Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415213280
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415213280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: L.. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R.. D. XX, XXX XX U., zastúpenej Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., MPH, advokátkou
so sídlom Šancová 110, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové
Zámky,sosídlomSlovenskáulica11/A,94034NovéZámky,IČO:17336112,ozaplatenienemajetkovej
ujmy v sume 30.000 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5C/427/2015-427 zo dňa 31.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výrokoch o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 12.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom
III. súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % zo súdom
priznanej sumy a výrokom IV. priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100
%. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 11, § 13 ods.

1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. zákona o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
nahradenia nemajetkovej ujmy v sume 30.000 eur z dôvodu, že jej otec, neb. V. G., bol hospitalizovaný
na D. P. Fakultnej nemocnice Nové Zámky s cieľom operačného riešenia diagnostikovaného nádoru
hypofýzy, avšak jeho pooperačný stav sa skomplikoval a dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v NsP U.
zomrel. Podľa žalobkyne k úmrtiu otca došlo na základe nesprávnej liečby a neodborného postupu

zamestnancov žalovanej. Otec (aj s matkou) bol najvýznamnejšou osobnosťou jej života, ktorá jej
poskytovala zázemie po všetkých stránkach, citovej, ekonomickej a pocitu bezpečia. Tento vzťah nabral
novú intenzitu v roku XXXX, kedy sa jej manželstvo skončilo rozvodom; otec totiž prevzal na seba
podstatnú časť povinností a starostí o jej deti, ktoré po odchode jej životného partnera zostali nepokryté.
Žalovaná nárok žalobkyne neuznala a uvádzala, že musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným zásahom a protiprávnosťou tohto zásahu. Poukázala aj na to, že nebola vykonaná pitva
napriek tomu, že na jej vykonanie existovalo viacero zákonných dôvodov. Otec žalobkyne bol poučený o

rizikách operácie, pričom vyšetrenie pri prijatí i liečba boli indikované správne; liečba prebehla v súlade
s modernými poznatkami lekárskej vedy a operácia nádoru hypofýzy bola vykonaná podľa najnovších
poznatkov a zaužívaných pravidiel.2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že otec žalobkyne
bol dňa XX.XX.XXXX operovaný v zariadení žalovanej, operácia prebehla štandardne, no vyskytli sa
pooperačné komplikácie. Nebolo sporné, že tieto komplikácie boli zo strany žalovanej riešené. Sporné

však bolo to, či pri ich odstraňovaní žalovaná postupovala vhodným, resp. správnym spôsobom a včas,
t.j. v súlade s terajšími poznatkami medicíny. Zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(ďalej aj „Úrad“) súd zistil, že tento postup žalovanej po vzniku pooperačných komplikácii bol nesprávny,
pretože primárnu pooperačnú komplikáciu neriešila ihneď po jej diagnostikovaní. V konaní bol vypočutý
konzultant Úradu, ktorý uviedol, že žalovaná zbytočne otáľala s adekvátnym ošetrením likvorovej fistuly

hneď po jej diagnostikovaní. Aj zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktorý súd vyhodnotil
ako odborné stanovisko, vyplynulo, že nebol neodkladne ošetrený defekt v tvrdej plene. Znalec W.. O.. L.
U., Y.., síce v znaleckom posudku všeobecne uviedol, že žalovaná postupovala správne, no k podstatnej
otázke, či žalovaná reagovala včas na vzniknuté komplikácie, sa v znaleckom posudku jednoznačne
nevyjadril. Až v rámci výsluchu na pojednávaní na konkrétnu otázku, či niečo bránilo žalovanej ošetriť
fistulu skôr, uviedol, že nie. Za tejto situácie mal súd konštatovať, že zistenia Úradu sú správne.

3. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nečakaným a
nepredpokladaným úmrtím otca došlo k vážnemu zásahu do osobnostného práva žalobkyne. Každý
človek má právo na život, ktoré je jedným zo základných ľudských práv zaručovaných a chránených
samotnou ústavou Slovenskej republiky, a súčasne má aj právo na ochranu pred nedôvodným

a neoprávneným zásahom do svojho súkromného a rodinného života. V rámci právnej úpravy
Občianskehozákonníkasúlendemonštratívnevymenovanéhodnotyosobnostifyzickejosoby,akonapr.
život, zdravie, občianska česť, právo na súkromie atď., ktorým sa ochrana zo zákona zabezpečuje.
Keďže ide o demonštratívny výpočet chránených práv, občianskoprávna ochrana je poskytovaná aj iným
právam, napr. aj právu na rodinný život, ktoré spadá pod osobnostné právo na ochranu súkromia. Čo

sa týka samotnej ochrany osobnosti a osobnostných práv, musí ísť o neoprávnený (protiprávny) zásah.
Pod ochranu osobnosti možno zaradiť aj ochranu súkromia, zahŕňajúcu právo na nerušený rodinný
život - právo jednotlivca na život v kruhu jeho najbližších. Ako to vyplýva z rozsiahlej rozhodovacej
činnosti súdov SR, podstatou takéhoto rodinného života je to, že osoba má možnosť utvárať, udržiavať a
rozvíjať vzťahy medzi členmi svojej rodiny, založené na citových väzbách. Aj článok 8 odsek 1 Dohovoru

o ľudských právach priznáva každému právo na rešpektovanie jeho súkromia a rodinného života. Aj z
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach č. 120/1976 Zb. vyplýva, že nikto nesmie byť
vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života a jeho rodiny a každý má právo na ochranu
proti takémuto zásahu.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo dostatočne preukázané, že nečakaným a nepredpokladaným
úmrtím otca došlo k vážnemu zásahu do osobnostného práva jeho dcéry, t.j. žalobkyne, konkrétne
do jej osobnostného práva na rodinný život, na súkromie, s tým, že tento zásah spôsobil nezvratný
a nenapraviteľný následok konaním žalovanej, ktorá pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti otcovi
žalobkyne nepostupovala správne. Súkromný život a právo na život zahŕňa právo na rodinný život,

