd
poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj žalobca vo svojom podaní zo dňa 13. 12. 2021 výslovne neuviedol,
že navrhuje pripustiť zmenu žaloby, vzhľadom na označenie podania, ako aj jeho obsah, posúdil podanie
ako návrh na pripustenie zmeny žaloby.

6. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval.

7. Advokát žalobcu poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany
žalovaných došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, a to cti, povesti a dobrého mena v očiach
jeho manželky, susedov, orgánov verejnej moci. K zásahu došlo nepravdivými vyhláseniami žalovaných
dňa 8. 5. 2020, ktorí pred orgánmi verejnej moci uviedli, že žalobca sa im mal nebezpečne vyhrážať
podpálením domu, ubitím lopatou, na základe čoho bolo voči žalobcovi vedené trestné konanie a
priestupkové konanie, žalobca bol obmedzený na osobnej slobode, umiestnený v cele policajného
zaistenia, videli to susedia, dozvedela sa o tom jeho manželka. Priestupkové konanie voči žalobcovi
bolo zastavené, pričom na uvedené rozhodnutie nemožno neprihliadať. Nepreukázanie viny sa rovná
preukázanej nevine, preto sa na žalobcu hľadí ako na nevinného. Poukázal na rozpory vo výpovediach
žalovaných v priestupkovom konaní, trestnom konaní aj na pojednávaní.

8. Advokát žalovaných navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaní zavolali na
tiesňovú linku preto, že pociťovali reálnu obavu o svoj majetok, zdravie a život v dôsledku vyhrážok
žalobcu. Z výpovedí žalovaných vyplynulo, že ich spolužitie so žalobcom je problémové. Žalobca síce
uviedol niekoľko osôb, ktoré mali v dôsledku konania žalovaných zmeniť správanie vo vzťahu k nemu,
na preukázanie uvedených skutočností však neprodukoval dôkazy. Žalobca nepreukázal, že tvrdenia
žalovaných pri oznámení na linke XXX boli nepravdivé, čo je predpokladom jeho úspechu v konaní.
Žalobca nepreukázal, že mu bola spôsobená ujma, ani príčinnú súvislosti medzi konaním žalovaným a
spôsobenou ujmou. Uviedol, že štát zriaďuje mocenské orgány pre prípady, aby sa na ne obrátili osoby,
ktoré sa cítia ohrozené, pričom záleží na orgánoch, ako situáciu vyhodnotia a aký zvolia postup. Žalobca
si stav, keď bol obmedzený na osobnej slobode, spôsobil svojím konaním a nespoluprácou s policajtmi.
S uvedenou skutočnosťou nemajú žalovaní nič spoločné, žiadnym spôsobom nezasahovali do výkonu
právomoci policajnej hliadky.

9. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že konanie žalovaných zasiahlo jeho osobný život,
dozvedela sa o tom jeho manželka, mal v rodine peklo, manželka sa s ním chcela rozviesť. Susedia
od neho bočili, pýtali sa, prečo ho brali policajti. Zasiahlo to aj jeho pracovné vzťahy. Policajti boli k
nim volaní niekoľkokrát, vždy odišli, nakoľko všetko bolo vyfabulované. Dňa 8. 5. prišli policajti, uprosil
ich, aby mu nedávali putá. Odviezli ho na políciu, kde strávil 4 hodiny, po polnoci ho prepustili. Hoci
bolo tvrdené, že bol opitý, dychová skúška to nepreukázala. Mal dohodnutú prácu na 2 - 3 investíciách,

uvedenú spoluprácu s ním zrušili z dôvodu, že sa dozvedeli, že je násilník. Vzťahy so žalovanými sú
chladné, došlo k tomu najmä po určitých vykonštruovaných udalostiach a privolaní polície. Dňa 8. 5.
vznikla výmena názorov, ktorá bola bežná, zrazu zistil, že vo dvore sú policajti. Presne si už situáciu
nepamätal, nakoľko sú to už 2 roky a nebola to výnimočná situácia. Hliadka ho odviedla preto, že niekto
naňho podal krivé obvinenie, že prišiel opitý a robil bodrel. Manželka sa s ním nerozviedla, nakoľko
mu uverila, ale chcela sa. Uverila mu po príchode z polície a po dodatočnom vysvetlení, keď vec bola
postúpená na občiansko-právne konanie, kde to odmietli. Účastníkom konfliktu 8. 5. bol on a žalovaný
1). Zo začiatku konfliktu bol prítomný aj otec. Nevedel uviesť, koľkokrát bola privolaná policajná hliadka
pred incidentom 8. 5., ale bolo to viackrát. Policajtov vždy volala žalovaná. Nevedel uviesť, z akého
dôvodu boli volaní policajti.

10. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Uviedol, že dňa 8. 5.
pracoval v záhrade, pripravoval bazén pred začatím sezóny. Žalobca prišiel približne o 18:00 hodine.
Keď prestala tiecť voda, išiel to skontrolovať a zistil, že je vypnutý istič, ktorý nahodil. Po určitej dobe
voda opäť prestala tiecť, takže to išiel opätovne pozrieť a zistil, že istič je opäť vyhodený. Opýtal sa na
to žalobcu, ktorý mu povedal, že istič vyhadzuje naschvál. Začala medzi nimi slovná výmena, vyčítanie
ohľadne elektriky. Žalobca mu začal nadávať, povedal mu, že ak vypne elektriku, do 3 sekúnd mu
zhorí dom. Zostal z toho zhrozený. Potom sa začali hádať, žalobca mu povedal, že sa to dá poriešiť
Ukrajincami, že ho porieši lopatou. Následne vyšla jeho manželka aj otec. Žalobca sa správal arogantne,
vulgárne, nadával otcovi aj manželke. Keď sa ho manželka spýtala, či má volať policajtov, povedal jej,
že áno. Žalobca sa po príchode policajtov pokúsil dvakrát odísť, správal sa k nim arogantne. Policajti to
vyhodnotili tak, že ho zobrali. Nakoľko mal obavu o svoj život, išiel podať trestné oznámenie. Dovtedy
tieto veci riešil dohováraním. Susedia od žalobcu bočia, nakoľko poznajú jeho povahu. S manželkou má
žalobca problém 20 rokov, veľakrát bol svedkom ich hádok. Žalobca bol u suseda minulý rok na oslave
svadby, rovnako bol na oslave u ďalšieho suseda. Vzťahy v zamestnaní si žalobca narušil preto, že je
tvrdohlavý. Agresivita žalobcu sa stupňovala. Prosil ho, aby sa zdržal svojho nevhodného správania.
Fyzickou likvidáciou sa mu prvýkrát vyhrážal 8. 5., dovtedy boli z jeho strany len urážky. Prvýkrát bola
polícia privolaná vtedy, keď žalobca napadol otca. Ostatné nezhody riešili so žalobcom dohovorom.
Disponuje aj zvukovým záznamom z incidentu z 8. 5., avšak časť, keď sa žalobca vyhrážal podpálením
domu, tam nie je.

11. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dňa 8. 5. bola v kuchyni asi okolo 18:00 hodiny
podvečer, keď počula krik. Nakoľko okná nie sú otočené do dvora, išla sa pozrieť do obývačky na balkón.
Na dvore videla žalobcu, jej manžela, svokra a jej 8-ročného syna. Zbehla dolu na terasu, do konfliktu
sa nezapájala. Počula, že sa rozprávali o vode, čerpadle, elektrine. Žalobca povedal, že dom zhorí do
3 sekúnd alebo do rána. Opýtala sa manžela, či má volať policajnú hliadku, na čo jej žalobca začal
vulgárne nadávať. Volala policajnú hliadku, nakoľko mala nielen obavu, že žalobca by mohol podpáliť
dom, ale mala obavu aj o zdravie svojej rodiny. Hliadke povedala, že žalobca je na dvore agresívny, jeho
agresivita sa stupňuje. V telefóne jej položili aj nejaké otázky, či tam má žalobca trvalý pobyt, či je pod
vplyvom alkoholu. Prišli dvaja príslušníci polície, slušne žalobcu vyzvali, aby sa legitimoval, čo odmietol.
Skutočnosti zisťovali aj od nich a od svokra. Žalobcu príslušníci vyzvali, aby zotrval na mieste, potom
sa rozhodol, že ide hľadať psa, na čo ho už dôrazne požiadali, aby na mieste zostal. Počas zásahu
príslušníci komunikovali telefonicky so svojím nadriadeným a až následne prišla druhá hliadka. Policajti
neboli násilní. Keďže svokor už bol podchladený, išla s ním dovnútra. Príslušníci vyzvali žalobcu, aby
sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol. Poukázala na to, že žalobca bežne komunikuje so susedmi, v
lete bol aj s manželkou na párty u jedného suseda, na oslave svadby u druhého suseda. V minulosti na
ňu žalobca zaútočil aj fyzicky, hádzal po nej kamene. Chcela ísť aj na políciu, avšak manžel ju prehovoril,
aby nešla. Žalobca voči nej bezdôvodne vystupuje vulgárne, vulgárne jej nadáva. Hliadka polície bola u
nich len dvakrát. Keď prišli mestskí policajti, bolo to preto, že pes žalobcu sa túlal, ako aj preto, že žalobca
odparkoval na verejnom priestranstve svokrove auto a mestská polícia ho žiadala, aby auto odtiahol.
Dňa 8. 5. mala veľkú obavu o život a zdravie, keď volala políciu, nakoľko videla, že žalobca vie fyzicky
zaútočiť a ublížiť. Mala aj psychickú obavu, nakoľko v dome boli deti. Báli sa, že žalobca dom naozaj
podpáli. Počula z nahrávky, čo žalobca povedal jej manželovi a zhrozila sa z toho. Vyhrážky o podpálení
domu počula bezprostredne od žalobcu, nie z nahrávky. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo nahrávku
nepoužili. Pri ústnom pojednávaní o priestupku nevedeli, že môžu nahrávku použiť. Pri incidente 8.
5. iné vyhrážky, okrem vyhrážky podpálením domu, nepočula. Pokiaľ pri konfrontácii v priestupkovom
konaní výslovne neuviedla, že počula zo strany žalobcu vyhrážky podpálením domu, bolo to preto, že to

