Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204456
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1315204456.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: Y. R.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom L., O. XXXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska kancelária Mikáči
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Prievozská 4, IČO: 47 252 871, proti žalovanému: K. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L., O. XXXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Martin Zátopek, advokát, AK v Bratislave,
Seberíniho 1, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na súd dňa 27.02.2015 sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom

nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom L.,
katastrálnym odborom, okres L. A., obec L. - mestská časť X. H., katastrálne územie Y. a to: parcela číslo
XXXX/X, druh pozemku záhrady o výmere 193 m2, parcela číslo XXXXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 124 m2, stavba súpisné číslo XXXX postavená na parcele číslo z XXXXX/
X a to v podiele 1/6.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že darovacou zmluvou zo dňa 29.12.2002 spísanou vo forme

notárskej zápisnice N 385/2002, Nz 384/2002 daroval svojim trom synom - K., H. a H., každému
podiel 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti. Obdarovaní synovia mu zriadili právo doživotného bývania
a užívania celého domu a pozemkov bezplatne vo forme vecného bremena. Zároveň sa zaviazali,
že v prípade odpredaja predmetných nehnuteľnosti má prednostné právo kúpy. Tento skutok žalobca
prehodnotil na základe udalostí, ktoré sa stali v posledných dvoch rokoch medzi ním a žalovaným -
synom K.. Listom zo dňa 16.01.2015 požiadal žalovaného o vrátenie daru. Ako dôvod žalobca uviedol,
že správanie žalovaného sa v posledných dvoch rokoch radikálne zmenilo v tom smere, že začal byť

nervózny, podráždený, nesústredený a napätý, čo spôsobilo aj zmenu vzťahu žalovaného k žalobcovi
ako aj k bratovi H.. Dochádzalo k ostrejším hádkam medzi žalovaným a bratom H., ktoré vyústili až
do agresívneho a násilného správania - fyzického napadnutia brata H.. Taktiež sa žalovaný začal
vyhýbať stretnutiam s bratom H., ktorý s rodinou žije v K.. Žalobca zistil, že sa žalovaný prestal venovať
dovtedy úspešnému podnikaniu a míňal stále viac peňazí na časté služobné cesty do K., ktoré boli
vlastne výletmi za nákupmi v luxusných nákupných domoch a míňanie peňazí na priateľku. Žalovaný
sa rozhodol odísť z rodičovského domu v novembri 2014. Od toho času je správanie sa žalovaného

voči žalobcovi a bratovi H. agresívne. Žalobca mu nikdy nebránil vo vstupe do domu, žalovaný však
rozbil vchodové dvere a ukradol rodinné šperky a dary od zosnulej manželky, firemnú korešpondenciu,
väčší obnos peňazí. Bez vedomia žalobcu žalovaný vyberá z poštovej schránky oznámenia o uložení
zásielok a týmto správaním mu znemožňuje a obmedzuje podnikanie. Na adresu žalobcu sa žalovanývyjadril, aby už čo najskôr skapal. Žalovaný posiela sms správy bratovi H. výlučne v noci, čím ruší ich
pokojný spánok. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného a na jeho priateľku E. K.. Žalovaný
zamedzuje žalobcovi v stretávaní sa s vnukom - synom žalovaného. Žalovaný sa nestaral o dom, neplatil

energie, chodia upomienky. Požičiaval si peniaze a tvrdí, že ich potrebuje pre žalobcu. Hrubé správanie
žalovaného smeruje hlavne voči žalobcovi a bratovi H.. Týmto správaním bola rozložená rodina a vzťahy
pri spoločnom podnikaní. Keďže ide o dlhodobé, sústavné hrubé porušovanie základných etických
noriem a dobrých mravov, ktoré sa dotýka všetkých oblastí života žalobcu, žiada žalobca žalovaného
o vrátenie daru.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: notársku zápisnicu N 385/2002 , Nz 384/2002z
29.12.2002, list žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného z 16.01.2015,
výzvunavráteniedaruz16.01.2015,uznesenieORPZvBratislaveIIz09.12.2015,oznámenieovlámaní
a krádeži - TO z 15.11.2014, výpis z LV XXXX k.ú Y..

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v tom smere, že je nedôvodná. Z jeho strany nedošlo k hrubému
porušeniu dobrých mravov, ktoré by zakladalo vrátenie daru. Tvrdenia ohľadom činov žalovaného sú
vymyslené. Vzťahy medzi stranami sporu sa pokazili po tom, čo žalobca so svojim synom H. - bratom
žalovaného neprimerane zasahovali do osobného života žalovaného a jeho priateľky. Tiež obchodné

vzťahy strán sporu boli korektné do 11/2014, dokedy mali spoločné projekty. Až v 11/2014 žalobca
nepochopiteľne vyštval žalovaného zo všetkých spoločných firiem a spoločné projekty realizoval sám.
Žalovaný sa zaujímal aj o brata H., na ktorého chcel prepísať obchodný podiel, avšak brat nesúhlasil a
nezrealizovalo sa to. Od 11/2014 bolo zo strany žalobcu a brata H. R. podaných na žalovaného viac ako
10 trestných oznámení, ktoré boli väčšinou zamietnuté. Taktiež podali na žalovaného rôzne podnety na

úrad práce sociálnych vecí a rodiny ohľadom nevhodného správania sa žalovaného k svojmu synovi.

5. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: list zo dňa 26.02.2015, ktorým žalovaný odpovedal
žalobcovi na výzvu na vrátenie daru, e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu z obdobia roka 2014,
zmluvu o prevode obchodného podielu z 24.04.2013 spoločnosti BETTER WAY, s. r. o. medzi žalovaným

a H. R., súhlas Daňového úradu Bratislava so zápisom zmeny údajov v obchodnom registri spoločnosti
Megisto, s. r. o., ftk. zmluvy o prevode obchodného podielu z 29.10.2014, list žalovaného adresovaný
žalobcovi 02.12.2014, list žalovaného adresovaný bratom 21.01.2015, e-mailovú komunikáciu medzi
stranamisporutýkajúcusapodnikania,číslakonanívedenýchpolíciou,smssprávyžalobcužalovanému,
pracovnú zmluvu H. R. spoločnosti patriacej žalovanému, sms správy H. R. adresované žalovanému,