t.j. právo žiť v kruhu svojich blízkych, rozvíjať tieto rodinné vzťahy, budovať ich a tešiť sa z nich. A
akýkoľvek zásah do tohto práva na rodinný život podľa súdu predstavuje závažnú nemateriálnu ujmu pre
pozostalú osobu. Z výsluchu žalobkyne a jej detí mal súd za dostatočne preukázané, že žalobkyňa takto
prišla o otca ako jedného z najbližších rodinných príslušníkov, ktorý po rozvode v podstate nahrádzal
aj otca jej deťom. Nešlo v tomto prípade o bezvýznamný zásah do jej súkromia, ale šlo o zásah,

ktorý znášala veľmi zle, a nevedela sa so smrťou otca vyporiadať. Otec bol jej dlhoročnou oporou po
psychickej stránke a vypomáhal jej aj finančne. Bolo nepochybné, že vzťah otca a dcéry bol silný,
vrúcny a láskyplný. Preto nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd posúdil v
základe ako dôvodný. Žalobkyňa si nemajetkovú ujmu uplatnila v sume 30.000 eur, no súd sa s touto
výškou nestotožnil. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch neslúži ako náhrada za život, pretože

jeho hodnota je nevyčísliteľná. Účelom nemajetkovej náhrady je len zmierniť následky vzniknutej ujmy
a pri stanovení jej výšky je potrebné zohľadňovať rôzne faktory. V tomto prípade súd zohľadňoval
to, za akých okolností k protiprávnemu konaniu došlo, pričom nešlo o úmyselné protiprávne konanie
žalovanej. Náhrady nemajetkovej ujmy sa domáhala už dospelá dcéra, ktorá nebola výchovou a výživou
na zomrelého odkázaná, a nešlo o jej jediného príbuzného; v súčasnosti má aj dospelé deti, matku a

inú rodinu. Súd prihliadal aj na vek jej otca, ktorý bol už v dôchodkovom veku. Vychádzajúc zo všetkých
týchto skutočností dospel k záveru, že primeraná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur bude
dostatočná, a preto túto žalobkyni priznal, a vo zvyšku žalobu zamietol.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na ustanovenie čl. 4 ods. 1, 2, § 251,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“) a poukázal aj na ustanovenie § 142 ods. 3 OSP. Aj keď mal účastník vo

veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od úvahy súdu. Priznanie plnenia žalobkyni záviselo od úvahy súdu, preto jej prináleží
náhrada trov konania vo výške 100 %, avšak základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta len
z výšky priznaného plnenia. Pri dokazovaní vznikli aj trovy štátu súvisiace s výsluchom znalca, ktoré boli
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. Nárok na náhradu týchto trov priznal štátu voči neúspešnej

žalovanej.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť s tým, aby vo veci rozhodol odvolací súd. Odvolanie odôvodnila s odkazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a v celom rozsahu spochybnila nárok žalobkyne, pretože
príčinná súvislosť medzi tvrdeným zásahom a protiprávnosťou tohto zásahu neexistuje. Existenciu

príčinnej súvislosti medzi zásahom a neoprávnenosťou zásahu vyvracia konštatovanie Úradu, podľa
ktorého možno predpokladať, že ani ďalší pobyt a liečba na M. D. G. FNsP v Nových Zámkoch, ani
na P. v U., by pravdepodobne nepriaznivý priebeh ochorenia nezmenil. Kauzálny nexus preto nebol
daný. Navrhla znalecké dokazovanie za účelom posúdenia danosti príčinnej súvislosti, pretože to závisí
od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Opätovne poukázala na nevykonanie pitvy

zosnulého, pričom nemala zákonnú povinnosť pitvu nariadiť, ani vykonať. Namietala tiež vyjadrenie
žalobkyne o tom, že vytekanie mozgovomiešneho moku, dezorientácia a agitovanosť pacienta
nemali dôvod byť prítomné ako následok operácie. Pacient neumrel u žalovanej, ale v nemocnici
prevádzkovanej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti Nemocnice s poliklinikami, D..P.., so sídlom
S. H. XX, D., pobočka NsP U.. Pacient bol odovzdaný na prevoz do nemocnice v U. v stabilizovanom

stave. Príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním musí byť priama, bezprostredná,
neprerušená a bezpečne preukázaná; nestačí pravdepodobnosť. Nesprávne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti nemusí nevyhnutne viesť k poškodeniu zdravia a nesprávne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti nemôže viesť k nemajetkovej ujme u blízkej osoby pacienta. Nesprávne poskytnutie
zdravotnej starostlivosti rieši v správnom konaní Úrad, ktorý v tejto veci už právoplatne rozhodol a

nemocnici uložil pokutu. Súd vyhodnotil dôkazy jednostranne, inak by dospel k záveru, že jednou z
možných príčin smrti pacienta bola nevhodne poskytnutá zdravotná starostlivosť v NsP U., kde bol
napriek odporúčaniu pacient hospitalizovaný na D. M. a nie P.. Mieru zavinenia smrti v NsP U. súd
vôbec neskúmal. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní, že k smrti pacienta došlo
jednoznačne zavinením na strane žalovanej.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Nestotožnila sa s odvolacími dôvodmi a argumentmi žalovanej. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovanej a škodlivým následkom - nevratným poškodením mozgu ústiacim do smrti pacienta
bola v konaní riadne preukázaná (nielen znaleckým posudkom žalobkyne, ale aj výpoveďou znalca na

pojednávaní súdu, ktorého zabezpečovala žalovaná) a zároveň súd veľmi podrobne v odôvodnení (až
doslovnou citáciou odpovedí) vysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď si ustálil, že žalovaná neposkytla
zdravotnú starostlivosť správne - teda konala v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. V
konaní vyšlo najavo, že nevratné poškodenie mozgu (ischemické ložiská) nastalo v dôsledku otáľania s
riešenímpooperačnejkomplikácie(likvorea)azvolenímnesprávnehoaneúčinnéholiečebnéhopostupu.

