Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. marec 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoCsp/35/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205540
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120205540.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. V. XXX, XXX XX X., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, 022 01 Čadca,
IČO: 36 664 090, právne zastúpený: JUDr. Martina Fábryová, advokátka, so sídlom Floriánska 16, 040
01 Košice, IČO 52 405 656, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58 eura, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/87/2020-70 zo dňa 30. apríla 2021, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že

„I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 1 ods. 1, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2020 si
žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58
eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
8C/64/2013 o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, bol zo strany terajšieho žalovaného podaný
protinávrh o zaplatenie 9.342,58 eura. V tejto časti konania bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky
úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov, pod sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa 2.10.2017, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/2/2018, zo dňa 31.5.2018, ktoré sa stali právoplatnými
16.7.2018. Žalovaný v pôvodnom konaní podal dovolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom, sp.
zn. 6Cdo/229/2018, zo dňa 30.10.2019 tak, že ho odmietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „43.
Keďže žalobcovia mali voči bytovému družstvu dlh, z obavy zo straty bývania uzavreli so spoločnosťou
Slovenský bytový servis, s.r.o. t.č. Harmony INVESTMENT, s.r.o. dňa 13.12.2007 príkaznú zmluvu a
zmluvu o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške dlhu žalobcov u vlastníka
bytu, kúpnej ceny a poplatkov v celkovej sume 151.030,50 Sk, ďalej sprostredkovanie prefinancovania
dlhov žalobcov a následné zabezpečenie hypotekárneho úveru na vrátenie pôžičky a zaplatenie odmeny
príkazníka. Táto zmluva pritom neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmluvy a to ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. V

ten istý deň žalobcovia podpísali zmluvu so spoločnosťou. TOMA úverová a leasingová, a.s. o úvere
s tým, že časť 220.000,-Sk bude vyplatená Slovenskému bytovému servisu, s.r.o. a suma 7.400,- Sk
bude predstavovať poplatok za zabezpečenie úveru, ktorý bol taktiež vyplatený uvedenej spoločnosti.
Následne žalobcovia podpísali dňa 18.3.2008 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť,
ktorej sa stali už spoluvlastníkmi, s uvedením hodnoty bytu minimálne 300.000,-Sk a s tým, že netrvajú
na vypracovaní znaleckého posudku na záloh. Žalobcovia uhradili žalovanému sumu 3.261,56 €, t.j.
98.257,75 Sk, predstavujúcu 31 splátok a časť 32. splátky. Keďže ďalšie splátky žalobcovia prestali
uhrádzať, spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s. im oznámila začatie výkonu záložného práva
k bytu s tým, že ich dlh predstavoval sumu 11.348,18 €, t.j. 341.875,27 Sk. Žalobcom bol na základe
týchto zmlúv poskytnutý len zlomok finančných prostriedkov, nakoľko tieto boli prevádzané medzi
jednotlivými spoločnosťami s následkom pre žalobcov ako spotrebiteľov zaplatiť poplatky spoločnosti
Slovenský bytový servis, s.r.o. v sume 30.000,- Sk ako odmenu, v sume 7.400,- Sk ako poplatok za
zabezpečenie úveru a v sume 8.000,-Sk ako náklady spojené s následným poskytnutím úveru (napr.
správny poplatok za návrh na vklad do katastra a i.). 45. Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal
aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky
z úverovej zmluvy, a to zosplatnený zvyšok úveru dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy
poskytol žalobcom v 1. a 2. rade. Táto okolnosť však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky
v inej sume, ale na totožný účel zaplatenia dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a
kúpnej ceny uhradila iná obchodná spoločnosť v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová
zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný
účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie
však na účet žalobcov v 1. a 2. rade, ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom
poprel akúkoľvek súvzťažnosť so Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným
právnym subjektom a ktorý finančné prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania
a kúpnej ceny bytu uhradil na účet prenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že
finančné prostriedky vo výške 30.969,50 Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový
servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov
z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok,
a to poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude
za dlžníka plniť v prospech bývalého prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby
uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre
totožné účely, avšak už takáto potreba zo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd
vychádzajúc z týchto okolností dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na
vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“
Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť
podaním žaloby. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojich práv na súde a bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje
vo výške 9.342,58 eura, ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor bezdôvodne
obohatiť. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná
rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa
2.10.2017 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné
zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah
zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané
finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani zužovať.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva
alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu, či možnosť vzniku takejto ujmy. Súd síce označil zmluvnú
podmienku za neplatnú, nemožno však vychádzať z tejto podmienky záver, že ak by táto podmienka
bola uplatnená došlo by k porušeniu práva spotrebiteľa. Záložný veriteľ by musel postupovať s náležitou
starostlivosťou. Ak by tak nepostupoval, záložca by mohol vymáhať náhradu škody. Žalovaný má za
to, že žalobkyňa sa nemôže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia ani za protinávrh, keďže
z jej strany nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti. Žalovaný namietal aj
výšku primeraného zadosťučinenia, keďže tak vysoká suma by zásadným spôsobom zmenila chod
spoločnosti, žalovaného a v krajnom prípade možno hovoriť o existenčných problémoch. Žalovaný má
za to, že takýto návrh je aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže dňa 08.11.2019 uzatvorila žalobkyňa
so žalovaným dohodu o urovnaní a zmene právnych vzťahov. Žalobkyňa iniciovala úpravu vzájomných