úradný záznam spísaný dňa 20.05.2015 na ÚPSVaR v Bratislave vo veci mal. K. R.,

6.Súdvykonaldokazovaniedôkazmiuvedenýmivbodoch3.a5.predloženýmistranamisporuavykonal
aj ďalšie dôkazy nimi navrhnuté a to: výsluchy strán sporu, výsluchy svedkov - H. R. , JUDr. O. K.,
JUDr. Y. P., K. R., pripojením vyšetrovacích spisov OR PZ Bratislava II - Ružinov západ ČVS: ORP-

P-179/BAII-OPP3-2016, ORPZ Bratislava I - Staré mesto stred ČVS: ORP-324/SMS-B1-2015, ORPZ
Bratislava I - Staré mesto stred ČVS: ORP-258/SMS-B1-2015, ORPZ Bratislava I - R. mesto stred
ČVS: ORP-660/SMS-B1-2015, ORPZ Bratislava I - Staré mesto stred ČVS: ORP-1586/SMS-B1-2015,
Záznam o odložení veci z 28.04.2016, oznámenie o vlámaní a krádeži - trestné oznámenie z 17.11.2014,
fotografia poškodených dverí, komunikácia žalovaného, komunikácia SPP, a. s. ohľadom platieb, úradný

záznam spísaný dňa 20.05.2015 na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v L., záznam Okresného
úradu L., odbor všeobecnej vnútornej správy o odložení veci zo dňa 28.04.2016 č.OU-BA-OVVS2-
2016/049030 Pr- 936/16 - BA/ V75, Oznámenie SPP o zrušení dohody o splátkach zo dňa 20.03.2014,
upomienky SPP na zaplatenie pohľadávky zo dňa 14.04.2014, 10.10.2013, 16.05.20121, 2.12.2011.

7. Z výpisu z LV č. XXXX z 21.07.2016, okres L. III, obec L. - mestská časť X. H., katastrálne územie
Y. súd zistil, že na základe darovacej zmluvy, vklad povolený pod č. V- X/XXXX zo dňa 11.03.2003
je žalovaný podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 ( spolu s H. R. podielovým spoluvlastníkom v
podiele 1/3 a H. R. podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3) nehnuteľností evidovaných ako parcely
registra „C“ - parc. č. XXXXX/X- záhrada o výmere 193 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a

nádvoria o výmere 124 m2 a rodinný dom súpisné č. 2203 postavený na parc. č. XXXXX/X. V časti
ťarchy je evidované vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č.
XXXX a pozemok par c. č. XXXXX/X, 2 v prospech žalobcu podľa V- 2/2003 zo dňa 11.03.2003.8. Z notárskej zápisnice N 385/2002, Nz 384/2002 napísanej na notárskom úrade v L., P. námestie č. X
dňa 29.12.2002 notárkou E.. H. H. súd zistil, že žalobca ako darca - podielový spoluvlastník predmetných
nehnuteľností v podiele 1 daroval tieto nehnuteľnosti svojím synom ako obdarovaným - žalovanému

v podiele 1/6, H.. H. R. v podiele 1/6 a H. R. v podiele 1/6. Podľa článku 4. cit. notárskej zápisnice
obdarovaní zriaďujú darcovi - svojmu otcovi ( žalobcovi) právo doživotného bývania a užívania celého
domu a pozemkov a to bezplatne vo forme vecného bremena. Zároveň sa zaviazali, že v prípade
odpredaja predmetných nehnuteľností má prednostné právo kúpy darca.

9. Z písomnosti zo dňa 16.01.2015 označenej ako výzva na vrátenie daru súd zistil, že ju žalobca
adresoval žalovanému. Vo výzve uviedol, že správanie žalovaného sa v posledných dvoch rokoch
radikálne zmenilo v tom smere, že žalovaný začal byť nervózny, podráždený, nesústredený a napätý,
čo spôsobilo aj zmenu vzťahu žalovaného k žalobcovi ako aj k bratovi H.. Dochádzalo k ostrejším
hádkammedzižalovanýmabratomH.,ktorévyústiliaždoagresívnehoanásilnéhosprávania-fyzického
napadnutia brata H.. Taktiež sa žalovaný začal vyhýbať stretnutiam s bratom H., ktorý s rodinou žije

v K.. Žalobca zistil, že sa žalovaný prestal venovať dovtedy úspešnému podnikaniu a míňal stále viac
peňazí na časté služobné cesty do K., ktoré boli vlastne výletmi za nákupmi luxusných nákupných domov
a míňanie peňazí na priateľku. Žalovaný sa rozhodol odísť z rodičovského domu v novembri 2014.
Od toho času je správanie sa žalovaného voči žalobcovi a bratovi H. agresívne. Žalobca mu nikdy
nebránil vstupu do domu, žalovaný však rozbil vchodové dvere a ukradol rodinné šperky a dary od

zosnulej manželky, firemnú korešpondenciu, väčší obnos peňazí. Bez vedomia žalobcu žalovaný vyberá
z poštovej schránky oznámenia o uložení zásielok a týmto správaním mu znemožňuje a obmedzuje
podnikanie. Na adresu žalobcu sa žalovaný vyjadril, aby
už čo najskôr skapal. Žalovaný posiela sms správy bratovi H. výlučne v noci, čím ruší ich pokojný
spánok. Žalobca podal trestné oznámenie na žalovaného a na jeho priateľku E. K.. Žalovaný zamedzuje

žalobcovi v stretávaní sa s vnukom - synom žalovaného. Žalovaný sa nestaral o dom, neplatil energie,
chodia upomienky. Požičiaval si peniaze a tvrdí, že ich potrebuje pre žalobcu. Hrubé správanie
žalovaného smeruje hlavne voči žalobcovi a bratovi H.. Týmto správaním bola rozložená rodina a vzťahy
pri spoločnom podnikaní. Keďže ide o dlhodobé, sústavné hrubé porušovanie základných etických
noriem a dobrých mravov, ktoré sa dotýka všetkých oblastí života žalobcu a brata H., žiada žalobca

žalovaného o vrátenie daru.