Žalovaná mala k dispozícii účinnú metódu riešenia, ktorú však bezdôvodne hneď nevyužila a aplikovala
ju v čase, kedy už pre pacienta prišla neskoro vzhľadom na rozvinuvšie sa fatálne mozgové poškodenie
ústiace v smrť. Súd správne vyhodnotil a aj jasne, zrozumiteľne, určito a jednoznačne vysvetlil, akými
úvahamisariadilpriposudzovanísamotnejoperácie,akoajkonaniažalovanejvpooperačnompriebehu,
keď vznikli komplikácie. Súd nespochybnil správnosť vykonania operácie, ani nevyhodnotil vznik

komplikácie ako nesprávny postup. K pochybeniu žalovanej došlo tým, že pri odstraňovaní vzniknutej
komplikácie nezvolila štandardný a dostupný postup, ktorý by dával pacientovi šancu na prežitie a
uzdravenie. Nevyužitie tohto postupu (uzatvorenie patologickej komunikácie medzi dutinou nosnou a
lebečnou) žalovaná nezdôvodnila. Naopak, použila neefektívne postupy, ktoré nielenže neodstránili
vzniknutú komplikáciu, ale privodili vznik komplikácie novej - nevratné poškodenie mozgu z dôvodu

ischémie (nedokrvenia). Teda súd správne identifikoval, že škodlivý následok nastal práve a priamo v
súvislosti s nesprávnym a teda protiprávnym konaním žalovanej. Kauzálny nexus bol nesporne v konaní
preukázaný, preto je argumentácia žalovanej v odvolaní nesprávna a nereflektujúca objektívne zistený
skutkový stav. Súd vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam. K tvrdeniu,ktoré žalovaná prevzala z protokolu Úradu, že ani ďalšou liečbou u žalovanej, ev. v NsP U., by sa
nepriaznivý vývoj - teda smrť pacienta - nezmenil, žalobkyňa uviedla, že kontext tejto izolovanej vety
je taký, že po tom, ako pacient trpel masívnou infekciou centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa rozvinula

v dôsledku neošetrenej komunikácie medzi dutinou nosnou a dutinou vnútrolebečnou po tom, ako
dochádzalo ku kolísaniu vnútrolebečného tlaku v dôsledku pneumocefalu a jeho evakuácie a v dôsledku
lumbálnej punkcie, následkom čoho došlo k ischémii (nedokrveniu) mozgových štruktúr, skutočne bola
malá, alebo žiadna nádej na zvrátenie smrti pacienta. Žalobkyňa však od začiatku uvádzala, že práve
otáľanie a neskoré ošetrenie pooperačnej komplikácie spôsobilo smrť. Interpretácia komplikovaného

stavu vzniknutého nekonaním ako stavu, s ktorým žalovaná nemá nič spoločné, a ktorý by bol aj tak
vyústil do smrti, je hrubé a nenáležité. Žalovanej námietky v podanom odvolaní boli v konaní vyriešené a
súd dal na ne v odôvodnení rozsudku jasnú odpoveď. V bode 7. odôvodnenia súd explicitne uviedol, že
komplikácie boli zo strany žalovanej riešené, avšak sporné bolo to, či pri ich odstraňovaní postupovala
vhodným, resp. správnym spôsobom a včas, t.j. v súlade s terajšími poznatkami vedy, t. j. či pri
odstraňovaní a riešení pooperačných komplikácií bol zvolený najvhodnejší možný spôsob ich riešenia.

Súd uviedol dôkazné prostriedky (správa úradu pre dohľad, znalecký posudok/odborné stanovisko
A.. O.. Z., výpoveď znalca W.. O.. U.), z ktorých súd vyvodil, že postup žalovanej správny nebol; v
opačnom prípade by pacient zrejme mohol žiť. Čo sa týka existencie príčinnej súvislosti, medicínske
vedy sú iba sčasti vedami exaktnými. Pochybenie v medicíne takmer nikdy nemožno preukázať so
stopercentnou istotou a od takejto miery istoty už ustupuje i súdna prax. Taký prístup by zbavoval

pacienta možnosti vyvodenia zodpovednosti voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, i keď miera
predpokladu o pochybení je veľmi vysoká. Podkladom pre dokazovanie je zdravotná dokumentácia,
ktorú vytvára výlučne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a nie pacient. Pacient sa tým stáva slabšou
stranou sporu, dostáva sa do dôkaznej núdze a naopak - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti do
pozície zvýhodnenej. Je absolútne irelevantné a až nehumánne argumentovať pri vyviňovaní sa z

protiprávneho konania tým, že k smrti pacienta nedošlo u žalovanej, ale v U. nemocnici. Analogicky,
ak je človek zranený pri dopravnej nehode a následne prevezený do nemocnice, kde zomrie, tak
vinná bude nemocnica, ktorá mu život nezachránila, alebo osoba, ktorá spôsobila dopravnú nehodu?
Smrť, ktorá nastala v U. nemocnici, bola nevyhnutným vyústením celkového zdravotného stavu, v
akom bol nebohý transportovaný. Transport nebol v záujme pacienta, ale v záujme žalovanej a bol

neetický. Toto stanovisko žalobkyňa zastáva autonómne, pri čom rovnaký postoj zaujali konzultant
Úradu A.. O.. S. a znalec A.. O.. Z.. Tvrdenie žalovanej, že samotné nesprávne poskytnutie zdravotnej
starostlivosti nemôže viesť k nemajetkovej ujme u blízkej osoby pacienta, je neadekvátne; v tomto
smere žalobkyňa poukázala na jej písomné podania. Tvrdenie o spoluzodpovednosti NsP U. je márny
pokus zbaviť sa zodpovednosti žalovanej, ktorej sa vyčíta nesprávne riešenie pooperačnej komplikácie,

vedúce k poškodeniu mozgu a následnej smrti. Vykonané dôkazy sú nespochybniteľné a svedčia, že
nevykonaním štandardného medicínskeho postupu (ošetrenie defektu v tvrdej plene) došlo k vážnemu
poškodeniu zdravia pacienta v takom rozsahu, ktorého vyústením bola smrť človeka. To, že sa žalovaná
postarala,abysmrťčlovekanestihlanastaťunejalevinomzariadení,boloneetické.Súdprirozhodovaní
aplikoval správne právne normy - čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, Medzinárodný pakt o