povedala vtedy, keď sa jej na to pýtali. Bola potom v strese a už nepovažovala za potrebné to duplicitne
opakovať, keďže to predtým uviedla.

12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

13. Predžalobnou výzvou zo dňa 19. 5. 2021 žalobca, prostredníctvom svojho advokáta, vyzval
žalovaných na ospravedlnenie za zásah do jeho osobnostných práv a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 600 eur. Žalovaní listom zo dňa 28. 5. 2021 žalobcovi oznámili, že svojím konaním
nezasiahli do jeho osobnostných práv a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuznávajú, čo do dôvodu
aj výšky.

14. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš, ČVS:
ORP-284/OO-LM-2020, súd zistil, že žalovaný 1) dňa 8. 5. 2020 podal trestné oznámenie na žalobcu
pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. V zápisnici o trestnom oznámení uviedol, že so
svojím bratom nemá dobré vzťahy, pravidelne majú menšie konflikty, 4 až 5-krát do roka väčší konflikt, s
urážaním a vyhrážaním sa. Okolo 18:15 hodine prišiel žalobca domov, bezdôvodne mu vypol elektrický
prívod na čerpadlo. Stretol ho na záhrade, spýtal sa ho, či vyhodil istič, on mu povedal, že čerpadlo
vypol z dôvodu, že si neželá, aby ho rušilo. Potom prišiel ich otec a výslovne povedal jeho bratovi, že
si neželá, aby v dome prebýval. Bratovi následne povedal, že môže natrvalo elektriku z domu odpojiť,
na čo mu brat povedal, že ak mu odpoja elektriku, tak podpáli dom, kde býva s rodinou a rodičmi a
elektriku si aj tak pripojí. Následne mu povedal, že na neho vytiahne lopatu a použije ju. Svedkom bola
aj jeho manželka. Manželka z obavy, že sa bude konflikt stupňovať, zavolala políciu. Nakoľko majú
dlhodobé spory, má obavu, že sa to môže stupňovať, obavu o svoj život a zdravie. Brat v nadmernej
miere požíva alkohol. O svoj život a zdravie sa obáva z dôvodu, že brat má prudkú povahu, ktorá sa
pod vplyvom alkoholu znásobí. V minulosti napadol otca, konanie bolo riešené ako priestupok. Brat mu
tiež povedal, aby sa ho bál, že dobre pozná jeho povahu, a že ho porieši veľmi rýchlo. Žalovaná 2)
do zápisnice dňa 4. 6. 2020 uviedla, že spolužitie s manželovým bratom je problematické, dochádza
k dennodenným konfliktom, správa sa vulgárne, agresívne. Dňa 8. 5. 2020 približne o 18:00 hodine
išla pre syna na zadnú terasu a počula krik. Švagor kričal, avšak nevedela, o čo išlo. Následne počula,
ako sa jej manžel a svokor hádajú so švagrom, pričom švagor sa vyhrážal jej manželovi, že im podpáli
dom. Keď ju švagor zbadal, bezdôvodne jej začal nadávať. Pohoršilo ju to, preto sa rozhodla, že zavolá
políciu. Ďalej uviedla, že sa nestalo prvýkrát, že na ňu takto švagor zaútočil, 3 - 4 roky dozadu po nej
hádzal kamene, nadával jej. Nikdy sa jej nevyhrážal zabitím, vyhrážal sa jej spôsobom, že skončí. Švagor
je často pod vplyvom alkoholu, kedy je obzvlášť agresívny, potrebuje sa hádať. Neustále vyvolávanie
konfliktov sa zle prejavuje na psychike jej, jej manžela aj ich detí. Asi pred 2 rokmi švagor napadol jej
svokra, za čo bol postihnutý v priestupkovom konaní. Podľa úradného záznamu zo dňa 8. 5. 2020, dňa 8.