10. Z písomnosti zo dňa 26.02.2015 adresovanej žalobcovi od žalovaného súd zistil, že podľa
žalovaného obsah výzvy na vrátenie daru nezodpovedá skutočnosti, je účelové a vykonštruované a
plné rozporov. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu zaujal toto stanovisko: nezodpovedá realite, že žalovaný v

akomkoľvek smere inzultuje brata H. a žalobcu. Negatívna pozornosť žalobcu voči priateľke žalovaného
E. K. je nelogická. Žalovaný pripomína, že vzhľadom na jeho vek 41 rokov je na jeho rozhodnutí, koho si
vyberie za životnú partnerku. Tvrdenie, že sa žalovaný vyhýba stretnutiam s bratom H. a jeho rodinou sú
neobjektívne, nakoľko tento žije v zahraničí takmer 20 rokov má náročnú prácu, dieťa, čo determinuje
frekvenciu ich stretnutí. Pri všetkých návštevách L.alovaný prenechával byt na prízemí rodičovského

domu ako aj ďalší byt na K. ulici v L. pre zabezpečenie rodinného súkromia brata H.. Nie je pravdou, že
žalovaný sa sám rozhodol odísť z rodičovského domu, nakoľko dňa 13.11.2014 ho žalobca s bratom H.
vymkol, v dôsledku čoho musel podniknúť nevyhnutné kroky (list právneho zástupcu žalovaného zo dňa
02.12.2014). Žalobca s bratom H. ho do bytu nevpustili a musel si okamžite zabezpečiť prenocovanie.
Žalobca s bratom H. zadržiavajú jeho osobné veci ako aj firemné doklady. V súčasnej dobe sa už do

spoločného domu žalovaný nemôže vrátiť a ani nechce, keďže sa nevhodne vyjadrujú o jeho životnej
partnerke. Tvrdeniu, že žalovaný ukradol rôzne cennosti a korešpondenciu a finančné úspory chýba
opodstatnenie, nakoľko takýmito cennými predmetmi rodina nikdy nedisponovala. Čo sa týka podnikania
a tvrdenia, že žalovaný žalobcovi znemožňuje podnikanie, tak realitou sú opačné skutočnosti, keď
žalobcavrozporesdohodamiovládolvšetkyrodinnépodniky(kaviarne),ktorýchzriadeniesizabezpečil

zo zdrojov iných ľudí a finančných prostriedkov žalovaného. Žalobca si neplní záväzky dotknutých tretích
osôbastakýmitopraktikamižalovanýnesúhlasí.Zostranyžalovanéhoajehopriateľkyžalobcovinehrozí
žiadne nebezpečenstvo, naopak žalovaný sa staral o zdravie žalobcu, aj brata H.. Obdobie od roku 2000
do roku 2014, keď žalobca nebol pracovne činný, sa žalovaný riadne staral o živobytie žalobcu z príjmov
obchodných spoločnosti žalovaného. Žalovaný zamestnával brata H., vyrovnával jeho podlžnosti a

hradilvýdavkypotrebnénaoperácieočí.Dospoločnéhodomužalovanýchinvestovalnemaléprostriedky
- výmena okien, dverí, platil plyn, energie, vodu, internet, aj ďalšie výdavky. Po vynútenom odchode z
domu je logické, že tieto záväzky prevzali na seba žalobca a brat H.. Žalovaný považuje výzvu žalobcu
navráteniedaruzanepodloženúanekonkrétnu.Žalovanýuviedol,žeožalobcusapostarávstarobetak,ako to robil po celé dlhé obdobie ich vzťahu. Nesúhlas žalovaného s predstavami žalobcu ako podnikať,
ako aj želanie, aby sa žalovaný rozišiel so svojou priateľkou nie sú dôvodmi na vrátenie daru, lebo
nemajú oporu v skutkoch, etike ani v práve. Zo strany žalovaného nedošlo voči žalobcovi ani členom

rodiny k správaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto nenastali skutočnosti, ktoré by
žalobcu oprávňovali uplatniť si právo na vrátenie daru.

11. Žalobca sa domáha určenia, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/6 na tom
skutkovomzáklade,žedarovacouzmluvouzodňa29.12.2002daroval predmetnýspoluvlastníckypodiel

na nehnuteľnostiach žalovanému, pričom ich vzťah ako otca a syna sa odvtedy zhoršil, čo vyústilo, že
dňa 16.02.2015 vyzval žalovaného na vrátenie daru z dôvodov tam uvedených. Na výzvu na vrátenie
daru žalovaný nereagoval a preto nebolo možné zosúladiť faktický stav s právnym stavom v katastri
nehnuteľnosti. Ak by išlo len o menšie nezhody, tak by nemohli spôsobiť také odcudzenie medzi otcom
a synom, ktoré by viedlo žalobcu k podaniu žaloby o vrátenie daru. Žalovaný sa mu vyhrážal zabitím,
čo vyplýva aj z výpisu z sms správ kde napr. syn žalobcu, H., uviedol žalovanému: “ Na otca posielaš

vrahov“. V zmysle § 630 O.z. nie je podmienkou aby konanie obdarovaného napĺňalo priestupok, resp.
trestnýčin.Vprípadestránsporuevidentnedošlokvážnemunarušeniuvzťahov,ktoréodôvodňujenárok
žalobcu na vrátenie daru. Platby za energie predložené žalovaným boli realizované prevažne v roku
2012a2013.Pokiaľideodokladokúpepostele,takzakúpeniepostelenemožnopovažovaťzainvestíciu
do domu. Je tam platba za projekt rekonštrukcie rezidencie F., ktorý uhradil žalovaný, avšak projekt

realizovaný nebol. Naproti tomu žalobca preukázal, že žalovaný nerealizoval platby za plyn tak, ako sa
dohodol so žalobcom a v rokoch 2014 a 2015 to musel riešiť žalobca. Upomienky od SPP sa vzťahujú na
obdobie, keď žalovaný nehnuteľnosti býval (12.12.2011, 16.06.2012, 10.10.2013, 14.04.2014) na tieto
platby dával žalobca peniaze a žalovaný ich nerealizoval. Taktiež vklad 750 € na štúdium H., ktorý urobil
žalovaný, tak tie peniaze mu dal žalobca. V súčasnosti bol doručený platobný rozkaz na cca 1 000 €

od SPP za obdobie 2012 alebo 2013.

12. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že svojho syna - žalovaného považuje za výnimočného človeka a
veľmi dobre sa mu s ním pracovalo lebo je talentovaný a múdry. Všetko to fungovalo, až pred 3 rokmi
žalobca zaznamenal veľkú zmenu prejavujúcu sa u syna v túžbe po peniazoch, keď prestal pracovať a

začal sa flákať. Nastali neskoré príchody domov, trieskanie na okná, psychické nátlaky na žalobcu. Je to
neznesiteľné a nevládze sa brániť, preto požiadal o ochranu políciu a prokuratúru, avšak fungujú tak ako
fungujú a nikto ho nedokáže ochrániť. Syn H. sa nevedel na to pozerať, tiež podal podnet na prokuratúru.
Žalobca by rád s ním pracoval. Vyhrážanie žalovaného stále pretrváva. Dňa 14.04.2015, keď žalovaný
prišiel zo skupinou ľudí do ich spoločného podniku, ktorý mal žalobca odovzdať jeho firme a keď sa

žalobca pýtal na určitého človeka, ktorého nepoznal z tej skupiny, že kto to je, tak žalovaný povedal „To
je človek, ktorý ťa raz zabije“. Vtedy žalobca zavolal políciu ale kým prišli, ten človek odišiel, po odchode
polície sa vrátil a provokoval žalobcu a syna H. vulgárnymi označeniami. Polícia to vyšetrovala, avšak
ten človek to poprel, takže to zastavili. To násilie pokračuje zo strany žalovaného v iných formách, cez
exekúcie na spoločnosť žalobcu. Ide o simulované exekúcie vo výške 100.000,- Eur, za ktoré žalobca

tiež podal podnet na prešetrenie. Nevhodné správanie zo strany žalovaného smeruje voči žalobcovi a
najmladšiemu synovi H., ktorý žije so žalobcom v spoločnej domácnosti a ktorý je svedkom aj terčom
násilia. Ovplyvňuje to rodinné vzťahy s vnukom v tom smere, že žalovaný zakázal svojmu synovi -
vnukovi žalobcu, stretávať sa so žalobcom. V materskej škole vnuk plakal, chcel ísť za žalobcom a
učiteľky ho nepustili. Prečo si to má odskákať 5-6 ročný chlapec. Keď sa ho syn H. pýtal cez videovrátnik,

že kedy príde za deduškom, tak povedal, že ocko povedal, že až dedko zomrie, prídu na F.. Žalobca
má žalovaného rád a bojí sa, aby ho tí vagabundi, s ktorými sa stretáva, nezmrzačili. Keď sa zhoršia
vzťahy aj medzi obchodnými partnermi neznamená to , že je všetkému koniec. Žalobca verí, že pokiaľ
žalovaného priatelia a priateľky nebudú hecovať proti otcovi, že sa to medzi nimi ešte napraví. Vlastníkmi
predmetného rodinného domu sú jeho traja synovia každý, v podiele 1/3 s tým, že žalobca tam má

právo doživotného užívania a býva tam so synom H. a fakticky tam býva aj žalovaný, nakoľko zámky
sa nevymenili.

13. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že k údajnému hrubému správaniu k žalobcovi malo
dôjsť pri prevode obchodného podielu, čo vyvrátil výpoveďou svedok E.. K.. Taktiež sms od H. R.

nepreukazujú zlé správanie sa k žalobcovi, ale medzi žalovaným a bratom H.. K zmene vzťahu medzi
stranami sporu došlo na jeseň v roku 2014 z dôvodu, že žalobca nesúhlasil s priateľkou žalovaného,
ktorú aj so synom H. osočovali a z toho dôvodu potom žalovaný odišiel zo spoločného domu. Odvtedy
sa strany sporu nestretávali a preto nemohlo dôjsť k správaniu žalovaného porušujúceho dobré mravy.Ani trestné oznámenia nepreukázali, že by sa žalovaný dopustil nevhodného správania voči žalobcovi
a nikde nie je konštatované, že by k takémuto konaniu došlo. Žalovaný má za to, že za tejto situácie
možno konštatovať, že žalovaný sa nedopustil správania, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na vrátenie

daru. Platby ktoré predložil žalovaný boli za obdobie, keď v nehnuteľnosti býval. Od 11/2014 sa žalovaný
v nehnuteľnosti nezdržiaval a ani tam nechodil a preto nie je dôvod aby realizoval platby sám, keďže
je len 1/3 vlastník. Do roku 2014 prevažnú časť nákladov hradil žalovaný sám. Nebola žiadna dohoda
medzi ním a otcom, že za všetkých troch spoluvlastníkov bude platiť úhrady iba žalovaný. Otec má v
nehnuteľnostiach vecné bremeno dožitia, ktoré navrhol žalovaný. Platby, ktoré realizoval boli z jeho

financií, otec ani brat mu nedali žiadne peniaze. Investoval do nehnuteľnosti čo sa týka výmeny okien
a dverí a garážovanej brány, aby mal otec lepší prístup do domu a v hotovosti zaplatil výmenu kotla
na kúrenie.

14. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že otcovi ďakuje, že ho vychoval a umožnil mu vyštudovať. Od
11/2014 sa neporozprávali a stretli sa len 18.12.2015 u jeho právneho zástupcu vo veci nejakej dohody

okolo dedičstva a v 4/2015 ako to otec uviedol, keď preberal kaviareň, ktorú musel otec opustiť, keď
do tej prevádzky žalovanému nedovolili vstúpiť od 11/2014 a personálu žalobca zakázal obsluhovať
žalovaného a jeho priateľov a podieľať sa na chode spoločnosti. V 4/2015 žalovaný kaviareň prevzal
so svojim spoločníkom A.. E. D., ktorý investoval do podniku 60.000,- Eur a ktorému otec v 9/2014
zamedzil vstup do podniku a tento A.. D. podal na otca aj trestné oznámenie aj zo sprenevery. To, čo

sa deje teraz je účelové voči jeho osobe s cieľom rozvrátiť jeho osobný, podnikateľský a sociálny život,
záujmy a priateľov a stalo sa to pre to, že otcovi už povedal, že je dosť zásahov do jeho súkromia.
Nie je pravda, že by sa otcovi vyhrážal cez objednaných ľudí a v tomto smere sa odvoláva na svoje
vyjadrenie z 25.02.2015, ktorým reagoval na výzvu otca na vrátenie daru. Otec nesplnil sľuby, ktoré mu
dal a je bombardovaný od otca a brata trestnými oznámeniami, dokonca na jeho právneho zástupcu