občianskych a politických právach, §§ 11, 13 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. Odvolanie žalovanej je teda nedôvodné a subsumácia veci pod príslušné zákonné ustanovenia
je právne konformný postup. Žalovaná až v odvolaní navrhla znalca z odvetvia D., V. a F., no tento
procesný úkon patril do samotného konania a v konaní aj bol vykonaný. Aj ďalšie navrhované dôkazy
mali byť prednesené v konaní, žalovaná mala možnosť napadnúť tvrdenia žalobkyne a využiť všetky

prostriedkyprocesnejobrany.Toajurobila,apretoniejedôvodsavodvolanívracaťktýmtookolnostiam.
Odvolací súd nie je súdom, ktorý vykonáva dokazovanie, iba vo výnimočných prípadoch. V odvolaní
žalovaná neuviedla novoty, ktoré by odôvodňovali postup odvolacieho súdu podľa § 366 Civilného
sporového poriadku. V odvolacom konaní nemožno odstraňovať následky prípadnej pasivity žalovanej
pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa nepodala odvolanie, napriek tomu navrhla zaoberať sa otázkou

legitimity a legality ňou predloženého súkromného znaleckého posudku A.. O.. U. Z., W..Z.. z T. F..
Akceptovanie znaleckého posudku súdom žiadala s odkazom na Oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 193/1993 Z.z. týkajúce sa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a T. F. o
právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych
a trestných veciach, osobitne čl. 4 ods. 1, ods. 2 a čl. 6 Zmluvy (podporne Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 60/2015 Z. z. - Zmluva medzi
Slovenskou republikou a T. F. o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných
v Slovenskej republike a v T. F.) v spojení s Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Súd posudok znalca akceptovaliba ako odborné vyjadrenie, hoci ho podľa nej mal súd považovať za znalecký posudok, a nie iba za
odborné vyjadrenie.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods.
2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil. S ohľadom na zmenu procesného predpisu s účinnosťou od 01.07.2016 odvolací

súd postupoval v zmysle § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala priznať nemajetkovú ujmu v sume
30.000 eur na tom právnom základe, že neb. V. G., ktorý bol hospitalizovaný na D. P. žalovanej, kde
bola dňa XX.XX.XXXX vykonaná operácia nádoru hypofýzy, zomrel po prevoze dňa XX.XX.XXXX v
NsP U. po pooperačnej komplikácii na základe nesprávnej liečby a neodborného postupu zamestnancov

žalovanej.Žalobkyňatvrdila,žesmrťjejotcazavinilažalovanáatýmbolozasiahnutédojejosobnostných
práv, konkrétne práva na súkromie, ktorého súčasťou je právo na rodinný život. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní považoval žalobu v základe za dôvodnú a žalobe čiastočne vyhovel, keď
žalobkyni priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur. Žalovaná nesúhlasila s týmto
rozsudkom a podala proti nemu odvolanie; aj keď uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu, je

zrejmé, že napadla len vyhovujúcu časť. Podľa obsahu odvolanie smerovalo len proti vyhovujúcemu
výroku napadnutého rozsudku (§ 124 ods. 1 CSP). Proti zamietajúcemu výroku by mala právo podať
odvolanie žalobkyňa, ktorá však toto právo nevyužila, a tak sa rozsudok v II. výroku stal právoplatným.

10. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej

činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K imateriálnym hodnotám ľudskej
dôstojnosti (napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita, fyzická integrita atď.) alebo na hmotnom
substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva.
Vzhľadom na to, že ide o rýdzo osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe bez ďalšieho, ide
o osobnostné práva. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 uvádza ako základné hodnoty osobnosti

každej fyzickej osoby výslovne život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, a tiež súkromie,
meno a prejavy osobnej povahy. Ak došlo k zásahu do tohto práva, osobnosť, ktorá je chránená
prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany
osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú
do úvahy vtedy, ak hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu

povahu. Ak by bolo morálne zadosťučinenie preukazateľne nepostačujúce, takže v danom prípade by
strácalo svoju účinnosť a funkčnosť, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto nedostatočnosť morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity,
trvania, závažnosti a rozsahu nepriaznivých dôsledkov na postavenie dotknutej osoby v jej osobnom a
pracovnom živote vždy bezpečne zistená. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú

ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

11. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe,
a preto na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho,
kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ak by však v dôsledku neoprávneného

zásahu došlo ku škode, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti
za škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka je viazané na existenciu zavinenia subjektu
zásahu. Subjektívny prvok zavinenia má význam pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rámci zohľadnenia okolností, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) je, že priznanie žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia sa nezdá s ohľadom na
okolnosti prípadu postačujúce, a to bez ohľadu na to, či si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody.
Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem
morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorýbude musieť vychádzať jednak z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu.
Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v značnej miere alebo k zásahu do práva na ochranu osobnosti v iných

prípadoch obdobnej závažnosti. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú funkciu,
pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy treba hodnotiť vždy objektívne vzhľadom na konkrétnu
situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), ako
aj na postihnutú fyzickú osobu, hlavne na jej vek a postavenie.

12. Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o zásahu
do práva na súkromie spolu s priznaním nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch pôjde len
vtedy, keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
došlo, ako i s prihliadnutím na záujmy dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že by
vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý,
nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne kritérium

vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok podľa §
13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby
(subjektívne kritérium). Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa výška určuje
jednorazovou čiastkou a zákon pri určení tejto výšky nestanovuje žiadne medze; stanovuje len dve
podstatné kritéria taxatívne uvedené v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy a široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania správne zistil skutkový stav veci a jeho skutkové závery, ktoré boli pre posúdenie

opodstatnenosti podanej žaloby rozhodujúce, majú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom prijaté
závery sú výsledkom správneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov z hľadiska ich obsahu, významu pre
rozhodnutie, a to vo vzťahu k vykonaným dôkazom jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti. Záverom
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť rozpor hodnotenia s obsahom výsledkov vykonaných dôkazov,
či iné vady dokazovania alebo hodnotenia dôkazov, ktoré by umožňovali konštatovať, že súd prvej

inštancie posúdil nesprávne skutkový stav významný pre rozhodnutie.

14. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Každá konkrétna situácia

poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi sa posudzuje individuálne, pričom všetko je potrebné
posudzovať "ex ante", t.j. na základe poznatkov, ktoré mal lekár či zdravotnícky personál k dispozícii
v dobe svojho rozhodnutia, resp. v dobe vykonávania zdravotníckeho úkonu. Na to, aby bol postup
žalovanej považovaný za lege artis (správny), je potrebné aby lekár či zdravotnícky personál naplnil
tri prvky takéhoto postupu: 1. zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná podľa pravidiel vedy a v

súlade s uznávanými medicínskymi postupmi, 2. poskytnutá zdravotná starostlivosť musí rešpektovať
individualitu pacienta a 3. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné brať ohľad na konkrétne
podmienky daného prípadu a objektívne možnosti, ktoré lekár či zdravotnícky personál v danú chvíľu
má. Zdravotná starostlivosť nie je poskytnutá správne (non lege artis), ak sa nevykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom

uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Okrem postupu non lege artis, ktorý bude mať vplyv na vznik zodpovednosti a zodpovednostných
následkov zdravotníckeho zariadenia, je ďalším dôležitým bodom i pochybenie v lekárskom umení,
teda vitium artis. Takýmto pochybením sa rozumie napríklad jednorazové zlyhanie zručnosti inak
zručného chirurga. Obsah pojmu vitium artis napĺňa aj omyl či chyba v inej ako operačnej činnosti. Patrí

sem napríklad ospravedlniteľný omyl pri zložitej diagnostickej úvahe. Lekár/zdravotnícke zariadenie sa
zodpovednosti konaním vitium artis nezbavuje, pričom postup vitium artis nemá vplyv ani na rozsah
občianskoprávnej zodpovednosti.

15. V tomto konaní nebolo sporné, že operácia nádoru podmozgovej žľazy prebehla štandardne,

ale došlo k pooperačným komplikáciám, ktoré mali lekári žalovanej riešiť. Sporným v konaní bolo, či
postup zvolený pri riešení pooperačných komplikácii bol adekvátny a včasný pre správne poskytovanie
zdravotnej starostlivosti, alebo či došlo k pochybeniu spočívajúcemu v nesprávnom poskytnutí
zdravotnej starostlivosti, a ak k pochybeniu došlo, či nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosťmala za následok smrť otca žalobkyne. Správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti
nemožno redukovať iba na povinnosť dodržať odbornú stránku lekárskeho výkonu, ale je nevyhnutné
na ňu nazerať komplexne, ako na povinnosť postupovať s najväčšou odbornosťou pri čo najmenšom

zásahu do osobnostných práv pacienta. Ako prejudiciálnu bolo v tomto konaní potrebné vyriešiť otázku,
či žalovaná pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovala v súlade so súčasnými dostupnými
poznatkami lekárskej vedy, keďže nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním. Vykonaným
dokazovaním bolo možné prijať záver o nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti u žalovanej, čo
vyplývajednakzosprávyÚraduzodňaXX.XX.XXXX sp.zn.XXXXX/XXXX/XXX XXXXX/XXXX (vspise

na č. l. 12), kde Úrad konštatoval, že nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť správne a k pochybeniu
došlo tým, že primárnu pooperačnú komplikáciu lekári FNsP v Nových Zámkoch neriešili správne a
ihneď po jej diagnostikovaní, pričom ani preklad pacienta do Nemocnice s poliklinikou v U. nebol
načasovaný vzhľadom na aktuálny zdravotný stav pacienta správne. Úrad konkrétne špecifikoval nielen
priebeh operácie nádoru podmozgovej žľazy, ale i pooperačný priebeh zdravotného stavu pacienta
s tým, že pacient bol operovaný najmodernejšou a súčasne najšetrnejšou metódou, t.j. pomocou

prístroja zavedeného cez nosné dierky bola odstránená podstatná časť nádorového tkaniva. V priebehu
operácie neboli zaznamenané žiadne komplikácie a hoci došlo k výraznejšiemu poklesu krvného tlaku,
pacient sa po operácii prebral, komunikoval, nejavil príznaky poškodenia nervového systému, nekrvácal
a z nosa mu nevytekal mozgovomiechový mok. MR vyšetrenie realizované v prvý pooperačný deň
ukazovalo neúplné odstránenie nádoru podmozgovej žľazy a očakávané pooperačné zmeny, nie však

nedokrvenie, prípadne krvácanie. V záznamoch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX sa opakovane
nachádzal údaj o dezorientácii a agitovanosti pacienta, čo podľa Úradu svedčilo o tom, že stav pacienta
nebol v poriadku, a to malo viesť lekárov k zisťovaniu príčiny. Následné zhoršenie zdravotného stavu
vytekaním mozgomiechového moku cez nos sa pokúsili vyriešiť lumbálnou drenážou a po zvýšení
teploty nasadili antibiotickú liečbu. Ďalšie zhoršenie stavu vedomia spôsobeného vzduchom v lebečnej

dutine sa snažili vyriešiť jeho odsatím cez návrh v čelovej oblasti. Pretrvávajúce poruchy vedomia
indikovali nedokrvenie ľavej polovice mozočka a opätovne prítomnosť vzduchu. Zdravotný stav pacienta
vyústil do napojenia pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu a následne sa preukázala hemoragická
infarzácia ľavej polovice mozočka s opuchom a ďalšie ložisko krvácania. Pri revízii dňa XX.XX.XXXX v
celkovej anestézii bola síce realizovaná plastika a zároveň bola vykonaná tracheostómia, keďže išlo o

závažné komplikácie a ošetrujúci lekári začali pacienta intenzívne liečiť; charakter poškodenia však už
vylučoval rýchlu a úplnú úpravu. Úrad preto konštatoval, že predoperačné vyšetrenia a liečba pri prijatí
pacienta boli indikované správne, aj operácia nádoru hypofýzy prebehla podľa najnovších poznatkov
vedy a zaužívaných pravidiel, ale čo sa týka pooperačnej komplikácie (výtok mozgovomiechového
moku a s tým súvisiaci pneumocefalus), Úrad konštatoval, že takáto komplikácia sa vyskytuje v 9 až

