Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121371872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6121371872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

OdalošovejačlenieksenátuJUDr.DaniceKočičkovejaMgr.KatarínyKatkovej,vprávnejvecižalobkyne:
D.M.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XXXX/XX,zast.:JUDr.JurajŽemba,advokát,Brezno,ČSA5,proti
žalovanému: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. pre seniorov P., P. XX, T. T., o neurčenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Pc/6/2021-31
zo dňa 05. 10. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Pc/6/2021-31 zo dňa 05. 10. 2021 p o t v r
d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobkyne zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania rozhodnutia o
neurčení vyživovacej povinnosti voči žalovanému, ktorý je jej biologický otec. Bola jej doručená výzva
na uzatvorenie zmluvy o zaplatení príspevku za sociálnu službu poskytovanú jej otcovi, ktorého nevidela

viac ako 26 rokov. Jej detstvo bolo poznačené požívaním alkoholických nápojov zo strany otca, ktorý
bol pod ich vplyvom agresívny, často fyziky napádal ich mamu, vyhrážal sa im. Ona sama je 6 rokov
rozvedená, stará sa o jednu neplnoletú dcéru XX., nar. Z.. XXXXXX a pracuje ako upratovačka, jej
príjem nedosahuje ani dvojnásobok životného minima. Z uvedeného dôvodu by prípadný príspevok pre
ňu predstavoval veľký zásah do rozpočtu, pričom by nemohla zabezpečiť adekvátnu starostlivosť pre
svoju dcéru. Otec sa o ňu viac ako 26 rokov nezaujímal a prípadný príspevok by bol v rozpore s dobrými
mravmi.

3. Žalovaný uviedol, že v minulosti platil nariadené súdom výživné na deti pokiaľ pracoval, tak si svoju
vyživovaciu povinnosť plnil. V čase, keď nebol zamestnaný a nemal prácu, tak výživné neplatil, túto
doplatil až na základe výzvy súdu.

4. Okresný súd posudzoval nárok podľa § 66 zákona o rodine, podľa ktorého deti, ktoré sú schopné
samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Vyživovacia

povinnosť detí k rodičom vznikne pokiaľ sú splnené základné podmienky vzniku takejto vyživovacej
povinnosti a to existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť,
potreba na strane rodičov a súlad s dobrými mravmi. Z textu zákonného ustanovenia, ale aj z účelu
zákona v časti vyživovacia povinnosť detí k rodičom však vyplýva, že oprávneným subjektom tedaprijímateľom výživného je rodič dieťaťa, kedy ide o jeho osobný nárok, ktorý slúži na uspokojovanie
jeho individuálnych potrieb, ktoré treba posudzovať individuálne a samostatne. Povinným subjektom
z výživného sú potom deti týchto rodičov. Zákonnou požiadavkou je vyživovacia povinnosť vo vzťahu

k rodičom, ktorú majú plniť všetky deti. Z uvedeného textu však vyplýva, že v prípade neplnenia si
tejto svojej zákonnej povinnosti detí k rodičom je oprávneným subjektom, na podanie návrhu rodič
alebo rodičia a povinným subjektom, ktorý má túto povinnosť zabezpečiť je dieťa alebo deti tohto alebo
týchto rodičov. Súd rozhoduje o určení výživného vo vzťahu k rodičom od ich detí na základe návrhu
oprávneného z takéhoto právneho vzťahu, t. j. rodiča voči povinnému z takéhoto právneho vzťahu, t. j.

dieťaťa. V takomto konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, teda súd je vždy viazaný návrhom rodiča,
ktorývosvojomnávrhuvymedzírozsahžalovanejstrany,t.j.svojhodieťaťaresp.detí,odktorýchvýživné
požaduje. Je preto pojmovo vylúčené, aby sa dieťa domáhalo v rámci súdneho konania neurčenia
vyživovacej povinnosti, pretože táto vyplýva zo zákona a doposiaľ nebolo rozhodnuté o prípadnej žalobe
rodiča voči svojmu dieťaťu o určenie výživného.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd konštatoval, že právna konštrukcia podanej žaloby
nezodpovedá právnemu stavu vyživovacej povinnosti detí k rodičom tak, ako je ustanovená v zákone o
rodine a preto nemohol vyhovieť takejto žalobe a žalobu z tohto dôvodu zamietol ako nedôvodnú.

6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že túto nepriznal v zmysle § 52 CMP.