podal podnet na advokátsku komoru za údajné falšovanie plnej moci. V dome na F. žalovaný nebol
od 14.11.2014, keď v tú noc sa nedostal do vlastného domu, zavolal políciu a policajt mu poradil, aby
išiel spať inde, nechal to vychladnúť a ráno sa tam vrátil. Tak prespal s priateľkou v hoteli, pobalil si si
veci a odišiel z domu. Žalovaný má v striedavej starostlivosti syna. Žalobca sa nemá voči čomu brániť,
lebo žalovaný nekoná tak, ako tu hovorí a všetko čo uviedol, je lož alebo polopravda. Dôvod, prečo

to otec robí žalovaný vidí v tom, že chcel dať do poriadku vzťahy v podnikaní a keď mu oznámil, že
odchádza z Koliby žiť so svojou partnerkou a ich deťmi. Žalovaný zakázal svojmu synovi stretávať sa so
žalobcom ako starým otcom, pričom to bolo na základe odporučenia sociálneho kurátora, nakoľko otec
a brat podali na žalovaného dve trestné oznámenia, ktoré sa prešetrovali a s matkou syna sa zhodli,
že bude lepšie keď sa s jeho otcom a bratom H. stretávať nebude až do vyriešenia rodinnej situácie.

Otec sa vyjadril, že ho pripraví o syna, o majetok a o povesť. Žalovaný na otca a brata nedal žiadne
trestné oznámenie. Sms správy a e-maily od brata a otca žalovaný nezaložil do spisu z dôvodu, že
sú ponižujúce pre celú rodinu. Žalobca ako dedko maloletého syna žalovaného vypovedal v prospech
žalovaného v roku 2013 vo veci zverenia mal. K. do výchovy, ktoré viedol žalovaný s matkou maloletého
a v ktorom otec (žalobca) vypovedal v tom smere, že je vzorný otec maloletého. Zmena postoja žalobcu

vo vzťahu k žalovanému bola v dôsledku nezhôd v spoločnom podnikaní.

15. Z výsluchu svedka H. R. (brat žalovaného a syn žalobcu) súd zistil, že otec má pravdu a brat by
mu mal vrátiť dar, lebo sa k nemu správa nevhodne. Vyhráža sa mu zabitím. Rozbil im dvere, o dom
sa nestaral niekoľko rokov. Stav hrubého porušenia dobrých mravov medzi stranami sporu sa viditeľne

prejavuje od 11/2014 a náznaky boli už aj skôr v spoločných firmách. Vzťahy boli v poriadku, až kým
brat nerozbil dvere. Čo sa týka kaviarne v R., brat tam neplatil nájom a vyhodili ho. Otec urobil novú
zmluvu so R., brat bral tržby a zamestnankyniam neplatil výplaty. R. bol pri tom, ako brat vtedy nadával
na otca, že sa mu nedá veriť a že pozemky sú v bezpečí, len keď sú v ich rukách. Keď už to bolo
napäté, otec raz spadol v obývačke a brat mu povedal, že nech nesimuluje. Otec sa to snažil urovnať,

písal bratovi sms-ky aby prišiel domov, aby sa porozprávali, chcel to riešiť. Vzťah s bratom mali dobrý
a neskôr po tom, čo rozbil tie dvere, sa už správal voči nemu agresívne. Trestné oznámenia na brata
posielal z dôvodu, že to už bolo neúnosné.

16. Z výsluchu svedka E.. Y. P., súd zistil, že so žalobcom sú dlhoroční známi až kamaráti. Podnikali

spolu, stretávali sa a žalovaného pozná cez žalobcu. Zaúčal sa vo firme a chodievali s otcom spolu.
Žalobcu pozná od 90-tych rokov. Žalovaného o čosi neskôr. Medzi nimi bol priateľský vzťah. Vystupovali
jednotne, mali rovnaké názory na veci. Toto konanie mu pripadá ako zlý sen lebo obidvaja boli vždy
veľmi slušní. Žalovaný nepovedal krivého slova na otca. Nikdy nebol svedkom nevhodného správania sažalovaného voči žalobcovi. So žalovaným sa stretol naposledy asi pred 3 mesiacmi a nikdy nepovedal
o otcovi krivého slova.

17. Z výsluchu svedkyne K. R. súd zistil, že žalobcu pozná 20 rokov, žalovaného asi 10 rokov v tej
súvislosti, že s nimi spolupracuje jej partner E.. K., od ktorého vie, o čom je toto konanie ako aj od
žalovaného. Od žalovaného vie, že mali problémy v rodine a že ho to trápi. Čo si pamätá, vzťahy mali
dobré asi tak 2 roky dozadu.

18. Z výsluchu svedkyne R. L. súd zistil, že bola u nich zamestnaná pred 2 rokmi, asi rok a 8 mesiacov
ako čašníčka. Na pracovisku pred zamestnancami sa správali k sebe vždy pekne. Zo strany žalovaného
to bolo úctivé a neboli tam nikdy rozpory. Bola s nimi len v pracovnom kontakte, k súkromným veciam sa
nevie vyjadriť. Žalobca zamestnancom povedal, že nesmú dávať tržby žalovanému, bolo to v kaviarni
na Námestí SNP.

19. Z výsluchu svedka E.. O. K. súd zistil, že strany sporu pozná od roku 1990 a do septembra, októbra
2014 to bol veľmi pozitívny vzťah aj k otcovi aj k synovi. Svedok 20 rokov pre ich rodinu robil právne
služby. S oboma boli v jednom družstve a robil pre rodiny spriaznených osôb bezplatné právne služby.
Bol to prekvapivý fakt - rozchod otca so synom a zaznamenal ho, keď mu žalobca telefonoval a požiadal
ho o doklady pre elimináciu jeho syna - žalovaného z podnikania odvolaním z konateľstva. Dovtedy

nezaznamenal ani rozpor ani napätie. Nebol ochotný sa na tom podieľať, teda eliminovať človeka, ktorý s
otcom bol jedno telo jedna duša a vnímal ich ako nerozlučnú dvojicu podnikateľov ako aj otca a syna. Má
za to, že rodinné veci sa majú riešiť v rodine a musia si to vyriešiť oni dvaja. Odvtedy žalobcu nevidel, so
synom je to redukovaná spolupráca, nakoľko je zainteresovaný do privátnejších problémov ich rodiny a
nechcel k nim pristupovať ako ku klientom a preto doporučil žalovanému právne zastúpenie ku všetkým