18 % prípadoch, pričom lekári zbytočne otáľali s adekvátnym ošetrením likvorovej fistuly hneď po jej
diagnostikovaní. Následný prevoz pacienta do U. nebol správne načasovaný, lebo rezervy pacienta boli
už pravdepodobne vyčerpané a aj krátkodobý prevoz mal podľa zdravotnej dokumentácie za následok
prehĺbenie bezvedomia pacienta a úmrtie do XX hodín.

16. A.. O.. L.X., W.., ktorý pre Úrad vypracoval vyššie spomínané odborné stanovisko ohľadne
správnosti / nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, bol osobne vypočutý na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX a bližšie vysvetlil medicínsky postup, pojmy a prijaté závery ohľadne poskytnutej
zdravotnej starostlivosti. Na otázku, či zdravotná starostlivosť pacientovi bola poskytnutá správne,
uviedol, že správne poskytnutá nebola, resp. nebola správne poskytnutá v dvoch bodoch - otáľaní

s operáciou pooperačnej komplikácie, a to likvorovej fistuly vytvorenej medzi tureckým sedlom a
nosovou dutinou, ktorá spôsobovala kolísanie vnútrolobečného tlaku a súčasne aj vytvorila možnosť
prenikaniainfekcieznosadovnútrolepkovéhopriestoru.Ďalšiepochybenievidelprinačasovaníprevozu
pacienta do U., lebo transport pacienta nebol v záujme pacienta, ale naopak. Žalovaná na potvrdenie
správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti predložila znalecký posudok znalca W.. O.. L. U., Y..,

ktorý všeobecne konštatoval správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti, no ku včasnému riešeniu
pooperačných komplikácii sa jednoznačne nevyjadril. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX však uviedol,
že žalovanej nič nebránilo ošetriť vzniknutú likvorovú fistulu skôr. Na otázku, či by došlo k poškodeniu
mozgu u pacienta pneumocefalom, keby hneď na druhý deň po objavení sa likvory bola patologická
komunikácia (fistola) ošetrená, odpovedal, že k poškodeniu mozgu by nedošlo. Takáto odpoveď znalca

indikuje potvrdenie názoru A.. O.. L.X., W.., že ak by lekári neotáľali s ošetrením likvorovej fistuly,
k poškodeniu mozgu pacienta by nedošlo. Na otázku, či vie jednoznačne vylúčiť príčinnú súvislosť
medzi patologickými zmenami mozgu a postupu lekárov v FNsP v Nových Zámkoch, znalec priamoneodpovedal, len podotkol, že lekári ich spôsobom liečby neuspeli. Týmto znaleckým posudkom neboli
teda vyvrátené uvedené závery Úradu.

17. Znalec A.. O.. U. Z., W.., v znaleckom posudku, ktorý súd prvej inštancie vyhodnotil ako odborné
vyjadrenie (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžz 1/2008), uviedol, že prvých XX hodín po
operácii nádoru na podmozgovej žľaze bol postup žalovanej správny. Až s odstupom XX hodín po
operácii začali príznaky - závažné poruchy vedomia. Zníženie vedomia v pooperačnej dobe je alarmujúci
príznak, čo nebolo správne vyhodnotené, pretože lekári sa uspokojili s tamponádou sfenoidálního sinu

a nerevidovali sellu. Dňa XX.XX.XXXX bola zistená likvorea, ktorá nie je vzácnou komplikáciou a je
vždy kontrolovateľná. Jednoznačným liečebným pravidlom je neodkladný a bezpečný uzáver defektu
v tvrdej plene, aby sa predišlo opuchu mäkkých tkanív a vniknutiu bakteriálnej flóry. Likvorea zvyšuje
riziko meningitídy a riziko stúpa dĺžkou času, po ktorú bola komunikácia ponechaná. A. pooperačný deň
bola uskutočnená tamponáda, no neúplne uzatvorenou tvrdou plenou ďalej vnikal do intrakraniálneho
priestoru nielen vzduch, ale postupne tiež kolikvované prekrvácané zbytky subtotálne resekovaného

adenomu a obsah nosohltanu. Ďalší pokus o uzatvorenie defektu bol uskutočnený oneskorene v XX.
pooperačný deň. Výsledok tejto operácie preukazuje, že došlo k technickému pochybeniu. Znalec
konštatoval, že komplikácie vznikli v príčinnej i časovej súvislosti s operáciou a v prípade neodkladného
podareného ošetrenia defektu v tvrdej plene by boli dané podmienky pre priaznivý pooperačný priebeh.
V X. pooperačný deň bola zavedená lumbálna drenáž na X dní, dôvod jej zrušenia v dokumentácii

nebol vysvetlený, čo poukazuje na nesprávny postup. V súvislosti s premiestnením pacienta znalec
uviedol, že dôvod prekladu pacienta je neznámy. V novom zdravotníckom prostredí, ktoré nie je poučené
o predchádzajúcom vývoji zdravotného stavu pacienta, je pacient v ťažkom stave bezvedomia ohrozený
na živote nevhodným ošetrením. Preklad tefa nebol vhodný z hľadiska medicínskeho a ani etického.