7. Proti rozsudku okresného súdu v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP
podala odvolanie žalobkyňa v zmysle § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP. Navrhla rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že
platenie výživného jej otcovi, vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, považuje za amorálne a v

rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Jediné, na čo si v súvislosti s otcom
spomína bol strach, násilie, neistota a celkovo veľmi ťažké detstvo i obdobie dospievania, preto má za
to, že nie je povinná mu nijako prispievať na jeho výživu a opateru a on nemá právo si od nej za všetko
spôsobené zlo vôbec niečo požadovať. K odvolaniu tiež pripojila písomné svedectvá P. E., R. D., navrhla
výsluch svedkýň. Kvôli otcovi celé detstvo a dospievanie boli v kolotoči dlhov, spáchal voči nim viaceré

protiprávne a zavrhnutia hodné skutky, ktoré však ich matka zo strachu radšej neohlásila kompetentným
orgánom. Je rozvedená matka, živiteľka 9 ročnej dcéry, tým, že by mala platiť vymáhanú sumu od mesta,
podstatne by tým klesla ekonomická kvalita jej života, dcéra by sa tak nemohla ďalej rozvíjať, bola by
zatlačená až na hranicu chudoby. Jej príjem je v čistom 500 €, poberá výživné na maloletú 100 €, má
výdavky na byt 126,39 €, na tanečný krúžok dcére polročne 124 €, za mobil a internet mesačne 58,47

€, členský príspevok do DSS Matičiarik dcére 100 € za školský rok, za stravu v škole jej platí sumu 34
€ mesačne a tiež jej platila letný tábor v sume 189 €.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že obidve jeho deti sú povinné zo zákona mu doplácať
na sociálnu službu.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65, § 66 zák. č.
161/2015 Z. z. (ďalej v texte len CMP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Odvolací súd v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných

skutočností, dostatočne zistil skutočný stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie
o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. Odvolanie žalobkyne
nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

12. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania rozhodnutia o neurčení jej vyživovacej povinnosti voči

žalovanému, ktorý je jej biologický otec. Súd prvej inštancie v bode 11. odôvodnenia uviedol, že súd
rozhodujeourčenívýživnéhovovzťahukrodičomodichdetínazákladenávrhuoprávnenéhoztakéhoto
právneho vzťahu, t. j. rodiča voči povinnému z takéhoto právneho vzťahu, t. j. dieťaťa. Následne uviedol,
že je vylúčené, aby sa dieťa domáhalo v rámci súdneho konania neurčenia vyživovacej povinnosti,pretože táto vyplýva zo zákona a doposiaľ nebolo rozhodnuté o prípadnej žalobe rodiča voči svojmu
dieťaťu o určenie výživného.

13. Vzhľadom na uvedené, dôvody uvedené odvolateľkou v odvolaní, že v súlade s § 75 ods. 2 Zákona
o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, nespôsobuje vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ako vyplýva z obsahu návrhu a príloh, žalobkyňa uvedený

návrh podala v súvislosti s výzvou Mestského úradu v Banskej Bystrici na písomné uzatvorenie zmluvy
o platení úhrady za sociálnu službu, ktorá je poskytovaná jej otcovi, t. j. žalovanému. Zároveň jej úrad
oznámil,žepokiaľsvyživovacoupovinnosťounesúhlasí,máprávopožiadaťsúdoneurčenievyživovacej
povinnosti.

15. V tomto prípade však platí osobitná úprava uvedená v § 73 ods. 13 zák. č. 448/2008 Z. z., z

ktorej vyplýva, že súd rozhoduje o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa voči
prijímateľovi sociálnej služby a takýmto rozhodnutím sú obec a vyšší územný celok (t. j. poskytovateľ
sociálnej služby) viazaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie zákona ďalej exciplitne
upravuje, kto sú účastníkmi takéhoto konania (rozhodnutia súdu o neurčení vyživovacej povinnosti). V
tomto prípade má postavenie účastníka konania zaopatrené plnoleté dieťa (žalobkyňa) a poskytovateľ

sociálnej služby. Pokiaľ ide o prijímateľa sociálnej služby (v tomto prípade žalovaného) má na účely tohto
rozhodovania postavenie len zúčastnenej osoby. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná
možnosťakorozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdiť.Žalobkyňamámožnosť,resp.máprávodomáhať
sa rozhodnutia o neurčení vyživovacej povinnosti, kde je však okruh účastníkov konania vymedzený
priamo v zákonnom ustanovení (ako je uvedené vyššie) a práve takýmto rozhodnutím je poskytovateľ

sociálnej služby viazaný. Súd žalobkyňu vyzval na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 73 ods. 13
zák. č. 448/2008 Z. z., a to v súlade s § 382 CSP, táto zotrvala na svojom návrhu. Jej návrh vzhľadom
na vyššie uvedené nepredstavuje predbežnú otázku pre rozhodnutie správneho orgánu ako to tvrdí
žalobkyňa vo vyjadrení k predmetnému ustanoveniu, zákon priamo upravuje v § 73 ods. 13 zák. č.
448/2008 Z. z. akým rozhodnutím je poskytovateľ sociálnej služby viazaný, pričom v ustanovení je

určený aj okruch účastníkov.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že súd nepriznal účastníkom náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP za použitia § 396 ods. 1 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).