vzťahov zo zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa 13.12.2007. Podľa čl. I. bod . Dohody o urovnaní je
medzi stranami Dohody o urovnaní sporný záväzok dlžníkov zo Zmluvy o úvere, jeho existencia a výška.
V ďalšom bode sa tento sporný záväzok nahrádza novým, na základe ktorého sa dlžníci zaväzuje
spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Zároveň bolo dohodnuté, že splnenie bolo
zabezpečené záložným právom. Podľa čl. I bod 8 Dohody o urovnaní sa strany dohodli, že sa výslovne
vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Žalobkyňa zobrala dňa 08.11.2019
žalobu späť, pričom špekulatívne doplnila vetu, že uvedené podávame pre prípad, ak by vec po dovolaní
sa vrátila pre OS Prešov alebo KS Prešov.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého Okresný súd Prešov
rozsudkom zo dňa 2.10.2017, pod sp. zn. 8C/64/2013, okrem iného zamietol vzájomný návrh žalovaného
na zaplatenie sumy 9.342,58 eura s príslušenstvom. V rozhodnutí uviedol: „Súd sa na základe námietky
žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru. Žalovaný
si uplatňoval nároky z úverovej zmluvy, a to zosplatnený zvyšok úveru dôvodiac, že finančné prostriedky
z úverovej zmluvy poskytol žalobcom v 1. a 2. rade. Táto okolnosť však v konaní preukázaná nebola
a finančné prostriedky v inej sume, ale na totožný účel zaplatenia dlhu žalobcov v 1. a 2. rade,
poplatku z omeškania a kúpnej ceny uhradila iná obchodná spoločnosť v období ešte pred uzavretím
zmluvy o úvere. Úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú
sumu, ale na totožný účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové účely. Žalovaný finančné
prostriedky poskytol nie však na účet žalobcov v 1. a 2. rade, ale na účet pôvodného prenajímateľa,
teda OSBD Prešov. Pritom poprel akúkoľvek súvzťažnosť so Slovenským bytovým servisom s.r.o.
(čl.144), ktorý je samostatným právnym subjektom a ktorý finančné prostriedky potrebné na úhradu
nedoplatku, poplatkov z omeškania a kúpnej ceny bytu uhradil na účet prenajímateľa. Taktiež z výpisu
žalobcu v 1. rade vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.969,50 Sk boli žalobcom poukázané
spoločnosťou Slovenský bytový servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto dôvodu aktívna legitimácia pre
vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu nenaplnenia
jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak by aj v zmluve
bolo uvedené, že žalovaný bude za dlžníka plniť v prospech bývalého prenajímateľa, v situácii a v čase,
kedy takto žalovaný mal platby uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady realizované iným subjektom a
tým by duplicitne žalovaný plnil pre totožné účely, avšak už takáto potreba zo strany žalobcov v 1. a 2.
rade ani reálne neexistovala. Súd vychádzajúc z týchto okolností dospel k záveru o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu pri návrhu na vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“

6. Krajský súd v Prešove ´vyššie uvedený rozsudok potvrdil, keď sa stotožnil so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalovaného (bod 25). Najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol.