18. S ohľadom na uvedený skutkový stav, ktorý bol zistený v prvoinštančnom konaní, odvolací
súd urobil záver, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná zdravotnú starostlivosť správne
neposkytla, pretože ihneď po diagnostikovaní likvórnej fistuly u pacienta neriešila túto pooperačnú
komplikáciu včasným a adekvátnym ošetrením, čo viedlo k patologickým zmenám mozgu a jeho
poškodeniu. Následne aj nevhodne načasovaný prevoz pacienta do NsP v U. vyústil k úmrtiu pacienta

takmer hneď po jeho prevoze. Zo stanoviska Úradu i znaleckých posudkov vyplynulo, že v prípade
riadneho postupu žalovanej a ošetreniu likvórnej fistuly včas reoperáciou by k poškodeniu mozgu
pacienta a k následnému úmrtiu nemuselo dôjsť. Nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti
zapríčiňujúcim smrť otca žalobkyne došlo zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu smerujúcemu
do jednotlivých zložiek práv osobnosti človeka chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,

konkrétne práva na rodinný život žalobkyne. Došlo tak k zásahu do práva na súkromie, pretože súčasťou
práva na súkromie a rodinný život je i právo na spolužitie s inými členmi rodiny. Neposkytnutím správnej
zdravotnej starostlivosti žalovaná nepredišla nenapraviteľnej ujme, ktorou je smrť otca žalobkyne, a
túto skutočnosť nie je spôsobilý ovplyvniť ani fakt, že pacient zomrel v NsP v U. po jeho prevoze. Bolo
preukázané, že to bola žalovaná, ktorá po vyskytnutí sa pooperačných komplikácií neposkytla pacientovi

zdravotnú starostlivosť správne a včas, čo bolo zavŕšené prevozom do NsP v U., kde pacient napokon
zomrel. Výsledky vykonaného dokazovania boli jednoznačné, a teda neobstojí námietka žalovanej,
že po smrti pacienta nebola vykonaná pitva. Z vykonaných dôkazov vyplynulo porušenie zákonnej
povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti a
námietka absencie vykonania pitvy nebola spôsobilá vyvrátiť prijaté závery znalcov a Úradu. Navyše

sama žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v tomto
prípade už riešil v správnom konaní Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý právoplatne
rozhodol a nemocnici uložil pokutu.

19. Predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je

neoprávnený (protiprávny) zásah do týchto práv, spôsobilosť tohto zásahu vyvolať následky v oblasti
chránenýchzáujmov,resp.existenciakonkrétnychnásledkovzásahuatiežexistenciapríčinnejsúvislosti
medzi zásahom a jeho následkami. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom
zodpovednostnej skutkovej podstaty a vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a zásah do osobnostných
práv boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou zásahu do osobnostných práv.

Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno
riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Základom je úvaha, či by zásah do
osobnostných práv nastal aj bez konania narušiteľa. Ak by to tak bolo, príčinná súvislosť daná nieje. O vzťah príčinnej súvislosti by v prejednávanej veci išlo vtedy, ak protiprávne konanie - nesprávne
poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanej a zásah do osobnostných práv žalobkyne v súvislosti so
smrťou pacienta - jej otca, by boli v logickom slede, a teda bolo by možné konštatovať, že protiprávne

konanie žalovanej bolo príčinou a smrť otca žalobkyne ako zásah do jej osobnostných práv následkom
tejto príčiny.

20. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a zásahom do práva
na ochranu osobnosti žalobkyne, odvolací súd konštatoval, že zo záverov Úradu, ktoré potvrdili i

znalci, jednoznačne vyplýva, že dôsledkom nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti (a v
príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovanej) bola smrť otca žalobkyne, pričom jeho
smrť predstavuje závažnú ujmu v osobnostnej sfére žalobkyne a narušenie jej súkromia; je tak daná i
tretia podmienka vzniku zodpovednosti žalovanej. Vykonaním testu „conditio sine qua non“, teda či by
zásah do osobnostných práv žalobkyne nastal bez protiprávneho konania žalovanej, t.j. v prípade, ak
by žalovaná poskytla otcovi žalobkyne správnu, riadnu a včasnú zdravotnú starostlivosť, odvolací súd

dospel k záveru, že v takomto prípade by k úmrtiu otca žalobkyne podľa všetkého nedošlo. Takýto záver
vyplýva z výsledkov prešetrenia Úradu a aj znaleckých posudkov v spojení s výpoveďami lekárov, ktorí
posudzovali poskytnutie zdravotnej starostlivosti otcovi žalobkyne. W.. O.. L. U., Y.., na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX potvrdil, že keby hneď na druhý deň po objavení likvory, bola patologická komunikácia
(fistola) ošetrená, k poškodeniu mozgu by nedošlo. Aj znalec A.. O.. U. Z., W.., v znaleckom posudku

uviedol, že je možné s istotou konštatovať, že v prípade neodkladného podareného ošetrenia defektu
v tvrdej plene by boli dané podmienky pre priaznivý pooperačný priebeh. I nesprávne načasovaný
prevoz pacienta prispel k úmrtiu, pretože podľa vyjadrenia Úradu rezervy organizmu pacienta boli už
pravdepodobne vyčerpané do takej miery, že aj relatívne krátkotrvajúci prevoz sanitným vozidlom mal
za následok prehĺbenie bezvedomia a smrť.

21. V súvislosti s vyjadrenou pochybnosťou žalovanej o preukázaní príčinnej súvislosti odvolací súd
poukazuje na názor Ústavného súdu SR vyjadrený v náleze sp. zn. II. ÚS 716/2016, že „požiadavka
jednoznačného preukázania príčinnej súvislosti bez možnosti pripustenia určitej rozumnej miery neistoty
osobitne v sporoch, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient),

je v štandardnom type dôkazného sylogizmu neprimeraná, pretože narúša spravodlivú rovnováhu medzi
dotknutými stranami tým, že nereflektuje objektívne limity súvisiace s následným poznávaním minulých
javov, zvlášť príčinnej súvislosti, a proporcionálne nevyvažuje vzájomné asymetrické postavenie týchto
subjektov, v ktorom má z už uvedených dôvodov „navrch“ zdravotnícke zariadenie, keďže na žalobcu
(poškodeného) ako slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladie neúmerné nároky, čím mu v súdnom

konaní fakticky znemožňuje dosiahnutie ich uspokojenia, v dôsledku čoho porušuje aj jeden z aspektov
práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán.“

