Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 4, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Pc/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121371872
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121371872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobkyne D. M. P., F.. XX. XX. XXXX, T. Q. XXXX/XX, proti žalovanému J. P., F.. XX. XX. XXXX, T. W.
H. J. P., P. XX, T. T., o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 07. 06. 2021 sa domáhala vydania rozhodnutia o neurčení
vyživovacej povinnosti voči žalovanému J. P., ktorý je jej biologický otec.

2. Žalobkyňa uviedla, že jej bola doručená výzva na uzatvorenie zmluvy o zaplatení príspevku za
sociálnu službu, pričom takáto výzva prišla aj jej bratovi a malo sa jednať o poskytnutie sociálnej služby
jej otcovi, ktorého nevidela viac ako 26 rokov.

3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej rodičia sa rozviedli v roku XXX Xv čase, keď mala 12 rokov, pričom
dôvodom rozvodu manželstva bola otcova závislosť na alkohole. Uviedla ďalej, že jej detstvo bolo
poznačené práve požívaním alkoholických nápojov zo strany otca, ktorý bol pod ich vplyvom agresívny,

často fyziky napádal ich mamu, vyhrážal sa im.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ona sama je 6 rokov rozvedená, stará sa o jednu neplnoletú dcéru C.,
F.. XX. XX. XXXX a pracuje ako upratovačka na vysokoškolských internátoch K. E. T. R. T. T., pričom
jej príjem nedosahuje ani dvojnásobok životného minima. Z uvedeného dôvodu by prípadný príspevok
pre ňu predstavoval veľký zásah do rozpočtu, pričom by nemohla zabezpečiť adekvátnu starostlivosť
pre svoju dcéru. Žalobkyňa uviedla, že otec sa o ňu viac ako 26 rokov nezaujímal a prípadný príspevok

by bol v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila výzvu na písomné uzatvorenie zmluvy o platení
úhrady za sociálnu službu zo dňa 24. 05. 2021, ktorý jej zaslal Mestský úrad v Banskej Bystrici, odbor
sociálnych vecí. V zmysle uvedenej výzvy vyplýva, že v zmysle zmluvy o poskytovaní sociálnej služby
zo dňa 18. 05. 2021 je poskytovaná sociálna služba v Zariadení pre seniorov P. R. T. T. pre J.S. P.,
F.. XX. XX. XXXX žalovaného - otca žalobkyne, pričom za poskytnutú službu sa platí mesačná úhrada

vo výške 506,40 Eur mesačne. Žalovaný je potom povinný platiť úhrady za sociálnu službu vo výške
maximálne 236,69 Eur mesačne. Rozdiel medzi vypočítanou úhradou za sociálnu službu a možnou
úhradou žalovaného sú v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. povinné uhrádzať zaopatrené plnoleté deti.
Z listu ďalej vyplýva, že v prípade žalovaného tento rozdiel predstavuje sumu 134,90 Eur mesačne.6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v minulosti platil nariadené súdom výživné na deti
pokiaľ pracoval, tak si svoju vyživovaciu povinnosť plnil. V čase, keď nebol zamestnaný a nemal prácu,

tak výživné neplatil, túto doplatil až na základe výzvy súdu.

7. Podľa § 66 zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim
rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za preukázané,
že hoci zákon výslovne neustanovuje vznik vyživovacej povinnosti zo zákona tak ako je to napríklad
pri vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim deťom, nie je možné pripustiť iný výklad ako ten, že aj v
tomto prípade, teda v prípade vyživovacej povinnosti detí voči svojim rodičom, vzniká táto vyživovacia
povinnosť zo zákona. Táto vyživovacia povinnosť detí k rodičom vznikne pokiaľ sú splnené základné
podmienky vzniku takejto vyživovacej povinnosti a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu,

schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov a súlad s dobrými mravmi.

9. Po splnení týchto podmienok je dieťa aj bez súdneho rozhodnutia povinné zabezpečiť rodičom
primeranú výživu. Súdne rozhodnutie prichádza do úvahy až v prípade, kedy v rodinných vzťahoch
existujeurčitádisfunkciaatakátovyživovaciapovinnosťniejeplnenádobrovoľne.Vyživovaciupovinnosť

detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a tak isto vyživovacia
povinnosť k rozvedenému manželovi.

10. Z textu zákonného ustanovenia, ale aj z účelu zákona v časti vyživovacia povinnosť detí k rodičom
však vyplýva, že oprávneným subjektom teda prijímateľom výživného je rodič dieťaťa, kedy ide o

jeho osobný nárok, ktorý slúži na uspokojovanie jeho individuálnych potrieb, ktoré treba posudzovať
individuálne a samostatne. Povinným subjektom z výživného sú potom deti týchto rodičov. Zákonnou
požiadavkou je vyživovacia povinnosť vo vzťahu k rodičom, ktorú majú plniť všetky deti. Z uvedeného
textu však vyplýva, že v prípade neplnenia si tejto svojej zákonnej povinnosti detí k rodičom je
oprávneným subjektom, ktorý má právo sa domáhať návrhom na súdne rozhodnutie je rodič alebo

rodičia a povinným subjektom, ktorý má túto povinnosť zabezpečiť je dieťa alebo deti tohto alebo týchto
rodičov.

11. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhoduje o určení výživného vo vzťahu k rodičom od ich detí
na základe návrhu oprávneného z takéhoto právneho vzťahu, t. j. rodiča voči povinnému z takéhoto

právnehovzťahu,t.j.dieťaťa.Vtakomtokonanísauplatňujedispozičnázásada,tedasúdjevždyviazaný
návrhom rodiča, ktorý vo svojom návrhu vymedzí rozsah žalovanej strany, t. j. svojho dieťaťa resp. detí,
od ktorých výživné požaduje.

12. Je preto pojmovo vylúčené, aby sa dieťa domáhalo v rámci súdneho konania neurčenia vyživovacej

povinnosti, pretože táto vyplýva zo zákona a doposiaľ nebolo rozhodnuté o prípadnej žalobe rodiča voči
svojmu dieťaťu o určenie výživného.

13. Teda argumenty, ktoré prednáša žalobkyňa v tomto konaní by mala predniesť, tvrdiť a preukazovať
v prípadnom konaní pokiaľ by sa stala žalovanou stranou v konaní o určenie výživného, kde na strane

žalobcu teda oprávneného z výživného by bol jej otec. Do tej doby pokiaľ takéto konanie neprebieha,
je zo zákona vylúčené rozhodovať o neurčení vyživovacej povinnosti dieťaťa voči svojmu rodičovi. Súd
teda zdôrazňuje, že pokiaľ osoba oprávnená z takéhoto nároku v zmysle § 66 Zákona o rodine teda rodič
podá žalobu o určenie výživného, súd bude skúmať, či sú splnené všetky podmienky ustanovené v § 66
Zákona o rodine a teda aj či takýto nárok rodičov voči svojmu dieťaťu je v súlade s dobrými mravmi tak,

ako to dôvodí žalobkyňa v tomto konaní a v prípade, že nebudú splnené všetky podmienky ustanovené
v § 66 Zákona o rodine súd môže rozhodnúť o tom, že takýto nárok na určenie výživného rodičovi voči
svojmu dieťaťu neprizná.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd potom konštatuje, že takáto právna konštrukcia podanej žaloby

nezodpovedá právnemu stavu vyživovacej povinnosti detí k rodičom tak, ako je ustanovená v zákone
o rodine a súd preto nemohol vyhovieť takejto žalobe a žalobu z tohto dôvodu potom zamietol ako
nedôvodnú.15. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že túto nepriznal v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.