5. 2020 v čase o 19:17 hod. bola hliadka policajného zboru vyslaná na ulicu P. Č.Í. XXX/XX, odkiaľ volala
oznamovateľka U. L., že na adrese je agresívny švagor. Po príchode na miesto hliadka skontaktovala
oznamovateľku, ktorá jej uviedla, že švagor prišiel k nim opitý, je agresívny a chce u nich zotrvať. Na
uvedenej adrese nemá trvalý pobyt. Hliadka sa následne kontaktovala s manželom oznamovateľky,
ktorý uviedol, že takto obťažovať ich má brat už roky, dnes prišiel opakovane, a keďže sa agresivita
stupňuje, rozhodli sa volať políciu. Vlastník domu uviedol, že so synom má dlhodobé problémy a neželá
si, aby na uvedenej adrese ďalej zotrval, avšak nevie si s ním dať rady. U. L. uviedol, že nemá dôvod
dom opúšťať. Bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Následne sa na miesto dostavila aj ďalšia hliadka, U.
L. bol vyzvaný, aby opustil adresu, čo však ignoroval. O 20:10 hodine bol zaistený. Bol vyzvaný, aby sa
podrobil dychovej skúške, čo odmietol. Podľa rozhodnutia o zaistení osoby zo dňa 8. 5. 2020 bol U. L.
dňa 8. 5. 2020 o 20:10 hodine zaistený, nakoľko sa nachádzal na mieste trestného činu bezprostredne
po jeho spáchaní a bolo potrebné zistiť jeho súvislosť s trestným činom nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 Trestného zákona. Podľa záznamu o zaistení osoby bol U. L. prepustený zo zaistenia dňa 8.
5. 2020 o 23:55 hod. Podľa záznamu o vykonaní dychovej skúšky, vykonanej dňa 8. 5. 2020 o 23:27
hod., bola hodnota alkoholu v dychu U. L. 0,00 mg/l. Uznesením zo dňa 9. 6. 2020 bola vec trestného
oznámenia P. L. týkajúca sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť U. L. tým, že dňa 8. 5. 2020 v čase okolo 18:15
hod. vo dvore rodinného domu na ulici P. XXX/XX X. G. U. po tom ako mu oznamovateľ povedal, že mu
natrvalo môžu odpojiť elektriku v neskolaudovanom dome bez popisného čísla na adrese P. XXX/XX,
G. U., v ktorom podozrivý býva proti vôli oznamovateľa, na čo mu povedal, že ak mu odpoja elektriku,
tak on podpáli dom, kde oznamovateľ býva a elektriku si aj tak pripojí, odovzdaná Okresnému úradu

Liptovský Mikuláš na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa §
197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, k naplnenia skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona zo strany podozrivého
nedošlo z dôvodu, že toto ustanovenie poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu
spolunažívaniu pred jeho hrubým narušením, a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodnú obavu o život,
zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. K vysloveniu vyhrážky podozrivým došlo po tom, ako mu
bolo povedané, že bude odpojený od prívodu elektrického prúdu. Z okolností prípadu je zrejmé, že ide
o dlhodobé spory ohľadne užívania nehnuteľnosti, na ktorú si robí nárok podozrivý, pričom tieto môže
v konečnom dôsledku vyriešiť len súd v občiansko-právnom konaní. Tieto spory následne vyvolávajú
konfliktné situácie medzi podozrivým a rodinou poškodeného, ktoré však majú charakter priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu.

15. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy,
sp. zn. OU-LM-OVVS-2020/008327-009, súd zistil, že do zápisnice o prejednávaní priestupku dňa 11.
8. 2020 žalobca ako obvinený z priestupku uviedol, že prišiel za ním jeho brat, ktorý ho obvinil, že
mu vyhadzuje istič. Povedal mu, že keď je odber na istič väčší, tak sa automaticky vyhadzuje. Brat ho
obvinil, že istič vyhadzuje naschvál. Následne došlo medzi nimi k vzájomnej výmene názorov, počas
ktorej mu brat povedal, že mu dá odpojiť elektriku na neskolaudovanom dome, v ktorom býva, a ktorú
si platí v plnej výške. Na to mu povedal, že keď je taký všemocný, aby si nedal elektriku odpojiť i sebe
náhodou. V priebehu výmeny názorov prišiel ich otec, ktorý nič podstatné nepovedal a všimol si aj
švagrinú. Táto sa do výmeny názor nezapájala. Počas výmeny názorov sa nevyhrážal bratovi, že mu
podpáli dom, naopak, brat sa mu vyhrážal, že zavolá policajtov a dá ho vyviesť. Žalovaný 1) do zápisnice
o výpovedi svedka dňa 11. 8. 2020 uviedol, že v máji 2020 vo večerných hodinách sa nachádzal vo
dvore rodinného domu na adrese trvalého bydliska spolu so svojím bratom. Napúšťal vodu do bazéna
a po chvíli si všimol, že prestalo fungovať čerpadlo. Následne zistil, že je vyhodený istič, ktorý nahodil.
Situácia sa zopakovala, a keď išiel nahodiť opäť istič, všimol si na dvore brata, ktorého sa opýtal, čo je
za technický problém, keď vyhadzuje istič. On mu odpovedal, že istič vyhadzuje on. Na otázku, prečo
to robí, bola odpoveďou spŕška nadávok, povedal mu, to nie je jeho elektrika. Na jeho krik vyšla z domu
aj manželka, ktorá sa ho spýtala, čo sa deje. Brat jej začať vulgárne nadávať, v dôsledku čoho privolala
hliadku polície. Súčasne s manželkou vyšiel aj jeho otec, ktorého brat tiež osočoval. Brat mu vtedy
povedal, že ho dá odstrániť, že mu podpáli dom, v ktorom žije spolu v manželkou, deťmi a rodičmi.
Nakoľko mal obavy, že brat vyhrážky naplní, podal na neho trestné oznámenie. Pri konfrontácii žalovaný
1) uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či v čase spáchania skutku bol žalobca pod vplyvom alkoholu,
rozprával súvisle, netackal sa. Keď volala jeho manželka políciu, nebol pri tom. V minulosti boli medzi
žalobcom a ostatnými rodinnými príslušníkmi konflikty, žalobcu oznámili aj polícii, bolo to prejednané na
okresnom úrade. Žalovaná 2) do zápisnice o výsluchu svedka dňa 11. 8. 2020 uviedla, že niekedy v máji
2020 v čase okolo 18:00 hodiny, keď išla syna volať na večeru, začula krik zo záhrady. Keď vyšla z domu,
videla, ako sa na dvore háda jej švagor s manželom a so svokrom. Manžel jej po konflikte povedal,
že konfliktu predchádzal spor ohľadne čerpadla. Počula ako sa švagor vyhrážal, že im podpáli dom a
počula tiež svokra, ako švagrovi povedal, koľko za neho musel zaplatiť peňazí za exekúcie. Švagor
začal slovne útočiť aj na ňu. Vošla do domu a privolala políciu. Švagra oznámili na polícii z dôvodu, že
majú obavu o svoje zdravie, a to tak po fyzickej ako aj po psychickej stránke. Pri konfrontácii žalovaná
2) uviedla, že nevie s určitosťou povedať, či bol pri skutku žalobca pod vplyvom alkoholu, ale myslí si,
že áno. Pri výmene názorov sa žalobca so žalovaným 1) hádali ohľadne peňazí, vykrikovali si ohľadne
starostlivosti o svokru a svokra. Svokor povedal, že nechce, aby žalobca žil v dome. Počula krik z domu,
všetci traja si navzájom vymieňali názory. Jej manžel určite nekričal, svokor zvýšil hlas. Policajtov volala
preto, že hádky sú časté a obávala sa o seba, deti, manžela aj svokra. Policajtom povedala, že má obavy
o seba a o rodinu, že majú konflikt na záhrade a má obavy o svoje zdravie, deti. Svedok U. L. starší do
zápisnice o výsluchu dňa 4. 9. 2020 uviedol, že dňa 8. 5. 2020 vo večerných hodinách sa nachádzal
v rodinnom dome a z dvora počul krik, preto sa vyšiel pozrieť, čo sa deje. Videl, ako žalobca napadol
žalovaného 1) takým spôsobom, že ho udrel päsťou do tváre a do pleca. Žalobca vykrikoval, že ich
pobije a hrešil na žalovaného 1). Po chvíli konflikt ustal a rozišli sa. K uvedeným sporom dochádza medzi
jeho synmi často. Rozhodnutím zo dňa 14. 9. 2020 bolo priestupkové konanie, vedené voči žalobcovi,
zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, mu nebolo preukázané. Podľa odôvodnenia
rozhodnutia, z vykonaných dôkazov mal správny orgán preukázané, že dňa 8. 5. 2020 v čase okolo
18:15 hod. sa žalobca, žalovaný 1), žalovaná 2) a U. L. starší nachádzali vo dvore rodinného domu na
ulici P. XXX/XX X. G. U., kde medzi žalobcom a žalovaným 1) došlo ku slovnej výmene názorov kvôli