22. Žalovaná v odvolaní navrhla doplniť dokazovanie ďalším znaleckým posudkom na príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným zásahom a protiprávnosťou konania žalovanej. Odvolací súd na takýto návrh

nadoplneniedokazovanienemoholprihliadať,pretožezustanovenia§366CSPupravujúcehotzv.právo
uplatnenianovôtvodvolacomkonanívyplýva,ženovédôkazymôžubyťpredloženévodvolacomkonaní
len v presne stanovených prípadoch, ktoré predpokladá zákon, a nie na základe svojvôle. Tu nejde o
situáciu, kedy by uvedený návrh na doplnenie dokazovania žalovaná nemohla bez svojej viny navrhnúť
už pred súdom prvej inštancie; túto možnosť procesnej obrany nevyužila. Prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, pričom
výnimku z tejto koncentrácie pripúšťa v sporovom konaní len ustanovenie § 366 CSP za splnenia
špecifikovaných podmienok.

23. V súvislosti s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie neskúmal mieru zavinenia NsP U. na

smrti pacienta, odvolací súd poukazuje na list Úradu zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého zdravotná
starostlivosť v NsP U. bola poskytnutá správne (§ 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti). Po
prijatí pacienta na M. D. P. NsP U. boli realizované potrebné laboratórne vyšetrenia, podľa odporučenia
D. G. žalovanej sa pokračovalo v intenzívnej liečbe, ktorá bola správna; ošetrovateľská starostlivosť
podľa doloženej dokumentácie bola adekvátna. S ohľadom na to z pohľadu súdu neboli pochybnosti o

správnosti lekárskej starostlivosti zo strany NsP U..

24. Za nedôvodnú odvolací súd považoval i námietku žalovanej o vyslovenom názore Úradu, že možno
predpokladať, že ani ďalší pobyt a liečba na M. D. G. žalovanej a ani v NsP U. by pravdepodobnenepriaznivý priebeh ochorenia nezmenil, čo podporuje tvrdenie o neexistencii príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním žalovanej a zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Je zrejmé, že
konštatovanieÚradužalovanávytrhlazkontextuoznámeniaovýsledkušetreniapostupupriposkytovaní

zdravotnej starostlivosti. Toto konštatovanie nemá žiadne prepojenie s posudzovaním danosti príčinnej
súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a zásahom
do osobnostných práv žalobkyne. Úrad ním vyjadril pravdepodobný predpoklad vývoja zdravotného
stavu pacienta po tom, ako žalovaná včas neliečila a neošetrila vzniknutú likvorovú fistulu, čo spôsobilo
patologické zmeny poškodenia mozgu bez ohľadu na to, na akom oddelení ktorej nemocnice by bol

pacient hospitalizovaný.

25. Rovnakosaodvolacísúdnestotožnilsnámietkoužalovanejotom,žesúdprvejinštancienesprávne
hodnotil dôkazy tým, že dospel k záveru o príčinnej súvislosti medzi nesprávne poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou a zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Žalovaná sa bránila tým, že nebolo
jednoznačne preukázané jej pochybenie pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti a že by toto pochybenie

bolo základnou príčinou smrti pacienta. Podľa názoru odvolacieho súdu hodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie v tejto veci nebolo svojvoľné, ani jednostranné a dané závery majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Ako je aj vyššie uvedené súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia o výsledku šetrenia
Úradom, výpovede A.. O.. L.X., W.., ktorý vykonal prešetrenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti
žalovanou, zo znaleckého posudku a výpovede znalca W.. O.. L. U., Y.., ako i znaleckého posudku T.

znalca A.. O.. U. Z., W.., ktorý súd vyhodnotil ako odborné vyjadrenie vzhľadom na skutočnosť, že tento
znalecniejezapísanývzoznameznalcovvZ..Rozhodnutiusúduprvejinštancienemožnovytknúť,žeby
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli a ani
inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z príslušných
ustanovení CSP.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zohľadnil konkrétne okolnosti daného
prípadu pri rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy žalobkyni. V konaní bolo preukázané, že zosnulý

otec žalobkyne bol pre ňu jednou z najbližších osôb v živote. Vzťah žalobkyne a jej otca bol blízky a
vrúcny. Prejavoval sa ich každodenným kontaktom, ale aj tým, že po rozvode žalobkyne jej pomáhal
pri výchove a starostlivosti o jej v tom čase maloleté deti. Ujmu, ktorú utrpela, by aj z objektívneho
hľadiska každá iná osoba považovala za nenapraviteľnú. Z uvedeného dôvodu nepostačuje iba morálne
zadosťučinenie, ale treba poskytnúť aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, ktorej cieľom je aspoň čiastočné

zmiernenie utrpenej ujmy v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy.
Súdom prvej inštancie priznaná nemajetková ujma vo výške 12.000 eur je primeraná; nie je neprimerané
nízka vo vzťahu k utrpenej ujme a ani pre žalovanú nie je likvidačná. Závažnosť vzniknutej ujmy u
žalobkyne s ohľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práv došlo, plne opodstatňujú súdom prvej
inštanciepriznanúsumu.Taktopriznanásumajeprimeranáajsohľadomnasumu,ktorúsúdypriznávajú

v obdobných súdnych konaniach, v ktorých posudzujú nárok na priznanie nemajetkovej ujmy za smrť
blízkej osoby.

27. Zákonom stanovené predpoklady pre vznik objektívnej zodpovednosti za protiprávny zásah
do osobnostných práv žalobkyne, ako aj pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, boli

naplnené, pretože bol preukázaný neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva fyzickej
osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej osoby, bola taktiež preukázaná existencia
nemajetkovej ujmy v jej osobnostnej integrite a príčinná súvislosť medzi nimi. V základe bolo preukázané
konanie žalovanej, ktorá postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rozpore s objektívnym
právom. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo vyhovujúcom

výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).