7. Podľa dohody o urovnaní a o zmene právnych vzťahov zo dňa 08.11.2019, uzavretej medzi
žalobkyňou, P. F. a žalovaným, sa sporný záväzok zo zmluvy o úvere č. XXXXX nahrádza novým, na
základe ktorého sa dlžníci zaväzuje spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Podľa
bodu I. 6 k uzatvoreniu dohody dochádza na základe návrhu dlžníkov. Podľa bodu I. 8 sa strany dohodli,
že sa výslovne vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Podaním zo dňa
08.11.2019 zobrali žalobcovia žalobu v konaní 8C/64/2013 v celom rozsahu späť.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V predmetnej
veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58 eura v
súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Formulácia v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa: „Na
súde úspešne uplatní...“ znamená aktívne uplatnenie konkrétneho porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti dodávateľa a to zo strany spotrebiteľa na súde, ktoré navyše musí byť úspešné, teda že súd ho
akceptuje. V danom prípade to však splnené nebolo. Vychádzajúc z odôvodnenia prvoinštančného súdu
sa súd na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie
dlžnej sumy úveru a dospel k záveru, že žalovaný nie je v tejto časti aktívne vecne legitimovaný.
Krajský súd v Prešove rozsudok potvrdil, keď sa stotožnil so záverom o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalovaného (bod 25). Ak súd zamieta žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

je vylúčené, aby sa súčasne zaoberal vecou samou. Súd teda v konaní 8C/64/2013 nezistil a ani
nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej sumy, keďže sa vecou samou
nezoberal. Súd má zo to, že iba samotné zamietnutie žaloby proti spotrebiteľovi ešte nezakladá nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Ak nebolo konštatované porušenie spotrebiteľským práv žalobkyne,
nie je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie. Teda nebola splnená jedna z podmienok
pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, a preto súd žalobu
zamietol.

9. Súd prvej inštancie ďalej zastáva názor, že žalobkyňou uplatnený nárok je aj v rozpore s dobrými
mravmi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 08.11.2019 bola medzi žalobkyňou, P. F. a
žalovaným, uzavretá dohoda o urovnaní a o zmene právnych vzťahov, ktorou sa sporný záväzok
zo zmluvy o úvere č. XXXXX nahrádza novým, na základe ktorého sa dlžníci zaväzujú spoločne a
nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Podľa bodu I. 6 k uzatvoreniu dohody dochádza na
základe návrhu dlžníkov. Uvedenú skutočnosť nepoprela ani žalobkyňa, keďže k vyjadreniu žalovaného
sa už nevyjadrila, preto súd vychádzal z toho, že táto skutočnosť nie je sporná. Podľa bodu I. 8
sa strany dohodli, že sa výslovne vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania.
Podaním zo dňa 08.11.2019 zobrali žalobcovia žalobu v konaní 8C/64/2013 v celom rozsahu späť.
Bola to teda žalobkyňa (žalobcovia v konaní 8C/64/2013), ktorá iniciovala dohodu o urovnaní. Touto
dohodou čiastočne uznala nárok žalovaného, strany si upravili sporný záväzok zo zmluvy o úvere
č. XXXXX, pričom žalobkyňa zobrala žalobu späť a aj napriek tomu sa ešte domáha primeraného
finančného zadosťučinenia. Uvedené konanie žalobkyne, keď napriek dohode so žalovaným v časti
spornosti záväzku zo zmluvy o úvere, si uplatní nárok na primerané zadosťučinenie, je podľa názoru
súdu v rozpore s dobrými mravmi a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobcom
tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.

11. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa včas. Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými
zisteniami a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Uviedla, že v základnom konaní, tak súd prvoinštančný, ako aj súd odvolací, vec posudzovali ako vec
spotrebiteľskú, a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie terajšieho žalovaného odvodili z jeho konania pri
uzatvorení úverovej zmluvy, v spojení s ďalšími predmetnými zmluvami, na základe ktorej sa chcel na jej
úkor bezdôvodne obohatiť a toto konanie terajšieho žalovaného posúdili ako konanie rozporné s dobrými
mravmi a v rozpore s povinnosťou konať s náležitou odbornou starostlivosťou. Práve v takomto postupe
terajšieho žalovaného, v základnom konaní, spočíva porušenie spotrebiteľského práva, a to porušenie
Zákona o ochrane spotrebiteľov (250/2007 Z. z.) a Zákona o spotrebiteľských úveroch (258/2001 Z. z.),
čo je zhrnuté v odôvodnení 25. potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu Prešov v základnom konaní sp.
zn. 6Co/2/2018, z 31.5.2018, z ktorého citovala: „Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného odvolací
súd považuje záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalovaného za vecne
správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uplatňované finančné prostriedky neboli žalobcom
poskytnuté zo strany žalovaného, ale od inej spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustáli, že úverová
zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, t.
j. nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové účely, žalovaný však finančné prostriedky žalobcom neposkytol
(porov. rozpor rozsudok súdneho dvora EÚ s C-377/14).“ Vec v základnom konaní skončila právoplatne,
plným úspechom žalobkyne a jej manžela. Napriek tomu, že súd v základnom konaní určil, že záložná
zmluva je neplatná, tak terajší žalovaný nepožiadal o výmaz záložného práva, ale využil finančnú situáciu
žalobkyne, aby od nej vylákal prostredníctvom urovnania sumu 5 250,- eur. Išlo o to, že žalobkyňa s
manželom bola nútená byt predať. V časovej a finančnej tiesni, žiadala žalovaného, aby požiadal o
výmaz záložného práva, keďže je súdne konanie o neplatnosť záložnej zmluvy právoplatne skončené
určením jej neplatnosti. Žalovaný sa odvolával na dovolanie. O jeho stanovisku predložila SMS, ktorú
zaslal 23.9.2019, v ktorej uviedol, že bude čakať na výsledok dovolacieho konania alebo je ochotný

dohodnúť sa na doplatení konkrétnej sumy. Ak žalobkyňa nechcela prísť o jediného záujemcu, ktorý mal
záujem byt kúpiť, boli s manželom nútení podpísať urovnanie, ktoré im žalovaný predložil. Urovnanie nie
je ničím iným, ako neplatným právnym úkonom, ktorý uzatvorili v tiesni a bez akéhokoľvek rozumného
právneho dôvodu, keďže v súdnom konaní boli v celom rozsahu úspešní. O „kvalite a relevantnosti“
toho dokumentu podľa ich názoru svedčí aj tá skutočnosť, že urovnanie podpísali, aj keď obsahuje v
bode 8. záväzok, zobrať žalobu späť. Aj keď boli právnym zástupcom poučení o tom, že v právoplatne
skončenej veci nie je možné zobrať žalobu späť, žalovaný na tejto požiadavke trval a súhlasil s výmazom
záložného práva až po tom, keď mu žalobkyňa preukáže, že v základnom konaní zobrali žalobu späť,
čo aj urobili. Aj keď to bol právny nezmysel, požadovanú sumu 5 250,- eur žalovanému vyplatili, podanie
o späťvzatí žaloby v základnom konaní na súd podali a preukázali to žalovanému. Žalovaný následne
požiadal o výmaz záložného práva.

13. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala aj výrok o trovách konania. Poukázala na svoju finančnú
situáciu a mala za to, že v tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. K podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie v
rámci odôvodnenia rozsudku, sp. zn. 20Csp/87/2020 zo dňa 30.04.2021 v bode 11 jasne, zrozumiteľne
a logicky vysvetlil, prečo žalobkyňa nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalovaný sa
jednoznačne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie. Žiadal, aby Krajský súd v Prešove
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

16. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

17. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom

č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

20. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.

21. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak bola žaloba zamietnutá z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a súd sa v konaní nezaoberal vecou samou, súd teda nezistil
a ani nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej sumy, keďže sa vecou
samou nezaoberal.

23. Z ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu nesprávnym je aj názor súdu prvej inštancie v tom smere, že
žalobkyňou uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi.