elektrickému ističu. V ostatnej časti bol rozpor v tvrdeniach žalovaného 1) a žalobcu. Správny orgán
poukázal na to, že svedkyňa žalovaná 2) svojou výpoveďou potvrdila tvrdenie žalovaného 1) o tom, že sa
mal žalobca vyhrážať, že im podpáli dom, svedok U. L. starší však vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca
mal vykrikovať, že ich pobije a hrešiť na žalovaného 1), vo svojej výpovedi sa však nezmienil o tom,
že by sa mal vyhrážať podpálením domu. V zápise o konfrontácii svedkyňa žalovaná 2) na otázku, čo
konkrétne si žalobca so žalovaným 1) pri výmene názorov počas hádky povedali, už ani nespomenula, že
by sa žalobca vyhrážal podpálením domu. Vyhodnotením dôkazov preto správny orgán jednoznačne a
nespochybniteľne nemal preukázané, že žalobca spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia,
narušil občianske spolunažívanie s postihnutým žalovaným 1). Správny orgán bol preto povinný uplatniť
zásadu in dubio pro reo a konanie voči obvinenému zastaviť.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, vyhodnotiac vykonané dokazovanie, súd podanú
žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal
právnym dôvodom ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za
neoprávnený zásah označil oznámenie žalovaných na tiesňovú linku dňa 8. 5. 2020 a následne uvedenie
skutočností v podanom trestom oznámení, že sa mal žalovaným vyhrážať podpálením rodinného domu
a ublížením na zdraví. Podľa tvrdení žalobcu, ho mali žalovaní uvedeným spôsobom krivo obviniť z
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.

20. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené. Taktiež nebolo
sporné, že dňa 8. 5. 2020 došlo ku slovnému konfliktu medzi žalobcom a žalovaným 1), a že žalovaná
2) v dôsledku uvedenej skutočnosti požiadala o pomoc políciu. Nebolo sporné, že po príchode hliadky
polície bol žalobca zaistený a v ten istý deň zo zaistenia aj prepustený. Rovnako nebolo sporné, že vec
podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal žalobca dňa 8. 5. 2020
dopustiť tým, že sa mal vyhrážať žalovanému 1) podpálením domu, v ktorom žije so svojou rodinou,
bola odovzdaná na prejednanie priestupku, a že priestupkové konanie voči žalobcovi bolo zastavené,
nakoľko spáchanie skutku mu nebolo preukázané. Medzi stranami sporu bolo sporné, či sa žalobca
vyhrážal žalovanému 1) podpálením rodinného domu, v ktorom býva a či konaním žalovaných pri podaní
trestného oznámenia a následným postupom v trestnom a v priestupkovom konaní došlo k zásahu do
osobnostných práv žalobcu. Sporná bola aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v spore.

21. Podľa ustálenej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv, objektívna spôsobilosť uvedeného zásahu
vyvolať ujmu na právach chránených zákonným ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ohrozením osobnostných práv. Uvedené
predpoklady pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale postačuje,
ak je zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti. Prvotne je potrebné
uviesť, že súd nemal preukázaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore, na ktorý
žalovaní poukazovali. Vzhľadom na vymedzenie skutku, ktorým malo dôjsť k zásahu do osobnostných
práv žalobcu, v žalobe a návrhu na pripustenie zmeny žaloby, mal súd preukázanú pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaných v spore. Žalobca jednoznačne špecifikoval a konkretizoval skutok, ktorým malo
dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, ako uvedenie nepravdivých a urážlivých skutkových tvrdení
dňa 8. 5. 2020 v telefonáte polícii, ktorý vykonala žalovaná 2) a následne v podanom trestom oznámení,
ktoré vykonal žalovaný 1). Žalobca teda jednoznačne svoj nárok odvodzoval z konania žalovaných, ktoré
mali vykonať vo vzťahu k štátnym orgánom, nie z konania štátnych orgánov.

22. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalobcom konkretizovaným konaním
žalovaných dňa 8. 5. 2020 došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, nakoľko žalovaní v trestnom
ako aj v priestupkovom konaní vykonávali svoje práva, resp. plnili svoje procesné povinnosti. V tejto
súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.
25Co/21/2016, podľa ktorého: „ ...podanie trestného oznámenia je potrebné považovať za výkon práva,
ktorý takýto neoprávnený zásah vylučuje (rovnako ako plnenie si zákonom uloženej procesnej povinnosti
vypovedať ako svedok v súdnom konaní); na tomto závere nemení nič ani výsledok vyšetrovania o tomto
trestnom oznámení, ako ani samotný výsledok trestného konania na podklade takéhoto oznámenia
začatého. Jedine pokiaľ by pri realizácii oprávnenia žalovanej podať trestné oznámenie a pri plnení
si žalovanou procesnej povinnosti svedka v trestnom konaní došlo k excesu (vybočeniu), za ktorý
treba v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu
príslušného zákonného oprávnenia, resp. plneniu príslušnej zákonnej povinnosti (tu procesnej), mohlo
by dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv inej osoby, čo však v konaní žalobcom tvrdené
nebolo a z vykonaného dokazovania to ani nevyplynulo. Tu pritom skutkové tvrdenia žalovanej uvedené v
trestnom oznámení boli predmetom vyšetrovania a jeho výsledky boli právne hodnotené orgánmi činnými
v trestnom konaní, pričom vo veci bola dokonca prokurátorom podaná i obžaloba (žalovaná podávala
len podnet, ktorá ako laik sa mohla len domnievať o trestnosti popísaného žalobcovho konania, ktoré
bolo predmetom vyšetrovania v trestnom konaní). Podanie trestného oznámenia je preto za daného
stavu možné ťažko posúdiť ako šikanózne, keď ho nielenže prijal (akceptoval) prokurátor podávajúci
obžalobu, ale i trestný súd (tu prvoinštančný).“ Súd tiež poukazuje na právny názor Krajského súdu v
Trnave, uvedený v rozsudku, sp. zn. 23Co/385/2012, podľa ktorého: „Podať trestné oznámenie je však
Ústavou SR garantované právo (povinnosť) každej osoby, ktorá sa domnieva, že bol spáchaný trestný
čin. Podanie trestného oznámenia je preto výkonom práva každej osoby a nemôže byť preto v rozpore
s objektívnym právom a spôsobiť tým ujmu v osobnostných právach fyzickej osoby. Nerozhodným je
výsledok trestného konania začatého na základe uvedeného trestného oznámenia, v danom prípade
bol navrhovateľ oslobodený.“

23. Pokiaľ ide o neoprávnený zásah, ku ktorému malo dôjsť uvedením tvrdení o vyhrážkach žalobcu
podpálením domu a ublížením na zdraví v telefonáte na tiesňovú linku polície, ktorý vykonala žalovaná
2), vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná 2) v telefonáte takéto tvrdenia vôbec
uviedla. Uvedená skutočnosť nevyplynula ani výpovedí strán sporu, ako ani z úradného záznamu,
spísaného príslušníkmi hliadky polície, ktorá bola vyslaná na základe telefonátu žalovanej 2). Z
uvedeného záznamu vyplynula len skutočnosť, že oznamovateľka (žalovaná 2/) v telefonáte uviedla, že
v mieste ich trvalého bydliska sa nachádza agresívny švagor. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní
tvrdila, že v telefonáte uviedla, že žalobca je agresívny, že v mieste ich bydliska nemá trvalý pobyt a
zrejeme aj informáciu, či je pod vplyvom alkoholu. Pri konfrontácii v priestupkovom konaní žalovaná
2) uviedla, že v telefonáte na políciu povedala, že má obavy o seba a o rodinu, a že majú konflikt na
záhrade.