súdnym konaniam medzi nimi dvomi. Do jesene 2014 zastupoval aj otca aj syna aj brata žalovaného
na súdnych pojednávaniach. Príčinu tohto stavu, vidí svedok v tom, že vznikol problém vo vzťahu k
priateľke žalovaného, E. K. a tiež kvôli finančným a podnikateľským diskrepanciám zo strany žalobcu,
s ktorými ani svedok nesúhlasil. Z ľudského hľadiska je mu ľúto, že tak konsolidovaná rodina sa ocitla
na súde. Žalovaný sa k svojmu otcovi nikdy nesprával zle a bol tam z jeho strany aj rešpekt k otcovi

ako k autorite. Žalovaný ani v bežnej komunikácii nepoužíva hrubé slová. Svedok bol na to vypočutý vo
veci trestného oznámenia, ktoré podal žalobca voči žalovanému, že sa voči nemu mal jeho syn správať
hrubo, konkrétne to malo byť, že sa mu syn vyhrážal zabitím. Svedok hodnotí ich správanie do roku
2014 a správanie sa žalovaného po roku 2014 z vlastných interakcií s ním a je hlboko presvedčený, že
žiadne ataky verbálne alebo iné tu neboli. Žalobca mal principiálne výhrady voči

partnerke žalovaného ako s budúcou nevestou, že sa chce votrieť cez K. do rodiny a dostať sa cez
neho k majetku a preto chcel, aby sa rozišli. Žalovaný sa hrubo nesprával a čo sa týka podnikania, teda
obchodnej sféry, tak v tom je žalovaný úplne nevinne lebo svedok bol priamy účastník a dá sa povedať,
že aj poškodený, avšak tieto veci si vyrieši so žalobcom autonómne.

20. Z uznesenia OR PZ v Bratislave II z 09.12.2015 ČVS: ORP - 2865/RZ-B2-2015 súd zistil, že
vec podozrenia z úmyselného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť žalovaný bola odovzdaná na objasnenie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

21. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave
II, odbor poriadkovej polície sp. zn. ORP- P- 179/ BAII- OOP3 - 2016 zo dňa 10.04.2016 súd zistil, po
doručení spisového materiálu podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého je podozrivý žalovaný

tým, že v novembri 2014 v kaviarni hoteli X., Z. Nivy, L. sa slovne vyhrážal ujmou na zdraví poškodenému
žalobcovi, čím pomyselne narušil občianske spolunažívanie bol vypočutý podozrivý žalovaný, ktorý sa
k tvrdeniam uvedeným v podaní oznámenia nedoznal, ako svedok bol vypočutý H. R., ktorý tvrdenie
v podaní oznámenia potvrdil a ako svedok bol vypočutý E.. O. K., ktorý tvrdenie uvedené v podaní
oznámenia poprel.

22. Zo záznamu Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy o odložení veci zo dňa
28.04.2016 č.OU-BA-OVVS2- 2016/049030 Pr- 936/16 - BA/ V75 súd zistil, že podľa § 66 ods. 2 písm.
a) zákona o priestupkoch odkladá vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že začiatkom mesiaca november
2014 v L. v kaviarni hotela X. v okolí Z. nív sa mal slovne sa vyhrážať svojmu otcovi - žalobcami slovami,
že " potom uvidí, že ho zabije a potom, že to ani nemusí robiť, lebo, že je starý chuj ", čím sa mal

dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch
iným hrubým správaním, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo
postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že oznamovateľ
H. R. síce vo svojej výpovedi tvrdí, že žalovaný sa vyhrážal žalobcovi, čo potvrdil aj žalobca, no žalovaný
a svedok K. to popreli. Vzhľadom k tomu v danom prípade stoja proti sebe navzájom si odporujúce

tvrdenia, pričom zistené rozpory nie je možné odstrániť ani dôsledným vyhodnotením odporujúcich si
dôkazov. K preukázaniu viny páchateľa totiž musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy,
ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov.
Keďže sa počas objasňovania skutku policajtom nepodarilo zistiť ďalšie skutočnosti, ktoré by prispeli
k objasneniu skutku a žalovaný sa ku skutku nepriznal, nemožno jednoznačne preukázať, že skutok
spáchal žalovaný. Vzhľadom nato, správny orgán došlé oznámenie odložil.

23. Z emailovej komunikácie z predloženej žalovaným do obdobia októbra 2014 medzi ním a žalobcom
a jeho bratom H. súd zistil, že v tom čase boli ešte vzťahy medzi stranami sporu harmonické čo do
rodinných ako aj podnikateľských aktivít.

24. Z listu právneho zástupcu žalovaného adresovaného žalobcovi dňa 02.12.2014 súd zistil, že oslovil
žalobcu vo veci vyriešenia sporov ohľadom užívania nehnuteľností - rodinného domu na O. ulici č.
XX v L.. V liste uviedol, že žalobca dňa 13.11.2014 zabránil žalovanému v prístupe k jeho obydliu
- k predmetnému rodinnému domu, čím vyvolal ďalšie konflikty vo vzájomných vzťahoch, ktorých
nepriaznivý stav sa podstatným spôsobom ešte viac prehĺbil. Žalobcu upozornil, že týmto zásahom

porušuje práva žalovaného ako spoluvlastníka nehnuteľností v zmysle občianskeho zákonníka a nie
je vylúčené, že toto konanie by mohlo byť posudzované aj podľa ustanovení Trestného zákona. V
poslednom odseku predmetného listu je uvedené, že žalovaný týmto žalobcu informuje, že je nútený
bez zbytočného odkladu začať konania zamerané na prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na
spoločnommajetkuapožiadaťostatnýchspoluvlastníkov-bratovH.aH.R.titulompredkupnéhoprávao

predmetný prevod formou zákonnej ponuky, alebo v prípade nezáujmu spoluvlastníkov o nadobudnutie
spoluvlastníckeho podielu žalovaného aj jeho odpredaj tretej osobe, prípadne podať návrh na súd o
zrušenie spoluvlastníctva s dôsledkami vysporiadania v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

25. Z listu právneho zástupcu žalovaného adresovaného H. R. a H. R. dňa 21.01.2015 súd zistil, že

týchto oslovil vo veci vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaných na
LV č. XXXX pre katastrálne územie Y. s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného o
veľkosti 1/3 k celku za cenu 150.000,-Eur. Pokiaľ nebudú v zákonom stanovenej lehote na túto ponuku
reagovať, žalovaný je pripravený odpredať svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe resp. podá návrh na
súd na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ako dôvod tohto rozhodnutia je uvedená

skutočnosť, že žalovanému bol znemožnený vstup do predmetného spoločného domu jeho otcom -
žalobcom, v dôsledku čoho si žalovaný musel zaobstarať nový domov.