25. Žalobkyňa v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 8C/64/2013 sa domáhala, aby
súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXX zo dňa 18.3.2008 uzavretá medzi účastníkmi
konania v časti čl. V. bod 1/ je neplatná. Žalovaný doručil Okresnému súdu Prešov v konaní sp.zn.
8C/64/2013 vzájomnú žalobu, na základe ktorej žiadal zaviazať žalobcov v 1. a v 2. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 9342,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 7087,25 eur od 28.3.2013 do zaplatenia. Okresný súd Prešov rozsudkom sp,zn.
8C/64/2013-179 zo dňa 2.10.2017 určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXX zo dňa
18.3.2008 v časti čl. V. bod 1/ je neplatná. Druhým výrokom zamietol vzájomný návrh žalovaného na
zaplatenie sumy 9342,58 eur s príslušenstvom. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozsudok Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/2/2018 zo dňa 31. mája 2018 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.7.2018.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa spotrebiteľ v základnom konaní úspešne bránil tým,
že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bola žaloba zamietnutá, tak potom
možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva. Ako vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/64/2013 súd vyhovel žalobe žalobcov v 1. a v 2. rade (v tomto konaní
tiež v postavení žalobkyne), keď výrokom I. určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXXX
zo dňa 18.3.2008 je neplatná. V odôvodnení rozhodnutia Okresný súd Prešov v bode 43 uviedol, že
súd posúdil platnosť ustanovení zmluvy o výkone záložného práva v súvislosti s rozporom s pravidlami
dobrých mravov, kedy ide podľa § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnu neplatnosť, ktorej sa môže
dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. „Súd má s poukazom na uvedený sled právnych úkonov a činnosti
jednotlivých spoločností za to, že uzavretá záložná zmluva sa prieči dobrým mravom s poukazom
na hore vysvetlený obsah pojmu dobré mravy. Žalobcovia za reálne poskytnuté prostriedky vo výške
cca 180.000 Sk (151.030,50 Sk + 30.969,50 Sk) mali zaplatiť pri riadnom splácaní počas 16 rokov
sumu prevyšujúcu 490.000 Sk (cca 16.200 €), t.j. viac ako dvojnásobok. Navyše na zabezpečenie
tejto pozdĺžnosti žalobcovia založili svoj X a X izbový byt vo V.M., ktorého hodnota je v súčasnosti
nepochybne značne vyššia ako zmluvne uvedených 9.958,17 € (300.000,-Sk). Teda nie je tu zachovaný
princíp proporcionality, medzi výškou dlhu a hodnotou zálohu. Okrem toho ich nehnuteľnosť by mohla
byť prevedená na inú osobu priamym predajom bez určenia jej hodnoty znaleckým posudkom. Aj

keď žalobcovia podpísali zmluvy, v ktorých sú uvedené klauzuly o tom, že podmienky zmluvy sa
nepriečia dobrým mravom, nie sú uzavreté v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, jedná sa o
irelevantné vyhlásenia. Morálne pravidlá majú objektívnu povahu, dajú sa na základe objektivizovaných
kritérií určiť a preto akékoľvek súhlasné a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán nie
je smerodajné o tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi alebo nie. Vo všetkých
prípadoch sa jedná o zmluvy vopred pripravené, ktorých spravidla spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.“

27. Vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 9342,58 eur s
príslušenstvom súd na základe dôvodnej námietky žalobcov sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou. Z
odôvodnenia citovaného rozsudku v základnom konaní plynie, že aktívna vecná legitimácia pre vrátenie
finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je daná z dôvodu nenaplnenia jednej
zo základných podmienok, a to poskytnutie prostriedkov dlžníkovi. Rovnako vo vzťahu k nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzájomnej žalobe v konaní 8C/64/2013 Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp.zn. 6Co/2/2018 zo dňa 31.5.2018, ktorým odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok sp.zn.
8C/64/2013, v bode 25 odôvodnenia rozsudku uviedol, že „Vo vzťahu k vzájomnému návrhu žalovaného
odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalovaného
za vecne správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uplatňované finančné prostriedky neboli
žalobcom poskytnuté zo strany žalovaného, ale od inej spoločnosti. Súd prvej inštancie správne ustálil,
že úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale
na totožný účel, t. j. nadobudnutie nehnuteľnosti pre bytové účely, žalovaný však finančné prostriedky
žalobcom neposkytol (porov. rozpor rozsudok súdneho dvora EÚ s C-377/14).“

28. Žalobkyňa si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že v súlade s § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. bola v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8C/64/2013
úspešná.

29. Treba prisvedčiť žalobkyni, že z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobkyňa si neuplatnila porušenie svojho spotrebiteľského práva v základnom
konaní. Súd prvej inštancie zamietol nárok na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že k
zamietnutiu žaloby došlo bez meritórneho prieskumu vo veci samej a teda súd v konnaí 8C/64/2013
nezistil a ani nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zapltenie dlžnej sumy, keďže
sa vecou samou nezaoberal. Takýto právny záver však z odôvodnenia rozsudku sp.zn. 8C/64/2013
Okresného súdu Prešov neplynie.

30. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom
vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol
tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,

ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobkyne, ktorý si
uplatňuje žalobou v tomto konaní. Taktiež súd prvej inštancie opätovne posúdi, či je daný základ nároku
a či je nárok žalobkyne dôvodný. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie
odôvodniť s odkazom na konkrétne skutkové okolnosti.

34. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 12. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.