24. V súvislosti so skutočnosťami, uvedenými žalovaným 1) do zápisnice o trestnom oznámení, súd
poukazuje na vyššie uvedené právne názory odvolacích súdov. Podanie trestného oznámenia je
výkonom práva každej osoby, ktorá sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin, preto nemôže byť v
rozpore s objektívnym právom a spôsobiť ujmu na osobnostných právach fyzickej osoby. Žalovaný
1) preto podaním trestného oznámenia dňa 8. 5. 2020 nemohol zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcu. Podanie trestného oznámenia by výnimočne mohlo byť posúdené ako neoprávnený zásah do
osobnostných práv len v prípade, ak by to došlo k excesu, t. j. k vybočeniu z rámca zodpovedajúceho
výkonu príslušného zákonného oprávnenia. Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané,
že by podanie trestného oznámenia žalovaným 1) vybočovalo z rámca zodpovedajúceho výkonu práva
podať trestné oznámenie. Žalovaný 1) aj žalovaná 2) vo svojich výpovediach tak v trestnom konaní
ako aj v priestupkovom konaní jednoznačne uviedli, že žalobca sa im vyhrážal podpálením rodinného
domu. Uvedenú skutočnosť žalovaní potvrdili aj pri výsluchu na pojednávaní. Súd nemal preukázané,
že by v príslušnom konaní (trestnom) bolo preukázané, že žalovaní lživo obvinili žalobcu z trestného
činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Rovnako nemal preukázané, že by v príslušnom konaní
(o priestupku) bolo preukázané, že žalovaní úmyselne narušili občianske spolunažívanie nepravdivým
obvinením žalobcu z priestupku, Naopak, obaja žalovaní zhodne uviedli, že žalobca sa im vyhrážal
podpálením rodinného domu, v ktorom žijú, pričom uvedené tvrdenie žalobcu u nich vyvolalo obavu o
život, zdravie a majetok. V dôsledku uvedenej obavy žalovaný 1) podal na žalobcu trestné oznámenie

pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že v
konaní nebol viazaný rozhodnutím správneho orgánu o zastavení priestupkového konania. V zmysle
zákonného ustanovenia 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný len rozhodnutím príslušného
orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal, teda rozhodnutím o zastavení
priestupkového konania viazaný nie je. Správny orgán nemal preukázané, že žalobca spáchal skutok,
pre ktorý bolo vedené priestupkové konanie. Podľa odôvodnenie rozhodnutia, výpoveďami svedkov
nebolo preukázané, že žalobca sa vyhrážal podpálením rodinného domu, v ktorom žijú žalovaní, keďže
žalobca uvedené konanie poprel a žalovaná 2) síce pri výsluchu tvrdenie žalovaného 1) potvrdila, avšak
pri konfrontácii výslovne neuviedla, že žalobca sa vyhrážal podpálením rodinného domu. Súd však
poukazuje na to, že žalovaná 2) pri výsluchu pred správnym orgánom jednoznačne uviedla, že žalobca
sa podpálením domu vyhrážal. Na pojednávaní logicky akceptovateľným spôsobom vysvetlila, prečo
tvrdenie o vyhrážkach podpálením domu zo strany žalobcu neuviedla aj v rámci konfrontácie. Súd tiež
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1) v trestnom aj v priestupkovom konaní vypovedal, že žalobca
sa mu vyhrážal ublížením na zdraví, a to že na neho vytiahne lopatu. Vyhrážanie ublížením na zdraví
bolo preukázané aj výpoveďou svedka U. L. staršieho v priestupkovom konaní, ktorý uviedol, že žalobca
vykrikoval, že ich pobije. Ani vo vzťahu k uvedeným vyhrážkam ublížením na zdraví nebolo preukázané,
že v príslušnom konaní by bolo preukázané, že žalovaní lživo obvinili žalobcu z trestného činu v úmysle
privodiť jeho trestné stíhanie, resp. úmyselne narušili občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením
žalobcu z priestupku.

25. Už len okrajom súd uvádza, že hoci ku neoprávnenému zásahu zo strany žalovanej 2) malo dôjsť,
podľa špecifikácie skutku žalobcom v návrhu na pripustenie zmeny žaloby, pri telefonáte na políciu (čo
preukázané nebolo), žalovaná 2) ani pri svojej výpovedi svedka v trestnom a následne v priestupkovom
konaní nezasiahla do osobnostných práv žalobcu, nakoľko pri výsluchoch plnila zákonnú procesnú
povinnosť svedka. Ani vo vzťahu k uvedenému konaniu žalovanej 2) súd nemal preukázané, že by ním
došlo k excesu, t. j. k vybočeniu z rámca zodpovedajúceho plneniu príslušnej zákonnej povinnosti.

26. Súd rozhodol, že ďalšie, stranami sporu navrhnuté, dôkazy (výsluchy svedkov) nevykoná, nakoľko
zistený skutkový stav bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie ďalších dôkazov by preto
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.