26. Z uznesenia OR PZ v Bratislave I z 05.06.2015 ČVS: ORP - 660/SMS-B1-2015 súd zistil, že vec
trestného oznámenia žalobcu ako konateľa spoločnosti Z. s.r.o. pre podozrenie zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť
žalovaný počas odovzdávania priestorov kaviarne J. M. spoločnosti Avlum s.r.o. bolo odmietnuté,
nakoľko nie je dôvodné začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného
poriadku. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že z vykonaných úkonov pred začatím trestného stíhania
vyplynulo, že k slovnej potýčke medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, nakoľko žalovaný sa počas

vypratávaniapriestorovmalzdržiavaťvinejčastikaviarneJ.M.asožalobcomnemalžiadnymspôsobom
komunikovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo zistené, že skutok tak ako bol uvedený v trestnom
oznámení sa nestal, nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že by medzi nimi došlo k akémukoľvek
verbálnemu či fyzickému útoku, teda k takému konaniu, ktoré by u žalobcu mohlo jednoznačne a
oprávnene vzbudiť dôvodnú obavu o život, zdravie či majetok.

27. Z uznesenia OR PZ L. R. H. - stred z 01.03.2016 ČVS: ORP - 1586/SMS- B1-2015 súd zistil, že
vec trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1 Trestného zákona, ktoré podal H. R. na žalovaného sa odmieta, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

28. Z uznesenia OR PZ L. R. H. - stred z 22.05.2015 ČVS: ORP - 324/SMS- B1-2015 súd zistil, že vec
trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že v období od 12.09.2014 do z 12.11.2014 v L. na
X. R. XX v priestoroch kaviarne J. M., opakovane vykonal presne nezistený počet výberov finančnej
hotovosti z tržby z pokladne v rôznych nominálnych výškach, čím mal spôsobiť spoločnosti Z. s.r.o. so

sídlom L., J. 30, škodu vo výške 9.728,-Eur sa odmieta, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil,
že po zrejme viacerých osobných, majetkových a obchodných sporoch medzi žalobcom a žalovaným
bolo jedným z oznámení žalobcu aj predmetné trestné oznámenie, ktorého skutok mal byť spáchaný
žalovaným, nie je možné označiť konanie osoby žalovaného ako konanie neoprávnené, nakoľko výbery
z pokladne uskutočňoval ako spoločník spoločnosti Z. s.r.o. s rovnakým podielom ako žalobca. Tieto

peňažné prostriedky mal vyberať na účelom platby faktúr od dodávateľov.

29. Z uznesenia OR PZ L. R. H. - stred z 02.11.2015 ČVS: ORP - 258/SMS- B1-2015 súd zistil, že trestné
stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa podľa
podozrenia oznamovateľa - žalobcu mal dopustiť žalovaný sa prerušuje, nakoľko sa nezistili skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Z odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že
v priebehu trestného stíhania bol ku skutku v procesnom postavení svedka vypočutý žalovaný, ktorý
uviedol, že podľa jeho názoru sú trestné oznámenia z zo strany jeho otca proti nemu podávané účelovo,
z dôvodu dlhodobých rodinných a obchodných sporov.

30. Z úradného záznamu spísaného dňa 20.05.2015 na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v L. vo
veci maloletého K. R. (syn žalovaného, vnuk žalobcu ) súd zistil, že o úrad obdržal opätovné podanie
na žalovaného ako otca maloletého, že sa k matke maloletého správal vulgárne, znemožňuje rodine
zo strany otca stretávanie sa s maloletým a vyvoláva konfliktné situácie, ktorých svedkom je často aj
maloletý. Žalovaný sa vyjadril, že náhla zmena postoja žalobcu súvisí z nezhodami ohľadom spoločného

podnikania s tým, že udania na jeho adresu smerujú od brata. Žalovaný uviedol, že zvažuje, že podá
návrh na príslušnom súde na zákaz styku starého otca a strýka s maloletým K.. Rodičia maloletého boli
upozornení, že v žiadnom prípade nesmú zaťahovať maloletého syna do rodinných problémov.

31. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

32. V tomto prípade súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení je

daný, keď tvrdí, že na základe jeho výzvy na vrátenie daru žalovanému, mal byť vykonaný zápis jeho
vlastníctva v evidencii katastra nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je evidovaný žalovaný, preto
bez požadovaného určenia sa neodstráni neistota v právnom postavení žalobcu.

33. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z. ), darovacou zmluvou darca niečo

bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
34. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
35. Podľa § 630 O.z., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému
darovaniu predmetných nehnuteľností, keď bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti predmetnej
daru pod číslom V- 2/2003 zo dňa 11.03.2003 a na jej základe nadobudol žalovaný spoluvlastnícky
podiel prevádzaný žalobcom vo výške 1/6 na predmetných nehnuteľnostiach.
37. V konaní o vrátenie daru žalobca ako darca musí preukázať, že došlo k zániku darovacieho vzťahu

tým, že :
- doručil žalovanému ako obdarovanému jednostranný právny úkon, ktorým sa domáha vrátenia daru a
- zároveň preukáže, že sa obdarovaný správal k darcovi, alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo
porušovali dobré mravy.38. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru je potrebné preukázať také závadné konanie
obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho obsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti

o jeho kolízii s dobrými mravmi. Vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorého forma nie je
zákonom stanovená. K jeho platnosti je treba, aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí
hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Pri rozhodovaní súd skúma, či konkrétne správanie
obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie sústavné, ktoré
svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. V každom

prípadesavšaknegatívnesprávanieobdarovanéhomusíprejavovaťobjektívne,t.j.žebytotakpociťoval
každý na mieste darcu.
39. Dobré mravy ( boni mores ) patria k zásadám súkromného práva, používajú sa ako kritérium
obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú
však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je
daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Ide o etické zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti.

40. Každý prípad vrátenia daru treba posudzovať podľa konkrétnych okolností. V tomto prípade strany
sporu sú blízki príbuzní, žalobca so žalovaným sú otec a syn, ktorí obývali predmetnú nehnuteľnosť
spoločne s ďalším synom žalobcu.

41. Súd dospel k záveru, že právny úkon - „výzva na vrátenie daru " adresovaný a doručený žalovanému

je platný právny úkon z hľadiska jeho určitosti, keď v ňom žalobca dostatočne špecifikoval a uviedol
konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného, pričom
dôvod, ktorý podľa žalobcu zakladá jeho právo na vrátenie daru vymedzil v predmetnej výzve zo dňa
16.01.2015 nasledovne: od roku 2014 žalovaný porušuje slušnosť a dobré mravy, násilne vnikol
do domu, ukradol rodinné šperky a dary od zosnulej manželky, firemnú korešpondenciu, väčší obnos

peňazí, doklady týkajúce sa podnikania, vyberal poštu, čím žalobcovi komplikoval podnikanie, fyzicky
napadol brata, vulgárne nadáva, v novembri 2014 odišiel žalovaný z domu, nestaral sa o dom, neplatil
energie, požičiava si peniaze od žalobcových kamarátov.

42. Pokiaľ ide o jeden z dôvodov na vrátenie daru špecifikovaný žalobcom a síce, že žalovaný neplatil

úhrady za energie, tento dôvod sám osebe súd vyhodnotil ako nespôsobilý na vrátenie daru, nakoľko
v konaní nebola preukázaná existencia dohody spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, že žalovaný
je povinný platiť úhrady za všetkých troch spoluvlastníkov. Taktiež pokiaľ žalobca uvádzal ako jeden
z dôvodov na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaný do nehnuteľnosti neinvestuje, súd ma za to, že
žalovaný preukázal, že v predchádzajúcom období nehnuteľnosť zhodnotil výmenou okien, garážovej

brány a plynového kotla. Okrem toho, pokiaľ ide o investovanie do nehnuteľnosti, takéto oprávnenie patrí
vlastníkovi, pričom v konaní nebolo preukázané, že ostatní spoluvlastníci nehnuteľností by investovali
do darovaných nehnuteľností vo väčšej miere ako žalovaný.

43. Na existenciu žalobcom ďalších tvrdených dôvodov na vrátenie daru bolo vykonané dokazovanie.

V konaní vypočutí svedkovia zhodne potvrdili, že do obdobia roku 2014 (november) boli vzťahy medzi
stranami sporu harmonické až príkladné. Po roku 2014 sa svedkovia k vzťahu strán sporu už nevedeli
relevantne vyjadriť, nakoľko boli v kontakte už len so žalovaným. Z vyšetrovacích spisov, ktoré boli
vedenénazákladetrestnýchoznámenížalobcuresp.jehosynaH.nažalovaného bolozistené,žemedzi
stranami sporu sú dlhodobejšie osobné, majetkové a obchodné spory. Podstatné narušenie vzťahov

medzi stranami sporu je konštatované aj v listoch právneho zástupcu žalovaného, ktoré adresoval
žalobcovi a bratom ( uvedené v bodoch 22. a 23.odôvodnenia tohto rozsudku) v dôsledku čoho mienil
žalovaný odpredať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bratom, resp. tretej osobe v prípade
ich nezáujmu. Žiadne z obvinení a podozrení žalobcu voči žalovanému však nebolo v rámci trestných
a priestupkových konaní potvrdené, keď trestné a priestupkové konania boli zastavené resp. odložené.

Ako jediný potvrdil dôvody na vrátenie daru syn žalobcu a brat žalovaného H. . Jeho svedectvo súd
vyhodnotil ako zaujaté, vzhľadom na to, že bol priamo zainteresovaný na veci, keď býva so žalobcom
v predmetných nehnuteľnostiach, podával na žalovaného trestné oznámenia a podnety, a preto súd
na jeho výpoveď pri rozhodnutí neprihliadal. Za týchto okolností súd musel ustáliť, či nezhody medzi
stranami sporu sú takého charakteru, že by zakladali u žalobcu nárok na vrátenie daru. V tomto smere

možno konštatovať, že k nezhodám medzi stranami sporu došlo z pričinenia žalobcu najmä kvôli jeho
nesúhlasu s výberom partnerky žalovaného a následne sa tieto nezhody premietli aj do obchodných
vzťahov medzi stranami sporu pri spoločnom podnikaní. Pokiaľ žalobca mal výhrady voči partnerke
žalovaného, ktoré dával zreteľne najavo spolu so synom H., keď žalobca podával na žalovanéhotrestnéoznámeniaapodnetysociálnemukurátorovimaloletéhosynažalovaného,potomzatejtosituácie
nemožno konštatovať, že by správanie sa žalovaného voči žalobcovi bolo v zrejmom nepomere k
správaniu sa samotného žalobcu. Zachovanie dobrých vzťahov je totiž vecou vzájomnej tolerancie

oboch strán sporu. Za tejto situácie súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného nešlo o také konanie,
ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov z pohľadu toho, že rozbil dvere a
vysťahoval sa zo spoločného domu, čo bolo vlastne len reakciou na konanie a vyjadrenia žalobcu a brata
H. ( ktorý žalovaného vymkol z domu ) vo vzťahu k jeho partnerke E. K.. Narušenie vzťahov medzi otcom
a synom sa bezpochyby prenieslo aj do vzťahu žalobcu ako starého otca k vnukovi - synovi žalovaného

( ktoré boli do toho času harmonické ) a to v dôsledku, že žalobca podával na žalovaného okrem
trestných oznámení aj podania na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Za tejto situácie súd dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal svoj nárok na vrátenie daru, keď nepreukázal zo strany žalovaného
hrubé porušovanie dobrých mravov.

44. Pre absenciu relevantných dôvodov na vrátenie daru (uvedené v bodoch 42. a 43. odôvodnenia

tohto rozsudku ) súd žalobu zamietol.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.